Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/164/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010070
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623010070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného Y. M. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/10/2023 zo dňa 07.05.2024, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 06.05.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

Y. M., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom X. G.
č. XXX

u k l a d á

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný
trest vo výmere 500 (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/10/2023 zo dňa 07.05.2024, bol obžalovaný Y. M.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 05.12.2020 v čase okolo 20.00 h v Malackách v Zámockom parku, udrel päsťou do tváre
poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P. ulica č. XXX/XX, ktorému tým spôsobil otras mozgu,
zlomeniny lebečnej klenby a spodiny lebky, zlomeniny spodiny očnice, pomliaždenie očnej gule vpravo
- ťažkého stupňa, traumatické prekrvenie spojiviek, možný opuch očnej papily z nervu pri zlomenine
orbity, s obmedzením v obvyklom spôsobe života v rozsahu dva až tri týždne a s nutnosťou hospitalizácie
od 07.12.2020 do 8.12.2020, s liečbou odo dňa 05.12.2020 do posledného ambulantného vyšetrenia

dňa 04.01.2021, a následnej kontrole 21.01.2021.

Za to mu bol podľa § 156 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákonapodmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
súd odkázal poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bydliskom P. XXX/XX, K. s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Y. M. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti
výroku o vine, treste ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo. Odvolanie písomne odôvodnil
obhajcaobžalovanéhopodanímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa08.09.2024.Obhajcavodôvodnení
odvolania uviedol, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nespáchal, pričom práve

obžalovaný bol napadnutý a sám sa bránil v dôvodnej obave o svoje zdravie a život. Obžalovaný sa
bránil útoku skupinky ľudí, ktorá ho prenasledovala a bila zozadu a v obave o svoj život a zdravie z otočky
udrel prvú osobu, ktorá bola za ním a trafil ju neúmyselne päsťou do tváre. Z jeho strany sa nejednalo
o žiadny úmysel, ale o nutnú obranu. Žiadneho trestného činu sa nedopustil a vinu a obvinenie rázne
odmieta. Skutočnosti sa nestali tak, ako ich opisujú poškodený E. F., či jeho brat Z. F. a bratranec - N.
M., teda jeho blízka rodina a jeho kamaráti X. D., či Y. M.. Títo všetci od samého začiatku až po hlavné

pojednávanie ako aj na hlavnom pojednávaní menili výpovede ako im to vyhovovalo, modifikovali ich
podľa toho, ako sa vyvíjala situácia a vždy zmenili výpoveď podľa aktuálnych výpovedí obžalovaného a
svedka V. P., tak aby im to sedelo na argumenty obhajoby. Obhajca následne podrobným porovnaním
výpovedí týchto svedkov, uskutočnených v rôznom časovom období, poukázal na ich rozpornosť a
nekonzistentnosť. Obhajca zároveň poukázal na výpoveď V. P., ktorý potvrdzuje verziu obžalovaného,

a to, že boli napadnutí zo strany skupiny okolo Z. a E. F. a táto výpoveď tiež potvrdzuje tú skutočnosť,
že obžalovaný bránil kamaráta a neskôr sa bránil v obave o svoje zdravie a život aj sám pred fyzickým
útokom zo strany tejto skupiny. Nikoho ako prvý nenapadol a nikomu ani nechcel bezdôvodne ublížiť.
Na rozdiel od výpovedí poškodeného, či svedkov Z. F. a N. M., sú výpovede obžalovaného a výpovede
svedka V. P. od prvého momentu spontánne a nie upravované a koordinované. Obžalovaný zároveň

poukázal na to, že početné zranenia spôsobené poškodenému ani nemohol spôsobiť jedným úderom
zovretou päsťou, a teda je pravdepodobné, že poškodený mal ešte aj iný konflikt s niekým iným, čo
nakoniec vyplýva aj z prvotnej výpovede poškodeného, jeho rodiny a kamarátov. Dôkazná situácia
nepostačuje na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o podstatnej
skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z verzií, z hľadiska ustálenia zákonného znaku žalovaného trestného

činu, zodpovedá skutočnosti. Je síce faktom, že obžalovaný poškodeného udrel, a to päsťou do tváre,
nebol v tom však žiadny úmysel, ale len strach a rozrušenie. Len sa bránil, pretože mal strach o svoje
zdravieaživotpotomakohobiliviaceréosoby.Zjehostranyišlovzmysle§25ods.1Trestnéhozákonao
nutnú obranu a nie o ublíženie na zdraví v zmysle § 156 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný odvracal
priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, a preto skutok nie je trestným

činom. Taktiež uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý sa mu podmienečne odkladá a určuje
sa mu skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov, považuje obhajoba za neprimerane prísny, a to aj vzhľadom
na skutočnosť, že v prípravnom konaní mu bol ponúknutý peňažný trest vo výške 500,- €, na ktorý
odmietol pristúpiť, pretože skutok sa stal tak ako uvádza obžalovaný a svedok V. P.. Obhajca navrhol,
aby odvolací súd vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí, pretože skutok nie je trestným činom, alebo alternatívne aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti Okresnému súdu v Malackách na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor ani poškodený nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo doručované v
súlade s § 314 Trestného poriadku.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie. Splnomocnenec poškodeného prevzal upovedomenie o verejnom
zasadnutí, vrátane poučenia o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, dňa

26.03.2025. Na verejné zasadnutie sa neustanovil, ani nepožiadal o odročenie, a preto odvolací súd v
súlade s § 294 ods. 2 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania, navrhol
zrušenie rozsudku a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, alternatívne navrhol, ak by odvolací súd

zistil naplnenie znakov žalovaného trestného činu, prihováral sa za uloženie peňažného trestu.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.Obžalovaný v záverečnom návrhu uviedol, že nepopiera, že ku skutku došlo, ospravedlnil sa
poškodenému a je mu ľúto čo sa stalo, ale urobil to v sebaobrane. Žije riadnym životom, pomáha na
stavbách svojmu starému otcovi a takto si zarába, pričom žije s rodičmi v mieste trvalého bydliska.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako

aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa §16 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,

ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov Poskytnutím odškodnenia obeti násilného trestného činu podľa tohto zákona prechádza nárok
obete násilného trestného činu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy voči páchateľovi na štát, a
to v rozsahu poskytnutého odškodnenia.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd

dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného vo výroku o vine je nedôvodné. Uložený trest však odvolací
súd vyhodnotil ako neprimerane prísny.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v

súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto súd prvého stupňa správne a precízne
vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 09.02.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky obžalobu na Y. M. pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na totožnom skutkom základe, aký je
uvedený v úvodnej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Y. M. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný a následne vypovedal, že s kamarátom V. P. bol v zámockom parku, kde bolo

viacej ľudí a hrala tam hudba. Bol tam už aj E. F., ktorý mal v ruke palicu, pričom V. sa ho pýtal, že načo
má palicu. Z., E. a ešte niekto tretí napadli V., „vyhodili“ mu pritom rameno. Na to on pribehol k V., V.
plakal, pomohol mu zdvihnúť sa zo zeme a začali utekať. Chlapci, ktorí ich napadli, utekali za nimi a
podkopávali ich. On sa otočil a niekomu dal päsťou, keď padol na zem, tak ho kopali. Bol krvavý, potom
sa nejako prebral. Utekal popri pletivovom plote až ku Kauflandu, kde si zavolal auto. Ďalej uviedol, že

E. udrel až ako druhý, teda že poškodeného v daný deň udrel už aj niekto iný. Na druhý deň mu písal
Z., že či ho ide udať, on bol viac dobitý ako E., bol celý krvavý, on mal iba modrinu pod okom.

Súd prvého stupňa vypočul svedka - poškodeného E. F., svedkov K. F., Z. F., N. M., V. P., X. D., Y.
M., prečítal znalecký posudok prof. MUDr. Petra Labaša č. 157/2021, odborné vyjadrenie prof. MUDr.

Petra Labaša č. 13/2021 a oboznámil podstatné listinné dôkazy, a to lekárske správy obžalovaného
a poškodeného, elektronickú komunikáciu, uplatnenie nároku na náhradu škody - list Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, rozhodnutie o odškodnení, odpis z registra trestov obžalovaného a
z centrálnej evidencie správnych deliktov obžalovaného.

Obhajoba obžalovaného je zistiteľná nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z prednesov a podaní
jeho obhajcu a spočívala v tom, že útok začal poškodený, respektíve ľudia z jeho blízkeho okolia. Po
predchádzajúcej slovnej roztržke bol V. P. napadnutý, pričom on mu iba pomáhal vstať a chcel odtiaľ
ísť preč. Z miesta, kde sa to stalo, aj začali utekať, avšak partia ľudí, ktorá na nich zaútočila, ich začali
naháňať. On sa v obave o svoj život a zdravie iba raz otočil a zahnal sa na jedného z útočníkov, ktorého

aj trafil päsťou do tváre. Aj on bol napadnutý a bol aj dobitý, ale konal v nutnej obrane.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že niet žiadnych rozumných dôvodov pre spochybňovanie skutkových
záverov súdu prvého stupňa. Vina obžalovaného je bezpochyby preukázaná nielen svedeckými
výpoveďami prítomných svedkov, ale aj výpoveďou poškodeného. Úder, ktorým bol poškodený

zasiahnutý, potvrdil obžalovaný, ako aj svedok V. P.. Poškodený ako aj svedkovia F., M., D. a M. však
priebeh skutku popisovali inak, ako to tvrdil obžalovaný. Popreli, že by obžalovaný poškodeného udrel
počas úteku, respektíve v priebehu toho, ako mal byť obžalovaný naháňaný. Zranenie poškodeného
bol výsledkom úderu obžalovaného, ktorý poškodenému zasadil v statickej polohe po tom, čo došlo
k slovnej, respektíve fyzickej potýčke medzi poškodeným a svedkom P.. Výpovede poškodeného a

svedkov F., M., D. a M. sa v elementárnych okolnostiach zhodujú a nie je dôvod tieto výpovede
spochybňovať. Aj keď je zrejmé, že sa v jednotlivých svedeckých výpovediach nachádzajú drobné
rozdiely, tieto sa týkajú okolností nepodstatných, pričom práve popis situácie dôležitej pre posúdenie
stíhaného skutku svedkovia a poškodený opisovali jednotne. Obranná argumentácia obžalovaného,
ktorý tvrdil, že poškodeného udrel potom, ako ho mala skupinka chlapcov naháňať, nezodpovedá

dejovej línii skúmaného skutku, pretože toto jeho tvrdenie nekorešponduje za skutkovým príbehom,
ktorý je predmetom obžaloby a ktorý bol potvrdený aj vykonaným dokazovaním. Pre konajúci súd
bol dôležitý iba konkrétny časový výsek celkového deja, a to konkrétne konanie týkajúce sa úderu
obžalovaného smerujúceho na hlavu poškodeného. Nie je možné vylúčiť, že v priebehu večera mohlodôjsť v zámockom parku k viacerým parciálnym incidentom, či bitkám, ktoré však tieto nie sú predmetom
tohto konania. Rovnako tak ani obranná argumentácia obžalovaného, ktorý svoje konanie subsumoval
pod konanie v nutnej obrane, nebola akceptovateľná, pretože obžalovaný udrel poškodeného bez

toho, že by odvracal priamo hroziaci či trvajúci útok. Svedok M. k tomu navyše uviedol, že poškodený
mal ústny konflikt s V. P., na čo obžalovaný zrazu udrel poškodeného. Vo svetle takýchto zistení
konanie obžalovaného nemôže požívať zákonnú ochranu, a teda ani vylučovať protiprávnosť jeho činu.
Obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia popísané znalcom MUDr. Labašom, ktorý
zistil, že mechanizmus vzniku poranení poškodeného bol spôsobený tupým úderom, pravdepodobne

päsťou alebo kopancom. Znalec pritom pripustil, že mohol byť použitý aj cudzí predmet. Z ničoho
pritom podľa znalca nevyplýva, že by mali byť zranenia spôsobené viacerými údermi, tak ako to tvrdí
obžalovaný.

Všetky skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú preto správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré
bolo vykonané na hlavnom pojednávaní a na ktoré v podrobnostiach aj odvolací súd bez potreby ich

opakovania aj odkazuje. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal súd prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre
zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe podanej na obžalovaného Y. M.. Dôkazy
pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, logickým spôsobom, ktorému nemožno
nič vytknúť. Na tomto podklade potom súd prvého stupňa vyvodil z dôkazov o podstate trestnej činnosti

správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil vinu obžalovaného.

Odvolací súd tak ku skutkovým záverom súhrne uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne,
keď neuveril obhajobnej argumentácii, pretože túto vyvracajú vykonané dôkazy, a to v celom
rozsahu. Nebol dôvod spochybňovať nielen výpoveď poškodeného, ale ani výpovede svedkov, ktorí

jednoznačne potvrdili úder obžalovaného do hlavy poškodeného. Na základe vyššie rozvedených úvah
ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné pochybnosti o tom, že ku skutku došlo tak, ako je
uvedené v napadnutom rozsudku, a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo
vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne usvedčujú z jeho
spáchania obžalovaného Y. M.. Súd prvého stupňa skutok aj správne právne posúdil.

Pri preskúmavaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
účinného do 05.08.2024. Dôvodom na zrušenie výroku o treste však bol neadekvátny druh trestu,
nakoľko odvolací súd je toho názoru, že práve trest peňažný bude pre obžalovaného nielen dostatočne

citeľným, ale aj adekvátne výchovným na to, aby bol dosiahnutý účel trestu.

Prostredie, ktorým je obžalovaný formovaný, je podstatne určujúcim dôvodom jeho protiprávneho
konania. Tento poznatok preto musí mať odraz aj v individualizácii trestu. Pri určovaní druhu a výmery
trestu odvolací súd prihliadol nielen na závažnosť jeho konania, a teda na mieru jeho spoločenskej

nebezpečnosti, ale aj na okolnosť, že išlo o osobu bezúhonnú, pričom zohľadnil tak prostredie, v ktorom
došlo ku trestnej činnosti, ale aj účastníkov tohto konfliktu. Práve cielene výchovný trest zabezpečí
nielen ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, ale súčasne zohľadnil všetky známe okolnosti prípadu.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že pre účely spravodlivého a vyváženého potrestania obžalovaného
bude vhodný iný druh trestu, ako mu určil súd prvého stupňa.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a korigoval rozhodnutie súdu prvého stupňa na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak,
že obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 500,-€, ktorého výšku stanovil s ohľadom na to, že
obžalovanýjebrigádnezamestnaný,atedamáfinančnézdrojenato,abytentotrestajuhradil.Vprípade,

ak by obžalovaný výkon uloženého peňažného trestu úmyselne maril, bol mu určený náhradný trest
odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Uložený druh a rozsah trestu zodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestu a zabezpečí naplnenie
ochrannej, preventívnej, represívnej, ako aj výchovnej funkcie trestu.

Odvolací súd sa nestotožnil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým obžalovaného E. F. odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, a to z toho dôvodu, že rozhodnutím Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky číslo S-MSSSR-000257/2023 zo dňa 18.10.2023, podľa § 11 ods.3 v spojení s § 2 ods. 1 písm. d) 1. bod a § 12 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z. bolo poškodenému E.
F. priznané odškodnenie v sume 3.276,-€. Poskytnutím odškodnenia prešiel nárok poškodeného E. F.
na náhradu škody na štát v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto nebolo

možné poškodeného E. F. s jeho nárokom odkázať na náhradu škody na civilný proces keďže tento
nárok už prislúchal inému subjektu. Takisto nebolo možné poškodeného s nárokom na náhradu škody
pripustiť do konania, pretože tento už bol uspokojený.

Nakoľko však odvolanie obžalovaného nesmerovalo proti výroku o náhrade škody, poškodený odvolanie

nepodal a nedošlo v rámci odvolacieho konania ani k zrušeniu výroku o vine, kedy by bolo povinnosťou
odvolacieho súdu zrušiť aj nadväzujúci výrok o náhrade škody, nebolo možné výrok o náhrade škody v
rámci odvolacieho konania preskúmavať a pochybenie prvostupňového súdu napraviť.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.