Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100705
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0723100705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. C., právne zast.:
Advokátska kancelária DE IURE s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava – mestská časť
Podunajské Biskupice, IČO: 55 792 031, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 635 602 6666 0 zo dňa 26.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 635 602 6666 0 zo dňa 26.06.2023 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec

vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu s Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 14. marca 2017.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že Rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 25Sa/43/2019-101 zo 17.09.2020 bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. 635 602 6666 0 zo dňa 27. augusta 2019 rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. novembra 2018. V rámci realizácie uvedeného rozsudku

bol posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej
poisťovne, Prievidza, požiadaný o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Podľa posudku
tohto posudkového lekára zo dňa 29.03.2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Prvostupňovýsprávnyorgán
poukázal na odborný posudok o invalidite z 29.03.2021 tvoriaci neoddeliteľnú súčasť prvostupňového
rozhodnutia s tým, že v tomto sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre

vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.

3. Podľa odborného posudku o invalidite z 29.03.2021 evidenčný systém ochorení v zmysle
legislatívnych úprav v Slovenskej republike vychádza z platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb,ktorý diagnózu elektromagnetickej hypersenzibility neuvádza, teda nie je možné túto diagnózu
používať pre diagnostické, liečebné, sociálno-právne a ďalšie účely. Svetová zdravotnícka organizácia
(WHO) venovala tomuto javu dlhodobú pozornosť. Na základe výsledkov skúmania vyhlásila, že

pre syndróm elektromagnetickej hypersenzibility neexistuje žiadny vedecký podklad, naopak existuje
veľmi veľa logických, fyzikálnych, medicínsko-biologických a epidemiologických argumentov, ktoré
vyvracajú teóriu o priamom príčinnom vzťahu medzi syndrómom elektromagnetickej hypersenzibility
a elektromagnetickým poľom. Závery týchto skúmaní elektromagnetickú hypersenzibilitu zaraďujú do
chorôb psychogénneho pôvodu. Hospitalizácia na Klinike pracovného lekárstva - počas vyšetrenia

vo funkčnom laboratóriu dňa 11.07.2019 nemala žiadne subjektívne ťažkosti ani pri expozícii
elektromagnetickým poľom. Vzhľadom na uvedené určil posudkový lekár ako rozhodujúce ochorenie
pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úzkostne-fobickú poruchu s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Nejde o ťažkú formu, v popredí sú
skôr neurastenické ťažkosti. Zdravotný stav žalobkyne zhoršujú aj ostatné ochorenia ako tenzná bolesť
hlavy,syndrómzvýšenejnervosvalovejdráždivosti,ľahkánedočujnosť,ktorépodmieňujúzvýšeniemiery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Stav po operácii šedého zákalu na oboch
očiach je bez poruchy videnia. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobkyne tak bola určená na 30%.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala

nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu uvedeného v rozsudku sp. zn. 25Sa/43/2019-101
zo dňa 17.09.2020, v ktorom Krajský súd v Trenčíne uviedol, že posudkový lekár sa nevysporiadal
dostatočne so syndrómom EHS, s tým, či žalobkyňa trpí alebo nie syndrómom EHS, vyšetrenia
EHS neprebehli korektne a neprispeli k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne na
tento syndróm a tiež namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. Namietala aj posúdenie

zdravotného stavu bez možnosti osobnej účasti, spochybňovala určenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré nesúvisí s EHS syndrómom,
ktorým trpí, namietala nekompletnosť a nepravdivosť odborného lekárskeho posudku a tvrdila, že je
diskriminovaná.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2023 (ďalej len
„napadnutérozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobkynezamietolvcelomrozsahuapotvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že postup prvostupňového orgánu
považujezasprávny.Uviedol,ženazákladepodanéhoodvolaniabolzdravotnýstavžalobkyneopätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorý
odvolaniu nevyhovel a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre.

7. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 19.05.2023, z ktorého obsahu
žalovaná citovala. Uviedla z neho aj to, že posúdenie zdravotného stavu bolo druhostupňovým
posudkovým lekárom dňa 27.09.2021 odročené za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu,
bol písomne oslovený F. G. H. I., F., F. J. F. I. K. J. L. M. B. Košiciach, hlavný odborník ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinické pracovné lekárstvo, ohľadne vydania jednoznačného
stanoviska k uvedenej problematike. Ako vyplýva z predložených odborných lekárskych nálezov,
psychiatrickým vyšetrením mala účastníčka konania už v roku 2007 potvrdenú panickú poruchu, neskôr
aj fobicko-úzkostnú poruchu u abnormne štruktúrovanej osobnosti s neurastenickým syndrómom so
zvýšeným sebapozorovaním a zvýšenou nervovo-svalovou dráždivosťou. Uvedené zdravotné ťažkosti

verifikovali i psychologické vyšetrenia. Subjektívne ťažkosti, konkrétne bolestivé impulzy do hlavy,
začala pociťovať od roku 2010, s neskorším pridružením pohybových ťažkostí so zvýšenou únavou,
vnútorným nepokojom, chvením, búšením srdca, poruchami spánku. Neurologickým vyšetrením v roku
2014 bol diagnostikovaný bolestivý syndróm chrbtice a tenzná bolesť hlavy. V roku 2016 a 2017 bolo pri
neurologickom náleze v medziach normy v súvislosti so subjektívnymi ťažkosťami vyslovené podozrenie

na syndróm elektromagnetickej hypersenzibility. Pre šedý zákal oboch očí pri adekvátnej korekcii
dioptriami binokulárne s ľahkou poruchou zrakovej ostrosti, absolvovala operačný zákrok obojstranne,
pooperačne bez poruchy videnia. Vyšetrením otorinolaryngológom bola potvrdená ľahká porucha sluchu(celková strata sluchu 4,4% podľa Fowlera), občasné závraty bez objektivizovaných známok periférneho
vestibulárneho poškodenia.

8. Pri posudzovaní zdravotného stavu v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 25Sa/7/2017-69 zo dňa 14.04.2018 boli doplnené psychiatrické a psychologické vyšetrenia s
diagnostickým záverom fobicko-úzkostnej poruchy a neurasténie. V rámci odvolacieho konania bol
F. D. G. N. N. F., F. Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie B. M. G., odborník zaoberajúci sa
elektromagnetickou hypersenzibilitou, za účelom diagnostického doriešenia cestou hospitalizácie. Na

uvedenej klinike bola žalobkyňa v období od 09.07.2019 do 12.07.2019 komplexne vyšetrená vrátane
vyšetrení lekárov z odboru psychiatria, psychológia a neurológia. Stav bol diagnosticky uzatvorený
ako dlhodobý somatoformný vegetatívny a algický syndróm s vysokou autoobserváciou, neurastenický
syndróm, fobická úzkostná porucha, syndróm zvýšenej nervovosvalovej dráždivosti s tenznou bolesťou
hlavy. Hospitalizácia vylúčila precitlivenosť na elektromagnetické pole. Správny súd však následne
dospel k názoru, že vyšetrenia u G. N. neprebehli korektne a neprispeli k objektívnemu posúdeniu

zdravotného stavu na syndróm elektromagnetickej hypersenzibility. Správny súd žiadal o jednoznačné
stanovisko na túto posudzovanú F.. D. G. N., F. bol požiadaný o doplnenie lekárskej správy, pričom v
doplňujúcom odbornom stanovisku zo dňa 23.02.2021 tento uviedol, že v dôsledku pandemickej situácie
Covid-19 dlhodobo nie je možné realizovať diagnostické hospitalizácie pacientov s podozreniami na
choroby súvisiace s prácou alebo životným prostredím. Vzhľadom na náročnosť cestovania toto nie je

možné realizovať ambulantnou formou. Expozíciu vyšším hodnotám elektromagnetických polí, ktoré by
mohli situáciu objasniť, účastníčka konania pri poslednej hospitalizácii odmietla. Vystavovať ju vyššej
expozícii proti jej vôli je z etického aj zákonného hľadiska neprípustné.

9. Ďalej odvolací orgán uvádzal, že Svetová zdravotnícka organizácia venovala javu elektromagnetickej

hypersenzibility dlhodobú pozornosť. Na základe výsledkov skúmania vyhlásila, že pre syndróm
elektromagnetickej hypersenzibility neexistuje žiaden vedecký podklad, naopak existuje veľmi veľa
logických, fyzikálnych, medicínsko-biologických a epidemiologických argumentov, ktoré vyvracajú
teóriu o priamom príčinnom vzťahu medzi syndrómom elektromagnetickej hypersenzibility a
elektromagnetickým poľom. Doterajšie výskumy, terénne prieskumy, lekárske experimenty nepreukázali

príčinnú súvislosť najrôznejších nešpecifických príznakov - slabosť, únava, bolesti hlavy, poruchy
pamäti, očné, kožné prejavy s elektromagnetickými poľami. Závery týchto skúmaní elektromagnetickú
hypersenzibilitu zaraďujú do chorôb psychogénneho pôvodu, vyvolanú neodôvodnenými obavami
vplyvu elektromagnetických polí a potencovanú skreslenými informáciami z médií, s následnou
psychiatrickou a psychologickou intervenciou. Účinky žiarenia spotrebičov nepresahujú limit pre

radiačnú bezpečnosť, meraná intenzita elektromagnetických polí v bytoch a na pracovisku dotknutých
osôb s ťažkosťami boli vždy o niekoľko stupňov nižšie ako hygienické limity odporučené uznávanými
medzinárodnými inštitúciami. Príčinná súvislosť medzi popisovaným syndrómom a elektromagnetickým
poľom nie je preukázaná. Z uvedeného dôvodu nie je elektromagnetická hypersenzibilita uznaná ako
oficiálne ochorenie.

10. F. G. H. I., F. F. uvedený prípad konzíliu odborných lekárov v Celoslovenskej komisii na posudzovanie
chorôb z povolania v Bratislave dňa 09.02.2023. Po komplexnom prehodnotení stavu dňa XX.XX.XXXX
D. G. N. N., F. B. lekársky posudok, v ktorom choroba a ani ohrozenie chorobou súvisiacich s prácou
alebo životným prostredím nebola uznaná.

11. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného
stavu žalobkyne, rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u nej ochorenie zaradené podľa prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 4 -
neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmena a) - stredne ťažké formy, s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z percentuálneho rozpätia 15% až 20%. Za iné zdravotné
postihnutia - dlhodobý somatoformný vegetatívny a algický syndróm s vysokou autoobserváciou,
neurasténia, syndróm zvýšenej nervosvalovej dráždivosti, tenzná cefalea, stav po operácii katarakty na
oboch očiach v novembri 2017, obojstranná ľahká nedočujnosť, histamínová intolerancia, alergia na
fenylendiamín, je zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8

zákona o sociálnom poistení o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
tak u žalobkyne predstavuje 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla.12. Odvolací orgán poukázal na to, že v konaní o odvolaní bol posúdený zdravotný stav žalobkyne v jej
neprítomnosti a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon
č. 66/2020 Z. z.. Posudkový lekár vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom

lekárskom posudku zo dňa 19.05.2023 a ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia.

13. Odvolací orgán uzavrel, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a
§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Skonštatoval, že posudkoví lekári sociálneho poistenia
posúdili zdravotný stav žalobkyne komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených

lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch
sa zhodujú, pričom v konaní sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené
žalobkyňou a následne v odvolacom konaní zabezpečené. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je
rozhodujúce, pretože takéto posúdenie si vyžaduje lekárske znalosti a vo veciach sociálnych sú tieto
otázky zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

14. Námietku týkajúcu sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej prítomnosti vyhodnotil
odvolací orgán ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 66/2020 Z. z., podľa ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), §
146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Neprítomnosť žalobkyne na posúdení

zdravotného stavu nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie
odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie.

15. Námietku žalobkyne o diskriminácii tiež vyhodnotil odvolací orgán ako nedôvodnú a to s poukazom
na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú pri svojej rozhodovacej činnosti

poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7So 102/2007 zo 17.07.2007, v
zmysle ktorých právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bez diskriminácie je porušené len vtedy, ak sa bez rozumného a objektívneho
ospravedlnenia zaobchádza odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádza odlišne
s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade nie je ničím preukázané, že by sa

so žalobkyňou zaobchádzalo odlišne než s inými osobami nachádzajúcimi sa v analogickej situácii.
Na základe uvedených skutočností odvolací orgán vyhodnotil odvolanie podané žalobkyňou ako
nedôvodné.

Správna žaloba, žalobné body

16. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Na prejednanie veci žiadala nariadiť
pojednávanie.

17. V správnej žalobe žalobkyňa namietala, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú v rozpore s
právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/43/2019 - 101 zo
dňa 17.09.2020. Nezabezpečila sa žiadna nová zdravotná dokumentácia, odborné posudky, znalecké
dokazovania, ani žalobkyňou opakovane žiadaný chýbajúci protokol meraní hypersenzibility pri záťaži

10V/m. Do dokumentácie bolo pridané len uznesenie o neschválení choroby z povolania, ktoré je
v predmetnej veci irelevantné. Neboli zohľadnené všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou, analýzy
vykonaných meraní a ňou predložené lekárske správy. Namietala, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané
až 2 roky a 9 mesiacov po vyhlásení rozsudku, bola dlhodobo nečinná a jej rozhodnutie trpí svojvôľou.
Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, žalovaná sa nevysporiadala s odvolacími

dôvodmi žalobkyne a skutkový stav zistený orgánom verejnej správy nemá oporu v administratívnych
spisoch. Namietala aj rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami písmen e), h), i) a l) Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím (zákon č. 317/2010 Z. z.).

18. Žalobkyňa citovala body 34., 38. 39., 41., 42. a 43. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

25Sa/43/2019 - 101 zo dňa 17.09.2020. Poukázala na to, že dňa 30.03.2021 Sociálna poisťovňa,
pobočka Prievidza, oznámila žalobkyni, že jej zdravotný stav bol posúdený bez jej prítomnosti. Následne
jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa však nebola vopred vôbec upozornená, že
sa bude konať posudkové konanie. Sociálna poisťovňa sa nezaujímala o jej aktuálny zdravotný stava o jeho zmeny od predchádzajúceho posudzovania, nebola vyžiadaná nová zdravotná dokumentácia
a nebol vôbec realizovaný postup určený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2020,
vychádzalo sa zo starej zdravotnej dokumentácie a nebol doplnený ani žalobkyňou požadovaný protokol

meraní citlivosti EHS pri záťaži 10V/m. Odborný posudok o invalidite zo dňa 29.03.2021 len kopíruje
odborný lekársky posudok z 20.08.2019, je doplnený len o vyjadrenie doc. Osinu z UN Martin, ktorého
všetky tri body žalobkyňa napadla podaným odvolaním ako nepravdivé. Žalobkyňa namietala rozpor
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že počas vyšetrenia vo funkčnom
laboratóriu dňa 11.07.2019 nemala žiadne subjektívne ťažkosti ani pri expozícii elektromagnetickým

poľom, s odborným posudkom o invalidite, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa udávala pocity brnenia
v prstoch a na predkolení PDK pri expozícii E=10V/m. Žalobkyňa opakovane namietala, že pravdivosť
tvrdenia ohľadom nameraných hodnôt parametrov po aplikácii EMP nemožno overiť, nakoľko absentuje
protokol o tomto meraní, čo podľa názoru žalobkyne má vykazovať známky pozmeňovania a falšovania
zdravotnej dokumentácie.

19. Poukázala na ňou podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a dôvody v ňom uvádzané.
V ďalšom konaní si žalovaná predĺžila lehotu na rozhodnutie o odvolaní, dňa 24.09.2021 bolo
vydané rozhodnutie o prerušení konania o odvolaní. Dňa 01.04.2023 bolo žalobkyni doručené listom
z Univerzitnej nemocnice Martin uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania
a lekársky posudok o neuznaní choroby z povolania a ohrození chorobou z povolania. Tieto dokumenty

považuje žalobkyňa za irelevantné, bez vzťahu k obsahu správnej žaloby. Ona totiž nežiadala o uznanie
choroby z povolania, lekársky posudok navyše obchádza zdravotný problém žalobkyne a nijako ho
nehodnotí.

20. Následne bolo žalobkyni doručené napadnuté rozhodnutie, na ktoré musela čakať vyše dvoch rokov

od podania odvolania a žalobkyňa predpokladá, že proces sa zo strany Sociálnej poisťovne pohol
len vďaka súdnemu pojednávaniu v inej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave v konaní sp. zn.
8Sa/32/2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX, na ktorú má vplyv výsledný
verdikt Sociálnej poisťovne vo veci uznania nároku žalobkyne na invalidný dôchodok.

21. V ďalšom texte správnej žaloby žalobkyňa uvádzala výhrady k lekárskemu posudku zo dňa
19.05.2023. Uviedla, že podklady, z ktorých posudok vychádza, sú rozšírené len o posudok G.
N. z 30.03.2023 o neuznaní choroby z povolania, čo podľa žalobkyne je bez vplyvu na vec.
Lekárskemu posudku z 19.05.2023 vytýkala, že je nepravdivé, keď sa v ňom uvádza, že žalobkyňa
bola dňa 29.03.2021 posudkovým lekárom pobočky posúdená v jej prítomnosti, navyše do zdravotnej

dokumentácie nebol získaný žiadny nový relevantný dokument. Tiež podľa žalobkyne nebol realizovaný
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Namietala, že pokiaľ bol oslovený F. G. I. a vec bola predložená
celoslovenskej komisii, napriek zapojeniu špičkových lekárskych autorít do hodnotenia zdravotného
stavu žalobkyne, došlo k nekompetentnému konaniu, pretože komisia rozhodovala na základe viac
ako tri roky starej dokumentácie bez toho, aby vôbec videla pacientku alebo ju vyšetrila a prijala

irelevantné rozhodnutie, ktoré nemá súvislosť s predmetom sporu. Podľa žalobkyne v jej veci
dochádza k diskriminácii a cielenému nasmerovaniu na psychiatrickú diagnózu, avšak jej psychiatrický
problém v roku 2007 sa vyskytol len jednorazovo v dôsledku otravy ortuťou z alergologických testov,
nemal priebežný charakter a počas ďalších 10 rokov sa nevyskytol. Ďalšie diagnózy psychiatrov
vznikli v dôsledku Sociálnou poisťovňou predpísaných troch vyšetrení, žalobkyňa nemala objektívne

psychické problémy, pre ktoré by sama vyhľadala odbornú psychiatrickú pomoc. Žalobkyňa uviedla,
že nie je pravdou, že uvedenú diagnózu verifikovali aj psychologické vyšetrenia a poukázala na
to, že hneď prvé Sociálnou poisťovňou nariadené psychologické vyšetrenie z Prievidze v závere
uviedlo, že vyšetrením neboli preukázané príznaky panickej poruchy, v klinickom obraze dominuje
hypersenzitivita a sekundárne neurasten. symptomatika stredne ťažkého až ťažkého stupňa, vzhľadom

na chronofikáciu a doterajší priebeh sa syndróm elektromagnetickej hypersenzitivity javí ako vysoko
pravdepodobný. Žalobkyňa namietala, že neurasténia je v jej prípade spojená s vyčerpaním, ktoré
je jedným z prejavov elektrohypersenzitivity. Podľa žalobkyne je nepochopiteľné, prečo sa odborné
lekárske posudky vždy prvotne zacieľujú na psychiatrické problémy namiesto pochopenia zdravotných
problémov syndrómu EHS a v prípade, že nie je možné použiť diagnózu elektrohypersenzibility, mohli v

zmysleplatnejlegislatívypoužiťdiagnózunejakéhoochorenia,ktorémápodobnýprejav/vplyvnazdravie
a práceschopnosť človeka. Podľa žalobkyne nezodpovedá jej možnostiam pracovná rekomandácia tak,
ako sa to uvádza v odbornom lekárskom posudku zo dňa 19.05.2023. Podľa žalobkyne by z chorôbuvedených v prílohe číslo 4 zákona jej zdravotnému stavu bola najviac podobná napríklad encefalopatia
nešpecifická G 93.4 alebo neuralgia a neuritída nešpecifická M 79.2.

22. Žalobkyňa uvádzala, že existuje mnoho výskumov, ktoré v rôznych smeroch dokazujú príčinnú
súvislosť medzi rôznymi nešpecifickými príznakmi a elektromagnetickými poľami a poukázala na
odborný dokument pre lekárov European EMF Guideline 2016. Namietala, že aj MUDr. Osina vykonával
u žalobkyne vyšetrenie na základe vedeckých metód, ktoré majú preukázať reakcie organizmu na
elektromagnetickú záťaž a tiež poukázala na štúdiu realizovanú na študentoch, kde sa používala záťaž

až 54 V/m. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa mohla opätovne požiadať o jej vyšetrenie, ktoré si
vôbec nevyžaduje hospitalizáciu, dá sa urobiť ambulantne. Je dávno po Covide a žalobkyňa tak nevidí
dôvod, prečo už na ďalšie ambulantné meranie do Martina nebola pozvaná. Podľa žalobkyne posudkoví
lekári v jej veci svoje závery dostatočne neodôvodnili, je toho názoru, že posudkoví lekári jej zdravotné
problémy nevyhodnocujú objektívne, ale naopak diskriminačne ako dôsledok psychickej poruchy, hoci
ide o fyzické prejavy. Žalobkyňa popisovala niektoré z týchto fyzických prejavov zahŕňajúce bolesti hlavy,

bolesť nôh, sťaženú chôdzu a popáleniny podkožného tkaniva.

23. V závere správnej žaloby žalobkyňa opakovane namietala, že žalovaná pri rozhodovaní
nerešpektovala právny názor krajského súdu uvedený v rozsudku zo dňa 17.09.2022, rovnako ako
ani v minulosti nerešpektovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/7/2017-69 zo dňa

17.04.2018. Podľa jej názoru takéto konanie žalovanej už smeruje k dikcii trestného činu pohŕdania
súdom, respektíve zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

24. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výslovne nežiadala o nariadenie pojednávania vo
veci.

25. Žalovaná uviedla, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný
lekársky posudok o invalidite posudkového lekára ústredia žalovanej z 19.05.2023, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovýmlekáromurčenálenna30%,tedanespĺňapodmienkupodľa§71ods.1zákonaosociálnom
poistení.

26. Žalovaná uvádzala, že psychiatrickým vyšetrením mala žalobkyňa už v roku 2007 potvrdenú panickú
poruchu. Problémy pri používaní mobilu sa u žalobkyne začali v roku 2010, boli popisované ako
bolestivé impulzy do hlavy s následnými bolesťami hlavy. Ambulantný neurológ vyšetrením v roku
2014 diagnostikoval bolestivý syndróm chrbtice, tenznú bolesť hlavy, neskôr v roku 2016 a 2017

vyslovil podozrenie pre syndróm elektromagnetickej hypersenzitivity. Posúdením zdravotného stavu na
účely žiadosti o invalidný dôchodok bola dňa 14.03.2017 žalobkyni určená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20% pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
s miernym funkčným postihnutím. Pokiaľ ide o tenznú bolesť hlavy, uviedla, že sa jedná o bolesti, ktoré
majú psychosomatický základ a sú prejavom reakcie na stres, psychické napätie, úzkosť alebo depresiu.

Dňa 05.09.2017 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený druhostupňovým posudkovým lekárom ústredia
za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v medicínskom odbore psychiatria, ktorý suponoval
patologické myslenie imponujúce psychoticky, s nevyvrátiteľným a nekorigovateľným presvedčením
o somatickom ochorení a abnormne štruktúrovanú osobnosť. Potvrdil teda mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20% a invalidita tak u žalobkyni nevznikla.

27. V súvislosti s realizáciou rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/7/2017-69 bol
zdravotný stav žalobkyne prehodnotený po doplnení psychiatrického a psychologického vyšetrenia, so
zmenou rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým bola na základe uvedených vyšetrení a ich
diagnostických záverov fobická úzkostná porucha s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 20%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pre stredne ťažký stupeň. Nejednalo sa o
ťažkú formu, v popredí boli skôr neurastenické ťažkosti. Percentuálna miera bola zvýšená o 10% za
ostatné zdravotné postihnutia.28.Dňa16.04.2019bolovrámcidruhostupňovéhoodvolaciehokonaniaposudkovýmlekáromvyžiadané
vyšetrenie odborným lekárom na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Univerzitnej nemocnici
v Martine, D. G. N. N., F., za účelom diagnostického doriešenia udávaných ťažkostí. Na uvedenej

klinike bola žalobkyňa od 09.07.2019 do 12.07.2019 komplexne vyšetrená vrátane vyšetrení lekárom
z odboru psychiatria, psychológia a neurológia. Počas vyšetrenia vo funkčnom laboratóriu mala pocit
horšieho dýchania, pričom nebola v expozícii elektromagnetického poľa. Následne počas vyšetrenia
po funkčnom laboratóriu pri expozičných testoch s elektromagnetickým poľom E=1V/m neboli prítomné
subjektívne ťažkosti, pri expozícii 10V/m pociťovala v poslednej fáze vyšetrenia pocity brnenia v prstoch

a na predkolení pravej dolnej končatiny. Stav bol diagnosticky uzatvorený ako dlhodobý somatoformný
vegetatívny a algický syndróm s vysokým sebapozorovaním, neurastenický syndróm, fobická úzkostná
porucha, syndróm zvýšenej nervosvalovej dráždivosti s tenznou bolesťou hlavy. Táto hospitalizácia
jednoznačne vylúčila precitlivenosť na elektromagnetické pole. Závery tohto vyšetrenia na odbornom
pracovisku sú uvedené v prepúšťacej správe z hospitalizácie. Následne bola žalobkyňa posúdená dňa
20.08.2019 posudkovým lekárom v jej prítomnosti, s potvrdenou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 30%.

29. Na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/43/2019-101 zo dňa 17.09.2020 bolo
posudkovým lekárom vyžiadané doplnenie lekárskej správy z Kliniky pracovného lekárstva v Martine
v súvislosti so syndrómom elektromagnetickej hypersenzibility. D. G. N., F. v doplňujúcom odbornom

stanovisku z 23.02.2021 uviedol, že v dôsledku pandemickej situácie Covid-19 dlhodobo nie je
možné realizovať diagnostické hospitalizácie pacientov s podozreniami na choroby súvisiace s prácou
alebo životným prostredím. Vzhľadom k náročnosti testovania vyšetrenie nie je možné realizovať
ambulantnou formou. Expozíciu vyšším hodnotám elektromagnetických polí, ktoré by mohli situáciu
objasniť, žalobkyňa pri poslednej hospitalizácii odmietla. Vystavovať ju vyššej expozícii proti jej vôli je z

etického aj zákonného hľadiska neprípustné. Z hľadiska určenia diagnózy syndrómu elektromagnetickej
hypersenzibility, ktorá by teoreticky mohla byť príčinou zníženia pracovnej spôsobilosti a viesť k
invalidite sa prikláňa k názoru, že túto diagnózu vo vzťahu k invalidite nie je možné akceptovať. V
zmysle legislatívnych úprav v Slovenskej republike evidenčný systém ochorení vychádza z platnej
medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorý diagnózu EHS neuvádza, teda nie je možné túto diagnózu

používať pre diagnostické, liečebné, sociálno-právne a ďalšie účely.

30. Dňa 29.03.2021 bola ponechaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Posúdenie bolo v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vykonané v neprítomnosti
žalobkyne a pokiaľ sa v lekárskej správe zo dňa 19.05.2023 uvádzal opak, išlo len o administratívnu

chybu.

31. Posúdenie zdravotného stavu druhostupňovým posudkovým lekárom bolo dňa 27.09.2021 odročené
za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu. Bol oslovený F. G. H. I., F., F. Kliniky pracovného
lekárstvaaklinickejtoxikológieUPJŠvKošiciach,hlavnýodborníkministerstvazdravotníctvaSlovenskej

republiky pre klinické pracovné lekárstvo, ohľadne vydania jednoznačného stanoviska k uvedenej
problematike. Ten predložil prípad konzíliu odborných lekárov Celoslovenskej komisie na posudzovanie
chorôb z povolania v Bratislave a po komplexnom prehodnotení stavu bol vystavený lekársky posudok,
v ktorom choroba a ani ohrozenie chorobou súvisiacich s prácou alebo životným prostredím nebola
uznaná.

32. Žalovaná poukázala opätovne na závery D. G. N. N., F., uviedla, že elektromagnetická
hypersenzitivita znamená precitlivenosť na elektromagnetické žiarenie a ľudia s touto poruchou
veria, že ich ťažkosti spôsobujú elektromagnetické polia okolo spotrebičov, avšak účinky žiarenia
spotrebičov ani zďaleka nepresahujú limit pre radiačnú bezpečnosť. Ukázalo sa, že intenzita

elektromagnetických polí zisťovaná v bytoch sťažujúcich sa osôb a na ich pracoviskách bola nižšia
ako hygienické limity odporučené uznávanými medzinárodnými inštitúciami. Príčinnú súvislosť medzi
popisovaným syndrómom a elektromagnetickým poľom sa nepodarilo preukázať. Z uvedeného dôvodu
nie elektromagnetická hypersenzitivita uznaná ako oficiálne ochorenie. Žalovaná opakovane poukázala
na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom syndrómu EHS, uvádzané aj v napadnutom

rozhodnutí.

33. Podľa žalovanej žalobkyňa mala prevedené množstvo vyšetrení na odbornej špecializovanej
klinike, na základe dôkazných prostriedkov bolo ochorenie jednoznačne vylúčené. Závery oslovenýchodborných lekárov sú pre posudkových lekárov záväzné, nemajú dôvod o nich pochybovať, posudkoví
lekári nemajú ani pochybnosti ani rozpory s úplným vyšetrením a doriešením zdravotného stavu s
jednoznačným konštatovaním odborných lekárov kliniky, že choroba je vylúčená. Dôkazné bremeno

je na strane žalobkyne, ktorá má skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku preukázať.
Podľa žalovanej komplexným zhodnotením všetkých predložených odborných lekárskych a funkčných
vyšetrení zdravotné ťažkosti žalobkyne zodpovedajú neurotickým, stresovým a somatoformným
poruchám stredne ťažkého stupňa, z posudkového hľadiska s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 20%. Pre ostatné zdravotné

postihnutia bola táto percentuálna miera zvýšená o 10 % a celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobkyne tak predstavuje 30 %, čo nepodmieňuje vznik invalidity. Žalovaná
uzavrela, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia považuje za zákonné a správne,
vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom
poistení a s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v súlade so zisteným skutkovým

stavomaktuálnymvčaseprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia.Žalovanájetohonázoru,žeposudok
oinvaliditežalobkyne,ktorýbolpodkladomprevydanienapadnutéhorozhodnutia,jepresvedčivýaúplný
a zodpovedá kritériám upraveným v zákone sociálnom poistení. Pridržiavala sa tak všetkých skutkových
a právnych dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým
rozhodnutím a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

34. V replike žalobkyňa namietala, že je nepravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že u žalobkyne bola
jednoznačne vylúčená precitlivenosť na elektromagnetické pole. Uviedla, že bolo vykonané len jedno

vyšetrenie na odbornej špecializovanej klinike, aj to nedokončené. G. N. mal žalobkyňu zavolať na
opakovanéambulantnémeranie,čosanerealizovaloazostranyžalovanej„sastratil“anehľadalprotokol
merania v tienenom laboratóriu pri 10V/m. Poukázala na bod 38. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 17.09.2020, kde sa uvádza, že tieto merania neprebehli korektne a nebola jednoznačne vylúčená
skutočnosť, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS, ako aj na to, že žalovaná mala najprv zistiť jednoznačné

stanovisko, či žalobkyňa trpí týmto syndrómom a to buď požiadať G. N. o doplnenie lekárskej správy
resp. si vyžiadať jeho jasné stanovisko na túto posudzovanú problematiku, čím by musel pravdepodobne
vykonať u žalobkyne ďalšie lekárske vyšetrenia, alebo vykonať znalecké dokazovanie ustanoveným
znalcom, ktorého cieľom by bolo zistenie, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS. K argumentácii žalovanej
ohľadom účinkov žiarenia spotrebičov, žalobkyňa uviedla, že je viacero skupín odborníkov, ktorí stanovili

rôzne limity bezpečnosti, limity uvádzané žalovanou zahŕňajú len tepelné účinky rádiofrekvenčného
žiarenia, pritom výskumy a praktické skúsenosti už dávno preukázali široké spektrum iných škodlivých
účinkov týchto žiarení na organizmus. Ku konštatovaniu žalovanej o tom, že výskumy zaraďujú EHS
do chorôb psychogénneho pôvodu žalobkyňa namietala, že žalovaná neuvádza zdroj, z ktorého by
uvedené malo vyplývať, považuje to za nepravdivé tvrdenie a poukázala na to, že aj G. L., neurologička,

diagnostikovala senzitivitu žalobkyne na elektrosmog podľa MKCH-10 kódom Z 58.8 Iné problémy so
životným prostredím. Napokon žalobkyňa namietala aj to, že by malo na ňu byť kladené dôkazné
bremeno preukázať skutočnosti na vznik nároku na dávku. Toto tvrdenie v štádiu už 7 rokov trvajúceho
procesu posudzovania zdravotného stavu žalobkyne považuje za rozporné s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 17.09.2020. Zotrvala teda v plnom rozsahu na podanej správnej žalobe a požiadala

o nariadenie pojednávania vo veci.

35. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 22.01.2025,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

36. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 14.05.2025.37. Žalobkyňa sa na pojednávanie dostavila bez jej právneho zástupcu s tým, že jeho neprítomnosť
ospravedlnila z dôvodu, že právny zástupca jej oznámil, že mal dopravnú nehodu a nemôže sa

pojednávania zúčastniť. Žalobkyňa však výslovne súhlasila s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti
jej právneho zástupcu a nepožadovala jeho účasť na pojednávaní, čo je zaznamenané aj na zvukovom
zázname a v zápisnici o pojednávaní.

38. Vo vzťahu k správnej žalobe žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v predmetnej veci mala žalovaná

realizovať rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, buď zopakovaním meraní elektrohypersenzibility v
špeciálnom laboratóriu v Martine, alebo nájdením stratených najpodstatnejších výsledkov z merania pri
záťaži 10 V/m, ktoré by pomohli k jednoznačnému potvrdeniu alebo vylúčeniu elektrohypersenzibility,
alebo postupovať podľa bodu 34. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, čiže určiť mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa najviac porovnateľného zdravotného postihnutia a
to nie sú psychologické a psychické problémy, ale po porade so žalobkyninou neurologičkou táto

má za to, že je možné posudzovať jej ochorenie podľa encefalopatie nešpecifickej G 93.4, alebo
neuralgie a neuritídy nešpecifickej M 79.2 s komplikáciou popálenín podkožného tkaniva, alebo nariadiť
znalecké dokazovanie. Žalovaná však nezvolila ani jednu z možností. Pokiaľ ide o neuznanie choroby
z povolania, toto nebolo predmetom správnej žaloby. Žalobkyňa ešte podčiarkla fakt, že Martinská
fakultná nemocnica, ktorú žalobkyňa trikrát žiadala o vydanie kópie protokolu merania záťaže, jej tento

protokol nevydala.

39. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na správnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.04.2021,
ako aj rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 26.06.2023. Pridŕžala sa svojho vyjadrenia k správnej
žalobe, zdôraznila, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je upravený v § 153 ods. 3 zákona o

sociálnom poistení, ako aj v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. To
znamená, že je zverená lekárom, ktorí majú príslušné odborné vzdelanie vo veci. Žalovaná uviedla, že
v rozhodnutí generálneho riaditeľa je uvedené, na ktorých odborníkov z príslušného lekárskeho odboru
sa obrátil, čiže žalovaná urobila všetko v rámci realizácie rozsudku krajského súdu.

40. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.

41.Podľa§8ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenírelevantnompreprejednávanú
vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná
príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z
povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.

42. Podľa § 8 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená
pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto
zoznamu.

43. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

44. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.45. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

46. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

48. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

49. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

50. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

51.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

52. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

53.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

54. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

55. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenomSociálnoupoisťovňou,akodseky12až14neustanovujúinak.Fyzickáosobauvedenávodseku

1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom
určeným Sociálnou poisťovňou.56. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

57. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

58. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

59. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

60. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

61. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

62. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny
a vojnového stavu, na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového
stavu (ďalej len „krízová situácia") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená
bezpečnosťštátuaústavnéorgánymôžuposplnenípodmienokustanovenýchvústavnomzákonealebo
osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.

63. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, na účely tohto zákona
sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú
opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti

nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

64. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobkyne

o invalidný dôchodok.

65. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú

schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s

určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na

základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.66. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021

z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,

najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

67.Správnysúdtiežpoukazujenato,ževovecirozhodovaniaonárokužalobkynenainvalidnýdôchodok
bolo už v minulosti viackrát rozhodované a to tak orgánmi verejnej správy, ako aj správnym súdom –
v tom čase ešte Krajským súdom v Trenčíne.

68. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25Sa/7/2017 zo dňa
17.04.2018 bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2017
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.04.2017, vec bola vrátená na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Ako dôvody zrušenia rozhodnutí krajský súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správyzazákladnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniajevrozporesadministratívnymispismialebo
v nich nemá oporu.

69. V novom konaní správne orgány vo veci opätovne rozhodli a to prvostupňový orgán rozhodnutím

zo dňa 13.11.2018 a druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 27.08.2019. Aj tieto rozhodnutia boli
zrušené krajským súdom a to rozsudkom sp. zn. 25Sa/43/2019 zo dňa 17.09.2020, pričom dôvodom
zrušenia oboch rozhodnutí bolo opakovane nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy. V bode 38. uvedeného rozsudku krajský súd uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne
odborníkom na EHS G. N. N. počas hospitalizácie žalobkyne v júli 2019 neprebehlo korektne, pretože

jeho výsledkom bolo, že sa nepodarilo jednoznačne preukázať hypersenzibilitu na magnetické polia
a teda, že nebola jednoznačne vylúčená skutočnosť, či žalobkyňa trpí syndrómom elektromagnetickej
hypersenzibility (ďalej len „EHS“). V dôsledku toho krajský súd skonštatoval, že „žalovaný mal najskôr
zistiť jednoznačné stanovisko, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS a to buď požiadať G. N. o doplnenie
lekárskej správy, resp. vyžiadať si jeho jasné stanovisko na túto posudzovanú problematiku (čím by

musel pravdepodobne vykonať u žalobkyne ďalšie lekárske vyšetrenia v súvislosti so syndrómom
EHS) alebo vykonať znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom, ktorého cieľom by bolo jednoznačne
stanoviť, či žalobkyňa trpí alebo netrpí syndrómom EHS a v prípade, ak by nebolo možné označiť
za rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené ochorenie, tak až následne posudzovať iné z ochorení
v súvislosti s určením percenta MPSVZČ u žalobkyne.“

70. Krajský súd tiež uviedol, že z jednotlivých lekárskych správ uvedených v administratívnom spise
vyplývajú rôzne závery ohľadne toho, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS alebo nie. Práve za účelom
odstránenia týchto rozporov boli vykonané lekárske vyšetrenia u G. N., avšak ani týmito lekárskymi
vyšetreniami neboli vylúčené tieto pochybnosti. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva,

že v prípade žalobkyne žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav na riadne posúdenie veci. Krajský
súd ďalej uviedol, že ak teda neboli v konaní napriek predloženým lekárskym správam odôvodnené
pochybnosti o zdravotných ťažkostiach žalobkyne v súvislosti so syndrómom EHS, za účelom riadneho
vysporiadania sa s ochorením žalobkyne a s tým súvisiacim určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť mal prvostupňový správny orgán nariadiť znalecké dokazovanie. V závere

rozsudku krajský súd uzavrel, že v ďalšom konaní po vrátení veci bude potrebné opätovne posúdiť
zdravotný stav žalobkyne a prípadne aj posúdiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy za účelom
riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie.

71. V ďalšom konaní po vrátení veci došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého

rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu v tejto veci.

72. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia, ako aj po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, dospel k záveru, žežalovaná pri novom rozhodovaní o nároku žalobkyne po vrátení veci na základe zrušujúceho rozsudku
krajského súdu sp. zn. 25Sa/43/2019 sa dôsledne pokynom krajského súdu neriadila a nevykonala
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci.

73. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že tento jasne vyslovil právny názor, ako mali resp. v ďalšom
konaní majú správne orgány postupovať – teda, že žalovaný mal najskôr zistiť jednoznačné stanovisko,
či žalobkyňa trpí syndrómom EHS a to buď požiadať G. N. o doplnenie lekárskej správy, resp. vyžiadať
si jeho jasné stanovisko na túto posudzovanú problematiku (čím by musel pravdepodobne vykonať

u žalobkyne ďalšie lekárske vyšetrenia v súvislosti so syndrómom EHS) alebo vykonať znalecké
dokazovanie ustanoveným znalcom, ktorého cieľom by bolo jednoznačne stanoviť, či žalobkyňa trpí
alebo netrpí syndrómom EHS a v prípade, ak by nebolo možné označiť za rozhodujúce zdravotné
postihnutie uvedené ochorenie, tak až následne posudzovať iné z ochorení v súvislosti s určením
percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne.

74. Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého dokazovania, je nepochybné a nesporné, že toto žalovaná
nevykonala ani počas prvostupňového, ani počas druhostupňového (odvolacieho) konania. Pokiaľ ide
o opätovné dopytovanie sa u G. N. ohľadom zaujatia jednoznačného stanoviska k posudzovanej
problematike, teda k určeniu, či žalobkyňa trpí alebo netrpí syndrómom EHS, sa tento vyjadril listom zo
dňa 23.02.2021, v ktorom uviedol, že ďalšie vyšetrenie žalobkyne v súčasnosti a blízkej budúcnosti nie je

a nebude možné z dôvodov, že lôžková časť Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie bola v dôsledku
pandemickej situácie COVID-19 pretransformovaná na observačné – akútne oddelenie. Dlhodobo nie je
možné realizovať diagnostické hospitalizácie pacientov s podozreniami na choroby súvisiace s prácou
alebo životným prostredím. Vzhľadom k priestorovej, technickej a časovej náročnosti testovania na
EHS nie je možné vyšetrenie realizovať ambulantnou formou. V závere G. N. uviedol, že „z hľadiska

určenia diagnózy EHS, ktorá by teoreticky mohla byť príčinou zníženia pracovnej spôsobilosti a viesť
k invalidite sa prikláňam k názoru, že túto diagnózu vo vzťahu k invalidite nie je možné akceptovať.
V zmysle legislatívnych úprav v SR, evidenčný systém ochorení vychádza z platnej Medzinárodnej
klasifikácie chorôb (MKCH), ktorý diagnózu EHS neuvádza, teda nie je možné túto diagnózu používať
pre diagnostické, liečebné, sociálno-právne a ďalšie účely.“

75. Správny súd je toho názoru, že citované vyjadrenie G. N. neposkytuje dostatočnú odpoveď na
otázku, či žalobkyňa trpí alebo netrpí syndrómom EHS, lekár ani nepoprel existenciu tohto syndrómu,
sám uvádza, že teoreticky by diagnóza EHS mohla byť príčinou zníženia pracovnej spôsobilosti a viesť
k invalidite, avšak zastáva názor, že ju nemožno použiť z dôvodu jej absencie v MKCH, z ktorej vychádza

aj evidenčný systém ochorení platný v Slovenskej republike. Na takúto možnosť však zákonodarca
pamätal pri prijímaní zákona o sociálnom poistení a to tak, že v ustanovení § 71 ods. 9 tohto
zákona zakotvil, že ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľné.

76.Akbytedavdanomprípadežalobkynebolozistené,žežalobkyňatrpíochorením,ktorésavzozname
ochorení nenachádza, bolo úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia posúdiť, ktoré z ochorení
uvedených v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení je s ním svojím funkčným dopadom najviac

porovnateľné. Nemožno však túto skutočnosť interpretovať tak, že žalobkyňa uvedeným syndrómom
netrpí.

77. Z listu G. N. z 23.02.2021 je tiež zrejmé, že žiadne ďalšie vyšetrenie žalobkyne v súvislosti so
syndrómom EHS nebolo vykonané a po vrátení veci z krajského súdu posudkoví lekári vychádzali

z rovnakej lekárskej dokumentácie žalobkyne, ako pri ich predchádzajúcom rozhodovaní. Nad rámec
uvedeného bolo dokazovanie v odvolacom konaní doplnené len o lekársky posudok zo dňa 30.03.2023
o neuznaní choroby z povolania, v ktorom bolo konštatované, že prípad žalobkyne bol predložený
Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania so záverom: CK neschvaľuje chorobu
z povolania, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie menovanej potvrdzuje neuznanie choroby

z povolania.

78. Pojem choroba z povolania je definovaný v § 8 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že choroba
z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľaosobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za
podmienokuvedenýchvtejtoprílohea)zamestnancovizamestnávateľapodľa§16priplnenípracovných
úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

alebo b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamejsúvislostistýmitočinnosťami.Podľa§8ods.3zákonaosociálnompoistení,chorobazpovolania
je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky
pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

79. Vzhľadom na takto formulovanú definíciu pojmu choroba z povolania, samotná skutočnosť, že
vprípadežalobkynetátouznanánebola,nedávaodpoveďnato,čižalobkyňatrpísyndrómomEHSalebo
nie. Z uvedeného záveru nemožno určiť, či sa o chorobu z povolania nejedná preto, že sa nenachádza
v zozname chorôb alebo napríklad preto, že sa ňou žalobkyňa nenakazila v súvislosti s výkonom
pracovných úloh alebo služobných úloh. Žalobkyňa sa však nedomáhala nároku titulom choroby
z povolania a ak by aj dôvodom neuznania choroby z povolania mala byť absencia tohto ochorenia

v zozname podľa prílohy č. 1 zákona o sociálnom poistení, bolo potrebné v súlade s § 71 ods. 9 zákona
o sociálnom poistení posúdiť, ktoré iné ochorenie v tomto zozname sa nachádzajúce mu je svojím
dopadom najviac porovnateľné.

80. Posudkoví lekári v danej veci a následne na základe toho aj orgány verejnej správy, však uvedené

skutočnosti interpretovali v zmysle, že žalobkyňa syndrómom EHS netrpí. Na takýto záver však
v administratívnom spise nie je jednoznačný podklad. Z viacerých lekárskych správ, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa trpí syndrómom EHS – O. G. J., P., E. zo dňa 03.08.2016
a 14.10.2016, lekárska správa G. L., neurológa zo dňa 02.01.2017 a 20.06.2017, psychologické
vyšetrenie F. K. D. zo dňa 15.08.2018, ktoré bolo nariadené posudkovým lekárom sociálneho poistenia

– pobočky. Práve pre odlišné závery lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise už
krajský súd v rozsudku sp. zn. 25Sa/43/2019 uložil žalovanej pokyn na doplnenie skutkového stavu za
účelom potvrdenia alebo vylúčenia, či žalobkyňa trpí alebo netrpí syndrómom EHS.

81. Správny súd tiež poukazuje na to, že posudkový lekár ústredia vo svojom posudku zo

dňa 19.05.2023, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, skonštatoval, že
„Hospitalizácia na Klinike pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Martine vylúčila precitlivenosť
na elektromagnetické pole.“ Toto konštatovanie posudkového lekára, ktoré prevzal do napadnutého
rozhodnutia aj odvolací orgán, však tiež nemá oporu v administratívnom spise a nekorešponduje
so závermi z lekárskej prepúšťacej správy z predmetnej hospitalizácie žalobkyne vypracovanej dňa

26.07.2019, v ktorej sa uvádza, že „pri expozičných testoch s elektromagnetickým poľom pri E=1V/
m a 10V/m sa nám nepodarilo jednoznačne preukázať hypersenzibilitu na magnetické polia.“ Tento
záver posudkový lekár ústredia sám citoval na strane 3 svojho odborného lekárskeho posudku zo
dňa 19.05.2023. Skutočnosť, že sa EHS nepodarilo jednoznačne preukázať nemožno vnímať ako
synonymum toho, že EHS bolo vylúčené. Tiež sa v predmetnej lekárskej prepúšťacej správe uvádza, že

pri testoch v poslednej IV. fáze vyšetrenia žalobkyňa udávala pocity brnenia v prstoch a na predkolení
pravej dolnej končatiny. Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobkyne tak neuvádza, že bola
vylúčená precitlivelosť na elektromagnetické pole ani, ako to už konštatoval skôr krajský súd v rozsudku
sp. zn. 25Sa/43/2019, neposkytla jednoznačnú odpoveď na to, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS alebo
nie.

82. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaná sa neriadila pokynom krajského súdu v zrušujúcom
rozsudku sp. zn. 25Sa/43/2019 a nedoplnila dokazovanie tak, aby bolo jednoznačne určené, či
žalobkyňa trpí syndrómom EHS alebo nie. Uvedeným pokynom bola pritom žalovaná viazaná. Namiesto
toho správne orgány, zhodne s posudkovými lekármi sociálneho poistenia, svoje závery postavili na

fobicko-úzkostnej poruche žalobkyne, avšak nie z dôvodu, že by sa malo jednať o ochorenie, ktoré je
svojím dopadom najviac porovnateľné so syndrómom EHS v zmysle § 71 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení, ale na popretí existencie syndrómu EHS ako takom. Správny súd zdôrazňuje, že G. N. ako
odborník na EHS v Slovenskej republike v jeho vyjadrení zo dňa 23.02.2021 neuvádzal, že uvedený
syndróm neexistuje, len konštatoval, že sa nenachádza v evidenčnom zozname chorôb. G. N. dokonca

výslovne použil formuláciu „z hľadiska určenia diagnózy EHS, ktorá by teoreticky mohla byť príčinou
zníženia pracovnej spôsobilosti a viesť k invalidite“, z čoho možno podľa správneho súdu vyvodiť záver,
že syndróm EHS ako taký reálne existuje. Lekár však len uviedol, že túto diagnózu nemožno použiť pre
jej absenciu v medzinárodnej klasifikácii chorôb a teda aj v evidenčnom zozname chorôb Slovenskejrepubliky, čo je však skôr právnym názorom, než medicínskym záverom. Ako už bolo uvedené aj vyššie,
ak by aj nebolo možné v prípade zistenia syndrómu EHS u žalobkyne, túto diagnózu použiť z dôvodu,
že sa v príslušnom zozname chorôb nenachádza, bolo potrebné, aby posudkoví lekári určili a náležite

odôvodnili, ktoré z ochorení v zozname je svojím dopadom syndrómu EHS najviac porovnateľné, nie
bez uvedenia príslušného zdroja či konkrétneho dôkazu skonštatovať, že syndróm EHS neexistuje
a v podstate sa len jedná o psychologickú či psychiatrickú poruchu.

83. Pokiaľ ide o vyjadrenie posudkového lekára o tom, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

mala vydať vyhlásenie o tom, že pre syndróm elektromagnetickej hypersenzibility neexistuje vedecký
podklad a že doterajšie výskumy nepreukázali príčinnú súvislosť najrôznejších nešpecifických príznakov
s elektromagnetickými poľami, toto konštatovanie nemá oporu v žiadnom dokumente nachádzajúcom sa
v administratívnom spise. Posudkový lekár ani neuvádza konkrétny zdroj, kde možno takéto vyhlásenie
WHO dohľadať, preto uvedené tvrdenie bolo pre správny súd nepreskúmateľné. Obdobne to platí
aj o konštatovaní, že intenzita elektromagnetických polí zisťovaná v bytoch a na pracoviskách osôb

sťažujúcich sa na elektromagnetickú hypersenzibilitu bola nižšia ako hygienické limity odporučené
uznávanými medzinárodnými inštitúciami. Ani toto konštatovanie nemožno verifikovať konkrétnou
listinou nachádzajúcou sa v administratívnom spise.

84. Správny súd napokon poukazuje aj na to, že zo záverov posudkového lekára nevyplýva, prečo určil,

že v prípade žalobkyne sa má jednať o stredne ťažkú formu fobicko-úzkostnej poruchy, čo robí jeho
záver v tejto časti nedostatočne odôvodneným.

85. K I. E. G. I. O., N. ambulancia, zo dňa 09.08.2023, ktorý žalobkyňa priložila k ňou podanej správnej
žalobe,správnysúduvádza,žetátolekárskasprávabolavydanáažpovydanínapadnutéhorozhodnutia

a preto v súlade s ustanovením § 135 ods. 1 SSP na túto správny súd neprihliadal. K ostatným lekárskym
správam priloženými žalobkyňou k správnej žalobe správny súd uvádza, že z administratívneho spisu
nevyplýva, či žalobkyňa tieto lekárske správy žalovanej predložila v rámci administratívneho konania.
Uvedené však bolo bez vplyvu na rozhodnutie správneho súdu, pretože správnou žalobou napadnuté
rozhodnutia trpeli vadami nezákonnosti z dôvodov už vyššie uvedených.

86. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu v administratívnom konaní, správny súd ešte uvádza, že hoci
možno do určitej miery prisvedčiť argumentu žalovanej, že v zmysle § 184 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na túto dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou

poisťovňou, avšak toto dôkazné bremeno žiadateľa o dávku nemožno vnímať ako absolútne. Podľa §
196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

87. V danom prípade tak neobstojí argumentácia žalovanej o tom, že nakoľko syndróm EHS bol
u žalobkyne vylúčený (čo je nesprávna interpretácia záverov G. N. tak ako sa k tomu správny súd
vyjadril už vyššie), dôkazné bremeno leží na strane žalobkyne, ktorá má skutočnosti rozhodujúce
na vznik nároku na dávku preukázať. Neobstojí teda len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom

bremene účastníka administratívneho konania (resp. žiadateľa o dávku sociálneho poistenia) použitím
doslovného výkladu ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej, v spojení s § 196 ods. 6 vety prvej zákona
o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení a preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka konania
tohto návrhového typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho k presnému

a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci
nesie predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in fine, § 195 ods. 1 a
§ 196 ods. 6 in fine, ods. 7 zákona o sociálnom poistení, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť
a zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení). Je to práve Sociálna
poisťovňa, ktorá určuje spôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre

uplatnený nárok, rovnako tak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za
účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v konaní vykoná alebo doplní a v neposlednom rade,
zákonosociálnompoisteníSociálnejpoisťovniexplicitneukladápovinnosťpresneaúplnezistiťskutočný
stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoréúčastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6
infinezákonaosociálnompoistení).Akvtomtokonkrétnomprípadekrajskýsúdvpôvodnomzrušujúcom
rozsudku uložil žalovanej povinnosť doplniť dokazovanie, zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania,

resp. podľa potreby doplniť vyšetrenia žalobkyne, či získať jednoznačné stanovisko G. N., nemožno túto
povinnosť obísť konštatovaním, že dôkazné bremeno leží na strane žalobkyne.

88. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný v jej neprítomnosti, správny
súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredie v čase vypracovania odborného lekárskeho posudku zo dňa 19.05.2023 zhodnotil zdravotný
stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods.
5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.. V zmysle § 293eu
ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za
bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého podmienka osobnej účasti musí byť splnená
vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada, neuplatňuje. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002

Z. z. krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu je obdobie, počas ktorého je bezprostredne
ohrozenáalebonarušenábezpečnosťštátuaústavnéorgánymôžuposplnenípodmienokustanovených
v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo
mimoriadnu situáciu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, na účely
tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov

mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej
sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo
činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Mimoriadna
situácia vyhlásená vládou SR od dňa 12. marca 2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa
v dôsledku ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 pre územie Slovenskej

republiky, bola odvolaná 15. septembra 2023 ku 06.00 hod. uznesením vlády SR č. 446 z 13. septembra
2023. Z uvedeného vyplýva, že dňa 19.05.2023, kedy bol vypracovaný odborný lekársky posudok
posudkového lekára ústredia, ešte krízová situácia v zmysle § 293eu zákona o sociálnom poistení
trvala, hoci nie v podobe núdzového stavu, ale v podobe mimoriadnej situácie. Námietka žalobkyne
o posudzovaní jej zdravotného stavu v jej neprítomnosti tak bola správnym súdom vyhodnotená ako

nedôvodná, avšak neprítomnosť žalobkyne nezbavuje posudkového lekára riadne posúdiť zdravotný
stav žalobkyne a zadovážiť si na vypracovanie posudkových záverov potrebné podklady.

89. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania, žalobkyňa požadovala zabezpečiť protokol k
vyšetreniu hypersenzitivity na elektromagnetické polia z merania pri vystavení magnetickému poľu

E=10V/m, pričom sa má jednať o rovnaký protokol, aký je prílohou výsledkov spektrálnej analýzy RR
intervalov, ktorý sa nachádza v spise, ale ktorý sa týkal vystavenia magnetickému poľu E=1V/m. Tento
návrh bol správnym súdom na pojednávaní zamietnutý z viacerých dôvodov. Jednak správny súd nie
je v tomto type konania skutkovým súdom, nie je jeho úlohou nahrádzať dokazovanie, ktoré malo byť
vykonané v rámci administratívneho konania, podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy; jednak napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, trpí vadami, ktoré už sami o sebe odôvodňujú ich zrušenie aj bez ďalšieho
vykonávania dokazovania, preto takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a napokon ide o dôkaz
medicínskej povahy, na ktorého interpretáciu sú potrebné medicínske znalosti, ktorými správny súd

nedisponuje a správny súd tak nie je oprávnený vyvodzovať z neho odborné závery, ktorých posúdenie
prináleží posudkovým lekárom sociálneho poistenia; vykonanie a vlastná interpretácia takéhoto dôkazu
by bola zo strany správneho súdu prekročením jeho právomoci v rámci správneho súdnictva.

90. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP napadnuté rozhodnutie

zrušil, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Uvedené vady sa vzťahujú rovnako aj
k prvostupňovému rozhodnutiu, preto správny súd na návrh žalobkyne zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a)
SSP aj prvostupňové rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho

stupňa na ďalšie konanie.

91. V ďalšom konaní po vrátení veci bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, v prvom
rade posúdiť, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS alebo nie a na tento účel prípadne posúdiť aj to, čiv danom prípade neprichádza do úvahy za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
nariadenie znaleckého dokazovania. Ak by nebolo možné označiť za rozhodujúce zdravotné postihnutie
uvedené ochorenie, tak až následne posudzovať iné z ochorení v súvislosti s určením percenta miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení. Následne orgán verejnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom vysloveným správnym
súdom v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne
odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

92. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na

svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440

sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší

úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený

advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).