Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205858
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Mesto Prešov, korešpondenčná adresa: 080 05 Ruská Nová Ves 198: zastúpeného JUDr.
Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53450345, proti
žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
zastúpenému:AdvokátskakanceláriaRELEVANSs.r.o.,Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:
47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 800,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len „PFZ“) vo výške 1.000,- eur.
1.1 Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15Csp/26/2022 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný rozsudkom prvoinštančného súdu.
Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv,

ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje
sumu1.000,-eur,čopredstavuje10%zosumy,ktorábolaodnehonedôvodnepožadovanávzákladnom
konaní, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym
kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa
dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Na rozdiel od iných inštitútov finančného
zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé
miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri

inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane
postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v
spotrebiteľskom právnom vzťahu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.
2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako
sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Žalovanému nie je jasné z čoho žalobca vychádzal pri

určení výšky PFZ. Žalobca výšku PFZ žiadnym spôsobom neodôvodnil a v tomto smere nepredložil a
ani nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel.
Nárok na PFZ podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu.3. Žalobca v replike uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter
sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom.
Rozsudkom vydaným v základnom konaní došlo k judikovaniu konkrétneho porušenia zákona (ods. 43.

a 45). Ohľadom tvrdenia žalovaného o tom, že z dôvodu absencie ujmy mu nárok na PFZ nevznikol
uviedol, že pre vznik nároku sa nevyžaduje vznik ujmy a ani hrozba ujmy. V danom prípade však
išlo už o reálnu hrozbu ujmy, keďže bola voči nemu uplatnená nedôvodná pohľadávka. Porušenie
primárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe
zamietnutia žaloby. Následné uplatnenie PFZ na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného

ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. Žalobca ďalej uviedol, že primeranosť sumy
1.000,- eur je vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem daná.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak nemôže byť priznané v symbolickej výške. Žalobou uplatnená
výška je primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií, ktoré je oprávnená dodávateľovi uložiť slovenská
obchodná inšpekcia alebo národná banka Slovenska. Suma 1.000,- eur predstavuje 0,00001 z výšky
zisku žalovaného za rok 2023.

4. Tunajší súd rozsudkom, č..k. 8Csp/103/2024-60, zo dňa 01.10.2024, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 100,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného súd zaviazal na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 29.05.2025, č.k. 20CoCsp/2/2025-95,
zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu) a výsluchom žalobcu, ako aj ďalším

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23.01.2024, sp. zn. 15Csp/26/2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2024, žalobu, ktorou sa spoločnosť R Collector s. r. o. domáhala voči
žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zaplatenia sumy 9.543,26 eur s prísl. zamietol. Súd zároveň

zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 03.04.2024. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal
dostatočným spôsobom, že jeho právny predchodca - veriteľ naplnil podmienky zákona č. 129/2010 Z. z.
v tom smere, že by bol s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z tohto dôvodu konštatoval, že pre hrubé porušenie

povinností veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver s poukazom
na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov a zároveň
právny predchodca žalobcu (365.bank, a. s.) nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom
žalobcu je tak neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň

z toho vyplýva aj nevyhnutný záver, že neboli naplnené podmienky § 17 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. pre postúpenie pohľadávky na žalobcu, a teda aj postúpenie pohľadávky je neplatný
právny úkon. Súd zároveň dodal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j predpoklady výpočtu
RPMN.

6.2Zvýsluchužalobcusúdzistil,žeprenehoboloprioritousplácanievýživnéhokvôličomubolodsúdený
a bol v podmienke. Z toho dôvodu bol v strese, keď mu chodili upomienky od žalovaného, resp. od
spoločnosti R Collectors s.r.o.. V čase doručenia žaloby mal splácať výživné vo výške celkovej sume
300,- eur, plus splácal dlžné výživné vo výške ďalších 100 eur. V tom čase pracoval ako živnostník na

stavbách, pričom vykonával pomocné práce, keďže nemá školu. Býval u svojej matky a mal obavy ako
to zvládne platiť. Zarábal od 600 do 1.000 eur a záviselo to od druhu práce a od zákazky. V tom čase
bola voči nemu vedená aj exekúcia.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánovverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje

žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

9. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil

osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

10. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie
práva alebo povinnosti (§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien

a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto
porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp.
zn. 3Cdo/31/2020).

11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobca sa v základnom konaní aktívne a účinne bránil
tým, že poukázal na nesplnenie si zákonnej povinnosti postupcu pohľadávky, teda pôvodného veriteľa,
a to posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver.

12. V konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/26/2022 súd nepriznal postupníkovi, ktorý uzavrel
so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

13. Najvyšší súd SR v rozsudku z 24.08.2022, sp. zn. 7Cdo/80/2020, uviedol, že na zdôraznenie
správnosti zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. dodáva, že zo
zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné
zadosťučinenie, nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde,v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt. Z uvedeného
rozhodnutia teda vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný nebol stranou predchádzajúceho sporu, je
pasívne vecne legitimovaný v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

spôsobil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, a tým aj v konečnom
dôsledku následný úspech žalobcu v spotrebiteľskom konaní s postupníkom.

14. Podľa názoru súdu žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní v rámci
svojej obrany proti uplatnenému nároku úspešne uplatnil porušenie právnych predpisov zameraných na

ochranu spotrebiteľa zo strany žalovaného, a preto je jeho nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia dôvodný.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako

kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči

spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 800,-
eur (celkovo 900,- eur), ktorá predstavuje cca 10 % z neoprávnene požadovanej sumy v základom

konaní, splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj vyššie cit. rozsudok a je ním aj odôvodnenie tohto rozhodnutia) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu dodávateľa nepodrobil. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca bol v čase vedenia

sporu vo finančných ťažkostiach, a to napriek tomu, že pracoval, pričom mal obavy, či v prípade
neúspechu v konaní bude naďalej schopný splácať výživné na svoje dieťa. Súd prihliadol aj fakt, že ak
by veriteľ postupoval v súlade s ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda
konal s odbornou starostlivosťou, nemusel byť žalobcovi poskytnutý úver, ktorého neuhradenie veriteľ
nedôvodne žaloval, pričom tým vyvolal u žalobcu stav právnej neistoty.

17. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok
žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2

CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky
súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čohosa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).