Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10P/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221810
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823221810.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou vo veci starostlivosti o maloletú A. B.,

nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
dieťa rodičov: matky C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXX, zast. Karkó s.r.o. advokátska kancelária so
sídlom v Žiline, Obchodná 8985/5A, otca G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXXX/XX, zast. JUDr.
Helenou Dobosovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o udelenie súhlasu matke na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa a o udelenie súhlasu otcovi na podanie žiadosti
o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na udelenie súhlasu za otca maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska

maloletej A. B., nar. X.X.XXXX na priezvisko Nikodémus z a m i e t a.

II. U d e ľ u j e za matku maloletého dieťaťa, C. D., nar. X.X.XXXX súhlas otcovi maloletého dieťaťa,
G. H. I., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, na
priezvisko I. J. K. L. D. M. A. N. J. .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala udelenie súhlasu za otca dieťaťa na

podanie žiadosti o zmenu jeho priezviska z priezviska B. na priezvisko D.. Uviedla, že priezvisko dieťaťa
bolo určené pri jeho narodení, kedy sa rodičia dohodli, že bude mať priezvisko matky. Dňa 3.6.2023
matka uzavrela manželstvo s H. D., čím došlo k zmene jej priezviska na Nikodémus. Manželia sa
dohodli, že priezviskom ich spoločných detí bude D., D.. Poukázala na to, že jedine maloletá Olívia
pochádzajúca zo vzťahu s otcom má z blízkej a aj širšej rodiny matky priezvisko B., ktorého nositeľkou
bola matka pred uzavretím manželstva. Uviedla, že k priezvisku B. už nemá žiadnu väzbu a navrhla
zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko, ktoré má po manželovi. Považovala za bežné a pochopiteľné,

aby sa maloletá volala ako ona, pretože to je absolútne prirodzené spojenie matky a dieťaťa, kedy dieťa
nie je nútené vysvetľovať v akomkoľvek kolektíve, prečo sa volá inak ako matka, príp. súrodenci a jednak
je to vhodné aj pre každodenné situácie ako sú návštevy u lekára, cestovanie, najmä ak rodičia nie sú
manželia a dieťa je zverené do starostlivosti matky. Zmenu priezviska považovala za ochranu dieťaťa
pred zbytočnými životnými komplikáciami. Opakovane poukazovala na to, že maloletá nikdy nemala
priezvisko otca, na základe čoho nedôjde k narušeniu väzby s otcom prostredníctvom zmeny priezviska
a pre dieťa je prirodzené mať rovnaké priezvisko ako jeho matka, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, napr. vo veciach vedených na Krajskom súde
Trenčín sp. zn. 6CoP/92/2013, na Krajskom súde Žilina sp. zn. 11CoP/50/2014, sp. zn. 11CoP/35/2022,
na Okresnom súde Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 1P/31/2014, . Uviedla, že napriek tomu,
že maloletá aktuálne nemá priezvisko, ktoré by ju spájalo s rodinou otca, má pevnú citovú väzbu sjeho rodinou, v čom ju podporuje. Materiálnu príslušnosť k rodine otca považovala za nepochybnú a
nespornú, keďže dieťa má s otcom a jeho rodinou fungujúci vzťah, otec je s dieťaťom v pravidelnom
styku, maloletá navštevuje starých rodičov a širšiu otcovu rodinu a presne rozlišuje, kto je kto v jej

živote. Poukázala na to, že každodenný bežný život dieťaťa a predchádzanie problémov s identifikáciou
v jeho každodennom živote zabezpečuje primárne ona a mala záujem na tom, aby maloletá nemusela v
budúcnosti vysvetľovať svojmu okoliu dôvody rozdielnych priezvísk matky, s ktorou žije a jej samotnej.
Tvrdila,žezmenapriezviskadieťaťanaNikodémus,nemánaotcovepostavenievživotemaloletejžiadny
vplyv. Trovy konania neuplatnila.

2. Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil. Tvrdil, že návrh matky odráža jej subjektívny názor a
predstavu, ako by malo ideálne fungovať jej manželstvo a novovytvorená rodina. Hoci je maloletá
súčasťou novovytvorenej rodiny, má svojich rodičov, ktorí síce nežijú spolu a spolu dieťa nevychovávajú,
ale každý z nich si plní podľa svojich možností a schopností dôležité úlohy v jeho živote. Poukázal
na to, že maloletá vie, že jej otcom je iný človek ako manžel matky a malo by jej byť primerane

veku vysvetlené, že ak sa narodil súrodenec, ona má iného otca, ale jej pozícia sa nemení. Snahu
matky zmeniť jej priezvisko na priezvisko manžela matky, považoval za snahu obrať dieťa o rodový
identifikátor. Vyhovenie návrhu matky by bol podľa jeho názoru neprimerane tvrdý zásah voči nemu
ako otcovi s dopadom na to, čo matka chce dosiahnuť - dieťa bude považovať za samozrejmé, že sa
volá inak ako jeho otec, čím sa podľa neho stratí rovnováha medzi právami a povinnosťami rodičov.

Rozhodnutie matky zmeniť priezvisko dieťaťa pochádzajúce z bývalého partnerského vzťahu s otcom na
priezvisko manžela, s ktorým dieťa nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, nepovažoval za rozhodnutie,
ktoré by bolo v najvyššom záujme dieťaťa. Poukázal na to, že vzťah účastníkov rozdelili ich povahy,
nezhody, diametrálne odlišné predstavy o forme spolužitia a partnerského súžitia, ktoré spôsobili ich
úplné odcudzenie. Vzťah sa nerozpadol preto, že si otec nebol vedomý svojich povinností. Vzal na seba

zodpovednosť za výchovu a výživu dieťaťa, ukončil pracovný pomer, aby bol prítomný v čase narodenia
dieťaťa a v prvých mesiacoch jeho života sa o neho tiež staral a bol nápomocný vo všetkom. Platí
výživné, dieťa pravidelne navštevuje, majú spolu pekný, vrúcny vzťah. Dôvody hodné osobitného zreteľa
pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa na základe návrhu matky otec nevzhliadol. Jej návrh považoval
za prejav dešpektu a neakceptácie pozície a práv otca. Poukázal na to, že nestratil záujem o svoje

dieťa, nestratil k nemu citový vzťah, ale naopak, jeho vzťah k dieťaťu napreduje, tešia sa na vzájomnú
prítomnosť, majú spolu programy, ktoré ich oboch obohacujú a prehlbujú v nich pocit spolunáležitosti a
spolupatričnosti. Navrhol, aby súd vyhovel jeho návrhu na udelenie súhlasu za matku dieťaťa na podanie
žiadosti o zmenu jeho priezviska na priezvisko I.. Trovy konania neuplatnil.

3. Matka k vyjadreniu otca a k jeho návrhu na zmenu priezviska dieťaťa uviedla, že ak by malo dôjsť
k zmene priezviska dieťaťa na priezvisko otca, museli by byť reálne preukázané dôvody, z akého
dôvodu nemôže niesť dieťa priezvisko matky, čo preukázané nebolo, nakoľko maloletá je v osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, v súčasnosti má súrodenca, ktorý má iné priezvisko ako
maloletá a z dôvodu budovania vzájomného súrodeneckého vzťahu do budúcna je želateľné a v záujme

dieťaťa, aby obe sestry mali spoločné priezvisko ako matka. Matka odmietla tvrdenia otca o tom, že
zmenou priezviska sa snaží svojho manžela vtiahnuť do role biologického otca maloletej A. a nahradiť
jej skutočného biologického otca. Poukázala na to, že maloletá napriek útlemu veku presne rozlišuje,
kto je jej otec a matka v nej toto vedomie upevňuje a rovnako vie, že manžel matky nie je jej biologický
otec, ktorého oslovuje ,, Jurko“.

4. Kolízny opatrovník návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa nepovažoval za dôvodný a
zastával názor, že za súčasného stavu považuje za dôvodný návrh otca na udelenie súhlasu za matku
dieťaťa na zmenu priezviska na priezvisko otca dieťaťa.

5. Obaja rodičia maloletého dieťaťa zhodne uviedli, že súčasné priezvisko dieťaťa „Pechová“ nie je
akceptovateľné ani u jedného z nich a jeho ponechanie nie je v záujme dieťaťa.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 10P/83/2023, sobášneho listu matky dieťaťa, rodného listu maloletého dieťaťa,
písomného vyjadrenia otca vo veci zo dňa 9.1.2024, správy ÚPSVaR Prievidza zo dňa 2.1.2024 ošetrení pomerov v domácnosti matky, návrhu otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa,
listinných dôkazov založených otcom do spisu na čl. 28 až 41, správy o šetrení pomerov v domácnosti
otca zo dňa 11.1.2024, písomného vyjadrenia matky vo veci zo dňa 13.2.2024 a prílohy k vyjadreniu

vrátane listinných dôkazov z čl. 57 až 73 spisu, záznamu z prvého ISR zo dňa 14.2.2024, písomného
vyjadrenia matky vo veci zo dňa 9.7.2024, listinných dôkazov založených matkou do spisu na čl.105
až 127, písomného vyjadrenia otca vo veci zo dňa 30.7.2024 a prílohy k nemu čl. 136 spisu, ostatných
listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/31/2022-148 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa
16.11.2022 bola schválená rodičovskú dohodu účastníkov, ktorou bola maloletá Olívia zverená do
osobnej starostlivosti matky. Právo maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok v bežných veciach patrí obom rodičom, každému samostatne. Otec maloletého dieťaťa sa
zaviazal platiť na výživu maloletej Olívie výživným v sume 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Účastníci sa súčasne dohodli aj na podrobnej úprave styku
otca s maloletým dieťaťom.

8. Zo sobášneho listu predloženého matkou dieťaťa vyplýva, že dňa 3.6.2023 v Prievidzi uzavrela
manželstvo s G. H. D., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v Prievidzi vo zväzku

31, ročník 2023, na strane 67, pod poradovým číslom 44. Z manželstva matky pochádza maloletá dcéra.

9.Matkamaloletéhodieťaťavosvojejvýpovediuviedla,žespoločnúdomácnosťsotcomdieťaťaviedliod
decembra 2019 do 6.3.2022, prípadne 7.3. 2022. V januári 2022 sa rozhodli spolužitie ukončiť z dôvodu,
že podľa matky otec nemal záujem o rodinu. Domov chodieval neskoro večer, nemal záujem o aktívnu

pomoc s maloletou a neuvažoval ani o sobáši s ňou, aby dieťa žilo v úplnej rodine. Matka tehotenstvo
otcovi oznámila hneď, ako ho zistila asi v druhom, prípadne treťom mesiaci tehotenstva SMS správou,
pretože v tom čase nežili v spoločnej domácnosti a bývala v garsónke, ktorú mala prenajatú. V tom čase
boli pohádaní. Nepamätala sa, ako otec na jej správu reagoval, ale prišiel za ňou a oznámil, že dieťa
chce. Dôvody hádok medzi nimi vznikali kvôli zmenám nálad otca, kvôli zmenám dohôd medzi nimi, čo

nakoniec viedlo k tomu, že ju požiadal, aby sa odsťahovala, pretože bol frustrovaný. Na základe jeho
žiadosti spolu s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do Prievidze najprv k svojmu
starému otcovi, kde žila jeden mesiac a následne sa presťahovala do svojho vlastného bytu po ukončení
nájomného vzťahu s vtedajšími nájomcami. Vo vzťahu k určeniu priezviska dieťaťa po jeho narodení,
matka poprela, že by na otca vyvíjala nátlak, aby súhlasil s priezviskom dieťaťa, ktoré bolo jej rodným

priezviskom. Jeho otcovstvo nikdy nespochybnila, hoci nepoprela, že v hneve mu napísala, že záleží na
ňom, či bude v rodnom liste zapísaný ako biologický otec alebo nie. Konala tak z dôvodu, že ju najskôr
posielal na potrat a neskôr spochybňoval svoje otcovstvo. O priezvisku dieťaťa sa rozprávali v obývačke
spoločného bývania, pýtala sa ho na otázku svadby, na čo jej odpovedal, že sa nechce ženiť a je mu
jedno, aké priezvisko bude dieťa mať. Uviedla, že maloletá A. biologického otca oslovuje tati a manžela

matky H.. Potvrdila, že vyživovaciu povinnosť si otec plní riadne a včas a jeho styk s dieťaťom prebieha
v súlade s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/31/2022-148 zo dňa 16.11.2022, ale s tým rozdielom,
že otec si dieťa preberá už v piatok o 16.30 hod. v Trenčíne. Telefonické hovory prebiehajú v párnom
týždni v utorok a vo štvrtok. V sobotu sa nerealizujú na základe rozhodnutia otca. Potvrdila, že otec
sa maloletú zaujíma. Jeho vzťah k dieťaťu hodnotila ako dobrý. Maloletá sa od neho vracia spokojná,

teší sa na starých rodičov zo strany otca a teší sa aj na návrat domov. Uviedla, že dôvodom, pre ktorý
návrh vo veci podala, bola skutočnosť, že priezvisko B. dieťa nespája s nikým blízkym z jej rodiny a
poukázala aj na skutočnosť, že maloletá bude mať iné priezvisko ako súrodenec, ktorý sa matke má
narodiť v júli 2024. Mala záujem odstrániť prípadné komplikácie medzi priezviskom maloletej a zvyškom
rodiny. Nepoprela, že dieťa vzhľadom na svoj aktuálny vek 3 rokov nevníma odlišnosť svojho priezviska

od priezviska ostatných členov rodiny ale chce ho ochrániť od komplikácií a vysvetľovaní, prečo sa volá
inak ako matka, súrodenec a rodina, s ktorou žije. V MŠ, ktorú dieťa navštevuje, matka nezaznamenala
komplikácie s jeho priezviskom, ale stalo sa, že na výkres dieťaťa učiteľka napísala rodina D.. Stalo
sa, že počas Mikuláša na A. O. N. E., kde bol prítomný aj manžel matky, dieťa oslovili priezviskom D..
Matka a jej manžel aktuálne učia dieťa používať svoje krstné meno, učia ho adresu bydliska a maloletá

podľa vyjadrenia matky začína vnímať, že okrem krstných mien deti majú aj svoje priezviská. Svoje
terajšie priezvisko si maloletá neuvedomuje, ale vie rozlíšiť svojho otca od manžela matky tým, ako ich
oslovuje. Matka za zásadný dôvod, pre ktorý nesúhlasila, aby maloletá mala priezvisko I., považovala
skutočnosť, že priezvisko otca by jej prinieslo viac nevýhod ako výhod, ktorými je väzba s matkou,väzba s budúcim súrodencom, väzba s komunitou v ktorej žije oproti tomu, že s rodinou otca sa stretáva
jedenkrát za dva týždne a s priezviskom I. dieťa spája babka, dedko, bratranci a sesternice z rodiny
otca. Kvalitatívna zmena v rodine matky, ak by maloletá niesla priezvisko I. alebo priezvisko D. by podľa

názoru matky nastala vo vnímaní komunity, v ktorej je dieťa začlenené, vo vnímaní väzby s matkou a
budúcim súrodencom a v potrebe vysvetľovať, prečo má dieťa iné priezvisko pri cestovaní, návšteve
lekára a podobne. Mala záujem, aby medzi súrodencami v prípade rozdielnych priezvísk nedochádzalo
k vytváraniu rozdielov medzi nimi a prípadnému podceňovaniu jedného súrodenca druhým. Uviedla, že
jej manžela s návrhom, ktorý podala, súhlasí.

10. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnú domácnosť s matkou viedol od
januára 2020 do 7.3.2022. Dôvodom ukončenia spolužitia bola hádka, na obsah ktorej si nepamätal.
Hádali sa často, nepoprel, že bol frustrovaný a rovnako frustrovaná bola aj matka. Poprel, že by ju
požiadaloopusteniespoločnejdomácnosti.Tvrdil,žeodišlasdieťaťomsamabeztoho,abyjuotožiadal.
Počas trvania spolužitia boli odlúčení štyrikrát, prípadne päťkrát kvôli pretrvávajúcim nezhodám. Hádali

sa kvôli tomu, že chodil neskoro z práce, čo riešil tak, že v čase narodenia dieťaťa pracovný pomer u
zamestnávateľa ukončil. Matka mu vyčítala, že sa o ňu nezaujíma a zaujíma sa o iné ženy, čo nebola
pravda. Svoje tehotenstvo mu oznámila SMS správou a v tom čase bola odsťahovaná zo spoločnej
domácnosti. Bývala v prenajatom byte v Bratislave. Správa o jej tehotenstve ho šokovala, pretože to
nečakal,nakoľkointímnystykmalivtomčasesodstupomdvochmesiacov.Prišielosobnezaňouaurčite

jej nenavrhoval potrat, ako tvrdila. Uviedol, že o priezvisku dieťaťa sa nerozprávali. Na návšteve u jeho
rodičovvSencinaichotázku,akébudemaťdieťapriezvisko,odpovedala,žepriezviskobudemaťponej,
čo zopakovala aj v aute cestou späť do Bratislavy. Uvádzala, že sa majú zosobášiť a vec bude vyriešená.
Otec nedisponoval dôkazmi o tom, že by matka robila na neho nátlak v tom, že pokiaľ nebude súhlasiť
s priezviskom dieťaťa B., nebude zapísaný v rodnom liste ako biologický otec. Svoje rodičovské práva

a povinnosti realizuje v súlade so súdnym rozhodnutím. Sobotňajšie telefonáty s dieťaťom nerealizuje z
dôvodu, že rešpektuje, že maloletá má s matkou svoj program a je to rodinný deň. Telefonáty v utorok
a vo štvrtok prebiehajú o 18.00 hod. na základe vzájomnej dohody. Nepravidelne dcére telefonuje aj
cez víkend. Nesnažil sa jej vysvetľovať funkciu priezviska, aký má priezvisko význam, pretože dieťa
v aktuálnom veku 3 rokov nevníma význam svojho priezviska, vníma svoje krstné meno. Oslovuje ho

tati alebo tata. Tvrdil, že manžela matky určite neoslovuje H., volá ho Dede alebo Dada. Na meno H.
nereaguje. Rodina pre ňu znamená mama, otec, bábätko matky a Dede. S matkou dieťaťa neudržiava
žiadny vzťah, pretože zistil, že sa mu žije lepšie, keď s ňou nekomunikuje. Vzájomne komunikujú len o
potrebách maloletej. Narodeniny s ňou oslávil v rodinnom kruhu spolu s jej starými rodičmi. Voľný čas s
dieťaťom trávi tak, že v piatok cestujú do Bratislavy, prípadne do Senca, kde žijú jeho rodičia. V sobotu

majú program, buď idú na návštevu rodičov do Senca, kde sa bicyklujú, chodia do Aquaparku v Senci
alebo sa stretávajú s deťmi otcových priateľov. V nedeľu chodievajú na obed k jeho rodičom, potom má
dieťa popoludňajší spánok a následne cestujú do Trenčína. Maloletá manžela matky často spomína a
rozpráva príbehy, ktoré zažila s matkou a jej manželom. Pochybnosti o otcovstve k dieťaťu mal z dôvodu,
že matka často rozprávala o svojom bývalom priateľovi a v čase, keď viackrát nežili spolu, po obnovení

spolužitia mu spomínala, že sa stretla aj s inými mužmi.

11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13.Zhodnotenímskutkovéhostavudospelsúdkprávnemuzáveru,ženávrhmatkynaudeleniesúhlasuk

podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko D. nie je dôvodný. Za opodstatnený považoval
návrh otca na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko I..14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
10P/31/2022-148 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 bola schválená rodičovská dohoda
účastníkov, ktorou bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky. Právo maloleté dieťa

zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok v bežných veciach patrí obom rodičom,
každému samostatne. Otec maloletého dieťaťa sa zaviazal platiť na výživu maloletej A. výživným v
sume 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Účastníci
sa súčasne dohodli aj na podrobnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

15. Rodičia maloletého dieťaťa neboli zosobášení v spoločnej domácnosti, ktorú tvorili v Bratislave, žili
v družskom pomere v období od decembra 2019, prípadne januára 2020 do 6.3.2022, prípadne 7.3.
2022. Matka dieťaťa dňa 3.6.2023 v Prievidzi uzavrela manželstvo s G. H. D., ktoré je zapísané v Knihe
manželstievG.O.N.B.vozväzku31,ročník2023,nastrane67,podporadovýmčíslom44.Zmanželstva
matky pochádza maloletá dcéra narodená v júli 2024.

16. Priezvisko možno identifikovať ako časť osobného mena osoby v dvoj a viacmennej pomenúvacej
sústave, ktoré sa pridáva k rodnému menu osoby pre bližšie identifikovanie osoby. Priezvisko má vo
väčšine kultúr rodový charakter a vyjadruje príslušnosť osoby k rodu, resp. rodine. Každý občan SR
musí mať meno aj priezvisko a tieto nadobúda už pri narodení. Priezvisko je základným formálnym

identifikátorom osoby, má však aj širší rozmer, keď do značnej miery vytvára aj vlastnú identitu, s ktorou
sa prirodzene osoby stotožňujú. Okrem toho priezvisko osoby identifikuje aj s rodinou, resp. rodom, od
ktorého priezvisko získavajú. Právo na meno a teda aj na jeho časť – priezvisko, patrí medzi základné
práva dieťaťa dané čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Prípadná zmena priezviska maloletého dieťaťa nie
je len „formálnym“ úkonom, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity maloletého dieťaťa,

ktorý môže a pravdepodobne aj bude mať určitý dopad na jeho ďalší vývin. Z tohto dôvodu je zmena
priezviska opodstatnená, len keď je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd vždy prihliada pri
tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska, aj na názor maloletého dieťaťa, primerane jeho veku a
rozumovým schopnostiam. Rozdielnosť priezvisk rodiča a dieťaťa môže viesť k problémom dieťaťa v
sociálnej interakcii najmä v škole s rovesníkmi, keď je dieťa nútené odpovedať na nepríjemné otázky

rovesníkov, prečo sa volá inak ako jeho matka a pod., čo môže u dieťaťa vyvolávať zbytočný stres a v
extrémnych prípadoch aj problém s vlastnou identitou.

17. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom

predpísaným spôsobom. Súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča
len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach
ichmaloletéhodieťaťa.Akozmenupriezviskamaloletéhožiadaibajedenzrodičov,musísúhlasdruhého
rodiča nahradiť súdne rozhodnutie. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu
do rodinného života účastníkov konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za

existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam
rodičov, pričom pri určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu.
Zásadnepatríobomrodičomprávorozhodovaťozáležitostiachichmaloletéhodieťaťa.Podstatnéotázky
týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V zmysle zaužívanej súdnej

praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nasledovné situácie: - rodič, ktorého
priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme
citovývzťah,takženiejevzáujmedieťaťaprehlbovaťpocitspolupatričnostiktomutorodičovi,sdieťaťom
sa nestretáva - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa
vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa,

ktorého priezviska/mena sa týka. Súd musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu
existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti,
aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. (z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Cop/35/2022 zo dňa 21.12.2022).

18. V prejednávanej veci bol súd toho názoru, že zmena priezviska maloletého dieťaťa je v jeho
najlepšom záujme a je opodstatnená v tom zmysle, že súčasné priezvisko dieťaťa "Pechová" už nemá
ani matka, ani nikto z jej najbližších príbuzných a neidentifikuje sa ním ani vzťah a príslušnosť k rodine
otca.19. V ďalšom konaní skúmal, ktorý z rodičov, matka alebo otec dieťaťa preukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa pre zmenu priezviska buď na súčasné priezvisko matky, D. alebo na priezvisko otca,

I.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a
sestrou, ktorá sa matke v priebehu súdneho konania z manželského zväzku narodila. Súd chápe dôvody
matky na zmenu priezviska maloletej na spoločné priezvisko jej a manžela a narodeného súrodenca,
t.j. skutočnosť, že jedine maloletá má z blízkej a aj širšej rodiny matky priezvisko B., ktorého nositeľkou
bola matka pred uzavretím manželstva a k tomuto priezvisku po uzavretí manželstva a prijatí priezviska

manžela už nemá žiadnu väzbu, ako i to, že zmenou priezviska dieťaťa na priezvisko matky by odpadli
dôvody vysvetľovať v akomkoľvek kolektíve, napr. aj v školskom, prečo sa dieťa volá inak ako matka,
príp. jeho súrodenci a totožné priezvisko dieťaťa a matky by nekomplikovalo rôzne bežné situácie ako
sú návštevy u lekára alebo cestovanie.

20. Súd sa s dôvodmi matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko jej manžela, ktorého

je aj ona nositeľkou, nestotožnil. I keď je pravdou, že maloleté dieťa nikdy nemalo priezvisko otca a
vyrastá a je vychovávané v rodine, ktorú tvorí matka, jej manžel a narodená sestra a rodina matky z
pohľadu dieťaťa predstavuje úplnú rodinu, nie je možné nechať bez povšimnutia, že manžel matky nie
je biologickým otcom dieťaťa a jeho priezvisko vo vzťahu k maloletému dieťaťu nie je jeho rodovým
identifikátorom a nevyjadruje príslušnosť dieťaťa k rodu, resp. k jeho biologickej rodine, od ktorej

potomkovia priezvisko získavajú. Priezvisko manžela matky potom nemôže slúžiť dieťaťu na vytvorenie
vlastnej identity, s ktorou by sa prirodzene malo stotožniť. Súd považoval za logické a opodstatnené
tvrdenia otca, ktorý dôvody matky na zmenu priezviska dieťaťa na spoločné priezvisko manželov
považoval za subjektívny názor matky a jej predstavu, ako by malo ideálne fungovať jej manželstvo a
novovytvorená rodina. Je potrebné prisvedčiť názoru otca, že hoci je maloletá súčasťou novovytvorenej

rodiny, má svojich biologických rodičov, ktorí síce nežijú spoločne a spoločne ju nevychovávajú, ale
každý z nich si plní podľa svojich možností a schopností dôležité úlohy v jeho živote. Za dôležité súd
považoval aj skutočnosť, že vzťah účastníkov rozdelili ich povahové a názorové rozdiely, v dôsledku
ktorých dochádzalo medzi nimi k nezhodám, odlišné predstavy o forme ich spolužitia, ktoré spôsobili ich
odcudzenie. Vzťah účastníkov sa nerozpadol z dôvodu, že otec by si nebol vedomý svojich rodičovských

povinností vo vzťahu k dieťaťu. Riadne sa podieľa na plnení vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pravidelne
sa realizuje jeho styk s ním a obaja účastníci zhodne potvrdili, že medzi otcom a dieťaťom je vytvorený
vrúcny vzťah. O dieťa nikdy nestratil záujem a citový vzťah, práve naopak, ich vzájomný vzťah sa
prehlbuje, tešia sa na vzájomnú prítomnosť, majú spoločné programy, ktoré ich oboch obohacujú a
prehlbujú v nich pocit spolunáležitosti a spolupatričnosti. Pokiaľ ide o citové väzby dieťaťa k svojim

rodičom, je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa má právo na zachovanie a utváranie, resp. prehlbovanie
si väzieb s oboma rodičmi. Aj v tomto prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je určujúci v konaní o
zmenu priezviska, mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov, a to zvlášť na toho, ktorému dieťa nie
je zverené do osobnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom priezviska otca, ktoré má podľa názoru súdu
prednosť pred priezviskom matky získaným uzavretím manželstva s iným mužom, ktorý nie je biologický

otec dieťaťa.

21. Pokiaľ matka dieťaťa poukazovala na súdne rozhodnutia Krajského súdu Žilina (návrh otca na
zmenu priezviska dieťaťa súd zamietol za skutkovej situácie, kedy dieťa nieslo rodné priezvisko matky,

ktoré matka stále používala a s ktorou žilo v spoločnej domácnosti a v čase jeho narodenia dieťaťa
bol otec neznámy) a Krajského súdu Trenčín (návrhu matky vyhovené za situácie, kedy uzavrela nové
manželstvo, dieťa manžela matky považovalo za biologického otca, biologický otec dieťa viac ako dva a
pol roka nevidel, na osobnej starostlivosti oň sa nepodieľal a okrem vyživovacej povinnosti nevykonával
iné rodičovské práva a povinnosti, s dieťaťom neudržiaval aktívny kontakt, nikdy sa nedomáhal úpravy

styku a k výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu zaujal pasívny postoj), súd uvádza, že nie
sú aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože skutkové okolnosti v týchto veciach boli úplne odlišné
než v prejednávanej veci, v ktorej bolo preukázané že výlučne maloleté dieťa má odlišné priezvisko
od svojich rodičov, t.j. matky a otca, otec vždy aktívne realizoval svoje rodičovské práva a povinnosti a
je dôležité, aby priezvisko dieťaťa vyjadrovalo jeho príslušnosť k rodine, ktorú tvorí matka a biologický

otec. Vzhľadom k tomu, že matka maloletého dieťaťa nesie priezvisko svojho manžela, ktorý nie je
biologickým otcom dieťaťa, je prirodzené, aby za týchto okolností maloleté dieťa nieslo priezvisko svojho
biologického otca, ktorý si aktívne plní svoje rodičovské práva a povinnosti a maloleté dieťa má k nemu,ako aj k jeho najbližšej rodine, vytvorené pevné citové väzby, ktoré sa prehlbujú, čo bolo vykonaným
dokazovaním preukázané a matkou nespochybnené.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, ako aj s poukazom na právny názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Cop/35/2022 zo dňa 21.12.2022 súd návrhu otca na podanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletej vyhovel a návrh matky ako neopodstatnený zamietol. O trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníci napokon ani náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.