Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Dulina
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/7/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209198
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209198.11
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, právne
zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, Bardejov, IČO: 42 230 080,
o vypratanie nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Bardejov, katastrálnym
odborom, nachádzajúcu sa v okrese Bardejov, v obci Cigeľka, katastrálnom území Cigeľka, na liste
vlastníctva číslo XXX, a to pozemok - parcela registra C KN č. 102 – trvalý trávny porast o výmere 1 567
m2, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II.Žalobcovi priznáva vočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchvýške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 22.06.2023 domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Bardejov, katastrálnym
odborom, nachádzajúcu sa v okrese Bardejov, v obci H., katastrálne územie H., na liste vlastníctva číslo
XXX, a to pozemok - parcela registra C KN č. 102 – trvalý trávny porast o výmere 1 567 m2.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
územíH.,obec:Cigeľka,I.E.,zapísanejnalistevlastníctvač.XXXakoparcelaregistraC-KNč.102,druh
pozemku:trvalýtrávnyporast,výmera:1567m2(ďalejlen„parcelaCKNč.102“).Žalovanájepodielovou
spoluvlastníčkou (spoluvlastnícky podiel 1/2) bytu č. 1, v Bytovom dome súpisné číslo 26, stojacom na
pozemku parcelné číslo 118 (ďalej len "parcela CKN č. 118" , nachádzajúcom sa v katastrálnom území
H., obec Cigeľka, okres E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX. Parcela CKN č. 118 je zapísaná na
liste vlastníctva č. XXX. Parcela CKN č. 102 a parcela CKN č. 118 sú susediacimi pozemkami. Žalovaná
má na parcele CKN č. 102 bez súhlasu žalobcu umiestnené veci, a to: zajačinec, drevené oplotenie,
automobil a taktiež kúsok plechovej garáže a užíva parcelu CKN č. 102 neoprávnene bez existujúceho
právneho dôvodu. Listom zo dňa 03.05.2023 vyzval žalobca žalovanú, aby zjednala nápravu a vypratala
vyššie uvedené veci z parcely CKN č. 102 a tiež aby sa zdržala akýchkoľvek zásahov do vlastníckeho
práva žalobcu. Tento list žalovaná prevzala dňa 04.05.2023. Žalovaná na výzvu žalobcu na vypratanie
parcely CKN č. 102 nereagovala a parcelu CKN č. 102 odmieta vypratať. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je možné vysporiadať právo žalobcu na ochranu vlastníckeho práva mimosúdnou cestou
a žalobca sa preto domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou.
3. K žalobe žalobca priložil čiastočné výpisy z listov vlastníctva č. XXX, XXX F. XXX pre k.ú. H.,
fotografie umiestnených vecí, vytlačený záznam mapového klienta ZBGIS, výzvu na splnenie povinnosti
s dokladmi preukazujúcimi jej doručenie.4. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že dlhé roky žila v predstave a dobrej viere, že
pozemok, parcela CKN 102, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. obec Cigeľka (ďalej len „sporný pozemok“) je
pozemkom, ktorý patrí k bytovému domu (farský pozemok), kde býva, a pretože sa oň nikto nestaral,
tak ho dlhé roky až doposiaľ udržiavala, upratala, zveľadila po tom, čo bol možno 30 rokov vôbec
neudržiavaný, bola tam skládka odpadu rôzneho druhu. Až po dlhšom čase sa dozvedela, že tento
pozemok vlastnícky patrí obci Cigeľka, načo starostu obce slovne požiadala o odkúpenie tohto pozemku
v roku 2021, teda ešte predtým, než bol pozemok predaný žalobcovi. Starosta obce jej v tom čase
povedal, že pozemok sa nedá odkúpiť, a teda že ho obec nemôže predať. Nakoniec zistila, že sporný
pozemok bol odpredaný žalobcovi, čo pociťuje ako podvod. Pokúšala sa so žalobcom dohodnúť, aby
jej po tom, čo mu obec predala tento pozemok ponechal malý kúsok toho, čo žalobkyňa vytvorila a celé
tie roky zveľaďovala okrem iného aj preto, že za tie roky má k tejto časti pozemku určitý citový vzťah,
ako k svojmu. Najprv žalobca prisľúbil, že jej to ponechá, no nakoniec začal tvrdiť, že na tomto pozemku
má byť realizovaný nejaký projekt a oznámil jej, že to má vypratať. Do vlastníckeho práva žalobcu
nezasahovala, z dôvodu toho, že nebol vlastníkom tohto pozemku, keď sa oň starala a zveľaďovala
ho. Vlastníkom pozemku sa síce žalobca formálne podľa výpisu z LV č. XXX stal 13.12.2022, ale podľa
názoru žalovanej k vlastníctvu sa dostal podvodným a protiprávnym konaním, ktoré môže mať aj znaky
trestného činu v skutkových okolnostiach spočívajúcich v tom, že v spolčení so starostom obce sa
dohodli, že starosta neumožní žalovanej sporný pozemok odpredať a odpredá ho žalobcovi, zrejme aj
za nejakú protislužbu, keďže starosta, ako verejný funkcionár to odkúpiť nemôže, tak sa následne oni
medzi sebou podelia o všetky pozemky, ktoré boli žalobcovi odpredané obcou jednou Kúpnou zmluvou
zo dňa 11.11.2022. Prevod majetku obce, a teda aj tento sporný pozemok bol odpredaný v rozpore
so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku
obcí“), pretože v Zámere č. 01/2022 zo dňa 25.08.2022 bol zverejnený predaj majetku obce, ako priamy
predaj vopred určenému záujemcovi a zároveň aj ako predaj z „dôvodu hodného osobitného zreteľa“, čo
je vo vzájomnom rozpore s ustanovením § 9a ods. 1 a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, keďže tieto
ustanovenia sa navzájom vylučujú - bol teda porušený zákonný postup, ktorý predchádzal nadobudnutiu
právakspornémupozemku.Žalovanásadomnieva,žesúdbymalnatútozásadnúskutočnosťprihliadať
aj v tomto konaní. Kúpna zmluva zo dňa 11.11.2022, ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností
v Bardejove pod číslom V 3547/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorou žalobca nadobudol sporný pozemok
je neplatná od samého začiatku, a to z dôvodu, že neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je práve
titul nadobudnutia, resp. spôsob predaja, čím podstatnou náležitosťou takejto zmluvy má byt' dôvod
prevodu majetku obce a to buď priamy predaj alebo dôvod hodný osobitného zreteľa. Ani jeden z týchto
dôvodov v zmluve nie je uvedený, čo je podstatná náležitosť takéhoto druhu zmluvy. Na webovom
sídle obce Cigeľka nie je možné dohliadať uznesenie č. 06/02/2022, ktorým mal byť prevod sporného
pozemku schválený 3/5 väčšinou, ak sa vôbec jednalo o tzv. osobitný zreteľ - obec porušila zákon o
práve na prístup k informáciám - nezverejnila zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce
Cigeľka. Nakoniec dôvod hodný osobitného zreteľa uvedený v zámere č. 01/2022 zo dňa 25.08.2022 je
vo svojej obsahovej podstate vlastne absolútnym priznaním starostu i žalobcu, že si spriadli absolútne
nepodloženývýmysel,ktorýjeabsurdnýmanemáopodstatnenie,ibaosobnýzáujem.Dôvodomhodným
osobitného zreteľa nemôže byť skutočnosť, že sa jedná o susedné pozemky, ako aj to, že je potrebné
vybudovať vodozádržné nádrže. Štátne orgány, vyššie územné celky a obce sú povinné bez meškania
oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný
čin. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná namieta platnosť Zmluvy, uplatnený nárok
neuznáva a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že bol porušený zákon.
K vyjadreniu žalovaná priložila kúpnu zmluvu zo dňa 11.11.2022, Zámer obce Cigeľka č. 01/2022 predať
majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a fotodokumentáciu.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.10.2023 uviedol, že predmetom sporu nie je otázka platnosti kúpnej
zmluvy, ktorú žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 11.11.2022 s obcou Cigeľka ako predávajúcim (ďalej
len „kúpna zmluva“) a na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k parcele CKN č. 102. Okresný
úrad Bardejov, katastrálny odbor kúpnu zmluvu riadne preskúmal a vklad vlastníckeho práva k parcele
CKN č. 102 v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy povolil dňa 13.12.2022 pod V 3547/2022. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovanej uvedené v jej vyjadrení sú vo vzťahu k predmetu sporu
nepodstatné, pokiaľ sa žalovaná chce domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy, môže tak urobiť osobitnou
žalobou.Ktvrdeniužalovanej,žežalobcavspolčenísostarostomobcesadohodli,žestarostaneumožní
predať parcelu CKN č. 102 žalovanej a odpredá ho žalobcovi, zrejme aj za nejakú protislužbu, keďže
starosta ako verejný funkcionár ju odkúpiť nemôže, tak sa následne oni (žalobca a starosta) medzi seboupodelia o všetky pozemky, ktoré boli žalobcovi odpredané obcou Cigeľka na základe kúpnej zmluvy,
uviedol žalobca nasledovné: o predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve obce Cigeľka nerozhoduje starosta
obce, ale obecné zastupiteľstvo. Kúpna cena za pozemky, ktoré nadobudol žalobca ako kupujúci na
základe kúpnej zmluvy, bola určená v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Lissého
č. 66/20222 zo dňa 09.08.2022. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele CKN č. 102 žalobca
žalovanú opakovane ústne vyzýval na vypratanie nehnuteľnosti. Nakoľko tak neurobila, listom zo dňa
03.05.2023 ju žalobca vyzval, aby zjednala nápravu a vypratala vyššie uvedené veci z parcely CKN č.
102 a tiež aby sa zdržala akýchkoľvek zásahov do môjho vlastníckeho práva, tento list žalovaná prevzala
dňa 04.05.2023 a do dnešného dňa parcelu CKN č. 102 nevypratala.
6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.12.2023 uviedla, že skutočnosť, že starosta obce vo všeobecnosti
(nie iba starosta obce Cigeľka) nerozhoduje o predaji nehnuteľnosti je vec, ktorá sa nemusí dokazovať,
pretože pravidlá prevodu majetku obce, resp. postavenie, práva a povinnosti orgánov obce stanovujú
pravidlá, ktoré sú obsahom právnych noriem odlišných zákonov. Je potrebné však dodať, že starosta
obce má právo urobiť uznesenie obecného zastupiteľstva neplatným tým, že ho nepodpíše, ak sa
domnieva, že odporuje zákonu. Ak žalovaná vychádza z tvrdenia žalobcu, že celý proces prevodu
majetku v tejto spornej veci prebehol zákonným spôsobom, potom je irelevantné jeho vyjadrenie o tom,
že kúpna cena bola určená znaleckým posudkom. Vyjadrenie žalovanej k veci zo dňa 24.7.2023 v bode
č. 5 je vyjadrením jej názoru na danú vec, čo je samozrejme aj výslovne tam uvedené. Sú to teda
domnienky, nie tvrdenia, ako uvádza žalobca. K týmto domnienkam dospela nie náhodou, a síce tak ako
to už popísala v spomínanom podaní. Ako inak si má žalovaná logicky vysvetliť situáciu, že starosta obce
Cigeľka jej na žiadosť o odpredaj pozemku tvrdí, že predaj pozemku nie je možný a hneď na to, resp. za
krátky čas to odsúhlasí svojim podpisom uznesenia. Navyše treba dodať, že to nie je len podpis, pretože
žalovaná predpokladá, že podklady k zasadnutiu zastupiteľstva pripravoval starosta a nie poslanci.
Existuje množstvo ďalších indícií vedúcich k pochybnostiam ohľadom tohto prevodu majetku obce. K
prevodu majetku mohlo dôjsť protiprávnym konaním, pričom sa žalovaná domnieva, že vo vzťahu k
nej osobe to nebolo úprimné s ohľadom na jej snahu o usporiadanie. Celá vec sa mohla dohodnúť
aj inak, ak by bola zo strany žalobou ochota, a ak by čo i len v minimálnej miere dokázal pochopiť
vzťah žalovanej k tejto malej častí pozemku, ktorý mnoho rokov v dobrej viere, že je súčasťou pozemku
patriacomkbytovémudomuzveľadila.Akonáhležalovanázistila,žečasťpozemkupatrígréckokatolíckej
cirkvi, ihneď urobila právne kroky k tomu, aby veci dala do poriadku a požiadala o odkúpenie pozemku.
Rovnako chcela postupovať aj v tom čase, keď zistila, že časť pozemku, teda toho sporného patrí obci
Cigeľka, avšak nebolo jej to zo strany obce umožnené, resp. nebola ochota sa dohodnúť.
7. Žalovaná v podaní zo dňa 11.12.2023 uviedla, že sporný pozemok o výmere 1 567 m2. Predmetom
sporu nie je celý pozemok, ale len koncová časť pozemku a to je: 175 m2, zameraná a vyznačená
presne geometrickým zameraním. Predmetný pozemok bol odpredaný za sumu 3,50 eur za m2. Cena
pozemku ktorý užíva žalovaná je 612,50 eur. Na tomto pozemku stojí polovica jej patriacej garáže, nový
plot, ktorý susedí po celej dĺžke s pozemkom žalobcu, ktorý sčasti vstupuje na predmetný pozemok. Na
tomto pozemku sa nachádza rokmi vypracovaná záhrada, vysadené ovocné aj okrasné kríky tuje. Je to
pre žalovanú prístupová cesta a pozemok jej slúži ako parkovacie miesto. Tento pozemok bol viac ako
30 rokov smetisko, močarisko a veľká jama, nikto sa o tento pozemok nestaral a oficiálne neprehlásil, že
mu patrí. Neudržiaval sa celé roky. Žalovaná si myslela, že to patrí farskému úradu a že farský úrad ani
nevie, čo tam je. Tento pozemok roky vypratávala v domnienke, že nikomu chýbať nebude keď toľké roky
nechýba. Po vyprataní na pozemok nanosili obrovské množstvo kamenného materiálu, štrku, kúpené
vlečky kameňov, aby z toho močariska vedeli vyjsť s autom. V máji 2019 chodila žalobcovi upratovať
apartmány a umývacie priestory na družstvo, nemal nikoho na takúto prácu. Žalobca roky vie, že na tom
pozemku pracuje žalovaná a zveľaďuje ho už roky. Žalovaná išla na obecný úrad, že chcem odkúpiť
tú časť pozemku kde bola vraj na obecnom pozemku. Bolo známe, že obecný pozemok bol pred ich
bytovkou, bol rovný pekný pozemok a bol oplotený, kde sadili 30 rokov ich susedia zemiaky a zeleninu.
Starosta obce žalovanej na jej žiadosť uviedol, že obecné pozemky sa nepredávajú, na čo mu povedala,
že si ten pozemok odkúpi keď to bude možné. O predaji obecného pozemku sa nedozvedela od žalobcu
po odkúpení, ale neskôr asi o 5 mesiacov, a to od svojho brata. Žalobca ju následne chlácholil, že
po výfuk traktora jej pozemok ponechá a že sa spýta projektanta, či sa dá urobiť zmena a na ďalšom
náhodnom stretnutí povedal, že si to rozmyslel a následne žiadal aby sa vypratali, a potom sa vyhrážal
ak sa pozemok nevypratá, dá to na súd. Hodnota pozemku činí 612,50 eur, ich hodnota je okolo 5 000
eur so všetkým, čo do toho investovali za pomaly 10 rokov. Postup obce ako predávajúceho a taktiež
kupujúceho sa prieči dobrým mravom. Bola tu účelovo zmarená možnosť práva prvého kupujúcehožiadateľa a dlhoročného užívateľa tejto malej častí pozemku, ktorý do toho veľa investoval. Starosta
obce nepopiera, že žalovaná skôr žiadala o odkúpenie pozemku. Žalobcom odkúpený pozemok susedia
naďalej užívajú ako predtým.
8. Žalovaná dňa 25.40.2024 predložila súdu podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov
verejnej správy, a to pre porušenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podnet bol Okresnej prokuratúre Bardejov doručený dňa
08.04.2024.
9. Súd vec prejednal na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili dňa 07.11.2024 a 12.12.2024.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou s prílohami, písomnými vyjadreniami
sporových strán a ich prílohami, výsluchom žalovanej ako aj prednesmi sporových strán na pojednávaní
a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že na predmetnom pozemku sa
nachádza kus garáže a zaparkované sú na ňom 4 motorové vozidlá žalovanej, umiestnené tam je tiež
drevené oplotenie žalovanej a žalovaná ďalej na pozemku sadí stromy. Keby myslela žalovaná inak,
mohla byť už na svojom vlastnom pozemku. Žalobcom navrhnutý kompromis nenaplnila a len na neho
pred susedmi nadávala. Žalobca ukázal svoju ochotu tým, že sa stretol s predstaviteľmi cirkvi a za
vlastníkov bytov požiadal o poskytnutie priestoru pre žalovanú. Žalovaná mala venovať energiu týmto
smerom a mohla odkúpiť pozemok od cirkvi. Následne si mohla presunúť veci na svoj pozemok hneď
vedľa. Z jej strany však neprišiel žiaden ústupok. Žalobca jej riešenie ukázal a nakreslil, ale žalovaná
nechcela počúvať.
12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na vykonané dokazovanie a svoje písomné
vyjadrenia.Ďalejuviedol,ževpredmetnejvecimohlodôjsťkobchádzaniuzákonaakukonaniuvrozpore
s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.
13. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že o existencii lehoty na namietanie neplatnosti kúpnej zmluvy
nemala vedomosť. Kúpnu zmluvu chcela zrušiť, avšak oslovený právnik jej len zobral doklady a peniaze.
Do poslednej chvíle verila, že žalobca bude mať so žalovanou zľutovanie a prihliadne na jej prácu a
prácu rodiny žalovanej. Žalovaná žiada len o malý kúsok pozemku. Žalobca jej chce vziať zmysel života.
Smetisko, ktoré bolo na pozemku vedľa domu žalovaná vypratala a venovala mu veľa práce a peňazí.
Práca na pozemku bol jej únikom z reality. Žalobcu o pozemok prosila. Žalobcu si vážila v minulosti
a on si vážil ju. Aj starosta obce vedel, že na pozemku pracuje žalovaná. Vie, že zmluva je platná,
ale postup, ktorým došlo k jej uzavretiu je neplatný. Ďalej uviedla, že požiadala Farský úrad Prešov
o odkúpenie pozemku, čo však zmaril žalobca podľa jej dostupných informácii. Predaj bol schválený,
avšak v dôsledku zásahu žalobcu nebola zmluva uzavretá. Pozemok pod bytovým domom chcel žalobca
rozdeliť na štyri časti, a to podľa svojho uváženia.
14. Súd žalovanej umožnil vyjadriť sa k predmetnej veci písomne vzhľadom na jej opakovanú
práceneschopnosť. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2024 k predmetu sporu
uviedla, že predmetný pozemok CKN č. 102 užívala viac ako 10 rokov v domnienke, že tento patrí
farskému úradu. Keď sa po 8 rokoch dozvedela, že predmetný pozemok patrí obci Cigeľka, žiadala
starostu obce o odpredaj pozemku. Starosta na žiadosť žalovanej uviedol, že pozemky obce sa
nepredávajú. Na pozemku pracovali desaťročie ich susedia, tak začala pozemok o výmere 175 m2
užívať aj žalovaná. Žalovaná je presvedčená, že ako dlhoročný užívateľ spomínaného pozemku mala
mať prednostné právo o odkúpenie pozemku. O odpredaji pozemku sa dozvedela po 5-6 mesiacoch od
obyvateľovobce.Žalobcuopakovanežiadalaoodkúpeniečastipozemku,kuktorémumávzťah.Žalobca
sa podľa názoru žalovanej v konaní odvoláva na fiktívny projekt, ktorý sa nezakladá na reálnej pravde,
nakoľko na pozemku naďalej vykonávajú aktivity obyvatelia bytového domu č. 26. V dobe uzavretia
kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol spornú parcelu žalobca, vedeli obidve zmluvné strany, že žalovaná
sa na pozemku nachádza. Podľa názoru žalovanej sa žalobca snaží jej uškodiť, čo si nevie vysvetliť.
Žalovaná by chcela, aby došlo k dohode medzi stranami tak, aby mohla žalovaná naďalej časť spornej
parcely užívať.15. Žalobca v podaní zo dňa 25.11.2024 uviedol, že predmetom konania nie je otázka platnosti kúpnej
zmluvy, ktorou spornú parcelu nadobudol. Pokiaľ má žalovaná pocit, že táto kúpna zmluva bola uzavretá
v rozpore s platnými právnymi predpismi, mohla sa v zmysle ustanovenia § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí domáhať na súde neplatnosti kúpnej zmluvy. Vyjadrenia a domnienky žalovanej
ohľadom platnosti kúpnej zmluvy medzi obcou Cigeľka a žalobcom uvádzané v jej vyjadreniach sú preto
vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné. Na záver v podaní uviedol, že o žiadnu dohodu so žalovanou
nemá záujem.
16. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v okrese
Bardejov, v obci H., katastrálne územie H., a to pozemku - parcela registra C KN č. 102 – trvalý trávny
porast o výmere 1 567 m2.
17. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. vyplýva, že žalovaná je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom,
nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, v obci H., katastrálne územie H., a to bytu č. 1, na 1. poschodí vo
vchode č. 1, ktorý sa nachádza v bytovom dome so s.č. 26 umiestnenom na pozemku p.č. 118 v podiele 1
a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v rozsahu
9415/36680.
18. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť J.
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom,
nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, v obci H., katastrálne územie H., a to pozemku - parcela registra
C KN č. 118 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 219 m2.
19. Fotografie predložené stranami zachytávajú veci, ktoré sú umiestnené na pozemku. Ide najmä
o motorové vozidlá, drevený plot, plechový sud a prívesný vozík.
20. Žalobca listom zo dňa 03.05.2023 vyzval žalovanú na vypratanie parcely č. 102 v lehote 15 dní od
doručenia výzvy. Žalovaná tento list prevzala dňa 05.05.2023.
21. Obec Cigeľka dňa 25.08.2022 zverejnila zámer č. 01/2022, ktorým o.i. mieni previesť priamym
predajom nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. H., zapísanú na LV č. XXX, p.č. 102 – trvalý trávny
porast o výmere 1 567 m2, a to žalobcovi, z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý spočíva
v tom, že pozemky uvedené v Zámere sú v zastavanom území Obce Cigeľka. Pozemky sú susediace
s pozemkami žiadateľa. Pozemky sú potrebné na umiestnenie vodozádržných nádrží a odvodňovacích
kanálov, aby sa vyriešilo dlhodobé poškodzovanie budov a pozemkov, ktoré sú dlhodobo podmáčané
spodnou vodou, ktorá sa dostáva pod budovy.
22. Obec Cigeľka ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 11.11.2022 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom je o.i. prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H., zapísanej na LV
č. XXX ako parcela CKN 102 – trvalý trávny porast o výmere 1 567 m2 v celosti. Okresný úrad Bardejov,
katastrálny odbor rozhodnutím č. V 3547/2022 zo dňa 13.12.2022 povolil vklad vlastníckeho práva
žalovaného k predmetnej parcele do katastra nehnuteľností. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.12.2022, kedy tiež nastali právne účinky vkladu.
23. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
24. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
25. Podľa § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi
a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.
26. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.27. Podľa § 9b ods. 1, ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab. Žalobu podľa odseku
1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na
nadobúdateľa.
28. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,
požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsaha
požívarovnakúochranu.Oprávnenievecdržať(iuspossidendi)jevýchodiskompreuplatnenieajďalších
zložiek obsahu vlastníckeho práva. Ak vec drží vlastník, nevzniká žiaden problém. Treba však odlišovať
prípady, keď niekto vec drží, avšak nie je jej vlastníkom. Oprávnenie vec držať môže totiž patriť k obsahu
práva držby ako jedného z ďalších vecných práv. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo
výrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať.
V druhom prípade môže vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému.
Oprávnenie vec požívať (ius utenti) je obmedzené len na také veci, z ktorých možno mať úžitky alebo
plody (ius fruendi). Plody alebo iné úžitky sú prírastkami veci. K prirodzeným plodom patrí ovocie,
produkty od domácich zvierat, k tzv. civilným plodom patria úroky z vkladov, pôžičiek a pod. Oprávnenie
s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych
hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi
úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi (napr. závetom),prípadne aj opustením
veci. Vlastník je zásadne oprávnený vec aj zničiť, pravda, ak mu v tom nebráni zákon (porov. § 248 TZ).
Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah
vlastníckeho práva, z tohto ustanovenia treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s
vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide.
29. Žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu preukázaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na
základe LV č. XXX pre k.ú. H.. Zároveň mal súd vlastnícke právo žalobcu k spornej parcele preukázané
kúpnou zmluvou zo dňa 11.11.2022 a rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru
sp.zn. V 3547/2022 zo dňa 13.12.2022.
30. V konaní bolo nesporné, že žalovaná nedisponuje a ani nikdy nedisponovala užívacím titulom
k spornej parcele CKN č. 102 v k.ú. H.. Žalovaná tiež nerozporovala žalobcom uvedený rozsah
nepovolene umiestnených hnuteľných vecí žalovanej na parcele CKN č. 102 v rozsahu: zajačinec,
drevené oplotenie, automobily a časť plechovej garáže. Žalovaná tiež nerozporovala tvrdenie žalobcu
o tom, že ním bola pred podaním žaloby vyzvaná na vypratanie predmetnej parcely.
31. Žalovaná svoju procesnú obranu založila na tvrdeniach, že spornú parcelu užívala dlhodobo
v domnení, že táto patrí farskému úradu. Keď sa dozvedela, že parcela patrí obci Cigeľka, nebolo jej
umožnené túto odkúpiť. V rámci procesnej obrany ďalej namietala vlastníctvo žalobcu k spornej parcele,
nakoľko obec mu túto nehnuteľnosť mala previesť kúpnou zmluvou uzavretou v rozpore so zákonom.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola voči žalovanej podaná dôvodne.
Žalobca žiadal vypratať nehnuteľnosť, nakoľko žalovaná nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu,
pričomvkonaníbolopreukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti,ktorúžiadavypratať.
Predmetná skutočnosť vyplýva z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, ako aj z vyžiadaných listín,
a to kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2022 a rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru
č. V 3547/2022 zo dňa 13.12.2022.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná k nehnuteľnosti, ktorú žiada žalobca
vypratať, nemá vlastnícke právo, nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu a nedisponuje žiadnym iným
právnym titulom na jej užívanie. Za užívanie nehnuteľnosti neplatí žalobcovi žiadnu odplatu, žalobcovi
znemožňuje plnohodnotné užívanie jeho vlastného majetku, a to umiestňovaním vlastných vecí na
pozemok, ktorý žalovanej nikdy nepatril a nebola na toto konanie nikdy vlastníkom oprávnená.34. Žalovaná užíva nehnuteľnosť, ktorú má žalobca vo výlučnom vlastníctve. Žalovaná v súdnom konaní
nepreukázala právny titul užívania nehnuteľnosti.
35. Žalobca preukázal v súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko je zrejmé, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca tiež preukázal súdu pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, ktorá má
na predmetnej nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka uskladnené svoje veci, čo bolo v konaní medzi
stranami nesporné. Žalovanej od začiatku nesvedčil platný titul na užívanie vypratávanej nehnuteľnosti
a takýto titul ani nepreukázala v súdnom konaní. Táto okolnosť zakladá právo žalobcu ako vlastníka
nehnuteľnosti na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka na vypratanie
nehnuteľnosti.
36. Žalovaná nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu a tiež nepreukázala, že nehnuteľnosť užíva na
základe platného právneho titulu.
37. K argumentácii žalovanej ohľadom rozporu žalobou uplatneného nároku s dobrými mravmi, túto
súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaná túto argumentáciu založila na tvrdení, že na predmetnom
pozemku vykonala množstvo práce a má k nemu vytvorený citový vzťah. K tejto argumentácii súd
uvádza na to, že v konaní nebolo zo strany žalovanej ani len tvrdené, že by predmetnú parcelu užívala
na základe akéhokoľvek platného právneho titulu. Pokiaľ žalovaná mienila predmetnú parcelu užívať
bez toho, aby jej vlastnícky patrila, bolo jej povinnosťou vopred si zadovážiť súhlas s užívaním od
jej vlastníka. Neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že k predmetnej parcele sa nikto nehlásil ani to, že
nepoznala vlastníka predmetnej parcely, a to s poukazom na ustanovenie § 1 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon), podľa ktorého kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť
rokov. Žalovaná si z predmetnej verejne dostupnej evidencie mohla kedykoľvek zistiť, kto je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a následne žiadať o súhlas s užívaním parcely žalovanou. Zároveň súd v tejto
súvislosti opätovne zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaná po celý čas užívania predmetnej parcely mala
vedomosť o tom, že táto parcela jej nepatrí a tiež o tom, že žalovaná nedisponuje žiadnym právnym
titulom, ktorý by ju oprávňoval na jej užívanie. Súd má za to, že takáto hrubá nedbanlivosť žalovanej,
ktorá za uvedených okolností užívala cudziu parcelu nemôže požívať žiadnu ochranu.
38. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, ktorá namietala vlastnícke právo žalobcu k predmetnej parcele,
tu súd uvádza, že vlastnícke právo žalobcu mal v predmetnom konaní za spoľahlivo preukázané, a to
výpisom z príslušného listu vlastníctva, zabezpečenou kúpnou zmluvou ako aj rozhodnutím okresného
úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej parcele do katastra nehnuteľností.
Opätovne súd poukazuje na to, že v konaní bolo nesporné to, že žalovaná vedome užívala cudziu
nehnuteľnosť bez právneho titulu, pričom súd má zároveň za to, že predmetná námietka ohľadom
absencie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti žalovanej v prejednávanej veci ani
nepatrí, nakoľko ako už súd opakovane uviedol, žalovaná v konaní ani netvrdila existenciu akéhokoľvek
užívacieho titulu k predmetnej parcele. Naviac, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ
žalovaná nesúhlasila ako obyvateľka obce s postupom a rozhodnutím obce predmetnú parcelu predať
žalobcovi, mala možnosť v zmysle ustanovení § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí cestou súdu
sa domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy alebo určenia vlastníckeho práva obce k predmetnej parcele, a to
v jednoročnej prekluzívnej lehote plynúcej od povolenia vkladu vlastníckeho práva žalobcu do katastra
nehnuteľností, ktorá žalovanej už uplynula.
39. Za nedôvodnú súd považoval argumentáciu žalovanej údajným spolčením žalobcu so starostom
obce Cigeľka pri predaji predmetnej parcely, ako aj úmyslom žalobcu podanou žalobou uškodiť
žalovanej,nakoľkoideibaodomnienkyžalovanej,ktorénebolivkonanížiadnymspôsobompreukázané.
Rovnako za neopodstatnenú súd považoval argumentáciu žalovanej tým, že predmetnú parcelu užívajú
aj jej susedia, nakoľko je výlučne vecou vlastníka nehnuteľnosti rozhodovať o tom, ako sa predmet
vlastníctva (v medziach zákona) užíva.40. Na základe vykonaného dokazovania súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej
povinnosť predmetnú nehnuteľnosť vypratať.
41. Lehotu na plnenie súd stanovil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, nakoľko neboli stranami tvrdené také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali stanovenie dlhšej lehoty na plnenie.
42. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou
v konaní.
43. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd uplatnenému nároku žalobcu
vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu voči procesne neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.