Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49Csp/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423209290
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. S., N..
XX.XX.XXXX, A. F. XX, A., C..Č.. Ú. na M.K. C., E. X, A., o zaplatenie 9.563,08 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.563,08

eur spolu s príslušenstvom z titulu úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému na
základe zmluvy o Raiffeise pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2019 tvrdiac, že žalovaný nesplácal
poskytnutý úver riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške 9.563,08 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to oznámením zo dňa

10.11.2023 (č.l. 14), pokusom o zmier (č.l. 16-17), zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 21-32),
zmluvou o Raiffeise pôžičke č. XXXXXXXXXX (č.l. 33- 42), základnou zmluvou o poskytovaní produktov
a služieb (č.l. 43- 60), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.01.2021 spolu s
podacím hárkom (č.l. 61-62), výzvou na zaplatenie zo dňa 07.12.2020 (č.l. 63), výpisom z účtu (č.l. 64),
oznámením o postúpení pohľadávok (č.l. 65-66), výpisom zo sledovania zásielok (č.l. 107). Z uvedených
listinných dôkazov ako aj zo skutkových tvrdení, ktoré neboli medzi stranami sporné súd zistil, že
právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka a žalovaný uzavreli dňa

19.09.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 10.000 eur s termínom konečnej splatnosti 20.07.2027 právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom žalovanému ako dlžníkovi a záväzok žalovaného tento úver vrátiť riadne a včas v dohodnutých
splátkach. Výzvou zo dňa 07.12.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie jeho
záväzku z predmetnej zmluvy, ktorý predstavoval sumu 382,63 eur. Ďalšou výzvou zo dňa 20.01.2021
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s dlžnou sumou
ku dňu 19.01.2021 vo výške 9.544,94 eur, z toho istina 9.079,01 eur, úroky 427,63 eur, sankčné úroky

4,30 eur a náklady spojené s vymáhaním 34 eur, a to pre neuhradenie dlžnej pohľadávky banky
napriek predchádzajúcim výzvam. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.10.2023 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu.4. Súd posúdil zmluvu o Raiffeise pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2019 tak, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52

Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní a plnení zo spornej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ (banka) a žalovaný, ktorý
je fyzickou osobou, tak nekonal, a teda sa považuje za spotrebiteľa. Zároveň sa tým právny predchodca
žalobcu považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“) a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) tohto zákona, pričom

uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda
na daný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje aj zák.č. 129/2010 Z.z. Súd preto posúdil uvedenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere aj podľa zák.č. 129/2010 Z.z., pričom jej neplatnosť nezistil.

5. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z titulu úveru poskytnutého právnym
predchodcom žalobcu na základe tejto zmluvy bolo potrebné skúmať, či v tomto prípade bol dodržaný

zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách („zákon o bankách“) a § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže uvedené má vplyv na aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní, t.j. na zistenie, či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči
žalovanému. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27. októbra 2021 (publikovaného v Zbierke pod
č. 6/2022) najvyšší súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu

z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej
zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

6. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, akým môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa (§

524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby však k tejto zmene došlo, musí postúpenie zodpovedať
pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z dohody s dlžníkom postupovanej pohľadávky. Nemožno
totiž postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (§ 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Súdna prax sa ustálila v tom, že dôsledkom takéhoto postúpenia by bola jeho
(absolútna) neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu

SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo/76/2007, z 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017).

7. Ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. upravuje všeobecný zákaz postúpenia pohľadávky ako práva
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Takúto pohľadávku možno postúpiť len za súčasného splnenia
ďalších podmienok: a) možno ju postúpiť len so všetkými právami s ňou spojenými, b) musí ísť o

postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. alebo
zákonaobankáchnaveriteľaspovolenímnaneobmedzenéposkytovaniespotrebiteľskýchúverovpodľa
zák. č. 129/2010 Z.z., banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a c) pohľadávka musí
byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo musí ísť o pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dôsledkom nedodržania týchto

podmienok by bol stav odporujúci zákonu (ustanoveniu § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.), čo znamená,
že postúpenie by bolo pre rozpor so zákonom „nemožné“ (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), teda
v zmysle cit. judikatúry zjavne aj neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Platnosť postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu tak závisí od posúdenia splnenia podmienok v

ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa
§ 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. je prípustné len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky tam uvedené
podmienky. Ak teda nie je splnená čo i len jedna z nich, postúpenie pohľadávky je neplatné. Jednou
zo spomínaných podmienok postúpenia je, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Bolo na žalobcovi, aby v konaní tvrdil a preukázal, že táto podmienka bola
splnená.

9. Právo požadovať splatenie dlhu dohodnutého v splátkach umožňuje v spotrebiteľských vzťahoch ust.
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky
a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ vuvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že
veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023).

10. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne
neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh, je potrebné na daný úkon aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to konkrétne § 37 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Identifikácia splátky je potrebná z
dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom,
zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,

kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/197/2022). Uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z požiadavky ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového

vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre
veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže
voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane
príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. Súd preto dospel k záveru,
že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné

zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru.

11. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nešpecifikoval splátku,
pre ktorú zosplatňuje celý dlh žalovanému v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 20.01.2021,

ani vo výzve zo dňa 07.12.2020. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ v
prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil už v oznámení o
zosplatnení úveru a veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh zosplatniť, nie
je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasnej zosplatňuje, dostatočne určitý a z toho
dôvodu je tak úkonom neplatným. Zosplatnenie úveru je teda neplatné z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37

Občianskeho zákonníka) pre neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, a to ako ani vo výzve na
zaplatenie, tak ani v samotnom jednostrannom úkone, ktorým veriteľ dlh zosplatnil. Vzhľadom k tomu,
že žalobca nepreukázal, že by predmetom postúpenia bola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému postúpená v

rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo výsledku
vedie k záveru, že bola postúpená neplatne (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca tak nie je nositeľom
žalobou uplatneného nároku, teda nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu jeho žaloba
nie je dôvodná.

1. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaMestskomsúde
Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.