Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sas/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100469
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 655 501 6105 0 zo dňa 27.03.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 655 501 6105 0 zo dňa 27.03.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 655 501 6105 0 zo dňa 02. decembra 2019 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobkyni podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 19. novembra
2019.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán citoval znenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne, Považská Bystrica zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa nie je invalidná podľa

§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Následne prvostupňový správny orgán uviedol už len to, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná v zmysle

§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná
prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č.655 501 6105 0 zo dňa 27.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie
žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že rozsudkom Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/6/2023-72 zo dňa 21.11.2023 bolo zrušené pôvodné rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09.01.2023 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Odvolací orgán konštatoval, že posúdil priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, ako aj
odvolacie námietky žalobkyne a v súlade s právnym názorom správneho súdu vysloveným v jeho

rozsudku doplnil dokazovanie opätovným posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Žiline, ktorý posúdil zdravotný
stav žalobkyne v jej prítomnosti dňa 14.03.2024. Odvolací orgán rozsiahlo citoval závery posudkového
lekára a konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je vertebrogénny algický syndróm
krčnej chrbtice, riešený operačne dňa 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz fixáciou podľa
Caspara C5 – 6, cervikobrachiálny syndróm vľavo, cervikovestibulárny syndróm, zaradený posudkovým

lekárom podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a
pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4. -
stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %

(z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %). Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických
záveroch posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil, pretože to
nie je medicínsky odôvodnené.

5. Odvolací orgán uviedol, že aj podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01. augusta

2023 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár zaradil do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položky 4. - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena
b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta
s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %). Za iné zdravotné postihnutia mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil, pretože to nie je medicínsky odôvodnené.

6. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť tak bola posudkovým lekárom
ústredia žalovanej do 31.07.2023 potvrdená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od

01.08.2023 bola naďalej potvrdená na 35 %. Vzhľadom na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťnebolaužalobkyneoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou,odvolací
orgán uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

7. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že počas konania v rámci realizácie

rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/6/2023-72 z 21.11.2023 po doplnení
dokazovania opätovným posúdením zdravotného stavu žalobkyne nebola spochybnená správnosť jeho
posúdenia a následného posúdenia nároku žalobkyne na invalidný dôchodok.

Správna žaloba, žalobné body

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia.
Poukázala na to, že v jej veci invalidného dôchodku bolo už viackrát rozhodované, napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie z 09.01.2023, ktoré bolo zrušené rozsudkom Správneho súdu

v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/6/2023-72. Tomu predchádzalo rozhodnutie zo 06.12.2021 zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126 a predtým ešte rozhodnutie zo dňa
22.05.2020 zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/15/2020-52.

9. Vo vzťahu k tu správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa konštatovala, že jeho

podkladom bol posudok posudkového lekára žalovanej zo dňa 14.03.2024, v zmysle ktorého jej bola
určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Žalobkyňa uviedla, že má
odpracovaných viac ako 42 rokov, mesačne odvádza nemalé čiastky na invalidné poistenie a je toho
názoru, že za tie roky si našetrila v Sociálnej poisťovni na dávku invalidného zabezpečenia. Od roku2020 vedie spory so žalovanou, dostala sa už do štádia, že práca na plný pracovný úväzok je pre
ňu veľmi namáhavá pre chronické bolesti chrbtice. Uviedla, že jej zámerom je pracovať čo najdlhšie,
avšak na skrátený pracovný úväzok a na to, aby si to mohla dovoliť, potrebuje mať zabezpečenie,

ktoré jej aspoň čiastočne vykompenzuje mzdu, t. j. priznanú invaliditu a dávku. Uviedla, že pracuje na
Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny s výkonom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako odborný
poradca, pričom jej práca spočíva v komunikácii s klientom prezenčnou a dištančnou formou, spracúvaní
písomností k žiadostiam o rekvalifikáciu v informačných systémoch, teda práca s PC.

10.PodľažalobkynesažalovanánevysporiadalasprávnymnázoromSprávnehosúduvBanskejBystrici
v zmysle rozsudku č. k. TN-28Sa/6/2023-72, nevysporiadala sa so zdravotnými ťažkosťami žalobkyne,
ktoré uviedla pri ústnom pojednávaní, nevysporiadala sa objektívne s predloženými lekárskymi nálezmi
a opakovane účelovo vybrala vyšetrenia, ktorými deklaruje, že jej zdravotný stav a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35 %. Do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa
14.03.2024 u posudkového lekára žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s takto určenou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ku konštatovaniu posudkového lekára v jeho posudku o tom,
že pri množstve lekárskych správ je neúčelné, aby sa posudkový lekár jednotlivo písomne zaoberal
každým lekárskym nálezom, žalobkyňa uviedla, že neočakávala, aby sa posudkový lekár vyjadroval ku
každej lekárskej správe, ale namietala, že žalovaná si z lekárskych správ vyberala len tie, resp. tie ich
časti, v ktorých sa konštatuje priaznivejší výsledok.

11. Ako príklad žalobkyňa uviedla v súvislosti s jej nálezom „panikulitída“, že tento posudkový lekár
označil za stav akútny a teda posudkovo nevýznamný pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého stavu.
Podľa žalobkyne však nemožno hovoriť o akútnom stave, keďže panikulitída bola u nej popisovaná
pri viacerých vyšetreniach, jedná sa o opakovane rovnakú diagnózu. Žalobkyňa tiež namietala, že

jej jednotlivé diagnózy neboli posudkovým lekárom zhodnotené vo vzájomných súvislostiach, pričom
citovala rozličné state z jej lekárskych správ.

12. K diagnóze „poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou“ žalobkyňa namietala
nezrovnalosť v napadnutom rozhodnutí a odbornom lekárskom posudku, ktorý bol jeho podkladom,

kde si žalovaná odporuje, nakoľko uvádza ako chorobu „vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice
riešený operačne 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa Caspara C5-6
(diagnóza M50.1), pričom podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza M50.1 je poškodenie krčnej
chrbtice medzistavcovej platničky s radikulopatiou. Žalobkyňa citovala z napadnutého rozhodnutia časť,
v ktorej sa uvádza, že radikulopatia, t.j. prejavy nervového dráždenia, nie sú potvrdené objektívne

neurologicky pri vyšetreniach – objektívne nálezy nedokumentujú takéto postihnutie a to ani krčnej
ani hrudnej a driekovej oblasti. Žalovaná tak podľa žalobkyne potvrdzuje diagnózu v posudku, ale
v rozhodnutí uvedenú diagnózu popiera a súčasne spochybňuje závery odborného lekára FRO, ktorý
diagnózu M50.1 uviedol v lekárskej správe zo dňa 19.03.2019. Žalobkyňa tiež uviedla, že ako dôkaz
preukazujúci dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v súčasnosti stanovenie spornej diagnózy v podaní

„Zaslanie dokumentácie z odborných lekárskych vyšetrení“ zo dňa 18.02.2024, ktorý zaslala žalovanej,
priložila okrem iného aj výmenný list – poukaz, kde B. A. E. dňa 07.03.2023 uviedol diagnózu M51.1
poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou – žiadosť o podanie infúznej
th. a lekárske správy o podaní predmetnej infúznej terapie B. E. E..

13. Podľa žalobkyne posudkový lekár na jednej strane vymenoval jednotlivé choroby, na ktoré
sa žalobkyňa lieči a na druhej strane ich potom zaradom spochybňuje alebo bagatelizuje ako
posudkovo nevýznamné. Namietala, že opakovane žalovaná bagatelizuje skoliózu žalobkyne, ktorú má
dokumentovanú už pri vyšetrení fyziatrom od roku 2002 a následne aj v ďalších lekárskych správach,
ktoréžalobkyňavymenovalaaargumentovala,žeuvedenévyšetreniapotvrdzujúdiagnózuskoliózapred

operačnýmvýkonomkrčnejchrbticedňa22.10.2018,čoznamená,žebolestipredoperáciouužalobkyne
neboli len z dôvodu poškodenia krčnej chrbtice, ale boli a sú vrátane hrudnej a bedrovej chrbtice.
V súvislosti so skoliózou podľa žalovanej nie je objektívne popisované posudkovo významné funkčné
postihnutie. V tomto smere žalobkyňa poukázala na lekárske správy zo dňa 09.07.2019 (vstupné
vyšetrenie v kúpeľoch) a zo dňa 22.02.2021 (nález FBRL), podľa ktorých Thomayer (t. j. vzdialenosť

prstov od podložky pri predklone) je 20 cm, pričom patologická vzdialenosť je 20 – 30 cm a namietala,
že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzal z nálezu Thomayer 5 cm v zmysle
neurologických vyšetrení zo dňa 16.01.2020 a 28.05.2020. Tiež poukázala na to, že v posudku zo14.03.2024sauvádzaThomayer27cm,tedapodľažalobkynežalovanáopakovanevybralazlekárskych
nálezov taký, ktorý konštatuje priaznivejší výsledok.

14. K argumentácii žalovanej v napadnutom rozhodnutí o tom, že vertigo (t.j. závraty) u žalobkyne boli
uvádzané len subjektívne a nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, žalobkyňa v správnej žalobe
uviedla, že skutočnosť, že vertigo nebolo objektivizované odbornými vyšetreniami ešte neznamená,
že ho pacient nemá. Vertigo malo byť podľa žalobkyne preukázané vyšetrením u B. A. E., neurológa
a nejedná sa tak len o jej subjektívny pocit. K uvedenej diagnóze žalobkyňa ešte doplnila, že dostala

žiadanku o odborné MR vyšetrenie mozgu so zameraním na sluchové dráhy od B. F. G., no termín
vyšetrenia má až 21.10.2024.

15. Ku konštatovaniu v napadnutom rozhodnutí o tom, že funkčný nález je možné hodnotiť až po
absolvovanej rehabilitačnej liečbe, žalobkyňa namietala, že ak lekár nestanoví po rehabilitačnej liečbe
kontrolné vyšetrenie, nie je možné získať zhodnotenie efektu liečby a pacient to nevie ovplyvniť. Pri

pohybových diagnózach všeobecne platí, že efekt rehabilitačnej liečby a kúpeľnej liečby býva pozitívny,
avšak v prípade žalobkyne, keďže má sedavé zamestnanie, tento stav je u nej len dočasný a krátkodobý.

16. V závere správnej žaloby žalobkyňa namietala, že v roku 2022 mala potvrdenú osteoporózu,
no posudkový lekár pri posúdení jej zdravotného stavu nebral do úvahy závery denzitometrického

vyšetrenia a v posudku ich vôbec neuvádza. Citovala aj závery z lekárskych správ zo dňa 12.09.2023
(MR Th chrbtice) a 22.11.2023 (MR C chrbtice - B. G. H.). Žalobkyňa uviedla, že trvá na všetkých jej
zadokumentovaných zdravotných ťažkostiach, ktoré boli popisované v jej predchádzajúcich odvolaniach
a žalobách a nesúhlasí s tým, aby jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 35 %.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

17. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne uviedla, že nežiada správny súd, aby vo
veci nariadil pojednávanie.

18. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/6/2023-72 zo dňa 21.11.2023. So žalobnými námietkami nesúhlasí,

považuje ich za nedôvodné a postup pri posúdení nároku žalobkyne považuje za správny. Uviedla,
že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového
lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 14.03.2024, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým
lekárom určená na 35 %. Jej zdravotný stav bol posúdený za jej prítomnosti a posudkový lekár zohľadnil
a vyhodnotil všetky odborné lekárske nálezy, ktoré boli žalobkyňou doručené.

19. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie jej percentuálnej miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom správne a objektívne
posúdené, označila žalovaná za nerelevantné a vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobkyne,
čo však nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov posudkového
lekára. Posúdenie zdravotného stavu vyžaduje lekárske znalosti a vo veciach sociálnych je zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom

objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, pričom tento bol podľa
žalovanejposúdenýtak,abyumožňovalvysloviťzáver,čisúaleboniesúsplnenémedicínskepodmienky
pre invalidný dôchodok, bolo vykonané dokazovanie v súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom
poistení, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného stavu veci a nie je postihnuté
nezákonnosťou a odborný posudok o invalidite je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé

a poznateľné úvahy posudkového lekára, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.
Žalovaná sa teda pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
a má zato, že je správne a zákonné.Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

20. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe nijakým spôsobom
nevyvrátila žalobkyňou uplatnené žalobné námietky, neponúkla žiadny argument, ktorým by spochybnila
jej tvrdenie, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo neboli zohľadnené všetky zdravotné
ťažkosti žalobkyne, ktoré nielen subjektívne pociťuje, ale boli aj objektívne vyjadrené v lekárskych
správach, z ktorých žalovaná účelovo selektívne vyberala. Vyjadrila presvedčenie o tom, že správne

orgány sú povinné rešpektovať základnú požiadavku právneho štátu a to princípu právnej istoty, teda, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Zotrvala na svojej žalobe v celom rozsahu a všetkých jej dôvodoch a žiadala, aby správny súd jej žalobe
vyhovel. Súčasne uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

21. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 24.10.2024,

dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania a nebol daný

ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199
a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom
je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP,
správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.10.2025.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

25. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

26. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

27. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby ab) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

29. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

30. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

31. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

32. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

33.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

34. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

35.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového

poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

37. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 4.: Stavy po operácii
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice

a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom 10-20 %,
b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s
podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu 30-50 %,c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a
so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov 60-80 %.

40. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.

41. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa

požiadala o invalidný dôchodok. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený s tým, že za
rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár pobočky žalovanej určil stav po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapitoly XV,
oddielu E, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 %, preto prvostupňový správny orgán uzavrel, že

žalobkyňa nie je invalidná a jej žiadosť o invalidný dôchodok rozhodnutím č. 655 501 6105 0 zo dňa
02.12.2019 zamietol (tu prvostupňové rozhodnutie).

42. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, znova bol posúdený jej zdravotný
stav posudkovým lekárom ústredia žalovanej, podľa ktorého bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie

žalobkyneurčenétoistéochoreniesrovnakoumieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.
O odvolaní žalobkyne následne rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 655 501 6105 0
zo dňa 22.05.2020 tak, že zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

43. Žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.

29Sa/15/2020-52 zo dňa 17.08.2020 tak, že druhostupňové rozhodnutie č. 655 501 6105 0 zo dňa
22.05.2020 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dôvodom bolo nedostatočné vysporiadanie sa žalovanej
s odvolacími námietkami žalobkyne, nedostatočné odôvodnenie určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a nezohľadnenie
lekárskych vyšetrení a záverov lekárov z nich vyplývajúcich, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie

zdravotného stavu žalobkyne a tiež podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keďže napriek žiadosti
žalobkyne o tom, aby bola prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu, tento bol posudzovaný v jej
neprítomnosti.

44. Po vrátení veci bol znova posúdený zdravotný stav žalobkyne a o odvolaní žalobkyne bolo vydané
nové rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021. Znova bolo za
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené ochorenie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky č.
4, písmena b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení – choroby podporného a pohybového aparátu
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácie chrbtice a medzistavcových

platničiek,stavypoúrazechrbtice-častorecidivujúceprejavynervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosť
svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne znova určená na 35 %.

45. Predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 655 501 6105 0 zo dňa 06.12.2021 bolo na

základe žalobkyňou podanej správnej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
14Sa/11/2022-126 zo dňa 04.07.2022. Krajský súd uložil žalovanej, aby sa riadila právnym názorom
vysloveným správnym súdom, opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti a zohľadnila
pritom všetky aktuálne lekárske správy, ako aj riadne vyhodnotila tie lekárske správy, ktoré boli označené
v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu (č. k. 29Sa/15/2020 - 52 zo dňa 24.02.2021), pričom

je potrebné, aby sa žalovaná riadne zaoberala aj dopadom ľahkej skoliózy žalobkyne na jej pracovný
potenciál (a to aj v súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne). Ďalej súd uviedol, že je potrebné
vyhodnotiť riadne aj ďalšie ochorenie žalobkyne a to palatálny esenciálny tremor a jeho vplyv na jej
pracovnú schopnosť.

46. Po vrátení veci bol znova posúdený zdravotný stav žalobkyne a bolo vydané nové druhostupňové
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 655 501 6105 0 zo dňa 09.01.2023. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice,
riešený operačne dňa 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa CasperaC5-6, ktorý zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky č. 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o
sociálnom poistení – choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia - stavy po operácie chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice

- často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta
s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola u žalobkyne znova určená na 35 %.

47. Rozhodnutie č. 655 501 6105 0 zo dňa 09.01.2023 bolo na základe žalobkyňou podanej správnej

žaloby zrušené rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/6/2023-72 zo dňa
21.11.2023 a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Správny súd vytkol žalovanej, že v napadnutom rozhodnutí uviedla len citácie
zákonných ustanovení a záverov posudkového lekára, bez uvedenia vlastných úvah o tom, ako a na
akom základe vec posúdila a bez vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne. Tiež jej vytkol,

že dôsledne nerešpektovala pokyny z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2022-126,
že v odbornom posudku o invalidite sa posudkový lekár riadne nezaoberal dopadom ľahkej skoliózy
žalobkyne na jej zdravotný stav, opomenul riadne vyhodnotiť palatálny esenciálny tremor a jeho
vplyv na pracovnú schopnosť žalobkyne, že neboli zohľadnené prejavy diagnostikovaného ochorenia
vertigo, nevysporiadanie sa s niektorými lekárskymi správami žalobkyne a nedostatočné zhodnotenie

nálezov z neurologických vyšetrení, v ktorých bol žalobkyni diagnostikovaný chronický vertebrogénny
syndróm C a Th chrbtice s kolís. a opak. poruchou statiky a kinetiky C a Th ods. chrbtice vo vzťahu
k zisteniu vyplývajúcemu z osobného vyšetrenia posudkovej lekárky sociálneho poistenia žalovanej
dňa 24.11.2022. Správny súd vytkol žalovanej aj nevysporiadanie sa s niektorými lekárskymi správami
konštatujúcimi u žalobkyne panikulitídu krku a chrbta v krčnej oblasti, ako ani s diagnózou osteoporózy,

nebolo vysvetlené, prečo je predmetné ochorenie posudkovo nevýznamné, keď osobitne mu prislúcha
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 10 % až 15 %.

48. Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo vydané tu správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej č. 655 501 6105 0 zo dňa 27.03.2024.

49. V podanej správnej žalobe žalobkyňa namietala, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadala s právnym názorom správneho súdu obsiahnutým v rozsudku č. k. TN-28Sa/6/2023-72
zo dňa 21.11.2023. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

50. V prvom rade správny súd poukazuje na to, čo bolo žalovanej vytýkané správnym súdom aj
v rozsudku č. k. TN-28Sa/6/2023-72 zo dňa 21.11.2023 ohľadom náležitostí rozhodnutia orgánu
verejnej správy, aby ho bolo možné považovať za preskúmateľné. Z ustanovenia § 209 zákona o
sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného

stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom
poistenívodôvodnenírozhodnutiaorganizačnázložkaSociálnejpoisťovneuvedie,ktoréskutočnostiboli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem
§ 209 zákona o sociálnom poistení) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo na
spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP je právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko,

rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument
účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí
presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký
záver z toho pre konanie vyplýva. Aj na irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom, to znamená stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou

týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd
SR napr. v nálezoch I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010, v ktorých okrem iného konštatoval,
že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť vsúlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciuosplneníformálnejamateriálnejpodmienkyvdostatočnomrozsahu,tzn.,žepriemernému
adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností
(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy

nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému
úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,
ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť

tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej
správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a
z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových
a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k
hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa

zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania.

51. Správny súd má zato, že v tu posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej
vyššie uvedené kritéria nespĺňa a teda je opäť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

52. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa v úvode len stručne
uvádza priebeh administratívneho konania (t.j., že rozsudkom správneho súdu bolo zrušené pôvodné
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti
ktorémuzostranyžalobkynebolopodanéodvolanie).Následnesprávnyorgánvnapadnutomrozhodnutí
len citoval znenia zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že na základe

rozsudku správneho súdu, ktorým bolo zrušené pôvodné druhostupňové rozhodnutie, bol znova
posúdený zdravotný stav žalobkyne dňa 14. marca 2024 a následne v úvodzovkách bolo skopírované
kompletné odôvodnenie odborného posudku o invalidite obsiahnuté v lekárskom posudku zo dňa
14.03.2024. V závere napadnutého rozhodnutia bolo už len konštatované, ktoré ochorenie posudkový
lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a s akou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a tiež bolo konštatované, že vzhľadom na to, že táto miera bola
určená len 35 %, žalobkyňa nie je považovaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. V napadnutom rozhodnutí úplne absentujú akékoľvek úvahy správneho orgánu, ktorými sa pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil, absentuje jeho vlastné posúdenie skutočností relevantných
pre posudzovanú vec a napokon správny orgán v napadnutom rozhodnutí ani len jedinou vetou

nereflektoval na odvolacie námietky žalobkyne, ktoré táto uvádzala vo svojom odvolaní zo dňa
24.01.2020, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

53. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov,
Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo

veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť
s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho
predpisu a odkaz na odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovanej, respektíve prevzatie
celého textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho záverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na to, že

posudkovým lekárom boli zohľadnené všetky lekárske správy, bez uvedenia skutočností, ktorými sa
žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez
uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoréuviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa
zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.

54. Vyššie uvedená vada bola žalovanej vytýkaná už pri predchádzajúcom rozhodovaní správneho súdu
v rozsudku č. k. TN-28Sa/6/2023-72 s tým, že orgán verejnej správy bol právnym názorom správneho
súdu viazaný, avšak pri vydávaní tu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vytýkanú vadu
zopakoval a znova vo svojom rozhodnutí uviedol len citácie ustanovení zákona o sociálnom poistení
a v úvodzovkách rozsiahlo citoval závery posudkového lekára. Naďalej však v obsahu napadnutého

rozhodnutia absentovalo uvedenie skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, absentovali akékoľvek úvahy správneho orgánu a
uvedenie ako sa žalovaná vysporiadala s podstatnými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná teda zopakovala už predtým správnym súdom
vytknutú vadu a aj v tomto smere nezohľadnila záväzný názor správneho súdu.

55. Záväzný názor správneho súdu žalovaná dostatočným spôsobom nerešpektovala ani v tom smere,
že nezohľadnila všetky relevantné lekárske správy a z nich vyplývajúce všetky ochorenia žalobkyne
a ich dopad na pracovný potenciál žalobkyne a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom
neodôvodnila tak, ako bolo uvádzané v rozsudku č. k. TN-28Sa/6/2023-72 z dôvodov popisovaných
nižšie.

56. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa zdravotného stavu žalobkyne, správny súd v prvom
rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje

Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153
ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v
ktoromposudkovýlekárobjasňujeaodôvodňujevšetkyskutočnosti,nazákladektorýchpristúpilkprijatiu

konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý
jesúd(vzhľadomnaabsenciuodbornej-medicínskejerudovanosti)odkázaný,správnysúdneposudzuje
medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

57. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej

judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať

z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

58. Po preskúmaní odborného lekárskeho posudku zo dňa 14.03.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd

dospel k záveru, že odborný lekársky posudok uvedené kritériá napriek jeho rozsiahlosti nespĺňa.

59. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil ochorenie zaradené do
kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca
dorzopatia a spondylopatia, položky 4. - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek,

stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia,
slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému
do 31.07.2023 prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 35 % do 45
% a od 01.08.2023 od 30 % do 50 %, pričom posudkový lekár určil konkrétnu mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na 35 % tak pred 01.07.2023, ako aj po 01.08.2023. K takto
určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie
v lekárskom posudku posudkový lekár uviedol len toľko, že: „určená je miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 %. Určenie vyššej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je z posudkového hľadiska odôvodnené –
percentuálne rozpätie zahŕňa často sa opakujúce prejavy nervového dráždenia, čo nie je v tomto prípade
dokumentované v objektívnych nálezoch pri odborných vyšetreniach (objektívne neurologicky nie sú
prítomné prejavy nervového dráždenia – na horných aj dolných končatinách sú šľachovookosticové

reflexy symetrické, nie sú prítomné poruchy citlivosti ani motorický deficit – stisk oboch rúk je symetrický,
bez akroparézy. Pri posúdení podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., účinnej od 01. augusta
2023, ostáva rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV oddiel E položka 4 písmeno
b./ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, nakoľko k tomuto dátumu nie je
dokumentovaná posudkovo významná zmena v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - pri vyšetrení
neurológom dňa 05. decembra 2023 sú popisované redukované pohyby v krčnom úseku, bez prejavov

nervového dráždenia – reflexy na horných aj dolných končatinách sú symetrické, stisk ruky obojstranne
symetrický, bez akroparézy, zániky bez poklesov.“ V ďalšej časti lekárskeho posudku sa opakovane
uvádza, že „ako už bolo uvedené, určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nie je odôvodnené pre neprítomnosť prejavov nervového dráždenia, čo je potvrdené opakovane
viacerými neurologickými aj inými odbornými vyšetreniami v priebehu posledných rokov“.

60. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV, oddielu E, položky 4. pre stavy
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, a) s miernym reziduálnym
funkčným nálezom prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10-20 %, b) často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným

obmedzením celkovej výkonnosti organizmu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30-50 % a napokon c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi
dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov prislúcha miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60-80 %.

61. V lekárskom posudku nie je náležite odôvodnené určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť práve na 35 %. Pokiaľ posudkový lekár svoj záver odôvodňoval, ako je
vyššie citované, napríklad absenciou akroparéz, správny súd poukazuje na to, že prítomnosť akroparéz
podľa znenia prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly XV, oddielu E, položky 4 odôvodňuje
použitie písmena c). Teda prítomnosť paréz podľa znenia uvedenej položky prílohy zákona preukazuje

stav podľa písmena c), ktorému už prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
60 do 80 %. Absencia paréz (vrátane akroparéz) preto môže objasňovať, prečo posudkový lekár neurčil
akorozhodujúcezdravotnépostihnutieochoreniezaradenédokapitolyXV,oddieluE,položky4písmena
c), ale ho zaradil pod písmeno b) s percentuálnym rozpätím od 30 do 50 %. Nijako to však neobjasňuje,
prečo v rámci tohto percentuálneho rozpätia uvedeného v písmene b) bola určená konkrétna miera

poklesu 35 %.

62. K tomu, že posudkový lekár odôvodňoval priznanie miery poklesu 35 % z dôvodu, že pri
odborných neurologických vyšetreniach neboli dokumentované prejavy nervového dráždenia, správny
súd uvádza, že takéto konštatovanie vyznieva rozporne už len preto, že samotný posudkový lekár

určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie zaradené do kapitoly XV, oddielu E, položky
4 písmena b), ktoré už v samotnom názve/popise tohto ochorenia má uvedené „často recidivujúce
prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu“. Z obsahu odôvodnenia lekárskeho posudku nevyplýva, že ochorenie
žalobkyne bolo do predmetnej položky a písmena zaradené len z dôvodu, že by išlo o slabosť svalového

korzetu chrbta alebo podstatné obmedzenie celkovej výkonnosti organizmu a ani sa v odôvodnení
posudku dostatočne jasne neuvádza, na základe čoho ochorenie žalobkyne malo byť zaradené do
príslušnej položky (či z dôvodu analógie na základe § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého, ak zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, nie
je uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe,
ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné), nakoľko aj vertebrogénny algický syndróm
krčnej chrbtice riešený operačne 22.10.2018 implantáciou platničkových endoprotéz a fixáciou podľa
Caspara C5-6, cervikobrachiálny syndróm vľavo, cervikovestibulárny syndróm, označil posudkový lekárčíslom diagnózy M50.1, čo je v lekárskych správach označované ako poškodenie krčnej medzistavcovej
platničky s radikulopatiou.

63. Vzhľadom na skutočnosť, že vo viacerých lekárskych správach žalobkyne sa konštatuje po dobu
niekoľkých rokov stav s radikulopatiou (ktorý to pojem na strane 10 lekárskeho posudku posudkový lekár
vysvetľuje ako prejavy nervového dráždenia), konštatovanie posudkového lekára v posudku o tom, že
neurčil vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne z dôvodu absencie
radikulopatie – prejavov nervového dráždenia, je vnútorne rozporné a tiež v rozpore so zdravotnou

dokumentáciou žalobkyne.

64. Správny súd poukazuje v tomto smere na lekárske správy nachádzajúce sa v administratívnom
spise, v ktorých sa konštatuje diagnóza s radikulopatiou (prejavmi nervového dráždenia – ako tento
pojem vysvetlil posudkový lekár) a to napríklad správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou, B.
F. B., zo dňa 08.04.2019, kde je stanovená diagnóza M501 – poškodenie krčnej medzistavcovej

platničky s radikulopatiou. Rovnaká diagnóza je uvedená napríklad aj v lekárskej správe z Nemocnice
s poliklinikou Považská Bystrica, chirurgická ambulancia, B. C. B., zo dňa 31.10.2018. Diagnóza
M501 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou a teda radikulopatia sa uvádza aj
v lekárskych správach zo dňa 29.06.2020 - B. F. B., neurochirurgická príjmová ambulancia Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina, v lekárskych správach od toho istého lekára zo dňa 19.08.2019,

08.04.2019, 04.02.2019, 03.12.2018, 17.09.2018, v lekárskych správach od B. F. I., FRO ambulancia,
zo dňa 11.11.2019, 19.03.2019, 27.02.2019, 05.12.2018, prípadne aj ďalších.

65. Diagnóza M501 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou a teda radikulopatia
sa uvádza aj v aktuálnejších, resp. najaktuálnejších lekárskych správach, z ktorých posudkový lekár

vychádzal a ktoré sú súčasťou spisu a to napr. v správe z Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica,
neurologický stacionár, B. E. E., zo dňa 05.12.2023, ktorú ako najaktuálnejšiu citoval aj posudkový
lekár. V nadväznosti na uvedenú lekársku správu nasledovala infúzna terapia žalobkyne – lekárske
správy z neurologického stacionára zo dňa 12.12.2023, 13.12.2023, 14.12.2023, 15.12.2023 – vo
všetkých sa ako diagnóza uvádza M501 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou.

Tá istá diagnóza sa uvádza aj v lekárskych správach z infúznej terapie na neurologickom stacionári zo
dňa 03.05.2023, 04.05.2023, 05.05.2023, 09.05.2023, či v lekárskej správe z Nemocnice s poliklinikou
Považská Bystrica, neurologický stacionár, zo dňa 25.04.2023.

66. V lekárskej dokumentácii sa tak nachádza množstvo lekárskych správ, vrátane lekárskych správ

z obdobia aktuálneho na účely posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, v ktorých sa konštatuje
diagnóza s radikulopatiou, pričom pojem radikulopatia posudkový lekár v jeho posudku vysvetlil, že sa
jedná o prejavy nervového dráždenia. Na druhej strane posudkový lekár odôvodnil svoj záver o neurčení
vyššej(než35%)mierypoklesuschopnostižalobkynevykonávaťzárobkovúčinnosťvrámcipovoleného
percentuálneho rozpätia (30-50%) tým, že neurologickým vyšetrením neboli dokumentované prejavy

nervového dráždenia, konkrétne, že „určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nie je odôvodnené pre neprítomnosť prejavov nervového dráždenia, čo je potvrdené opakovane
viacerými neurologickými aj inými odbornými vyšetreniami v priebehu posledných rokov“.

67. Jednak aj samotný posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie

také, ktoré už v samotnom popise má často sa opakujúce prejavy radikulopatie a jednak
z viacerých lekárskych správ neurológov a iných odborných lekárov nepochybne vyplýva diagnóza s
radikulopatiou. Odôvodnenie nepriznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
za rozhodujúce zdravotné postihnutie než posudkovým lekárom určených 35 % v rámci percentuálneho
rozpätia prislúchajúceho rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu tak nevyznieva presvedčivo a nie je

dostatočne odôvodnené, dokonca je v rozpore s vyššie vymenovanými lekárskymi správami, čo má za
následok nepreskúmateľnosť záveru posudkového lekára.

68. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala aj to, že posudkový lekár jednotlivé jej pridružené ochorenia
náležite nevyhodnotil a podľa jej tvrdení tieto bagatelizoval.

69. Aj v súvislosti s ostatnými (než rozhodujúcim) zdravotnými postihnutiami žalobkyne správny súd
poukazuje na to, že tieto posudkový lekár vyhodnocoval v spojení s jeho záverom o neprítomnosti
prejavov radikulopatie.70. Napríklad v spojitosti so žalobkyňou namietanou skoliózou, posudkový lekár uviedol, že. „Samotné
postihnutie statiky a kinetiky hrudnej, prípadne driekovej chrbtice v rozsahu, ako je dokumentovaný

odbornými nálezmi (Thomayer od 0-30 cm), aj s pridruženou ľahkou skoliózou, ale objektívne
neurologicky bez prejavov nervového dráždenia neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Ide o nález posudkovo nevýznamný, pri osobitnom hodnotení v zaradení
v kapitole XV oddiele E položka 3 písmeno b./ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 20%, pretože nie sú prítomné prejavy

nervového dráždenia.“ Správny súd zdôrazňuje, že už v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu
č. k. TN-28Sa/6/2023-72 správny súd žalovanej vytkol nedostatočné zohľadnenie dopadu skoliózy
a postihnutia statiky a kinetiky hrudnej a driekovej chrbtice na zdravotný stav žalobkyne, pričom uvedenú
vadu posudkový lekár neodstránil (vzhľadom na citované ) ani pri novom posudzovaní zdravotného
stavu žalobkyne po vrátení veci na ďalšie konanie. Jediný dôvod, ktorý posudkový lekár uviedol, prečo
za uvedené postihnutia žalobkyni nezvýšil jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

bola absencia prejavov nervového dráždenia (t. j. radikulopatia), no na druhej v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne sa nachádza množstvo lekárskych správ (vymenovaných vyššie) od viacerých odborných
lekárov, vrátane neurológov, v ktorých bola žalobkyni stanovená diagnóza s radikulopatiou a posudkový
lekár neposkytol žiadne zdôvodnenie, prečo by na taký diagnostikovaný záver nemalo byť prihliadané,
nijako sa s uvedeným rozdielom medzi jeho záverom a diagnózou určenou v lekárskych správach

nevysporiadal.

71. V súvislosti so žalobkyňou namietanou osteoporózou tiež posudkový lekár konštatoval, že „V
apríli 2022 denzitometrické vyšetrenie potvrdilo osteoporózu, objektívne pri vyšetrení reumatológom
je predklon v driekovom úseku k podložke - nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia ani

patologické zlomeniny v súvislosti s osteoporózou. Osteoporóza v tomto rozsahu pri osobitnom
hodnotení zodpovedá zaradeniu v kapitole XV oddiel B položka 1 písmeno a./ s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 15 %.“ Aj tento záver teda posudkový lekár odôvodnil
absenciou prejavov nervového dráždenia, no v zdravotnej dokumentácii žalobkyne sa nachádza
množstvolekárskychspráv(vymenovanýchvyššie)odviacerýchodbornýchlekárov,vrátaneneurológov,

v ktorých bola žalobkyni stanovená diagnóza s radikulopatiou a posudkový lekár neposkytol žiadne
zdôvodnenie, prečo by na taký diagnostikovaný záver nemalo byť prihliadané, nijako sa s uvedeným
rozdielom medzi jeho záverom a diagnózou určenou v lekárskych správach nevysporiadal.

72. Posudkový lekár teda za diagnózy ako skolióza či osteoporóza mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nenavýšil. Avšak vzhľadom na vyššie
poukazované lekárske správy obsahujúce diagnózu s radikulopatiou (posudkovým lekárom vysvetlenú
ako prejavy nervového dráždenia) odôvodnenie nenavýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobkyne za skoliózu či osteoporózu z dôvodu neprítomnosti prejavov nervového
dráždenia je opäť nepreskúmateľné.

73. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na to, že už v rozsudku správneho súdu č. k.
TN-28Sa/6/2023-72 bolo žalovanej (resp. posudkovému lekárovi žalovanej) vytknuté, že v súvislosti
s diagnózou osteoporózy, nebolo vysvetlené, prečo je predmetné ochorenie posudkovo nevýznamné,
keď osobitne mu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 10 % až

15 %. Vytknutá vada nebola odstránená ani v novom konaní po vrátení veci, čím opäť nebol záväzný
právny názor správneho súdu náležite rešpektovaný.

74. K tomuto správny súd dopĺňa aj to, že z lekárskeho posudku nevyplýva, či posudkový lekár
hodnotil ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne aj vo vzájomnej súvislosti a nielen jednotlivo. Pre

viaceré z týchto postihnutí posudkový lekár uvádzal, že samostatne by im prislúchala miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 – 15 % (osteoporóza), 20 % (postihnutie statiky a kinetiky
hrudnej, driekovej chrbtice a skolióza) a podobne. Ak za jednotlivé ochorenia žalobkyne prislúchajú
uvedené miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je potrebné, aby posudkový lekár, ak
aj ochorenia jednotlivo mieru poklesu nezvyšujú, odôvodnil, či ju nemôžu svojím dopadom zvyšovať vo

vzájomnej súvislosti, keďže im prislúchajúce miery poklesu ani samostatne nie sú zanedbateľné.

75. Žalobkyňa namietala v správnej žalobe aj to, že posudkový lekár nedostatočne zhodnotil jej diagnózu
panikulitída. K tejto diagnóze posudkový lekár len stručne uviedol, že panikulitída je akútny stav a keďžeje to akútny stav, nie je posudkovo významný pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že panikulitída sa v lekárskych správach žalobkyne
nachádza opakovane a po dobu niekoľkých rokov, napríklad v lekárskych správach zo dňa 02.06.2021,

24.03.2021, 10.02.2021, 16.12.2020, 02.12.2020, 11.11.2020, 11.11.2019, 11.04.2017, 21.03.2017.
Správny súd nie je oprávnený vo veci vyvodzovať medicínske závery, avšak v prípade, že sa určitý
zdravotný stav žalobkyne vyskytuje opakovane po dobu približne štyroch rokov, je potrebné zo strany
posudkového lekára uviesť, či by sa nemohlo jednať aj o stav chronického charakteru, resp. bližšie
objasniť jeho vplyv na zdravotný stav žalobkyne.

76. V rámci žalobných námietok žalobkyňa namietala aj nezohľadnenie jej diagnózy vertigo (t. j. závraty).
Posudkový lekár v posudku k tomuto uviedol len toľko, že: „vertigo nie je objektivizované odbornými
vyšetreniami, uvádzané je subjektívne. V súvislosti s vertigom nebolo realizované žiadne špecializované
odborné vyšetrenie. Napr. v objektívnych neurologických nálezoch je postoj, chôdza v norme, Romberg
negatívny, Hautant negatívny – tento objektívny nález neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.“ Citovaný záver však nemožno vnímať ako dostatočne odôvodnený,
keďže v zozname ochorení žalobkyne v lekárskom posudku samotný posudkový lekár uvádza ako jedno
z nich „vertigo a vestibulárna instabilita zmiešanej genézy, s významnou vertebrogénnou komponentou“
a samotné vertigo sa uvádza v záveroch (nie v subjektívnom popise zdravotných potiaží žalobkyne)
vo viacerých lekárskych správach žalobkyne, napr. zo dňa 07.03.2023, 25.04.2023, 05.12.2023, ako

aj vo výmennom liste od lekára zo dňa 17.10.2023. Citovaný záver posudkového lekára ohľadom
ochorenia vertigo je tak nedostatočne odôvodnený a to napriek tomu, že tento nedostatok bol vytknutý
už v rozsudku správneho súdu č. k. TN-28Sa/6/2023-72, čím záväzný pokyn správneho súdu nebol
náležite rešpektovaný.

77.Správnysúdtiežpoukazujenaskutočnosť,ževlekárskychsprávachžalobkynesauvádzajúajďalšie
ochorenia (diagnózy), ktoré sa v lekárskom posudku vôbec nespomínajú a na ktoré posudkový lekár
nereagoval, napríklad roztrúsená skleróza či myoneurálna porucha (lekárske správy zo dňa 15.02.2022,
06.09.2022, 07.03.2023, 17.10.2023).

78. Vyššie konštatované nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku zo dňa
14.03.2024, ktoré sa automaticky pretavili aj do napadnutého rozhodnutia žalovanej, keďže táto ich len
bez ďalšieho v úvodzovkách citovala (kopírovala).

79. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posudkový lekár používal hodnoty parametra nazývaného Thomayer

(vzdialenosť prstov od podložky pri predklone) z lekárskych správ, ktoré konštatovali priaznivejší
výsledok,tútonámietkusprávnysúdvyhodnotilakonedôvodnú.Zobsahulekárskehoposudkujezrejmé,
že patologická vzdialenosť Thomayer je 20 až 30 cm. V žiadnej z lekárskych správ žalobkyne sa
neuvádza vyššia hodnota ako 30 cm. V niektorých prípadoch bol Thomayer len 5 cm, resp. 0 cm.
Každopádne posudkový lekár, hoci v niektorých častiach posudku, poukazoval na tieto nižšie hodnoty,

v inej časti lekárskeho posudku výslovne uviedol, že hodnoty u žalobkyne dosiahli aj vyššie hodnoty až
do 30 cm. Na strane 10 lekárskeho posudku posudkový lekár konštatoval, že ide o mierne redukovaný
predklon v driekovom úseku, avšak na hranici normy.

80. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne o tom, že má ísť na ďalšie vyšetrenie

dňa 21.10.2024, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP je správny súd viazaný skutkovým stavom v čase
vydaniarozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávyatedaniejemožnéprihliadaťnaskutočnosti
a dôkazy z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia a napokon ide len o budúce vyšetrenie,
z ktorého výsledok nie je známy.

81. K námietke žalobkyne o tom že má odpracovaných 42 rokov a že si v Sociálnej poisťovni našetrila
na dávku invalidného zabezpečenia a že potrebuje invalidný dôchodok, aby mohla pracovať len na
čiastočný úväzok, správny súd uvádza, že nárok na invalidný dôchodok vzniká splnením zákonom
stanovených podmienok. Splnenie podmienky obdobia dôchodkového poistenia je len jednou z nich,
je však potrebné splniť aj podmienku vzniku invalidity. To, či táto podmienka by mala byť v prípade

žalobkyne splnená, však vzhľadom na nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku nie je možné v danom
štádiu určiť.82. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Keďže žalobkyňa v správnej žalobe

nežiadala zrušiť súčasne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd zrušil len
napadnuté rozhodnutie, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže zrušiť rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobcu.

83. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne,

určil jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aby svoje závery preskúmateľným
spôsobomodôvodnilanásledne,abyorgánverejnejsprávyopätovnevovecirozhodolatiežsvojezávery
riadne odôvodnil tak, aby z jeho rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a aby presvedčivo a správne
vyhodnotil dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedla žalobkyňa v jej odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu.

84. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).