Uznesenie – Vydržanie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425200193.1

Uznesenie

15Vyd/1/2025

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v právnej veci navrhovateľa: A. A. B., C. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., proti žalovaným: v 1. rade: Slovenský pozemkový fond,
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v 2. rade: Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania stavby,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. mája 2025 pod č.k.
15Vyd/1/2025-55 takto

r o z h o d o l :

15Vyd/1/2025

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

15Vyd/1/2025

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania stavby zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.01.2025 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou stavby so

súpisným číslom XXX, nachádzajúcej sa na pozemku evidovanom v okrese Nové zámky, v obci D.,
vedenom v katastrálnom území obce D., s parcelným číslom 908/137. V návrhu uviedla, že predmetom
vydržania je stavba nachádzajúca sa na pozemku evidovanom v okrese Nové Zámky, v obci Semerovo,
vedenom v katastrálnom území obce D. s parcelným číslom 908/137. Jedná sa o stavbu s kódom 20: iná
stavba - sklad, ktorou je fakticky plechová šopa nachádzajúca sa v celosti na jej ohradenom pozemku.
Stavbe bolo oznámením o určení súpisného čísla obce Semerovo zo dňa 16.05.2025 pridelené súpisné

číslo 641. Pozemok vznikol geometrickým plánom p. č. 908/137 zo dňa 31.01.2024 za
účelom zamerania stavby , zameraním pozemku vedenom v kat. území obce Semerovo s parcelným č.
908/17 orná pôda o výmere 7 795 m2, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve po dobu viac ako 10 rokov.
Zameraním pozemku s parc. č. 908/17 bol za účelom zamerania stavby vylúčený pozemok s parc. č.
908/137, na ktorom sa nachádza stavba so súpisným č. 641.
1.2. Navrhovateľka uviedla, že má záujem na zosúladení právneho stavu s dlhodobým faktickým

stavom, ktorý spočíva v zápise jej vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností. Poukázala
na ust. § 134 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k predmetu vydržania uviedla, že je nehnuteľnouvecou. Pre splnenie podmienky pre zápis do katastra nehnuteľností bol vyhotovený plán pre zameranie
stavby. Je fyzickou osobou - subjektom, ktorý je spôsobilý nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. K
oprávnenej držbe uviedla, že až do momentu vyzvania oznámením správneho orgánu na preukázanie

vlastníckeho práva, bola v domnení, že je výlučnou vlastníčkou veci, neexistovala žiadna pochybnosť o
jej výlučnom vlastníctve k stavbe. Jej výlučnému vlastníctvu predchádzalo spoluvlastníctvo k pozemku,
na ktorom sa stavba nachádza a tomu predchádzalo výlučné vlastníctvo jej otca. Pozemok, na ktorom
sa stavba nachádza, bol celý čas oplotený. Preto do úvahy neprichádza vlastníctve právo či iný nárok
k stavbe žiadnej inej osobe ako jej. Navrhovateľka a predchádzajúci výlučný vlastník (zosnulý otec

navrhovateľky) resp. spoluvlastník (sestra navrhovateľky), nemohli mať a nemajú žiadnu pochybnosť
o tom, že súčasným výlučným vlastníkom stavby je navrhovateľka. Jej omyl spočívajúci v tom, že je
vlastníčkou stavby bol vyvolaný kúpnou zmluvou, nakoľko sa domnievala, že na ňu bolo prevedené aj
vlastnícke právo k stavbe. Stavba nebola a nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Posledným krokom
k zápisu stavby do katastra nehnuteľností vrátane vlastníka je v súčasnosti určenie vlastníckeho práva
k stavbe v súdnom konaní. Uvedená absencia zápisu je zároveň ďalším dôvodom, prečo žiadna iná

osoba nemá a ani nemôže mať žiadny nárok vo vzťahu k stavbe. Zo skutkového hľadiska spočíval omyl
v nepretržitom nakladaní so stavbou ako vlastnou. Po celý čas neexistovala najmenšia pochybnosť o jej
výlučnom vlastníckom práve k stavbe. Vo vzťahu k vydržacej dobe uviedla, že jej oprávnená držba je
nepretržitá a trvá od nadobudnutia vlastníckeho práva k zameranému pozemku s parc. č. 908/17. Až
po doručení oznámenia správneho orgánu zo dňa 10.10.2024 si dôkladne preštudovala kúpne zmluvy,

návrh na vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k zameranému pozemku a zistila, že žiadna z listín
neobsahuje zmienku o stavbe napriek tomu, že zameraný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza
od svojho vzniku, je vo vlastníctve jej rodiny. Ona a jej právni predchodcovia predmetný zameraný
pozemok s parc. č. 908/17 (spolu s ďalšími) prenajímali nájomnou zmluvou.
1.3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 359d ods. 2 CMP, § 359e
ods. 1, 2 CMP, § 359f ods. 1 CMP a uviedol, že podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2006 medzi
predávajúcim a oprávneným z vecného bremena: 1/ E. B. A., nar.: XX.XX.XXXX, kupujúcimi a povinnými
z vecného bremena: 2/ A. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, 3/ A. A. F., nar.: XX.XX.XXXX a oprávnenou z
vecného bremena: 4/ A. A., nar.: XX.XX.XXXX podpísanými predávajúcim bol výlučným vlastníkom

nehnuteľností vedených katastrom nehnuteľností pre kat. územie D. na LV č. XXX ako parc. registra „C“
evidované na kat. mape ako parcela č. 908/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 229 m2, parcela
č. 908/16 - orná pôda vo výmere 7.404 m2, parcela č. 908/17 - orná pôda vo výmere 7.795 m2, parcela č.
908/64 - orná pôda vo výmere 312 m2, parcela č. 908/104 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284
m2, parcela č. 908/105 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 a dom súpisné č. XXX postavený

na parc. č. 908/104 vo vlastníctve podľa zápisu na BLV pod poradovým č. 2/ v celosti. Podpísaný
predávajúci bol zároveň výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených katastrom nehnuteľností pre kat.
územie obce Semerovo na LV č. XXXX ako parc. registra „E“ evidovaná na mape určeného aparátu parc.
č. 908/13 - orná pôda vo výmere 49 664 m2 vo vlastníctve podľa zápisu na BLV pod poradovým č. 1/ v
celosti(nalistevlastníctvajenesprávneuvedenékrstnémenovlastníka,keďvosvedčeniachodedičstve

jeoznačenýsprávne).Nazákladeuvedenejkúpnejzmluvynadobudlipredmetnénehnuteľnostikupujúce
a povinné z vecného bremena do podielového spoluvlastníctva každá v pomere 1 k celku. Podľa kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 02.07.2013 medzi predávajúcim: 1/ A. A. F., nar.: XX.XX.XXXX, 2/ E. B. A., nar.:
XX.XX.XXXX a kupujúcim: 2/ A. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, A. A. F. odpredala svoj spoluvlastnícky podiel
v pomere 1 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v obci Semerovo, kat. územie D. ako parc. č.

908/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 229 m2, parc. č. 908/16 - orná pôda vo výmere 7 404
m2, parc. č. 908/17 - orná pôda vo výmere 7 795 m2, parc. č. 908/64 - orná pôda vo výmere 312 m2,
parc. č. 908/104 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2, parc. č. 908/105 - zastavené plochy
a nádvoria vo výmere 18 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č. 908/104
kupujúcej (v tomto konaní navrhovateľka). E. B. A. odpredal nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve,

resp. podielovom spoluvlastníctve, ktoré boli vedené pre obec Semerovo, kat. územie D., na LV č. XXX
ako parc. reg. „C“ evidované na kat. mape, parc. č. 908/65 - orná pôda vo výmere 800 m2, parc. č.
908-66 - orná pôda vo výmere 315 m2, vo výlučnom vlastníctve E. B. A. a nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXXX pre obec Semerovo, kat. územie D. ako parc. reg. „E“ evidované na mape určeného
operátu, parc. č. 908/16 orná pôda vo výmere 36 m2 vo vlastníctve v pomere 1. Správa katastra Nové

Zámkyrozhodnutímč.vkladu:V3718/13zodňa01.08.2013povolilavkladvlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. území D., LV č. XXX - pozemok registra C KN parcelné číslo
908/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 908/16,
orná pôda o výmere 7 404 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 908/17, orná pôda o výmere 7795 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 908/64, orná pôda o výmere 312 m2, pozemok registra
C KN parcelné číslo 908/104, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2, pozemok registra C KN
parcelné číslo 908/105, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, stavba so súpisným číslom 267

na pozemku registra C KN s parcelným číslom 908/104, zastavené plochy a nádvoria o výmere 284 m2
a na LV č. XXXX pozemok registra E KN parcelné číslo 908/16, orná pôda o výmere 36 m2 v prospech
A. A. B. (navrhovateľky). Z nájomnej zmluvy č. 86-1/15 zo dňa 01.11.2014 zistil,
že navrhovateľka ako prenajímateľka prenajímala nájomcovi nehnuteľnosti vo svojom výlučnom, resp.
podielovom spoluvlastníctve, v kat. území D., ktoré boli zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX, išlo o

ornú pôdu. Z nájomnej zmluvy č. 86-1/24 zo dňa 22.07.2024 zistil, že navrhovateľka ako prenajímateľka
prenajímala nájomcovi nehnuteľnosti vo svojom výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve, v kat.
území D., ktoré boli zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX, išlo o ornú pôdu. Z listu Okresného úradu
Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor zo dňa 03.06.2024 zistil, že pozemkový a lesný odbor preskúmal
žiadosť navrhovateľky zo dňa 13.05.2024, doručenej dňa 15.05.2024, na základe ktorej ako vlastníčka
pozemku a investorka stavby požiadala o vydanie stanoviska podľa § 17 ods. 3 zákona o ochrane PP

k pripravovanému zámeru výstavby „Skladu“. Prehodnotil žiadosť a súhlasil s navrhovaným záverom
realizácie stavby na poľnohospodárskej pôde za dodržania ďalej uvedených podmienok. Z oznámenia
OkresnéhoúraduNovéZámky,katastrálnyodbor,zodňa10.10.2024adresovanéhonavrhovateľkezistil,
že listina žiadosť o zápis stavby, doručená katastrálnemu odboru dňa 29.05.2024 - nie je spôsobilá na
záznam do katastra nehnuteľností z dôvodu, že k zápisu je potrebné doplniť do oznámenia o určení

súpisnéhočíslaosobustavebníka(nestačíuviesťktojevlastník)predmetnejnehnuteľnosti.Vprípade,že
nie je navrhovateľka stavebníkom, je potrebné doložiť doklad o nadobudnutí vlastníckeho práva k
predmetnejnehnuteľnosti-sklad.Dňa31.01.2024GEOS-geodetickéslužbys.r.o.vyhotovilgeometrický
plán na zameranie stavby p. č. 908/137 v obci Semerovo, kat. územie D.. Podľa výkazu výmer bol
doterajší stav nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. 908/17 - orná pôda o výmere 7 795

m2 zmenený na nový stav na vytvorenú parcelu č. 908/17 - orná pôda o výmere 7 700
m2 a novovytvorenú parcelu č. 908/137 - zastavaná plocha o výmere 95 m2. Ako vlastník uvedených
nehnuteľností je uvedená navrhovateľka. Podľa LV č. XXX okres Nové Zámky, obec D., kat. územie D.,
je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV parc. č.
908/5 - zastavená plocha a nádvorie o výmere 229 m2, parc. č. 908/16 - orná pôda o výmere 7 404

m2, parc. č. 908/17 - orná pôda o výmere 7 795 m2, parc. č. 908/64 - orná pôda o výmere 312 m2,
parc. č. 908/104 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 284 m2, parc. č. 908/105 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 18m2 a stavby - rodinného domu so súpisným č. 267, ktorý sa nachádza na pozemku
parc. č. 908/104. G. D. rozhodla zápisom do registra adries dňa 16.05.2024 a určila súpisné číslo XXX
budove postavenej v obci D.; číselný kód obce: 503533; časť obce Semerovo; kat. územie obce D., na

pozemku s parc. č. 908/137, kód druhu stavby: 20, iná budova - sklad s tým, že právny vzťah k stavbe
má vlastník A. A. B. (navrhovateľka).
1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení
vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie
iba osvedčenú. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí okrem všeobecných náležitostí

návrhu obsahovať opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, kedy
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním. Skutočnosti podľa predchádzajúcej vety musí navrhovateľ zároveň osvedčiť. Navrhovateľovi

v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania nepostačuje len uviesť, o akú skutočnosť
opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia
sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria a túto
dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej vydržacej doby. Predmetom dokazovania však
nemôžebyťdobromyseľnosťakovnútornépresvedčeniesubjektu,alelenskutočnostivonkajšiehosveta,

z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí.
Preskúmaním návrhu, resp. splnenia podmienok či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke
právo k predmetnému skladu vydržaním (v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP) dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP a návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania je potrebné zamietnuť. Navrhovateľka v konaní nepreukázala

a nepredložila žiadne dôkazy , že sklad (ku ktorému žiada určiť výlučné vlastníctvo) je spôsobilý
predmet držby. Skutočnosť, že ide o spôsobilý predmet držby je povinná preukázať práve navrhovateľka.
V konaní nebolo zrejmé a jednoznačne preukázané, že ide o nehnuteľnosť. Sama navrhovateľka v
návrhu uviedla , že ide o „plechovú šopu“. Na výsluchu dňa 21.05.2025 pred súdom takisto uviedla, žeide o montovaný sklad. Navrhovateľka ďalej žiadnym spôsobom nepreukázala titul (či už platný alebo
neplatný) ktorým by bolo na ňu prevedené vlastnícke právo k predmetnému skladu. Nepovažoval za
preukázané, že by bolo na navrhovateľku prevedené vlastnícke právo k predmetnému skladu, nemohol

dospieť k záveru o dobromyseľnej držbe. Prevod vlastníckeho práva ku skladu nemožno skonštatovať
z vyššie uvedených kúpnych zmlúv, pretože ani v jednom prípade nie je sklad predmet kúpy uvedený.
V prípade pravdivého tvrdenia navrhovateľky, že vlastníkom skladu bol jej nebohý otec, mala sa
domáhať určenia , že sklad patrí do dedičstva po jej nebohom otcovi. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút
vydržania nemôže nahrádzať a nenahrádza dedičské konanie.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
1.6.Preúplnosťdodal,ževdatabázeregistraobyvateľovSRmánavrhovateľkazapísanépriezvisko„B.“,
avšak v samotnom návrhu svoje priezvisko neuviedla v súlade s týmto zápisom, rovnako ako v kúpnej
zmluve zo dňa 02.07.2013 ale aj ďalších pripojených dokumentoch, kde sa sama označila prípadne
podpísala priezviskom „B.“.

2. Navrhovateľka podala proti uzneseniu odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 365 ods.1
písm.e), f), g), h) CSP. Uviedla, že predmetom vydržania je sklad zapísaný s kódom 20 ako iná stavba-
sklad, ktorou je fakticky plechová šopa spojená s pevným základom so zemou na jej ohradenom
pozemku. Skladu bolo určené súpisné číslo 461. Opakovane popísala nadobudnutie nehnuteľnosti a jej

kroky vedúce k zápisu vlastníckeho práva ku skladu. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie,
že sa nejedná o nehnuteľnosť. Poukázala na konanie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho
odboru, ktorý ju vyzval na doplnenie podania k zápisu vlastníckeho práva ku skladu, nehnuteľnosti.
Konanie vedené na uvedenom úrade sa týka výlučne konania v súvislosti s nehnuteľnosťami a nie
vecami. Sklad spĺňa definíciu § 119 OZ. Bolo mu pridelené súpisné číslo, čo je dostatočný dôkaz,

že sa jedná o nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom. Geometrický plán určil, že parcela
č. 908/137 je zastavaná plocha a nádvorie, až jej okolie parc. č. 908/17 je orná pôda. Sklad má
vybetónovaná základy s piliermi zapustenými do betónu. Nestotožnila sa so záverom súdu, že
nepreukázala žiaden titul. Poukázala na rozhodnutie NS SR 9 Cdo/67/2022 z 30.03.2023, rozhodnutia
5 Cdo/30/2010, 2 Cdo/236/2012, 4 Cdo/2832009, 5 Cdo /87/2010,

rozhodnutie KS v Trenčíne 15 C/70/2024 z 08.04.2025. Preukázanie nadobúdacieho titulu nie je
relevantné vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Bola presvedčená
že je vlastníčkou skladu, dobromyseľná, až do doručenia oznámenia Okresného úradu Nové Zámky,
že sa neprevádza vlastníctvo skladu. Namietala nevykonanie ňou navrhnutého dokazovania výsluchom

svedkov, starostu obce Semerovo a zamestnankyňu E. D., znalých miestnych pomerov. Neexistujú
žiadne dôkazy o vlastníckom práve skladu jej otcom. Len na ilustráciu uviedla, že ho mohol postaviť jej
otec. Sklad bol však celé desaťročia vo vlastníctve rodiny. Nie je jej známa osoba stavebníka. Obec ju
považovala za vlastníčku skladu pri určení súpisného čísla. Vydala potvrdenie, že sklad bol postavený
v roku 1975, preto možno dospieť k záveru, že stavebník nie je známy a vlastníčkou stavby je ona.

Dedičskékonaniepojejotcoviprebehloaskladneboldodedičstvazahrnutý.Ďalejuviedla,ženerozumie
úvahe súdu, keď zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosť, posúdenie, že
sklad nespĺňa spôsobilý predmet vydržania. Rozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené.
Napadnuté uznesenie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť
a návrhu vyhovieť.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

7. Podľa § 25 CMP v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení
vydržania týka,

c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ

splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že sklad nie je nehnuteľnosťou a navrhovateľka
tvrdiaca, že sklad postavil jej otec, sa mohla domôcť svojho nároku v dedičskom konaní po otcovi.
Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil.

11. Súd prvej inštancie vôbec nevenoval pozornosť tomu, či sklad spĺňa charakter nehnuteľnosti

a rozhodnutie založil len na výpovedi navrhovateľky, že sa jedná o plechovú stavbu. Navrhovateľka vo
svojej výpovedi uviedla, že sa jedná o montovaný sklad na pevnom základe. Nachádza sa v záhrade
kúpenej od otca. Bol postavený v ohradenom priestore a patril do výlučného vlastníctva jej otca, ktorý ho
svojpomocne postavil v roku 1976. K odvolaniu doložila fotografie preukazujúce postavenie pozemku na
pevnejplochespiliermi.Súdprvejinštanciebezďalšiehodospelkzáveru,žesanejednáonehnuteľnosť.

Neskúmal tvrdenie navrhovateľky, že sklad je postavený na pevnom základe, že plechová budova je
jednoduchou stavbou podľa § 139b ods. 1 písm c) zákona č. 50/1976 Zb a je podľa § 43 citovaného
zákona pevne spojená so zemou tak, že je umiestnená na pevných základoch a vyžadovala si úpravu
terénu. O stavbu hnuteľnú sa jedná vtedy, ak nie je funkčne spojená s pozemkom a možno ju oddeliť bez
následku jej znehodnotenia. Pevné spojenie so zemou musí byť také, aby bolo schopné odolať najmä

účinkomprírodnýchvplyvov danejlokalitynavecaúčinkomvlastnéhopôsobeniaveci.Skladjepotrebné
posúdiť podľa znakov budovy podľa § 43, § 43a ods. 2 stavebného zákona a opatrenia Štatistického
úradu SR č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb. V § 43c písm. c stavebného zákona
je sklad zaradený medzi nebytové stavby.

12. Druhým dôvodom zamietnutia návrhu bolo tvrdenie, že navrhovateľka sa mala domôcť nároku
v dedičskom konaní po svojom otcovi. Súdu prvej inštancie akoby unikla základná pohnútka
navrhovateľky k podanému návrhu. Z návrhu a preložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
sklad nebol predmetom dedičského konania, predmetom kúpnopredajných zmlúv z dôvodu, že právne
neexistoval a doposiaľ nie je zapísaný na liste vlastníctva. Navrhovateľka má záujem o zosúladenie

faktického stavu so stavom právnym.

13. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Držiteľ
veci je podľa § 130 ods. 1 OZ oprávneným, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom,

že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ideo mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže
toto môže byť predmetom len sporového konania podľa CSP. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o
potvrdení vydržania možno začať len na návrh. Tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že

vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom
je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o
potvrdení vydržania.

15. Držba predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad
vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre
seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí
de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. V súčasnom Občianskom zákonníku
rozlišujeme len medzi oprávnenou držbou a neoprávnenou držbou. Oprávnená držba je založená

na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Právne predpisy
výraz „dobromyseľný“ nevymedzujú, preto východiskom ďalších úvah musí byť jeho význam v bežnej
reči. V Slovníku slovenského jazyka sa tomuto výrazu prisudzuje význam „dobrosrdečný, dobrácky“
a jeho synonymom je „statočný, poctivý, čestný“; opakom je zas výraz „zlomyseľný“ vo význame
osoby, ktorá si „želá, robí niekomu zle“. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy,

keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou
nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či
je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za
nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda
či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce

poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci
skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho
hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Na vznik držby nie je nevyhnutná existencia
právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných
prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie

je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani
právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez
ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho
titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že
mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej

viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj
naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ
preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R
45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu ma pri skúmaní dobromyseľnosti

držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad
vydržania zákon de lege lata nestanovuje (z rozhodnutia Veľkého senátu NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2024
zo dňa 13.05.2024). Podľa ustálenej judikatúry NS SR dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a vždy treba brať

do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že vec mu patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť len
vtedy, ak omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého

požadovať. Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych následkov právnych skutočností. Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl
vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného
v čase, kedy sa držiteľ ujal držby. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu
nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce
sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto
nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrejviere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá
viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri

skúmaníexistenciedobrejvierytrebapretozohľadniťkonkrétneprávne,aleajskutkovéokolnostiprípadu
spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po
každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí
(uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/183/2020).

16. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí vyšetrovací princíp spolu s princípom
oficiality a materiálnej pravdy, ktoré zdôrazňujú materiálne vedenie konania, ktorého výsledkom má
byť rozhodnutie čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Ak aj účastníci konania
neunesú procesné bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu
preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Ani

túto povinnosť súdu však nemožno vnímať ako bezbrehú a aj samotný zákon ju limituje tým, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Za účelom zistenia skutočného stavu veci sa vyžaduje
dokazovanie, nie len osvedčovanie právne významných skutočností, a to napriek prezumpcii oprávnenej
držby v prípade pochybností. Pri ostatných predpokladoch vydržania už neplatí ani prezumpcia, preto
je potreba ich dokázania nevyhnutným predpokladom úspechu navrhovateľa v konaní. Ak navrhovateľ

preukázateľne nepreukáže splnenie všetkých predpokladov vydržania, neuniesol dôkazné bremeno, čo
znamená zamietnutie návrhu na začatie konania.

17. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť
držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.

Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie
(rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024).

18. Navrhovateľka tvrdila, že sklad je postavený v záhrade, pozemok je ohradený, predložila nájomné

zmluvy, z ktorých vyplýva, že okrem malej časti parcelu č. 908/17 prenajíma poľnohospodárskej
spoločnosti. Odvolaciemu súdu nebol jasný skutočný stav, pretože parcela č.908/17 je stále evidovaná
ako poľnohospodárska pôda a nie záhrada. Je zrejmé, že navrhovateľka kúpila celú
parcelu a v kúpnej zmluve nebol sklad, pretože právne neexistoval, nebol zapísaný na LV. K tejto
právnej skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, navrhovateľku v podstate riadne

nevypočul, pretože takmer celý výsluch smeroval k jej poučeniu, že sa nejedná o nehnuteľnosť a mala
uplatniť nárok v dedičskom konaní. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Súd prvej inštancie sa bude musieť ďalej vysporiadať s otázkou účastníkov konania. Vychádzajúc

z ustanovenia § 7 ods. 1 CMP je účastníkom konania ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
V konaní o potvrdenie vydržania zákonodarca výslovne taxatívne stanovil, že účastníkom konania v
zmysle ustanovenia § 359c ods. 2 CMP je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o
potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský

pozemkový fond. Takéto vymedzenie účastníkov konania platí k okamihu začatia konania.

20. V súvislosti s potrebou označiť všetkých účastníkov konania vymedzených v ustanovení § 359c
ods. 2 CMP, a teda aj správcu lesného pozemku, pokiaľ nie je predmetom vydržania lesný pozemok,
poukazuje odvolací súd na výklad k Civilnému mimosporovému poriadku, 2. vydanie, 2024, s. 1067 -

1076: H. I., D.. J., v ktorom autorky uvádzajú, že „Právna úprava správcu lesného pozemku sa nachádza
v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch. V zmysle ust. § 2 písm. q) cit. zákona je správcom právnická
osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu. Tiež
je správcom aj právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov (napr. podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch). Vo všetkých prípadoch

pozemky spĺňajú dve podmienky. Sú to lesné pozemky a sú vo vlastníctve štátu. Účastníkom by preto
mal byť ten správca lesného pozemku, ktorého sa konanie o potvrdení vydržania týka. Ust. § 359c
ods. 2 písm. c) CMP však správcu lesného pozemku ako účastníka konania nevymedzuje žiadnym
kritériom. Možno si preto položiť otázku, či ide len o procesné vymedzenie účastníka konania. Takisto si možno položiť aj na to nadväzujúcu otázku. Je dôvodné, aby bol správca lesného pozemku
účastníkom v každom konaní o potvrdení vydržania, teda aj v konaní, predmetom ktorého je vydržanie
napr. vlastníckeho práva k záhrade (bytu) vo vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby? Logická odpoveď

by bola nie, pretože v takom prípade nemá správca lesného pozemku žiaden hmotnoprávny dôvod byť
účastníkom konania. Zákonodarca mal však iný názor. Jasne ho vyjadril v dôvodovej správe k § 359c.
Z nej jednoznačne vyplýva, že správca lesného pozemku je účastníkom konania aj keď sa ho predmet
konania netýka. V takom konaní mu dovoľuje byť nečinným. Je známe, že dôvodová správa nie je
záväzná. Z uvedeného by vyplýval absurdný záver: navrhovateľ musí označiť v návrhu ktoréhokoľvek

správcu lesného pozemku, inak dôjde k porušeniu ustanovení Civilného mimosporového poriadku.
Nemal by však ako odôvodniť, prečo označuje práve daného správcu, a nie napr. iného. Je preto možné
riešiť situáciu cez základné princípy mimosporového konania? Je pravda, že podľa čl. 2 ods. 2 CMP
výklad zákona nemôže protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súčasne sa
však nikto nesmie dovolávať slov a viet Civilného mimosporového poriadku proti ich účelu a zmyslu. Účel
a zmysel je vyjadrený v čl. 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého je každé ustanovenie Civilného mimosporového

poriadku potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi
a tak ďalej. Hneď sa možno odvolať na ústavu ako základný prameň práva. Z jej čl. 46 ods. 1 vyplýva,
že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. V mimosporovom
konaní teda aj v postavení iného účastníka konania ako je navrhovateľ. Musí však byť nositeľom
ohrozeného alebo porušeného práva a právom chráneného záujmu, o ktoré v konaní ide. Ak preto nie

je predmetom konania o potvrdení vydržania právo k takej nehnuteľnosti, ktorá má charakter lesného
pozemku a súčasne je v správe správcu lesného pozemku, tak by sa malo konať bez tohto účastníka
konania,atobeztoho,abybolonáslednekonštatovanéporušenieustanoveníCivilnéhomimosporového
poriadku o účastníkoch konania. Z hľadiska vylúčenia pochybností pri určovaní okruhu účastníkov v tom-
ktorom konaní by stačilo, keby zákon za účastníka považoval len toho správcu lesného pozemku, ktorý

má podľa osobitného zákona právo k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka a ktorý je ako správca
lesného pozemku zapísaný na liste vlastníctva. Rozhodovacia činnosť súdov, ak ide o obligatórnu účasť
správcu lesného pozemku alebo Slovenský pozemkový fond v konaní, aj keď sa ich predmet konania
netýka, nie je zatiaľ v tejto otázke jednotná. V dostupných súdnych rozhodnutiach možno nájsť štyri
rôzne skupiny rozhodnutí. Prvú skupinu, ktorá je prevládajúca, tvoria rozhodnutia, ktoré neoznačenie

správcu lesného pozemku alebo Slovenský pozemkový fond ako účastníka konania vyhodnocujú ako
nesplnenie procesných podmienok konania a návrh na začatie konania zamietajú. Druhú skupinu tvoria
rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd nekonal ani so správcom lesného pozemku ani so Slovenským
pozemkovým fondom ako s prípadnými účastníkmi konania v zmysle § 359c ods. 2 CMP, príp. konal len
s jedným z nich. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok, ku ktorému mal navrhovateľ nadobudnúť

právo na základe vydržania, nebol lesným pozemkom a nebol ani v správe Slovenského pozemkového
fondu, resp. súd túto skutočnosť nijako neodôvodnil. Tento názor časti súdnej praxe sa nám javí ako
najpraktickejší, a to z dôvodu rešpektovania princípu vyjadreného v čl. 5 ods. 2 CMP, podľa ktorého má
súd postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, tiež aj v súlade s princípom vyjadreným
v čl. 12 CMP, podľa ktorého má súd postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, má konať hospodárne a napokon aj v súlade s princípom vyjadreným v čl. 11 ods. 1
CMP, podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri
zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Tretiu skupinu
tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že sa súd namiesto označenia konkrétneho správcu lesného
pozemku uspokojil s označením účastníka LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. A

štvrtú skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd mal začať konať s účastníkmi konania aj
bez ich označenia v návrhu na začatie konania. Ako dôvod sa uvádza, že pre mimosporový proces
je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto má zásadný význam otázka tzv. vecnej
legitimácie s tým, že na rozdiel od konania sporového má význam už vo fáze začatia konania a tiež
v jeho priebehu. Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu povinnosť pribrať

do konania v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s kým súd nekoná
(§ 10 ods. 1 CMP), a to bez ohľadu na to, či sa konanie začína na návrh alebo bez návrhu.“

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd priklonil k názoru druhej skupiny rozhodnutí,
podľa ktorých nie je potrebné konať so správcom lesného pozemku ako s účastníkom konania,

pokiaľ pozemok, ku ktorému sa navrhovateľka domáha nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
nebol lesným pozemkom. Tomuto účastníkovi podľa názoru odvolacieho súdu chýba pasívna vecná
legitimácia. Takýto účastník nemá ani žiadny hmotnoprávny dôvod byť účastníkom konania. V konaní
by zrejme zostal pasívny a k samotnej veci by sa ani nevyjadroval, keďže výsledok konania by honijakým spôsobom neovplyvnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na princípy vyjadrené v čl.
5 ods. 2 CMP a v čl. 12 CMP, podľa ktorých má súd postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná, a aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom,

konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Zároveň má podľa v čl. 11 ods. 1 CMP postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
Rovnako sa vyporiada s pasívnou vecnou legitimáciou Slovenského pozemkového fondu, pretože sklad
sa nachádza na pozemku navrhovateľky.

22. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

15Vyd/1/2025

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).