Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201372
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201372.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX
protižalovanému:D.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.,poslednýznámypobytE.F.XXX/XX,XXXXX
G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k
osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, vo veci nevstupovania
alebo iba obmedzenia vstupovania do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,

zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním strana sporu ohrozuje, vo veci nekontaktovania písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne osoby, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného
konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní a ďalej s výnimkou realizácie
súdom upraveného stretávania sa žalovaného so spoločným maloletým dieťaťom a s výnimkou účasti

na sociálnom alebo inom odbornom poradenstve, či výchovnom opatrení, v rozsahu stanovenom
právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

Žalovanému ukladá zákaz zdržiavať sa v okolí bydliska žalobkyne.

Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

5C/40/2025

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2025 domáhala vydania neodkladného opatrenia
(žalobkyňa uvádza v texte „predbežné opatrenie“), ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa
k žalobkyni a jej deťom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržiavať sa v okolí jej bydliska, školy detí,
miesta výkonu jej práce a akéhokoľvek verejného miesta, kde sa pravidelne zdržiava ona alebo jej deti.2. Zároveň žiadala zákaz kontaktovania jej osoby a detí akoukoľvek formou, s výnimkou SMS správ.
Domáhala sa zákazu kontaktovania osobne, telefonicky, elektronicky (napr. e-mail, sociálne siete) alebo
prostredníctvom tretích osôb. Svoj návrh odôvodila tým, že je rozvedená so žalovaným, ktorý je zároveň

otcom jej detí. Po rozvode medzi nimi pretrvávajú napäté vzťahy, ktoré sú sprevádzané nezhodami
v komunikácii a nepríjemnými situáciami, ktoré negatívne vplývajú na žalobkyňu aj na deti. Z dôvodu
predchádzania ďalším konfliktom a za účelom zabezpečenia pokojného a stabilného prostredia pre deti
aj pre žalobkyňu, považuje za nevyhnutné, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktoré stanoví jasné
hranice kontaktu so žalovaným. SMS komunikácia je z jej pohľadu postačujúca na základné riešenie

záležitostí týkajúcich sa detí.

3. Vo vzťahu k žalobkyni (matke maloletých detí) bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ ide o jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k maloletým deťom, o tomto bude rozhodnuté v rámci konania vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 8P/96/2025, ktoré je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2025, sp. zn. 6CdoR/2/2025, podľa ktorého
neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu je vecou starostlivosti súdu
o maloletých podľa § 111 písm. d) Civilného mimosporového poriadku).

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/96/2025 a správy kolízneho opatrovníka maloletého

dieťaťa z 19.8.2025 súd zistil, že žalobkyňa žije so všetkými deťmi v rodinnom dome v obci C..
Vlastníkom domu je plnoletý syn D. B.. K situácii v rodine matka uviedla, že bývalý manžel s nimi žil v
dome ešte rok po rozvode. Následne odišiel do zahraničia, našiel si partnerku. Prosil matku, aby mohli
spolu bývať v rodinnom dome v obci C., keďže nemali kam ísť. V dome žili všetci spolu, pokiaľ pre otca a
jeho partnerku neprišla polícia. Obaja boli vzatí do väzby, najprv na území Slovenskej republiky, neskôr

v Rakúsku. Z väzby bol otec prepustený na prelome roka 2024/2025 v zime, vrátil sa s partnerkou do
rodinného domu do obce C.. Začal podnikať ako SZČO. Pretrvávali hádky s partnerkou a fyzické útoky
voči partnerke zo strany žalovaného, keď bol nervózny, bez zákaziek a peňazí. Dňa 30.7.2025 žalobkyňa
okolo polnoci odmietla bývalého manžela a jeho partnerku vpustiť do rodinného domu. Zavolala hliadku
polície. Vznikol konflikt medzi bývalými manželmi. Policajti otca do domu nepustili (nemá tam trvalý pobyt

ani vlastnícke právo), domáhal sa odovzdania osobného motorového vozidla, ktoré užívala matka a on
bol majiteľom. Matka mu ho odovzdala. Otec dal matke auto, pretože si neplnil vyživovaciu povinnosť
k mal. deťom dlhodobo. Policajti matke poradili podať návrh na zákaz priblíženia, riešiť neplatenie
výživného k deťom. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť k deťom viac ako rok. Aj v minulosti uhrádzal
výživné nepravidelne. Od 30.7.2025 matka o otcovi nič nevie. Nevie, kde je. Matke otec nevolal, nepísal

SMS správy, ani nekontaktoval e mailom. Nie je v kontakte ani otec s deťmi. Matku bývalý manžel fyzicky
opakovane napadol aj po rozvode, nevie, koľkokrát. Od 11/2024 ju fyzicky nenapadol, boli iba hádky
pre výživné. Ak sa jej vyhrážal, bolo to po telefonickom rozhovore. Cituje žalovaného: „Skapte, Nech
sa pozabíjate.“ Bolo to, keď bol otec nervózny, bez práce a peňazí. Situáciu od januára 2025 doposiaľ
si nepamätá.

5. Z rozhovor s maloletou A., dcérou strán sporu, vyplynulo, že maloletej vadilo, keď bol otec v ich dome.
Keď prišiel do domu aj s jeho priateľkou, odchádzala bývať k starému otcovi do G.. Otcova priateľka
požívala alkohol a otec potom na ňu kričal. Keď bola triezva, bola údajne v pohode. Otec odišiel preč z
domu koncom školského roka 2025. Odvtedy sa nevideli. Keď žil otec v dome a prišla zo školy domov,

rozprávali sa asi 5 minút dokopy. Otec sa pýtal základné otázky napríklad o škole. Inak sa nerozprávajú
vôbec. Otec jej netelefonuje ani v minulosti netelefonoval, neposiela jej SMS správy, nekontaktuje ju
cez sociálne siete. Ani v minulosti to nerobil. Ak ju chcel počuť, volal matke a tá jej umožnila telefonicky
rozhovorsotcom.DieťaajterazbývastriedavovobciC.avoG.pristaromotcovizdôvoducestovaniado
školy a pobytu otca v ich dome. Otec zvykol na všetkých v dome kričať, deťom aj facku dal. To bolo vraj

veľmi dávno (facka). Od 11/2024, kedy sa otec vrátil do domu, ju ako dieťa neudrel, ale kričal po všetkých
v dome. Kričal a nadával na matku detí opakovane, že napríklad neupratuje. Neporiadok v dome však
robil otec a jeho priateľka. Najstaršia dcéra sa matky zakaždým zastala, vznikali ďalšie hádky. Maloletá
videla otca naposledy 30.6.2025. Malo to byť v rodinnom dome C.. Predtým ju otec nikdy nevzal len tak
vonku, na výlet, na víkend niekam. Maloleté dieťa nemá strach z otca, ale z toho, že ublíži jej matke.

Dieťa si je isté, že by jej otec nikdy neublížil. Bola svedkom toho, ako otec matke nadával, bil ju v dome
v obci C. facky, búchal ju o stenu, pamätá si modriny na matke. Pred rozvodom chodil otec pre dieťa do
družiny po dohode s matkou. V 06/2025 ju otec čakal na zastávke v Hanušovciach nad Topľou, aby ju
odviezol do C.. Bol problém s autobusovými spojmi v poobedňajších hodinách, keď sa vracala zo školy,z krúžku. Matka o tom všetkom vedela. Maloleté dieťa nie je s otcom v žiadnom kontakte. Maloleté dieťa
by si veľmi prialo, aby žili v Prešove. Nemusela by toľko denne cestovať.

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/142/2022 súd zistil, že rozsudkom z 24.11.2022
č.k. 8P/142/2022 – 81 súd manželstvo žalobkyne a žalovaného uzatvorené dňa 22.02.2003 rozviedol.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu v znení, že na čas po rozvode zveril maloleté deti D. a
A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platením výživného na maloleté deti. Predmetný rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2023. Z odôvodnenia rozsudku mimo iného vyplýva, že žalobkyňa
podaný návrh na rozvod manželstva odôvodnila aj tým, že manželstvo bolo problémové už od jeho
začiatku. Manžel sa už v minulosti stretával s ľuďmi, ktorí na neho veľmi zle vplývali. Postupne začal byť
aktívnym požívateľom drog, ku ktorým sa pridružila aj hra na hracích automatoch, neplatenie exekúcií
či jeho násilné správanie voči manželke. Manžel bol viackrát odsúdený v rámci trestného konania.
Počas jeho väzby si manželka trochu oddýchla, nabrala silu, avšak po prepustení manžela sa začali

problémy odznova. Manžel pokračoval v aktívnom užívaní drog. V dôsledku psychických problémov bol
aj hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, toho času neužíva žiadne lieky. Ústavnú formu liečby zo
závislosti neabsolvoval. Manžel v poslednom období nadáva nielen manželke, ale aj deťom, dokonca aj
na ne fyzicky zaútočil. Dennodenné hádky, vulgárne nadávky za prítomnosti detí a osočovanie doviedlo
mal. A. k tomu, že prosila svoju matku, nech sa s otcom rozvedie a odíde od neho. Manželka už

nemohla naďalej znášať príkorie v domácnosti, a tak dňa 21.07.2022 opustila spolu s mal. A. spoločnú
domácnosť a odišli do zariadenia núdzového bývania. Ponižovanie, agresívne správanie voči manželke
a vulgárne nadávky postupom času vyvolali u manželky permanentný strach voči manželovi. V spoločnej
domácnosti sa bojí manželovho správania. Manželka znášala ťažkú situáciu v spoločnej domácnosti
dlhé roky. Dúfala, že sa manžel zmení, prestane užívať drogy a začne sa správať voči nej a deťom s

úctou a rešpektom. Manželka stratila voči manželovi akúkoľvek dôveru a lásku. Má za to, že takto vážne
narušený vzťah už nemožno napraviť. V manželstve chýba porozumenie, úcta, pochopenie. Prítomný
je len strach a neustále napätie.

7. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou zo dňa 21.8.82025,

žalobkyňadňa21.8.2025osobneoznámilapriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.
1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť jej bývalý manžel, a to tak, že na menovanú
v minulosti vulgárne nadával a správal sa voči jej osobe hrubo.

8. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ku dňu 15.8.2025 vyplýva, že žalovaný bol päťkrát

priestupkovo postihnutý. Jednalo sa o priestupky na úseku dopravy, okrem jedného prípade, kedy išlo
o priestupok majetkovej povahy. Žalobkyňa sa dopustila dvoch priestupkov na úseku dopravy.

9. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalovaný má doposiaľ deväť záznamov v registri trestov.
Jednalo sa prevažne o majetkovú trestnú činnosť. V prípade skorších odsúdení išlo aj o násilnú trestnú

činnosť, a to výtržníctvo, ublíženie na zdraví ako aj vydieranie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp.zn. 32T/60/07 z 11.12.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3To/5/2013
z 16.10.2013 bol žalovaný odsúdený za spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. a), prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 2 písm. a), prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, zločinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a), prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. z. Žalobkyňa nemá
záznam v registri trestov.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.13. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

20. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

21. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

22. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

23. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

24. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej

si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

25. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.

zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, žeosvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

26. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

27. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

29. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú
vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

30. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia
ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

31. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

32. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).

33. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) ako aj písm.
h) Civilného sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej

integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

34. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná

istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu.35. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.

606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa
o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo

iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá
okamžitá a efektívna súdna ochrana.

36. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo

duševnej integrity.

37. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z

Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych
a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o
odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok
vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

38. V predmetnej veci súd z pripojených spisov zistil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu
nariadenia neodkladného patrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni,
nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej a najmä duševnej
integrity (osvedčila obavu o svoje zdravie, možný zásah do osobnej slobody, psychický nátlak a vyhrážky

zo strany žalovaného). Žalobkyňou tak bol osvedčený zásah do jej integrity na zdraví, dôstojnosti ako
aj slobode.

39. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/96/2025 a zo skutočností uvádzaných žalobkyňou ako
aj maloletou dcérou strán sporu súd zistil, že dňa 30.7.2025 žalobkyňa okolo polnoci odmietla bývalého

manžela a jeho partnerku vpustiť do rodinného domu, zavolala hliadku polície. Vtedy medzi nimi vznikol
konflikt. Žalobkyňu mal žalovaný fyzicky opakovane napádať aj po rozvode, od novembra 2024 išlo o
hádky pre výživné, vyhrážal sa jej telefonicky. Maloletá dcéra strán sporu má strach, že žalovaný ublíži
žalobkyni. Bola svedkom toho, ako žalovaný žalobkyni nadával, bil ju v dome v obci C., dával jej facky,
búchal ju o stenu, pamätala si, že žalobkyňa mala modriny.

40. Aj z pripojeného rozvodového spisu súd zistil, že žalovaný sa mal voči žalobkyni správať násilne
už skôr, počas ich manželského spolužitia. Žalovaný bol aktívnym požívateľom drog, ku ktorým sa
pridružila aj hra na hracích automatoch, neplatenie exekúcií a jeho násilné správanie voči žalobkyni.
Mal nadávať žalobkyni a tiež maloletým deťom, či fyzicky na ne zaútočiť. Ponižovanie, agresívne

správanie voči žalobkyni a vulgárne nadávky postupom času vyvolali u nej permanentný strach voči
žalovanému. Uvedené skutočnosti žalobkyňa uviedla ako dôvody podania návrhu na rozvod manželstva
so žalovaným.

41. Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne osvedčené možné ohrozenie telesnej alebo

duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, a to do tej miery, aby bolo možné vyhovieť návrhu
žalobkyne na nepribližovanie sa žalovaného k nej a tiež mu uložiť, aby nevstupoval do domu, kde býva
a kde dlhodobo dochádzalo k vyššie opísaným zásahom žalovaného do telesnej a duševnej integrity
žalobkyne.

42. Žalobkyňa jednoznačne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej alebo duševnej integrity,
kedy vo vzťahu k žalovanému existuje podozrenie, že žalobkyňu opakovane fyzicky napádal a vulgárne
jej nadával.43. Doterajšie správanie sa žalovaného, ako bolo popísané vyššie, odôvodnene vzbudzuje u žalobkyne
obavu o zdravie, jednoznačne zasahuje do jej duševnej interity a osvedčuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž

potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné
správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z
01. 07. 2021). V danom prípade sa žalovaný mal dopustiť takého konania zasahujúceho do telesnej
a duševnej integrity žalobkyne, ktoré síce nemá intenzitu trestnej činnosti, resp. takáto intenzita nebola
preukázaná či osvedčená žalobkyňou, to však neznamená, že k ohrozeniu a narušeniu tejto integrity

správaním žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nedošlo. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej
integrity u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď
jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

44. Je preto potrebné nariadiť požadované neodkladné opatrenie so zreteľom na ochranu zdravia,
osobnej integrity žalobkyne, potreby nedotknuteľnosti jej osoby a jej súkromia, ako aj slobody jej pohybu
a pobytu a to s odkazom na čl. 16 ods.1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, kedy z hľadiska proporcionality má
prednosť ochrana telesnej integrity žalobkyne, jej života a zdravia, pred slobodou pohybu a pohybom
inej osoby, t.j. žalovaného.

45. Súd z vyššie uvedených spisov tunajšieho súdu mal osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni mal
správať agresívne. V civilnom konaní pre osvedčenie trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
postačuje, ak existuje aj dôvodné podozrenie zo správania žalovaného, ktorým ohrozoval duševnú a
fyzickú integritu žalobkyne. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5

metrov, je zásah do práva žalovaného na slobodu pohybu len minimálny, primeraný potrebe poskytnutia
ochrany žalobkyni. (v súvislostiach porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/47/2023 z 26.7.2023)

46. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania

na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí
mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide
o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje ( pozri napríklad Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 18. októbra 2023 sp. zn. 2Co/58/2023, porovnaj tiež Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/44/2024 z 25. 04. 2024, ktorým bolo odmietnuté dovolanie proti vyššie

uvedenému rozhodnutiu).

47. V tejto súvislosti nemožno opomenúť najmä fakt, že žalovaný bol v minulosti opakovane súdne
trestaný (deväť záznamov v registri trestov), pričom sa jednalo aj o násilnú trestnú činnosť. Žalovaný
bol totiž mimo iného uznaný vinným z prečinu výtržníctva, z prečinu nebezpečného vyhrážania, zločinu

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a tiež prečinu útoku na verejného činiteľa.
Skoršími odsúdeniami aj z prečinu ublíženia na zdraví a vydierania.

48. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne

vykonanéhodokazovaniaaniniejemožné),alepostačujeosvedčeniemožnosti,žekonanímžalovaného
bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu
v okolnostiach daného prípadu jednoznačne a bezvýhradne splnené.

49. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia,

nakoľko ku konaniu žalovaného a poslednému konfliktu medzi žalobkyňou a žalovaným malo dôjsť dňa
30.7.2025, teda bezprostredne pred tým, ako žalobkyňa podala svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia (dňa 8.8.2025). Súd mal za osvedčené, že žalobkyňu a žalovaného spájajú rodičovské vzťahy,
pričom zohľadnil časový vývoj situácie vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, najmä dlhotrvajúcukonfliktnosť tohto ich vzťahu, čo je skutkovo zdokumentované aj v rámci konaní vedených na tunajšom
súde pod sp.zn. 8P/142/2022 a sp.zn. 8P/96/2025.

50. Súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi,
ktorých vzťahy sa po rozvode vyhrocujú, je zo strany súdu nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené
neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v
danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi bývalými manželmi.

51. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy napriek tomu, že žalobkyňa od posledného
konfliktu nebola v kontakte so žalovaným, môže sa kedykoľvek vrátiť, pričom je dôvodné očakávať
(existuje taká hrozba), že bude opakovať svoje konanie, z ktorého ho viní žalobkyňa, nakoľko sa
takéhotomalopakovaneadlhodobodopúšťať,akotovyplývazosúdomzistenýchskutočností(napríklad
správy kolízneho opatrovníka vo veci sp.zn. 8P/96/2025 a skutočností uvádzaných v rámci rozvodového
konania vo veci 8P/142/2022). Vzhľadom na popísané okolnosti tak existuje nezanedbateľné riziko, že

v prípade jeho návratu, mohol by sa správať k žalobkyni spôsobom, ktorý táto popisuje a ktoré konanie
zasahuje do jej telesnej a duševnej integrity.

52. Uvedená obava je navyše zvýraznená i predchádzajúcou činnosťou a tiež trestnou minulosťou osoby
žalovaného, ktorý bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, a to aj za násilnú trestnú činnosť. Z uvedených

dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho
obdobného agresívneho správania voči žalobkyni nedopustí a opakovane nezasiahne do jej telesnej
alebo duševnej integrity. Vyššie uvedené prispieva k osvedčeniu skutočností (nie k nepochybnému
preukázaniu), že následkom narušeného vzťahu strán sporu je žalobkyňa ohrozená, pričom dotvárajú
celkovú charakteristiku správania sa žalovaného (aj vo vzťahu k iným osobám) a sú dôležité aj pre

posúdeniemierypravdepodobnostimožnejrealizácietakéhotokonaniavočižalobkynizostranyžalobcu.

53. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že so žalobkyňou žijú aj ich spoločné deti (minimálne jedno
maloleté), pričom vyššie popísané správanie sa žalovaného je spôsobilé zasahovať aj do telesnej alebo
duševnej integrity tohto maloletého dieťaťa. Nakoniec žalobkyňa žiadala neodkladným opatrením uložiť

aj zákaz priblíženia sa žalovaného k ich spoločným deťom, o ktorom návrhu vo vzťahu k maloletej
rozhodne poručenský súd.

54. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP.

55. Súd žalovanému uložil zákaz zdržiavať sa v okolí bydliska žalobkyne, nakoľko ide o miesto, kde
býva žalobkyňa, pričom práve tam malo dochádzať k zasahovaniu žalovaného do jej telesnej a duševnej
integrity a aj ostatný prípad z 30.7.2025 sa vzťahuje práve k miestu jej bydliska. Súd nariadil neodkladné
opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného, fyzického či psychického na žalobkyňu,

ktorýjevzhľadomnažalobkyňouopísanédoterajšiesprávaniesajejbývaléhomanželamožnéočakávať.
V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, duševnej integrity, ktoré je
násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke)
právonásilníka,čiakoprávonaobydlie.Vdanomprípadežalovanýniejevlastníkomanispoluvlastníkom
nehnuteľnosti, v okolí ktorej mu súd zakázal sa zdržiavať, pričom zo zistených skutočností je zrejmé, že

práve v obydlí žalobkyne sa žalovaný dopustil útokov na telesnú a duševnú integritu žalobkyne.

56. Súd však zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa na akomkoľvek
verejnom mieste, kde sa žalobkyňa pravidelne zdržiava, a to primárne z dôvodu neurčitosti takéhoto
návrhu respektíve príliš široko koncipovaného zákazu pre žalovaného, ktorého dodržiavanie by bolo pre

žalovaného neprimerane obtiažne, pričom takýto zákaz uložený súdnym rozhodnutím by bol fakticky
nevykonateľný. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému zdržiavať
sa v okolí miesta výkonu práce žalobkyne, nakoľko žalobkyňa ani neuvádzala také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali tento zákaz vo vzťahu k žalovanému. Zo žiadnych súdom zistených skutočností
nevyplynulo, že by práve v mieste výkonu práce žalobkyne malo dôjsť k zásahu do telesnej alebo

duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, prípadne v budúcnosti takýto zásah hrozil. Podľa
názoru súdu, v prípade všetkých iných verejných miest a priestorov, ako aj miesta výkonu práce
žalobkyne, za daných okolností postačuje na primeranú ochranu žalobkyne zákaz nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorý zákaz plní práve takú funkciu akú zrejmežalobkyňa zamýšľala pri koncipovaní svojho návrhu. Nie je žiadúce, aby sa žalovaný nemohol zdržiavať
na tom istom verejnom mieste ako žalovaná, pokiaľ sa k nej nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému vymedzený priestorom školy detí,

tento sa vzťahuje k zákazu priblíženia sa k maloletému dieťaťu a o tomto návrhu rozhodne poručenský
súd.

57. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.

Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný
nemázáujemkonaťvovzťahukžalobkyniopísanýmspôsobom,nebudemaťprenehovýznamúmyselne
sa približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, vstupovať na miesta, kde sa zdržiava

žalobkyňa, pričom naopak žalobkyňa sa nebude musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej
či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality.

58. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná
ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením

neodkladného opatrenia dostane druhej strane. V predmetnej veci žalovaný nemá žiadne vecné právo
k nehnuteľnosti, v okolí ktorej súd zakázal sa žalovanému zdržiavať, pričom nemá dôvod sa zdržiavať
ani na iných miestach, kde sa zdržiava žalobkyňa. Zároveň pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k
žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.

59. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane
už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP voči žalobkyni, má možnosť
domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

60. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

61. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil
primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.

62. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na
akékoľvek miesta, na ktorých sa táto zdržiava. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí
jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobkyni, pričom uvedeného nemôže zahŕňať náhodné
neúmyselné stretnutia. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie

akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobkyňou, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného
porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023
z 26.7.2023). Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že
neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných
pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu

ako 10 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so
žalobkyňou.

63. Súd považuje za dôvodné uloženie obmedzenia zákazu priblíženia sa na vzdialenosť 5 metrov,
ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a zároveň

za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn.
16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21.
01. 2021). Vzdialenosť 5 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň
umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobkyni jej
poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči

nej a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením.

64. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas
úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovanýpredvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by
strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených,

tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Rovnako súd
upravil obsah výroku o zákaze priblíženia sa doplnením výnimky o súdnu úpravu stretávania sa
žalovaného so spoločným maloletým dieťaťom a prípadnú účasť na sociálnom alebo inom odbornom
poradenstve v nadväznosti na potrebu udržania rodinných vzťahov v záujme maloletého dieťaťa, ak
k takýmto opatreniam dospeje poručenský súd. Zároveň súd zohľadnil tú skutočnosť, že doposiaľ

na základe rozvodového rozsudku neexistuje výslovná úprava styku žalovaného s maloletou dcérou
súdnym rozhodnutím (strany nežiadali upraviť styk), avšak uvedené nie je možné vylúčiť aj v súvislosti
s návrhom matky na zákaz priblíženia sa k maloletému dieťaťu, pričom dôvodnosť tohto návrhu a ďalšie
súvisiace skutočnosti budú predmetom skúmania poručenským súdom. Pre prípad úpravy tohto styku
súdnym rozhodnutím, súd zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni obmedzil tak, ako to je uvedené
vovýrokutohtouznesenia.Vopačnomprípadebymohlodôjsťkzmareniurealizáciestykužalovanéhoso

svojím dieťaťom. Vo zvyšnom rozsahu navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného
k žalobkyni, súd návrh zamietol.

65. Súd musel zamietnuť aj návrh žalobkyne podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, ktorým sa domáhala
zákazu osobne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo prostredníctvom tretích osôb kontaktovať

žalobkyňu, mimo kontaktovania formou SMS správ. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila skutočnosti
odôvodňujúce uloženie takéhoto zákazu súdom formou neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sama
uviedla (nie však v návrhu, ale vo vyjadrení v spise sp.zn 8P/96/2025) iba jeden prípad, kedy sa jej
mal žalovaný v telefonickom rozhovore podľa slov žalobkyne vyhrážať. Uvedené súd vyhodnotil ako
ojedinelý prípad, ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nariadenie zákazu žalovanému

kontaktovať žalobkyňu pre zásah do jej duševnej integrity. Sama žalobkyňa pripustila výnimočnosť tejto
situácie keď uviedla, že to bolo v čase, kedy bol žalovaný nervózny, bez práce a bez peňazí. Na iné
prípady si nespomenula. V tejto súvislosti ani dodatočne po výzve súdu neosvedčila potrebu nariadenia
takéhotoneodkladnéhoopatrenia.Boloprávenažalobkyni,abysúduosvedčila,žezostranyžalovaného
dochádza ku konaniu takej intenzity (kontaktovaniu žalobkyne jedným z opísaných spôsobov), že to už

možno považovať za ohrozenie jej telesnej integrity alebo duševnej integrity.

66. Súd zároveň nemohol rozhodovať o nepriblížení sa žalovaného k jej plnoletému dieťaťu. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa aj k jej deťom
(„ku mne a mojim deťom“). Pokiaľ ide o jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu

k maloletému dieťaťu, o tomto bude rozhodnuté v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.
8P/96/2025, ktoré je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ako už súd uviedol vyššie. Vo
vzťahu k plnoletému dieťaťu by bol súd oprávnený rozhodnúť o neodkladnom opatrení iba na základe
návrhu tohto dieťaťa, pričom žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie takéhoto návrhu
za svoje dospelé dieťa. Súd preto aj ohľade návrhu žalobkyne na uloženie zákazov žalovanému, ktoré

by sa týkali jej plnoletého dieťaťa zamietol.

67. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia.

68. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R
40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych

následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o
porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.

69. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na

zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.70. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

71. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

74. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

75. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v časti nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, hoci zo

strany súdu došlo k obmedzeniu tohto zákazu výnimkami vo vzťahu k účasti žalovaného na súdnych,
či iných konaniach a v súvislosti s realizáciou styku žalovaného s maloletým dieťaťom. Čiastočne bola
žalobkyňa úspešná aj pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa na určenom mieste, a to
v okolí bydliska žalobkyne, pričom však súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému
zdržiavať sa na akomkoľvek verejnom mieste, kde sa zdržiava aj žalobkyňa a okolí miesta výkonu

práce žalobkyne. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému kontaktovať
ju osobne, telefonicky, elektronicky alebo prostredníctvom tretích osôb, teda v tejto časti bola žalobkyňa
celkom neúspešná.

76. Pri tomto druhu neodkladných opatrení, ktorými sa ukladá strane povinnosť alebo zákaz, pričom

zároveň dochádza k určitým obmedzeniam a výnimkám z tohto zákazu, stanoveným zo strany súdu, je
tak ťažké jednoznačne vyčísliť úspech strán sporu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na samotnú
skutočnosť, že žalobkyňa bola ohľadne jedného žiadaného zákazu vo vzťahu k žalovanému úspešná
v podstatnej miere, ohľadne druhého zákazu iba čiastočne úspešná a ohľadne ďalšieho žiadaného
zákazu v celom rozsahu neúspešná, súd úspech strán vyhodnotil tak, že tento úspech je približne

rovnaký a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal.

77. Z uvedeného vyplýva, úspech strán sporu je približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov neodkladného opatrenia nárok.

78. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal z vymedzenia nároku ohľadne uloženia jednotlivých
zákazov žalovanému samotnou žalobkyňou, ako sa ho domáhala v petite návrhu.

Poučenie:

5C/40/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.