Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100066
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Sabová

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9513100066.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Elišky Šnajderovej v trestnej veci H. L. pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, po právoplatnom povolení
obnovy konania vo výroku o treste z rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2013, č. k.
PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra
2014,
sp. zn. 2To 9/2014, v prospech odsúdeného H. L., na hlavnom pojednávaní
dňa 10. apríla 2025 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. L. nar. XX.XX.XXXX Y. L.lave, trvalé bytom L.-X. H., Y. XXXX/XX,

bol právoplatne uznaný za vinného

rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2013,

č. k. PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014, zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v bode I) a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno b, písmeno c) písmeno d),
odsek 4 písmeno b) Trestného zákona (v bode II v skutku 9b).

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 173 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s
použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 34 odsek 4, § 36 písm. j), §
38 odsek 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov;

podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad na
2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 7. mája 2013,
pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11-885, podal obžalobu na H. L. a ďalšie obvinené osoby pre zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa z 26. mája 2013,
č. k. PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
26. novembra 2014, sp. zn. 2To/9/2014, bol obž. H. L. (ďalej „obž. L.“) a ďalší obžalovaní uznaní
vinnými

v bode I rozsudku
zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

obžalovaný E. S., prezývaný J., od presne nezistenej doby v roku 2005 v L., časti Z., využijúc svoje
skúsenosti z pôsobenia na pozícii ochrancu v skupine s názvom R., so spriatelenými osobami vytváral
štruktúru spoločenstva s názvom J. s pracovnými pozíciami ochranca, výjazd a biletár v zložke výkonnej,
ktorého predmet činnosti bol zameraný na dosahovanie sústavných finančných ziskov,
a to z obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, z mesačných poplatkov

od súkromných podnikateľov podnikajúcich v pohostinských a reštauračných službách
a od osôb ponúkajúcich sexuálne služby pod zámienkou ich ochrany, tzv. „výpalné“, ďalej z vyberania
poplatkov od dílerov drog za ochranu pred útokmi zo strany konkurenčných skupín zaoberajúcich sa
obchodom s omamnými a psychotropnými látkami v danom regióne a z titulu ich oprávnenia predávať
drogy pod značkou „J.“; následne až do 15.11.2011 v pozícii najvyššie postavenej rozhodovacej a

riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre takto vytvoreného spoločenstva vykonávajúceho uvedenú
činnosť v regiónoch miest L., V., P., Z., R. a v ich okolí, rozhodoval o tom, ktorý člen spoločenstva priamo
mu podriadený bude organizačne riadiť činnosť v danom regióne, rozhodoval o vykonávaní zásahov
proti konkurenčným skupinám, ktoré sa zaoberali druhovo rovnorodou činnosťou v uvedenom regióne
tak ako je uvedené v bode II, o výške poplatkov za tzv. ochranu a výške odvodov z činnosti členov

a osôb činných pre toto spoločenstvo, určoval dni v mesiaci, v ktorých mu mali byť odovzdávané tieto
platby, vydával pokyny, ktorými riadil činnosť svojich podriadených, a to obžalovaného H. C., A. G. a
ďalšej osoby majúcej v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len osoba na 2. stupni riadenia),
stojacich na pozícii nižšie postavenej úrovne rozhodovacej
a riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre spoločenstva, pritom v presne nezistený deň v roku 2009 v

V. určil, že každý mesiac mu bude odovzdaných 50% z vybraných poplatkov za ochranu a 30% z každej
čiastky jednorazového zárobku a mesačne prijímal tieto platby od podriadených osôb, z týchto časť
vyčlenil na platby pre obhajcov v prípade,
ak by sa aktivita osôb vytvárajúcich finančný zisk tohto spoločenstva stala predmetom trestného
konania, pritom časť svojej rozhodovacej a riadiacej činnosti delegoval

na obžalovaného H. Š., ktorý z dôvodu dlhotrvajúcej silnej priateľskej väzby s obžalovaným S. od doby
vytvorenia tohto spoločenstva do 15.11.2011 v L. požíval autoritu vo vnútri spoločenstva a členovia tohto
spoločenstvarešpektovalinímpovedanévrovnakejmiereakorešpektovalipokynyvydanéobžalovaným
S., pritom v spojitosti so skutkom v bode II 11/ rozhodol o vykonávaní ochrany podnikateľa J. V. a vydal
pokyn osobe na 2. stupni úrovne riadenia na vytvorenie dohody o podmienkach výkonu tejto ochrany

medzi podnikateľom V. a spoločenstvom J.;

obžalovaný H. C. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni
úrovne riadenia v hierarchickej štruktúre spoločenstva J. od doby vytvorenia spoločenstva do presne
nezistenej doby okolo polovice roku 2009 s pôsobnosťou v regióne L., V., P., Z., J. a od uvedenej

doby do 15.11.2011 s pôsobnosťou v regióne L., koordinoval a organizačne
zabezpečoval obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným v bode II 9/,
vydávaním ústnych pokynov riadil členov výkonnej zložky, a to obžalovaných H. L., C. Š. a osoby na
2. stupni riadenia vykonávajúcich činnosť na úseku obchodu s omamnými a psychotropnými látkami a
na úseku tzv. ochrany pohostinských a reštauračných zariadení, z ktorých plynuli spoločenstvu J. zisky

vo forme tzv. „výpalného“, a činnosť osôb vykonávajúcich jeho osobnú ochranu, pritomosobne mesačne v stanovenej výške a v určených dňoch odovzdával vybrané peniaze obžalovanému
S., pritom od presne nezistenej doby okolo polovice roku 2009 do 07.09.2011 uvedenú pôsobnosťou
v regióne V., P., Z., J. vykonávala osoba na 2. stupni riadenia, ktorá predtým spoločne s obžalovaným

Š. sústavne za odmenu zastávala pozíciu ochrancu obžalovaného C.;

obžalovaný A. G. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni úrovne riadenia v
hierarchickej štruktúre spoločenstva J. od presne nezistenej doby v mesiaci marec 2009 do 07.09.2011
s pôsobnosťou v regióne R. a okolie, koordinoval a organizačne zabezpečoval obchodovanie s

omamnými a psychotropnými látkami, pritom sám obstarával psychotropnú látku spôsobom uvedeným
v bode II 5/, pokynmi usmerňoval členov výkonnej zložky vykonávajúcich činnosť na úseku ochrany
pohostinských a reštauračných zariadení krčma, P. F. v R., Reštaurácia s penziónom v H., z ktorých
plynuli spoločenstvu J. zisky vo forme tzv. „výpalného“, včítane činnosti odsúdeného B. R., a to
spôsobom popísaným v bodoch II 1-4/, pričom
sa osobne podieľal na výkone tejto činnosti a mesačne v stanovenej výške a v určených dňoch

odovzdával vybrané peniaze obžalovanému S.;

obžalovaný H. L. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky
na 3.stupniúrovneriadeniav hierarchickejštruktúrespoločenstvaJ.,priamopodriadenýobžalovanému
H. C., od doby vytvorenia spoločenstva

do 15.11.2011 v regióne L., organizačne a materiálne zabezpečoval obchodovanie
s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným v bode II 9/, v prípade potreby obnovenia
poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach, z ktorých plynuli spoločenstvu J. zisky vo forme
tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu, rozdeľoval služby biletárov v týchto zariadeniach,
pokynmi organizoval a usmerňoval

ich činnosť, včítane činnosti odsúdeného člena spoločenstva J. H. a K. H., ktorí sa pod jeho vedením
podieľali na obchode s omamnými a psychotropnými látkami; sám operatívne vykonával činnosť
biletára a ochrancu obžalovaného C., mesačne vyberal od dílerov platby za ochranu, ktoré odovzdával
obžalovanému C., a v spoločenstve J. vykonával výcvik zameraný na špeciálnu ochranu osôb;

obžalovaný C. Š. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 3. stupni úrovne riadenia v
hierarchickej štruktúre spoločenstva J., v presne nezistenej dobe
v roku 2009 najprv podriadený obžalovanému H. C., ktorému vykonával ochranu, a následne v
dobe do 07.09.2011 podriadený osobe na 2. stupni riadenia v regióne V., P., Z. a okolie v prípade
potreby obnovenia poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach klub O., hotel E., O. vináreň,

reštaurácia V., diskotéka R. M., reštaurácia E. v P., J., S. Y. Z., Š. bar P., Š. a ďalšie, z ktorých plynuli
spoločenstvu J. zisky vo forme
tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu, rozdeľoval služby biletárov v týchto zariadeniach,
pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane činnosti osoby podriadenej, ktorá má v tomto
konaní procesné postavenie svedka a s ktorou spoločne konal spôsobom uvedeným v bodoch II,

operatívne sám vykonával činnosť biletára, mesačne vyberal od podnikateľov v tomto regióne platby za
ochranu, ktoré odovzdával osobe na 2. stupni riadenia, a podieľal sa na plnení pokynov
obžalovaných E. S. a H. Š. spôsobom uvedeným v bodoch II 6 a/, b/, c/ a II 11/;

obžalovaný H. J. v postavení výkonnej zložky v priamej podriadenosti obž. E. S.Č., v dobe

najmenej od 25.03.2011 do 15.11.2011 pôsobil v spoločenstve na pozícii výjazd a spôsobom uvedeným
v bode II 3/ sa po telefonickom privolaní operatívne zúčastňoval na zásahoch výjazdu v pohostinských
a reštauračných zariadeniach, ktoré spoločenstvu J. platili za ochranu, ďalej spôsobom uvedeným v
bode II 6/ zabezpečil a vykonal inštruktáž k zbrani používanej za účelom dosiahnutia cieľa, ktorý bol
vytvorením spoločenstva J. sledovaný;

obžalovaní J. L. a A.. C. S. vykonávali činnosť na prospech spoločenstva J. tým, že:

obžalovaný J. L. v dobe najneskôr od 27.07.2010 do 07.09.2011 konal na
prospech spoločenstva jednak spôsobom uvedeným v bode II 7/, jednak po dohode s obžalovaným Š.

vykonával činnosť biletára v pohostinskom zariadení S. club v Z., ktorého majiteľ platil J. za ochranu,
následne po zadržaní Š. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011 spoločne s osobou podriadenou
obžalovanému Š., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba podriadená“),na parkovisku na J. Z. v L. podal obžalovanému Ing. C. S. informáciu o zadržaní Š. a osoby na
2. stupni riadenia, v nasledujúcich dňoch sa zúčastnil na stretnutiach
s obž. Ing. S., na ktorých prijal inštrukcie o ďalšom postupe pri vyberaní peňazí

z pohostinských a reštauračných zariadení, ktoré plynuli v prospech spoločenstva J.
z tzv. „výpalného“, a v dobe okolo 05.10.2011 na parkovisku J. Z. v L. spolu s osobou podriadenou
odovzdal obž. Ing. S. takto vybraté peniaze v sume najmenej 2.000,- € a v presne nezistený deň
začiatkom mesiaca november 2011
pri reštaurácii H. v L. - J. spolu s osobou podriadenou odovzdal obž. Ing. S. ďalších najmenej

2000,00 eur získaných rovnakým spôsobom;

obžalovaný A.. C. S. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011, potom keď od obžalovaného
L. a osoby podriadenej obžalovanému C. Š., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka
(ďalej len „osoba podriadená“), prijal informáciu o zadržaní obžalovaného Š. a osoby na 2. stupni
riadenia, na parkovisku na J. Z. Y. L., inštruoval obžalovaného L. a osobu podriadenú tak, aby všetko

pokračovalo ďalej; následne v presne nezistenej dobe, po uplynutí 2 až 3 dní, na benzínovej pumpe
R. v J. upovedomil obžalovaného L. a osobu podriadenú o tom, že podľa pokynu obžalovaného S. mu
majú byť vždy k 5.-temu dňu v mesiaci odovzdané peniaze vyberané z podnikov v regióne V., P., Z. a
pre prípad potreby zabezpečenia výjazdu dal osobe podriadenej svoje telefónne číslo; následne v dobe
okolo 05.10.2011 na parkovisku na J. Z.Ú. Y. L. prijal od týchto osôb peniaze vybrané z pohostinských

a reštauračných zariadení, ktoré plynuli v prospech spoločenstva J. z tzv. „výpalného“, a to v sume
najmenej 2000,00 eur, pričom z týchto peňazí dal 500,00 eur osobe podriadenej na účely úhrady trov
právneho zastúpenia vtedy
už väzobne stíhaných členov spoločenstva; následne začiatkom mesiaca november 2011 pri
reštaurácii H. Y. L.-, od obžalovaného L. a osoby podriadenej prijal ďalších najmenej 2000,00 eur, ktoré

boli získané rovnakým spôsobom
a z ktorých im naspäť dal 500,00 eur na úhradu trov právneho zastúpenia väzobne stíhaného Š., pričom
v dobe po zdržaní obžalovaného S. odmietol prevziať peniaze
od osoby podriadenej s odôvodnením, že nemá komu peniaze odovzdať a tieto sa majú požiť na
právne služby pre obž. Š. a v tom čase i väzobne stíhaného obž. L.;

obžalovaný Z. C. konal na prospech spoločenstva spôsobom uvedeným v bode II 9a/;

obžalovaní V. L. a V. F. podporovali činnosť spoločenstva tým, že:

obžalovaný V. L. v presne nezistenej dobe po vytvorení spoločenstva do 15.11.2011
v L. - Z., poskytoval obžalovanému E. S. pomoc tým, že z objektu vrátnice pomocou namontovaného
kamerového systému strážil dom číslo súpisné XXXX na ulici M. X. F., ktorý vlastnil a užíval E. S.F. so
svojou rodinou, pritom monitoroval tento objekt a hlásil obžalovanému S. pohyb preňho nežiaducich
osôb, čím u obžalovaného S. eliminoval pocit obáv z vniknutia osôb, ktoré by mohli zasiahnuť do jeho

osobnostných práv a do ním užívaného priestoru, čím mu umožňoval v rámci spoločenstva nerušene
realizovať činnosť smerujúcu k dosahovaniu sústavných ziskov;

obžalovaný V. F. v dobe od mája 2011 do 15.11.2011 v L. odvádzaním poplatkov za ochranu pri predaji
psychotropných látok a ďalším konaním uvedeným v bode II 9b/, podporoval obchod tohto spoločenstva

so psychotropnými látkami, čím mu pomáhal v udržiavaní jeho činnosti a v sústavnom dosahovaní
ziskov.

V bode II. v skutku 9b rozsudku bol obžalovaný H. L. uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b, písmeno c) písmeno d), odsek 4 písmeno b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že obžalovaný H. C. od presne nezisteného dňa v roku 2005 najneskôr do 07.09.2011 na
území L., R. a okolia, okres H., koordinoval a organizačne zabezpečoval obchodovanie s

omamnou látkou kokaín a s psychotropnou látkou metamfetamín tak, že prostredníctvom obžalovaného
Z. C. najmenej v dvoch prípadoch uvedených ďalej v písmene a) zabezpečil kokaín pre
už odsúdených Ľ. D., ktorý bol činný pre spoločenstvo uvedené v bode I tým, že
distribuoval drogy prostredníctvom dílerov, a K. H., člena spoločenstva uvedeného v bode I, a to zaúčelom jeho distribúcie medzi užívateľov tejto látky; ďalej určil predajnú cenu metamfetamínu na sumu
30,00 eur za jeden gram a určil výšku platby, ktorú predajcovia metamfetamínu koncovým užívateľom
platili za oprávnenie predávať drogy pod značkou „J.“ a za ochranu, ktorú im toto

spoločenstvo poskytovalo pred útokmi zo strany konkurenčných skupín zaoberajúcich sa
obchodom s omamnými a psychotropnými látkami v danom regióne, a to v sume 5000,00 Slovenských
korún (170,00 eur); pritom na základe jeho poverenia a jeho pokynov obžalovaný H. L., potom,
keď nezisteným spôsobom obstaral metamfetamín, po zaslaní telefonickej správy o mieste a čase
odovzdania tejto látky a prevzatia platby za predchádzajúcu dodávku a ochranu,

od presne nezistených dní v roku 2005 do septembra 2006 na rôznych miestach na území Bratislavy,
s použitím tzv. mŕtvej schránky, opakovane odovzdával dílerovi, ktorý má v tomto konaní procesné
postavenie svedka, metamfetamín nezistenej koncentrácie v presne nezistených množstvách najmenej
po 50 gramov za cenu 1600,00 Slovenských korún
za 1 gram; ďalej sa obžalovaný H. L. v presne nezistených dňoch od roku 2008
do roku 2010 na ulici M. a na ďalších miestach v L. stretával s K. H., ktorému opakovane odovzdal

metamfetamín nezistenej koncentrácie v presne nezistených množstvách jednorázovo od 30 gramov
do 50 gramov za cenu 30,00 eur
za 1 gram, a K.L. H. s ďalšími dvomi dílermi, ktorí majú v tomto konaní procesné postavenie svedkov,
takto získaný metamfetamín upravili tak, že ho zmiešali s kofeínom, a potom ho predávali za ním určenú
cenu ďalším dílerom, ktorí zabezpečovali predaj tejto látky koncovým užívateľom; obžalovaný L. v dobe

od mesiaca marec - apríl 2009 najneskôr do 07.09.2011 v R., okr. H., raz za dva mesiace odovzdával
dílerovi
v hierarchickej štruktúre spoločenstva podriadenému obžalovanému A. G., ktorý má v tomto konaní
procesné postavenie svedka, metamfetamín v množstvách po 100 kubíkov za cenu až 30,00 eur za
kubík, ktorý mu privážal na vozidle zn. Škoda Octavia, striebornej farby; pritom platby za ochranu dílerov

predávajúcich ním odovzdanú látku konečným užívateľom drog, osobne raz mesačne preberal od osôb,
ktorým predmetné látky dával, následne takto získané peniaze odovzdával obžalovanému H. C., ktorý
50 % zo sumy týchto finančných prostriedkov mesačne odvádzal obžalovanému E. S. ako najvyššie
postavenej rozhodovacej a riadiacej zložke v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I.

Za to mu bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26.11.2014, sp. zn. 2To 9/2014, ktorým vo výroku o
treste bol zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 26.05.2014, č. k. PK-2T/14/2013-13
494, podľa § 174 ods. 4 Tr. zák. s použitím
§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 21 rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. mu bol
uložený trest prepadnutia majetku.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil ochranný dohľad na
dobu 3 roky.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. novembra 2014.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 5. decembra 2024, č. k. : 16Nt/1/2024-202, v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2025, sp. zn. 2Tost 56/2024,
súd povolil obnovu konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013

a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušil právoplatný rozsudok tohto súdu z 26.05.2014, č. k.
PK-2T/14/2013-13 494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26.11.2014, sp. zn. 2To 9/2014,
v časti výroku o treste, ktorý bol uložený obž. H. L.; zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. (č.l.
16 140-16 150 zv. 56)

Súd nevzal obž. L. do väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obžalovaného
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nahradil dohľadom probačného a
mediačného úradníka nad obžalovaným. Súčasne mu podľa § 80 ods. 2 a § 82 ods. 1 písm. f) a písm.
h) Trestného poriadku uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu

a povinnosť zamestnať sa alebo
sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a
mediačnému úradníkovi Krajského súdu v L. s miestom výkonu štátnej služby na Mestskom súde L. I,a to v termínoch ním určených. Súčasne súd rozhodol o zákaze styku (akéhokoľvek kontaktu) obž. L. s
osobami, u ktorých bola právoplatne uznaná vina vo veci vedenej pod sp. zn. PK-2T/14/2013.

Dňa 10.04.2025 súd podľa § 404 odsek 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) pokračoval v hlavnom
pojednávaní vo veci obž. H. L. vedenej na tomto súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013 a vykonal dôkazy k
výroku o treste a k výroku o ochrannom opatrení.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obž. H. L., ktorý uviedol, že vo výkone

trestu strávil dlhú dobu, premýšľal o svojich zmenách, pracoval na sebe a dnes sa pozerá na svet inými
očami. Uvedomuje si, že sa stretával s nesprávnymi ľuďmi a keby sa dal vrátiť čas
zachoval by sa inak. Vo výkone trestu viedol niektoré pracoviská a mal na starosti iných
odsúdených. Keď bol v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine bol na pracovisku, kde
mal na starosti 75 väzňov, potom po preradení do výkonu trestu so streným stupňom
stráženia pracoval v práčovni, kde robilo 30 ľudí. Dostával finančné odmeny za pracovnú činnosť a od

riaditeľa ZVJS dostal finančnú odmenu za vedenie krúžku športom proti drogám. Zúčastňoval sa na
resocializačných programoch zameraných proti alkoholu a drogám.
Vo výkone trestu ho navštevovala matka, sestra, strýko, syn, bol s nimi i v
telefonickom kontakte. Požiadal súd, aby ho neposielal späť do výkonu trestu s tým, že
doterajší výkon trestu je pre neho dostatočný, chce sa venovať svojmu synovi, ktorý

je vo veku takmer 17 rokov.
Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa z vlastnej iniciatívy podrobil psychologickým testom.
Zamestnal sa v spoločnosti, J. R. R., s.r.o., ktorej majiteľ je jeho dlhoročný známy.
V rámci trestu prepadnutia majetku bola správcom zrealizovaná časť jeho majetku, ktorú získal v
dedičskom konaní po nebohom otcovi. Jedná sa o podiel na byte, boli odpredané aj časti pozemkov. Z

tohto predaja bol získaný finančný výťažok v hodnote cca 40 000 Eur.

Obžalovaný predložil pracovnú zmluvu, ktorú uzatvoril dňa 27.03.2025 so spoločnosťou
J. R. R., s.r.o. L. s dňom nástupu do práce 01.04.2025 na pracovnú pozíciu
s mzdou 816 eur mesačne.

Obhajoba podala návrh na vykonanie dôkazu psychologickým posudkom, ktorý na základe
žiadosti obhajcu dňa 08.04.2025 vypracoval klinický psychológ. Súd vykonal tento dôkaz na hlavnom
pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 5, s primeraným použitím § 268 ods. 2 a § 141 Tr.
por.. Z tejto listiny vyplýva, že obvinený popiera skutky, má vážne výhrady voči fungovaniu justičného

systému, interpretácia výsledkov na pojednávaniach ho viedla k strate dôvery vo vymožiteľnosť
práva na Slovensku. Psychológ nezistil osobnostné črty, ktoré by predisponovali obž. L. k disociálnemu
delikventnému správaniu. Má protektívne črty osobnosti v zmysle vysokej psychickej odolnosti, čo
možno považovať za pozitívny nález pri posúdení pravdepodobnosti jeho resocializácie. Predpokladom
dobrej adaptácie v bežnom živote je jeho dobrá adaptácia v súvislosti s väzbou a odsúdením; agresivita

nie je jeho charakteristickou osobnostnou črtou, absentujú u neho prognosticky rizikové prejavy zjavnej a
skrytejpatológie.Zhľadiskaprognózyresocializáciejedôležitésprávanieobvinenéhovzmysleabsencie
závislosti na psychoaktívnych látkach (nikotínu a kofeínu), pravidelné pracovné aktivity a pravidelný a
intenzívny kontakt s viacerými členmi rodiny. (č.l. 16282-16290 zv. 56).

Za účelom posúdenia osoby obžalovaného, jeho správania a možnosti jeho nápravy súd podľa § 269
Trestného poriadky vykonal dokazovanie i nasledujúcimi listinami :

Probačný a mediačný úradník Mestského súdu L. I dňa 26.03.2025 podal súdu priebežnú správu o
priebehu probácie, ktorú vykonáva u obž. L. od 07.03.2025. Na vstupnom stretnutí

dňa 20.03.2025 menovaný uviedol, že na úrade práce nemá možnosť zaevidovania sa z dôvodu, že je
stále konateľom vo svojej firme W. V. s.r.o.. V budúcnosti sa plánuje naďalej venovať podnikaniu. PaMÚ
vyhodnotil, že probant vedie riadny život a dodržiava zákaz styku s určenými osobami. (č.l.16258-16259
zv. 56)

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ústav na výkon väzby Leopoldov
dňa 12.03.2025 podal súdu správu o priebehu plnenia programu zaobchádzania s odsúdeným H. L..
(č.l.16187- 16 190 zv. 56)Zo skráteného výpisu klienta súd zistil, že väzba obž. L. plynula od 15.11.2011 do 26.11.2014, kedy
nastúpil výkon trestu odňatia slobody. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 25.02.2025
na základe príkazu Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Tost 56/2024.
V oblasti edukácie bol odsúdený zaradený v strednom stupni stráženia, nedostatky v jeho správaní a
udržiavaní poriadku sa nevyskytli. Konfliktným situáciám sa vyhýbal. Formou individuálnych pohovorov
bolvedenýkuvedomovaniusisvojhopodieluviny naspáchanejtrestnejčinnosti,kosvojovaniu
a udržiavaniu ústavného poriadku, a režimu dňa, rešpektovaniu autorít, bol vedený k zodpovednosti za

svoje správanie. Impulzívne konanie neprejavoval, v kolektíve bol priateľský, v kontakte s personálom
ústavu bol sebakritický. Zúčastňoval sa na prednáškach organizovaných pedagógom oddielu, mal
kritický postoj k spáchanému trestnému činu.
Vo voľnom čase sledoval televíziu, rozhlas, čítal, hral spoločenské hry s ďalšími odsúdenými, zapájal
sa do športových aktivít. K plneniu pracovných povinnosti pristupoval zodpovedne, pracovné návyky
mal osvojené a za dlhodobo pozitívne pracovné výkony a výsledky bol 2x odmenený, naposledy dňa

24.04.2024. Kontakt udržiaval s matkou, sestrou a strýkom, formou korešpondencie i so synom a jeho
matkou.
Súhrne sa v hodnotení odsúdeného uvádza, že v týchto oblastiach sa stanovené ciele plnia.

Obhajoba predložila súdu hodnotenie odsúdeného L. z ÚVTO a ÚVV Leopoldov zo dňa 13.11.2024,

pričom z tejto listiny súd zistil, že menovaný bol počas výkonu trestu 16 krát disciplinárne odmenený,
naposledy 16.10.2024, za dlhodobé vzorné plnenie
si pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. (č.l. 16280 zv. 56)

Výpis získaný lustráciou v Sociálnej poisťovni, a.s. dňa 31.03.2025 potvrdzuje,

že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od apríla 2023 do februára 2025 odvádzal za ods. L. poistné. Od uvedenej
doby nie je registrovaný ďalší zamestnávateľ menovaného
(č.l. 16253-16254 zv. 56).

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že okrem rozsudku v predmetnej trestnej veci vedenej na

Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013, v ktorej je povolená obnova konania, je
zaznamenané odsúdenie obž. L.A. z roku 2007 pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005,
avšak na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený (č.l. 16251 zv. 56). Lustráciou v registri GP SR sa
nezisťuje, že by bolo vedené ďalšie trestné stíhanie obž. L.

( č.l. 16255-16257 zv. 56). Od doby prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (25.02.2025)
do 31.03.2025 nespáchal ani priestupok, čoho dôkazom je výpis z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov na č.l. 16252.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol pri ukladaní trestu zohľadniť mieru zapojenia obž. L. do trestnej

činnosti zločineckej skupiny a jeho činnosť pre túto skupinu,
a to najmä pokiaľ ide o distribúciu drog, ale aj o jeho ďalšiu činnosť v rámci skupiny. Obžalovaný bol
vyššie postaveným členom zločineckej skupiny, ktorý okrem riadenia
tzv. výjazdu, v súvislosti s vyberaním výpalného, mal na starosti aj obchodovanie s drogami a sám
aj vyberal platby od iných dílerov, za tzv. ochranu. V súvislosti s drogovou trestnou činnosťou túto

páchal obžalovaný ako člen zločineckej skupiny v mimoriadne veľkom množstve, minimálne sa jednalo
o množstvá 1 500-1 600 kubíkov metamfetaminu,
čo je v podstate viac ako päťtisíc násobok nepatrného množstva drogy, tak ako je to uvedené v
§ 135d písm. e) Trestného zákona. Prokurátor navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 17 rokov so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia a navrhol uložiť mu i ochranný dohľad vo výmere 2 roky.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na to, že obžalovaný prijal svoju trestnú činnosť negatívne a
poučil sa. Za primeraný a proporcionálne uložený trest považuje trest v 1/5 dnes aplikovateľnej trestnej
sadzby prihliadajúc na dobre hodnotenia obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný

je resocializovaný a trest uložený v trvaní
13 rokov 3 mesiace a 11 dní je takým trestom, ktorý zodpovedá závažnosti skutku a osobným pomerom
páchateľa v zmysle § 33a a § 34 Tr. zák.***

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa tohto ustanovenia Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne i na správanie sa
páchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadne
aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Ukladanie trestu po povolenej obnove konania musí vychádzať zo zásady priaznivejšieho trestného
zákona (čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,
č.l. 49 Charty základných práv EÚ a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv).

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 3 Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa§405písm.b)Trestnéhozákona,akbolapovolenáobnovakonanianesmiebyťnovýmrozsudkom

uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.

V pôvodnom rozsudku bol obž. L.A. uložený trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. Súd
ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona za zločin založenia, zosnovania a

podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno b, písmeno c) písmeno d), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona.

Z uloženého trestu obž. L. vykonal 13 rokov 3 mesiace a 11 dní.

Zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný, a to obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b, písmeno c) písmeno d), odsek 4
písmeno b) Trestného zákona, určovalo uloženie trestu odňatia slobody na 20 rokov až 25 rokov alebo

trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 by sa obž. L. aktuálne ukladal trest podľa § 173 ods.
1, ods. 3 písm. e) ods. 5 písm. c) Trestného zákona prihliadajúc na to, že obžalovaný obchodoval s
omamnou a psychotropnou látkou (metamfetamín) v značnom množstve a spáchal

čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest
odňatia slobody na 10 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Pri posudzovaní trestnosti činu a pri ukladaní trestu z hľadiska toho, ktorý trestný zákon je pre
obžalovaného priaznivejší súd prihliadal i na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase

spáchania činu, podľa ktorého by prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu v prípade,
ak by prevažoval pomer poľahčujúcich okolností. Použitie ustanovenia § 38 ods. 8 Trestného zákona
by neprichádzalo do úvahy, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia zníženie hornej hranice alebozvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije len
v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo
doživotie. V danej veci je zákonom prípustné uloženie trestu v rozpätí trestnej sadzby odňatia slobody

na 20 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal
na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to že obžalovaný pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život. Ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého
sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný
trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre

páchateľa neprimerane prísne, nepripúšťa prihliadať k priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. spáchanie viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu by teda prichádzalo
do úvahy zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Avšak podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona v jeho nezmenenom znení i po novele Trestného zákona účinnej od
06.08.2024, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z

ktorýchaspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranica
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu z hľadiska toho, ktorý zákon je
pre obžalovaného priaznivejší, bola popri platnosti zásady proporcionality a primeranosti trestu, pre súd

rozhodujúca i doba, ktorá uplynula od spáchania trestných činov. Jedná sa o zásadnú
okolnosť pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Vezmúc do úvahy tieto skutočnosti, zohľadňujúc pritom, že od spáchania skutkov
(15.11.2011) do rozhodnutia o treste uplynula doba viac než 13 rokov, pričom túto dobu nemožno

pričítať obžalovanému ani jeho obhajcom, súd vyhodnotil, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre
obžalovaného priaznivejší a naďalej trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa tohto zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal k významu chráneného záujmu, ktorého sa dotkol
obžalovaný protiprávnym konaním i na spôsob spáchania trestných činov.

Obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti od roku 2005 do 15.11.2011, kedy došlo k jeho zadržaniu, a
to viacpočetnými útokmi.

Za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny zákon ustanovuje trest odňatia

slobody na 5 až 10 rokov. Toto ustanovenie chráni spoločnosť
pred organizovaným zločinom vo forme zločineckých skupín. Nadväzuje na
Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra
2000, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 2. januára 2004 (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 621/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). V zmysle čl.

2písm.a)tohtodokumentusapodoznačením„organizovanázločineckáskupina“rozumieštruktúrovaná
skupinatrochaleboviacerýchosôbexistujúcapočasurčitéhoobdobiaa konajúcakoordinovanescieľom
spáchať jeden alebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto
dohovoru na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo. Obž. L. bol
súčasťou riadiacej zložky a rozhodovacej zložky na 3. stupni v hierarchickom

usporiadaní zločineckej skupiny, ktorú materiálne zabezpečoval príjmami z obchodu s
drogami a z výpalného, pritom túto činnosť i organizačne riadil.

Obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b, písmeno c) písmeno

d), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona sa obž. L. dopúšťal opakovane v rokoch 2005-2006, 2008
do 07.09.2011. Zo skutkovej vety právoplatného rozsudku vyplýva, že ním obchodované množstvá
sa pohybovali od 30 do 50 gramov za cenu 30 eur za 1 gram, resp. 100 kubíkov za cenu 30 eur
za kubík. Podľa § 135 d písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa jednalo o značné
množstvo psychotropnej látky presahujúce väčšie množstvo - nepresahujúce dvestopäťdesiat násobok

nepatrného množstva, ktoré podľa prílohy č. 1 zodpovedá 0,2 g metamfetamínu. V danom prípade sa
jednalo o päťsto násobok nepatrného množstva. Týmto ustanovením sa chráni záujem spoločnosti pred
nelegálnym obchodom s drogami, ktorý má destabilizujúci vplyv na štát, hospodársky rozvoj a občiansku
spoločnosť.Pri skúmaní spôsobu konania obž. L. a miery jeho zavinenia súd zistil,
že obžalovaný

° organizačne zabezpečoval obchodovanie, sám predával drogy za účelom dosahovania ziskov v
prospech zločineckej skupiny,
° organizoval a riadil činnosť dvoch dílerov (H. C. H.) podieľajúcich
sa na obchodovaní s drogami, od ďalších dílerov drog vyberal platby za ochranu,
° organizačne zabezpečoval a riadil činnosť zločineckej skupiny zameranej na dosahovanie ziskov z

výberov tzv. výpalného v reštauračných a pohostinských zariadeniach,
°sám operatívne vykonával činnosť „biletára“ v týchto zariadeniach,
°v zločineckej skupine vykonával výcvik zameraný na špeciálnu ochranu osôb.

Pri posudzovaní stupňa závažnosti spáchaných trestných činov súd vzal do úvahy, že obžalovaný
sa dopustil jedného zločinu a jedného obzvlášť závažného zločinu, pričom trestnú činnosť páchal počas

doby viac rokov. Táto doba je časovo ohraničená v skutku právoplatného rozhodnutia o vine pôsobením
zločineckej skupiny (od roku 2005 do 15.11.2011).

Z pohľadu subjektívnej stránky ku všetkým podstatným zložkám trestných činov uvedených v rozsudku,
ktorým bol právoplatne vyslovený výrok o vine, obžalovaný konal zavinene formou priameho úmyslu v

zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Pri posudzovaní osobnosti obžalovaného v smere jeho nápravy súd vychádzal z dôkazov vykonaných
nahlavnompojednávaní,najmäzhodnotenianápravnovýchovnéhozariadenia,vktorombolumiestnený
počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody i z posudku

klinického psychológa, ktorý súdu predložil obžalovaný po tom, ako sa z vlastnej iniciatívy podrobil
klinicko-psychologickému vyšetreniu. Pritom sa súd zameral na posúdenie osobnostných faktorov,
symptomatických (kriminogénnych) faktorov a spoločenských (sociálnych) faktorov možnosti jeho
nápravy vezmúc do úvahy, že osoba páchateľa spoluurčuje povahu a závažnosť trestného činu.

V okruhu osobnostných faktorov za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd
považoval vek obžalovaného (46 rokov) a jeho duševný stav nedotknutý chorobou, duševnou poruchou,
ani závislosťou na užívaní omamných, psychotropných látok alebo alkoholu. Túto okolnosť v spojení
s trestom dlhšieho trvania a uloženým ochranným opatrením súd považuje za primeranú garanciu, že
sa tento priaznivý stav na strane obžalovaného do budúcnosti nezmení. Už vykonaním časti trestu

počas doby viac ako 13 rokov došlo k eliminácii jeho sklonov k páchaniu
trestnej činnosti. V prostredí výkonu trestu nevyvolával konfliktné situácie, prejavoval záujem o prácu,
v rámci ktorej podával kvalitné pracovné výkony, čo bolo ústavom ocenené udelením väčšieho počtu
odmien. Ústavný poriadok dodržiaval, plnil príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS, aktívne a zmysluplne
trávil čas športom, vedením krúžku zameraného proti užívaniu drog a alkoholu, atď. Po prepustení z

výkonu trestu vedie riadny život, dodržiava povinnosti uložené súdom v rámci náhrady väzby probačným
dohľadom nad jeho správaním. V rámci edukácie vo výkone trestu podľa
hodnotenia ÚVTOS a ÚVV dosahoval plnenie stanovených cieľov, avšak v súvislosti s tým nezostalo
bez povšimnutia súdu, že pri vyšetrení klinickým psychológom po prepustení z výkonu trestu kritizoval
justičný systém za vyhodnotenie okolností súvisiacich s páchanou trestnou činnosťou, pri ktorej bola

jeho vina právoplatne dokázaná, a ku ktorej sa nepriznal. Preto tvrdenia vyplývajúce z hodnotenia
obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV o jeho vedení k uvedomovaniu si svojho podielu viny
i vyjadrenia obžalovaného vzťahujúce sa k jeho osobnosti, ktoré prezentoval pred súdom, z pohľadu
týchto zistení vyznievajú rozporuplne a nepresvedčivo.
Vo väzbe a vo výkone trestu sa obžalovaný správal nekonfliktne, žiadne poznatky o negatívnom chovaní

obžalovaného neboli odrazom disciplinárneho postihu. Naopak, počas tejto doby bol disciplinárne
odmeňovaný, nie trestaný. Po prepustení z výkonu trestu
sa nedopustil priestupkov, a preto nemožno tvrdiť, že obžalovaný nerešpektuje základné spoločenské
normy a hodnoty, i napriek predchádzajúcemu pôsobeniu prevýchovných opatrení. Na základe týchto
zistení súd vzal za právne významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. spočívajúcu v

tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

V okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov za nepriaznivú okolnosť z
hľadiska resocializácie súd považoval závažnosť a dlhodobé páchanie trestnej činnosti, ktoré vyústilodo spáchania dvoch trestných činov, z ktorých jeden je obzvlášť závažným zločinom s najprísnejšou
trestnousadzbou.Zaprávnevýznamnúsúdpovažovalokolnosťspočívajúcuvspáchanídvoch trestných
činov viacerými skutkami, čo našlo odraz v ukladaní úhrnného trestu podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného

zákona.
V okruhu spoločenských (sociálnych) faktorov determinujúcich eventuálnu recidívu spoločenského
zlyhania prichádza do úvahy spoločenské deklasovanie obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody.
Za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd považuje udržiavanie sociálnych
kontaktov s vonkajším prostredím formou korešpondencie, telefonovania a návštev s blízkou rodinou.

Obžalovanýjevstykusmatkou,sestrou,strýkom,dospievajúcimsynom,jehomatkouiďalšímiznámymi,
o čom svedčí fakt, že s pomocou dlhoročného známeho sa mu podarilo nájsť si prácu. Tieto vzťahy
sú pre obžalovaného povzbudzujúce a prospešné. Je preto nepochybné, že obžalovaný má potenciál
na obnovenie resp. vytvorenie stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia a i tieto
okolnosti v spojení s ostatnými hodnotenými faktormi (osobnostné, symptomatické) prispievajú k
predikcii jeho bezproblémovej pozitívnej resocializácie.

V procese úvah o určení výmery trestu odňatia slobody súd viazaný požiadavkou naplnenia účelu
trestu podľa § 34 a ďalšími zásadami ukladania trestov podľa tohto zákonného ustanovenia sa odvíjal
od trestnej sadzby ustanovenej pre najprísnejší trestný čin neoprávnená výroba a obchodovanie s
omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) ods. 5 písm. c) Trestného zákona

účinného od 06.08.2024. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 10 rokov až 25
rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, pričom súd ukladal úhrnný trest za 2 úmyselné trestné
činy spáchané viacerými skutkami podľa podmienok daných § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Trest ukladal
s limitom, že obžalovanému nesmie byť novým rozsudkom uložený prísnejší trest, než
ktorý mu bol uložený v pôvodnom rozsudku (21 rokov). Pri úvahách aká výmera trestu by spravodlivo

zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti
jeho nápravy, a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti a dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestných činov, vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný
spáchanému trestnému činu. Zmyslom a účelom trestu je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa

prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trestnú represiu súd uplatnil len v nevyhnutne nutnej miere viazaný pritom požiadavkou primeranosti
trestu, z ktorej jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania.

Za okolnosti, ktoré mali vplyv na posúdenie závažnosti spáchanej trestnej činnosti a na
výšku uloženého trestu súd považoval dlhú dobu (viac než 13 rokov), ktorá uplynula od
spáchania trestného činu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.) i trest prepadnutia majetku, ktorý bol obžalovanému
uložený v pôvodnom konaní v nesúlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4,

čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom tento trest bol z časti vykonaný. Nesúlad
tohto trestu s ústavou bol vyslovený nálezom Ústavného súdu SR
z 27. septembra 2023, PL.ÚS 1/2021-164. Pritom na ujmu obžalovaného došlo k speňaženiu časti jeho
majetku, čo významnou mierou zasiahlo do jeho práva na nedotknuteľnosť jeho osoby a súkromia a
do práva vlastniť majetok. Vzhľadom na túto skutočnosť súd neuložil obžalovanému i trest, ktorý by

postihoval jeho majetok, i keď je páchateľom trestných činov, ktorými získal a snažil sa získať majetkový
prospech, v prvom rade v prospech zločineckej skupiny. Súd zohľadnil povahu a závažnosť spáchaných
trestných činov, ktorú posúdil a vyhodnotil na základe kritérií spoločenskej škodlivosti tak ako je skôr
uvedené.

Pri vyváženosti princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu súd na základe
týchto okolností považuje za primeraný trest odňatia slobody vo výmere
15 rokov. Tento trest, podľa úvahy prvostupňového súdu, zodpovedá zmyslu trestného konania, vrátane
spravodlivého potrestania páchateľa, spĺňa účel po stránke individuálnej prevencie, aj po stránke
generálnej prevencie, a to pri naplnení represívnej i výchovnej funkcie trestu. Trest odňatia slobody v

uloženej výmere zabezpečí ochranu spoločnosti a zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti. Trest spolu s uloženým ochranným opatrení, tak ako je ďalej uvedené, vytvorí
podmienky na prevýchovu obžalovaného a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Týmto trestom sa zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou adáva sa najavo ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený
Trestný zákon .

Na výkon trestu odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, so zreteľom,
že je páchateľom obzvlášť závažného zločinu, ukladá mu trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov
majúc za to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obž. L. v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená

Pretože súd odsudzuje obžalovaného i za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody uložil mu i ochranný dohľad na dobu 2 rokov, majúc za to, že
vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na povahu
spáchanej trestnej činnosti a na prostredie s kontaktmi na osoby z kriminálneho spektra i drogovej
trestnej činnosti, v ktorom pred vzatím do väzby žil, sa nateraz nedá očakávať, že po skončení výkonu

trestu bez uloženia tohto ochranného opatrenia, v rámci ktorého sa podrobí dohľadu probačného a
mediačného úradníka okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, po výkone trestu povedie riadny
život. V rámci uloženého ochranného dohľadu v zmysle § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona
bude povinnosťou obžalovaného
°oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

°osobne sa hlásiť v určených lehotách a
°vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje

ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora,
plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre

nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním
prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na
náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami
uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba,
ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať

späť aj nadriadený prokurátor.