Rozsudok – Osvojenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206336
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124206336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a navrhovateľa, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F. XXXX/XX, G., otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o návrhu navrhovateľa: H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I. XX/XX, G., na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia stáva osvojencom
navrhovateľa: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, XXX XX G., ktorý sa zapíše ako otec
maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v knihe narodení Matričného úradu Trnava, vo zväzku 278, ročník

2020, strana 59, poradové číslo 1039, namiesto C. B., nar. XX.XX.XXXX. Priezvisko osvojenca bude
"Chovan".

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2024 domáhal rozhodnutia o osvojení
maloletého A..

2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého sa spoznal v septembri roku 2022, kedy sa súčasne

spoznal aj s v tom čase 2 ročným A.. S maloletým si hneď porozumel. Už po mesiaci spolunažívania ho
maloletý oslovil „tato“, a to bez toho, aby mu niekto podsúval alebo vnucoval toto oslovenie. Maloletý
ho považuje za svojho otca, čomu sa navrhovateľ nebránil a trvá to dodnes. S maloletým absolvuje
rôzne voľnočasové aktivity, návštevy lekára, škôlky. Navrhovateľovu rodinu maloletý považuje za svoju
a naopak. Navrhovateľ maloletého miluje, považuje ho za vlastné dieťa.

3. Matka maloletého s návrhom súhlasila, uviedla, že v domácnosti navrhovateľa spolu s maloletým

A. vedú pohodlný život. Navrhovateľ s maloletým trávi všetok čas a venuje sa mu. Otec o maloletého
neprejavuje žiadny záujem, nevidel ho približne 2 roky, na jeho výživu nikdy neprispieval. Otec
maloletého sa nachádza na neznámom mieste, matka na neho nemá žiadny kontakt.

4. Otec sa k návrhu nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil a udelil aj súhlas podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine.

6. Súd vykonal dokazovanie rodným listom, sobášnym listom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
61P/36/2022-22 zo dňa 18.01.2023, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9T/17/2021 zo dňa 16.03.2023,uznesením OR PZ TT ČVS: ORP-991/TT-TT-2023 zo dňa 01.08.2023, lekárskymi správami, textovou
komunikáciou otca s matkou a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletý A. je dieťaťom rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, manželstvo jeho rodičov bolo
právoplatne rozvedené dňa 19.01.2023. S navrhovateľom matka uzatvorila manželstvo dňa 22.06.2024,
spolu s maloletým žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ maloletého miluje, považuje ho za vlastné
dieťa. Maloletý navrhovateľa oslovuje „tato“. Maloletý má vybudovaný vzťah aj s rodinou navrhovateľa.
Navrhovateľ i maloletý majú dobrý zdravotný stav. Otec o maloletého neprejavuje záujem cca 2 roky,

nikdy neprispieval na jeho výživu.

8. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká
osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.

9. Podľa § 97 ods. 2 ZoR, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

10. Podľa § 98 ZoR, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu

žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s
ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa
nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

11. Podľa § 100 ods. 3 ZoR, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté

dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na
právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

12. Podľa § 101 ods. 1 ZoR, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

13. Podľa § 102 ods. 1 písm. a ) ZoR, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich

mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili
si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si
svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im
v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

14. Podľa § 102 ods. 3 ZoR, súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník,
ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie
opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

15. Podľa § 105 ods. 1 veta prvá ZoR, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.

16. Podľa § 106 ods. 1 ZoR, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom
a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol
ustanovený súdom.

17. Podľa § 106 ods. 2 ZoR, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy
medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

18. Podľa § 148 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v rozsudku, ktorým sa vyslovuje

osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

19. Predmetom konania bolo posúdiť splnenie podmienok pre osvojenie maloletého A..20. Z podaného návrhu súd zistil, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu,
pretože je osobou, ktorá si chce maloleté dieťa osvojiť. Keďže navrhovateľ je manžel matky, nebolo
potrebné skúmať splnenie podmienok podľa prvej vety § 98 ZoR.

21. Pre rozhodnutie o osvojení bolo potrebné okrem iného zistiť, že medzi osvojiteľom a osvojencom je
primeraný vekový rozdiel, že osvojenec je maloletým dieťaťom a osvojenie bude v jeho záujme. Osvojiteľ
sa narodil v roku 1978 a osvojenec v roku 2020 (rozdiel 42 rokov), z čoho vyplýva, že požiadavka
primeraného vekového rozdielu je naplnená. Maloletý má v čase rozhodovania súdu niečo cez 4 roky,

s osvojiteľom žije v spoločnej domácnosti, vzájomne sa považujú za otca a syna, preto má súd za to,
že došlo k naplneniu podmienky podľa § 99 ods. 2 ZoR.

22. Pokiaľ ide o podmienku súhlasu rodičov, zo strany matky bol súhlas na osvojenie udelený, a keďže
došlo k naplneniu podmienky podľa § 102 ods. 1 písm. a) ZoR (neprejavenie skutočného záujmu o
maloleté dieťa počas najmenej šiestich mesiacov) súhlas otca potrebný nebol. Z uvedeného dôvodu bol

súhlas v súlade s § 102 ods. 3 ZoR udelený ustanoveným opatrovníkom. Keďže mal súd preukázané,
že zdravotný stav osvojenca a osvojiteľa je dobrý, bola naplnená aj požiadavka podľa § 104 ZoR.

23. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletého A. vyhovel
a podľa § 105 ZoR a 148 CMP vo výroku uviedol priezvisko osvojenca.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ, matka, ani kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie,
nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ust. § 368 CSP voči súdu vzdali.

Proti tomuto rozsudku je otec oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.