Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/136/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200630
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200630.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaĽudevítaFafaľákaačlenov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 2. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., obidvaja
právne zastúpených JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, 3.
E. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX ako právnych nástupcov po zomrelom pôvodnom
žalobcovi JUDr. Tibor Sásfai, advokát, naposledy sídlom 044 19 Ruskov č. 45, IČO: 31 950 451, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101077898/2020 zo dňa 23.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101077898/2020
zo dňa 23.06.2020 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č.
102748606/2019 zo dňa 28.11.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) vykonal
u pôvodného žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie 2. štvrťrok 2017. Daňová kontrola u pôvodného žalobcu sa začala dňa 16.11.2017 a skončila
sa dňa 28.06.2018 doručením protokolu z daňovej kontroly pôvodnému žalobcovi, a to protokolu č.
101224890/2018 zo dňa 26.06.2018 so zisteniami za zdaňovacie obdobie: 2. štvrťrok 2017.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102078078/2018 zo dňa 19.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH

za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 v sume 5.633,33 Eur, ktoré bolo na základe podaného odvolania
pôvodného žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100413530/2019 zo dňa 08.02.2019 a vec
vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Správca dane po opätovne vykonanom dokazovaní rozhodnutím č. 102748606/2019 zo dňa
28.11.2019 určil pôvodnému žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 v sume
5.633,33 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 3.583,35 Eur.

4. Rozdiel na DPH bol žalobcovi vyrubený za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 v dôsledku neuznania
právanaodpočítanieDPHznasledovnýchzdaniteľnýchobchodov:nákuposobnéhomotorovéhovozidla
Porsche Cayenne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 podľa faktúry č. 20170122 zo dňa10.04.2017, od dodávateľa: FRONTIER, s.r.o., IČO: 31 644 236, s dátumom dodania tovaru dňa
10.04.2017 v celkovom objeme základu dane 28.166,6667 Eur, z toho DPH (20 %) v sume 5.633,33
Eur, spolu v cene 33.800 Eur.

5. V ďalšom správca dane zhrnul priebeh a obsah vykonaných úkonov v rámci daňovej kontroly.

6. Z obsahu týchto úkonov vyplýva, že spoločnosť FRONTIER, s.r.o., ktorá predala JUDr. H. B.,
advokátovi (ďalej len „pôvodný žalobca“) predmet kúpnej zmluvy, bola dobrovoľne vymazaná ku dňu

25.11.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MERGER, s.r.o. Táto spoločnosť má iba
virtuálne sídlo bez kancelárie na vykonávanie ekonomickej činnosti. Správca dane následne požiadal
o spoluprácu operačné stredisko KÚFS, z ktorého odpovede vyplýva, že prvým držiteľom a vlastníkom
vozidla na území SR je žalobca.

7. V rámci vykonaného ústneho pojednávania sa žalobca vyjadril, že motorové vozidlo, ktoré je

predmetom tohto konania bolo zakúpené za účelom používania v podnikaní. K spolupráci so
spoločnosťouFRONTIER,s.r.o.došlotak,žepôvodnýžalobcanašielnainternetovejstránkespoločnosti
Autohaus Slovensko, s.r.o. ponuku na predaj tohto vozidla a splnomocnený syn pôvodného žalobcu
(žalobca v treťom rade) išiel do Žiliny do prevádzky Autohaus Slovakia, a tam vozidlo vybral a dohodol
kúpu. Následne išiel opäť do tejto prevádzky a uvedené vozidlo kúpil a prihlásil ho. Na otázku správcu

dane, s kým jednal a kto podpisoval kúpnu zmluvu sa pôvodný žalobca nevedel vyjadriť a odpovedal, že
dal synovi plnú moc na kúpu a prepis auta. K pôvodu motorového vozidla sa pôvodný žalobca nevedel
vyjadriť. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 sa vyjadril žalobca v treťom rade, ktorý bol
splnomocnený na kúpu motorového vozidla a z jeho výpovede vyplynulo, že motorové vozidlo kupoval
v predajni Autohaus Slovakia v Žiline, vozidlo im predával p. D. I. v mene konateľa spoločnosti.

8. Správca dane v rámci úkonov daňovej kontroly vykonal obhliadku predmetného motorového
vozidla a preveril uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Autohaus Slovensko, s.r.o.
prostredníctvom ústneho pojednávania s konateľom tejto spoločnosti. Na základe vykonaného
dokazovania správca dane ustálil, že spoločnosť Autohaus Slovensko, s.r.o. nevystupoval

v predmetnom obchodnom vzťahu ani ako predávajúci a ani ako spotredkovateľ, a tento predaj
nezaúčtoval a ani nepriznal. Správca dane preto predvolal na výsluch konateľa spoločnosti FRONTIER,
s.r.o., ktorá predávala predmetné vozidlo pôvodnému žalobcovi. Konateľ spoločnosti sa na výsluch
nedostavil. V rámci následnej medzinárodnej spolupráce bol konateľ tejto spoločnosti vypočutý.

9. Správca dane uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by subjekt, ktorý fakturoval a
je uvedený ako dodávateľ na faktúre, skutočne tieto služby odberateľovi dodal, resp. s poukazom na
ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalobca nepreukázal, že plnenia deklarované
v sporných faktúrach boli reálne uskutočnené, a to platiteľom uvedeným na faktúre. Na základe takto
zhrnutých dôvodov správca dane konštatoval, že keďže nebolo preukázané, že spoločnosti FRONTIER,

s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dodávateľskej faktúry pre pôvodného žalobcu, preto ani na strane
pôvodného žalobcu nevzniklo právo na odpočítanie dane z tejto faktúry.

10. Žalovaný rozhodnutím č. 101077898/2020 zo dňa 23.6.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku

vyrubil rozdiel dane v sume 5.633,33 Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok
2017. Žalovaný si v preskúmavanom rozhodnutí v plnom rozsahu osvojil skutkové zistenia a právne
závery správcu dane a odvolacie námietky žalobcu nevyhodnotil ako spôsobilé ich spochybniť.

II.
Správna žaloba

11. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa
26.08.2020 sa žalobcovia domáhajú prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 101077898/2020 zo dňa

23.06.2020 za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok 2017. Žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 101077898/2020 zo dňa 23.6.2020, a tiež rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
102748606/2019 zo dňa 28.11.2019 ako správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.12. Žalobcovia považujú rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné, poukázali na procesné
chyby, nedostatočne zistený skutkový stav a nezaoberanie sa odvolacími námietkami žalobcu. Ďalej
poukázali na to, že rozhodnutie žalovaného je bez hodnotenia podstatných listinných dôkazov, bez

riadneho a úplného hodnotenia iných dôkazov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné
zdôvodnenie a nevysporiadanie sa so všetkými podstatnými tvrdeniami žalobcov.

13. Žalobcovia v rámci správnej žaloby poukázali na to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou
o dôveryhodnosti svedka J. K., ktorý bol v čase kúpy predmetného vozidla konateľom spoločnosti

FRONTIER, s.r.o.. Žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že konateľ spoločnosti FRONTIER, s.r.o.
disponoval odborným posudkom originality vozidla, ktorý žalovaný nevyhodnotil. Pôvodný žalobca
uviedol, že p. D. I. vystupoval v pozícii sprostredkovateľa predaja auta, o čom svedčí inzerát na stránke
autohaus.sk a autobazar.eu, osobné vystupovanie p. I. pri predaji auta a disponoval listinami k predmetu
kúpnej zmluvy.

14. Tiež poukázali na to, že skutočnosť zlúčenia spoločnosti FRONTIER, s.r.o. so spoločnosťou
MERGER, s.r.o. nie je právne významnou skutočnosťou pre toto konanie, pretože odo dňa predaja
vozidla do zlúčenia spoločnosti uplynul podstatne dlhý čas. Navyše pôvodný žalobca konal v dobrej
viere a v čase kúpy vozidla nemohol vedieť o budúcom zlúčení spoločnosti a nemohol o tom vedieť ani
sprostredkovateľ.

15. Mal za to, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami
s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastalo u dodávateľa
a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

16. V závere správnej žaloby poukázali na konštantnú judikatúru súdov v SR, ale i Súdneho dvora,
podľa ktorých ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami
s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal tým
vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa

znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalobcovia rovnako poukázali na skutočnosť, že správca dane
neukončil daňovú kontrolu do 60 dní a písomne neupovedomil daňový subjekt, že nemôže vo veci
rozhodnúť do 60 dní a že mu druhostupňový orgán predĺžil lehotu na rozhodnutie a daňovú kontrolu
ukončil až 27.06.2018. Preto podľa žalobcu správca dane neuskutočnil daňovú kontrolu v súlade so
zákonom a protokol z daňovej kontroly podľa názoru žalobcov nadobudol povahu nezákonne získaného

dôkazu, ktorý nemožno použiť v daňovom konaní. Keďže v tomto konaní bol použitý, celé konanie je
nezákonné, a to je dôvodom na zrušenie samotného rozhodnutia žalovaného.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2021 zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobné body hodnotil ako nedôvodné, preto žiadal žalobu zamietnuť a rozhodnúť, že
žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným uviedol, že daňová kontrola
a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku
a žalovaný nezistil v odvolacom konaní pochybenia správcu dane. Žalovaný trval na tom, že správca
dane mal oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní motorového vozidla dodávateľskou spoločnosťou,

čo potvrdil aj výsluch svedka J. K., ktorý bol v čase kúpy vozidla konateľom spoločnosti FRONTIER,
s.r.o.. Z dokazovania podľa žalovaného vyplynulo, že správca dane získal počas daňovej kontroly
avyrubovaciehokonaniadostatočnémnožstvodôkazov,nazákladektorýchdospelkzáveru,žepôvodný
žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od spol. FRONTIER, s.r.o. neoprávnene, pretože dodanie
tovaru sa neuskutočnilo.

19. K námietke, že dôkazné bremeno po vyčerpaní vlastného dôkazného bremena znáša správca dane
žalovaný uviedol, že daňový subjekt má o. i. povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju
a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a listinných dôkazov.20. K námietke týkajúcej sa nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých žalobcom žalovaný uviedol, že
v zmysle Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť

všetky skutočnosti preukázať a správca dane dôkazy len vykonáva. Je na správcovi dane a na jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu
z nich vyvodí. Podľa tvrdenia žalovaného dokazovanie v daňovom konaní nie je výlučne založené
na uplatňovaní vyhľadávacej zásady, ale spočíva aj na využívaní zásady prejednávacej pri zachovaní
povinnosti zniesť dôkazné bremeno daňovým subjektom.

21. Žalovaný v súvislosti s poukazovaním žalobcu na judikatúru súvisiacu s podvodným konaním
uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom aj v odvolacom rozhodnutí, že správca dane neuznal
právonaodpočítaniedaneniezdôvoduúčastinadaňovompodvode,alezdôvoduporušeniaustanovení
§ 49 ods. 1 a 51 ods. 1 Daňového poriadku.

22. K námietke o tom, že žalovaný nerozhodol v odvolacom konaní o celom predmete odvolacieho
konania, keď neuviedol vo výroku rozhodnutia aj výrok o vyrubení dane žalovaný uviedol, že odvolací
orgán v odvolacom konaní nevyrubuje daň, alebo rozdiel dane, ale po preskúmaní vec potvrdzuje, alebo
vracia správcovi dane.

23. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v lehote 60 dní žalovaný
uviedol, že ust. § 65 Daňového poriadku upravuje lehotu 60 dní na vydanie rozhodnutia a nie na výkon
daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku
jeden rok odo dňa jej začatia. Žalovaný ďalej uviedol, že daňová kontrola začala dňa 16.11.2017, ktorý
je uvedený v oznámení o daňovej kontrole a skončila dňa 28.06.2018 vyhotovením protokolu, ktorý bol

doručený daňovému subjektu.

IV.
Replika žalobcov

24. Žalobcovia v replike doručenej dňa 07.06.2021 zotrvali na dôvodnosti svojich žalobných námietok
a zdôraznili, že žalovaný nevyhodnotil správne vykonaný výsluch svedka J. K. ako konateľa
dodávateľskej spoločnosti. Žalobcovia zároveň uviedli, že správca dane nemôže požadovať od žalobcov
preukazovanie pôvodu tovaru predávajúcim, pretože takto by pôvodný žalobca nemohol nikdy kúpiť

žiaden tovar bez obavy, aby musel zisťovať pôvod tovaru. Žalobcovia preto opätovne spochybnili
tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané, že motorové vozidlo skutočne dodala žalobcovi spoločnosť
FRONTIER, s.r.o. Opätovne poukázali na to, že rozhodnutie žalovaného nezákonné, nedostatočne
odôvodnené a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Záverom preto zotrvali na
žalobných dôvodoch obsiahnutých v žalobe, ako aj na citovanej judikatúre v žalobe.

V.
Relevantná právna úprava

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.17.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

18. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

20. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

21. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom
zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je

povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.29. Podľa § 19 veta prvá SSP, správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon
neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

30.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VI.
Konanie pred správnym súdom

31. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.
3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

32. Dňa 07.12.2022 bolo Krajskému súdu v Košiciach oznámené úmrtie pôvodného žalobcu E. H.
B., advokáta, a to dňa 15.11.2022. Správnemu súdu na základe výzvy oznámil notár ako súdny

komisár okruh dedičov po zonrelom žalobcovi (č.l. 146 súdneho spisu). Správny súd uznesením č.k.
KE-8S/136/2020-157 zo dňa 23.11.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po zomrelom
pôvodnom žalobcovi (žalobcami v prvom až treťom rade). Na základe výzvy správneho súdu žalobcovia
v prvom a druhom rade oznámili, že ich bude právne zastupovať žalobca v treťom rade (E. G. B.,
advokát). K uvedenému predložili správnemu súdu aj plnú moc (č.l. 165 súdneho spisu).

33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru,
že dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e)

a f), ods. 3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

34. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 s poukazom

na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania
(žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe výslovne súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania), zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nariadenie
pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci, a taktiež nejde o prípad obligatórneho nariadenia
pojednávania podľa ustanovení SSP.

35. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

36. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 22. júla 2025.

VII.Právny názor správneho súdu

37. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

101077898/2020 zo dňa 23.06.2020, ktorým odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, ktorým pôvodnému žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil rozdiel
na DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 v sume 5.633,33 Eur a vyrubil daň v sume 3.583,35
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017.

38. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie veci (žalobný
dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (žalobný
dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), a
že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa § 191

ods. 1 písm. g) SSP).

39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcov, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie

zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú

následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.

Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie

nejasné alebo protirečivé.

41. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný
celý obsah svojich rozhodnutí postavil iba na princípe, že predmetné služby neboli dodané dodávateľom,
avšak nijakým spôsobom to neodôvodnil, resp. nepreukázal. Mali za to, že im nebolo relevantne

zdôvodnené, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojim tvrdeniam spochybňujúcim
reálnosť dodania od dodávateľa. Správny súd má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je
dostatočne popísaný skutkový stav, právne posúdenie a dôvody, ktoré viedli správcu dane k neuznaniu
odpočítanie dane, pričom žalovaný sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sa v zásade zhodujú
s odvolacími námietkami, na ktoré už dal odpoveď žalovaný. V rozhodnutí správcu dane i žalovaného

sú zrejmé ich skutkové zistenia a ich právne posúdenie. Skutočnosť, že niektoré zo skutkových zistení
alebo ich právnych posúdení nie sú správne, nezakladá bez ďalšieho nedostatok odôvodnenia týchto
rozhodnutí.Správnysúdpretopokladalnámietkužalobcovsmerujúcuknepreskúmateľnostirozhodnutia
žalovaného za nedôvodnú.42. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobcovi správny súd

poukazuje na skutočnosť, že platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).
Splnenie vyššie uvedených podmienok však platiteľ dane musí byť schopný preukázať spôsobom,
aký predpokladá procesný predpis, teda v prípade uplatnenia odpočtu DPH Daňový poriadok,

komplementovaný právom Európskej únie. Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v § 24
Daňového poriadku.

43. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití
práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Dôvod neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie
práva, ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH

sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností,
ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda
vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie
skutočností,ktorésúprijednotlivýchdôvodochodlišnéavzájomnesavylučujúce,avzásadejevylúčené,
aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH

súčasne s iným dôvodom.

44. K otázke rozloženia dôkazného bremena, a teda, či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje
daňový subjekt alebo správcu dane sa už v minulosti vyjadril Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku
sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017: „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia

práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od
počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre
správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a
kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri
prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti

uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej
uplatniť.“

45. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o
DPHhmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanesú(I)existenciazdaniteľnéhoplnenia,(II)jeho

dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však

musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

46. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky napríklad v rozsudku, sp. zn. 4Sfk/52/2021, zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadrilk rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020
nasledovne: „z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na
odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a

uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ...Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť
len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom.“

47. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel
k záveru, že pôvodný žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane ustanovených
v ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov v sume 5.633,33 Eur z faktúry vystavenej spoločnosťou FRONTIER, s.r.o.,
Staré Grunty 26G, Bratislava, IČO: 31644236, IČ DPH: B. č. 20170122, dátum dodania 10.04.2017,
základ dane 28.166,67 Eur, DPH 5.633,33 Eur, predmet faktúry - osobné motorové vozidlo Porsche

Cayenne, VIN:L..

48. Žalovaný v tejto súvislosti zároveň konštatoval, že dôkazy formálnej povahy predložené pôvodným
žalobcom (faktúra č. 20170122, kúpna zmluva, doklady od vozidla – technicky preukaz, Rozhodnutie
Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 24.04.2017, základný technický opis jednotlivo dovezeného

vozidla, Odborný posudok o kontrole originality vozidla, tvrdenie žalobcu, že mu bolo motorové vozidlo
fakturované spoločnosťou FRONTIER, s.r.o. touto spoločnosťou skutočne dodané) by vo všeobecnosti
obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykazovali žiadne pochybnosti u správcu dane.

49. Správca dane svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré mali vyvolať dôvodnú pochybnosť o

preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH, nakoľko podľa správcu
dane nebolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi daňového subjektu - spoločnosti FRONTIER,
s.r.o., vznikla daňová povinnosť z dodávateľskej faktúry pre pôvodného žalobcu, a preto ani na strane
pôvodného žalobcu nemalo vzniknúť právo na odpočítanie dane z tejto faktúry.

50. Správny súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že judikatúra Súdneho dvora EÚ, ako aj najvyšších
súdnych autorít v Slovenskej republike vymedzila niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť spôsobilé
vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych)
podmienok odpočtu DPH, a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a
osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či

subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021),
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane
dodávateľa či subdodávateľov, nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca,
nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, ekonomická neopodstatnenosť
dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie
(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci M. H., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a iné.

51. V predmetnej veci však správca dane a žalovaný bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom
spochybňovali materiálnu existenciu plnenia (motorové vozidlo zn. Porsche Cayenne) spochybňovali ich

dodanie pôvodnému žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom. Pritom tieto pochybnosti v podstate o
identite dodávateľa žalobcu založili na zisteniach, že dodávateľ žalobcu:
- mal sídlo iba virtuálne, na sídle sa nenachádzal, zásielky nepreberal,
- za preverované zdaňovacie obdobie apríl 2017 pôvodne nepodal daňové priznanie DPH, podal až
dodatočne dňa 10.11.2017 daňové priznania DPH za zdaňovacie obdobia 1-6 a 9/2017 po zmene

konateľa spoločnosti,
- v podanom daňovom priznaní za apríl 2017 nevykázal žiadne nadobudnutie tovaru z členských štátov
EÚ, iba tuzemské vstupy a výstupy,
- spoločnosť nepodala v preverovanom zdaňovacom období ani v zdaňovacích obdobiach
predchádzajúcichpredajuvýkazpodľa§70ods.6zákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov

o stave motorových vozidiel,
- nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, spoločnosť so
správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá a na adrese sídla sa nenachádza,- registrácia deklarovaného dodávateľa na DPH bola zrušená k 31.08.2017 pre nespoluprácu a
nepodávanie daňových priznaní,
- v obchodnom registri je zaznamenaný dobrovoľný výmaz spoločnosti FRONTIER, s.r.o. k 25.11.2017,

kedy došlo k zlúčeniu so spoločnosťou MERGER s.r.o., ktorá má len virtuálne sídlo, zásielky sa vracajú
nevyzdvihnuté s označením „adresát neznámy“, so správcom dane nespolupracuje,
- že spoločnosť FRONTIER, s.r.o. podala za rok 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnických
osôbdňa31.03.2017adaňznehonebolazaplatená,včaseuzatvoreniazmluvyboladaňovýmdlžníkom,
atď..

52. Daňové orgány opakovane konštatovali, že pôvodnému žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane, nakoľko nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z
vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je
stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý
musí byť zdaniteľnou osobou. Je preto možné konštatovať, že daňové orgány vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.
Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status - platiteľ dane. Status
dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli zistenia prezentované
správcom dane a žalovaným.

53. Okolnosti ako fiktívne sídla a nezastihnuteľný (nekontaktný) konateľ možno pričítať na ťarchu
pôvodného žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť
pôvodného žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť
mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, a nie v súvislosti s
preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu

nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne
odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023, bod. 17.). Navyše,
v aktuálne súdenej právnej veci k vyššie zmieneným zmenám (právne nástupníctvo – zlúčenie
deklarovaného dodávateľa so spoločnosťou MERGER s.r.o.) došlo až po realizácii deklarovaných

obchodov. Ide teda o skutočnosti, ktoré sú objektívne mimo dosah žalobcu.

54. Správca dane poukazoval aj na tú skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi
dane účtovné doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, taktiež že uvedená spoločnosť
nepodala v preverovanom zdaňovacom období ani v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich predaju

výkaz podľa § 70 ods. 6 zákona o DPH. Jedná sa však o skutočnosti, ktoré netvoria obsah dôkazného
bremena, ktoré bol povinný pôvodný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať a ktorá je objektívne mimo
jeho dosah.

55. Správca dane a žalovaný tak v posudzovanej veci svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočet DPH, a tým nepreukázanie ich splnenia žalobcom odôvodňovali takými
okolnosťami vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, ktoré v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho
dvora EÚ a najvyšších súdnych autorít nie sú spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu v predmetnej veci.

56. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že tak vyššie vymedzené okolnosti identifikované
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj zistenia správcu dane v danej veci môžu byť vo všeobecnosti
relevantné, ale len ako indikátory prípadného daňového podvodu, ako dôvodu neuznania odpočtu
potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv.
Axel Kittel testu (ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku

Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo však v posudzovanej veci nešlo.

57. Preto pokiaľ pôvodný žalobca v posudzovanej veci disponoval dodávateľskou faktúrou, ktorú riadne
uhradil, dodávateľ žalobcu potvrdil dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi, cestou sprostredkovateľa
odovzdal predmet kúpy – motorové vozidlo spolu s príslušnými dokladmi a osvedčeniami a samotná

materiálna existencia predmetu plnenia nebola správcom dane spochybňovaná, potom podľa názoru
správneho súdu zistenia a dôkazy získané správcom dane tak, ako sú prezentované v jeho rozhodnutí
v spojení s rozhodnutím žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcompredloženýchdokladovadôkazovnapreukázaniesplneniahmotnoprávnychpodmienokpreodpočítanie
DPH.

58. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na zmätočnosť záverov správnych orgánov o
nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH keď správca dane konštatoval (a toto tvrdenie
si osvojil aj žalovaný – str. 20 preskúmavaného rozhodnutia), že „ide o umelo vytvorenú obchodnú
transakciu bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať výhodu - odpočítanie dane -
odčerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nakoľko daň dodávateľom nebola zaplatená,

ale bola iba odpočítaná odberateľom“, pričom toto hodnotenie je subsumované pod nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V tomto prípade ide teda zjavne o zmätočné zamieňanie dvoch
vzájomne sa vylučujúcich dôvodov neuznania práva na odpočet, nakoľko tvrdenie o umelo vytvorenej
obchodnej transakcii bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať výhodu - odpočítanie
dane - odčerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu predstavuje zneužitie práva ako dôvod
pre neuznanie práva na odpočet, a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax,

C-255/02 a nie dôvod -nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

59. Zneužitie práva by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal/zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z
neho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo

dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu
zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane
sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní, resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu
zneužitia práva nevzniklo.

60. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití

práva znáša dôkazné bremeno správca dane. V prejednávanej veci je podstatné, že dôvod neuznania
práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva, ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy,
že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod
predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov
Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva

na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné
a vzájomne sa vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch
dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené, ak
teda žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie práva na
odpočítanie DPH dvomi dôvodmi, ich rozhodnutia sú zmätočné.

61. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že správca dane odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz, a to formou
dožiadania českej spoločnosti ZODANO TRADE s.r.o., správny súd konštatuje, že vo svetle tvrdenia
správcu dane, že zistil, že fakturované vozidlo, pôvodom z Nemecka bolo predané českej spoločnosti
ZODANO TRADE s.r.o., pričom zároveň správca dane poukázal na chýbajúcu súvislosť (prepojenie)

medzi touto spoločnosťou a deklarovaným dodávateľom v zmysle predloženej faktúry sa javí tento
návrh pôvodného žalobcu na doplnenie dokazovania za odôvodnený, predovšetkým za situácie, kedy
vzhľadom na nespornú materiálnu existenciu predmetu plnenia by mal mať žalobca (resp. jeho právni
nástupcovia) možnosť (správcom dane vytvorený priestor) na preukázanie svojich tvrdení ohľadne
uzavretia zdaniteľného obchodu s deklarovaným dodávateľom. Z vyššie uvedených dôvodov aj túto

námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobných
námietok o nesprávnych právnych a skutkových záveroch správnych orgánov v ich rozhodnutiach o
nesplnení podmienok pre odpočet DPH pôvodným žalobcom.

63. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v zmysle
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne
vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.64. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správcu dane, správny súd
zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom

na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP.

65. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci M. C. proti N., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS

209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

66. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou žalovaného ustáliť
avyhodnotiťskutkovýstavatentoopätovneprávneposúdiťprirešpektovaníprávnehonázorusprávneho

súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

67. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi (žalobcom v prvom až treťom rade), ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu,
voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.