Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722202190
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1722202190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcov: 1. rade M. T.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX,XXX XX H., 2. rade E. G., narodená XX.XX.XXXX,
trvalebytomU.6,XXXXX.,H.konfederácia,3.radeD.T.,narodenýXX.XX.XXXX,trvalebytomR.XXXX/
XXA,XXXXH.R.,všetciprávnezastúpení:advokátskoukanceláriouAKPFs.r.o.,sosídlomDúbravská
cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 55 032 800, proti žalovaným: 1. rade F. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. XXX/XX, XXX XX Pezinok, 2. rade W. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX,
XXX XX D., právne zastúpený advokátkou G.. Y. R., so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, 3. rade G.

R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená advokátkou G.. Y.
R., so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, 4. rade B.. Y. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX,
D. XXXXX, R. N., právne zastúpený advokátkou G.. Y. R., so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, 5. rade
G.. B. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 6, XXXXX M., W. republika, 6. rade G. T., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, Q. nad E., W. A. 7. rade E. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. cesta XXX/XX, XXX XX L., o určenie, že dôvodu vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovaného
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 43C/42/2022-300 zo dňa 6. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 43C/42/2022-300 zo dňa 6. júna
2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom v 1./, 2./ a v 3./ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným
v 1./ až v 7./ rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPezinokrozsudkomč.k.43C/42/2022-300zodňa6.júna2024určil,žedôvodyvydedenia
žalobcov v 1., 2. a 3. rade poručiteľkou G. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomretou dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX/XX, E. C., uvedené v listine o vydedení spísanej na D. ulici č. XX

vo E. C. G.. Q. C., notárskou kandidátkou notára G.. F. M., so sídlom na Q. ulici č. X v R. so sp. zn. N
485/2017, Nz 18670/2017 zo dňa 31.05.2017, nie sú dané a že žalobcom v 1., 2. a 3. rade patrí dedičské
právo po poručiteľke G. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
XX/XX, E. C.. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1.
až 7. rade v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 4D/34/2021-207 zo

dňa 17.10.2022 bolo prerušené konanie o dedičstve do právoplatného skončenia konania o určenie, že
dôvody vydedenia žalobcov v 1. až 3. rade nie sú dané a odkázal žalobcov v zmysle § 194 ods. 1 CMP
na podanie žaloby na súd.3. Poručiteľka dňa 31.05.2017 listinou o vydedení vydedila žalobcov v zmysle § 489a ods. 1 písm. b) OZ
z dôvodu, že o ňu ako starú mamu žalobcovia neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako jej vnúčatá
prejavovať mali. Uviedla, že otcovi žalobcov (jej synovi) počas jeho života poručiteľka darovala byt a

tiež finančnú hotovosť približne v sume 112.000 eur. Poručiteľka pritom uviedla, že vydedenie sa má
vzťahovať aj na ďalších potomkov žalobcov.

4. Žalobcovia boli s poručiteľkou v štandardnom kontakte, ich vzťahy boli rodinné a úprimné a svojho
času ju navštevovali aj častejšie ako iné vnúčatá, keďže s poručiteľkou žil v jednom byte do svojej smrti

aj otec žalobcov. Poručiteľka mala vybavenú pevnú linku, ktorú po otcovej smrti dala žalobkyňa v 1.
rade prepísať na svoje meno a uhrádzala ju približne dva roky, aby mohla byť poručiteľka aj naďalej v
telefonickom kontakte so svojim okolím. Žalobkyňa v 2. rade žije dlhodobo v zahraničí, no takmer vždy,
keď bola na Slovensku, navštívila aj poručiteľku. Žalobca v 3. rade bol s poručiteľkou v štandardnom
kontakte, aj keď nie tak často ako žalobkyne v 1. a 2. rade, pretože takisto žije v zahraničí. K poručiteľke
sa však vždy správal s rešpektom a úctou a nikdy voči nej nevystupoval nepriateľsky. Otec žalobcov

nedostal od svojej matky byt a finančnú hotovosť bezodplatne, ale ako protihodnotu za to, že sa o
poručiteľku staral a opatroval ju od roku 1991 až do svojej smrti, pričom zároveň je žalobcom známe,
že poručiteľka počas jej života darovala sumu vo výške 95.000 eur aj ďalším jej deťom (žalovaní v 1.
až 4. rade).

5. Tvrdili, že formulovanie vydedenia zo strany poručiteľky je definované iba formálne bez toho, aby bolo
uvedené, v čom konkrétne žalobcovia neprejavovali opravdivý záujem v zmysle konkrétneho prípadu či
časovéhoobdobia.Niesúsivedomížiadnehokonaniavočiporučiteľke,ktorébybolovrozporesdobrými
mravmi a naplnilo by tak zákonný dôvod vydedenia. Udržiavali s poručiteľkou štandardný rodinný vzťah
a nikdy neboli svedkami toho, že by poručiteľka chcela, respektíve by naznačila prehĺbenie tohto vzťahu,

spočívajúcevčastejšomtelefonickomkontakte.Takétopasívnekonanieporučiteľkynemôžebyťnaujmu
žalobcom, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR; napríklad v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/96 o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v
zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom. Žalobcovia teda majú za to, že im patrí dedičské právo po poručiteľke a žiadali,

aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým určuje, že dôvody vydedenia žalobcov v 1.
až 3. rade poručiteľkou G. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomretou dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom
D. XX/XX, E. C., uvedené v listine o vydedení spísanej na D. ulici č. XX vo E. C. G.. Q. C., notárskou
kandidátkou notára G.. F. M., so sídlom na Q. ulici č. X v R. so sp. zn. N 485/2017, Nz 18670/2017 zo dňa
31.05.2017, nie sú dané; ďalej určuje, že žalobcom v 1. až 3. rade patrí dedičské právo po poručiteľke

G. T., rod. R. a že žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovaným v 1. až 7. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 6. rade, ktorý uviedol, že nemá dôvod spochybňovať závet poručiteľky.
Tvrdil, že o vydedení žalobcov sa dozvedel až pri dedičskom konaní a poručiteľka veľmi dobre vedela,

prečo to urobila. Nemôže potvrdiť, že by sa žalobcovia o poručiteľku starali, keďže ich u nej nikdy
nestretol. Ako dedič bol vyzvaný zúčastniť sa na dedičskom konaní, na ktorom po prečítaní závetu prijal
dedičstvo. Ničoho iného sa nedopustil, a preto nerozumie tejto žalobe, pričom takisto nesúhlasí s tým,
aby náklady žalobcov mal hradiť on, považuje to za nemorálne a neprijateľné. So žalobou ako takou
nesúhlasí.

7. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.02.2023 a poukázal najmä na skutočnosť,
že voči žalobcom sa necíti ničím vinný. Žalobcovia odmietajú uznať poslednú vôľu poručiteľky napriek
tomu, že práve ona sa pričinila vo veľkej miere o majetok, ktorý vlastnia. Otec žalobcov C. T., po
tom, ako ho manželka vyhodila z domu, sa nasťahoval k poručiteľke (svojej matke) do jej domu. Robil

si však starosti, kde bude bývať po matkinej smrti a preto sa dohodol s matkou, že naňho prevedie
darovaním byt, v ktorom spolu bývali a on ako protislužbu ju bude opatrovať, keď bude nevládna.
Darovanie prebehlo vo väčšom rozsahu, ako bolo pôvodne dohodnuté, čiže sa darovala polovica celého
domu vrátane pozemku. C. T. však zomrel skôr, ako poručiteľka, čo bol pre poručiteľku ťažký šok,
ktorý sa prejavil zhoršením jej zdravia, pričom potrebovala starostlivosť 24 hodín denne. Žalobcovia

sa na opatere poručiteľky nepodieľali ani ničím neprispeli. Dar, ktorý ich otec dostal síce prijali, ale
protislužbu, t.j. opateru babky, v rozsahu ako to potrebovala a ktorá bola predpokladom daru, neplnili.
Čo sa týka platenia telefonických poplatkov za pevnú linku, táto bola vedená na C. T. a po jeho smrti
boli dedičia povinní plniť si povinnosť voči telekomunikáciám alebo linku zrušiť. Záverom dodáva, že akmajú žalobcovia úprimný záujem stať sa dedičmi po poručiteľke, mali by sa vzdať po otcovi zdedeného
daru a požiadať súd o ich zohľadnenie v dedičnom konaní.

8. Žalovaný v 7. rade sa k žalobe vyjadril prostredníctvom podania zo dňa 27.02.2023 a uviedol, že
poručiteľku ako jediná navštevovala žalobkyňa v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade navštevovala len svojho
otca, poručiteľku nie, ani sa s ňou nerozprávala. Žalobca v 3. rade poručiteľku nikdy nenavštevoval,
ani ju nekontaktoval. Byt dostal C. T. za to, že poručiteľku doopatruje do konca jej života, avšak on
zomrel skôr ako poručiteľka. Poručiteľka žiadala žalobkyňu v 1. rade o vrátenie pozemku, keďže C. T.

prepísal70%rozlohyceléhopozemkurodinnéhodomubezjejvedomia.Pozemokjejvšaknikdynevrátili.
Štandardné vzťahy s poručiteľkou udržiavala len žalobkyňa v 1. rade. Podľa názoru žalovaného v 7.
rade sú podmienky na vydedenie žalobcov dané a oprávnené.

9. Žalovaná v 5. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že v danej veci nemôže poskytnúť svedectvo, nakoľko
žije v W. republike a na E. chodievala iba za poručiteľkou, s ktorou sa však o dedičstve nikdy nebavila.

10. Žalovaní v 2. a 3. rade sa vyjadrili prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, že nárok
žalobcov popierajú. Žalobcovia namietali, že dôvod vydedenia nebol daný, avšak žalovaní v 2. a 3.
rade poukazujú na skutočnosť, že dôvod vydedenia bol uvedený priamo v listine o vydedení a bol daný
v čase vydedenia. Popierajú pravdivosť tvrdení žalobcov a považujú ich za účelové a zavádzajúce.

Realitou bolo, že otec žalobcov sa usadil v dome svojej matky po tom, čo sa rozviedol s matkou žalobcov
a pre zabezpečenie komunikácie s okolím nechal zaviesť pevnú linku. Od jeho nasťahovania však
celú domácnosť a starostlivosť zabezpečovala poručiteľka, on jej prispieval sumou 100 eur. Poručiteľka
uhrádzala náklady na elektrinu, vodu, plyn aj stravu. Keď žalovaný v 2. rade zistil, že poručiteľka má
finančné problémy, dôrazne upozornil C. T. na to, aby v plnej miere znášal náklady na svoje bývanie a

stravu. Poručiteľka bývala s manželom v D., odkiaľ pravidelne dochádzala do domu vo E. C., kam sa po
smrti svojho manžela postupne presťahovala. Sem sa k nej neskôr nasťahoval otec žalobcov a vyvíjal na
poručiteľku tlak, že po jej smrti ho jeho súrodenci vysťahujú z domu a on zostane bez strechy nad hlavou.
Preto sa rozhodla darovať mu polovicu domu, on však nechal vypracovať darovaciu zmluvu na prevod
vlastníctva na byt, na prístup k bytu a na časť pozemkov prináležiacich k domu, čo bolo nad zámer

poručiteľky.Podľasvojhouváženia,pocitovaprežívanýchskutočnostísarozhodlaporučiteľkarealizovať
jednostranný právny úkon vydedenia. Jej zdravotný stav sa od roku 2016 zhoršoval a vyžadovala
si opateru. Pobyt žalobcov mimo územia republiky nie je a nemôže byť dôvodom ich nezáujmu o
poručiteľku, nakoľko aj žalovaný v 4. rade žije mimo územia E. republiky a aktívne sa staral o poručiteľku.
D. žalovaní v 2. a 3. rade navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobný návrhu v celom

uplatnenom nároku zamietol.

11. K vyjadreniam žalovaných v 4., 5., 6. a 7. rade sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že žalovaní, ktorí
sa k podanej žalobe o neplatnosť závetu vecne vyjadrili, opisovali rôzne situácie, ktoré majú navodiť
dojem, že vydedenie žalobcov bolo oprávnené. Tieto tvrdenia sú však vo svojej podstate nepodložené,

skresľujúce a bez reálnej výpovednej hodnoty. Nepovažujú za pravdivé tvrdenie žalovaného v 4. rade, že
poručiteľka sa vo veľkej miere pričinila o majetok, ktorý vlastnia. Všetci žalobcovia sú riadne zamestnaní
a v zabezpečovaní svojich potrieb sú samostatní. Byt, ktorý dostal otec žalobcov darom od poručiteľky
nie je žalobcami užívaný a od smrti ich otca do bytu nemajú ani prístup. Ostatným dedičom - žalovaným
navrhovali riešenie spočívajúce v predaji bytu, na toto však ostatní dedičia nereagovali pozitívne. Takisto

poukazovali na skutočnosť, že darovacia zmluva medzi poručiteľkou a otcom žalobcov neobsahovala
žiadneustanovenieopovinnostiotcažalobcovdoopatrovaťporučiteľku;časťnehnuteľnostidostaldarom
za viac ako 20 ročnú starostlivosť. K tvrdeniam žalovaného v 7. rade, že žalobkyňa v 2. rade ignorovala
poručiteľku z dôvodu, že nemá čas, uviedli, že nikdy sa nestalo, že by v prípade, ak bola žalobkyňa v
dome, že by sa s poručiteľkou neprivítala, neporozprávala alebo nerozlúčila. Žalovaní neuviedli žiadne

také rozhodné skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné predpokladať, že bol naplnený dôvod vydedenia
spočívajúcivtom,žebyžalobcovianeprejavovalioporučiteľkuopravdivýzáujem.Žalobcovianapodanej
žalobe trvajú v celom rozsahu.

12. Ďalším podaním sa žalobcovia vyjadrili aj k vyjadreniu žalovaných v 2. a 3. rade, a uviedli, že

ako vyslovene nepravdivé vnímajú žalobcovia napríklad tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade o tom,
že otec žalobcov vyvíjal na poručiteľku tlak, aby naňho previedla nehnuteľnosti; nehnuteľnosti dostal
za viac ako 20 ročnú starostlivosť. Taktiež tvrdenia o tom, že poručiteľka mala problém s financiami
je zrejme zavádzajúci, keďže poručiteľka disponovala značnými finančnými prostriedkami a mnohýchsvojich potomkov obdarovala vysokými čiastkami. Vo všeobecnosti považujú za potrebné poznamenať,
že žalobcom nemožno vyčítať, že sa o poručiteľku nestarali, alebo že ju navštevovali málo. O poručiteľku
sa spočiatku staral otec žalobcov, neskôr ďalšie z jej detí. Žalobcovia sa však nikdy starostlivosti o

poručiteľku nevyhýbali, nezbavovali sa zodpovednosti za ňu a nikdy s ňou nemali konflikty. Stále trvajú
na podanej žalobe v celom rozsahu.

13. Žalovaný v 7. rade vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že v plnej miere trvá na svojom prvom
vyjadrení k žalobe a nakoľko je ťažké poskytnúť dôkaz o tom, ako sa poručiteľke žilo a čo ju trápilo, za

dôkaz v tejto veci považuje svoju pravdivú výpoveď, a bezpochyby aj poslednú vôľu poručiteľky.

14. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sa vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom uplatnený
nárok žalobcov v celom rozsahu popierajú. Nechcú navodiť dojem, že bolo vydedenie žalobcov
oprávnené, ale vzhľadom k prežitým skutočnostiam sú presvedčení, že konanie poručiteľky o vydedení
žalobcov vychádzalo z jej pocitov a z okolnosťami podložených dôvodov. Poručiteľka vo všeobecnosti

všetkým svojim deťom pomáhala a osobitne tým deťom, ktoré v tom ktorom svojom životnom období
potrebovali jej pomoc a ona mala možnosť im pomôcť. Navrhujú realizovať dokazovanie v predmetnej
súdnej veci svojimi svedeckými výpoveďami, ktorými pred súdom preukážu výpovednú hodnotu svojich
tvrdení a teda navrhujú súdu nariadiť vo veci pojednávanie.

15. Žalovaný v 7. rade podal dňa 09.01.2024 námietku zaujatosti voči sudcovi konajúcemu v danej veci
C.. D. Z. z dôvodu, že ho v priebehu konania sudca viacnásobne ignoroval a musel ho niekoľkokrát
upozorniť, že nie je nikým zastúpený. Viackrát zdôraznil, že vec je pre neho už uzavretá a odmietal
ďalšie vypočutie svedkov v konaní. Pred pojednávaním dňa 18.12.2023 si na súde všimol, že advokát
žalobcov schádzal z časti budovy určenej pre zamestnancov súdu. Po skončení pojednávania videl

právneho zástupcu žalobcov a žalobkyňu v 2. rade ako spolu idú znovu do priestorov vyhradených
pre zamestnancov a sudcov súdu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd vylúčil sudcu C.. D. Z. z
rozhodovania v danej veci.

16.Ajžalovanýv1.radepodaldňa09.01.2024námietkuzaujatostivočisudcovikonajúcemuvdanejveci

C.. D. Z. pričom rovnako ako žalovaný v 7. rade má za to, že ho sudca viacnásobne ignoroval a zároveň
mu nedoručuje zápisnice z pojednávaní. Takisto si všimol, že pred pojednávaním dňa 18.12.2023 sa
advokát žalobcov pohyboval v časti budovy súdu, ktorá je určená pre zamestnancov a že po pojednávaní
išiel advokát žalobcov so žalobkyňou v 2. rade opätovne do priestorov vyhradených pre zamestnancov
a sudcov súdu. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby súd vylúčil sudcu C.. D. Z. z rozhodovania v

danej veci.

17. Žalobcovia titulom záverečnej reči podali súdu zosumarizovanie svojich tvrdení preukazujúcich, že
dôvody vydedenia zo strany poručiteľky nie sú dané. Čo sa týka žalobkyne v 1. rade, z jej výpovede
na pojednávaní konanom dňa 13.11.2023 vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade bola s poručiteľkou v

pravidelnom kontakte, ich vzťah bol srdečný a bezkonfliktný. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa
18.12.2023 uviedla, že jej vzťah s poručiteľkou bol srdečný a v rámci možností pravidelný. Žalobca v
3. rade je nevlastným súrodencom ostatných žalobcov a rozvod jeho rodičov bol zo strany poručiteľky
vnímaný negatívne. Ako žalobca v 3. rade uviedol na pojednávaní dňa 13.11.2023, poručiteľka počas
ich detstva bežne k sebe volala všetky vnúčatá okrem neho. Vzťah poručiteľky a žalobcu v 3. rade

však nikdy nebol nepriateľský alebo zlý. Nikdy nemal pocit, že by poručiteľka vyžadovala po ňom väčšiu
intenzitu ich vzťahu a určite mu to poručiteľka sama nikdy nekomunikovala. Nikdy mu nedarovala žiaden
darček, ani jeho deťom, nevedela podrobnosti o jeho živote a nemala oňho hlbší záujem.

18. Počas konania bolo zo strany ostatných účastníkov konania prezentované to, ako sa kto z daných

osôb o poručiteľku staral, prípadne bola prezentovaná nespokojnosť ohľadom nakladania poručiteľky
s jej majetkom za života. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa žalobcovia o poručiteľku
nestarali, resp. že by jej odmietli starostlivosť, alebo že by ich správanie bolo voči poručiteľke prejavom
nezáujmu o jej osobu. Žalobcom bola vyčítaná aj skutočnosť, že vzťahy s poručiteľkou udržiavali iba
vďaka tomu, že bývala s ich otcom a že mimo toho o ňu nejavili záujem, čo je však tvrdenie hypotetické

a nepreukázateľné. Ak by to bola pravda, tak by sa s poručiteľkou nerozprávali, nehrali by s ňou karty,
nerobili by jej nákupy, nedávali by jej časopisy, atď...19. Sumarizujúc žalobcovia uviedli, že poručiteľka objektívne nemohla pociťovať ujmu v podobe
nezáujmu o jej osobu zo strany žalobcov, nakoľko jej vzťahy so žalobcami boli štandardné.
Bezprostredná starostlivosť o poručiteľku bola zabezpečená prostredníctvom jej priamych potomkov a

žalobcovia boli s poručiteľkou naďalej v kontakte. Majú teda za to, že voči poručiteľke sa počas jej života
správali s rešpektom a úctou a nedopustili sa žiadneho konania, ktoré by mohlo čo i len náznakovo byť
vnímané, že o ňu nemajú záujem. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú žalobe vyhovieť.

20. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade rovnako podali záverečné vyjadrenie, v ktorom poukázali na skutočnosť,

že poručiteľka spísala závet dňa 31.05.2017 a otec žalobcov, ktorý roky žil s poručiteľkou v jednej
domácnosti, zomrel dňa 30.03.2016, čiže poručiteľka k svojmu rozhodnutiu vydediť časť zákonných
dedičov pristúpila po 14 mesiacoch, počas ktorých pociťovala od žalobcov nezáujem. Z realizovaného
dokazovania je zrejmé, že za rozhodné obdobie 14-tich mesiacov sa žalobca s poručiteľkou nestretol
a ani nekomunikoval a žalobkyne sa preukázateľne stretli s poručiteľkou jeden raz a ostatné stretnutia
zostávajú len v polohe tvrdení žalobkýň. Žalobcovia teda nepreukázali, že by sa názor a teda aj

rozhodnutie poručiteľky o ich vydedení nezakladalo na opodstatnených dôvodoch, nehovoriac o fakte,
že už po smrti otca žalobcov žalobcovia z majetku poručiteľky nadobudli do podielového spoluvlastníctva
značný majetok. V predmetnom konaní bolo na žalobcoch, aby preukázali, že s poručiteľkou mali
štandardný vzťah, na úrovni zaužívaných rodinných zvyklostí; žiadnu starostlivosť, ale ani osobné
stretávanie s poručiteľkou v konaní nepreukázali. Preto žalovaní v 2., 3. a 4. rade navrhujú, aby súd

rozhodol, že dôvody vydedenia žalobcov sú dané. V prípade úspechu si žalovaní v 2., 3. a 4. rade
uplatňujú a náhradu trov konania.

21. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), písm. b) a ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom

písomných podaní žalobcov, žalovaných, ich prednesmi na pojednávaní, závetom a listinou o vydedení
zo dňa 31.05.2017 a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia sú potenciálnymi
dedičmi poručiteľky G. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX/XX,
E. C., ako právni nástupcovia jej syna C. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobcovia sa
nestali dedičmi z dôvodov uvedených v listine o vydedení, vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N

486/2017, Nz 18670/2017, spísanej v byte poručiteľky na D. ulici č. XX vo E. C. dňa 31.05.2017 G.. Q. C.,
notárskou kandidátkou notára G.. F. M., so sídlom v R. na Q. ulici č. 6. Nespornou skutočnosťou v konaní
bolo, že pomoc a starostlivosť poručiteľke až do jej smrti zabezpečovali jej deti a to syn C. až do svojej
smrti, syn W. a následne až do smrti poručiteľky syn F.. Spornou teda zostala platnosť listiny o vydedení,
a to z dôvodu neuvedenia konkrétneho dôvodu vydedenia, ale len uvedenie všeobecného odkazu na

zákonné ustanovenie. Ďalej neexistencia materiálnej stránky dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b)
OZ, k naplneniu ktorých zo strany žalobcov voči poručiteľke v čase spísania listiny o vydedení nedošlo.

22. V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal formálnou a materiálnou platnosťou predloženej listiny o
vydedení. Dospel k záveru, že formálne je listina o vydedení perfektná a z tohto hľadiska ju považoval

za platnú. Čo sa týka materiálnych podmienok listiny o vydedení, poručiteľka uviedla, že dôvodom jej
rozhodnutia bola skutočnosť, že jej v rozpore s dobrými mravmi nebola poskytnutá potrebná pomoc v
chorobe, starobe a v iných závažných prípadoch. Jedná sa o subjektívny dôvod so širokospektrálnou
škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Počas konania bolo
preukázané, že poručiteľka pochádzala z rozvetvenej rodiny, mala päť detí, ktoré počas života uzatvorili

aj po dve manželstvá, z ktorých sa jej narodili vnúčatá, ktoré po dosiahnutí dospelosti žili nielen
na Slovensku, ale aj v zahraničí. Intenzita vzťahov v rodine poručiteľky bola rôzna. Starostlivosť o
poručiteľku vykonávali jej deti, teda priami potomkovia. Žalobcovia, teda vnuk a vnučky, predstavovali
až ďalšiu generáciu potomkov, ktorých povinnosť dennej starostlivosti by mala nastúpiť až v prípade,
že by starostlivosť nebola objektívne poskytovaná zo strany priamych potomkov poručiteľky. Je možné

konštatovať, že zo strany detí poručiteľky bolo až do jej smrti vo vysoko nadpriemernom veku riadne
postarané, bola jej poskytnutá a zabezpečená pomoc v chorobe, starobe, teda záujem zo strany
žalobcov o poručiteľku aj vzhľadom na preukázané vzťahy v rodine bol dostatočný, aj keď sa obmedzil
na občasné návštevy. Vzhľadom na intenzitu vzťahov a skutočnosť, že o babku bolo riadne postarané,
záujem prejavený žalobcami bol natoľko intenzívny, že vzhľadom na objektívne vzťahy v rodine nie

je možné konštatovať, že tento bol v rozpore s dobrými mravmi a v takom rozsahu, že by súd mohol
konštatovať neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a chorobe.23. Pri skúmaní skutočnosti, či došlo zo strany žalobcov k prejaveniu skutočného záujmu, sa súd
prvej inštancie rozhodol posudzovať vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcami jednotlivo pre každého zo
žalobcov. Žalobkyňa v 1. rade žila v relatívnej blízkosti poručiteľky, bola s ňou v pravidelnom kontakte,

robila jej nákupy a platila aj telefónnu linku. Keď bola poručiteľka hospitalizovaná, spolu so žalobkyňou
v 2. rade ju navštívili v nemocnici. Tieto skutočnosti nerozporovali ani žalovaní, avšak z ich strany
pretrvávala snaha preukázať, že subjektívnym motívom návštevy poručiteľky nebol úprimný vzťah
žalobkyne v 1. rade k babke, ale potreba riešenia záležitostí, ktoré sa týkajú majetku a rodiny. Takéto
tvrdenia však preukázané neboli a je veľmi obtiažné takto vysoko subjektívny vzťah preukázať. Súd prvej

inštancie sa sústredil na objektívne merateľné skutočnosti a zistil, že žalobkyňa v 1. rade ako potomok
o poručiteľku v čase spísania listiny o vydedení skutočne prejavovala záujem.

24. Žalobkyňa v 2. rade žila približne od roku 1993 v zahraničí, čo jej možnosti stretávania sa s
poručiteľkou limitovalo, ale úplne nevylúčilo. S poručiteľkou bola v kontakte, aj keď bola v zahraničí.
Žalovaní namietali najmä posúdenie vzťahov s babkou po tom, ako bola presťahovaná k synovi F., avšak

vzhľadom na skutočnosť, že listina o vydedení bola spísaná dňa 31.05.2017, tieto námietky považoval
súd prvej inštancie za irelevantné.

25. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade to bola od počiatku poručiteľka, ktorá determinovala vzťahy voči
nemu, z jej strany nebola voči nemu ako dieťaťu prezentovaná osobitná náklonnosť, skôr odmietanie.

Teda zohľadňujúc postoj poručiteľky k nemu, nie je možné objektívne očakávať, že by žalobca v 3. rade
prejavoval srdečný či intenzívny záujem o poručiteľku.

26. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyne v 1. a 2. rade babku navštevovali, intenzívne počas
života ich otca, ako aj následne po jeho smrti, i keď v nižšej intenzite a bez intenzívneho poskytovania

pomoci v starobe a chorobe, keďže táto bola riadne zabezpečená zo strany poručiteľkiných detí.
Osobitne súd prvej inštancie prihliadol na záujem žalobcu v 3. rade, ktorý pochádza z druhého
manželstva syna poručiteľky, u ktorého má súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané,
že ani zo strany babky nebola intenzita vzťahov voči nemu na takej úrovni, aby bolo od neho spravodlivé
vyžadovať osobný vrúcny a častý styk s poručiteľkou. Vzhľadom na uvedené materiálna podmienka

uvedená v ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ nebola splnená. Naviac z vykonaného dokazovania
sa v zásade javí, že motívom spísania listiny o vydedení zo strany poručiteľky bola nezrovnalosť pri
uzatvorení prevodovej zmluvy na otca žalobcov, ktorý za opateru mamy až do jej smrti mal dostať
podiely v jej rodinnom dome vo E. C., avšak bez pozemkov, ktoré nakoniec predsa len boli predmetom
prevodovej zmluvy, s čím podľa výpovedí svedkov poručiteľka nebola stotožnená. Platnosť tejto zmluvy

však súd prvej inštancie v tomto konaní vzhľadom na jasný petit žaloby nepreskúmaval a má za to, že
splnenie materiálnych podmienok dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení zo dňa 31.05.2017
v čase jej spísania neboli preukázané.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že plne

úspešnýmžalobcomv1.až3.radepriznalnáhradutrovkonaniaprotižalovanýmv1.až7.radevrozsahu
100% .

28. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že žiadal sudcu, aby bol predvolaný
pracovník notárskeho úradu, ktorý závet spisoval, aby ho mohol konfrontovať s argumentmi žalobcov a

aby ich na mieste žalobcom právne vyvrátil. Predvolanie tohto svedka nepripustil sudca s odôvodnením,
že si to spisovateľ notárskeho závetu nemusí pamätať. Preto má za to, že mu bolo upreté právo na
spravodlivé súdne konanie. Ďalej uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade navštevovali svojho otca, nie
poručiteľku. Keď išiel žalovaný v 1. rade na návštevu k žalobcovi v 3. rade, či už sám alebo s jeho
otcom, poručiteľka mu vždy kládla na srdce, aby sa žalobcu v 3. rade opýtal, prečo ju nepríde pozrieť.

O poručiteľku teda nemal skutočný a úprimný záujem ani jeden zo žalobcov. Poručiteľka žalobcov
podrobneoboznámilaajspodvodom,ktoréhosamaldopustiťotecžalobcov,sdarovacouzmluvounabyt
voE.C.,vdomenaD.XX/XX.Pôvodnouzmluvou,ktorúspísalidoma,darovalaporučiteľkaotcovilenbyt
naposchodívoE.C.aalikvotnúčasťpozemkupodbytom.Avšakpojehosmrtizistila,žesiC.dalnapísať
k vopred dohodnutým nehnuteľnostiam aj polovicu dvora a polovicu záhrad, a u notárky jej dal podpísať

zmluvu, v ktorej boli naviac uvedené pozemky záhrad a zastavanej časti dvora, o čom ich pôvodná
dohoda nebola. Obe žalobkyne sľúbili poručiteľke, že jej všetky predmetné pozemky vrátia v krátkom
čase a okamžite požiadajú o to aj žalobcu v 3. rade. Do poručiteľkinej smrti tak nespravili. Starostlivosť
o nehnuteľný majetok ich netrápil, nestarali sa absolútne o nič. Žalovaný v 1. rade je presvedčený, že zvyššie uvedených skutočností je preukázané, že žalobcovia sa nechovali k poručiteľke v rámci dobrých
mravov, čo sudca absolútne prehliadal a neriešil. Žiada Krajský súd o preskúmanie pravosti závetu a v
prípade, ak sa preukáže, že podpis je poručiteľkin, potom žiada, aby bol závet rešpektovaný; v prípade,

že sa preukáže, že je to falzifikát, nech sa vec rieši prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní
a podľa ich záverov bude pokračovať dedičské konanie.

29. Uznesením č.k. 43C/42/2022-328 zo dňa 22.08.2024 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný v zmysle § 373
ods. 1 CSP na odstránenie vád podania tak, že presne, určite a zrozumiteľne uvedie, v akom rozsahu

napáda rozhodnutie a uvedie, čoho sa domáha, teda presne uvedie, ako navrhuje aby odvolací súd
rozhodol, s poukazom na výrok napadnutého rozhodnutia.

30. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1.rade, ktorý namietal, že neboli splnené procesné
podmienky ( najmä tým, že sudca umožnil žalobcom a ich právnemu zástupcovi viacnásobné návštevy
v služobnej časti budovy súdu, čo napadol námietkou zaujatosti, ktorú však sudca vyhodnotil ako

podanú po termíne a že mu po konaní neboli vydané, ani elektronicky, resp. poštou doručené zápisnice
z pojednávaní), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné
práva (sudca ho počas pojednávaní ignoroval, neumožnil sa mu bezprostredne po výpovedi žalobcov
vyjadriť, nezapísal jeho záverečnú reč v úplnom znení a pre absenciu zápisníc sa nemohol dostatočne
pripraviť na nasl. konania), rozhodoval vylúčený sudca a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie o veci (súd sa absolútne nezaoberal závetom ako takým, jeho
spísaním, neskúmal dôvody, ani okolnosti spísania závetu poručiteľkou, jej zdravotným stavom v čase
spísania závetu, nezaujímal sa ani o pravosť závetu). Žalovaný uviedol opis niekoľkých skutočností,
ktoré majú preukázať nezáujem žalobcov o poručiteľku počas jej života. Poukázal na to, že žalobca v
3. rade v období od roku 2010 do smrti poručiteľky v roku 2021 ju ani raz preukázateľne nenavštívil.

Žalobkyňu v 2. rade v období od roku 2010 do roku 2015 u poručiteľky nestretol ani raz. Osobne ju stretol
v byte vo E. C. raz v októbri 2015 a raz v marci 2016, tesne pred smrťou otca, a to, že to deklaruje ako
návštevu poručiteľky je poľutovania hodné. Najčastejšie poručiteľku vídala žalobkyňa v 1. rade, avšak
ona vždy navštevovala len svojho otca a o poručiteľku neprejavovala záujem. Ďalšie návštevy žalobkýň
v 1. a 2. rade v období, keď už poručiteľka bola v opatere žalovaného v 1. rade sú absolútne nezmysly.

Všetky návštevy poručiteľky boli technickej povahy, napríklad keď za poručiteľkou prišli s otázkou, či
by bola ochotná predať dom, alebo keď za poručiteľkou prišli a priniesli jej návrh zmluvy s realitnou
kanceláriou na predaj domu vo E. C., aby si ju mohla prečítať a v prípade, že s tým bude súhlasiť, aby ju
aj podpísala. Žalovaný v 1. rade stojí za tvrdením, že žalobcovia sa k poručiteľke nesprávali s náležitou
úctou a žiadal odvolací súd, aby svojim rozhodnutím zrušil rozsudok prvostupňového súdu a rozhodol,

že dôvody na vydedenie boli dané alebo aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie
konanie prvostupňovému súdu.

31. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia a tvrdili, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je riadne
odôvodnené a nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov. Odkazujú na svoju doterajšiu skutkovú,

vecnú a právnu argumentáciu vo svojich podaniach, ako aj na svoje ústne prejavy na pojednávaniach.
Celkovo majú žalobcovia za to, že odvolanie je zmätočné a nezrozumiteľné a žalovaný v 1. rade
prezentuje svoje subjektívne postrehy. Uviedol, že došlo k porušeniu procesných podmienok zo strany
súdu tým, že súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1. rade za neskoro podanú a že nevydal a nedoručil
zápisnice z pojednávaní žalovanému v 1. rade. Žalobcovia v plnom rozsahu a dôrazne popierajú jeho

tvrdenia, že by absolvovali akékoľvek návštevy v služobnej časti budovy súdu. Ide o konanie, ktoré
hrubo zasahuje do profesijnej cti právneho zástupcu ako aj účastníkov. V zmysle § 53 ods. 1 CSP sa
na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti neprihliada, a teda súd oprávnene nemal dôvod prihliadať na
jeho námietku. Ďalej žalobcovia poukázali na skutočnosť, že súd automaticky nevydáva zápisnice, je
povinnosťou procesnej strany vyžiadať si od súdu kópiu zápisnice o pojednávaní. Žalovanému v 1. rade

počas celého konania bola poskytnutá adekvátna možnosť vyjadriť sa. Nie je povinnosťou súdu prvej
inštancie zaznamenať záverečnú reč v úplnom znení tak, ako ju predniesol žalovaný v 1. rade. Zápisnica
obsahuje podstatný obsah prednesov.

32. Čo sa týka žalovaným v 1. rade navrhovaného výsluchu notára, žalobcovia uvádzajú, že by išlo

o dôkaz, ktorý by nemal žiaden význam pre objasnenie skutkového stavu veci, keďže notár neskúma
obsah úkonu o ktorom je spísaná notárska zápisnica, ale skúma formálne náležitosti podmieňujúce jej
spôsobilosť byť verejnou listinou. Odvolacia námietka žalovaného v 1. rade, že konanie má inú vadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecineobsahujepoukázanienažiadneprocesnépochybenia a ide predovšetkým o subjektívnu sumarizáciu skutkového stavu žalovaným v 1. rade, ktorú
on považuje za pravdivú, ktorú však žalobcovia popierajú v celom rozsahu.

33. Žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a jeho odôvodnenie za
presvedčivé, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
okolnosťami a právnymi otázkami. Vzhľadom na uvedené žiadajú, aby odvolací súd vydal rozsudok,
ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje a žalobcom v 1. až 3. rade priznáva náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

34. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaný v 1. rade vyjadril podaním zo dňa 13.12.2024. Opätovne dáva
do pozornosti, že žalobcovia o nehnuteľnosti nemali nikdy záujem, okrem ich predaja napriek tomu, že
vedeli, že si to poručiteľka neželala. K námietke zaujatosti uviedol, že ako laik netušil, že musí takúto
námietku podať do stanovenej lehoty, nechcel ju podávať len na základe subjektívneho pocitu a tak sa
dňa 07.01.2024 poradil s právnikom, pričom následne podal osobne do podateľne predmetnú námietku.

O dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený pre zaujatosť sa dozvedel až 07.01.2024. Ohľadom zápisnice
uviedol, že na konaní dňa 13.11.2023 požiadal súd o zápisnicu a bolo mu povedané, že mu ju pošlú
elektronicky, čo sa nestalo. Na konaní dňa 18.12.2023 mu bolo prisľúbené, že mu bude zápisnica v
listinnej forme doručená na jeho korešpondenčnú adresu, doposiaľ sa tak nestalo. V ďalšom žalovaný v
1. rade zopakoval svoje tvrdenia z prechádzajúcich písomných vyjadrení, najmä tvrdenia opisujúce jeho

subjektívny pohľad na vzťah žalobcov k poručiteľke. Je presvedčený, že to, aký mali skutočný vzťah
žalujúci s poručiteľkou najlepšie dokumentuje to, že poručiteľka spísala s notárom závet v roku 2017,
v ktorom všetkých troch žalobcov vydedila. Žalobcovia poručiteľku ignorovali, nikdy neprejavili ani na
sekundu záujem aspoň o dvoj, trojhodinovú starostlivosť o poručiteľku keď ju mal vo svojej opatere, resp.
keď bola v opatere žalovaného v 2. rade od 31.03.2016 do 17.08.2018.

35. Žalobcovia vo svojom ďalšom vyjadrení zopakovali už prezentované argumenty, pričom dodali, že
z ich strany nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by vykazovalo nezáujem o poručiteľku, resp. účelový
záujem tak, ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Návštevy žalobcov u poručiteľky boli na takej úrovni, na akej
to dovoľovali všetky relevantné okolnosti. Nad rámec uvedeného žalobkyňa v 1. rade uvádza, že v čase,

keď bola poručiteľka v starostlivosti žalovaného v 1. rade, žalobkyňu v 1. rade kontaktoval vyšetrovateľ,
ktorý vyšetroval podanie trestného oznámenia na žalovaného v 1. rade z dôvodu zanedbávania
starostlivosti o poručiteľku, pričom kontakt na žalobkyňu v 1. rade dali vyšetrovateľovi členovia rodiny
tvrdiac, že poručiteľku žalobkyňa v 1. rade navštevuje najčastejšie. Rozsudok súdu prvej inštancie
považujú teda za vecne správny a žiadajú, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcom náhradu

trov konania.

36. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril podaním zo dňa 06.03.2025, najmä poukázal na skutočnosť, že mu
príde čudné, že sa žalobcovia nedomáhajú výsluchu notára, resp. zapisovateľky závetu a zápisnice o
vydedení, napriek tomu, že v prípade zistenia neplatnosti predmetného závetu a zápisnice o vydedení by

natomjednoznačneprofitovalivprvomradeoni.Tvrdeniežalobcov,žežalovanýv1.radenebolprítomný
na stretnutiach žalobcov s poručiteľkou, preto jeho „opisy“ týchto stretnutí sú iba jeho domnienkami
je klamstvom, pretože stretnutia, teda technické návštevy, sa uskutočňovali výlučne v rodinnom dome
žalovaného v 1. rade. Každú osobu, ktorá mala do domu vstúpiť musel osobne vpustiť cez uzamykateľnú
bránku vo vonkajšom oplotení pozemku a potom cez uzamknuté vchodové vstupné dvere na prízemí

domu, situované v uličnej fasáde. To, že rodina počas vyšetrovania trestného činu týrania zverenej
osoby a zanedbania opatery uviedla, že žalobkyňa v 1. rade navštevovala poručiteľku najčastejšie (3x)
je pravdivé, ale nikde nie je definovaný účel návštev, lebo tým sa vyšetrovateľ nezaoberal, išlo o to,
aby vedela povedať vyšetrovateľovi v akom stave ju videla podľa jej názoru a či je zanedbaná, týraná a
podobne. Vo zvyšnej časti svojho vyjadrenia žalovaný v 1. rade opätovne zopakoval tvrdenia spomenuté

v predchádzajúcich vyjadreniach.

37. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380
ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.05.2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,
§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovenía zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne

existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného v 1. rade je vecne a právne
správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods.
2 CSP). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide
o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania.

39. Ustanovenie § 469a OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín.
Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

Samotné dobré mravy charakterizuje súdna prax ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania
v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie
zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
tak treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Okolnosti posudzovaného prípadu môžu

potom spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka o poručiteľa, tak aj v správaní, ktorým síce potomok
o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k
rodičovi, napr. aj spôsobom, ktorým trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti (Rc 8/2008).

40. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Skúmanie tejto možnosti poručiteľa a

predpokladov vydedenia musí byť však posudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok
poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť
mal t.j. že poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
Samotné vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí,
kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o

situáciu,keďjemutentostavľahostajný,prípadne,keďknemuajsámprispel.Zákonnýdôvodvydedenia
uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa 27.05.2014).

41. Po preskúmaní notárskej zápisnice sp. zn. N 486/2017, Nz 18670/2017, ktorá obsahuje listinu o
vydedení žalobcov a ktorá bola spísaná dňa 31.05.2017 G.. Q. C., notárskou kandidátkou notára G.. F.
M., so sídlom v R., na Q. ulici č. 6, odvolací súd zistil, že poručiteľka pri rozhodnutí o vydedení svojich
vnúčat (žalobcov v 1. až 3. rade) postupovala podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ a uviedla, že dôvodom
ich vydedenia je, že o ňu ako ich starú mamu neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako jej vnúčatá

prejavovať mali, nechodia ju navštevovať a nekontaktujú ju ani telefonicky.

42. Súdna prax a početná judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné
osobitosti, špecifiká, variabilitu rodinných vzťahov a podobne... potrebné a priam nutné posudzovať
a zisťovať ich objektivitu vždy zásadne individuálne, s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických

okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia nemožno preto
paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom
jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh sociálnej a emočnej
interakcie medzi predkami a potomkami existujúcej v rodinných väzbách medzi poručiteľom a inak
neopomenuteľnými dedičmi - jeho potomkami (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. 14Co/492/2016 zo dňa 28.03.2017).

43. V danej veci poručiteľka vymedzila dôvody vydedenia svojich vnúčat len formálnym uvedením
zákonného ustanovenia, bez bližšej špecifikácie správania sa žalobcov, ktoré by bolo schopné
preukázať, že žalobcovia o poručiteľku trvalo neprejavovali opravdivý záujem. Z listiny o vydedení

teda nevyplýva, na základe čoho dospela poručiteľka k rozhodnutiu svoje vnúčatá vydediť. Na účinné
vydedenie v tomto prípade nestačí ničím nepodložené tvrdenie poručiteľky, že ju žalobcovia nechodili
navštevovať a že ju nekontaktovali ani telefonicky. Počas konania nebolo zároveň preukázané, že
by poručiteľka nejakým spôsobom tento stav počas života namietala; je dôležité zobrať do úvahyskutočnosť, že nezáujem mohol byť v tomto prípade z oboch strán, pričom najvyšší súd vo svojej
rozhodovacejpraxikonštantnejudikuje,ževydedenieneprichádzadoúvahyvsituácii,keďjeporučiteľovi
tento stav ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

29.02.2012, sp. zn. 2Cdo/109/2010). Sprísnené požiadavky na úkon vydedenia sú odôvodnené tým, že
prípadné nejasnosti, resp. absencie konkrétnych pohnútok, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu potomka,
už nie je možné po jeho smrti upraviť ani doplniť. Nie je v ňom priestor na úvahy ani polemiky o tom,
čo skutočne poručiteľa viedlo, keď sa pre takýto úkon rozhodol (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9Co/124/2022 zo dňa 10.11.2022).

44. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,
či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom

pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka,nemožnoopomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujematiežokolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/343/2015 zo dňa
28.07.2016).

45. Odvolací súd sa v prejednávanej veci zaoberal posúdením, či správanie žalobcov je považované
za nezavinené, a rovnako ako súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu každého zo žalobcov jednotlivo.
Čo sa žalobkyne v 1. rade týka, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že bola
s poručiteľkou v pravidelnom kontakte, preto nebolo preukázané, že by voči nej boli dôvody vydedenia
skutočne naplnené. Žalobkyňa v 2. rade žije dlhodobo v zahraničí, čo v značnej miere komplikovalo

možnosť pravidelného navštevovania poručiteľky, avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že s
poručiteľkou bola napriek tomu v kontakte, najmä počas života svojho otca (syna poručiteľky), s ktorým
pravidelne telefonovala a pri týchto rozhovoroch mala pri telefóne aj poručiteľku, s ktorou sa bežne
rozprávali. Preto ani vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade neboli v zmysle zisteného skutkového stavu
naplnené dôvody vydedenia. Žalobca v 3. rade je nevlastným súrodencom žalobkýň v 1. a 2. rade,

keďže pochádza z druhého manželstva svojho otca (syna poručiteľky), čo podľa súdom prvej inštancie
ustáleného skutkového stavu bolo zo strany poručiteľky vnímané negatívne a odrazilo sa to aj na vzťahu
medzi ňou a žalobcom v 3. rade. Sama oňho neprejavovala záujem, napriek tomu, že žalobca v 3.
rade udržiaval voči poručiteľke slušný a úctivý prístup. Vzťah medzi rodičom (resp. starým rodičom) a
potomkom nemôže byť udržiavaný jednostranne, t.j. nie je spravodlivé požadovať, aby ťarchu iniciatívy

niesla nepretržite len jedna strana, keď naopak druhá strana nevyvíja iniciatívu žiadnu. Z obsahu spisu
je zrejmé, že vzťah medzi poručiteľkou a žalobcom v 3. rade bol od samého začiatku skôr vzťahom
formálnym, nikdy medzi nimi nedošlo k prehĺbeniu vzájomných vzťahov tak, ako sa to pri vzťahoch medzi
starým rodičom a vnukom vo všeobecnosti predpokladá. Neprejavovanie záujmu žalobcu v 3. rade o
poručiteľku nebolo tak zavinené výlučne žalobcom v 3. rade, ale významnou mierou sa na tom podieľala

aj sama poručiteľka.

46. Za takto dokázaného skutkového stavu nemožno podľa odvolacieho súdu od žalobcov spravodlivo
žiadať, aby niesli zákonné dôsledky vydedenia.

47. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. až 3. rade ich neb.
starou mamou - poručiteľkou G. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
D. XX/XX, E. C., uvedené v listine o vydedení spísanej na D. ulici č. XX vo E. C. G.. Q. C., notárskou
kandidátkou notára G.. F. M., so sídlom na Q. ulici č. 6 v Bratislave so sp. zn. N 485/2017, Nz 18670/2017
zo dňa 31.05.2017, nie sú dané.

48. K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, podľa ktorej predvolanie pracovníka notárskeho
úradu a jeho výsluch môže zásadným spôsobom ovplyvniť dôkaznú situáciu v konaní, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie sa so všetkými navrhovanými dôkazmi vysporiadal v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, a nakoľko mal k dispozícii listinu o vydedení spísanú na notárskom

úrade, nepovažoval výsluch pracovníka notárskeho úradu za tak zásadný, že by bol schopný zmeniť
vykonaným dokazovaním ustálený skutkový stav. V civilnom sporovom konaní platí princíp voľného
hodnotenia dôkazov, čo znamená, že súd hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy
strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy. Žiaden vykonaný dôkaz nemá predpísanúzákonnú silu, váhu pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov, ktorý je vyjadrený v čl. 15 CSP.

49. Čo sa týka tvrdenia žalovaného v 1. rade, že z dôvodu ním vznesenej námietky zaujatosti má
za to, že v danej veci rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že túto
námietku zaujatosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako oneskorene podanú, a teda na ňu v
zmysle ust. § 53 ods. 1 CSP súd neprihliadal. Neobstojí ani argument žalovaného v 1. rade, že sa
pred jej podaním potreboval poradiť s právnikom, lebo nechcel námietku podávať len na základe jeho

subjektívneho pocitu. Práveže pri rozhodovaní strany sporu o tom, či bude alebo nebude namietať
zaujatosť konajúceho sudcu, by mal byť vedúcim subjektívny pohľad tejto strany sporu, keďže ona je tá,
ktorá pociťuje určitý stupeň ujmy v dôsledku (možnej) zaujatosti sudcu.

50. Žalovaný v 1. rade zároveň v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal závetom
ako takým, jeho spísaním, teda že sa nezaujímal ani o pravosť závetu. Odvolací súd túto námietku

vyhodnotil ako irelevantnú, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôkladne
zaoberal jednak formálnou platnosťou predloženej listiny o vydedení, kedy dospel k záveru, že z
formálneho hľadiska je listina perfektná a považoval ju za platnú. Takisto skúmal materiálne podmienky
listiny o vydedení vo vzťahu ku všetkým trom žalobcom jednotlivo a uzavrel, že materiálne podmienky,
ktorých existenciu zákon pre platnosť listiny o vydedení predpokladá, splnené neboli.

51. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že žalovaný v 1. rade opisuje v odvolaní a doplnení odvolania
množstvo takých skutočností, ktoré nastali až po spísaní listiny o vydedení poručiteľkou, teda po
31.05.2017, ktoré pre konanie vo veci samej nemajú žiaden význam a nie sú schopné privodiť odlišné
závery, ako ktoré prezentoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

52. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd
posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaného v 1. rade, už len opakoval správnosť záverov
súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou
úpravou. Žalovaný v 1. rade len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej

inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva
prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentystrán(porovnajnapr.rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný v 1. rade neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom
boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

54. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

55. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalovaného
v 1. rade ako nedôvodné, tak potom žalobcovia mali v rámci odvolacieho konania úspech, a preto imodvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 7. rade v rozsahu 100 %.
V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).