Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213481
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125213481.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci navrhovateľky 1/ A. A., nar. XX.X.XXXX,
B., C. XXXX/XXX a 2/ mal. navrhovateľa D. C., nar. X.XX.XXXX, B., C. XXXX/XXX, zast. matkou -
navrhovateľkou 1/, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s.r.o., Košice –
Staré Mesto, Hlavná 15/24, IČO: 56 101 716, proti žalovanému C. E., nar. XX.X.XXXX, B., C. XXXX/

XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Košice – Staré Mesto, Thurzova
3367/6A, IČO: 47 231 785, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Mestského súdu Košice sp. zn. 0C/4/2025 z 9. augusta 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom zaväzujúcom výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým uznesením

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz vstupovať do obydlia - bytu č. XX,
vo vchode F. XX/X, G. X. poschodí bytového domu, súpisné F. XXXX - „C. XX/X, H., I., J., K., L.,
M., N., O., P., Q.“, na ulici C. XXXX/XXX R. B., postavenom na pozemkoch KNC parc. č. 4312/4,
4312/52 a 4312/53 v kat. úz. Q., obec B. - S., zapísanému na LV č. XXXXX, a to až do právoplatného
skončenia konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k označenej nehnuteľnosti. Súčasne
uložil žalobkyni 1/ (navrhovateľke) povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti

žalovanému žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu F. XX (výrok I.),
vylúčil na samostatné konanie návrhy žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ voči žalovanému na uloženie povinnosti
zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného kontaktu (výroky II. a III.)
a taktiež vylúčil na samostatné konanie návrhy žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému o uloženie zákazu
priblížiť sa k žalobkyni 1/, resp. k žalobcovi 2/ na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov (výroky IV. a V.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia domáhali, aby súd jeho nariadením zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. XX, vo vchode
XX/X,G.X.C.bytovéhodomu,súpisnéč.XXXX,G.T.C.XXXX/XXX,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, povinnosť ktoré
začaťuložínavrhovateľke, uložil povinnosťzdržaťsaakéhokoľvekosobného,telefonického,písomného
alebo iného kontaktu so žalobcami a uložil a zakázal mu priblížiť sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu

ako 5 metrov.
Súd po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi vec právne posúdil podľa
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. a/, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 332 ods.
2, § 334, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1, 2, 3 CSP. Dospel k záveru, že je návrh v časti zákazu vstupu
do obydlia dôvodný. Mal z obsahu návrhu ako aj z jeho príloh za osvedčené, že správanie žalovaného
predstavuje vysokú mieru rizika, ohrozenia života a zdravia navrhovateľky ako aj jej maloletého syna.

Z pripojenej SMS komunikácie a e-mailovej komunikácie strán sporu mal za zrejmé opakované písomné
ataky vulgárnym a najmä výhražným obsahom zo strany žalovaného na osobu navrhovateľky, ale ajmaloletého, s vyhrážkami aj k bytu samotnému, opakujúce sa v rôznych úsekoch dňa, čo vyhodnotil ako
správanie neúnosné, prekračujúce medze zákonnosti, vyvolávajúce dôvodnú obavu o život a zdravie
v kontexte potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia na eliminovanie kontaktu medzi účastnými

osobami z dôvodu potreby ochrany jednotlivej osoby, prípadne viacerých osôb. Súd mal za dostatočne
osvedčené,žesprávaniesažalovanéhojetakejintenzity,ktorúvyhodnotilakonežiadúcu,neprimeranea
neoprávnenezasahujúcudotelesnejaduševnejintegritynavrhovateľov,pretovyhovelnávrhuadočasne
zakázal žalovanému vstup do bytu, ktorého je spoluvlastníkom.
Vyjadril sa k zásade proporcionality s tým, že nariadené neodkladné opatrenie je v súlade s touto

zásadou, keďže právo na ochranu života a zdravia navrhovateľky a jej maloletého dieťaťa má prednosť
nielen pred právom žalovaného bývať v byte, ale aj pred jeho vlastníckym právom, od ktorého je jeho
právo bývania v byte odvodené. T.z., že žalovanému bude nariadením neodkladného opatrenia jeho
právo byt užívať odopreté v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky a jej maloletého dieťaťa.
Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalovaného má legitímny účel, do značnej miery zdôraznený
verejným záujmom. Obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.

Vsúvislostisvylúčenímnasamostatnékonanieďalšíchnávrhovnavrhovateľovuviedolsúd,ženávrhmu
bol doručený v sobotu 9.8.2025 o 05.55 hod., a teda službukonajúca sudkyňa bola oprávnená rozhodnúť
len o časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP a návrh
v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zákazu približovania sa žalovaného k navrhovateľom na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov, ako aj na zákaz kontaktovania sa žalovaného s navrhovateľmi preto vylúčil súd

na samostatné konanie.
Odôvodnil uloženie povinnosti navrhovateľke podať proti žalovanému žalobu podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka tým, že nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, a teda podľa § 336
ods. 1 CSP vo výroku uznesenia uložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej. Majúczaosvedčenépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívajúcehovuložení

povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, neprehliadol že
vylúčenie žalovaného, hoci len dočasné, z užívania bytu je závažným zásahom do jeho vlastníckeho
práva a že od nariadenia neodkladného opatrenia nemožno očakávať trvale usporiadanie pomerov
medzi stranami, preto uložil navrhovateľke povinnosť domáhať sa žalobou podanou proti žalovanému
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu. Dodal, že podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj

bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná.
Pokiaľ sa týka trov konania uviedol súd, že navrhovateľke uložil povinnosť podať proti žalovanému
žalobu vo veci samej, a teda uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí a preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania nerozhodoval.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, a to v rozsahu jeho výroku I., ktorým súd nariadil
neodkladné opatrenie, dôvodiac pritom odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/
a h/ CSP, argumentujúc, že neodkladné opatrenie je v celom rozsahu nezákonné a ani neboli splnené
zákonné podmienky na jeho vydanie.
Dôvodil, že neexistuje žiadna bezodkladná potreba úpravy pomerov, že žalovaný nemôže byť dôvodne

podozrivý zo žiadneho násilia ako je na tieto účely násilie definované zákonom. Nikdy sa voči
navrhovateľom nedopustil žiadneho fyzického ani psychického násilia a nie je si ani vedomý, že by
z tohto dôvodu voči nemu bolo vedené akékoľvek konanie, napr. trestné či priestupkové. Mal za to, že
ide o neodôvodnený a nezákonný zásah do jeho ústavných práv, ktorý svojou intenzitou nemá oporu
v skutkovom ani právnom stave.

Napadol, pokiaľ ide o navrhovateľa 2/, syna navrhovateľky 1/, že jeho účasť v spore je úplne účelová,
pretože medzi ním – žalovaným a navrhovateľom 2/ nie je žiaden právny vzťah a poprel existenciu
akéhokoľvek násilia z jeho strany voči navrhovateľovi 2/, preto nevidel danosť žiadneho dôvodu
a akékoľvek nároky navrhovateľa 2/ voči nemu na vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia sú tak
bez opory v skutkovom a právnom stave.

Pokiaľ sa týka jeho vzťahu a navrhovateľky 1/, potvrdil, že boli priateľmi a dlho spolu žili, a to až do apríla
2025, kedy sa on – žalovaný s ňou rozišiel a dočasne sa rozhodol odísť z bytu, kým neprejde najväčšia
bolesť z rozchodu. Za nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľky o dohode medzi nimi, podľa ktorej
vraj ona mala ostať bývať v byte so svojim synom; samozrejme, že mohla, ale bývať tam môže aj on –
žalovaný, keďže je väčšinový spoluvlastník. Nič také nebolo dohodnuté žiadnym spôsobom a žiadnou

formou, tvrdil.
Poukázal na to, že spolu s navrhovateľkou sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode XX/
X, G. X. C., súpisné č. XXXX, G. T. C. XXXX/XXX, pričom on – žalovaný je väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom, a to vo veľkosti 7/10, pritom napadnutým uznesením súd zakázal vstup do bytu jemu.Nepoprel, že došlo medzi ním a navrhovateľkou 1/ k nezhodám vo vzájomnom spolužití, ktoré vyústili
do ukončenia ich vzťahu, avšak nikdy nešlo o násilie psychické alebo fyzické až do tej miery, že by to
odôvodňovalo zásah príslušných orgánov, či dokonca zásah súdu jeho vlastníckych práv. Argumentoval,

že ani navrhovateľka nepovažovala tieto nezhody resp. hádky za tak vážne, aby ich bola riešila cez
príslušné orgány alebo útekom z domu, vyhľadaním ochrany napr. u rodiny a pod., pritom podľa
návrhu, tieto nezhody mali byť medzi nimi už od roku 2022. Podľa jeho názoru, partnerské nezhody
navrhovateľka 1/ len teraz účelovo spätne zveličuje, avšak tieto hádky či konflikty nikdy neriešila počas
spolužitia v byte napr. privolaním polície. Mal za to, že navrhovateľka vedela, že z jeho strany nešlo

o násilie ani reálnu hrozbu pre jej integritu, maximálne išlo o hádku dvoch rovnocenných strán.
Zdôraznil, že zo spoločného bytu odišiel sám a len dočasne, pretože ťažko znášal rozchod
s navrhovateľkou 1/. Aj to svedčí o tom, že skutočná hrozba násilia či dokonca hrozba útoku na
integritu navrhovateľov z jeho strany neexistuje. Od rozchodu sa stretol s navrhovateľkou len dvakrát,
v oboch prípadoch išlo o náhodné stretnutie. Poprel, že by navrhovateľku 1/ sledoval alebo vyhľadával.
Prvýkrát ju náhodne stretol pri garážach a jedenkrát pred potravinami Fresh, pričom poprel tvrdenie

navrhovateľky, že by ju tam čakal. Mal za to, že i tá skutočnosť, že od rozchodu v apríli 2025 do podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 9.8.2025 reálne navrhovateľka opísala jediné fyzické
stretnutie s ním, ktoré on-žalovaný vysvetlil ako náhodné stretnutie, svedčí o nepravdivosti tvrdení, že
by on navrhovateľku prenasledoval a najmä to svedčí o neexistencii dôvodov na obavy, že by akokoľvek
ohrozil život či zdravie navrhovateľov.

Vyjadril sa k incidentu z 30.7.2025, a to uviedol, že sa nesnažil preniknúť do bytu, ako to opisuje
navrhovateľka, neútočil na v byte zabarikádovaných navrhovateľov, ale sa pokúšal dostať do svojho
vlastného bytu, na čo má ako dvojtretinový, a teda väčšinový spoluvlastník právo; jeho vstup nebol
dovtedy nijako obmedzený, a keďže bolo zamknuté a nevedel odomknúť, logicky búchal na dvere
a keďže mu nebolo otvorené, ku kontaktu s navrhovateľmi nedošlo. Pripustil, že nebolo z jeho strany

racionálne takto ráno snažiť sa dostať do bytu, ale za rovnako nesprávne považoval zveličovať tento
incident. Podľa jeho názoru, ak sa žalobkyňa naozaj bála o život a zdravie svoj a svojho syna, mala
zavolať policajnú hliadku, ktorá by situáciu bola promptne vyriešila.
V súvislosti s SMS správami, ktoré posielal, vyslovil ľútosť nad ich vulgárnym obsahom, kde teraz
vníma aké boli jeho vyjadrenia nevhodné. Uviedol, že bol aj frustrovaný z toho, že sa nevedel dostať do

svojho vlastného bytu a to ani po svoje veci, že sa musí doprosovať navrhovateľke 1/, aby ho pustila do
bytu, ktorého je väčšinovým vlastníkom. Tvrdil, že žiadne incidenty ani správy by neexistovali, ak by
navrhovateľka mu nebránila vo vstupe do jeho nehnuteľnosti, resp. ak by výkon jeho práv neurčovala
autoritatívne a bez riadneho postupu, ako to upravuje zákon. Uviedol, že k žiadnemu zákonnému
rozhodnutiu podielových spoluvlastníkov o využití bytu tak, že ho majú využívať len navrhovatelia, resp.

že ho nemá užívať on – žalovaný, nedošlo.
Dôvodil, že negatívne vnímal otázku, resp. predstavy navrhovateľky ohľadne vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu, a preto vypisoval rôzne, podľa neho už na prvý pohľad
nezmyselné a iracionálne konštrukcie. Zdôraznil však, že z týchto správ žiadna hrozba násilia voči
navrhovateľom nevyplýva, ani to nemal v úmysle. Označil za logicky nemožný predpoklad, že by on -

žalovaný naozaj šiel súložiť do bytu s cudzími osobami, dokonca pred navrhovateľmi, uviedol, že je
potrebné vnímať takéto správy ako zrejme nadnesené až nezmyselné. Zároveň však trval na tom, že
v týchto správach navrhovateľom nehrozil násilím a tiež sa časom preukázalo, že nič z týchto správ
ani nenaplnil. Rovnako ani hrozba výmenou zámku, či hrozba zverejnenia podobizne navrhovateľky
s nepravdivými údajmi, tvrdil, že nie sú hrozby násilím, ani nie sú riešené napadnutým uznesením. Za

nereálnu a nerealizovateľnú, bez zložky reálneho násilia označil aj hrozbu neoprávneným vysťahovaním
tak, ako ju prezentovali navrhovatelia.
Pokiaľ ide o SMS správy, či inú formu komunikácie dal do pozornosti, že tieto si navrhovateľka mala
možnosť zablokovať, rovnako ako e-mailovú komunikáciu. Dodal, že na vyriešenie kontaktovania cez
SMS správy neodkladným opatrením neslúži zákaz vstupu do bytu, ale zákaz podľa § 325 ods. 2 písm.

g/ CSP.
Namietol zákaz uložený mu súdom v napadnutom uznesení ako neprimeraný a hrubo zasahujúci do
jeho práv. Žiadna reálna hrozba násilia z jeho strany nebola v konaní preukázaná, a to ani tvrdeniami
navrhovateľovanidôkazmi,areálneanineexistuje.Argumentoval,ženapadnutýmuznesenímprichádza
o reálny obsah svojho vlastníckeho práva k bytu, ostáva mu iba tzv. holé vlastníctvo, bez reálneho

obsahu aj úžitkov, a to počas celej doby trvania konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Mal za to, že jedna zo strán sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto získa neúmernú
a neoprávnenú výhodu užívať podľa vlastného uváženia predmet spoluvlastníctva, aj keď ide o 30 % -
ného a teda menšinového spoluvlastníka.Namietol, že nariadené neodkladné opatrenie svojim rozsahom nesmeruje ani k ochrane práv a záujmov
navrhovateľov, ale len k neúmernému poškodzovaniu práv a záujmov jeho-žalovaného. Navrhovatelia
obývajú byt a žiadna reálna hrozba násilím tu neexistuje, pričom zásah súdu do terajšieho stavu

nie je vôbec potrebný a už vôbec nie je dôvodný. Neexistuje a nebola preukázaná žiadna naliehavá
potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením. Skutkový stav popísaný
navrhovateľkou, tvrdil, že súd nesprávne a v rozpore aj s predloženými dôkazmi nesprávne vyhodnotil
ako hrozbu násilia zo strany jeho - žalovaného.
Uzavrel,ženapadnutéuzneseniemávadyvzmysleust.§363ods.1písm.a/,d/,f/,g/ah/CSP anavrhol

preto, aby odvolací súd ho zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne. Uplatnil
si náhradu trov konania.

4. Navrhovatelia v odvolacej replike reagujúc na odvolaciu argumentáciu žalovaného uviedli, pokiaľ
ide o existenciu, resp. neexistenciu potreby bezodkladne upraviť pomery, že v súvislosti s otázkou
hodnotenia podozrenia z násilia osoby žalovaného nie je podstatné či sa proti nemu vedie alebo

nevedie trestné, príp. iné konanie, v súvislosti so zľahčovaním tvrdených hádok medzi navrhovateľkou
ažalovanýmzostranyžalovanéhopoukázalinato,že už znávrhujezrejmé,ženešlolenoslovnéútoky,
ale žalovaný často hádzal po nej rôzne predmety, trvala na tom, že žalovaný kontaktoval 30.7.2025
aj maloletého navrhovateľa 2/, ktorého číslo následne navrhovateľka 1/ zablokovala, nesúhlasila ani
s bagatelizáciou SMS komunikácie zo strany žalovaného, ku ktorej uviedla, že násilie nemusí

obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože násilím je aj zastrašovanie, slovné vyhrážky, a psychické
násilie môže mať rovnako silné následky. V dôsledku nepredvídateľného a nevyspytateľného správania
žalovaného, uviedli, že má navrhovateľka naďalej obavy o svoj život a zdravie. Dodala, že Mestský
súd Košice uznesením z 3.9.2025 sp. zn. 34C/32/2025 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného kontaktu s navrhovateľkou a uložil mu

zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako päť metrov. Trvala na tom, že vyhrážky
žalovaného rôzneho druhu odôvodňujú napadnutým uznesením nariadeného neodkladného opatrenia.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom
odvolania (§ 379) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie a dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozhodnutie je vecne
správne, a preto ho ako také podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Odvolanie žalovaného/odvolateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Odvolateľ podal odvolanie
s tým, že ho podáva na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP,
avšak uplatnené odvolacie dôvody jednotlivo nešpecifikoval v čom podľa neho spočívajú.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odvolateľa spolu s napadnutým
uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa

v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho opodstatnenom nariadení a v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací

súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na spor o nariadenie
neodkladného opatrenia aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne splnenie
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil
nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo došlo porušeniu práva na spravodlivý proces, ani
danosť tzv. inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale ani

nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania
novotami. Z dôvodu, že je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§§ 379 - 380
CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), pričom však žiaden nedostatok procesných

podmienok nezistil.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

11. V zmysle citovaného § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená, ktorá potreba dočasnej úpravy alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná.
Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je dočasný - predbežný charakter, s výnimkou
tých neodkladných opatrení keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie

plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia osvedčí, že strany sporu sú v určitom
vzťahu, že právny vzťah, ktorý medzi nimi existuje vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je
potrebná, pričom sa v právnych vzťahoch medzi stranami týmto nevytvorí nenávratný stav a ani sa

neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi nimi, t.j. že druhá - povinná strana
sporu nebude obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
tvrdiť a tieto svoje tvrdenia podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť záver o
prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
stránabeznariadeniapojednávania.Vkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodu
potreby včas poskytnúť požadovanú neodkladnú úpravu, nie je nevyhnutné vykonať dokazovanie ako v
konaní vo veci samej a pri zisťovaní rozhodných skutočností nemusí byť vždy dodržaný formálny postup

stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Neodkladným opatrením nariaďovaným podľa § 325 ods. 2 písm. e/, písm. g/ a písm. h/
CSP sú povinnej strane ukladané povinnosti, ktoré sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá

smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia

OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

14. V súvislosti s domácim násilím, resp. násilím páchaným v domácom prostredí na blízkych
alebo chránených osobách je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže

najvhodnejší priestor na násilie má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované v § 325 ods. 2 písm. e/, g/, h/ CSP povinnosti, ktoré môže súd neodkladným
opatrením uložiť povinnej strane za účelom poskytnutia oprávnenej strane neodkladnej ochrany,
prípadnezabráneniaďalšiemuzhoršovaniujejpostaveniaajzacenu,žeskutkovýstavveciniejenáležite
zistený.

Neodkladné rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
strán sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, g/ a h/ CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnejalebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, ak osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

15. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity je tak možné
a súčasne i potrebné vychádzať spravidla iba z tvrdení navrhovateľa, lekárskych záznamov a záznamov

polície, prípadne iných dostupných, väčšinou listinných dôkazov (v danej veci ide o vytlačené SMS-
správy).Stanoviskožalovaného(akbyhosúdzisťoval)jevzásadeprotichodnéadochádzatakkpotrebe
rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľka svoju požiadavku na neodkladnú
úpravu pomerov dôvodila tvrdeniami o existencii nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy

spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a hrozby fyzického násilia žalovaným voči nej a aj jej
maloletémusynovi;máneustáleobavy,že žalovanýbudevposielaníSMSsprávavpsychickomnátlaku
na navrhovateľku a jej vydieraní prostredníctvom nich pokračovať, že bude svoje ataky prostredníctvom
vulgárnych vyhrážok stupňovať, že ju bude prenasledovať a pokúšať sa násilím, resp. napriek jej
nesúhlasu dostať sa do spoločného bytu a že svoje vyhrážky voči nej (že ju vysťahuje, že si do

bytu dovedie ženy, že zverejní na sociálnych sieťach foto navrhovateľky s jej negatívnym popisom)
naplní, aby jej ublížil; mala za to, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej života a zdravia ako i jej
maloletého syna, ich telesnej a duševnej integrity, je nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

17. V danom prípade navrhovateľka ňou tvrdené skutočnosti o existencii bezprostredne hroziacej

ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa žalovaným psychického násilia proti nej osvedčila predloženými
vytlačenými SMS správami (č.l. 13 – 24 spisu) žalovaného, obsahujúcimi hrubé a vulgárne vyjadrenia
žalovaného na adresu navrhovateľky, jeho vyhrážky o dostavení sa do bytu za účelom praktizovania
sexu v ňom, vyhrážky o zverejnení fotografie navrhovateľky na sociálnych sieťach s nepravdivými
negatívnymi informáciami o nej, neprístojne agresívne formulované požiadavky na opustenie, resp.

vysťahovanie sa navrhovateľky z bytu, obsah ktorých textových správ v kontexte ďalších skutočností
(dobíjanie sa žalovaného do bytu v skorých ranných hodinách, opakovane v ten istý deň neskôr
a napokon jeho vojdenie do bytu v neprítomnosti navrhovateľov, psychické problémy žalovaného)
odôvodňuje danosť obáv navrhovateľky z narušenia psychickej a fyzickej integrity tak vlastnej ako i jej
maloletého syna žijúceho s ňou v predmetnom byte. Predložila čestné prehlásenie o snahe žalovaného

dostať sa násilným spôsobom do bytu dňa 30.7.2025 a o tom, že ju 2.8.2025 o 18.00 hod. čakal pri
jej aute na zadnom parkovisku pri obchode Fresh na Luníku II v Košiciach, vulgárne jej pri stretnutí
nadával a opľul jej auto. Uvedené konania žalovaného nasvedčujú jeho nevyrovnanosti sa so situáciou.
Uvedené umožňuje prijať záver o osvedčení násilného správania sa žalovaného voči navrhovateľke a
ohrozovania jej telesnej a duševnej integrity, vzhľadom na obsah SMS správ, aj osvedčenie ohrozovania

telesnej a duševnej integrity maloletého navrhovateľa 2/. Predmetné predložené listinné dôkazy, keďže
ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú
hypotézy uvedené v ustanoveniach § 325 ods. 2 písm. e/ a g/ a h/ CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k
navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú
integritu.

18. Nie je preto možné stotožniť sa s odvolacími námietkami odvolateľa, ktorý v odvolaní argumentuje,
že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky o dohode medzi nimi týkajúcej sa užívania bytu, nepopiera
nezhody medzi ním a navrhovateľkou, ale tieto zľahčuje, nepopiera vulgárny a výhražný obsah SMS
správ, len sa zaň ospravedlnil poukážuc na svoju frustráciu z toho, že sa nevedel dostať do bytu,

ktorého je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, príp. svoje vyhrážky v SMS správach uvedené
označil za nereálne a nerealizovateľné a teda nie vážne; nepoprel ani incident z 30.7.2025 kedy
sa v skorých ranných hodinách búchaním na dvere bytu za súčasných vulgárnych nadávok pokúšal
dostať do bytu, ale mal za to, že tento navrhovateľka zveličila, keďže ak by skutočne mala obavy
o život a zdravie volala by policajnú hliadku. Uvedené odvolacie námietky nemožno vyhodnotiť ako

opodstatnené, ktoré by odôvodňovali záver o nenaplnení zákonných predpokladov pre nariadenie
napadnutého neodkladného opatrenia. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pre konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia postačuje, ak sú navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti
osvedčené. V posudzovanej veci navrhovateľkou predložené listinné dôkazy - vytlačené SMS správya čestné prehlásenie navrhovateľky sú postačujúce na osvedčenie danosti dôvodného podozrenia
žalovaného z násilného konania voči nej, resp. možnosti ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity
ako aj navrhovateľa 2/. T.z., že navrhovateľka, resp. navrhovatelia potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa žalovaného spôsobujúceho možné
ohrozenie ich telesnej alebo duševnej integrity) osvedčili včítane nebezpečenstva bezprostredne jej
hroziacej ujmy.

19. Na margo námietok odvolateľa o nepravdivosti tvrdení navrhovateľky o existencii dohody medzi ním

a navrhovateľkou o spôsobe užívania spoločného bytu, odvolací súd upriamuje pozornosť, a to najmä
žalovaného, na ním písanú SMS správu z 25.4.; o 0:57: (č.l. 12 spisu), v ktorej uviedol: „Ahoj .Pisem
ohladom toho byvania co sme sa bavili ze ti to mam napisat do spravy nech je to dané. Cize: hypo platime
obaja, najom a spravu platis ty. Ja za najom mojich m2 ktore obyvas nechcem nic. ...“ . Z citovaného
textu je možné vyvodiť záver, že medzi žalovaným a navrhovateľkou došlo k dohode, podľa ktorej v byte
zostala bývať navrhovateľka spolu s a maloletým navrhovateľom, existenciu akej dohody v odvolaní

žalovaný/odvolateľ poprel.

20. Nespornou skutočnosťou je, že žalovaný/odvolateľ zo spoločného bytu odišiel a podľa všetkého
bývausvojhootca. Odvolateľteda vsúčasnejdobemá zabezpečené inébývanie,aleboinakpovedané
potrebu bývania má zabezpečenú iným spôsobom než bývaním v spoločnom byte. V odvolaní neuviedol

žiadenpodstatnýmidôvodmipodopretý argument,prečosazavzniknutejsituácie,hroziacejvzájomnými
konfliktami medzi ním a navrhovateľkou, domáha ako väčšinový spoluvlastník užívania (nie je zrejmé
či spoločného s navrhovateľkou alebo výlučného len ním) užívania predmetného bytu. Pokiaľ namieta
navrhovateľkou jemu podmieňovaný vstupu do bytu za účelom prístupu k svojim osobným veciam, a to
v jej prítomnosti, v denných hodinách a v triezvom stave, nejde z pohľadu odvolacieho súdu o žiadne

neprimerané podmienky. Žalovaný netvrdil, že by bolo došlo k situácii, keď ho navrhovateľka napriek
predchádzajúcej dohode do bytu nevpustila.

21. Napokon odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že sa odvolateľ v odvolaní vôbec nevyjadril
k tvrdeniu navrhovateľky o jeho psychických problémoch (depresívnych stavoch). Pritom psychické

problémy sú stavy ovplyvňujúce myšlienky, pocity, náladu a správanie a ako také, ak sú u žalovaného
prítomné, keďže tvrdenie o tom nepoprel, v spojitosti s už osvedčenými skutočnosťami existencie/
danosti psychického násilia a hrozby násilia fyzického, zvyšujú v danej veci potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením.

22. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku o neprimeranosti neodkladného opatrenia,
ktorým podľa odvolateľa súd hrubo a neprimerane zasiahol do jeho práv väčšinového spoluvlastníka
bytuzasituácie keďžiadnahrozbanásilia zjehostrany,podľajehonázoru,nebolavkonanípreukázaná.
Pokiaľ ide o preukázanie hrozby násilia, bola existencia prítomnosti psychického násilia a danosť hrozby
fyzického násilia v konaní, s poukazom na už vyššieuvedené dostatočne osvedčená. Pokiaľ sa týka

požiadavky proporcionality, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne
v odôvodnení konštatoval, že právo na ochranu života a zdravia navrhovateľky a jej maloletého syna
má prednosť tak pred právom žalovaného bývať v danom byte ako i pred jeho spoluvlastníckym právom
k nemu.
V kontexte navrhovateľmi požadovanej (a súdom poskytnutej) ochrany za účelom zabránenia

akejkoľvek nežiadúcej forme násilia zo strany žalovaného voči telesnej a duševnej integrite
navrhovateľov, ich osobnej slobode a bezpečnosti, je uloženie zákazu vstupu žalovanému a teda
obmedzenie jeho spoluvlastníckych práv primerané, resp. neobmedzuje žalovaného neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a to pri zohľadnení, že navrhovateľka je taktiež spoluvlastníčkou
(hoci menšinovou) predmetného bytu. Nejde teda v danej veci uložením žalovanému zákazu vstupu

do bytu o jeho neprimerané obmedzenie na jeho právach podielového spoluvlastníka predmetnej
nehnuteľnosti.
Obmedzenie výkonu spoluvlastníckeho práva žalovaného je jednak legitímne, ale je najmä dočasné
za situácie, ako už bolo uvedené, keď žalovaný má potrebu bývania zabezpečenú iným spôsobom.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď nariadil neodkladné opatrenie z dôvodov, aby zabránil ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity
a bezpečnosti navrhovateľov prípadným ďalším neprípustným konaním žalovaného. Je potrebné
zdôrazniť, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoréje násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Keďže v danej veci boli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutým spôsobom, odvolací súd zo všetkých vyššieuvedených
dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 CSP ako vo výroku vecne

správne, potvrdil.

24. Napokon odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že navrhovateľ 2/ nie je ani v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ale ani v záhlaví súdneho rozhodnutia správne označený ako
maloletý a zastúpený v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zákonnou zástupkyňou. To isté

platí aj pre plnomocenstvo, ktorým splnomocnil na svoje právne zastupovanie (vo vzťahu k C. E.),
najmä na podávanie žalôb, na prijímanie doručovaných písomností, podávanie návrhov a žiadostí,
vzdávanie sa nárokov, podávanie opravných prostriedkov a vzdávanie sa ich, advokáta, ktoré za neho
v zastúpení podpísala A. A., matka.
Ide o nesprávnosť, ktorej súd prvej inštancie mal venovať väčšiu pozornosť, ktorá však v konečnom
dôsledku na správnosti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému vstupovať

do označeného bytu a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a uložil navrhovateľke 1/ povinnosť v určenej lehote podať žalobu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, vo vzťahu medzi navrhovateľkou 1/ a žalovaným
nič nemení.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí.

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach: 3 hlasy za (§
393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.