Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1116222438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Nový domov Želiezovce,
nezisková organizácia, so sídlom Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 42 052 441, právne zast.:
JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra, IČO: 50 105 566, proti žalovanému:
TSS GRADE, a.s., so sídlom Dunajská 48/7509, 811 08 Bratislava, IČO: 35 802 723, právne zast.:
Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava, IČO: 54 199
808, v konaní o zaplatenie 179.982,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/173/2016-892 zo dňa 06. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/173/2016-892 zo dňa
06. októbra 2023 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 179.982,37 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 179.982,37
Eur od 25.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým
výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému. Svoje

rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 191 ods.
1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 386 ods. 2, § 536 ods.
1, § 537 ods. 2, § 538, § 546 ods. 1, § 547 ods. 3, § 550, § 551 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, §
561, § 562 ods. 1, § 428 ods. 2, § 564, § 436 ods. 1, § 345 ods. 2, § 439 ods. 1, § 440 ods. 1, § 365, §
369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2016 domáhal, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 179.982,37 Eur spolu s úrokom z omeškania o výške 8 % p.a.
zo sumy 179.982,37 Eur od 25.10.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 201135/PO dňa 29.04.2011
(ďalej len ako „zmluva o dielo“), v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať stavebné úpravy v
zmysle projektu „Vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou“
v súlade s právoplatným stavebným povolením zo dňa 21.04.2010 a projektovou dokumentáciou.

Súčasťou projektovej dokumentácie boli aj výkresy obsahujúce tabuľku stolárskych výrobkov, tabuľku
vnútorných dverí, hliníkových výrobkov a presklenných stien a tabuľku požiarnych uzáverov. Rovnako
tak bola vypracovaná technická správa o riešení protipožiarnej bezpečnosti z roku 2010 ako projekt
stavby pre stavebné konanie (ďalej len ako „technická správa“). Žalobca reklamoval vady dielaspočívajúce v inštalácii nesprávnych požiarnych uzáverov s mechanickým uzamykaním namiesto
zámkov s elektrickým uzamykaním, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou pri 26 dverách na
únikových cestách, nepripojenie na elektrickú protipožiarnu signalizáciu (ďalej len „EPS“), zasklenie

dverí je matné a zahmlené. Nedostatok nebol zo strany žalovaného odstránený, napriek snahe ho
odstrániť inštaláciou elektromagnetov, keďže inštaláciu nedokončil a uzatváranie požiarnych uzáverov
neuviedol do prevádzky, a tak dvere naďalej nie sú ovládané signálom EPS. Z dôvodu nedokončenia
dodávky EPS, ktorá má aktivovať zariadenie vzduchotechniky na odvetrávanie chránených únikových
ciest pri požiari, ani tento prvok protipožiarnej bezpečnosti nie je plne funkčný. Žalobca v rámci

reklamácie žiadal o odstránenie vád dodaním náhradného tovaru v lehote 30 dní odo dňa doručenia
reklamácie. Čiastočne bola reklamácia uplatnená písomne listom zo dňa 25.08.2014, pričom vady boli
preukázané znaleckým posudkom č. 2/2014. Na predmetnú výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa
12.12.2014, tak že reklamáciou neuznáva. Žalovaný bol upozornený, že ak tieto neodstráni žalovaný,
tak môže pristúpiť žalobca k ich odstráneniu treťou osobou a v takom prípade v zmysle príslušnej
judikatúry žiadať zľavu z kúpnej ceny (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co/3/2009). Vzhľadom

na uvedené, žalobca uplatnil dňa 29.01.2015 zľavu z ceny diela predbežne vyčíslenú na sumu 102.500
Eur. Žalobca zaobstaral aj odborný posudok na zhodnotenie rozdielov medzi projektovaným stavom
požiarnych dodávok a skutočným stavom, ktorý vykonal L.. W.. Podľa zhodnotenia sú zásadné rozdiely
medzi skutočnosťou a projektom požiarnej ochrany v kabeláži EPS a evakuačného rozhlasu (ďalej
len „EVAK“). Odstránenie týchto rozdielov vyžaduje dodatočné náklady v sume 50.835 Eur bez DPH.

Súčasťou reklamácie dodávok požiarnej ochrany sú požiarne uzávery, ktoré nie sú ovládané EPS a
elektronicky uzatvárané, navyše žalovaný do nich vykonal zásahy bez súhlasu certifikovaného výrobcu.
Ide o 26 požiarnych dverí, ktoré bez súhlasu výrobcu nespĺňajú zákonné podmienky a oprava v zmysle
projektu požiarnej ochrany nie je možná bez výmeny dverí. Podľa ponuky EMOS Alumatic s.r.o. dodá
požiarne dvere vybavené elektromagnetickým zatváraním spĺňajúcim požiadavky projektu za 99.150,13

Eur bez DPH (žalobca vysvetlil matematickú chybu v ponuke). Na základe uvedeného sú celkové
náklady na uvedenie dodávky do stavu podľa projektovej dokumentácie v sume 179.982,37 Eur s DPH
(149.985,31 Eur bez DPH).

3. Súd uviedol, že spornou bola existencia vád diela, ich včasné uplatnenie žalobcom, zodpovednosť

žalovaného za vykonávanie diela spoločnosťou Lites, ako aj pasívna vecná legitimácia. Strany
rozporovali aj existenciu dohody náhradným riešením, keď sa na požiarne uzávery namontovali
elektromagnetické zámky namiesto zámkov s elektrickým uzamykaním, ako aj samotné dokončenie
inštalácieEPS.Spornýmbolaexistenciavádvčaseodovzdaniadiela,akoajsamotnéodovzdaniedielaa
stavdielavčasejehoodovzdaniasohľadomnazápiszodňa31.01.2013,akoajuskutočnenúkolaudáciu

v mesiaci júl až august 2013. Sporným bol aj samotný počet požiarnych uzáverov, ktorých sa vada
diela mala týkať. V prípade vady kabeláže bolo zo strany žalovaného namietané, že sa malo jednať o
zjavnúvadu,ktorúmalžalobcazistiťpriprehliadkediela(vprípaderozporusprojektovoudokumentáciou
nebolo sporným, že sa jedná o vadu zjavnú). Spornou bola aj dohoda na náhradnom riešení vád diela v
podobe inštalácie elektromagnetov, splnenie podmienok v zmysle listu žalobcu zo dňa 31.05.2013, ako

aj už uhradená zľava zo strany žalovaného v zmysle faktúry č. 13009. Spornou bola medzi stranami
aj povinnosť žalobcu prevziať dielo-dodávku a montáž EPS od spoločnosti Lites, keďže malo podľa
žalovaného dôjsť k osobitnému uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi týmito stranami, ako aj funkčnosť
tohto diela, keď podľa žalovaného nemalo dôjsť k vykonávaniu kontrol a skúšok v zmysle vyhlášky
MV SR č. 726/2002 Z.z. Sporným bola aj zmena vlastností skiel na požiarnych uzáveroch údajným

nedodržiavaním pokynov uvedených v záručnom liste a prevádzkovom denníku. Žalovaný rozporoval aj
nedostatočnú špecifikáciu požiadavky vyplývajúcej z projektovej dokumentácie týkajúcu sa označenia
požiarnych uzáverov aj panikovým kovaním, ako aj povinnosťou žalobcu vykonávať v zmysle čl. 6 bod
1 zmluvy pravidelné kontroly postupu prác.

4. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii k dodávke a montáži systému EPS a EVAK žalovaný
namietal, že potom ako subdodávateľ žalovaného, spoločnosť Dayton dodal na stavbu požiarne
uzávery s mechanickým uzamykaním a následnej údajnej dohode na alternatívnom riešení, malo
dôjsť medzi žalobcom a spoločnosťou Lites k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Predmetná skutočnosť sa
v priebehu súdneho konania nepotvrdila (bolo sporné), práve naopak doloženými listinnými dôkazmi,

najmä ručiteľským prehlásením, ale aj výpoveďou pána O. a svedka S. na pojednávaní, bola
predmetná skutočnosť priamo vyvrátená. Spoločnosť Lites ako pôvodný subdodávateľ spoločnosti
Dayton (subdodávateľ žalovaného na predmetnej stavbe) po neuhradení zvyšnej časti faktúry (bola
uhradená len zálohová faktúra v sume 8.000 Eur) odmietol splniť svoju povinnosť vykonať dielo vrozsahu dodávky a montáže EPS a EVAK. V tomto smere súd zdôraznil, že to bol práve žalovaný,
ktorý v pozícii dodávateľa stavby objednal u subdodávateľa Dayton dodávku EPS a EVAK, ktorý si
následneobjednalsubdodávkouEPSaEVAKvspoločnostiLites,ktoránazákladeneuhradeniazáväzku

za dodávky od spoločnosti Dayton, podmienila dodávku EPS a EVAK ručením žalobcu (pozri bližšie
ručiteľské prehlásenie č.l. 280). Žalovaný dňa 04.06.2013 vystavil objednávku č. 22130370 na dodávku
a montáž káblových rozvodov EPS pre spoločnosť Lites. Dňa 18.06.2013, t.j. deň pred odovzdaním EPS
a EVAK uzavreli žalobca a Lites ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého v prípade, že Dayton Development
s.r.o. nesplní svoj záväzok zo zmluvy o dielo, zaplatí žalobca cenu dodávky EPS a EVAK riadne a včas.

Spoločnosť Lites vyfakturovala žalobcovi sumu 28.947,60 Eur faktúrou č. 20130063 zo dňa 14.06.2013.
Keďže žalobca následne riadne uhradil cenu EPS a EVAK zo svojho ručiteľského záväzku spoločnosti
Lites (nebolo sporné), žalovaný na základe požiadavky žalobcu uhradil časť ceny v sume 24.500 Eur
vyúčtovanúfaktúrouč.13009.Skutočnosť,žespoločnosťLitesnemalauzatvorenúžiadnuzmluvuodielo
so žalobcom, ale práve so žalovaným, pre ktorého ako subdodávateľ vykonávala dodávku a montáž
EPS a EVAK, potvrdil aj svedok S. na pojednávaní, keď uviedol, že „inštalovali systémy cez spoločnosť

Dayton. S Daytonom boli problémy, nehradili faktúry. Následne sa dohodli s L.. Z. o prevzatí záväzku
Daytonu, čo nakoniec uhradil žalobca. Následne zrušili zmluvu s Daytonom. Vstúpil do toho žalobca.
Dielo vykonával na základe objednávky od spoločnosti Dayton. So žalobcom nemal žiadnu zmluvu
o vykonávaní diela.“ Rovnako tak pán O. vypovedal na pojednávaní, že „jediný dodávateľ na stavbe
bol žalovaný ako generálny dodávateľ, s ním mali uzavretú zmluvu. Spoločnosť Lites nebola pre nich

žiadnym dodávateľom, pre nich bol dodávateľ jediný TSS GRADE, od spoločnosti Lites nič neprebrali,
ani im nič nedodala.“

5. Súd preto v súvislosti s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odkázal na § 538 ObZ, v
zmysle ktorého zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy

diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo
vykonával sám. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami z čl. 1 bod 1, čl. 5 bod 2, bod 10 vyplynulo,
že zhotoviteľ je ako generálny dodávateľ stavby zodpovedný za vykonanie diela v rovnakom rozsahu,
akoby dielo vykonával sám a nemôže túto svoju zodpovednosť prenášať na subdodávateľov stavby,
ktorýchsícemôžepoveriťvykonávanímdielaazoskutkovéhostavuzistenéhosúdomvyššie(spoločnosť

Dayton a Lites boli subdodávateľom žalovaného), avšak toto poverenie žalovaného žiadnym spôsobom
nezbavuje zodpovednosti za prípadne vady diela, či škodu spôsobenú týmito subdodávateľmi stavby.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je v predmetnom
spore daná.

6. Následne sa súd považoval za potrebné zaoberať vadami predmetného diela. Predovšetkým
žalobca uvádzal, že dodané požiarne dvere boli vybavené mechanickým zámkom namiesto zámkov s
elektrickým uzamykaním, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou pri 26 dverách na únikových
cestách. Sporným v tomto smere nebolo, že žalovaný prostredníctvom subdodávateľa dodal požiarne
uzávery s mechanickým zámkom, sporným medzi stranami však ostalo, či mal žalovaný predmetnú

projektovú dokumentáciu tzv. technické riešenie, ktorá uvedenú požiadavku obsahovala k dispozícii,
ako aj počet dverí, ktoré mali byť vybavené zámkami s elektrickým uzamykaním (žalovaný tvrdil,
že elektrickým uzamykaním majú byť vybavené len 23 požiarnych uzáverov namiesto 26 požiarnych
uzáverov tvrdených žalobcom). Obrana žalovaného smerovala aj k tvrdeniu, že žalobca si výslovne
nevymienil len elektronické uzamykanie a predložená realizačná dokumentácia bola zmätočná, keďže

obsahovala aj požiadavku dverí s panikovaným kovaním. V tejto súvislosti súd upozornil aj na ďalšiu
vadu sklenených výplní a tesnenia dverí požiarnych uzáverov vymienenú žalobcom v podanej žalobe.
Žalovaný rozporoval, že ide o vady zjavné, pričom sklá na 23 požiarnych uzáverov, ktoré mali byť
vybavené sklom čírym protipožiarnym zmenili svoje vlastnosti nedodržiavaním pokynov uvedených v
záručnom liste a prevádzkovom denníku.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky žalovaného, súd upozornil na znenie samotnej zmluvy, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vykonať stavebné úpravy v zmysle projektu
v súlade so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou, príslušnými tabuľkami požiarnych
uzáverov, ako aj platnými právnymi normami. V tomto smere súd odkázal na čl. 1 bod 1, bod 2, čl. 5 bod

1, bod 2, čl. 8 bod 1 zmluvy (bližšie pozri bod 52 odôvodnenia súdneho rozhodnutia).

8. Súd aj v súvislosti s vadou konštatoval, že ide o vadu zjavnú a podstatnú, čo deklaruje znalecký
posudok č. 2/2014. V zmysle tohto znaleckého posudku znalec Ing. Cincula k požiarnym uzáveromv zmysle vyhlášky MV SR č. 478/2008 Z.z. upozornil na § 1, podľa ktorého sa za akcieschopný
považuje požiarny uzáver, ktorý spĺňa (okrem iného) tieto podmienky: bol inštalovaný, v súlade s
riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby, ak sa riešenie vyžadovalo, a má, ak sa požaduje, vrátane

systému na uvoľnenie poistného zariadenia bezpečnostného mechanizmu a ten spĺňa požiadavku
uvedenú v § 6 ods. 5 písm. a/, nemá poškodenie znižujúce jeho celistvosť, tesnosť proti prieniku dymu
alebo inú očakávanú požiadavku identifikovateľné diagnostickou metódou alebo poznateľné voľným
okom, požiarnotechnické zariadenie ovládajúce požiarny uzáver má vykonanú kontrolu v lehote podľa
osobitného predpisu. Na základe tejto skutočnosti znalec skonštatoval, že zvlnenie tesnenia dverí a

odlepenie izolačných pásov, vypadnutie tesniacich pásov z dolného rámu krídiel dverí sú nedostatky,
ktoré majú vplyv na akcieschopnosť dverí ako požiarneho uzáveru. Vady tesnenia a zmenu priehľadnosti
skiel s požiarnou odolnosťou, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené vyhláškou č. 478/2008 skonštatoval aj
L.. S. W. v odbornom vyjadrení zo dňa 28.12.2020.

9. Vo vzťahu k počtu požiarnych uzáverov, súd konštatoval, že z tabuľky požiarnych uzáverov od č.l.

96 a nasl. vyplýva celkovo dodaných 27 kusov požiarnych uzáverov, z toho 23 požiarnych dverí a 4
presklenné hliníkové steny s bezdotykovým kľúčom a napojením na signál EPS a čírym sklom. Žalobca
v rámci repliky vysvetlil, že požiarne uzávery označené ako 40/PO v bloku C. 1PP stavebný objekt SO
01.2., ktoré nie sú požiarnym uzáverom na únikovej ceste, nezahrnul do reklamácie. Vada požiarnych
dverí sa má preto týkať 22 požiarnych dverí a 4 presklenných stien na únikových cestách ovládaných

signálom EPS. V tejto súvislosti súd odkázal aj na odborné vyjadrenie L.. S. W., ktorý po zhodnotení
vád konštatuje, že na uvedenie požiarnych uzáverov do súladu so záväznými predpismi je nevyhnutná
výmena 26 kusov požiarnych dverí.

10. V súvislosti s namietanou vadou EPS a EVAK, ktorej existencia bola rozporovaná, súd uviedol, že

existenciu predmetnej vady ku dňu jej dodania montáže je potrebné považovať za zjavnú a podstatnú.

11. Súvisiacou vadou dodávky a montáže EPS a EVAK ovplyvňujúcou jej prevádzkyschopnosť bola aj
použitá kabeláž, keďže vykonaním dokazovaním bolo zistené, že v rámci tejto časti diela boli použité
kabeláže, ktoré nie sú v súlade s vyhláškou MV SR č. 94/2004 Z.z., príloha 14 a STN 92 0205 s

nižšou odolnosťou proti požiaru ako stanovuje projektová dokumentácia, v dôsledku čoho kabeláž
obidvoch systémov nespĺňa požiadavky vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., príloha 14 a STN 92 0205 o
požiarnej bezpečnosti stavieb. Uvedená skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Cinculu, ako
aj odborného stanoviska L.. W..

12. Súd obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že na danej stavbe prebehla kolaudácia, a preto
systém EPS a EVAK musel byť plne funkčný s odkazom na výsluchy svedkov L.. S. a L.. N.,
nepovažoval za dôvodnú, keďže ani jeden zo svedkov nebol prítomný prehliadky požiarnikov, resp.
samotného vyskúšania funkčnosti systémov EPS a EVAK a ani samotného kolaudačného konania,
preto vyjadrenia svedkov týkajúce sa priebehu tohto konania, sú len domnienkami bez relevancie na

posúdenie existencie vád diela. V tejto spojitosti súd upozornil aj na list od spoločnosti subdodávateľa
Lites zo dňa 01.10.2013. Na základe tohto vyjadrenia súd konštatoval, že má pochybnosť ohľadom
správnosti a úplnosti kolaudačného konania, a to aj s ohľadom na vykonané dokazovanie, v rámci
ktorého bola jednoznačne zistená vada požiarnych uzáverov v rozpore s projektovou dokumentáciou,
nefunkčná EPS (v čase kolaudácie-mesiac júl-august 2013 nebol nainštalovaný ani elektromagnetický

zámok, ale len panikové kovanie), ale aj vada kabeláže.

13. K tvrdeniu žalovaného o údajnej nefunkčnosti systému EPS z dôvodu neodbornej manipulácie
žalobcu a jeho mechanickom porušení, súd uviedol, že túto žalovaný nepreukázal. V súvislosti s
námietkou, že žalobca neprevzal predmetnú dodávku a montáž EPS a EVAK, upozornil, že žalobca ani

nemal povinnosť prevziať dielo od spoločnosti Lites, keďže jediným generálnym dodávateľom stavby
bol žalovaný, ktorý si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil. Skutočnosť, že dielo bolo vykonané v
priestoroch patriacich žalobcovi, ešte automaticky neznamená, že toto dielo prevzal. Žalobca mal v
tomto smere povinnosť prevziať len riadne vykonané dielo bez vád, čo sa v časti dodávky a montáže
EPS nestalo. V danom prípade nastala špecifická situácia, keďže žalobca prevzal dielo s vadami a

nedorobkami síce už dňa 31.01.2013, avšak bez inštalovanej EPS a EVAK, čo potvrdili obe strany
zápisom zo dňa 04.06.2013 a následne dielo v časti EPS a EVAK od spoločnosti Lites odmietol dôvodne
prevziať, čo znamená, že dielo v danej časti ani nebolo žalovaným riadne a včas odovzdané.14. Súd sa považoval za potrebné vyjadriť sa aj k samotnému odovzdaniu a prevzatiu diela, čo súvisí
s námietkou žalovaného týkajúcou sa včasného uplatnenia vád diela zo strany žalobcu. Súd dospel
k záveru, že žalobca si uplatnil vadu požiarnych uzáverov v rozpore s projektovou dokumentáciou a

nenainštalovanie systému EPS a EVAK včas, pričom námietka premlčania zo strany žalovaného nie je
dôvodná. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetné vady by žalobca neuplatnil včas.

15.Vovzťahukuplatneniureklamovanejvadysklenenýchtabúľvčas,súduviedol,žežalobcareklamoval
predmetnú vadu diela dňa 30.10.2013 (č.l. 273) s tým, že od 05.09.2013 sa vady sklenených výplní

zvýraznili, pričom v nadväznosti na kontrolu vykonanú z 29.10.2013 konštatoval, že sa vady potvrdili
na všetkých protipožiarnych dverách. Súd konštatoval, že aj predmetnú vadu si žalobca uplatnil riadne
a včas, ak v rámci postupného zhoršovania priehľadnosti sklenených tabúľ po upozornení príslušných
orgánov, reklamoval predmetnú vadu dňa 30.10.2013.

16. Na základe vyššie uvedeného právneho a skutkového rozboru vád diela, súd dospel k záveru o

existencii vád diela, ich včasnom uplatnení, zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ako aj neodstránenia
vád zhotoviteľom v ich primeranej lehote. Žalobca si v predmetnej žalobe uplatnil nárok na odstránenie
vád diela v zmysle projektovej dokumentácie v celkovej sume 179.982,37 Eur s DPH (149.984,31
Eur bez DPH) s príslušenstvom, a to v sume 23.456,29 Eur na dokončenie EPS, 27.377,88 Eur na
dokončenie EVAK a v sume 99.150,13 Eur na výmenu požiarnych uzáverov. V podaní doručenom súdu

dňa 28.08.2023 žalobca špecifikoval svoj nárok vo výške 98.731,76 Eur ako zľavu z ceny diela v zmysle
§ 439 ods. 1 ObZ a v sume 81.249,40 Eur ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný
namietal, že žalobca v rámci prvého pojednávania definoval svoj nárok ako zľavu z ceny diela podľa
§ 439 ods. 1 ObZ. Súd dal za pravdu žalobcovi, ak tvrdil, že súd pozná právo, z čoho vplýva, že súd
je viazaný žalobným návrhom a nie jeho právnou kvalifikáciou (bližšie pozri aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009). Zo samotného rozhodnutia, na ktoré odkazoval
žalovanýR59/2020rovnakotakvyplýva,žesúdniejeviazanýprávnoukvalifikáciou,atedaaksižalobca
uplatnil nárok na náhradu nákladov, hoci nesprávne aplikoval ustanovenie § 439 ods. 1 ObZ, jeho nárok
nemožno v celku zamietnuť a objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy,
ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Náhrada celej ujmy je zmyslom

judikátu R 59/2020, ktorý si žalovaný vykladal rigidne, ak tvrdil, že žalobca nemá nárok na náhradu
nákladov na odstránenie vád treťou osobou, ak si uplatnil len zľavu z ceny diela, ktorá nepokrýva všetky
náklady, pričom nárok na náhradu škody si neuplatnil.

17. Tak ako bolo uvedené vyššie, podmienky pre uplatnenie zľavy z ceny diela boli preukázané

(existencii vád diela, ich včasnom uplatnení, zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ako aj neodstránenia
vád zhotoviteľom v ich primeranej lehote, bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Co/3/2009). Zároveň súd upozornil, že nie je možné zamieňať právne následky medzi oznámením
vád a oznámením voľby medzi nárokmi. Žalobca najprv požadoval odstránenie vád žalovaným, avšak
po dodaní náhradného riešenia, ktoré nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou podaním zo dňa

29.01.2015 požadoval od žalovaného ako náklady na odstránenie týchto vád, ktoré však kvalifikoval
ako zľavu z ceny diela vo výške 98.731,76 Eur. Ak objednávateľ aj opomenie oznámiť vady diela
zhotoviteľovi, objednávateľ môže v prípade uplatnenia námietky zhotoviteľa prísť o svoje nároky z vád
diela, čo sa preukázateľne v danom prípade nestalo (viď vyššie uvedený rozbor). Súd uzavrel, že, ak si
objednávateľuplatnilpouplynutíprimeranejdobynavykonanieopravydiela,nároknazľavuzcenydiela,

či nárok na náklady na odstránenie vád diela treťou osobou, nie je potrebné, aby tento svoj sekundárny
výber bol podmienený súhlasom zhotoviteľa (bližšie pozri judikát R 59/2020).

18. Súd posudzoval, či je zistiteľná zľava z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ, teda rozdiel medzi
hodnotami vadného a bezvadného plnenia (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2

Obdo 25/2021 a sp. zn. 3 Obdo 3/2020), pričom aj v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že
maximálnym možným limitom pre zľavu z ceny diela, je cena diela určená rozpočtom pre vadnú časť
diela, z ktorej si žalobca predmetné nároky uplatňuje. Súd pripomenul, že v konaní nebolo sporným,
že zvyšná časť diela (mimo uplatnených vád) bola vykonaná bezvadne, resp. v prípadne drobných vád
a nedorobkov zachytených v zápise zo dňa 31.01.2013 boli tieto vady reparované poskytnutou zľavou

z ceny diela vo výške 20.000 Eur (faktúra č. 13009, výpoveď pána O.). Cena opráv vady diela, ktoré
boli preukázané sú vo výške 149.984,31 Eur bez DPH, teda v sume 179.981,16 Eur s DPH, keď na
odstránenie nedostatkov a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu je
potrebná suma 23.456,29 Eur na dokončenie EPS, suma 27.377,88 Eur na dokončenie EVAC, suma99.150,13Eurnavýmenupožiarnychuzáverov.Sohľadomajnanámietkužalovanéhotýkajúcusavýšky
a primeranosti celkových nákladov na odstránenie, žalobca predložil odborné vyjadrenie L.. S. W., zo
dňaXX.XX.XXXX,vrátanejehopríloh.P.L..W.zdôraznil,ženauvedeniepožiarnychuzáverovdosúladu

s projektovou dokumentáciou a vyhláškou č. 478/2008 Z.z. a z dôvodu plnenia funkcií protipožiarnej
ochrany je nevyhnutná výmena 26 kusov požiarnych dverí. L.. O. na pojednávaní vypovedal, že oslovili
viacerých výrobcov dverí. Zo záveru odborného posudku, že náklady na odstránenie nedostatkov
a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu v súlade s projektovou
dokumentáciou) v sume 23.456,29 Eur na dokončenie EPS, 27.377,88 Eur na dokončenie EVAK,

99.150,13 Eur na výmenu požiarnych uzáverov, spolu v sume 149.984,31 Eur bez DPH a 179.981,16
Eur s DPH sú preukázateľné a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že cena opravy
vád diel bola preukázaná a zároveň je aj primeraná. Žalovaný žiadnym dôkazom predloženom v konaní
nepreukázaltvrdenieonadhodnoteníaneprimeranostinákladovnaodstránenieváddielatreťouosobou.

19. S uvedeným tvrdením že žalovaný poskytol dodatočnú zľavu vo výške 73.300 Eur, a preto ide o

duplicitný nárok, sa súd nestotožnil, jednak z dôvodu, že v časti sumy 20.000 Eur nebolo preukázané,
že by išlo o vady diela riešené v rámci tohto súdneho konania, keď žalobca tvrdil, že išlo o drobné
vady a nedostatky zachytené v Prílohe č. 1 v Zápise zo dňa 31.01.2013, čo potvrdil aj pán O. v rámci
svojho výsluchu. V časti sumy 24.500 Eur malo ísť o ísť o sumu za dodávku a montáž EPS z titulu
regresného nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu ručiteľského prehlásenia voči subdodávateľovi

Lites. Súd sa preto stotožnil so žalobcom, že v časti sumy 98.731,76 Eur, je možné predmetný nárok
na náklady na odstránenie vád diela považovať za zľavu z ceny diela ako rozdiel ceny diela s vadným
plnením a bez vadného plnenia, keďže rozpočtom bola pevne určená cena tohto diela, pričom dielo
nespĺňapožiadavkyvzmysleprojektovejdokumentácievčastipožiarnejochrany(jepotrebnákompletná
výmena, a preto hodnota dodaného diela s vadami je 0 Eur, keďže EPS, EVAK, požiarne uzávery sú v

rozpore s projektovou dokumentáciou ako aj popísanými vyhláškami), a preto sa vyžaduje kompletná
výmena tejto časti diela.

20. V prevyšujúcej časti nároku nákladov na odstránenie vád diela ako rozdielu medzi zľavou z ceny
diela, teda v sume v časti 81.249,40 Eur ako nároku na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1 ObZ, súd

uviedol, že v konaní bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný dielo v časti týkajúcej
sa požiarnych uzáverov, EPS a EVAK nevykonal v súlade s projektovou dokumentáciou (viď skutkový
rozbor vyššie), čím porušil svoju zmluvnú povinnosť v čl. 1 bod 1, bod 2, bod 3, čl. 5 bod 1, 2 zmluvy
o dielo, ako aj povinnosť uvedenú v § 536 ods. 1 v spojení s § 554 ods. 1 ObZ. V tejto súvislosti
súd zdôraznil, že ak ani po odstránení vád na základe objednávateľom uplatneného nároku z vadného

dodaniadiela,totodielonezodpovedávýsledkuurčenémuvzmluve,mádielovadyvzmysleustanovenia
§ 560 ods. 1 ObZ, čo v konečnom dôsledku znamená, že zhotoviteľ si nesplnil povinnosť a vady diela
neodstránil (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2023, sp. zn. 32Cob/46/2022).

21.Žalobcavtomtosmeretvrdil,aajpreukázal,žežalovanývčastidielatýkajúcehosaEPSaEVAK,ako

aj požiarnych uzáverov dodal dielo, ktoré nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom takéto
porušenie zmluvy, ako aj zákona (viď predchádzajúci bod) je v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
ktorá v zmysle § 440 ods. 1 ObZ predstavuje zvyšnú časť vo výške 81.249,40 Eur celkovej reparácie
ujmy nákladov potrebných na odstránenie vád diela treťou osobou v sume 179.981,16 Eur (bližšie pozri
bod 80 odôvodnenia rozsudku). Žalovaný by sa mohol od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak by

preukázal, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods.
1 Obchodného zákonníka), čo však v tomto konaní nepreukázal.

22. Žalobu žalobcu, tak možno označiť za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko v konaní bola nad všetky
pochybnosti preukázaná existencia vád, ich včasné uplatnenie, zodpovednosť zhotoviteľa za vady a

výška uplatneného nároku na zľavu z ceny diela pre vznik nároku v zmysle § 439 ods. 1 ObZ. Rovnako
mal súd aj preukázané splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1
ObZ. Všetky zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody sú dané, pričom z hľadiska úpravy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, v otázke protiprávneho úkonu, pôjde o porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§

757).

23. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 179.982,37 Eur od
25.10.2016 do zaplatenia. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že predmetný dátum, od ktorého žalobcapožadoval predmetný nárok je deň podania žaloby. Žalobca si nárok na zľavu z ceny diela uplatnil
listom zo dňa 29.01.2015, pričom lehotu na plnenie k uplatnenej zľave z ceny diela určil na 14 dní.
Keďže žalobca požadoval úrok až od podania žaloby, súd v súlade so zásadou ne eat ultra petita,

posúdil predmetný úrok z omeškania k požadovanému dňu, teda k 25.10.2016. Vzhľadom na uvedené
súd priznal požadovaný úrok z omeškania v súlade s vyššie uvedenými citovanými ustanoveniami a
príslušnou úrokovou sadzbou, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP.

26. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že súd svojim postupom porušil jeho základné
(1) právo na kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, (2) právo na zákaz prekvapivých rozhodnutí; to
všetkovintenzite,ktorádovoľuježalovanémutvrdiť,žebolovsúhrneporušenéjehoprávonaspravodlivý
súdny proces.

27. Namietal, že súd tak na margo doručenej argumentácie žalovaného zo dňa 20.04.2023 (napriek
tomu, že výšku uplatneného nároku žalovaný rozporoval už na prvom pojednávaní) vzhliadol nedostatky
žalobcom uplatneného nároku, v dôsledku čoho umožnil žalobcovi absolútne nedôvodný priestor na
vykonanie ďalšieho dokazovania (po záverečných stanoviskách). Konajúci súd navyše na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2023 upozorňoval žalobcu, či vzhľadom na argumentáciu žalovaného nezváži

mimosúdne urovnanie sporu a či toto konanie vzhľadom na § 439 ods. 1 ObZ bude pre neho účelné a
hospodárne. Podotkol, že počas celého konania sa žalobca teda nedomáhal nároku na náhradu škody.
Tento nárok si uplatnil až potom, čo mu žalovaný v svojom záverečnom stanovisku uviedol, že nárok
v konaní, ktorý uplatňuje nie je ani jedným z nárokov z titulu vadného plnenia (predovšetkým teda
zľavou z ceny), ale mohol by byť maximálne náhradou škody. Namiesto toho, aby súd žalobu v celom

rozsahu zamietol, súd prebral na seba povinnosť žalobcu a odôvodnil prečo si žalobca uplatnil aj nárok
na náhradu škody. S uvedeným právnym posúdením súdu sa žalovaný taktiež nestotožňuje.

28. Poukázal na bod 85 rozsudku, kde súd uviedol, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal
okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 ods. 1 ObZ. Súd však zamlčal dôvody prečo žalovaný

nepreukazoval okolnosti podľa § 374 ObZ. Vyslovil presvedčenie, že súd porušil povinnosť rovnosti
zbraní, keď žalovanému vytvoril priestor po záverečných rečiach modifikovať uplatnený nárok (zo
zľavy z ceny v časti na náhradu škody), avšak žalovanému rovnaký priestor neposkytol, keďže ho ani
neupozornil, že po replike žalobcu k záverečnej reči žalovaného bude uplatnený nárok posudzovať
ako nárok na náhradu škody. Osobitne poukázal na vyjadrenia súdu na pojednávaní konanom dňa

25.04.2023, že tento nárok nemožno ako nárok na náhradu škody vôbec posudzovať. Súd svojím
postupom porušil zásadu rovnosti zbraní ako aj právo na kontradiktórny proces.

Poukázal na zvukovú nahrávku z pojednávania konaného dňa 25.4.2023. Uviedol, že súd v danom
prípade jednoznačne vydal prekvapivý rozsudok, keďže počas celého konania vykonával dokazovanie

k zodpovednosti za vady na vykonanom diele. Ani pri predbežnom právnom posúdení súd neuviedol,
že by predmetný spor mohol posudzovať podľa ustanovení § 373 a nasl. ObZ. Uvedený postup (resp.
predbežný právny názor) súdu bol v konečnom dôsledku logický, keďže žalobca ani neuplatňoval v
podanej žalobe nárok na náhradu škody a počas celého konania ani nepreukazoval jej obligatórne
predpoklady. Až na pojednávaní konanom dňa 25.4.2023, kedy žalovaný prvý krát uviedol, že tento

nárok by mohol byť posudzovaný iba ako nárok na náhradu škody, súd sa začal touto argumentáciou
zaoberať, avšak vyslovene, a to opakovane expressis verbis dal žalovanému za pravdu a skonštatoval,
že v danom prípade sa nemôže jednať o nárok na náhradu škody, lebo žalobca si nedal vady opraviť a
teda nevynaložil žiadne finančné prostriedky na opravu. Súd svojim postupom j znemožnil žalovanému
uskutočňovaťjehoprocesnépráva,atovtakejmiere,žedošlokporušeniuprávnanaspravodlivýproces.

29. K inej vade uviedol, že zo zvukovej nahrávky zo dňa 25.04.2023 je zrejmé, že súd po záverečnej
reči žalovaného umožnil žalobcovi doplniť dokazovania na preukázanie nároku na zľavu z ceny
diela. Nakoľko ten nevedel na pojednávaní k tomu zaujať stanovisko súd odročil pojednávanie natermín 05.09.2023. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.08.2023 nenavrhol doplniť dokazovanie. Žalobca v
podstate zaujal repliku k záverečnému stanovisku žalovaného, čo je však v zmysle doktríny a judikatúry
všeobecných súdov neprípustné. Súd preto na túto repliku nemal vôbec prihliadať, nie na nej postaviť

rozsudok.

30. K nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že súd sa v rozsudku s týmito úhradami, ktoré
žalovaný preukázateľne realizoval v prospech žalobcu titulom zľavy z ceny ako aj titulom odstránenia
vád tretími osobami, a to spoločnosťou LITE SLOVAKIA, s.r.o. vôbec nezaoberal. Opomenul, že

žalovaný uhradil žalobcovi sumu 72.527,66 Eur ešte počas a po vykonaní diela, nakoľko si bol
vedomý svojej spoluzodpovednosti na vadne dodanom diele. Súd v bode 67 rozsudku uviedol, že
má vážne pochybnosti o správnosti kolaudačného konania. Uvedené však považoval len za ničím
nepreukázanú domnienku súdu. Pokiaľ kolaudačné konanie prebehlo a bolo vydané právoplatné
kolaudačné rozhodnutie nie je súd oprávnený spochybňovať jeho zákonnosť. Aj z uvedeného dôvodu
smetohonázoru,žesúdnazákladevykonanýchdôkazov(právoplatnéhokolaudačnéhokonania)dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

31. K prípustnosti ďalších opravných prostriedkov procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené uviedol, že nakoľko súd svojim postupom znemožnil strane uplatňovať
prostriedky procesnej obrany, keďže až do vydania rozsudku ani raz nezmienil, ba naopak, expressis

verbis uviedol, že žalovaný nárok nebude možné posudzovať podľa ustanovení o náhrade škody, a
následne v rozsudku v časti priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, je nutné pripustiť po zrušení
rozsudku nové dokazovanie, v ktorom bude môcť žalovaný využiť všetky prostriedky procesnej obrany,
napríklad preukazovať, že poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ktorá je spôsobená
konaním poškodenej strany alebo nedostatkom jej spolupôsobenia, na ktorú je povinná (§ 376), ďalej

nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla nesplnením povinnosti podľa predpisov uvedených v § 382,
na náhradu škody, ktorá vznikla nesplnením povinnosti predchádzať škode alebo škodu zmierňovať (§
384) a na náhradu škody, ktorá vznikla včasným neuzavretím náhradnej zmluvy (§ 385) a ďalšie.

32. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, súd sa v rozsudku stotožnil s takto uplatneným

nárokom, pričom sumu 98.731,76 Eur priznal žalobcovi z titulu zľavy z ceny a sumu 81.249,40 Eur z
titulunáhradyškody.Nestotožnilsasodôvodnenímsúdu.Zaabsurdnépovažoval,žehodnotadodaného
diela je 0 Eur, keď dvere, ktoré boli do zariadenia Nový domov Želiezovce dodané určite majú hodnotu,
o to viac keď ich žalobca už od roku 2013 (kedy bola kolaudácia diela) užíva. Argumentum ad absurdum
by sme dospeli k záveru, že je v podstate absolútne irelevantné, či zhotoviteľ dielo (dvere, EPS a EVAK)

dodá alebo nedodá, pretože výkladom súdu dodanie diela (dverí) bez požadovanej akosti v podstate
znamená nedodanie diela vôbec.

33. Podľa neho súd uviedol, že nárok na náhradu škody možno žalobcovi priznať aj napriek tomu,
že nevynaložil žiadne prostriedky na opravu diela a postačuje len, že predložil cenovú kalkuláciu

tretej osoby, z ktorej vyplýva koľko by oprava diela stála, keby ju žalobca vykonal. Súd tak priznal
žalobcovi nárok, ktorý ešte nevznikol. Je totiž otázne, či žalobca uvedené prostriedky vôbec použije na
odstránenie vád diela, keďže s takto zásadne vadným dielom (podľa jeho slov) dokázal fungovať 10
rokov. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný považuje za nesprávne posúdenie súdu v rozsahu údajnej
škody, ktorá žalobcovi vznikla. Súd v bode 83 rozsudku odkázal na rozhodnutie R 55/1971 a R 25/1990,

ktoré asi mali podporne odôvodňovať jeho odôvodnenie rozsudku v otázke škody. Rozhodnutie R
55/1971 sa týka niektorých otázok k náhrade škody podľa občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964
Zb.) a rieši úplne iné otázky ako súd v predmetnom rozsudku. Čo sa týka rozhodnutia R 25/1990 tam sa
súd zaoberal § 442 a nasl. OZ. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody v rozsahu určenom
znaleckým posudkom za opravu motorového vozidla, ku ktorej došlo z dôvodu, že pracovník žalovanej

organizácie oneskorene uzavrel mechanické závory na železničnom prejazde a došlo preto k stretu
lokomotívy s autom. Žalobca si motorové vozidlo dal opraviť a od žalovaného žiadal náhradu škody v
podobe sumy, ktorú uhradil za opravu vozidla. Z uvedeného je tak zrejmé, že rozhodnutie R 25/1990
sa nemôže aplikovať na uvedený prípad, keďže v ňom si žalobca dal škodu na vozidle opraviť a potom
žiadal od žalovaného jej úhradu. V prejednávanom prípade však žalobca do dnešného dňa si škodu

opraviť nedal, v dôsledku čoho je evidentné, že mu žiadna škoda nevznikla. V tejto súvislosti odkázal na
právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
pod R 59/2020. Žalovaný na podporu svojej argumentácie odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 31.05.2022 sp. zn. 2Obdo 25/2021. Zhrnúc uvedené má žalovaný za to, že súd vec nesprávneprávneposúdil,keďpriznalžalobcovinárokztituluzľavyzcenyvrozsahu98.731,76Eur,keďžežalovaný
nepreukázal v konaní rozdiel medzi hodnotou dodaného diela s vadami a hodnotou dodaného diela bez
vád a z titulu náhrady škody v rozsahu 81.249,40 Eur, keďže žalobcovi nevznikla žiadna škoda nakoľko

si vadne dodané dielo do dnešného dňa nedal opraviť prostredníctvom tretej osoby ani svojpomocne. Na
preukázanie vzniku škody žalobcu nepostačuje predloženie odborného vyjadrenia, v ktorom tretia osoba
predloží cenovú kalkuláciu nákladov, ktoré by boli potrebné na odstránenie vád diela tretími osobami.

34. Vzhľadom na prezentované skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu

Bratislava III zo dňa 06.10.2023, sp. zn. B1-38Cb/173/2016 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % eventuálne, aby
rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 06.10.2023, sp. zn. B1-38Cb/173/2016 zrušil a vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu za

vecne správny (správne skutkové zistenia), preskúmateľný (obsahujúci prislúchajúce právne posúdenie,
z ktorého je zrejmá úvaha i súdu) a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo považuje žalobca za
súladné s procesnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

36. Postup súdu prvej inštancie v súvislosti s ukončením dokazovania a záverečnými rečami strán sporu

upravuje § 182 CSP. Súd mal zákonnú možnosť po prezentácii záverečných rečí rozhodnúť o tom, že
sa dokazovanie nekončí a súd bude pokračovať v konaní, preto takýto postup nemožno označiť za
nesprávny procesný postup, ktorým by súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že žalovaný výšku uplatneného nároku žalobcom namietal už skôr v priebehu konania.

Ak žalovaný uviedol, že poprel skutkové tvrdenia žalobcu o výške uplatneného nároku, potom, aby
jeho popretie bolo účinné, muselo by zodpovedať zákonom definovanému prostriedku procesnej obrany
podľa § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný však len celkom neurčito a výhradne všeobecne vyjadril svoj nesúhlas
s výškou uplatneného nároku, keď ešte vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2018 uviedol,
že žalobcom predložené vyčíslenie odstránenia nesúladu diela titulom vytýkaných vád je neobjektívne

a vysoko nadhodnotené. Žalovaný dokonca ani v podaní zo dňa 20.04.2023 jednoznačne nenamietal
výškunárokužalobcuuplatnenúvkonaní,alejehoprávneposúdeniezjednejčastiakozľavyzcenydiela
a z druhej časti ako nároku na náhradu škody. Hmotnoprávna námietka žalovaného, že nárok žalobcu je
možnézčastisubsumovaťpodhmotnoprávneustanovenie§439ods.1ObZazčastipodhmotnoprávne
ustanovenie § 440 ObZ, bola vznesená až v podaní zo dňa 20.04.2023, t.j. nebola vznesená včas,

nakoľko samotný žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že si bol od počiatku vedomý, že žalobcom
uplatnený nárok nezodpovedá nároku na zľavu z ceny diela podľa § 439 ods. 1 ObZ. Ak teda žalovaný
tvrdol, že súd porušil povinnosť rovnosti zbraní, keď žalobcovi vytvoril priestor po záverečných rečiach
modifikovať uplatnený nárok, avšak žalovanému rovnaký priestor neposkytol, tak toto vo svetle vyššie
uvedeného procesného postupu súdu ako dôvod odvolania neobstojí.

37. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazoval na princíp zákazu prekvapivých rozhodnutí. V prejednávanom
prípade súd prijal hmotnoprávnu námietku žalovaného, ktorú predniesol v podaní 20.04.2023 a na
pojednávaní dňa 25.04.2023 jeho odročením, dal stranám priestor, aby sa k aplikácii hmotnoprávneho
ustanovenia o zľave z ceny diela a ustanovenia o náhrade škody vyjadrili, právne argumentovali alebo

navrhli doplnenie dokazovania. Poukázal na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2804/10; nález sp. zn. I. ÚS
451/11 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo 56/2020, tiež na judikatúru
ÚSSRsp.zn.IV.ÚS16/2012auznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa22.03.2016sp.zn.3Cdo/3/2016,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 5Cdo/211/2013).

38. Ak žalovaný uviedol, že mu bolo znemožnené uplatňovať prostriedky procesnej obrany a tým
je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, potom aby toto tvrdenie bolo vôbec
preskúmateľné, by musel v podanom odvolaní žalovaný špecifikovať aké konkrétne prostriedky
procesnej obrany nevyužil, ale mohol a mal záujem využiť. Všeobecné konštatovanie, že by sa žalovaný
snažil preukázať, že poškodená strana nemá nárok na náhradu škody neobstojí. Čo sa týka právneho

posúdenia žalobcom uplatneného nároku je podstatné aplikovať právne závery obsiahnuté v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020 publikované Zbierke
stanovísk NS - R 59/2020, na ktoré poukázal samotný žalovaný. Žalobca vo svojom vyjadrení dal do
pozornosti súdu i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2015, sp. zn. 4MObdo/5/2013.39. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad nároku na náhradu škody, a túto úlohu
za neho prevzal súd prvej inštancie. Vyššie uvedené tvrdenie je v rozpore obsahom súdneho spisu,

vykonaného dokazovania a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.08.2023. Uviedol, že súd v nijakom
prípade neprevzal úlohu žalobcu pri odôvodnení aplikácie zákonných ustanovení o nároku na náhradu
škody, keď sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu na podklade vykonaného dokazovania, ktoré bolo v celom
rozsahu relevantné, a to tak vo vzťahu k nároku na zľavu z ceny diela ako i k nároku na náhradu škody.

40. Žalovaný uviedol ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobca podľa
názoru žalovaného, nepreukázal v konaní rozdiel medzi hodnotou dodaného diela s vadami a hodnotou
dodaného diela bez vád a rovnako nepreukázal vznik škody, nakoľko dielo nebolo do dnešného dňa
opravené prostredníctvom tretej osoby. Súd prvej inštancie sa výške uplatneného nároku správne a
veľmi podrobne venoval v bodoch 80.-86. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ak žalovaný mal
záujemrozporovaťvýškuzľavyzcenydiela,potombolovzmysleteórieopresúvanídôkaznéhobremena

nevyhnutné, aby žalovaný tvrdil konkrétnu výšku zľavy a o tejto predložil dôkaz. Považoval za nutné
dodať, že ak žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v podobe vyčíslených nákladov na odstránenie
vád diela podľa odborného vyjadrenia obsahujúceho kalkuláciu nákladov, bez toho, aby tieto náklady
už boli aj skutočne uhradené a vady by boli odstránené tretím subjektom, vystavuje sa riziku, že v
dôsledku trvania sporu, nemusí priznaný nárok skutočne pokryť všetky náklady na odstránenie vád v

dôsledku zmeny cien tovarov a služieb, alebo v dôsledku, že pri realizácii opráv, výmeny a dodania
chýbajúcich častí diela budú zistené ďalšie položky v podobe práce a materiálu, ktoré pôvodne neboli
zahrnuté do kalkulácie. Takéto riziko však berie na seba žalobca ako poškodený. Na strane 10 podaného
odvolania sa žalovaný snaží vyvolať dojem, že žalobca spolupracoval a súhlasil s náhradným riešením
pri odstránení reklamovaných vád diela, resp. že žalovaný už poskytol zľavu z ceny diela, ktorá by mala

kompenzovať reklamované vady diela.

41. Na strane 11 podaného odvolania žalovaný argumentoval, že vykonaním kolaudácie a vydaním
kolaudačného rozhodnutia je preukázané, že dodávka bola v súlade s projektovou dokumentáciou. K
predmetnej dodávke a montáži systému EPS a EVAK subdodávateľ žalovaného vyhotovil Protokol o

odovzdaní a prevzatí diela z 20.06.2013, podľa ktorej boli dodávka, montáž a spustenie EPS a EVAK
dokončené dňa 19.06.2013. Podľa Protokolu o vykonaní funkčnej skúšky EPS bola funkčná skúška EPS
a ovládania iných zariadení vykonaná dňa 20.06.2013. Pri odovzdaní a prevzatí diela bola revíznym
technikom vyhotovená a dňa 20.06.2013 odovzdaná Správa č. L2013021 o prvej odbornej prehliadke a
odbornej skúške EPS a Správa č. L2013022 o prvej odbornej prehliadke EVAK. Žalovaný v tomto smere

tvrdil,žepožiarneuzáverysúpripojenénaEPSasystémjeplnefunkčný,avšakžalobcaodmietolsystém
prevziať, a preto nie je spustený. Žalovaný, v rozpore s preukázanými skutočnosťami, ku kolaudácii
predložil protokoly spoločnosti LITES-SLOVAKIA SK, s.r.o., v ktorých zhodnotil protipožiarny systém ako
funkčný, i keď z dokumentácie o odovzdaní EPS a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývala
opačný záver. Kolaudačné rozhodnutie navyše neobsahuje vyjadrenie kolaudačnej komisie, že EPS je

funkčná, a teda nie je žiadnym dôkazom o vadách diela. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
vysporiadal s námietkou žalovaného v bode 67 napadnutého rozsudku a domnienku žalovaného o tom,
že ak prebehlo kolaudačné konanie dielo, tak nemôže mať dielo vady, odmietol prevziať. Žalovaný
sa tiež snažil v priebehu konania prezentovať, že žalobca udelil súhlas k alternatívnemu riešeniu
ovládania požiarnych dverí, keď žalobca aktívne nebránil dodávke, čo považuje žalovaný za súčinnosť.

Žalobca súhlas s návrhom žalovaného na zmenu technického uzatvárania požiarnych dverí nahradením
elektrických inverzných zámkov umiestnených v dverách vonkajšími elektromagnetickými zámkami
umiestnenými na ráme dverí a umiestnením magnetických čítačiek, podmienil písomným súhlasom
odborne oprávnených osôb, vrátane súhlasu projektového orgánu a písomného potvrdenia výrobcu
požiarnych dverí, že novým riešením nedôjde k neplatnosti certifikácie a záruky požiarnych dverí.

Požadovanépísomnépotvrdeniažalovanýnikdynepredložil,apretoanižalobcasozmenoutechnického
riešenia nikdy nesúhlasil.

42. Dodávateľ požiarnych uzáverov zásah neschválil a LITES-SLOVAKIA SK, s.r.o. realizoval dodávku,
ktorá mala oklamať žalobcu (odberateľa) a presvedčiť ho o tom, že požiarne uzávery ovláda EPS, hoci

tomu tak nebude. Obrana žalovaného v podobe tvrdeného odstránenia vád diela je absolútne vylúčená.
Záverom zhrnul, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto žalobca žiada, aby bolo odvolanie
žalovaného podľa § 448 CSP (zrejme mal na mysli ust. § 387 ods. 1 CSP - poznámka odvolacieho súdu)ako nedôvodné zamietnuté a aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

43. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec doposiaľ uvedeného doplnil, že považuje
argumentáciu žalobcu v súvislosti s ust. § 182 CSP, za zavádzajúcu a manipulatívnu. Uviedol, že súd
vyzval strany sporu, aby zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci,
teda tzv. záverečné reči (v zmysle názvu tohto ustanovenia CSP) zaslali písomne, pričom pojednávanie
odročil. Zastáva názor, že zvolený procesný postup súdu je v rozpore s CSP ako základným procesným

kódexom, pričom týmto došlo k zásahu do práv žalovaného a k porušeniu základných princípov konania
- princípu rovnosti strán a kontradiktórnosti konania.

44. Aj popretie skutkových okolností zo strany žalovaného, ktoré podľa žalobcu nebolo v zmysle § 151
ods. 2 CSP dostatočné, čoho následkom je jeho neúčinnosť, pričom poukazuje na výšku žalobcom
uplatneného nároku, aj v tejto časti je vyjadrenie podľa názoru žalovaného zavádzajúce. Pokiaľ ide o

škodu, žalobca počas celého priebehu konania netvrdil, že by mu akákoľvek škoda vznikla, a preto
je celkom logické, že ju nemohol žalovaný ani popierať. Avšak, žalovaný opakovane poukazoval
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť a dôvodnosť uplatneného nároku, najmä
nepreukázal výšku žalovanej sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal. K nároku na zľavu z ceny diela sa
žalovaný opakovane vyjadroval v podstate od začiatku sporu. Nie je pravda, že by nenamietal výšku

nároku žalobcu uplatnenú v konaní, ako to teraz tvrdí žalobca. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to,
že zo strany žalobcu ide o nový spôsob procesnej obrany. Bez ohľadu na to, žalovaný po celý čas tohto
konania namietal žalobcom uplatnený nárok, a to aj čo do výšky. Je na ťarchu žalobcu, že svoj nárok
dostatočne nezdôvodnil a riadne nepreukázal. Následne žalobca nepochopiteľne poukázal na právnu
úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam a

následne na nutnosť ich včasného uplatnenia. Žalovaný je názoru, že zo strany žalobcu ide o nesprávnu
právnu interpretáciu jednotlivých inštitútov. Mal za to, nebolo povinnosťou žalovaného vopred upozorniť
žalobcu na nesprávny spôsob uplatnenia svojho domnelého nároku, na to, čo musí pre jeho riadne
uplatnenie preukázať a ako správne postupovať v spore.

45. Odkazy na predbežné právne posúdenie veci súdom, pri ktorom žalobca znovu odkazuje na
nesprávne ustanovenie CSP, nie je relevantné, keďže predbežné právne posúdenie veci uvádza súd
na začiatku konania, teda po tom, čo bola prednesená žaloba a vyjadrenie žalovaného, teda ešte pred
vykonaním dokazovania. Teda ide o zásadne odlišnú situáciu ako v tomto prípade, keď súd svoj právny
názor vyjadril na konci 7 rokov trvajúceho procesu po záverečných stanoviskách strán konania.

46. Poukázal na judikát R 59/2020, pri čom však nerešpektuje zásadné rozdiely, ktoré znemožňujú jeho
aplikáciu v tomto prípade. Opakovane zdôraznil, je zásadný rozdiel, či dôjde k odstráneniu vád treťou
osobou, alebo nie. Škoda, tak ako bola judikatórne definovaná, pokiaľ ide o skutočnú škodu, znamená
skutočnú škodu, alebo náklady potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu (viď R 55/1971). Žalobca

však ani len netvrdil, že by mu bola škoda spôsobená. Rovnako, až teraz vo svojom vyjadrení tvrdí
a zdôvodňuje vznik ostatných predpokladov pre zodpovednosť za náhradu škody (porušenie zmluvnej
povinnosti, kauzálny nexus). Preto len tvrdenie, že súd pozná právo nemôže nahradiť povinnosť
procesnej aktivity strany konania uviesť okruh rozhodujúcich skutočností. Žiadne ďalšie skutočnosti,
potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu, žalovaný neuviedol.

47. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý okrem už uvedeného neuviedol žiadne potrebné
informácie pre činnosť odvolacieho súdu pri posúdení podaného odvolania vo vzťahu k (ne)správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

48. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

49. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.50. Podľa § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,

že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase
vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

51. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo

v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

52. Podľa § 537 ods. 2 ObZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

53. Podľa § 538 ObZ, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z

povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.

54. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

55. Podľa § 547 ods. 3 ObZ, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje
za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne

prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

56. Podľa § 550 ObZ, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí,
že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať
sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym

spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup
zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

57. Podľa § 551 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu

na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho
vykonávanievnevyhnutnomrozsahuprerušiťdodobyvýmenyvecíalebozmenypokynovobjednávateľa
alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí

a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota
určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením
vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Podľa
odseku 2 zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia
diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ

na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu
zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. Podľa odseku 3 zhotoviteľ, ktorý
nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí
odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

58. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

59. Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve. Podľa ods. 2 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554);
ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci
častohtoprechodu.Zavadydiela,naktorésavzťahujezárukazaakosť,zodpovedázhotoviteľvrozsahutejto záruky. Podľa ods. 3 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v
odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Podľa odseku 4 ak spočíva dielo v zhotovení
veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až § 422 a § 426.

60. Podľa § 561 ObZ, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí
odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ
na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov

daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na
ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

61.Podľa§562ods.1ObZ,objednávateľjepovinnýpredmetdielaprezrieťalebozariadiťjehoprehliadku
podľamožnostičonajskôrpoodovzdanípredmetudiela.Podľaods.2ObZsúdnepriznáobjednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od
odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná
doba. Podľa odseku 3 ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

62. Podľa § 428 ods. 2 ObZ, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne
v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Podľa odseku 3 účinky
odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo
musel vedieť v čase dodania tovaru.

63. Podľa § 564 ObZ, pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441. Objednávateľ však nie
je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

64. Podľa § 436 ods. 1 ObZ, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§
345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar,
dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád
opravoutovaru,aksúvadyopraviteľné,c)požadovaťprimeranúzľavuzkúpnejcenyalebod)odstúpiťod
zmluvy. Podľa odseku 2 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi

predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru
sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať
dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu
predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej

lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo
požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Podľa odseku 3 ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku
v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Podľa
odseku 4 popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na
zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

65. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

66. Podľa § 439 ods. 1 ObZ, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú
by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je
rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Podľa odseku 2 kupujúci môže o zľavu

znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať
jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
Podľa odseku 3 ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so
súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie spohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania
tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.

67. Podľa § 440 ods. 1 ObZ, nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na
zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať
náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Podľa odseku
2 uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a §
437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

68. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

69. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.

70. Predmetom odvolacieho prieskumu v posudzovanej veci je posúdenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie, ktorý označil žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu, pretože v konaní bola preukázaná

existencia vád, ich uplatnenie, zodpovednosť zhotoviteľa za vady a výška uplatneného nároku na zľavu
z ceny diela pre vznik nároku v zmysle § 439 ods. 1 ObZ. Súd tiež považoval za preukázané aj splnenie
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v súlade s ust. § 440 ods. 1 ObZ. Mal za to, že všetky
zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody sú dané, pričom z hľadiska úpravy obsiahnutej v
ObZ, v otázke protiprávneho úkonu, pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu(§ 373), ako

aj o porušenie povinnosti ustanovenej v ObZ (§ 757).

71. Žalovaný v odvolaní namietal, že bolo porušené jeho právo na kontradiktórnosť konania a rovnosť
zbraní tým, že vytvoril žalobcovi priestor po záverečných rečiach, modifikovať uplatnený nárok, avšak
žalovanému rovnaký priestor neposkytol, pretože ho ani neupozornil, že po replike žalobcu k záverečnej

reči žalovaného, bude uplatnený nárok posudzovať ako náhradu škody. Poukázal tiež na tvrdenia súdu,
že tento nárok nemožno posudzovať ako nárok na náhradu škody. Ďalej v odvolaní namietal porušenie
práva na zákaz prekvapivých rozhodnutí. Inú vadu v konaní videl v tom, že súd nemal prihliadnuť na
replikužalobcuapostaviťnanejrozsudok.Tiežnamietal,žesúdsavrozsudkunevysporiadalsúhradami
žalovaného žalobcovi titulom ceny zľavy z diela, ako aj titulom odstránenia vád tretími osobami, a to

spoločnosťou LITE SLOVAKIA, s.r.o. Súd opomenul, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 72.527,66
Eur počas a po vykonaní diela. V odvolaní tiež vyslovil svoje presvedčenie, že je nutné po zrušení
rozsudku pripustiť nové dokazovanie, v ktorom bude môcť žalovaný využiť všetky prostriedky procesnej
obrany. Namietal aj bod 81 rozsudku, s ktorým sa nestotožnil. Tiež uviedol, že žalobca nepreukázal, a
ani neodôvodnil, predpoklady nároku na náhradu škody, pričom ho zaťažovalo dôkazné bremeno.

72. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako

i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správnevyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

K námietke žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd dodáva, že podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a nároky poskytované právnym
poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva súčasne aj právo
na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp.

zn. IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004).
Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam žalobcu, podávať pripomienky a navrhovať
dôkazy.Odvolacísúdzároveňvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáverysúduprvejinštancievovecisamej,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku.

73. Žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na kontradiktórnosť konania a porušenie rovnosti
zbraní. Túto odvolaciu námietku videl v postupe súdu, ktorý posudzoval uplatnený nárok ako nárok na
náhraduškody,čohosižalovanýnebolvedomý,inakbyzvolilinéprostriedkyprocesnejobrany.Poukázal

na vyjadrenie súdu na pojednávaní dňa 25.04.2023, z ktorého nebolo zrejmé, že by súd posudzoval
nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, v dôsledku čoho nenavrhol žalovaný žiadne dokazovanie.
Považoval preto vyjadrenie súdu zo dňa 25.04.2023 za zavádzajúce a účelové, s cieľom znemožniť
žalovanému sa v konaní adekvátne brániť, minimálne v takom rozsahu, ako to umožnil žalobcovi. K
tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci nie je možné hovoriť o porušení

práva na kontradiktórnosť konania, či porušenie rovností zbraní. Odvolací súd poukazuje na číslo listu
867, na ktorom je pripojená doručenka, ktorou bola záverečná reč žalobcu, doručená žalovanému dňa
25.04.2023. Rovnako tak záverečná reč žalovaného bola doručená žalobcovi, čo preukazuje doručenka
pripojená k listu č. 874. Aj vyjadrenie žalobcu, evidované na čísle listu 882 a nasl. bolo preukázateľne
doručené žalovanému dňa 30.08.2023. Ak chcel žalovaný v konaní uplatniť svoje procesné práva,

predovšetkým spočívajúce v procesnej obrane, ako aj ďalším dokazovaním, odvolací súd dáva do
pozornosti žalovaného, že vyjadrenie žalobcu k záverečným rečiam, bolo doručené žalovanému dňa
30.08.2023. Rozsudok vo veci samej, vyhlásil súd prvej inštancie až dňa 06.10.2023, t.j. žalovaný
mal priestor v trvaní 36 kalendárnych dní, ktoré však na uplatnenie ďalších dôkazných prostriedkov
nevyužil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

74. Ďalej žalovaný namietal, že súd vydal prekvapivý rozsudok, keďže počas celého konania vykonával

dokazovanie k zodpovednosti za vady na vykonanom diele. Ani na predbežnom právnom posúdení
neuviedol, že by spor mohol posudzovať podľa § 373 a nasl. ObZ. Odvolací súd zastáva názor,
že súd prvej inštancie prijal hmotnoprávnu námietku žalovaného, ktorú predniesol v konaní zo dňa
20.04.2023 a odročením na pojednávaní zo dňa 25.04.2023, dal stranám priestor, aby sa k aplikácii
hmotnoprávneho ustanovenia o zľave z ceny diela, a ustanovenia o náhrade škody vyjadrili, právne

argumentovali, či navrhli doplnenie dokazovania. K zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí, odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.12.2020, sp. zn.
2Obdo/56/2020, v zmysle ktorého, súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť a nie je obmedzovaný tak
pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným
právnym posúdením. Zároveň odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že zákaz prekvapivých súdnych

rozhodnutí neznamená, že by strana konania mala vždy poznať závery súdu, ešte predtým, ako súd
vynesie rozhodnutie.

75. Ako inú vadu v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalovaný uviedol,
že žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.08.2023 nenavrhol doplniť dokazovanie. Žalobca zaujal repliku k

záverečnému stanovisku žalovaného, čo je však v zmysle doktríny a judikatúry všeobecných súdov,
neprípustné. Vyslovil právny názor, že súd nemal na repliku vôbec prihliadať, pričom ten na nej postavil
rozsudok. K tomuto odvolaciemu argumentu odvolací súd uvádza, že samotná polemika žalovaného
so závermi súdu prvej inštancie, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či len kritika toho,ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu dotknutých právnych otázok, významovo nie je spôsobilou
narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako ako ich námietky o pripustení repliky k
záverečnej reči v odôvodnení rozhodnutia, keďže takáto povinnosť resp. zákaz z ust. § 220 CSP

súdu nevyplýva. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020,
ktoré možno obdobne použiť, cieľom ustanovenia (§ 182 CSP) je síce zamerať procesnú aktivitu
strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania
k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu, ako i zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa
nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné,

avšak porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.

76. Ďalej žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, spočívajúcich v účelovej a tendenčnej obrane žalobcu, ktorý s náhradným
riešením (inštaláciou EMZ zámkov na dvere a inštaláciou magnetických čítačiek) nesúhlasil. Poukázal
na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že žalobca pôvodne s náhradným riešením súhlasil, dokonca

osobne s nimi náhradné riešenie priamo na stavenisku prechádzal. Odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v bode 71. dostatočne vyčerpávajúco ustálil, že „keďže vada rozporu požiarnych uzáverov
s projektovou dokumentáciou existovala už ku dňu 31.01.2013 a táto vada bola podstatná, bolo
medzi stranami zrejmé, že zodpovednosť v tomto smere nesie žalovaný, ktorý prostredníctvom svojho
subdodávateľa dňa 28.05.2013 navrhol alternatívne riešenie predmetnej vady bez väčšieho zásahu

do dverí, a to nainštalovanie elektromagnetických zámkov a magnetických čítačiek. Vo vyjadrení k
ponuke na riešenie nesúladu požiarnych uzáverov s projektovou dokumentáciou zo dňa 31.05.2013
si žalobca vymienil podmienku súhlasu s alternatívnych riešením a to 1) písomný súhlas stavebného
dozoru, že navrhované riešenie je v zhode s projektovou dokumentáciou, 2) písomné potvrdenie
alebo odborné stanovisko oprávnenej osoby (napr. znalca z odboru)“. Je zrejmé, že žalovaný takýto

súhlas stavebného dozoru, znalca príp. výrobcu dverí nepredložil. Odvolací súd dodáva, že aj zo
znaleckého posudku Ing. Cinculu č. 2/2014 vyplýva, že „požiarne dvere sú výrobkom, ktorý pozostáva
z viacerých častí (rámu dverí, výplne dverí, tesniacich pásov a pod). Skúšanie dverí sa vykonáva
na vyhotovenom výrobku z konkrétnych prvkov. Ich zámena bez súhlasu autorizovanej osoby je
neprípustná“. Žalovaný teda vykonal zmeny na požiarnych uzáverov montážou elektromagnetov bez

súhlasu žalobcu, nespĺňajú tieto dvere podmienky vyhl. č. 478/2008 Z.z.. Konanie žalovaného malo
závažný dopad na funkciu požiarnych uzáverov ako bezpečnostných prvkov stanovené projektom
požiarnej ochrany, čo konštatoval v Odbornom posudku zo dňa 28.12.2020 L.. W., pričom predmetná
vada a aj alternatívne riešenie, navrhnuté a realizované žalovaným, bez zmeny zmluvy písomným
dodatkom podľa č.l. 12 bod 8 zmluvy, má za následok neodstrániteľnosť vady v podobe poškodených

protipožiarnych uzáverov, za ktorú ako odborne spôsobilá osoba, zodpovedá žalovaný.
Ďalej žalovaný zastával názor, že dodaním a montážou elektromagnetických zámkov a prístupového
systému zo strany LITES-SLOVAKIA, s.r.o., došlo k odstráneniu vád na protipožiarnych uzáveroch
(dverách). K tomuto odvolací súd uvádza, že ak žalovaný začal vykonávať náhradné riešenie, ktoré by
sa ukázalo ako vadné, je zodpovedný aj za vadu alternatívneho riešenia požiarnych uzáverov.

77. Ďalej žalovaný namietal, že súd sa v rozsudku s úhradami, ktoré žalovaný preukázateľne realizoval v
prospechžalobcutitulomzľavyzceny,akoajtitulomodstráneniavádtretímiosobami,vôbecnezaoberal.
Odvolací súd s týmto tvrdením nestotožnil, pretože súd v bode 81. odôvodnenia jasne uviedol, že v časti
sumy 20.000 Eur nebolo preukázané, že by išlo o vady diela riešené v rámci tohto súdneho konania, keď

žalobca tvrdil, že išlo o drobné vady a nedostatky zachytené v Prílohe č. 1 v Zápise zo dňa 31.01.2013,
čo potvrdil aj pán O. v rámci svojho výsluchu. V časti sumy 24.500 Eur malo ísť o ísť o sumu za dodávku
a montáž EPS z titulu regresného nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu ručiteľského prehlásenia
voči subdodávateľovi Lites. Súd sa preto stotožnil so žalobcom, že v časti sumy 98.731,76 Eur, je možné
predmetný nárok na náklady na odstránenie vád diela považovať za zľavu z ceny diela ako rozdiel ceny

diela s vadným plnením a bez vadného plnenia, keďže rozpočtom bola pevne určená cena tohto diela,
pričom dielo nespĺňa požiadavky v zmysle projektovej dokumentácie v časti požiarnej ochrany, a preto
sa vyžaduje kompletná výmena tejto časti diela.

78. Odvolací súd dodáva, že suma 20.000 Eur, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní, bola vyplatená

na odstránenie nedorobkov ako keramické obklady, PVC podlahy či maľby. Uvedené je zapísané v
protokole o prevzatí diela. Odvolací súd poznamenáva, že tieto úkony, ako aj platba za ne, nesúvisí s
predmetom sporu (EPS, EVAK či protipožiarne uzávery).79. K pochybnostiam súdu prvej inštancie o priebehu kolaudačného konania odvolací súd uvádza, že
závery súdu prvej inštancie, ktorý dôvodne spochybnil obranu žalovaného ohľadom výpovedí svedkov,
ktorí neboli prítomní počas samotného kolaudačného konania, sú správne. Odvolací súd poznamenáva,

že ku kolaudačnému konaniu je potrebné doložiť doklady, či použité materiály spĺňajú požadované
vlastnosti. Je sporné, aké doklady k použitej kabeláži boli predložené, pretože reálny stav jasne
zdokumentoval jej vadu od počiatku. Za uvedeného stavu je dôvodná pochybnosť o správnosti a
úplnosti kolaudačného konania. Ak žalovaný považoval tento argument o pochybnosti kolaudačného
konania zo strany súdu za nesprávny, bolo na ňom, aby ho hodnoverne vyvrátil. Ohľadne kolaudačného

rozhodnutiasasúdprvejinštancievyjadrilvbode65rozhodnutia.Odvolacísúdpripomína,žeanidoložka
právoplatnosti v kolaudačnom konaní nepredstavuje prekážku zrušenia kolaudácie napr. protestom
prokurátora ako osobitným orgánom sui generis.

80. Ako ďalší odvolací dôvod, § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, žalovaný uplatnil z dôvodu tvrdení súdu,
že žalovaný nárok sa nebude posudzovať podľa ustanovení o náhrady škody, následne v rozsudku v

časti priznal žalobcovi nárok na náhradu škody. Mal za to, že po zrušení rozsudku bude nutné pripustiť
nové dokazovanie, v ktorom bude môcť žalovaný využiť všetky prostriedky procesnej obrany, napríklad
preukazovať, že poškodená strana nemá nárok na náhradu škody - poukázal na ust. § 376, § 382, §
384, § 385 ObZ. K týmto tvrdeniam odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní, ani v následných
vyjadreniach,neuviedol,akékonkrétneprostriedkyprocesnejobranynevyužil,hocimoholachcelvyužiť.

Odvolací súd preto hodnotí tento odvolací dôvod ako nepreukázaný.

81. K odvolaciemu dôvodu, uplatneným žalovaným, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný poukázal na bod 81. odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, v ktorom súd uviedol, že hodnota dodaného diela je 0 Eur. Žalovaný uviedol, že podľa

neho je rozdiel, či žalobca v zariadení má dodané dielo (EVAK, EPS, dvere), alebo ho dodané nemá
vôbec. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vychádzal pravdepodobne z toho, že EPS, EVAK a
protipožiarne uzávery sú preukázateľne v rozpore s projektovou dokumentáciou a právnymi predpismi
(vyhlášky). Takýto záver súdu prvej inštancie je však pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu
irelevantné.

82. K žalobcom uplatnenému nároku vo výške 81.249,40 Eur, žalovaný uviedol, že podľa neho nebol
preukázaný. Tvrdil, že žalobca nepreukázal a ani neodôvodnil žiaden predpoklad nároku na náhradu
škody. Zastával názor, že predpoklady nároku na náhradu škody uviedol len súd prvej inštancie.
K nároku na náhradu škody odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí R 59/2020 najvyšší súd vyslovene

priznal zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý zmluvu neporušil, pričom na druhej strane zhotoviteľ
jednak dodal dielo s vadami a následne vady neodstránil. Túto skutočnosť je súd povinný zohľadniť
nakoľko na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa a
jeho následnej nečinnosti.
Čo sa týka výšky zľavy z ceny diela, táto je upravená ustanovením § 439 ods. 1 ObZ ako rozdiel

medzi zmluvne dohodnutou cenou diela bez vád a cenou diela s vadami v čase, kedy malo byť
dielo objednávateľovi dodané, pričom v danej veci táto zľava z ceny diela nepokrýva všetky náklady
objednávateľa. Náklady objednávateľa ktoré vynaložil na odstránenie vád diela, ktoré neboli pokryté
zľavou z kúpnej ceny je možné nahradiť v súlade s § 440 ods. 1 ObZ prostredníctvom nároku na náhradu
škody, nakoľko objednávateľ sa nevie domôcť náhrady nákladov prostredníctvom iného nároku z vád

diela. Uvedené vychádza z toho, že objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej
ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Objednávateľ nemôže znášať
negatívne dôsledky vadného plnenia zo strany zhotoviteľa a jeho následnú pasivitu prejavujúcu sa v
neodstránení vád diela ani v dodatočnej primeranej lehote.
Rozhodnutie krajského súdu o neoprávnenosti nároku objednávateľa sa opieralo aj o skutočnosť, že

zhotoviteľ časť vád diela odstránil dodaním náhradnej časti diela, a teda žalobca nebol oprávnený žiadať
náhradu nákladov spojených s nahradením tejto časti diela. Najvyšší súd však v tejto časti podotkol, že
nebolo zrejmé, či nahradená časť diela zodpovedá stavu dohodnutému v zmluve o dielo čo je významné
pre posúdenie (ne)oprávnenosti výmeny tejto časti diela a s tým súvisiacu zľavu z ceny diela.
Najvyšší súd v rozhodnutí zároveň poukázal na nesprávnu aplikáciu § 439 ods. 1 ObZ o výške zľavy

z ceny diela v rozhodnutí okresného a krajského súdu, kde síce súdy správne poukázali na dané
ustanovenie, ktoré žalobca nesprávne aplikoval na celú výšku jeho nákladov, avšak príslušné súdy
zamietli nárok v celku, a teda nepriznali žalobcovi ani nárok na zľavu v zmysle ustanovenia § 439
ods. 1 ObZ. Súd je viazaný žalobným návrhom, a nie jeho právnou kvalifikáciou, a teda ak si žalobcauplatnil nárok na náhradu nákladov, hoci nesprávne aplikoval ustanovenie § 439 ods. 1 ObZ, jeho nárok
nemožno v celku zamietnuť a objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy,
ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa.

83. Je nesporné, že žalobca si v predmetnej žalobe uplatnil nárok na odstránenie vád diela v zmysle
projektovej dokumentácie v celkovej sume 179.982,37 Eur s DPH (149.984,31 Eur bez DPH) s
príslušenstvom, a to v sume 23.456,29 Eur na dokončenie EPS, 27.377,88 Eur na dokončenie EVAK
a v sume 99.150,13 Eur na výmenu požiarnych uzáverov. Svoj nárok si žalobca uplatnil z celkovej

ceny diela 2.641.830,83 Eur, čo je cca 3,73 % rozdielu hodnoty diela bez vád a diela s vadami. V
podaní doručenom súdu dňa 28.08.2023 žalobca špecifikoval svoj nárok vo výške 98.731,76 Eur ako
zľavu z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ a v sume 81.249,40 Eur ako nárok na náhradu škody.
Z Odborného vyjadrenia L.. W. zo dňa 28.12.2020 vyplýva, že náklady na odstránenie nedostatkov a
uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu predstavujú 23.456,29 Eur na
dokončenie EPS, 27.377,88 Eur na dokončenie EVAC a 99.150,13 Eur na výmenu požiarnych uzáverov

spolu v sume 179.981,16 Eur s DPH, pričom odstránenie nedostatkov vyžaduje výmenu požiarnych
dverí. Na základe Odborného posudku L.. W.alobca pri určení zľavy z ceny diela nevychádzal z cien
komponentov a prác rozpočtovaných žalovaným pri dodaní diela, keďže bolo zrejmé, že náklady na
odstránenie nedostatkov a zabezpečenie prevádzkyschopnosti systému požiarnej ochrany v súlade s
projektom sú v skutočnosti vyššie a zľavu si uplatnil v rozsahu skutočných nákladov na opravu vád diela.

Výpočet výšky zľavy z ceny diela bol podložený prílohami k Odbornému posudku, a to rozpočtom na
dokončenie EPS a EVAC, Ponukou požiarnych uzáverov EMOS Alumatic, s.r.o., porovnanie pôvodného
rozpočtu a rozpočtu na dokončenie požiarnej ochrany, čo súd prvej inštancie akceptoval. Uplatnený
nárok žalobcu je teda možné posúdiť v časti 98.731,76 Eur ako zľavu z ceny diela v zmysle § 439
ods. 1 ObZ, keď výška zľavy zodpovedá rozpočtovej cene časti diela, ktorá nezodpovedá projektu a je

nefunkčná, nezodpovedá záväzným predpisom požiarnej ochrany a odstránenie nedostatkov vyžaduje
výmenu a v časti 81.249,40 Eur ako nárok na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1 ObZ, nakoľko tento
nárok prevyšuje zľavu z ceny diela a zodpovedá účelne a predvídateľné náklady na odstránenie diela.

Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov nároku na náhradu škody. Podľa neho

nárok na náhradu škody by bolo možné priznať žalobcovi len vtedy, ak by vynaložil finančné prostriedky
na opravu diela sám, alebo by dal dielo opraviť tretej osobe. To sa však nestalo. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že z ust. § 378 ObZ vyplýva, že zrejmú škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré
už boli poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
diela do stavu, v akom malo byť zhotovené podľa zmluvy, teda malo hodnotu, za nadobudnutie ktorej

objednávateľ zhotoviteľovi zaplatiť dohodnutú cenu. Náklady objednávateľa, ktoré nie sú pokryté zľavou
z kúpnej ceny je možné nahradiť v súlade s §440 ods. 1 ObZ prostredníctvom nároku na náhradu škody,
nakoľko objednávateľ sa nevie domôcť náhrady celej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia
zo strany zhotoviteľa. V danom prípade v časti diela EPS, EVAC ako aj požiarnych uzáverov dodal dielo v
rozporesprojektovoudokumentáciou,pričomtakétoporušeniejevpríčinnejsúvislostisovznikomškody,

ktorá v súlade s §440 ods. 1 ObZ predstavuje zvyšnú časť 81.249,40 Eur. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca preukázal vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Porušenie povinnosti žalovaného bolo jedinou príčinou
vzniku škody na strane žalobcu. Žalovaný sa mohol svojej zodpovednosti zbaviť, ak by preukázal, že
k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúce zodpovednosť (§ 374 ods. 1 ObZ). Za

škodu je možné považovať náklady potrebné na odstránenie vád a uvedenie diela do stavu v súlade s
projektovou dokumentáciou t.j. uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu.
Žalovaný účinne nepoprel výšku nákladov potrebných na odstránenie vád.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dodáva, že žalobca v posudzovanej veci uniesol dôkazné

bremeno svojich tvrdení a preukázal oprávnenosť svojho nároku na zľavu z ceny diela podľa § 439 ods.
1 ObZ ako aj nároku na náhradu škody podľa § 440 ods. 1 ObZ.
Odvolací súd podotýka, že pri meritórnom rozhodovaní súdu prvej inštancie bolo povinnosťou súdu (nie
žalobcu) aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia, bez ohľadu na to, či a v akom štádiu konania,
ich aplikáciu žalobca výslovne určil.

84. Odvolací súd podotýka, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí)
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplneniedôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/2007).

85. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/173/2016-892 zo dňa 06. októbra 2023.

86. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal proti žalovanému v celom
rozsahu, pretože mu trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli.

87. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

88. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).