Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125010188.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 28.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66
ods. 2 ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. t. č. vo výkone

trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.
25T/7/2023, zo dňa 22.02.2023, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.01.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. V návrhu odsúdený uvádza, že trest, ktorý vykonáva plní svoj výchovný

účel. Správa sa disciplinovane, je úctivý k príslušníkom ZVJS. Je pracovne zaradený, podáva výborné
výkony. S rodinou udržiava pravidelný kontakt. Disciplinárne tresty vykázané nemá, má tri kladné
zápisy. Počas výkonu trestu si plne uvedomil škodlivosť svojho protiprávneho konania. Úprimne ľutuje,
čo spáchal. V prípade podmienečného prepustenia má zabezpečenú prácu.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to žiadosť odsúdeného, aktuálny odpis RT

odsúdeného, hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis klienta a trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 22.02.2023 sp.zn. 25T/7/2023.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámeného rozhodnutia vyplýva, že trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.02.2023 sp.zn. 25T/7/2023, právoplatným dňa 20.10.2023
bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením na výkon trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol dodaný do výkonu
trestu odňatia slobody dňa 18.11.2023 do ÚVTOS Leopoldov. Správanie a vystupovanie odsúdeného

v tomto ústave bolo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Príkazy
a pokyny príslušníkov plnil bez pripomienok. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené,
v osobných veciach si udržiaval poriadok na primeranej úrovni. V záťažových situáciách reagoval
adekvátne. V kolektíve odsúdených bol znášanlivý, konflikty neboli zaznamenané. Disciplinárne
odmenený, ani disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne zaradený bol na viacerých pracoviskách
zameraných na opravu a výrobu drevených paliet, prípravu stravy a na pracovisku vnútornej

prevádzky v nestráženej časti ústavu so zameraním na upratovacie práce. Pracovné povinnosti si
plnil zodpovedne a k spokojnosti dodávateľa prác. Sociálny kontakt udržiaval s družkou, sestrou,deťmi a synovcom. Stanovené ciele programu zaobchádzania plnil a tak si postupne vytvoril vhodné
podmienky na preradenie do minimálneho stupňa stráženia, kam bol preradený uznesením Okresného
súdu Trnava zo dňa 18.10.2024 sp.zn. 35Nt/74/2024. Dňa 29.10.2024 bol premiestnený do ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol
umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou B, kde sa nachádza doposiaľ. Jeho správanie a
vystupovanie v aktuálnom ústave je na požadovanej úrovni, slušné. Ústavný poriadok a časový rozvrh
dňa dodržiava. Príkazy a nariadenia príslušníkov ochotne plní. V kolektíve odsúdených konfliktné
situácie nevyvoláva, ani sa do nich nezapája. Na záťažové situácie reaguje primerane. Osobnú

hygienu dodržiava. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Disciplinárne nebol odmenený ani
potrestaný. Záujem o vzdelávanie neprejavil, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy
vzdelávania. Do akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája podľa ponuky
a záujmu. Svoj voľný čas využíva zmysluplne. Odsúdený prejavil záujem o pracovné zaradenie.
Do pracovného procesu je zaradený od 21.01.2025 na pracovisko mimo ústav s dohľadom. Pri
plnení pracovných povinností je zodpovedný, objednávateľ prác je s jeho prácou spokojný. Pracuje

samostatne, pracovné návyky má osvojené. Podľa potreby sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov
ústavu. Odsúdený ukončil základnú školu. Vyučený nie je v žiadnom odbore. V Čechách pracoval
ako pekár, po návrate na Slovensko pracoval v rodinnej firme, ktorá vlastní kolotoče a nafukovacie
hrady. Privyrába si aj stavebnými prácami. Odsúdený je slobodný, s družkou majú dve dcéry, na

ktoré si nahlásil a v čase pracovného zaradenia plnil vyživovaciu povinnosť. Pred výkonom trestu
býval s družkou, deťmi a súrodencami v rodičovskom dome, s ktorými udržiava kontakt všetkými
dostupnými prostriedkami hlavne telefonicky. Odsúdený deklaruje, že po výkone trestu pôjde bývať späť
k družke a súrodencom. Na oddiele je mu venovaný individuálny prístup so zameraním na formovanie
primeraného správania a hodnotovej orientácie v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi,

k zmyslu pre zodpovednosť, sebakontrolu a sebadisciplínu. Odsúdený je kritický k spáchanému
trestnému činu, akceptuje zodpovednosť a prejavuje snahu sa zmeniť. Možno konštatovať, že
odsúdený plní ciele programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je
stredné. V pedagogickej dokumentácii nie je v súčasnosti evidované ďalšie trestné stíhanie voči

odsúdenému. V závere hodnotenia riaditeľ ÚVTOS uvádza, že odporúča odsúdeného podmienečne
prepustiť a v prípade podmienečného prepustenia sa neodporúča uloženie primeraných obmedzení a
povinností.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 14 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie je toho názoru, že
aj napriek skutočnosti, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, nesplnil
materiálne podmienky. Poukazujúc na oboznámené hodnotenie riaditeľa je zrejmé, že odsúdený nebol
doposiaľ disciplinárne odmenený, pričom aj z ostatných skutočností tam uvedených vyplýva, že tento

svojim správaním a plnením povinností počas výkonu trestu nepreukázal polepšenie, len sa formálne
prispôsobil podmienkam výkonu trestu, čo je jeho elementárnou povinnosťou. Vzhľadom na skutočnosť
že nie je splnená už prvá materiálna podmienka, nie je splnená ani druhá podmienka. Z uvedeného
dôvodu prokurátor navrhuje, aby súd žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietol.

Odsúdenýnaverejnomzasadnutíuviedol,ženevieakobymoholzískaťdisciplinárnuodmenu,keďnebol
3 mesiace pracovne zaradený. Zapájal sa do čoho sa dalo. Chcel by ísť domov, je chorý, má dve dcéry.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon
väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby
uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním

preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné

prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko

rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny

nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvázákonná(formálna)podmienkasplnenáje.Odsúdenývykonalpotrebnúčasťtrestuodňatiaslobody.
Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.

Súd v tejto súvislosti skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces
vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,
v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestného činu, ktorého sa vykonávaný trest týka,
plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho
doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej

trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS, v ktorom vykonáva
alebo vykonával trest odňatia slobody.

V kontexte ustálenia prvej materiálnej podmienky polepšeniu môže príkladmo nasvedčovať, ak sa
odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje

okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, zlepšuje svoje znalosti a
schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti.Súdysúpovinnésaprihodnoteníprvejmateriálnepodmienky zaoberaťajotázkou,čipozitívnechovanie
sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja
odsúdeného, alebo je len prispôsobením sa v snahe vytvoriť pozitívny obraz o svojej osobe, bez toho,

aby došlo aj k skutočnej zmene tých aspektov, ktoré boli príčinou protiprávneho konania. Súd preto
zdôrazňuje, že prvá materiálna podmienka by mala byť splnená aj v kontexte toho, či odsúdený počas
výkonu trestu získava zručností a schopností, ktoré by mu umožnili predchádzať páchaniu trestnej
činnosti a náhľad na svoju trestnú minulosť.

Podľa názoru súdu v prípade odsúdeného polepšenie nenastalo. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva,
že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, ale za celý doterajší pobyt vo výkone trestu od
16.11.2023 si nevytvoril podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Pritom platí, že odsúdený by
mal získať počas výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený
nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone
trestu a prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Je

možné preto konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením sa režimu v ústave a nevybočuje z rámca
správania ostatných odsúdených restu.

Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že prípade odsúdeného, ktorý vykonáva trest za drogovú trestnú
činnosť nie je zrejmé, že by prejavil záujem o to, aby do budúcna nedošlo k recidíve pri páchaní

druhovo totožnej trestnej činnosti . Z hodnotenia vyplýva, že neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz
ani iné formy vzdelávania napríklad vo vzťahu k závislostiam, ktoré by mu umožnili získať poznatky o
škodlivosti užívania omamných a psychotropných látok a predchádzať recidíve. Okrem toho súd uvádza,
že odsúdený sa minulosti dopúšťal aj majetkovej trestnej činnosti. Pritom nie je vyučený v žiadnom
odbore a má ukončené len základné vzdelanie. Odsúdený nevyužil možnosť prípadnej rekvalifikácie,

ktorá by zvýšila jeho kvalifikáciu a možnosť riadne sa zamestnať. Obžalovaný sa v minulosti pritom
dopustilajmajetkovejtrestnejčinnosti,čonepochybnesúviseloajstým, žejehopríjmyniesúdostatočné
na pokrytie životných nákladov. Pritom riziko jeho recidívy je stredné, čo značí, že u odsúdeného naďalej
pretrvávajú sklony k možnému páchaniu trestnej činnosti.

Odsúdený doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, teda počas výkonu trestu neurobil nič, čím
by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade

prepustenianaslobodupovedieriadnyživot,t.j.životvsúladesprávnymi,morálnymiaetickýminormami
spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú

dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov
„zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyjetotižnamiestelenvtomprípade,akvzhľadomkuvšetkým

okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol.
Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou

či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma
komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové

vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je
odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať
prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život
v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce,
že je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto
podmienku súd nepovažuje za splnenú. Ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu
odňatia slobody riadne a preukázateľné polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,
či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od

odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno
konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom pre prečin
neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok . doteraz bol 14 krát odsúdený za

úmyselné trestné činy. Dopúšťal trestnej činnosti tak na úseku proti majetku vo forme krádeží, drogovej
trestnej činnosti prechovávaním omamných a psychotropných látok ale aj na úseku proti poriadku vo
veciach verejných s tým, že opakovane maril výkon úradného rozhodnutia, prípadne ohrozovalo záujmy
iných tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo omamnej a psychotropnej látky.
Za trestnú činnosť bol v minulosti potrestaný najskôr uložením podmienečne odložený trestu odňatia

slobody, následne mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní niekoľko
mesiacov až 2 roky. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na to, že odsúdený bol v minulosti už
raz podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, napriek tomu sa trestnej činnosti naďalej
dopúšťal.

Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä opakované páchanie trestnej činnosti,
v niektorých prípadoch recidíva v druhovo totožnej trestnej činnosti a napriek skôr uloženému
podmienečnému ako aj nepodmienečnému trestu odňatia slobody, svedčia o nedostatku rešpektu
k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného. Je potrebné zdôrazniť, že ani proces resocializácie
odsúdeného aj nenaplnil účel v celom svojom rozsahu, keďže program zaobchádzania odsúdený síce

plní, ale naďalej je v individuálnej práci vedený k prevzatiu zodpovednosti za svoje konanie.

Správania odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej prognózy, t. j. že
by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Pritom jeho resocializačná prognóza je menej
priaznivá (podľa hodnotenia ústavu).

Zuvedenéhodôvodusúdmáobavu,že ajvprípadepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania,
nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na
slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel trestu nespojeného s odňatím slobody minul účinkom,

a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie, tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo,
neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd

preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský

súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uzneseniedoručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.