Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123402348
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123402348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. F. XXX, zastúpený: K U B | A K s. r. o., so sídlom Werferova 1, Košice – mestská časť Juh, IČO: 55
642 250, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, B. - H., zastúpený: Mgr. Štefan
Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra, o zaplatenie 1.176,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5C/4/2024 - 75 zo dňa 9. mája 2024 v spojení
s opravným uznesením č. k. 5C/4/2024 – 134 zo dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 5C/4/2024 - 75 zo dňa 9. mája 2024 v spojení

s opravným uznesením č. k. 5C/4/2024 - 134 zo dňa 10. marca 2025 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na
účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na vydanie platobného
rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica - upomínací súd /doručený dňa 12.09.2023/, ktorým sa
domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.176,-- eur s príslušenstvom.

Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že na jeseň v r. 2012 odovzdal osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen Iltis, ktorého bol vlastníkom, žalovanému, a to za účelom vykonania jeho opravy, pričom
toto motorové vozidlo do dnešného dňa žalovaný nevrátil, resp. ho spreneveril.

Z uvedeného dôvodu bol žalovaný aj rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa
31.10.2019 právoplatne odsúdený za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s
tým, že ten v zmysle odsudzujúceho rozsudku spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.176,-- eur. Okresný
súd Levice zároveň odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
a to v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že sa pokúšal o mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie,
a preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval predžalobnou výzvou - pokusom o zmier
zo dňa 12.04.2021 žalovaného na uhradenie spôsobenej škody. Napriek snahe žalobcu o vyriešenievzniknutej situácie žalovaný neuhradil žalobcovi škodu spôsobenú spáchaním trestného činu, za ktorý
bol právoplatne odsúdený.

3. O podanom návrhu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 16. novembra 2023, proti
ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor.

V podanom odpore právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasia s podanou žalobou a rozporujú
tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť,

že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019, právoplatným dňa
31.10.2019 bol žalovaný odsúdený za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a žalobca
bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Nakoľko ide o škodu spôsobenú úmyselne,
platí desaťročná objektívna premlčacia doba, pričom tá začala plynúť v okamihu škodovej udalosti.
Takúto premlčaciu dobu objektívnu nemožno prekročiť, hoci by ešte existovali podmienky pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalovaný vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide

o výšku samotnej škody, túto žalovaný spochybnil, nakoľko má za to, že nebola verifikovaná a nemožno
preukázateľne zistiť, či je výška škody uplatňovaná žalobcom opodstatnená a zákonná.

4. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019 uznaný vinným,
že v presne nezistený deň a mesiac na jeseň v r. 2012 po predchádzajúcej ústnej dohode so žalobcom
prevzal motorové vozidlo žalobcu značky Volkswagen Iltis, ktoré previezol žalovaný z obce I. do mesta
B. na ulicu H. do garáže z dôvodu vykonania opráv a prelakovania karosérie vozidla, pričom po vykonaní
týchto prác mal vozidlo vrátiť žalobcovi, čo však napriek výzvam na vrátenie vozidla doposiaľ neurobil a

takéto vozidlo previezol do obce Jedľové Kostoľany. Uvedené motorové vozidlo sa v súčasnej dobe malo
nachádzať na nezistenom mieste a takýmto konaním mal spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 1.176,--
eur.

Žalovaný bol tak uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona za čo

mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,-- eur. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona
bol žalobca so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť 31.10.2019, pričom žalobcovi bol ako poškodenému doručený pravdepodobne
dňa 06.12.2019 resp. skôr ako 10.12.2019, kedy sa podpísaná doručenka vrátila tunajšiemu súdu.

Právny zástupca žalobcu tiež predžalobnou výzvou - pokus o zmier zo dňa 12.04.2021 vyzval
žalovaného na úhradu škody vo výške 1.320,56 eura, pričom tá pozostávala z istiny vo výške 1.176,--
eur ako aj príslušenstva pohľadávky /trovy právneho zástupcu/. Táto výzva bola podľa podacieho hárku
odoslaná žalovanému s tým, že mu bola doručená dňa 16.04.2021, čo vyplýva z pripojenej doručenky
(č.l. 18).

Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021, ktoré bolo adresované
právnemu zástupcovi žalobcu, okrem iného vyplýva, že je pravdou, že žalovaný bol odsúdený
rozsudkom okresného súdu, pokiaľ však ide o výšku škody, tá bola zisťovaná len pre účely trestného
konania a znalec použil len údaje z internetu. Právny zástupca žalovaného tak dospel k názoru, že súd

v občiansko-právnom konaní nebude môcť použiť tento posudok pre určenie náhrady škody. Napriek
tomu však bol jeho klient - žalovaný ochotný uhradiť žalobcovi sumu maximálne 800,-- eur aj bez
verifikácie hodnoty veci znaleckým posudkom. Zároveň požiadal právneho zástupcu žalobcu o odpoveď,
či s takýmto riešením o uzavretie celej záležitosti súhlasí.

Súd sa tiež oboznámil s e-mailom zo dňa 2. decembra 2021, ktorý právny zástupca žalobcu adresoval
právnemuzástupcovižalovaného.Ztohtoe-mailuvyplýva,ženazáklade telefonickéhohovoruprávnych
zástupcov strán sporu bolo zaslané právnemu zástupcovi žalovaného číslo bankového účtu, kde mohol
žalovaný uhradiť dlžnú sumu 800,-- eur pre žalobcu za dohodnutý zmier.

Elektronickým podaním zo dňa 15.04.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nevzniesol
námietkupremlčaniarelevantnýmúčinnýmspôsobom,keďžepresnenešpecifikovalmoment,odktorého
mala začať plynúť objektívna premlčacia doba.5. Súd považoval za nesporné, že žalovaný bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin - prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, a to vyššie uvedeným rozsudkom na tom skutkovom
základe, že žalobca mu odovzdal motorové vozidlo, ktoré mu žalovaný nevrátil, v dôsledku čoho vznikla

žalobcovi škoda vo výške 1.176,-- eur. Žalobca bol zároveň takýmto rozsudkom odkázaný so svojím
nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.

Za preukázanú súd považoval tiež skutočnosť, že žalobca dňa 21.10.2014 s poukazom na § 60 ods. 2
zákona o priestupkoch na Obvodnom oddelení PZ B. oznámil, že podáva oznámenie na žalovaného.

Na podklade takéhoto oznámenia bolo začaté trestné konanie proti žalovanému, pričom žalobca si
uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní proti žalovanému až na hlavnom pojednávaní zo
dňa 01.06.2017.
Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že žaloba žalobcu bola doručená upomínaciemu súdu dňa
12.09.2023.

Súd zároveň považoval za nesporné a tiež aj preukázané, že žalovaný úmyselne spôsobil žalobcovi
škodu svojím protiprávnym konaním v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v
rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania, a to z dôvodu, že svoj nárok si žalobca uplatnil na
súde až po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nárok na náhradu škody, tak je potrebné aplikovať pri posudzovaní
námietky premlčania ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Takéto ustanovenie určuje
dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu, pričom ich začiatok je stanovený
samostatne.

Objektívna premlčacia doba je trojročná resp. desaťročná pri škode spôsobenej úmyselne a plynie od
škodovej udalosti.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej
škode ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčacej lehoty, ktoré nastáva
okamihom doručenia žaloby na súd resp. uplatneným práva na náhradu škody v trestnom konaní s
tým, že premlčacia lehota prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutie pokračuje
v tom časovom okamihu, v ktorom plynúť prestala. Pri prerušení plynutia premlčacej doby podľa §

112 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady: takéto právo musí byť
uplatnené na súde prípadne inom príslušnom orgáne /napr. rozhodcovský súd, priestupkový orgán v
priestupkovom konaní a pod./ a zároveň sa musí riadne pokračovať v začatom konaní. Nemožno však
konštatovať riadne pokračovanie v konaní v tých prípadoch, ak nebol podaný návrh na pokračovanie
v konaní, ak to vyžaduje zákon. Ak neboli splnené podmienky podľa § 112 Občianskeho zákonníka, tak

k spočívaniu premlčacej lehoty nedošlo a táto plynie ďalej aj počas súdneho prípadne iného konania.

6. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca odovzdal motorové vozidlo žalovanému
na jeseň v r. 2012, pričom oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podával na políciu dňa
21.10.2014. Na základe tohto oznámenia sa viedlo trestné konanie, v ktorom si žalobca náhradu škody

uplatnilažnahlavnompojednávaní,atodňa01.06.2017,pretožedovtedynežiadaltakútonáhraduškody
a domáhal sa vrátenia motorového vozidla. Až od tohto hlavného pojednávania tak možno uvažovať
o tom, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k prerušeniu
plynutiapremlčacejdobyspoukazomna§112,pretožetamvdostatočnejmierežalobcašpecifikovaltúto
náhradu škody a uplatnil si takéto právo proti zodpovednej osobe - žalovanému. Zároveň súd poukazuje

aj na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22.12.1983, sp. zn. 5Cz 27/83, z ktorého okrem iného vyplýva:
„Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43
ods. 2 Trestného poriadku) a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví
a v priebehu tohto konania neplynie ( § 261 ods. 3 Zák. práce). Po skončení trestného stíhania (porov.
§ 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol

vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.“

7. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné uviesť, že nárok žalobcu je premlčaný, a
to z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko rozsudok, ktorým bol žalobca vtrestnom konaní odkázaný ako poškodený na podanie žaloby na náhradu škody v civilnom sporovom
konaní bol právoplatný dňa 31.10.2019, pričom okamihom jeho doručenia žalobcovi /pravdepodobne bol
doručený dňa 06.12.2019 resp. najneskôr 09.12.2019, nakoľko dňa 10.12.2019 bola doručenka vrátená

od žalobcu tunajšiemu súdu, pričom na nej nie je uvedený presný dátum doručenia, ale len podpis
žalobcu, ktorým potvrdil prevzatie rozsudku/ mal žalobca vedomosť o škode ako aj o tom, že za ňu
zodpovedá žalovaný. Z tohto dôvodu tak subjektívna dvojročná premlčacia doba by uplynula žalobcovi
dňa 06.12.2021 resp. 09.12.2021, pričom žaloba bola podaná na upomínací súd až po jej uplynutí, a
to dňa 12.09.2023.

8. Súd zároveň uvádza, že žalovaný pri svojom prvom úkone v súdnom konaní riadnym a účinným
spôsobom vzniesol námietku premlčania, a preto neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že
takáto námietka je neúčinná, resp. že nebola dostatočným spôsobom odôvodnená, pričom vzhľadom
na koncentráciu konania nie je možné na ňu prihliadať. Zároveň súd je oprávnený po podaní námietky
premlčania preskúmať takéto premlčanie tak z hľadiska uplynutia subjektívnej premlčacej doby ako aj z

hľadiska objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú skutočnosť, že ide o námietku
premlčania,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,nakoľkouplatnenýnároknanáhraduškodyjeodvodený
zospáchaniatrestnéhočinužalovaným,resp.žežalovanýúčelovosľúbilžalobcovipredpodanímžaloby,
že nahradí časť škody, tak je potrebné uviesť, že samotný žalobca si mohol uplatniť v civilnom sporovom
konaní tento nárok aj skôr ako bolo ukončené trestné konanie, pričom sa mohol domáhať vydania

motorového vozidla, resp. adekvátnej peňažnej náhrady za takéto motorové vozidlo. Zároveň samotná
skutočnosť, že ide o nárok z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom neznamená, že vznesenie
námietky premlčania je potrebné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem
toho žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný bránil v podaní samotnej žaloby, pričom žalobca už
od 08.04.2021 bol zastúpený advokátom a žalobu podal až 12.09.2023.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/249/2014, podľa ktorého znaky
konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností,
za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, teda rozhodujúce pre odopretie účinkov námietky premlčania

sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Dovolateľom uvedené okolnosti
nesúvisia s uplatnením námietky premlčania, ale majú pôvod v udalosti, z ktorej vyplýva žalovaný nárok.
Zároveň nemožno považovať za chybu žalovaného, že dovolateľ zvolil nesprávny prostriedok ochrany
svojich práv a rozhodol sa vec riešiť prvotne v dedičskom konaní.

9. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nemožno sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu,
žežalovanýuznalpredmetnúpohľadávku,atolistomzodňa04.05.2021,vktoromprejavilochotuuhradiť
žalobcovi sumuvo výške 800,-- eur, resp. že došlo k mimosúdnej dohode o úhrade škody v takejto výške.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.04.2021 vyzval

žalovaného na úhradu jeho záväzku v celkovej výške 1.320,56 eura, pričom táto suma pozostávala z
náhrady škody vo výške 1.176,-- eur ako aj príslušenstva pohľadávky vo výške 144,56 eura ako odmeny
advokáta. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 16.04.2021, pričom ten listom zo dňa 04.05.2021
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol právnemu zástupcovi žalobcu, že je ochotný uhradiť
maximálne sumu 800,-- eur bez verifikácie hodnoty veci znaleckým posudkom. Zároveň požiadal o

odpoveď či právny zástupca žalobcu súhlasí s takýmto riešením.

Z uvedeného písomného podania tak podľa názoru súdu vyplýva, že právny zástupca žalovaného
neuznal dlh voči žalobcovi v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ale len reagoval na predchádzajúci
návrh právneho zástupcu žalobcu, ktorý neakceptoval, nakoľko ten žiadal zaplatiť až sumu 1.320,56

eura.

Keďže právny zástupca žalovaného navrhol, aby žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 800,-- eur, tak
takéto podanie možno považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože neakceptoval bez výhrad návrh na zaplatenie sumy vo výške 1.320,56 eura.

Zároveň pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentoval, že uzavrel s právnym zástupcom žalovaného
dohodu, na základe ktorej mal ten zaplatiť sumu 800,-- eur, čo potvrdzuje aj e-mail zo dňa 02.12.2021,
tak je potrebné uviesť, že ak list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021 možno považovaťza nový návrh na uzavretie zmluvy, tak nemožno považovať takýto e-mail za akceptáciu návrhu, a to s
poukazom na ustanovenie § 43b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že písomné podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa
04.05.2021, ktoré možno považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, neobsahovalo lehotu na
prijatie takéhoto návrhu. Z tohto dôvodu tak záväznosť návrhu určuje zákon, pričom tento návrh zaniká
uplynutím primeranej doby. Primeranosť doby sa posudzuje podľa povahy navrhovanej zmluvy ako aj
rýchlosti prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu.

Pokiaľ ide o povahu navrhovanej zmluvy, tak súd má za to, že ide o jednoduchú zmluvu, v zmysle ktorej
sa mal právny zástupca žalobcu len vyjadriť, či súhlasí so zaplatením peňažnej sumy vo výške 800,--
eur namiesto požadovanej náhrady v celkovej výške 1.320,56 eura.

Pokiaľ ide o rýchlosť prostriedkov, ktoré použil navrhovateľ pre zaslanie návrhu, tak možno uviesť, že

vzhľadomnaskutočnosť,žeišloopísomnépodanie,takmožnodôvodnepredpokladaťžebolozasielané
poštou,resp.prostredníctvomelektronickýchprostriedkov/napr.emailom,dodátovejschránkyprávneho
zástupcu žalobcu ako advokáta/.

Z tohto dôvodu tak súd považuje za primeranú lehotu na prijatie návrhu počítanú maximálne v týždňoch,

a nie v mesiacoch.

Právny zástupca žalobcu tak nepreukázal, že by návrh právneho zástupcu žalovaného zo dňa
04.05.2021 na uzavretie mimosúdnej dohody akceptoval v primeranej lehote počítanej maximálne
v týždňoch, a preto e-mail zo dňa 02.12.2021 nemožno považovať za akceptáciu návrhu právneho

zástupcu žalovaného, a to vzhľadom na viacmesačný odstup, ktorý uplynul od takéhoto návrhu.

Zároveň z e-mailu tiež jednoznačne nevyplýva, že by išlo zo strany právneho zástupcu žalobcu o
akceptáciu návrhu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2021, nakoľko v tomto e-maily je
poukazované na telefonický hovor medzi právnymi zástupcami, v zmysle ktorého právny zástupca

žalobcu zaslal právnemu zástupcovi žalovaného číslo bankového účtu, na ktorý mal žalovaný uhradiť
sumu 800,-- eur.

Právny zástupca žalobcu tak nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do
sumy 800,-- eur, resp. že by strany sporu uzavreli mimosúdnu dohodu o náhrade škody, v zmysle ktorej

mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 800,-- eur. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom
konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu

100 %.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolacie dôvody žalobca vymedzil ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

12. Žalobca v prvom rade napádal nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré nedáva
odpovede na v konaní najpodstatnejšie nastolené otázky, a to skutkové aj právne.

13. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa vo svojom odpore dovolával premlčania vo vzťahu k uplynutiu

objektívnej premlčacej lehoty. Podľa žalobcu sa nejednalo o kvalifikovanú námietku premlčania, nakoľko
táto musí byť zdôvodnená a konkretizovaná, inak sa upiera právo protistrany kvalifikovane sa vyjadriť.

Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vyhol odpovedi na otázku začiatku plynutia, resp. uplynutia
objektívnej premlčacej doby, pričom sa zaoberal subjektívnou premlčacou lehotou, ktorej sa žalovaný

nedovolával a neprodukoval dôkazy ani skutkové tvrdenia k tejto námietke premlčania. V tomto kontexte
poukázal na rozh. NS ČR sp. zn. 32 Odo 204/2005.14. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 585 O. z. tvrdiac, že podľa neho došlo dňa 02.12.2012
k uzavretiu mimosúdnej dohody – dohody o urovnaní, preto v čase podania žaloby nemohol byť jeho
nárok premlčaný. Z komplexného pohľadu na komunikáciu žalobcu a žalovaného, resp. ich právnych

zástupcov je možné vyvodiť, ktoré sporné právo je predmetom urovnania, a že vôľa strán smeruje
k dohode.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdom prvej

inštancie.

Žalovaný tvrdí, že si kvalifikovane uplatnil námietku premlčania, pričom inštitút premlčania, resp. jeho
uplatnenie nie je v zákone striktne definované. Po vznesení námietky premlčania je povinnosťou súdu
sa s touto námietkou hmotnoprávne ako aj procesnoprávne vysporiadať.

Podľa žalovaného tak bola námietka premlčania vznesená kvalifikovane.

16. Z následnej reakcie žalobcu vyplýva, že tento nepovažuje vznesenie námietky premlčania zo strany
žalovaného za relevantné, keď tento nešpecifikoval moment, od ktorého mala začať plynúť premlčacia
lehota, na čo riadne nereflektoval ani súd prvej inštancie.

Navyše žalobca poukazuje na nesprávny výrok o trovách konania, na ktoré mal súd aplikovať ust. § 257
CSP, keď je evidentné, že žalovaný žalobcu účelovo zavádzal, pričom v skutočnosti sa snažil vyhnúť
svojej povinnosti nahradiť škodu spôsobenú úmyselným trestným činom.

17. V následnej reakcii žalovaného tento už len poukázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu.

18. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, cítiac sa byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré odvolací súd
považuje za správne.

20. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod odkloniť sa od logických,
zrozumiteľných a správnych záverov súdu prvej inštancie, v ktorých súd reaguje na všetky pre
rozhodnutie vo veci relevantné argumenty strán sporu.

21. K dôvodom odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že námietka premlčania uplatnená

na súde má charakter hmotnoprávnej námietky. Jej uplatnením na súde sa stáva prostriedkom procesnej
obrany žalovaného a možno ju uplatniť v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania.

22. Z ust. § 100 ods. 1 O. z. vyplýva, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ide teda o procesnú obranu

žalovaného, ktorý si v súdnom konaní musí výslovne uplatniť, že uplatnený nárok je premlčaný. Súdu
potom ex offo prináleží posúdiť, či a kedy začala plynúť premlčacia lehota, a či ide o subjektívnu alebo
objektívnu lehotu. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že dôkazné bremeno
v prípade vznesenej námietky premlčania nesie žalovaný (tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 32 Odo 204/2005 zo dňa 15.10.2005), pokiaľ zo spisu nevyplývajú dostatočné skutkové tvrdenia

alebo dôkazy, z ktorých sa dá vyvodiť okamih začatia plynutia premlčacej lehoty, či už objektívnej
alebo subjektívnej.

23. A hoci aj odvolací súd súhlasí s tvrdením, že nie je možné s úplnou presnosťou stanoviť začiatok
objektívnej premlčacej lehoty, túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, nakoľko ani

samotný žalobca nie je schopný presne identifikovať deň, kedy došlo k odovzdaniu motorového vozidla
žalobcom žalovanému za účelom vykonania opravy, keď iba uvádza, že to bolo niekedy na jeseň roku
2012. Je možné iba ustáliť, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo momentom odovzdania vozidla
žalovanému za účelom vykonania opravy (jeseň 2012). Na tejto skutočnosti, ale nič nemení to, že možnoz listinných dôkazov posúdiť, kedy došlo k začatiu plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty,
t. j. kedy sa žalobca dozvedel nielen o vzniknutej škode, ale aj o tom, kto za ňu zodpovedá, čo bolo
doručením rozsudku OS Levice sp. zn. 4T/50/2016 zo dňa 31.10.2019. Z uvedeného je zrejmé, že zo

spisu vyplývalo dostatok skutkových tvrdení a dôkazov potrebných na to, aby súd vedel určiť začiatok
plynutia premlčacej lehoty, pre uplynutie ktorej súd prvej inštancie považoval uplatnenú pohľadávku za
premlčanú.

24. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody

o urovnaní, uvádza, že takéto skutkové tvrdenie žalobcu zaznelo po prvýkrát až v jeho odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie. Dokonca v skutkových tvrdeniach žalobcu uvedených v žalobe žalobca
vôbec netvrdil, že by mal so žalovaným uzavrieť zmluvu o mimosúdnom vyriešení sporu, iba uviedol, že
sa snažil vec riešiť aj mimosúdne, keď poukazoval na svoju výzvu – pokus o zmier zo dňa 12.04.2021.

25. Ani z následného vyjadrenia žalobcu nevyplýva tvrdenie žalobcu o tom, že dňa 02.12.2021 uzavrel

so žalovaným nejakú dohodu, iba tvrdí, že na základe odpovede žalovaného zo dňa 04.05.2021 (ktorou
reagoval na predžalobnú upomienku žalobcu) došlo zo strany žalovaného k uznaniu pohľadávky.

26. V podaní žalobcu zo dňa 15.04.2024, ktoré bolo súdu prvej inštancie zaslané po tom ako už
vo veci nariadil pojednávanie, žalobca prednáša nové skutkové tvrdenia, keď existenciu mimosúdnej

dohody medzi účastníkmi odvodzuje z e-mailu žalobcu zo dňa 02.12.2021, v ktorom poukazuje na
telefonickú komunikáciu právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného bez uvedenia, čo
bolo obsahom tejto telefonickej komunikácie.

27. Z vyššie uvedených a popísaných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že tieto nie sú od počiatku

konania až do jeho záveru konzistentné, dokonca si protirečia (viď ods. 24. až 26. rozsudku), čo
neumožňuje súdu prijatie záveru o nespornosti predmetných skutkových tvrdení v prípade, ak by neboli
žalovaným popreté.

28. Navyše povinnosťou žalobcu bolo už v podanej žalobe (§ 132 ods. 1 CSP) pravdivo a úplne opísať

rozhodujúce skutočnosti. Skutkové tvrdenia sú jedny z prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany, a ako také musia byť uplatnené včas.

Ust. § 153 ods. 1 druhá veta CSP, uvádza, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný už v podanom odpore vzniesol
námietku premlčania, bolo v ďalšom povinnosťou žalobcu, ak s uvedenou námietkou nesúhlasil, uviesť
skutkové tvrdenia spochybňujúce vznesenú námietku premlčania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní vo vzťahu k nepopretiu

jeho skutkového tvrdenia telefonicky uzavretej mimosúdnej dohody medzi účastníkmi odmieta. Taktiež
je potrebné zdôrazniť, že zo žiadnych skutkových tvrdení nevyplýva, že by si voči žalovanému uplatňoval
záväzok vyplývajúci z dohody o urovnaní, ktorú súdna prax považuje za nástroj mimosúdneho riešenia
sporu, ktorá navyše v prípade, ak sa urovnanie týka premlčaného záväzku, musí mať písomnú formu.
Uvedené tvrdenie sa vzťahuje aj na prípad, ktorý žalobca eventuálne naznačuje, t. j. že zo strany

žalovaného došlo k uznaniu dlhu, ktoré musí mať podľa § 558 O. z. povinnú písomnú formu.

29. Vzhľadom na rozpornosť skutkových tvrdení žalobcu (na jednej strane vo vyjadrení k odporu tvrdí,
že žalovaný pohľadávku žalobcu listom zo dňa 04.05.2021 uznal a na strane druhej vo vyjadrení zo dňa
15.04.2024 aj v odvolaní žalobca tvrdí, že došlo k dohode o urovnaní, a to dňa 02.12.2021) nemohol

súd považovať obe tieto tvrdenia za nesporné.

30. V zostávajúcej časti odvolací súd tak ako už uviedol, odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd dáva odpovede, na všetky relevantné argumenty strán konania.

31. Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP, je zrejmé, že žalovaný mal v konaní pred odvolacím súdom plný úspech, preto mu súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak
je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a
o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen,
ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.