Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0019200143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
D. XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Filičko PhD., so sídlom Palárikova 1, Košice, IČO: 50
718 142 proti žalovanému: Združenie na ochranu práv investorov - občanov, so sídlom Strakova 1,
Bratislava, IČO: 45 741 867, zastúpený Advokátskou kanceláriou ELBA s. r. o., so sídlom Čachtická č.
13,Bratislava,IČO:35969458,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. augusta 2023 č.k.7Csr/1/2020-549

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku
zo dňa 17.10.2018 sp.zn. 463/2017, vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní rozhodcom F. G. H., ktorým bol žalobca v postavení dlžníka zaviazaný zaplatiť žalovanému
sumu 2.720,13 eur s úrokmi z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 23.9.2017. Žalobca tvrdil, že
zmluva o pôžičke sumy 3.000,00 eur s prísl., na vrátenie ktorého dlhu bol zaviazaný rozhodcovským
rozsudkom,uzavretádňa19.7.2016medzižalobcomakodlžníkomaveriteľmi–investormi,zastúpenými

spoločnosťou iService, a.s., ktorí veritelia boli v zmluve označení len číselným identifikačným údajom
a menom používateľa, pod akým sa identifikovali na webovej stránke I., je spotrebiteľským zmluvným
vzťahom, ktorú okolnosť rozhodcovský súd pri svojom rozhodnutí opomenul. Žalobca napádal tiež
platnosť zmluvy o pôžičke ako i rozhodcovskej doložky, na ktorej mala byť založená právomoc rozhodcu
na konanie, pretože osoby veriteľov – investorov nepovažoval za dostatočne identifikované, teda
nebol zrejmý okruh osôb, ktorých by sa mala dotýkať rozhodcovská doložka, čím nebola splnená
podmienka platného písomného dojednania vyžadovaná zákonom č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Žalobca uvádzal, že ako dlžník pri uzatváraní zmluvy nemal vedomosť, kto
konkrétne je veriteľom, aj keď túto okolnosť v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok pri vstupe
do zmluvného vzťahu akceptoval. Zastával názor, že i pre prípad, ak by zmluva o pôžičke nebola
posudzovaná ako zmluva spotrebiteľská, nadobudla taký charakter momentom postúpenia pohľadávok
investorov – veriteľov na žalovaného, čím podľa neho došlo k transformácii zmluvného vzťahu na
vzťah spotrebiteľský, pretože veriteľom sa stal profesionálny subjekt konajúci v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti. Za daných okolností pri vymáhaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke

bolo potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.2. V odôvodnení preskúmavaného (v poradí druhého) rozsudku, súd prvej inštancie citoval z vyjadrení
strán sporu, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9CoSr/2/2021 zo dňa 27.2.2023, ktorým bol
zrušený v poradí prvý vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie pre nesprávnosť záveru o neplatnosti

zmluvy o pôžičke z dôvodu neurčitosti vymedzenia veriteľa, v ktorom zrušujúcom uznesení odvolací
súd tiež uložil povinnosť skúmať platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z hľadiska oprávnenia
zástupcu veriteľov iService a.s. uzavrieť takú dohodu o rozhodcovskom konaní. V opätovnom konaní
dospel súd prvej inštancie k záveru o platnom dojednaní rozhodcovskej doložky podľa zákona č.
244/2002 Z.z. zakladajúcej právomoc rozhodcu na rozhodnutie sporu zo zmluvy o pôžičke majúcej

povahu nespotrebiteľskej zmluvy, preto žalobu zamietol.

3.Vzaldoúvahy,odvolacímsúdomprezentovanýnázor,žeposudzovanázmluvaopôžičkeposkytovaná
prostredníctvom platformy I. predstavuje osobitnú formu kolektívneho požičiavania peňazí tzv. „peer
to peer“, kedy vopred neurčená skupina veriteľov poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi na základe
dlžníkom akceptovaných podmienok formou internetovej komunikácie na internetovej platforme tretieho

subjektu, ktorý sprostredkúva stretnutie ponuky veriteľa a požiadavky dlžníka. Požičiavanie formou
„peer to peer“ nemá osobitný normatívny rámec, predstavuje alternatívnu formu tzv. crowdfundingu
využívaného na rôzne investičné ciele, keď finančné prostriedky sú získavané bez osobného kontaktu
veriteľa a dlžníka. Jedná sa o odlišné a v podstate konkurenčné prostredie pre tzv. spotrebiteľské
finančné produkty realizované bankovými i nebankovými inštitúciami v právne regulovanom prostredí.

Spôsob poskytovania pôžičky uvedenou formou je založený práve na ich anonymite, požadovaná
finančná čiastka sa skladá z minimálnych peňažných súm pochádzajúcich od rôznych veriteľov (v
prejednávanej veci na úrovni 25 eur – 50 eur). V danej veci zmluvu o pôžičke, plnenie z ktorej
bolo predmetom rozhodcovského rozsudku, uzavreli žalobca v postavení dlžníka, veritelia – investori
identifikovaní identifikačným číslom a používateľským označením (prezývkou „nickom“ ako napr.

missobb, monika74, jamal a pod.). Internetový portál, na ktorom sa takéto zmluvy uzatvárali I.
predstavoval platformu prevádzkovanú spoluprácou spoločnosti iService a.s. s ďalšími členmi tejto
skupiny, na ktorej platforme sa realizovala internetová aukcia pôžičiek, pohľadávok i ďalších služieb.
Internetová aukcia predstavovala elektronický nástroj prevádzkovaný na internetovom portáli tak, aby
sa stretla ponuka pôžičky investora a dopytu pôžičky dlžníka, ktorej podmienky sú dané v rámci aukcie

apodmienkyúčastinainternetovejaukciivyplývajúzoVšeobecnýchzmluvnýchpodmienok,Sadzobníka
poplatkov a tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke. Podpísanie takejto zmluvy a jej doručenie
spoločnosti iService a.s. včítane akceptácie zmluvných podmienok i Sadzobníka sa považovalo za
žiadosťdlžníkaoposkytnutiepôžičky.Nazákladežiadostižalobcumuinvestori,vmeneanaúčetktorých
konal iService a.s. na základe splnomocnenia, poskytli sumu 3.000,00 eur pri úrokovej sadzbe 8,6%

ročne s dobou splatnosti 36 mesiacov s počtom splátok 36 s výškou splátky a dátumom splatnosti podľa
splátkového kalendára, ktoré finančné prostriedky boli poukázané na určený bankový účet. Pohľadávka
veriteľov nepredstavovala spoločnú solidárnu pohľadávku, súčasťou zmluvy bola dohoda o práve
veriteľov na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu a súčasne dlžník vyhlásil, že berie na vedomie, že
totožnosť investorov v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService a.s. mu nebude známa. Veritelia

– investori boli zastúpení spoločnosťou iService a.s. na základe plnej moci obsiahnutej v rámcových
zmluvách o spolupráci, v súlade s ktorou postúpili pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť žalovaného.

4.ČlánokVIzáverečnýchustanoveníbod7zmluvyopôžičkeobsahovalrozhodcovskúdoložku,vzmysle

ktorejvšetkysporyvzniknutézprávnychvzťahovvyplývajúcichzozmluvybudúrozhodovanérozhodcom
F. G. H., keď nebolo sporné, že žalobca zmluvu podpísal, podpis overil u notára a doručil spoločnosti
iService a.s. teda požiadal o poskytnutie pôžičky. Podmienkou účasti na takomto finančnom investovaní
bolo poskytnutie údajov umožňujúcich v prípade potreby dostatočnú identifikáciu vo veriteľsko-
dlžníckom vzťahu, dlžník do uvedeného vzťahu vstupoval majúc vedomosť o tom, že bude poznať iba

užívateľské meno osôb, ktoré mu poskytnú finančné prostriedky, zmluva o pôžičke medzi žalobcom
a veriteľmi ako fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
nemá preto povahu spotrebiteľskej zmluvy. Označenie veriteľa v zmluve zodpovedalo charakteru
internetového prostredia, v ktorom sa stretol prejav vôle dlžníka a veriteľa pri uzavretí zmluvy o pôžičke
umožňujúc v súlade s dohodou zachovanie anonymity veriteľa, no súčasne je vždy identifikovateľné,

ktorý subjekt pod prezývkou reálne vystupuje, teda je identifikovaný menom, priezviskom, dátumom
narodenia pre potreby využívania internetovej platformy, nejedná sa preto o neurčité vymedzenie
subjektov zmluvy.5. Bolo nesporné, že žalobca bol v omeškaní s úhradou splátok, pre ktoré bola vyhlásená predčasná
splatnosť pôžičky, zosplatnený dlh nevrátil, preto bol uplatnený nárok na plnenie u dohodnutého
rozhodcu. V konaní súd prvej inštancie aplikoval § 3, § 4, § 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, pri hodnotení platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) ktorá musí mať písomnú formu
vychádzal tiež z § 22, § 31, § 33 Občianskeho zákonníka o zastúpení pri právnych úkonoch. Vzal
na zreteľ tvrdenia žalovaného, že oprávnenie na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo obsahom
všeobecných zmluvných podmienok, rámcových zmlúv uzavretých s veriteľmi, a túto svoju vôľu
uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi v rozhodcovskom konaní potvrdili na vyžiadanie žalovaného v roku

2023 aj v dodatočnej mailovej komunikácii. Konštatoval, že zo znenia článku VI zmluvy o pôžičke,
v ktorej bola dojednaná rozhodcovská doložka so žalovaným bolo tiež zrejmé, že súčasťou zmluvy
sú všeobecné zmluvné podmienky vrátane sadzobníka poplatkov a splátkový kalendár, s ktorými
vyslovil žalobca súhlas už pri registrácii na internetovom portáli. Tieto zmluvné podmienky jednoznačne
upravujú oprávnenie realizovať vymáhanie pohľadávky aj prostredníctvom rozhodcovského konania.
Súd vychádzal z názoru, že rámcové zmluvy o spolupráci, ktorých súčasťou bolo vymedzenie rozsahu

právomoci spoločnosti iService a.s. konať v mene veriteľov neobsahovali priamo oprávnenie spoločnosti
iService a.s. na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak došlo k zhojeniu tohto nedostatku tým,
že veritelia akceptovali registráciou na internetovom portáli všeobecné zmluvné podmienky, ktorých
súčasťou v bodoch 4.3.1.7 či9.5 bola aj akceptácia realizovania vymáhania pohľadávky prostredníctvom
rozhodcovského konania, teda došlo k schváleniu právneho úkonu zo strany veriteľov, pričom žalovaný

ako dlžník výslovne v zmluve rozhodcovskú doložku uzavrel. S poukazom na uvedené považoval
rozhodcovskúdoložkuzaplatnú,ažalobuakonedôvodnúzamietol.Onáhradetrovrozhodolpodľa§255
ods. 1 Civilného sporového poriadku priznajúc plne procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania prvoinštančného v plnom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov pôvodného
odvolacieho konania, v ktorom bol žalobca ako odvolateľ úspešný.

6.Rozsudoknapadolodvolanímžalobcazdôvodovpodľa§365ods.1písm.b/,f/,h/,žesúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odkázal na

svoju obranu týkajúcu sa tvrdení, že zmluva o pôžičke má spotrebiteľský charakter a súčasne trpí vadami
pre neurčitosť identifikácie veriteľov, preto nemala byť vôbec predmetom rozhodcovského konania a
už vôbec nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Označil za nesprávny názor o existencii
oprávnenia spoločnosti iService a.s. uzavrieť rozhodcovskú doložku v mene veriteľov resp. právny
záver, že došlo k dodatočnému schváleniu -ratihabícii právneho úkonu veriteľmi, osobitne, ak sa tak

malo stať ich mailovou komunikáciou z roku 2023. Dôvodil, tým, že zmluva o pôžičke bola uzavretá
19.7.2016, investori-veritelia postúpili svoje pohľadávky zmluvou o postúpení dňa 25.9.2017, čím stratili
postavenie účastníkov záväzkového vzťahu. Odôvodnenie rozhodnutia v časti ratihabície považoval za
nezrozumiteľné, lebo nebolo zrejmé akým úkonom mohlo dôjsť k ratihabícii prekročenia plnej moci, či
tým, že investori akceptovali všeobecné zmluvné podmienky alebo mailovými správami, keď možnosť

vymáhania pohľadávky investora prostredníctvom rozhodcovského konania neznamená, že investor
udelil spoločnosti iService na také konanie plnú moc. Súčasne namietal, aby ustanovenia bodu 4.3.1.7
či 9.5 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých „predmetom rámcovej zmluvy o spolupráci
je záväzok spoločnosti iService a.s. poskytnúť investorovi služby internetového portálu konkrétne
v mene a na účet investora, predčasné ukončenie zmluvy, uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky

v mene a na účet investora, zabezpečenie vymáhania z platenia pôžičiek od jednotlivých dlžníkov
vrátane vymáhania prostredníctvom všeobecných alebo rozhodcovských súdov ako aj prostredníctvom
exekučného konania a bodu 9.5, podľa ktorého v prípade, ak spoločnosť iService zverí za účelom
vymáhania pohľadávky investora vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke prostredníctvom všeobecných
alebo rozhodcovských súdov, ako i následného vymáhania prostredníctvom exekučného konania

túto pohľadávku do mandátnej správy 3. subjektu, náklady na vymáhanie znáša v celom rozsahu
investor, ktorý akceptuje alebo súhlasí s tým, že v prípade, ak výzvy spoločnosti iService a.s. podľa
predchádzajúcich bodov ostanú neúspešné oznámi spoločnosti iService a.s. investorovi jeho totožnosť
ako aj ďalšie identifikačné údaje dlžníka nevyhnutné na účel vymáhania pohľadávky zo zmluvy
o pôžičke“, znamenali možnosť realizovania vymáhania pohľadávky prostredníctvom rozhodcovského

konania alebo akúkoľvek ratihabíciu teda dodatočné schválenie právneho úkonu, keď nemožno
dodatočne schváliť úkon predtým než k samotnému prekročeniu dôjde a v prípade, ak by malo dôjsť
k dodatočnému schváleniu právneho úkonu, vyžadovala by sa realizácia ratihabície písomnou formou.7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil námietky žalobcu ako účelové poukazujúc na to, že
v zmysle § 33 OZ schválenie konania splnomocnenca, ktorý prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva je možné vykonať aj nekonaním. Už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke bola zrejmá

vedomosť investorov, že ich nárok bude vymáhaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej
doložky, a aj keď emailová komunikácia s investormi bola predložená z roku 2023, uvedené len
potvrdzuje stotožnenie sa investora s postupom pri vymáhaní pohľadávky. Tvrdenie žalovaného, aby
vyjadrenie investora- veriteľa potvrdzujúce, že jeho vôľou bolo vymáhanie nároku v rozhodcovskom
konaní nebolo možné vziať do úvahy po postúpení pohľadávky, nevyplýva zo žiadnych ustanovení

zákona. Pokiaľ ide o ratihabíciu, právna úprava nestanovuje žiadnu formu pre dodatočné schválenie
právneho úkonu.

8. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že k ratihabícii teda k dodatočnému schváleniu právneho
úkonu nemôže dôjsť po postúpení pohľadávky zo strany pôvodného účastníka zmluvného vzťahu.
Súčasne zastával názor, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, kedy aj

plnomocenstsvo sa musí udeliť písomne v zmysle § 31 ods. 4 OZ rovnako sa tak vyžaduje dodržanie
písomnej formy pri ratihabícii čo podporuje znenie § 40 ods. 2, § 570 ods. 2, § 572 ods. 3, § 585 ods. 2
OZ vyžadujúcich dodržanie písomnej formy právneho úkonu, ktorým sa pôvodný vzťah mení, nahrádza,
urovnáva, či ruší. Zotrval tiež na tvrdení neplatnosti zmluvy o pôžičke pre neurčitosť vymedzenia veriteľa,
podporne poukazujúc na rozhodnutia niektorých odvolacích súdov majúc za to, že spôsob úpravy

práv a povinností zmluvných strán predstavuje v konečnom dôsledku sofistikovanú snahu obísť právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného
opravného prostriedku, subjektom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.
1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
preto rozsudok ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa26.februára2025vpojednávacej

miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd sa neodchyľuje od svojich skôr vyslovených záverov, že zmluva o pôžičke medzi

žalobcom a veriteľmi, zastúpenými spoločnosťou iService a.s. nemá povahu spotrebiteľského záväzku
a ani nie je neplatná pre neurčitosť identifikácie subjektov veriteľa. V súlade so zákonom preto
o nároku veriteľa voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke v súlade s rozhodcovskou doložkou
rozhodol rozhodcovský súd podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vzťahujúcim sa
na nespotrebiteľský zmluvný vzťah. V konaní bolo nesporné, že žalobca podal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní od jeho doručenia z dôvodov vymedzených § 40 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré namietal aj v konaní pred rozhodcom, ktorý neuznal
námietky dlžníka – žalobcu o nedostatočnej identifikácii veriteľov, nepovažoval za dôvodnú ani námietku
nedostatku právomoci konštatujúc platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky a ostatných zmluvných
dojednaní, ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi na Združenie na

ochranu práv investorov – občanov.

12. Pôžičky poskytované prostredníctvom platformy I. predstavujú osobitnú formu kolektívneho
požičiavania peňazí tzv. „peer to peer“, kedy vopred neurčená skupina veriteľov poskytuje peňažné
prostriedky dlžníkovi na základe dlžníkom akceptovaných podmienok formou internetovej komunikácie

na internetovej platforme tretieho subjektu., ktorá umožňuje stretnutie ponuky veriteľa a požiadavky
dlžníka. Ide o odlišné a v zásade konkurenčné prostredie pre tzv. spotrebiteľské finančné
produkty poskytované bankovými či nebankovými inštitúciami v právne regulovanom prostredí. Forma
požičiavania „peer to peer“ nemá osobitný normatívny rámec, ide o jednu z alternatívnych foriem
crowdfundingu využívaného na rôzne investičné ciele. Podľa Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže

konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V súlade s uvedenou zásadou je potrebné nahliadať aj na vyššie uvedený model poskytovania
peňažných prostriedkov, ktorý reflektuje na spoločensko-ekonomické zmeny, vznik nových technológií
a svojou povahou nepredstavuje nedovolený, či zmyslu alebo účelu zákona sa priečiaci sa spôsobzískavania finančných prostriedkov. Ide len o odlišný spôsob získavania peňažných prostriedkov bez
osobného kontaktu veriteľa a dlžníka. Základ tohto vzťahu pritom možno nájsť aj v existujúcej právnej
úprave o neformálnej povahe zmluvy o pôžičke umožňujúcej poskytnutie finančných prostriedkov medzi

dlžníkom a veriteľom na základe ústnej zmluvy, kedy sa nepredpokladá žiadny dokument identifikujúci
subjekty veriteľa a dlžníka. Spôsob poskytovania pôžičky formou „peer to peer“ je založený práve na
anonymite veriteľa a dlžníka, keď požadovaná finančná čiastka sa skladá z minimálnych peňažných
súm od rôznych veriteľov (v danom prípade na úrovni 25 – 50 eur). V prípade internetovej aukcie
pôžičky je identifikácia vzájomne zaviazaných subjektov podmienená a ovplyvnená prostredím, v

ktorom sa záväzkový vzťah realizuje, a ktorý je charakteristický využitím digitálnych znakov užívateľov,
priraďovaných k ich užívateľským menám (nickom), ID číslam, o čom sú subjekty tohto vzťahu (veriteľ
a dlžník) upovedomené. Internetová platforma umožňuje na základe digitálnej verifikácie jej užívateľov
ich jednoznačnú identifikáciu menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, takto sú veritelia
identifikovaní aj v tzv. rámcových zmluvách, ktoré uzatvárajú s poskytovateľom internetovej platformy
ako predpoklad zapojenia sa do kolektívneho požičiavania.

13. Z vyššie zmieneného pri posúdení charakteru záväzkového vzťahu na internetovej platforme
I. vychádzal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2Ndc/11/20118 z 31.3.2019 konštatujúc, že zmluva
uzavretá medzi investormi – veriteľmi a dlžníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ide o vzťah
viacerých fyzických osôb, z ktorých ani jedna nemá postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3

OZ. Ide o crowdfundingové platformy, prostredníctvom ktorých je možné požičiavať konkrétnej osobe
finančné prostriedky a takéto platformy nepodliehajú ani dozoru Národnej banky Slovenska, preto
účasť verejnosti na týchto aktivitách je konaním na vlastnú zodpovednosť. Vznik takéhoto spôsobu
požičiavania finančných prostriedkov odráža potrebu množstva ľudí získať finančné prostriedky, ktoré
nemajú možnosť dostať z bankových či iných nebankových štátom kontrolovaných ústavov, a na strane

druhej existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im nie sú
poskytnuté v prostredí bánk. Pokiaľ aj hromadné financovanie založené na požičiavaní prostredníctvom
internetovej platformy prináša svoje riziká, nemožno ho vzhľadom na spôsob identifikácie veriteľov
hodnotiť ako zákonom vylúčený, keďže podmienkou účasti na takomto finančnom investovaní je
poskytnutie údajov umožňujúcich v prípade potreby dostatočnú identifikáciu vo veriteľsko-dlžníckom

vzťahu a súčasne dlžník do uvedeného vzťahu vstupuje majúc vedomosť o tom, že bude poznať iba
užívateľské meno osôb, ktorí mu finančné prostriedky poskytnú. Obdobná asymetria vzťahu existuje aj
na strane veriteľa, u ktorého je prioritne vyšší záujem na vrátení finančných prostriedkov, ktorých sa už
vzdal v prospech tretej osoby – dlžníka a teda existuje aj miera vyváženosti v postavení veriteľa i dlžníka
v tomto vzájomnom vzťahu realizovaného prostredníctvom digitálnej platformy. Kolektívne investovanie

či už na účely pôžičky alebo na iné investične zamerané ciele predstavuje nóvum odrážajúce špecifiká
finančného trhu v aktuálnom svete a nevykazuje žiadne zjavné známky zneužitia dlžníka výlučne v
prospech veriteľa, ktoré by bolo zákonom vylúčené. Reflektujúc vyššie uvedené, zmluva o pôžičke medzi
žalobcom a veriteľmi ako fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, nemá povahu spotrebiteľskej zmluvy. Nemožno ju považovať ani za neurčitú, lebo označenie

veriteľa v zmluve je dané charakterom internetového prostredia, v ktorom sa stretáva prejav vôle
dlžníka a veriteľa uzavrieť zmluvu, umožňujúce v súlade s dohodou s dlžníkom zachovanie anonymity
veriteľa, no je vždy identifikovateľné, ktorý subjekt označený menom, priezviskom, dátumom narodenia
je veriteľom dlžníka.

14. Postúpenie pohľadávky z veriteľa- fyzickej osoby na iný subjekt neznamenalo zmenu charakteru
základného záväzkového vzťahu, z titulu ktorého vyplynula povinnosť žalobcu na splnenie dlhu ako to
tvrdí žalobca, keďže postúpením pohľadávky podľa § 524 OZ dochádza k zmene subjektu veriteľa, nie
však k zmene obsahu a charakteru záväzkového vzťahu, z ktorého pohľadávka vyplýva. Postúpenie
je vylúčené právnou úpravou práve u takej pohľadávky, pri ktorej by malo dôjsť k zmene obsahu

i zmene veriteľa (§ 525 ods. 1 OZ). Postúpenie nevyvolalo zmenu nespotrebiteľskej povahy veriteľsko-
dlžníckeho záväzkového vzťahu na odlišný typ právneho pomeru a zmyslom postúpenia pohľadávky
viacerých veriteľov-fyzických osôb na jeden subjekt – žalovaného bolo len zjednodušením vymáhania
dlhu z pôžičky v záujme ochrany práva veriteľa na splnenie dlhu. Tento názor sa neodchyľuje ani
od ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko za túto je potrebné považovať len rozhodnutia najvyšších

súdnych autorít, kam sa zahrňujú naďalej použiteľné legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR, rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,
1980 a 1986, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a
Súdneho dvora Európskej únie. Medzi takéto rozhodnutia zakladajúce ustálenú súdnu prax nepatria

preto rozsudky súdov prvej inštancie alebo odvolacích súdov, na ktoré sa odvolával žalobca.

15. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, aj keď
vychádzal z nesprávnej úvahy o potrebe a realizovaní ratihabície právneho úkonu, čo však nemalo vplyv
na vecnú správnosť jeho rozhodnutia.

16. Pre založenie právomoci rozhodcovského súdu sa podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. vyžaduje
pod následkom absolútnej neplatnosti písomná forma rozhodcovskej zmluvy, ktorá je zachovaná aj
v prípade, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo uzatvorená elektronickými
prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu osoby, ktorá právny úkon urobila (§
4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.). Jej obsahom je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Je
nepochybné, že žalobca ako dlžník v zmluve o pôžičke uzavretej so zástupcami veriteľa - spoločnosťou
iService a.s. konajúcej v mene veriteľov dohodol platnú rozhodcovskú doložku (čl. 6 bod 7. zmluvy),
v ktorej vyhlásil, že sa podriaďuje riešeniu sporov vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcej z tejto

zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiacich v konaní pred rozhodcom. Spornou otázkou v konaní bolo,
či zástupca veriteľov – investorov spoločnosť iService a.s. disponovala oprávnením na uzavretie
takejto rozhodcovskej doložky. Takéto oprávnenie na konanie v mene veriteľa – investora o uzavretí
rozhodcovskej doložky spĺňajúcej náležitosti písomného plnomocenstva podľa názoru odvolacieho súdu
obsahujerámcovázmluvauzatváranámedzijednotlivýmiveriteľmiavichmenekonajúcouspoločnosťou

iService a.s. Podľa obsahu predložených rámcových zmlúv o spolupráci, ktorých sa predmet sporu
týka, tieto boli uzatvárané ako zmluvy nepomenované podľa § 51 OZ a ich predmetom bolo o.i.
poskytovať veriteľovi – investorovi služby portálu, aktívny prístup do internetovej aukcie pôžičiek,
uzatvorenie zmluvy o pôžičke s dlžníkom podľa výsledkov internetovej aukcie, uzatvorenie zmluvy
o postúpení pohľadávky, zabezpečenie inkasa. peňažných prostriedkov, splátok pôžičky, vymáhanie

splatenie pôžičiek od dlžníkov vrátane vymáhania prostredníctvom všeobecných alebo rozhodcovských
súdov, ako i exekučného konania, uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktoré účely ďalší
článok rámcových zmlúv o spolupráci s názvom „Plnomocenstvo“ obsahoval splnomocnenie na tieto
úkony, teda splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o pôžičke v mene a na účet investora, o postúpení
pohľadávky, na vymáhanie pohľadávky investora vrátane vymáhania prostredníctvom všeobecných

alebo rozhodcovských súdov i exekučného konania. Podľa znenia zmluvných ustanovení, preukazom
udeleného plnomocenstva, bola samotná rámcová zmluva potvrdená podpisom každého investora.
Pokiaľ aj teda platí, že ak právny úkon sa má urobiť v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo
udeliť písomne, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo v takejto forme udelené, podpisom
rámcovej zmluvy o spolupráci, ktorej obsahom je „Plnomocenstvo“ obsahujúce tiež udelenie plnej moci

na zastupovanie investora pri vymáhaní pohľadávok a to aj prostredníctvom rozhodcovských súdov
(§ 31 OZ). Nemožno nevziať na zreteľ, že existenciu takejto vôle dokazuje aj mailová komunikácia
investorov na internetovej platforme I., ktorí potvrdzovali schválenie rozhodcovskej doložky ako prejavu
ich vôle. Zhodne tak vedomosť o takomto postupe vyplývala aj zo všeobecných zmluvných podmienok
používania internetového portálu I. z bodov 4.3.1.7., ako aj 9.5. Bolo na vôli veriteľa, akým spôsobom

bude realizovať vymáhanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, nezáviselo to na rozhodnutí či postoji
dlžníka, ktorý sa dobrovoľne podpisom zmluvy o pôžičke podrobil rozhodcovskému konaniu, pričom
žiadny z veriteľov takýto postup svojho zástupcu nespochybnil, teda bol viazaný jeho konaním (§ 32
OZ). Námietky žalobcu preto nemožno považovať za opodstatnené, pokiaľ ide o absenciu písomného
splnomocnenia zo strany veriteľov na uzavretie rozhodcovskej doložky. Navyše možno tiež vychádzať

z úvahy, že pokiaľ by aj došlo k prekročeniu plnej moci, dlžníka to nezbavovalo povinností podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu a veriteľ mal možnosť od času uzavretia zmluvy o pôžičke namietať
prekročenie udeleného splnomocnenia, čo sa však nestalo (§ 33 ods. 1 OZ). Rozsudok súdu prvej
inštancie zodpovedá určitej a zrozumiteľne prejavenej vôli zmluvných strán byť viazaný rozhodnutím
rozhodcovského súdu pri riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, či s ňou súvisiacich

záväzkov, ktoré nemali charakter vzťahu spotrebiteľského, preto neboli naplnené tvrdené dôvody
neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto ako vecne správne
potvrdené včítanie výroku o náhrade trov konania odrážajúceho zásadu zodpovednosti strán za
procesný výsledok sporu.17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keď plne procesne úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).