Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125010461
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1125010461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného N. K. P., pre zločin prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2025 zo dňa
11.03.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.05.2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa prvostupňový rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

N. K. P. nar. XX.XX.XXXX v A. AR X. F., Q., trvale
bytom A.. AR K.. K. de Z., L. C.
nr. XXX, Q.

u k l a d á

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung,

presne nezisteného modelu, čiernej farby, v puzdre čierno-zelenej farby, P.: XXXXXX/XX/XXXXXX/X.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 6T/4/2025 zo dňa
11.03.2025 bol obžalovaný N. K. P. uznaný za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

ako vodič motorového vozidla značky Fiat Ducato, bielej farby, EČ: B imatrikulované v Rumunskej
republike, N.: T za vopred sľúbenú finančnú odmenu vo výške 500,- € za osobu umožnil jedenástim
osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom naúzemí Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky
tak, že tieto osoby naložil dňa 26.09.2024 v čase približne medzi 04:00 hod. až 05:00 hod. na
nezistenom mieste na území Maďarska vo vzdialenosti približne 7 kilometrov od Srbsko-Maďarskej

hranice na odľahlom pustom mieste do motorového vozidla značky Fiat Ducato, bielej farby, EČ: B
imatrikulované v Rumunskej republike, N.: T potom pokračoval v jazde po maďarskom území smerom
na územie Slovenskej republiky a tieto osoby previezol cez diaľničný hraničný prechod Rajka-Čunovo
na územie Slovenskej republiky a následne sa s nimi otočil v Jarovciach a smeroval späť k diaľničnému
prechodu Čunovo - Rajka, kde bol dňa 26.09.2024 v čase o 10:07 hod. hliadkou Krajského dopravného

inšpektorátu Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava, oddelenie mýtnej polície pod volacím
znakom Mýto 214 zastavený, z dôvodu kontroly diaľničnej známky, kedy hliadka pri kontrole vyššieho
špecifikovaného vozidla zistila, že v ložnom priestore vyššie uvedeného vozidla sa nachádza jedenásť
osôb mužského pohlavia, z toho 9 dospelých osôb a 2 deti, pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky
a to: D. Z., narodený XX.XX.XXXX, D. Z., narodený XX.XX.XXXX, K. A., narodený XX.XX.XXXX,
B. Z., narodený XX.XX.XXXX, B. D., narodený XX.XX.XXXX, Z. B., narodený XX.XX.XXXX, D. Z.,

narodený XX.XX.XXXX, B. D., narodený XX.XX.XXXX, B. M., narodený XX.XX.XXXX, B. K., narodený
XX.XX.XXXX, B. Al X., narodený XX.XX.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a
platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území
Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona
uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, presne nezisteného

modelu, čiernej farby, v puzdre čierno-zelenej farby, P.: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, ktorého vlastníkom sa
stal štát.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku zhrnul, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku v obžalobe právne kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2

písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, vykonal dokazovanie k výroku a treste a podľa § 269
Trestného poriadku oboznámil odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, lekárske
správy rodičov obžalovaného, pretlmočené na hlavnom pojednávaní tlmočníčkou z a do rumunského
jazyka, zápisnicu o odňatí veci - mobilného telefónu a podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal
znaleckýposudokIng.Q.Fundáreka,znalcazodboruelektrotechnikakzaistenémumobilnémutelefónu.

Výrok o treste odňatia slobody súd prvého stupňa odôvodnil závažnosťou konania obžalovaného, čo
vyvodil z trestnej sadzby zločinu 7 (sedem) až 10 (desať) rokov. Podľa súdu prvého stupňa snaha
obžalovaného získať finančné prostriedky pre chorých rodičov konanie obžalovaného neospravedlňuje
a neznižuje závažnosť jeho konania. Súd prvého stupňa nevzhliadol také pomery u obžalovaného,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Podľa

súdu prvého stupňa len nepodmienečný trest odňatia slobody môže naplniť účel trestu. Vyhlásenie
obžalovaného o vine súd prvého stupňa zohľadnil pri ukladaní trestu aplikáciou § 39 ods. 5 Trestného
zákona a znížil obžalovanému trest odňatia slobody o 1/3-inu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
zákonom vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Súd prvého stupňa zaradil obžalovaného na
výkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,pretoženebolv

predchádzajúcichdesiatichrokovvovýkonetrestuodňatiaslobodyprespáchanieúmyselnéhotrestného
činu. Uloženie trestu prepadnutia veci odôvodnil tým, že obžalovaný s mobilným telefón komunikoval,
mal v ňom fotky utečencov, ktorých prevážal a ide podľa súdu prvého stupňa o vec obžalovaného, ktorá
bola použitá na spáchanie trestného činu a jeho vlastníkom je štát.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný ihneď po vyhlásení odvolanie proti výroku o
treste odňatia slobody a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
e/ Trestného poriadku zrušil výrok o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rozhodol rozsudkom vo veci sám tak, že mu uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

V dôvodoch odvolania prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Denisy Hostačnej doručených
súdu prvého stupňa dňa 24.03.2025 obžalovaný uviedol, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný poukázal na zásady ukladania sankcií,
ktoré v súlade s § 33a ods. 2 Trestného zákona upravujú uloženie trestu s prihliadnutím na povahu azávažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Obžalovaný
ďalej poukázal na § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následkutrestnéhočinu.Vytkolsúduprvéhostupňa,žesavôbecnezaoberalpoľahčujúcimiokolnosťami.
Ako dôvod, pre ktorý spáchal trestný čin, uviedol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav rodičov. Ich
liečbu nedokázal financovať z legálneho príjmu a zo zúfalstva sa nechal inými osobami presvedčiť

na spáchanie trestného činu. V tejto súvislosti uviedol, že dôchodok, ktorý poberá otec, je nízky.
Rodičia nedokážu pokryť z dôchodku náklady na bývanie, stravu, liečbu, pričom tieto skutočnosti potvrdil
aj listinami. Podotkol, že v Rumunsku, kde žije, je chudoba, platy sú nízke a z dôvodu potrebnej
starostlivosti o rodičov nemohol odísť za lepšou prácou do zahraničia. Zdôraznil, že doposiaľ viedol
riadny život a nebol odsúdený. V závere odvolania obžalovaný vytkol súdu prvého stupňa, že neaplikoval
§ 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Za výnimočné pomery podľa § 39 ods.

1 Trestného zákona v jeho prospech možno považovať závažný zdravotný stav rodičov v súvislosti
s tým, že ako jediný potomok im môže poskytnúť starostlivosť. Rodičia sú odkázaní na každodennú
starostlivosť z jeho strany, pričom ich zdravotný stav je dlhodobo zlý. Výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody by podľa obžalovaného vážne ohrozil zdravie a dôstojnosť rodičov. Uloženie trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom by zohľadnilo aj zásadu humánnosti.

Obžalovaný písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.04.2025 vytkol súdu prvého
stupňa, že mal aplikovať § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože sú u neho dané tri poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. g/, písm. j/, písm. l/ Trestného zákona. Poukázal aj na vyšší vek rodičov, pretože otec
má 80 rokov a matka má 65 rokov. Uviedol, že celý život manuálne pracuje na statkoch a bez jeho

pomoci sú rodičia bezmocní. Navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom ako aj trest vyhostenia. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
24T/16/2024 zo dňa 31.01.2025, ktorým bol páchateľovi uložený pre identický trestný čin trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého
rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom
zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného N. K. P., ustanovenej obhajkyne

JUDr. Denisy Hostačnej, tlmočníčky Mgr. Milky Scorvan Mality z rumunského jazyka do slovenského a
naopak a za prítomnosti prokurátorky.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného
poriadku s poukazom na § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov predložených

obhajobou potom ako bol zabezpečený ich preklad z rumunského do slovenského jazyka.

Hoci prítomná tlmočníčka na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa obsah listín sčasti pretlmočila,
úplný obsah listinného dôkazu nebol v zápisnici o hlavnom pojednávaní zaznamenaný a v tom čase
nebol preklad listín súdu k dispozícii. Nebolo tak zrejmé, čo presne z konkrétneho listinného dôkazu

vyplýva, a preto zabezpečil preklad listinných dôkazov krajský súd.

V rámci doplnenia dokazovania odvolací súd prečítal na verejnom zasadnutí:
-doklady totožnosti rodičov obžalovaného, z ktorých vyplýva, že matka obžalovaného T. K. sa narodila
XX.XX.XXXX a otec obžalovaného P. N. sa narodil dňa XX.XX.XXXX,

-liečebný plán otca obžalovaného s uvedením liekov aj dávkovaním zo dňa 05.03.2025,
-lekárskuprepúšťaciusprávuOkresnejklinickejnemocnicevAradezodňa10.08.2022,zktorejvyplývajú
diagnózy matky obžalovaného a to traumatická ischémia svalu, abrazívne opotrebenie ramena a hornej
časti predlaktia, úraz spôsobený nešpecifikovaným poľnohospodárskym strojom,
-liečebný plán matky obžalovaného s uvedením liekov aj dávkovaním zo dňa 05.03.2025,

-výpis na úhradu poisťovňou z dôvodu hospitalizácie matky obžalovaného na plastickej a rekonštrukčnej
chirurgii na Okresnej klinickej nemocnici s pohotovostnou službou v Arade pre abrazívne opotrebenie
ramena a hornej časti predlaktia,-elektrodiagnostickú správu neurologickej ambulancie v Tomisoara zo dňa 28.11.2022, z ktorej vyplýva,
že matka obžalovaného trpí neuropatiou s axonotmézou ľavého stredového nervu,
-správu hodnotiacej komisie pre dospelých so zdravotným postihnutím a osvedčenie č. 1844/23.03.2023

zo dňa 23.03.2023, z ktorých vyplýva zaradenie otca obžalovaného do výrazného stupňa zdravotného
postihnutia s platnosťou do 31.03.2025 s diagnózou N1 a somatickým druhom postihnutia a sociálnymi
opatreniami pomoc a opatera otca v domácnosti,
-lekársku správu vypracovanú CARDIO ECHO s.r.o. zo dňa 17.05.2021, z ktorej vyplývajú diagnózy otca
obžalovaného a to degeneratívne ochorenie mitrálnej chlopne, výmena aortálnej chlopne biologickou

protézou a výmena trikuspidálnej chlopne prstencom, mitrálna insuficiencia druhého stupňa, srdcové
zlyhanie NYHA III a permanentná fibrilácia predsiene pomalou komorovou odpoveďou,
-potvrdenie zo dňa 16.05.2021 o vyšetrení otca obžalovaného na kardiologickej ambulancii,
-prepúšťaciu správu Okresnej klinickej nemocnice s pohotovostnou službou v Arade, oddelenia
intenzívnej koronárnej terapie zo dňa 23.03.2022 o hospitalizácii otca obžalovaného s diagnózami
fibrilácia predsiení, prítomnosť kardiostimulátora a srdcovej chlopňovej náhrady, mitrálna chlopňová

nedostatočnosť, pľúcna chlopňová nedostatočnosť, aortálna insuficiencia, iné sekundárne pľúcne
hypertenzie, esenciálna hypertenzia, dilatačná kardiomyopatia, ďalej hypertenzívna kardiopatia s
kongestívnou srdcovou insuficienciou, prediakulárna fibrilácia s pomalým komorovým rytmom,
implantácia kardioverter-defibrililátora, implantácia biologickej mitrálnej protézy, minimálna funkčná
mitrálna a pulmonárna insuficiencia,

-lekárska správa neurologickej ambulancie k osobe otca obžalovaného zo dňa 19.07.2022, rukou
písanými, pre prekladateľku nečitateľnými diagnózami,
-lekárske správy otca zo dňa 29.09.2021 a 19.11.2021, z ktorých vyplýva kardiologické vyšetrenie z
dôvodu degeneratívneho ochorenia mitrálnej chlopne, stav po výmene aortálnej chlopne biologickou
protézou a trikuspidálnej chlopne prstencom, srdcové zlyhanie NYHA II, mitrálna insuficiencia II. stupňa,

-prepúšťacia správa Okresnej klinickej nemocnice s pohotovostnou službou Arad, oddelenia plastickej
a rekonštrukčnej chirurgie zo dňa 13.01.2023, z ktorej vyplývajú diagnózy otca a to nádor s
nepredvídateľným a neznámym vývojom, nešpecifikovaný, celulitída tváre, kožná nádorová formácia v
pravej nazogeninálnej oblasti,
-lekárska správa kliniky CITYMED zo dňa 23.02.2021 z urologického vyšetrenia otca s výsledkami

ultrazvukového vyšetrenia bez uvedenia diagnózy.

Na verejnom zasadnutí ustanovená obhajkyňa zotrvala na písomných dôvodoch odvolania. Uviedla, že
akoobhajkyňajevťažkejsituácii,pretožemusíobžalovanémuvysvetľovaťveľkérozdielyvrozhodovacej
činnostikrajskýchsúdov,najmäKrajskéhosúduvNitre,KrajskéhosúduvTrnavealeboajinýchkrajských

súdov Slovenskej republiky, kde je pravidlom ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom spolu s trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Spomedzi klientov, ktorí sa takejto
trestnej činnosti dopúšťajú, ide podľa obhajkyne o slušného človeka, ktorý z dôvodu zlej ekonomickej
situácie potreboval peňažné prostriedky, aby pomohol rodičom. Rodičia obžalovaného sú vo vyššom
veku a trpia vážnymi zdravotnými problémami, pričom obžalovaný sa o nich doposiaľ zodpovedne staral.

V Rumunsku je bežné, že plnoleté dieťa sa stará o rodičov, keď je to potrebné.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spáchanie trestného činu oľutoval a zvýraznil, že
trestný čin spáchal po dlhom prehováraní z dôvodu, že chcel pomôcť rodičom, najmä otcovi. Skutok
spáchal prvý a poslednýkrát. Dôchodok je vyplácaný len otcovi. Rodičia nevykonávajú podnikanie.
Majú pozemok a zvieratá. Navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom. Vo výkone trestu odňatia slobody mu je veľmi ťažko. Obžalovaný uviedol, že doma má

partnerku, deti ešte nemá.

Krajský súd preskúmal za situácie, kedy je limitovaný tzv. obmedzeným revíznym princípom na podklade
odvolania obžalovaného, ktoré podal ako oprávnená osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, včas podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal obžalovaný odvolanie,
akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodné.
Odvolací súd prihliadol aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorý ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.3písm.d/Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e/ ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky podľa

§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, verbálnym spôsobom
predvídaným Trestným poriadkom “áno“. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie
obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd prvého stupňa s odkazom na postup podľa
§ 289 ods. 2 Trestného poriadku si rozhodovanie o ochrannom opatrení vyhradil na verejné zasadnute.

Výrok o vine tak nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutku nevykoná, nie je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. V

tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, z ktorého
vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd
prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Aj z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. ObžalovanýN. K. P. bol teda rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2025 zo dňa 11.03.2025 uznaný
za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, pričom odvolací súd preskúmal na podklade

podanéhoodvolaniaobžalovanéhoibavýrokotresteodňatiaslobody.Výrokouloženítrestuprepadnutia
veci nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože obžalovaný tento výrok výslovne nenamietal a
žiadnu odvolaciu námietku k výroku o treste prepadnutia veci v odvolaní neprodukoval.

Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený druh trestu, a to trest
odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný správne. Pokiaľ však
ide o súdom prvého stupňa uloženú výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody, odvolací súd trest
odňatia slobody korigoval jeho zmiernením. Súd prvého stupňa nezohľadnil všetky kritériá pre ukladanie
trestov v súlade s § 34 Trestného zákona a najmä nepostupoval správne, keď pri ukladaní trestu
nevychádzal z aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona, hoci na takýto postup boli splnené podmienky.

Je potrebné súhlasiť s obžalovaným, že súd prvého stupňa úplne abstrahoval od posúdenia existencie
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona. Novela Trestného zákona účinná odo dňa
06.08.2024, vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. síce vypustila tzv. automat na úpravu výšky trestných

sadzieb podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, avšak nezbavila povinnosti
súdu existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v súlade s § 34 ods. 4 Trestného zákona naďalej
zohľadniť pri ukladaní trestu. Súd prvého stupňa v čase vyhlásenia rozsudku dňa 11.03.2025 teda
nemohol upravovať dolnú, resp. hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
čím postupoval správne. Pri ukladaní trestu však súd prvého stupňa nevenoval existencii poľahčujúcich

okolností žiadnu pozornosť.

Odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
j/ Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný

nemá žiadny záznam v odpise registra trestov vedený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a
takýto záver možno rezultovať aj s poukazom na Európsky informačný systém registra trestov vrátane
registra trestov Rumunska, kde obžalovaný žije, čo preukazuje predchádzajúce vedenie riadneho života
obžalovaným.

U obžalovaného bola zistená aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Obžalovaný už v prípravnom
konanísvojuvinupriznalavyjadrilúprimnúľútosťnielenprivýsluchuvprocesnompostaveníobvineného
či pri preštudovaní spisu, ale aj v priebehu rozhodovania o väzbe. Úprimnosť svojho priznania a ľútosti

prejavil explicitne aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, pričom týmito
sa súd prvého stupňa rovnako nezaoberal. Ani v prípade zistenia niektorej z priťažujúcich okolností,

by na podklade odvolania obžalovaného, nebolo možné ju obžalovanému v odvolacom konaní priznať,
pretože by nemohlo dôjsť k zmene postavenia obžalovaného v jeho neprospech.

Nesprávne však odvolací súd postupoval, keď neaplikoval pri ukladaní trestu odňatia slobody
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Súd

prvého stupňa svoje záver, keď neidentifikoval možnosť postupu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona,
odôvodnil bez ďalšej konkretizácie tak, že okolnosti uvedené obhajobou nespĺňajú podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. S takýmto postupom sa odvolací súd
nestotožnil a dospel k záveru, že u obžalovaného boli doplneným dokazovaním zistené také okolnosti,
ktoré svojou závažnosťou a dopadom na život obžalovaného, sú značne významné a spĺňajú podmienky

pre postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je pritom bežným
(pravidelným) postupom súdu a súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencietakých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú
svojou povahou výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov.

Pokiaľ ide o aplikáciu mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona,
konkrétnezdôvoduzisteniamimoriadnychpomerovpáchateľa,jetakpotrebné,abyišloopomerytakého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno
zahrnúť nepochybne také skutočnosti, ktoré súvisia s nepriaznivou rodinnou situáciou obžalovaného.

Pomery páchateľa, môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie
zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
za splnenia podmienky, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Vzhľadom na
zistené osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktoré boli náležite zistené doplnením dokazovaním a
súčasne zistené výlučne poľahčujúce okolnosti, možno nepochybne konštatovať, že by bolo uloženie
trestuodňatiaslobodyvrámcizákonomustanovenejtrestnejsadzby,atoajpripostupezvolenomsúdom

prvého stupňa podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, neprimerane prísne a účel trestu možno u neho
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

U obžalovaného bolo nevyhnutné zohľadniť nepriaznivé rodinné pomery obžalovaného, ktoré sú
podmienené viacerými ochoreniami otca obžalovaného aktuálne v značne vyššom veku 79 rokov.

Posledná aktuálna prepúšťacia správa Okresnej klinickej nemocnice s pohotovostnou službou v Arade,
oddelenia intenzívnej koronárnej terapie zo dňa 23.03.2022 svedčí o diagnózach otca obžalovaného
fibrilácia predsiení, mitrálna chlopňová nedostatočnosť, pľúcna chlopňová nedostatočnosť, aortálna
insuficiencia, iné sekundárne pľúcne hypertenzie, dilatačná kardiomyopatia, hypertenzívna kardiopatia
so srdcovou insuficienciou, prediakulárna fibrilácia s pomalým komorovým rytmom, implantácia

kardioverter-defibrililátora, implantácia biologickej mitrálnej protézy, minimálna funkčná mitrálna a
pulmonárna insuficiencia. Ide tak nepochybne o chronický a život ohrozujúci stav otca, ktorý síce
je medicínsky podchytený, avšak napriek tomu vyžaduje, respektíve nastoľuje potrebu osobnej
starostlivosti, keďže ho obmedzuje v každodennom živote. Takýto záver o potrebnej opatere a
starostlivosti otca obžalovaného formulovali aj závery hodnotiacej komisie pre osoby so zdravotným

postihnutím zo dňa 23.03.2023. Otec obžalovaného je pritom podľa osvedčenia o zaradení do
konkrétneho stupňa zdravotného postihnutia vo výraznom stupni, čo presahuje stupeň ľahkého a
stredného stupňa.

Okrem už uvedených diagnóz u otca obžalovaného boli predložené lekárske správy, ktoré svedčia o

tom, že matka obžalovaného trpí traumatickou ischémiou svalu, abrazívnym opotrebením ramena a
hornej časti ramena a predlaktia. Obžalovaný pritom do spisového materiálu založil podrobné lekárske
prepúšťacie správy z hospitalizácie otca obžalovaného ako aj výsledky lekárskych vyšetrení matky. Z
pohľadu vyššie uvedeného možno jednoznačne uviesť, že nejde iba o prechodne zhoršený zdravotný
stav, čo dostatočne podrobne zachytávajú aj predložené lekárske správy. Neopomenuteľnou pritom v

tomto smere v súlade s § 34 ods. 3 Trestného zákona je povinnosť odvolacieho súdu prihliadnuť na to,
že trest má postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Z obsahu výpovede obžalovaného vyplýva, že sa pred vzatím do väzby venoval práci v rodinných

statkoch popri práci v stavebníctve za sumu 900,-€ mesačne. Podľa vyjadrení obžalovaného, jeho
motivácia podstúpiť riziko a súhlasiť s tým, že zabezpečí prevoz nelegálnych migrantov, bola motivovaná
výlučne snahou získať peňažné prostriedky najmä pre zabezpečenie starostlivosti o otca. V prípade
obžalovaného išlo doposiaľ o bezúhonného mladého človeka a protiprávneho konania sa doposiaľ
nedopustil ani v rovine priestupkovo-právnej zodpovednosti. Obžalovaný disponuje aj stabilným

rodinným zázemím s pevnými väzbami na rodičov, čo podľa odvolacieho súdu predikuje záver, že išlo
výlučne o ojedinelý exces obžalovaného, kde ako primeraný sa javí trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.

Neopomenuteľnou je aj skutočnosť, že prevoz migrantov obžalovaný realizoval výlučne za účelom

peňažnej odmeny, pričom nešlo o iniciatívu obžalovaného, ale na konanie ho mala naviesť iná
osoba. Odvolací súd zároveň priznanie a oľutovanie trestného činu vyhodnotil ako okolnosti skutočne
odrážajúce postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, pretože od počiatku trestného stíhania až
po konanie pred odvolacím súdom (vrátane) nemenil svoj kritický postoj ku skutku, čo svedčí o jehosebareflexii a predpoklade úspešnej prognózy. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne odvolací súd posúdil
ako také, v rámci ktorých by vzhľadom na pomery obžalovaného bolo uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody aj s poukazom na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona neprimerane prísne,

a preto aplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Odvolací súd tak aplikoval
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, avšak nie v miere, ktorá by odôvodňovala uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody.

Ak obžalovaný poukazuje na to, že iné súdy ukladajú pre identický trestný čin aj tresty odňatia

slobody s podmienečným odkladom, tak odvolací súd konštatuje, že obžalovaný vykonal iba určitý
výsek rozhodovacej činnosti slovenských súdov a opomenul spomenúť iné trestné veci, v ktorých boli
za spáchanie trestného činu prevádzačstva v obdobných prípadoch ukladané nepodmienečné tresty
odňatia slobody a to aj prísnejšie ako v danom prípade. Zvýrazniť treba aj fakt, že konkrétne okolnosti
spáchania skutku a okolnosti zistené na strane páchateľa sa vždy viac alebo menej líšia a práve zistené
odlišnosti odôvodňujú aj rozdiely v uložených trestoch. Za všetky odvolací súd poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/69/2018 zo dňa 06.09.2018, ktorým bol obžalovanému za
spáchanie zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Toto rozhodnutie bolo predmetom
prieskumudovolaciehosúdustým,žedovolanieobžalovanéhoboloodmietnuté(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Tdo/5/2019 zo dňa 10.04.2019). tu si treba uvedomiť, že požiadavka primeranosti

trestu je výsledkom sudcovskej individualizácie trestu.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky je postačujúci, primeraný, napĺňajúci atribúty generálnej aj individuálnej prevencie,
ktorý dostatočne zabezpečí nielen ochranu spoločnosti, ale najmä prevýchovu obžalovaného, ktorá

zabráni obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Rešpektujúc zákonné limity vyplývajúce z
ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona pri trestnej sadzbe zločinu prevádzačstva podľa §
355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona 7 (sedem) až 10 (desať) rokov, krajský súd znížil
výmeru uloženého trestu odňatia slobody na minimálnu výmeru trestu 2 (dva) roky.

Zohľadňujúc existenciu poľahčujúcich okolností, postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti,
ako aj negatívne dôsledky, ktoré by mohol najbližším členom rodiny obžalovaného priniesť výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého súdom prvého stupňa vo výmere 4 (štyri) roky a
8 (osem) mesiacov, dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa by bol príliš
represívny a mal by výrazne negatívny dopad na najbližších členov rodiny obžalovaného.

Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a korigoval výrok o treste odňatia slobody. Odvolací súd uložený trest prepadnutia veci prevzal
z rozsudku súdu prvého stupňa, čím tak odvolací súd nanovo rozhodol o celom výroku o treste.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.