Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tpo/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125010303
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125010303.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD.na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára
2025, v trestnej veci proti A. B., obvineného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Košice zo dňa 30.1.2025 sp. zn. 3Tp/5/2025

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obvineného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Košice podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Tr.por. vzal do väzby obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D., trvale bytom E., F. XXXX/XX,
prechodne bytom A. XX, G. E. – G..

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr.por. neprijal písomný sľub obvineného na nahradenie väzby.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr.por. nenahradil u obvineného väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený sťažnosť voči všetkým výrokom uznesenia a to ústne do
zápisnice o výsluchu. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,

že s týmto napadnutým uznesením sa nestotožňuje a nepovažuje ho za správne a je toho názoru, že
dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por. nie sú dané.

Väzba ako prostriedok ultima ratio predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných
ľudských práv a slobôd, ku ktorému dochádza v dobe, kedy o vine obvineného nie je ešte právoplatne
rozhodnuté a naráža tým priamo na princíp prezumpcie neviny, preto je pozbavenie osobnej slobody

ospravedlniteľné iba tam, kde je to absolútne nevyhnutné a v súlade so zásadou proporcionality,
primeranosti, fakultatívnosti a subsidiarity

Aby bolo možné vziať obvineného do väzby, resp. ho vo väzbe držať, musí okrem formálnych náležitostí
existovať aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť
väzby. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 29/2015 z 18. februára 2015).

V kontexte úvah o splnení materiálnych podmienok väzby v jeho prípade považuje za nevyhnutné
okrajovo sa vyjadriť aj k dôvodnosti obvinenia, a to z pohľadu dôkazov, na ktorých bolo vystavané
samotné uznesenie o vznesení obvinenia, nakoľko o tieto dôkazy sa opieral dozorový prokurátor v
návrhu na vzatie do väzby. Obvinenie jeho osoby je založené len na výpovediach obvinených F. H. a
C. I. a na následne vykonaných rekogníciách.Po vykonaní výsluchov obvinených pristúpili orgány činné v trestnom konaní k vykonaniu rekognície
podľa § 126 ods. 2 Tr.por., jednalo sa teda o jej vykonanie podľa fotografií. Tento postup bol podľa názoru
obvineného v rozpore so zásadami rekognície, ktoré sú uvedené file_0.jpg

file_1.wmf

v Trestnom poriadku, ako aj s v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

K rekognícii podľa fotografií by sa malo pristupovať len vtedy, keď rekogníciu „in natura” nie je možné
z akýchkoľvek dôvodov vykonať. V napadnutom uznesení nie je ani len zmienka o tom, z akých
dôvodov si orgány činné v trestnom konaní zľahčili vykonanie rekognície, resp. z akých dôvodov nebolo
možné vykonať rekogníciu „in natura. Vzhľadom na krátky časový úsek medzi výsluchom obvinených
a následne vykonanými rekogníciami sa nedá dospieť k inému záveru ako k tomu, že orgány činné
v trestnom konaní mali tento procesný úkon vopred pripravený.

Ako to vyplýva z tvrdení dozorového prokurátora zo zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom pre
prípravné konanie na Mestskom súde Košice, zo dňa 30.01.2025, kde uviedol, že trestné stíhanie nie
je vedené len na základe výpovedí obvinených H. a I., ale v predmetnej veci boli vykonávané úkony v
zmysle piatej hlavy Tr.por., pričom I. a H. boli zadržaní po tom, čo mali prevziať pervitín od obvineného.

K ich zadržaniu nedošlo pri odovzdávaní len kvôli tomu, že táto sa odovzdala na mieste, kde vzhľadom
na šírku cesty to nebolo možné.

Aj na základe tohto tvrdenia dozorového prokurátora je možné logicky dospieť k tomu záveru, že orgány
činné v trestnom konaní mali vedomosť o tom, že práve obvinený je tou osobou, ktorá mala odovzdať

pervitín F. H. a C. I.. Orgány činné v trestnom konaní už v čase návrhu na vykonanie rekognície zo strany
dozorového prokurátora (z vyjadrenia dozorového prokurátora možno dedukovať, že mali túto vedomosť
už pred začatím trestného stíhania) mali vedomosť, že tento skutok mal spáchať obvinený a v takom
prípade im nič nebránilo, aby mu bolo najprv vznesené obvinenie, pričom následne mohli pristúpiť k
vykonaniu rekognície zákonným spôsobom, teda postupom vykonania rekognície „in natura.“

Subsidiaritou rekognície podľa fotografií za zaoberali aj slovenské súdy. Podľa ustáleného názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rekognícia „in natura“ je nutná všade tam, kde takú osobu je
možné zistiť. Rekognícia podľa fotografií je možná v prípade, že predchádzajúci postup nie je možný
napríklad preto, že podozrivá osoba nie je zistená. (Uznesenie NS SR sp.zn. 4Tdo 12/2008 zo dňa 26.

08. 2008).

Ďalším nedostatkom vykonaných rekognícií je podľa jeho názoru procesný postup orgánu činného
v trestnom konaní pri ich realizácii. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pri rekognícii
potrebné, aby vyslúchaný najprv osobu opísal (výzor tváre, vlasy, výška a pod.) a až potom sa osoba,

ktorá ma byt' opoznaná zaradí medzi viaceré osoby podobného vzhľadu. To sa v prípade rekognícií
vykonaných v prípravnom konaní nestalo, preto postup orgánu činného v prípravnom konaní pri oboch
rekogníciách považuje za maximálne neobjektívny. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6To 7/2014
z 15 decembra 2015).

Orgány činné v trestnom konaní mali na základe využitia inštitútov podľa piatej hlavy Trestného poriadku
vedomosť, alebo prinajmenšom indície o tom, že práve on mal byť osobou, ktorá predávala/predala
metamfetamín F. H. a C. I.. Následne títo obvinení vo svojich výpovediach označili jeho ako osobu,
ktorá im mala predať metamfetamín. Orgány činné v trestnom konaní po výsluchu oboch obvinených
obratom pristúpili k vykonaniu rekognície a až následne, dňa 16.12.2024, mu vzniesli obvinenie. Pri

vyššie popísaných úkonoch trestného konania teda nemal možnosť realizovať svoje právo na obhajobu,
a to napriek tomu, že imanentnou zložkou kontradiktórneho prípravného konania je právo obvineného
zasahovať do procesu dokazovania a tento vo svoj prospech meniť, či už osobne alebo prostredníctvom
svojho obhajcu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť vykonané rekognície ako zákonné
dôkazy. V kontexte celého priebehu tohto trestného konania považuje takto vykonané rekognície za
maximálne neobjektívne, odporujúce pravidlám spravodlivého procesu a teda aj za nezákonné.Samotné vznesenie obvinenia bolo vystavané aj na základe výsledkov nasadených inštitútov v zmysle
§ 115 Tr.por., pričom ani len časť z prepisov záznamu telekomunikačnej prevádzky nie je do dnešného
dňa súčasťou vyšetrovacieho spisu, preto je toho názoru, že ak je podkladom na vznesenie obvinenia

jeho osobe zákonným spôsobom získaný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, tak doslovný
čiastkový prepis takéhoto záznamu by mal byť súčasťou spisu aspoň v tej časti, ktorá je relevantná
na vznesenie obvinenia. V opačnom prípade sa k tejto skutočnosti nedokáže vyjadriť, čím je opätovne
porušované jeho právo na obhajobu a tým pádom aj právo na spravodlivý proces.

Dozorový prokurátor v návrhu na vzatie do väzby a neskôr pri výsluchu obvineného dňa 30.01.2025
argumentoval aj vykonávaním úkonov v zmysle piatej hlavy Trestného poriadku v predmetnej trestnej
veci. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, sa s touto
argumentáciou pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby nemohol vysporiadať ani sudca pre
prípravné konanie, ktorému tiež nie je známy obsah výsledkov nasadených inštitútov v zmysle piatej
hlavy Trestného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na aplikačnú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorejpriposudzovanídôvodovväzbymôžuorgányčinnévtrestnomkonaníprihliadaťlennatieokolnosti
a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii
niektorého z dôvodov väzby, v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr.por. a § 71 ods. 2 Tr.por.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná

trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Sudca pre prípravné konanie v uznesení o vzatí obvineného do väzby vymedzuje dôvody väzby
súbehom dvoch trestných stíhaní jeho osoby pre drogovú trestnú činnosť a predchádzajúce odsúdenie
jeho osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Tieto skutočnosti

podľa sudcu pre prípravné konanie odôvodňujú obavu, že pri ponechaní jeho osoby na slobode bude
pokračovať v trestnej činnosti. Rovnako tak návrh na vzatie do väzby bol odôvodnený skutočnosťou, že
boldoterazsúdnetrestanýzadrogovútrestnúčinnosťaskutočnosťou,žebolananehopodanáobžaloba
na Mestský súd Košice pre prečin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky
podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. Po jeho poslednom odsúdení sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia osvedčil a teda sa na jeho osobu hľadí tak, ako by nebol odsúdený.

Vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por. je toho názoru, že na možnosť vzatia
jeho osoby do väzby z vyššie uvedeného dôvodu sa vyžaduje, aby existovala dôvodná, nie abstraktná,
či hypotetická obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, pričom nebezpečenstvo z pokračovania

trestnej činnosti musí byť tak naliehavé a aktuálne, že v záujme ochrany spoločnosti je potrebné ho
izolovať od spoločnosti.

Podľa jeho názoru sudca pre prípravné konanie nemôže väzobné dôvody tzv. pokračovacej väzby
opierať o skutočnosť, že je stíhaný pre inú trestnú činnosť, časovo predchádzajúcu trestnej činnosti,

pre ktorú je väzobne stíhaný, nakoľko takýto prístup, okrem iného, úplne ignoruje ústavnú zásadu
prezumpcie neviny.

Je toho názoru, že nie je možné pokračovať v trestnej činnosti, ktorá nebola páchaná a navyše jeho
druhé trestné stíhanie za údajnú trestnú činnosť predchádzajúcu trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne

trestne stíhaný sa netýka obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami.

V jeho prípade, dôvodom preventívnej väzby je len samotné podozrenie zo spáchania trestných činov,
pre ktoré bolo vznesené obvinenie, čo je neprijateľné, nakoľko by to znamenalo to, že z fakultatívnosti
väzby by sa stala väzba obligatórna. Druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť

dôvodom preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por., pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto
právnej normy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 33/2021-80).Záverom obvinený vyslovil nesúhlas s názorom sudcu pre prípravné konanie, podľa ktorého písomný
sľub a ani dohľad probačného a mediačného úradníka, či prostriedky nahradzujúce väzbu dostatočne
neodstránia obavu z možného správania sa jeho osoby spôsobom popísaným v § 71 ods. 1 písm. c)

Tr.por. Nemožnosť nahradenia väzby nebola zo strany sudcu pre prípravné konanie riadne odôvodnená.

Inštitút písomného sľubu má svoj reálny význam v trestnom práve, preto je potrebné tomuto venovať
náležitú pozornosť, dôkladne zvážiť či je schopný reálne nahradiť väzbu v konkrétnom prípade a až po
dôslednom zhodnotení všetkých týchto skutočností rozhodnúť a toto rozhodnutie aj náležite odôvodniť,

aby bolo zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a na čom svoje rozhodnutie založil. Nie je teda možné
uspokojiť sa s pasívnym postupom súdu, ktorý iba konštatuje, že písomný sľub je nedostatočný.

V súvislosti s nahradením väzby poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda
že súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu
osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno

rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru
probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený." (nález
Ústavného súdu SR z 5. júna 2013, sp.zn. II.ÚS 67/2013-41).

Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej vyslovil právny názor, ktorého obsahom je, že základné práva

podľa článku 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky zahŕňajú aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby
súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal dôležité skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť
ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou (III.ÚS 38/01). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky tiež vyplýva, že zo základného práva na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 1, 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky, resp. z práva podľa článku 5 ods. 3 Európskeho dohovoru vyplýva, že

za predpokladu, ak osoba, ktorej osobná sloboda je pozbavená väzbou, požiada o nahradenie väzby
sľubom, súd rozhodujúci o väzbe má povinnosť sa s touto žiadosťou náležite vysporiadať, pretože v
opačnom prípade dochádza k porušeniu označených práv (I.ÚS 87/04, III.ÚS 240/06).

Nevýhody väzby sa vyznačujú najmä ohrozením prezumpcie neviny, nemožnosťou poskytovania

osobnej starostlivosti svojej rodine, alebo možnosť zneužitia väzby k určitej forme tlaku zameranej k
priznaniu obvineného. Z tohto hľadiska sa preto väzba označuje ako krajné riešenie a pri využití tohto
inštitútu musí byť vždy kladený dôraz na dodržiavanie ľudských práv v širšom rozsahu ako pri výkone
trestu odňatia slobody. Charakteristickými znakmi väzby sú jej dočasnosť, ale najmä odôvodnenosť.

Obvinený je toho názoru, že jeho pobyt na slobode nijakým spôsobom neovplyvní činnosť orgánov
činných v trestnom konaní v priebehu celého trestného konania. Je pripravený s orgánmi činnými v
trestnom konaní spolupracovať a zúčastňovať sa potrebných procesných úkonov, nakoľko prešetrenie
celej veci je aj v jeho vlastnom záujme. Účel väzby je teda v jeho prípade možné dosiahnuť aj stíhaním
na slobode.

Podľa názoru obvineného neexistujú konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala bezprostredná,
reálna a dôvodná obava z naplnenia väzobných dôvodov daných ustanovením § 71 ods. 1 písm. c)
Tr.por.

Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby nadriadený krajský súd napadnuté uznesenie zrušil
a prepustil ho na slobodu. Alternatívne uviedol, že pokiaľ by bol konštatovaný dôvod väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c) Tr.por., navrhuje nahradiť väzbu prijatím písomného sľubu v zmysle ustanovenia § 80
ods. 1 písm. b) Tr.por.

Ak by súd nepovažoval jeho sľub za dostatočný, navrhuje nahradiť väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr.por. za súčasného uloženia primeraných
obmedzení a povinností. Zároveň navrhuje konajúcemu súdu nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia o
nahradení väzby technickými prostriedkami.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.Nadriadený krajský súd považuje v prvom rade, a to vzhľadom na obzvlášť obšírnu argumentáciu
obvineného proti uzneseniu o vzatí jeho osoby do väzby uviesť, že rozhodnutie o obmedzení osobnej
slobody nie je rozhodnutím o vine obvineného. Napokon sám obvinený v argumentácii uvedenej

v dôvodoch písomnej sťažnosti poukázal, že väzba ako prostriedok ultima ratio predstavuje jeden z
najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému dochádza v dobe, kedy o
vine obvineného nie je ešte právoplatne rozhodnuté a naráža tým priamo na princíp prezumpcie neviny.

Nepochybil sudca pre prípravné konanie, pokiaľ na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že dôvody pre obmedzenie osobnej slobody obvineného z dôvodov
tzv. preventívnej väzby sú dané, s ktorým rozhodnutím sa stotožňuje aj nadriadený krajský súd.
V tomto štádiu trestného konania sa nevyžaduje, aby existovali dôkazy o nepochybnom spáchaní
skutku obvineným, tak ako tomu je pri rozhodovaní o vine, ale postačuje dôkaz – dôkazy, na podklade
ktorých je možné robiť záver o dôvodnom podozrení spáchania skutku obvineným. Tento záver je možné
urobiť práve na základe výpovedí obvinených F. H. a C. I., ktorí pri výsluchu v postavení obvineného

označili osobu obvineného, ako osobu vystupujúcu pod menom E., ako osobu, od ktorej si obvinená
H. po dlhšiu dobu zadovažovala pervitín. Naposledy sa tak stalo dňa 10.12.2024 v čase okolo 16:00
hod., keď im E. odpredal omamnú a psychotropnú látku - pervitín vo väčšom množstve. Následne
bolo zistené, že sa jednalo o 45,16 g balíček s prítomnosťou účinnej látky metamfetamínu, ktorá je
schopná ovplyvniť psychiku užívateľa, ktorý je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z.

o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov do II. skupiny
psychotropných látok, Obvinený C. I. vyššie uvedený pervitín prechovával vo vrecku svojej bundy, a
to až do momentu jeho zadržania dňa 10.12.2024 o 16:38 hod. Pri tomto výsluchu vyššie uvádzaný
obvinení uviedli aj ďalšie skutočnosti ohľadne osoby menom E., že je pôvodom Ukrajinec, momentálne
žije v Maďarsku, jeho partnerke sa narodili dvojičky, v ďalšom podali opis tejto osoby.

Poukazujúc na vyššie uvádzané výpovede obvinených F. H. a C. I. ani nadriadený krajský súd nemal
pochybnosť o tom, že A. B. bolo dňa 16.12.2024 dôvodne vznesené obvinenie pre zločin neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne neustáleného času, najmenej

však od mesiaca september 2024 do dňa 10.12.2024, v obci J., G. E. - G., pri pamätníku vykonal
opakované stretnutie s obvinenými F. H., nar. XX.XX.XXXX a C. I. nar. XX.X.XXXX za účelom predaja
omamnej a psychotropnej látky – pervitínu, kde naposledy dňa 10.12.2024 v čase okolo 16:00 hod. im
za finančnú odmenu v nezistenej sume predal omamnú a psychotropnú látku - pervitín vo väčšom
množstve, a to 45,16 g s prítomnosťou účinnej látky metamfetamínu, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku

užívateľa, ktorý je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov do II. skupiny psychotropných látok, ktorú
po zakúpení obvinený C. I. prechovával vo vrecku svojej bundy až do jeho zadržania dňa 10.12.2024
o 16:38 hod.

Samotná skutočnosť, že obvinený spáchanie skutku uvedeného v uznesení obvinenia popiera, je jeho
výsostným právom, nakoľko obvinený je oprávnený sa obhajovať spôsobom akým on sám uzná za
vhodné, ktoré jeho právo je obmedzené len hrozbou prípadného trestného stíhania v prípade, že iného
úmyselne krivo obviní.

Obvinení F. H. a C. I. po vznesení im obvinenia boli riadne poučení o svojich právach, vrátane
poučenia o následkoch krivého obvinenia a v rámci svojho výsluchu osobu, od ktorej si zabezpečovali
drogu označili nie len menom, ale aj opísali jej postavu, uviedli aj ďalšie doplňujúce údaje ohľadne
jeho príbuzných, miesta kde sa reálne zdržiava, na akých autách chodil na stretnutia, a to z dôvodu
jeho bližšej identifikácie, čo nepochybne korešponduje s osobou obvineného. Samotná skutočnosť,

že orgány činné v trestnom konaní po výsluchu obvinenej F. H. a C. I. vykonali rekogníciu len podľa
fotodokumentácie, skutočne nie je možné považovať za štandardný postup, ale aj keď táto rekognícia
vykonaná nebola spôsobom in natura, už samotné ich výpovede postačovali na stotožnenie osoby
obvineného, ktorému nevedno prečo až s odstupom času bolo vznesené obvinenie, ale do taktiky
vyšetrovania súdy nie sú oprávnené zasahovať.

Napriek tomu vzhľadom na obhajobnú argumentáciu obvineného bude len na strane orgánov činných
v trestnom konaní, aké ďalšie dôkazy zabezpečia, nakoľko len samotné výpovede obvinených F. H. a C.
I. pre ďalšie trvanie väzby zrejme nebudú postačovať.Nadriadený krajský súd teda považuje za nutné len zdôrazniť, že doposiaľ zabezpečené dôkazy
postačovali tak sudcovi pre prípravné konanie a nadriadenému súdu urobiť rozhodnutie o dôvodnosti

väzby obvineného z dôvodov tzv. preventívnej väzby. V konečnom dôsledku bude len na prokurátorovi
a na orgánoch činných v trestnom konaní, a to v štádiu prípravného konania, aké ďalšie dôkazy budú
vo veci zabezpečené, nepochybne vykonané zákonným spôsobom, aby z ich pohľadu postačovali na
prípadné podanie obžaloby na obvineného A. B., o ktorej v prípade prijatia obžaloby bude rozhodovať
na podklade výsledkov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to v rámci kontradiktórneho konania,

nestranný a nezávislý súd.

Argumentácia obvineného, že v rozpore so zákonom je mu pričítaná jeho kriminálna minulosť,
nadriadený krajský súd opätovne zdôrazňuje, že v tomto štádiu trestného konania súdy nerozhodujú
ovineobvineného,alelenskúmajú,čiexistujúmateriálneaformálno-právnepodmienkypreobmedzenie
osobnej slobody obvineného.

Formálno-právna podmienka, teda vznesenia obvinenia bola nepochybne splnená, a to vznesením
obvinenia pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom základe, tak ako to vyplýva z uznesenia
o vznesení obvinenia a ktorého dôvodnosť v tomto počiatočnom štádiu trestného konania vyplýva

predovšetkým z výpovedí obvinených F. H. a C. I. a nepochybne aj z poznatkov zabezpečených
operatívnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, čo nepochybne bude potrebné ako dôkaz
založiť do vyšetrovacieho spisu.

Nad rámec vyššie uvedeného nadriadený krajský súd v ďalšom poukazuje aj na námietky vznášané

obvineným ohľadne osoby dozorujúceho prokurátora, že je vo veci zaujatý, čo bude potrebné zákonným
postupom vyriešiť, resp. z akých dôvodov osoba obvineného bola obvinená až z odstupom času.
Navyše nadriadený krajský súd poukazuje na výsluch osoby C. I. v postavení podozrivého, aj keď táto
výpoveď z procesného hľadiska nie je použiteľná pri rozhodovaní pred súdom, ale predsa nie je možné
nevidieť, že výsluch tejto osoby sa uskutočnil neštandardným postupom, nakoľko tento výsluch bol

prerušený osobami, ktoré nemali čo robiť pri tomto úkone a po rozhovore s podozrivým sa vo výsluchu
pokračovalo, pričom nie je možné vylúčiť podozrenie, že v dôsledku tohto prerušenia výsluchu, následne
už v postavení obvineného vypovedal tak, ako to je zistiteľné z tohto protokolu, na ktorú je možné
z procesného hľadiska prihliadať. Takto zistené skutočnosti značne oslabujú dôkaznú situáciu vo vzťahu
k obvinenému A. B., a to vrátane miesta, kde došlo k obmedzeniu osobnej slobody obvinených F. H.

a C. I. a osoba obvineného bola zadržaná až dňa 28.1.2025.

K námietke obvineného, že sa mu nedôvodne v jeho neprospech pričítajú jeho predchádzajúce
odsúdenia, resp. podanie obžaloby v inej trestnej veci na Mestský súd v Košiciach, a to pod sp.zn.
10T/76/2024preprečinneoprávnenéhoprechovávaniaomamnejlátkyapsychotropnejlátkypodľa§171

ods.2 ods.3 Tr.zák. účinného od 6.8.2024, v ktorej veci súd doposiaľ meritórne nerozhodol, nadriadený
krajský súd považuje za potrené uviesť, že ním uvádzaná argumentácia by bola opodstatnená pri
rozhodovaní o vine a pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ale pri rozhodovaní o návrhu prokurátora
na obmedzenie osobnej slobody obvineného tieto skutočnosti naopak podporne svedčia v jeho
neprospech, ako skutočnosti týkajúce sa jeho osoby a v konečnom dôsledku len potvrdzujú dôvodnosť

obavy, z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti súvisiacej s drogovou činnosťou.

Neobstojí ani argumentácia obvineného, že sudca pre prípravné konanie sa v dostatočnej miere
nevysporiadal s otázkou prípadného nahradenia väzby prijatím ním daného písomného sľubu, resp.
dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia mu primeraných obmedzení, resp.

povinnosti vrátane monitorovania jeho osoby prostriedkami technického zariadenia, nakoľko sudca pre
prípravné konanie podrobne poukázal na zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých je možné ponechať
obvinenú osobu na slobode, a to pri konštatácii existencie dôvodov väzby. Naopak nadriadený krajský
súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu súdu prvého stupňa o nemožnosti v tomto štádiu trestného
konania väzbu obvineného nahradiť navrhovanými inštitútmi.

Obvinený v minulosti už bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť, dokonca v podobe obzvlášť
závažného zločinu, navyše dňa 19.12.2024 bola na jeho osobu podaná obžaloba, a to pre obdobnú
trestnú činnosť, hoci pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny, nahradenie tzv. preventívnej väzbyneprichádzalo do úvahy, lebo obava z možného pokračovania v trestnej činnosti, keďže obvinený je
dôvodne podozrivý zo spáchania drogovej trestnej činnosti v postavení dílera, preto tieto inštitúty by mu
v dostatočnej miere nedokázali reálne zabrániť v prípadnom pokračovaní, teda v obchode s drogami.

Sudca pre prípravné konanie nepochybil ani ohľadom momentu obmedzenia osobnej slobody a o návrhu
na obmedzenie osobnej slobody rozhodol v súlade s ustanovením § 87 ods. 1, ods. 2 Tr.por., preto
nadriadený krajský súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

Nadriadený krajský súd záverom poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04)
a v zmysle tohto právneho názoru preto nadriadený krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na
dôvody napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac
nedopĺňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.