Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204058
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Jančoková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1419204058.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ivanou Jančokovou v spore žalobcu: Q. C.,

A.. X.X.XXXX, S. W. D. XXX, W., proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská
dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.11.2019 domáhal voči
žalovanému a pôvodne aj voči Slovenskej Televíznej spoločnosti s.r.o., (pôvodne žalovaný v 2. rade)
viacerých nárokov: I. Splnenia povinnosti od oboch žalovaných upustiť od neoprávnených zásahov

do práva osobnosti, povinnosti odstrániť následky spôsobené zásahmi do práv na ochranu osobnosti,
osobnej ujmy na cti a dôstojnosti žalobcu v reportážach ,,P. M. XXXX, T. X. XXXX, Š. W. P. XXXX.
II. Ďalej aby žalovaný (Rozhlas a televízia Slovenska) uskutočnil formou primeraného zadosťučinenia
spočívajúceho vo forme verejného ospravedlnenia prostredníctvom 2 celoštátnych médií 1x printové a
1x elektronické médium, tak, že je povinný strpieť uverejnenie správy: ,,H., Y. Q. S. N. za E. A. Q. Q.
H. ,,H. H. Š.G. W. P. Q. H. XXXX, X. E. F.. Q. C. za E. A., A. Q., Q. X. X. F. Q. P. M.". III. Od pôvodného
žalovaného v 2. rade (Slovenská Televízna spoločnosť s.r.o.,) žiadal uskutočnil formou primeraného

zadosťučineniaspočívajúcehovoformeverejnéhoospravedlneniaprostredníctvom2celoštátnychmédií
1x printové a 1x elektronické médium, tak, že je povinný strpieť uverejnenie správy: ,,Slovenská S. X.
X..H..E.. S. P. Y. P. P. N. za E. A. Q. Q. H.I. ,,F. H. ,,P. M. Q. H. XXXX Y. H. T. X. Q. H. XXXX X. E. F.. Q.
C. za E. A., A. Q., Q. X. X. F. Q.X. P. M.. Prevodom majetku v lyžiarskom Klube Martin i nepravdivých
výrokov v súvislosti s pohľadávkou, ktorú zaplatilo mesto Martin v roku 2016 vo výške 12,6 mil. eur". IV.
- V. Žiadal, aby súd žalovanému a pôvodnému žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť mu každý
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 500.000,- eur a náhradu trov konania. Voči pôvodnému žalovanému

v 2. rade bolo konanie uznesením tunajšieho súdu č. k. 4C/62/2019- 1229 zastavené.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že odvysielaním 3 reportáží: X. H. ". M. E. X.X.XXXX Q. S. P. Q. H. ".; X. H. ".
X.E.Q.H.XXXXQ.S.P.Q.H.".Y.X.H.".W.P.E.X.XX.XXXXQ.H.Q.H.Á.".,mubolaspôsobená ujmu
na cti, mene, dobrej povesti i ľudskej dôstojnosti. V reportážach boli uverejnené nepravdivé, skreslené a
z kontextu vytrhnuté tvrdenia žalobcu. Žalovaní v reportážach upriamili pozornosť iba na osobu žalobcu,
výroky nasmerovali verejnú mienku na žalobcu ako na podvodníka a klamára. Odvysielané výroky tak

znížili dôstojnosť žalobcu, jeho vážnosť v spoločnosti, urážajú ho, utŕhajú na cti, poškodzujú jeho dobré
meno, povesť a negatívne zasiahli do jeho osobného a spoločenského života. Žalobca špecifikoval
jednotlivé výroky z reportáží s presným určením zásahu do osobnostných práv. Výrok č. 1 - reportáž
". X.: ". M. A. F. P. D. O.. N. M. T. P. po X. F.. T. P. A. A.. Y. U. N. Č. Y. Q. Q., O. A. U. E. P. M. Ľ. N. G.E. pre F..". Výrok č. 2 - reportáž ". X.: ".E. D. O. F. C. U. N. X. C. B. Š.. Táto C. X. A. X. X. Q. P. O., Ľ.
F., F. C. F. P. X. X.. Výrok č. 3 - reportáž ".Ý. X.: A. X. T. Y. O. A. P. I. O., P. A. W. E. Q. C.. Výrok č. 4 -
reportáž ". X.: ,,...Č. P. Č. G. O. S. Q.?".. Výrok č. 5 - reportáž ". X.: ,,....X. Q.Í. C. P. X. P. Y. A. U. A. Y.

A., J. F. X. H. X. X. Q. O. A. P. M., Q. Q. A. M. F. M. F. F. C. Y. T. A. Ď. E. F., Ž. X.Ú. F. P. O. F. Q. O. X. F.
X. H..". Výrok č. 6 - reportáž ". X.: ,,W. W. X. H., O. X. F. C. O. S. F. O. S., Y. N. Y. F. P. D. O. W. X. Č.D.
N. na X. Q. C..". Výrok č. 7 - reportáž ". X.: ,,X. F. Q. A. F. Č. D.G. O. pre S. F.. C. S. E. D. S.. Q. H. X.
X. O.. X. C. A. F. Q. F. F. O., Ž. na P. X. J. X. J., O. na F. P. X. S. U. Č..". Výrok č. 8 - reportáž ". X.: ,,..X.
X. X. X. B. A.. T. D. na L. F., E. Č. Q. S. O. A. T. na A. Y. Q. C. W. S., Ž. X. Y. P. X. na U. X..... . X. Ť. S. E.

Q. X. T. Ú. P. M....". Výrok č. 9 - reportáž: ". W. P.: ". O. P. M. X. Ť. W. J. XX H., U. F. F. X. J. O. N.
Q. J. Y. O. F. , Q. A. Č. , F. J.Ž. A. U. A. .......". . Skutočný stav veci podľa žalobcu: Trestné stíhania v
tejto veci boli právoplatne zastavené 25.5.2005. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku
videl žalobca v tom, že nepresnými a skresľujúcimi výrokmi mu spôsobil ujmu na dobrom mene , na
cti a vyvolal hystériu a nejasnosti k celej problematike. Výrok č. 10 - reportáž: ". W. P.: ". N. W. I. G. ,
N. P. M. , na J. D. Y. S. X. , S. X. Q. A. , Y. A. H. A. T. T. - teda P. P.. ". Skutočný stav veci podľa

žalobcu: Idea bola spracovaná žalobcom, riadne schválená Valným zhromaždením Lyžiarskeho klubu
Martin, KSTT a v závere aj mestom Martin. Projektovú dokumentáciu , náklady spojené s prípravou ,
tvorbou štúdie zabezpečoval i Lyžiarky Klub Martin. Žalovaný konal jednostranne na diskreditáciu osoby
žalobcu. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že mu spôsobil
ujmu na dobrom mene , na cti a vyvolal hystériu a nejasnosti k celej problematike. Výrok č. 11 -

reportáž: ". W. P.: ". O. P. F. , W. W. S. O. pre Q. E. P.... Skutočný stav veci podľa žalobcu: Mesto
Martin ,definitívne prehralo súd s majiteľom pohľadávky , ktorým nebola osoba žalobcu. Zásah do práv
ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že výrok nie je pravdivý a je to vytrhnutie
veci z celého kontextu. Týmto konaním bola žalobcovi spôsobená vo verejnosti veľká ujmu na cti a jeho
dôstojnosti. Výrok č. 12 - reportáž: ". W. P.: ". M. U. S. F. P. O., E. O. X. X. XX S.I. P. X. U. U. Č., Y.

Q. P. na T. , napriek S., Ž. T. P. X. Q. P..". Skutočný stav veci podľa žalobcu: Žalobca v minulosti sám
nikdy žalobu nepodal. Ako štatutár sa domáhal zaplatenie finančnej náhrady za nezrealizovanie vkladov
- majetku všetkých akcionárov. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca
v tom, že skutočnosť, že pohľadávku nevlastní žalobca je dôkazom toho, že dochádzalo k zámernej
diskreditácii osoby žalobcu, k nedôstojnej prezentácie a znižovaniu dôstojnosti a jeho cti. Výrok č. 13 -

reportáž: ". W. P.: ". preto Y. X. D. X. P. M., O. M. Y. X. X. , P. P., D.Ž. O. P. Y. O. X. S. S..". Koncom roka
1995 sa na Valnom zhromaždení dohodli na vložení majetku do spoločnosti , aby tak navýšili základné
imanie , aby sa vďaka tomu spoločná akciovka sa mohla uchádzať o úvery z bánk." "Nepeňažný
vklad mesta Martin predstavoval 2 nehnuteľnosti , ocenené znaleckým posudkom na sumu 103 100
000 SK a nepeňažné vklady dvoch právnických osôb predstavovali rovnakú cenu 2x 103 000 000 SK

a FO predstavovali ocenené NOW HOW na nejakých 4 x 9 800 000 SK." Výrok č. 14 - reportáž:
". W. P.: ". P. P. Q. M. S. ,Q. I. Y. S. I. na P. M..". /. N.W. na M. Y. I. "....kluby Lyžiarsky a Turistický
klub majú vložiť spoločný majetok , túto chatu a k tomu takmer 22 ha pozemkov , a tiež vleky , suma -
sumárom majetok v hodnote 3 x po 103 mil. korún." "A ešte ono zmienené NOW HOW 4 fyzických osôb
za neuveriteľných takmer 39 mil. korún." Skutočný stav veci podľa žalobcu: Hodnota "now how" bola

spracovaná na zákalde riadneho znaleckého posudku. Výrok č. 15 - reportáž: ". W. P.: ". P. , O. P. Q. D.
O. T. S. ". W. H.?". E.: ". E. H.D. B. , Q. B. , F. B. , S. B., T. E. , dokiaľ X. A. N. D. O. F..". Skutočný stav
veci podľa žalobcu: Spôsob formulovania otázky evokuje, ako by majetok zmizol, ale majetok bol stále
na Martinských holiach vrátane kompletného vybavenia. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním
výroku videl žalobca v tom, že neprevereným postupom poškodil dobré meno žalobcu. Poškodil žalobcu

tým, že ovplyvnil verejnú mienku nesprávnymi informáciami. Výrok č. 16 - reportáž: ". W. P.: "Dňa
10.6.1996 podali mesto , spolu s Lyžiarskym klubom a klubom slovenských turistov návrh na vklad .
Kataster však konanie prerušil, lebo jedná parcela nebola uvedená presne a chýbal tiež relevantný
doklad , ktorý by potvrdil oprávnenosť štatutárov konať v mene akciovky. ..." Zastupujúci advokát sa zo
strany vedenia akciovky nedočkal súčinnosti a vypovedal preto splnomocnenie k vybavovaniu vkladu.

Skutočný stav veci podľa žalobcu: Nedostatky vytýkané katastrom nehnuteľností v konaní o návrhu
na vklad boli postupne odstránené, ale z dôvodu výpovede z právneho zastupovania nastalo určité
časový sklz a tým sa nedodržala lehota. Parcela bola usporiadaná a doriešená. Zásah do práv ochrany
osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, tým, že si žalovaný nezistil skutočný stav veci a bol
v čase prípravy reportáže neaktuálny, spôsobil tak žalobcovi, v značnej miere morálnu škodu a ovplyvnil

negatívne osobu žalobcu. Výrok č. 17 - reportáž: ". W. P.: Majetok Lyžiarskeho klubu už tak nemohol
poslúžiť akciovke , lebo už poslúžil svojmu šéfov., Pomôžme si archívom. Skutočný stav veci podľa
žalobcu: V tomto komentári ide o nepravdivý výrok o tom , že majetok poslúžil šéfovi lyžiarskeho klubu
a nebol schopný prevodu do LSMH a.s. ako nefinančný vklad na navýšenie základného imania. Zásahdo práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že vysielanie reportáže spôsobilo
veľmi nepriaznivý ohlas vo verejnosti, žalobca musel opakovane predkladať veľkej časti zainteresovanej
i bežnej verejnosti napríklad poslancom mestského zastupiteľstva Martin doklady a vyvrátiť tvrdenia

z reportáže. Reportáž znížila dôstojnosť žalobcu v očiach verejnosti v regióne. Výrok č. 18 - reportáž:
". W. P.: ". XXX P.. P. D. O. C. N. Y. F. , Q. X. Q. C. , Y. M. E. A. A.H. E. za X. I. , za X P.. O. , Y.
Y. M. za A. Č. F. Ú. za XX P.. O. G. L..". Skutočný stav veci podľa žalobcu: Pohľadávka bola v čase
vkladu reálna a jej výška narastala z mesiaca na mesiac. Prevod majetku sa uskutočnil so súhlasom
VZ LK Martin zo dňa 18.6.1998. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca

v tom, že žalovaný zasiahol do ochrany práv osobnosti žalobcu, spôsobil poškodenie dobrého mena a
spochybnil aj spoločnosť. Výroky č. 19, 20, 21 - reportáž: ". W. P.: "Bolo zrejme , že tento majetok už
neposlúži ako záruka získanie úverov od bank. Navyše bolo treba pred podobným osudom, ochrániť
majetok vlastný ..." "Mestu a Turistickému Klubu sa však dlho nedarilo zvolať VZ, ktoré by riešilo
vzniknuté problémy až KS ZA nariadil konanie mimoriadneho VZ , aby sa z dôvodu nevierohodného
konania šéfa LK , zrušila pôvodná dohoda k navýšeniu imania ." "Hlavné persony akciovky a LK Martin ,

ktoré zároveň vlastnili aj akcie za údajné NOW - HOW to však nedovolili." "Mesto sa rozhodlo konať
a vložilo svoj majetok do mestskej akciovky." Skutočný stav veci podľa žalobcu: Majetok LK Martin v
čase realizácie vkladu nebol zaťažený a žiadnym spôsobom nebránil , aby bol vložený a zapísaný do
LSMH a.s.. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že verejnosť
bola dezorientovaná. Výrok č. 22 - reportáž: ". W. P.: ". &. I. zaŽ. P., Ž. P. , podľa A. F. Y. D. , T.

G. H.. Ž. M. S. O. X. A. T. W. J. X. N. S. F. W..". Skutočný stav veci podľa žalobcu: Neexistovala
žaloba od fyzickej osoby C. , ako je vo výroku zámerne uvedené C. &. I. , ale ako člen predstavenstva
LSMH a.s. podpísal zmluvu s Profesionál s.r.o o tom že postupne mali byť zaviazaní všetci akcionári v
prípade nevloženia majetku do LSMH a.s. zaplatiť finančne navýšenie základného imania, čo vyplývalo
zo zákona o akciových spoločnostiach. Výrok č. 23 - reportáž: ".G. W. P.: ". Y. W. Y. X. , S. W. P. Ž.

X. X. .". ... v marci 2002 vstúpila akciovka , teda C. &. I. T. X..H..E.., Q. O. W. C. konateľom spolu
už so zmieneným P. L. a vložili do nej pohľadávku voči mestu na 103. Mil. SK teda na majetok ,
ktorý mesto chcelo pôvodne vložiť do akciovky." Skutočný stav veci podľa žalobcu: C. &. I. v LSMH a.s
mali len minimálnu časť hlasov. 50% hlasov malo mesto Martin KSTT. Žalobca bez súhlasu VZ nebol
oprávnený konať samostatne v LSMH a.s.. Konal len ako člen predstavenstva spolu s predsedom p. P.,

ak bol k tomu poverený. Zásah do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že
mu tým bola spôosbená ujma na cti, dôstojnosti, dobrej mienky vo verejnosti. Výroky č. 24 - reportáž:
". W. P.: ,,Akciovka, teda C. Y. I. sa zaviazala eseročke splatiť do 3 dní podpísali notársku zápisnicu,
ktorou vznikol exekučný titul - vymáhateľná zmenka na hodnotu 200 mil. korún." Ručil pri tom majetkom
mesta, nielen bez jeho prítomnosti, ale aj bez jeho vedomia." Skutočný stav veci podľa žalobcu: V LSMH

a.s. mali FO len malú časť hlasov a o tomto spôsobe zastupovania rozhodli akcionári mesta Martin,
KSTT a LK Martin. Žalobca nemohol svojim hlasovaním rozhodnúť. Výroky č. 25 - reportáž: ". W. P.:
"Človek , ktorý sa dostal k majetku LK robil všetko preto , aby sa dostal k majetku mesta. Doma sme ho
nenašli podarilo sa aspoň tel." Skutočný stav veci podľa žalobcu: Jeden človek sa nedostal k majetku ,v
tomto prípade sa dostala spoločnosť Euro šarm s.r.o. , ktorá mala v tom čase 4 spoločníkov. Zásah

do práv ochrany osobnosti odvysielaním výroku videl žalobca v tom, že mu bola spôsobená ujma na
dôstojnosti. Výroky č. 26 - reportáž: ". W. P.: ". A. U. Q. F., S. , Č. S. P. N., Y. S. F. Q. P. , Č.E. Q. na
F. Y. P. M. ..". Skutočný stav veci podľa žalobcu: S pohľadávkou a jej obchodovaním nemal žalobca nič
spoločné. Výroky č. 27 - reportáž: ". W. P.: .". a tak som sa na podstatne veci pýtal prostredníctvom
emailu. V čase očakávanej odpovede, však C. napísal , že žiadny email nedostal l a odchádza niekam

na cesty , vzápätí oznámil , že preto na nič odpovedať nebude." Výroky č. 28 - reportáž: ".G. W. P.:
"medzi tým sa akciovka dostala do konkurzu návrh podalo mesto Martin ,lebo zaplatilo 300 000 SK
za projekt modernizácie Martinských Holí , ktorý si objednala akciovka,. ale akciovka to nezaplatila."
"Do hry vstúpila správkyňa konkurznej podstaty , ktorá mala zistiť majetok a vyriešiť pohľadávky.
Prípadných veriteľov .Dopracovala sa k tomu , že mesto dlhuje LSMH a.s. za neuskutočnený vklad, za

neuskutočnený vklad za 103 mil. korún. Neuskutočnený vklad LK, KSTT FO so sľubovaným NOW
HOW s vkladom 9,6 miol. Sk už nie." Výroky č. 30 - reportáž: ". W. P.: "Mesto však svoj majetok poskytlo
a spolu s ďalším majetkom bol súčasťou v návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti . Ten v ňom
našiel drobné nedostatky , ktoré bolo treba odstrániť . Advokátska kancelária vybavujúca vkladu na
to upozornila ..." "Keď C. ako konateľ nekonal , odstúpila od zastupovania. To preto sa už majetky

mesta lyžiarskeho klubu a Turistického klubu nevkladovali a aj preto súdy rozhodli , že mesto na tom
nenesie žiadnu vinu ."3. Žalovaný namietal žalobcom uplatnený nárok. Má za to, že odvysielaním reportáže nedošlo k zásahu
žalobcu do jeho osobnostných práv. Žalobca jednoznačne neuviedol v čom konkrétne spočíva zásah
do ochrany osobnosti, v čom konkrétnom spočíva nepravdivosť jednotlivých výrokovo, žalobca iba

všeobecnerozoberásvojpohľadnaproblematiku,ktorátvorilaobsahreportáže.Knáhradenemajetkovej
ujmy nevidel dôvod, ale z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči celému žalobcom uplatnenému
nároku nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko reportáž bola odvysielaná v roku 2014. Zároveň sa
z dôvodu opatrnosti vyjadril ku všetkým namietaným výrokom odvysielaným v reportáži, ktorých bol
vysielateľom,atedakvýrokom9až30.Kvýroku9žalovanýuviedol,žeslovnéspojenie"kauzaMartinské

hole" používa aj žalobca, takže ho považuje za nesporné. Informácia, že kauza sa ťahá už bezmála
20 rokov je pravdivá. Slovo ,,bezmála" označuje približný údaj. K založeniu spoločnosti Lyžiarske
stredisko Martinské hole a.s. došlo v roku 1994 a reportáž bola odvysielaná v roku 2014. Použité slovné
spojenie ,,podozrivé pozadie" je legitímny, nakoľko ako aj sám žalobca potvrdil vec vyšetrovalo okresné
riaditeľstvo Martin, Žilina, prokuratúra Martin a od roku 2017 Národná kriminálna polícia Banská Bystrica.
Skutočnosť, že kauze sa začala venovať polícia je pravdivá. Túto informáciu si žalovaný overil u hovorcu

Prezídia Policajného zboru. Výrok 10 nekorešponduje s obsahom reportáže. Z opatrnosti k tomu výroku
uviedol, že informácie odvysielané v reportáži boli pravdivé a nemohli zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu. Lyžiarske a turistické centrum sa v dotknutej lokalite vybudovať nepodarilo a mestu Martin
v čase odvysielania reportáže skutočne hrozilo, že bude musieť zaplatiť pohľadávku, nakoľko žaloba
bola mestu Martin zamietnuté, čo žalovanému potvrdil primátor mesta Martin. Výrok 11 je hodnotiacim

úsudkom nie skutkovým tvrdením, vyjadruje subjektívny názor autora. Nakoľko hodnotiaci úsudok
nemožnodokazovaťjepotrebnéskúmaťčisazakladánapravdivejinformácii,čijejehoformaprimeraná.
Výrok bol jednoznačne založený na pravdivej informácii. Tým, že mesto Martin prehralo spor, bolo
povinné zaplatiť sumu 6,7 mil. eur, čím negatívne ovplyvnilo rozvoj mesta. Vo výroku 12 bola spomínaná
jedna osoba, ale nebol to žalobca, ale pán L.. Výrok 13 obsahuje skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť

nepoprel ani žalobca. Rovnako to platí aj pre výrok 14. Výrok 15 obsahuje pravdivé informácie, ktoré
žalobca len potvrdil keď predložil kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou Eurošarm a Lyžiarskym klubom
Martin z roku 1996. Informácie uvedené vo výroku 16 sú tiež pravdivé. Žalovaný k týmto informáciám
disponoval notárkou zápisnicou o založení akciovej spoločnosti LSMH č. N 46/94 zo dňa 9.9.1994 U.. O.,
zakladateľskou listinou a stanovami akciovej spoločnosti LSMH, notárskou zápisnicou N č. 82/95 zo dňa

16.12.1995 U.. O., návrhom na vklad do katastra nehnuteľností z júna 1996, rozhodnutím Katastrálneho
úradu v Banskej Bystrici č. 1094/96 zo dňa 10.7.1996, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici č. 1094/96 zo dňa 4.10.1996, vypovedanie plnomocenstva. Výrok 17 je hodnotiacim úsudkom
založeným na relevantných skutočnostiach. Žalovaný dospel k svojmu názoru na základe skutočností,
ktoré sa dozvedel. Majetok Lyžiarskeho klubu Martin mal byť vložený akciovej spoločnosti LSHM, aby

získala úvery. Pretože predmetný majetok sa nestal majetkom akciovej spoločnosti, tak ,,akciovke"
nemohol poslúžiť. Keďže "šéfom" Lyžiarskeho klubu Martin bol žalobca a majetok sa za jeho iniciatívy
previedol na firmu EURO ŠARM s.r.o.. Žalovaný legitímne vyslovil názor, že "poslúžil svojmu šéfovi".
Skutočnosti tvrdené vo výroku 18 sa zakladajú na pravde a žalovanému nie je zrejmé čím malo dôsjť
k zásahu do osobnostných práv. Potvrdzujú to aj dôkazy, ktoré predložil žalobca, a to kúpna zmluva

medzi Lyžiarskym klubom Martin a EURO ŠARM s.r.o., na základe ktorej došlo k prevodu predmetných
nehnuteľností za cenu jeden slovenských korún. Založenie predmetných nehnuteľností je preukázaná
Zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú ako dôkaz predložil žalobca. Vo výrokoch 19, 20, 21 sa
uvádzajú skutočnosti, ktorých pravdivostnú hodnotu nepoprel ani žalobca. Výroky 22, 23, 24 len
popísali ako prípad vyvíjal. Reportáž bola urobená tak, že žalovaný dal priestor na vyjadrenie bývalému

starostovi, právnikovi, ktorý mesto zastupoval a žalovaný iba popísal stav ku ktorému sa tieto osoby
vyjadrovali. Žalovaného nemohli zasiahnuť do osobnostných práv vzhľadom k tomu, že iba novinárskym
spôsobom popísali situáciu. Tvrdenia žalobcu k výrokom 25, 26, 27 sú účelové. Žalovaný komunikoval
so žalobcom čestne. Vo výroku 28 žalovaný len popísal stav v konkurznom konaní. Tieto informácie
potvrdila aj správkyňa konkurznej podstaty. Výrok 29 je tiež pravdivý.

4. Na poslednom nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Spochybnil predvolanie
na pojednávanie, ktoré sa konalo 11.8.2022, napriek tomu, že súd mal predvolanie na pojednávanie
vykázané doručenkou (čl. 1289 spisu), opak žalobca nepreukázal. Navrhol vykonanie viacerých
dôkazov, ktoré súd zamietol (odôvodnené odsek 6). Proti uzneseniu, ktorým súd vyhlásil dokazovanie

za skončené podal žalobca dňa 16.1.2023 sťažnosť. Súd dáva do pozornosti, že uznesenie, ktorým súd
vyhlásil dokazovanie za skončené je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné. Na podanie doručené 16.1.2023 súd neprihliada, nakoľko toto bolo súdu
doručené po tom ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené (zákonná koncentrácia konania).5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu; svedkov, a to: G.. X. W. (bývalý primátor
mesta Martin a aktér reportáže), U.. U. P. (právny zástupca mesta Martin), F. C., ktorý reportáž pripravil

pre žalovaného; oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: písomnosti predložené žalobcom (čl.
56-429, 546-912, 930 - 974, 1366 - 1512 - 1597 spisu), písomnosťami, ktoré predložil žalovaný (čl. 1177
-1181).

6. Súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca, a to výsluch svedkov G.. G. T., G.. T.Y. M., P.. H. P..

Výsluch týchto svedkov žalobca navrhol v podaní zo dňa 27.9.2021 (takmer 2 roky po podaní žaloby)
a na výzvu súdu do dnešného dňa neuviedol identifikačné údaje alebo adresy, z ktorých by ich súd
mohol predvolať, neuviedol dôvod výsluchu svedkov, k akými skutočnostiam majú vypovedať ani čo
sa má výpoveďou preukázať. Návrh žalobcu tak bol na poslednom pojednávaní zamietnutý, rovnako
ako vykonanie dokazovania znaleckým posudkom G.. L. Š.. Dôvodom zamietnutia bola nemožnosť jeho
predloženia keďže žalovaný uviedol, že týmto znaleckým posudkom vzhľadom k času, ktorý uplynul od

odvysielania reportáže nedisponuje. Zároveň súd poukazuje na koncentráciu konania a o práve súdu
na neskôr navrhnuté dôkazy (po vyjadrení sa žalobcu replike a žalovaného v duplike) neprihliadať. Súd
zamietol aj návrh žalobcu na výsluch G.. L. Š.. Vykonanie toho dôkazu navrhol žalovaný a nie žalobca,
ktorý neskôr tento návrh vzal späť (podanie z 11.2.2022). Žalobca vykonanie tohto dôkazu navrhol až
na poslednom pojednávaní, kde súd opäť poukazuje na koncentráciu konania.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 2.10.2014 bola v
relácii H. na programovej službe Jednotka, ktorej vysielateľom je žalovaný odvysielaná reportáž ".
W. P.. Obsahom reportáže bol proces prípravy projektu Lyžiarske stredisko Martinské Hole, ktorého
súčasťou bol aj žalovaný ako jeden z akcionárov. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný.

Sporné bolo či odvysielaním reportáže došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Sporný zásah do
osobnostných práv žalobca v žalobe zhrnul do tridsiatich výrokov odvysielaných v reportáži.

8. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

10. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Ochrana osobnosti ako všeobecné osobnostné právo je subjektívne právo každej fyzickej osoby
bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstva atď., ktoré tvorí súhrn jednotlivých čiastkových

osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej a morálnej
jednote. Je to súbor čiastkových práv a slobôd, ktorých predmetom sú nehmotné hodnoty (stránky)
osobnosti fyzickej osoby. Všeobecné osobnostné právo možno vymedziť aj jeho základnými znakmi
a to: všeobecnosť, absolútny charakter, časová neobmedzenosť, nehmotný charakter predmetu,
nescudziteľnosť a nepremlčateľnosť. Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v § 13 ods. 1 OZ je

potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť
osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj
majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa OZ).
Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez
ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, t. j. v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna

zodpovednosť.

13. Podľa čl. 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len
"ústavy) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.14.Podľačl.26ods.2prvejvetyústavykaždýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez

ohľadu na hranice štátu.

15. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

16. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu
zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a
bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

17. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť,
môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

18. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná a to z viacerých dôvodov.

19. V prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s časťami žaloby, ktoré smerovali voči pôvodnému

žalovanému v 2. rade (Slovenská Televízna spoločnosť s.r.o.) voči ktorému bolo konanie uznesením
zastavené. Žalobca na túto zmenu síce reagoval opravou žaloby, a to podaním zo dňa 1.3.2022,
ale toto podanie bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu.
Nakoľko nebolo doplnené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu, súd naň nemohol v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

prihliadnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné žalobné návrhy, ktoré smerovali voči Slovenskej
Televíznej spoločnosti s.r.o. zamietnuť nakoľko smerovali voči osobe, ktorá nie je žalovaným a rovnako
súd mohol skúmať žalobu len v tej časti, ktorá sa týkala reportáže, ktorej vysielateľom bol žalovaný,
nakoľko v ostatných častiach chýba žalovanému pasívna vecná legitimácia.

20. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovaného a) splnenia povinnosti
upustiť od neoprávnených zásahov do práva osobnosti, povinnosti odstrániť následky spôsobené
zásahmi do práv na ochranu osobnosti, osobnej ujmy na cti a dôstojnosti žalobcu v reportáži Š. W.
P. XXXX. Ďalej žiadal, aby žalovaný b) uskutočnil formou primeraného zadosťučinenia spočívajúceho
vo forme verejného ospravedlnenia prostredníctvom 2 celoštátnych médií 1x printové a 1x elektronické

médium, tak, že je povinný strpieť uverejnenie správy: ,,RTVS, ako verejnoprávna televízia zodpovedá
za odvysielanie nepravdivých výrokov v relácii ,,H. reportáž Š. W. P. Q. H. XXXX, sa ospravedlňuje p. Q.
C. za odvysielanie nepravdivých, nepreverených výrokov, v súvislosti s projektom výstavby Martinských
holí". Posledným nárokom bol náhrada c) nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 500.000,- eur a
náhradu trov konania. Nárok žalobcu tak možno rozdeliť do troch častí. Výroky, ktoré súd skúmal

vzhľadom na vyššie uvedené boli výroky označené ako číslom 9 až 30. Ostatné výroky boli odvysielané
pôvodným žalovaným v 2. rade.

21. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného o nevykonateľnosti žalobného návrhu.

22. Žalobca sa v prvej časti domáhal splnenia povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
osobnosti, povinnosti odstrániť následky spôsobené zásahmi do práv na ochranu osobnosti, osobnej
ujmy na cti a dôstojnosti žalobcu v reportáži Š. W. P. XXXX. Žalovaný správne namietal nevykonateľnosť
takéhoto žalobného návrhu, pretože z neho vôbec nevyplýva od akých zásahov má žalovaný upustiť a
aké následky má odstrániť. Túto námietku súd považoval za dôvodnú. Jednou z požiadaviek súdneho

rozhodnutia je, aby povinnosť, ktorú súd strane sporu ukladá, bola určená jednoznačne, jasne a
zrozumiteľne. Rovnako to platí o druhej časti žalobného návrhu, z ktorej nie je zrejmé či ospravedlnenia
má zverejniť žalovaný, a teda táto povinnosť spočívať v aktívnom konaní žalovaného alebo má ísť opasívne konanie žalované. Rovnako nie je zrejmé v akých médiách po akú dobu akou formou sa má
ospravedlnenie uskutočniť.

23. Súd si uvedomuje, že záver o nevykonateľnom žalobnom návrhu je potrebné odstraňovať postupom
podľa § 129 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom na štádium konania skúmal či by prípadná oprava žalobného
návrhu znamenala pre žalobcu úspech v spore a dospel k záveru, že žalobu by bolo potrebné zamietnuť
aj v prípade perfektného žalobného návrhu, a to z iných dôvodov.

24. Podstatným v spore o ochranu osobnosti medzi žalovaným (ako vysielateľom) a žalobcom, u
ktorého malo dôjsť odvysielaním reportáže k neprípustnému zásahu do jej osobnostných práv, a to
takému, ktorý zakladá aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu
zodpovedanie otázky, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva
alebo slobody jednej zo sporových strán, a to medzi ústavou a dohovorom garantovanou slobodou
prejavu (čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 dohovoru) a základným právom žalovaného vyhľadávať a

rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom (čl. 26 ods. 2 a 4 ústavy),
a právom na ochranu osobnosti žalobcu, ktoré je taktiež garantované ústavou (najmä čl. 19 ústavy).
Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi
ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou
prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje

na doterajšiu judikatúru (napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. IV.
ÚS 448/2012-54) kedy Ústavný súd SR (ďalej len "ÚS SR") opakovane zdôraznil, že každý konflikt
vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnýchzmlúvoľudskýchprávachazákladnýchslobodách)trebariešiťprostredníctvomzásady
ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07), resp. že

všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva
alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody
(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia
byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú
mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv

nemusívždynevyhnutneviesťkzáveruoneoprávnenostitakéhozásahu,akboldôsledkomuplatňovania
iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol
hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru
(intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so
slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej

judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj
slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré
bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej
spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a

sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I.
ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

25. Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na
otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade "hovoril". KTO "hovoril": žalovaný

ako vysielateľ je tzv. "nositeľom" slobody prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany
slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného
záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých
záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca
umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. O KOM bola odvysielaná reportáž a do koho

osobnostnejsféryzasahoval,resp.malzasahovať:stupeňdovolenejkritikysamenípodľacharakteristiky
osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u "bežných"
občanov. V posudzovanom prípade namietaná reportáž obsahovala informácie týkajúce sa žalovaného,
ktorý v období ktorého sa reportáž týka vykonával funkciu riaditeľa Lyžiarskeho klubu Martin, neskôr
bol akcionárom akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské Hole, a to spolu s mestom Martin,

mestom Vrútky, Lyžiarskym klubom Martin, Klubom slovenských turistov Turca a ďalšími troma fyzickými
osobami. Je teda zrejmé, že dotknutú osobu je možno považovať za tzv. osobu verejnú (ktoré môžeme
rozdeliť na dve skupiny: osoby verejne činné, t. j. politici, sudcovia, prokurátori, štátni úradníci a osoby
verejne známe, ktoré vynikajú v určitých aktivitách, prípadne sa významne angažujú v určitých aktivitáchalebo záležitostiach verejného záujmu). Osoby vstupom do verejného priestoru musia preukazovať
vyššiu mieru záujmu o ich osobu. ČO bolo obsahom namietanej reportáže: v danom prípade žalovaný
v namietanej reportáži informoval výlučne ohľadom projektu Lyžiarskeho strediska Martinské Hole,

jeho prípravy, financovania. Informácie sa netýkali súkromia žalobcu, ale iba záležitostí verejného
záujmu. Pri zadaní mena žalobcu do internetového vyhľadávača sa zobrazí celkovo takmer 1.110.000
výsledkov, čo svedčí o tom, že žalobca je osobou verejne známou. KDE bola reportáž uverejnená
súdna judikatúra uvádza, že vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje,
tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Avšak ak je ich autorom novinár alebo média, tak jeho

privilegované postavenie do určitej miery neutralizuje toto kritérium. Teda ochrana práv je vyššia na
strane žalovaného. K otázke KEDY bola reportáž zverejnená Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
Pl. ÚS 5/03 uvádza, že verejnosť má právo na aktuálne informácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú otázok
dôležitého verejného záujmu. Existuje verejný záujem na tom, aby verejnosť dostala informácie týkajúce
sa činnosti, štátnych orgánov. Pokiaľ teda tieto poskytnú novinárom určité informácie, verejnosť ich
má právo dostať a úlohou novinárov je ich verejnosti sprostredkovať. Nie je úlohou novinárov tieto

informácie selektovať, pretože verejnosť má právo na úplné a presné informácie (rozsudok ESĽP vo
veci News Verlag GmbH a CoKG proti Rakúsku z r. 2000). Je naopak na štátnych orgánoch, aby
zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov a masmédií verejnosti
sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi (rozhodnutie ESĽP Bladet Tromso a Stensaas
proti Nórsku z r. 1999). Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 2/1999 každý má právo spoľahnúť sa

(dôvera v právo) na to, že štátny orgán voči nemu koná v súlade s ústavou a zákonom, pričom nemôže
znášať negatívne dôsledky preto, že tak štátny orgán nekoná. V prejednávanej veci išlo o spravodajskú
reportáž a jej autor p. C. vypovedal, že pracoval s relevantnými zdrojmi, žalovaný bol z jeho strany
prizvaný, aby pri reportáži spolupracoval čo žalovaný odmietol. Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva novinárska sloboda, teda aj médií, tiež zahrňuje možné odchýlenie sa k určitému stupňu

"nadsázky" alebo dokonca provokácie a je uznávaná dobrá viera novinára v prípade, že si overil fakty
a tlač nenesie zodpovednosť ani vtedy, ak sa neskôr dokáže nepravdivosť faktov, pretože prispieva
k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, pričom tlač môže používať pri písaní článkov
určitú formu zjednodušenia. Podľa súdnej judikatúry žalovaný nemal povinnosť overovať si pravdivosť
informácií od štátnych orgánov a selektovať ich vyjadrenia. V tejto časti podľa názoru súdu nedošlo k

zneužitiu práva žalovaného na slobodu slova. K otázke AKO boli informácie v relácii formulované súdna
judikatúra rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ
čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na
svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu.
Ochrana hodnotiacich úsudkov z hľadiska slobody prejavu je intenzívnejšia ako ochrana faktov, ktoré

sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v
náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 357/96, podľa ktorého polemické výroky zásadne
vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože každý
názor,stanovisko,kritika,atodokoncanielenpolemickyuvedená,jezásadneprípustná,pretožesloboda
prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti. V tomto smere súd konštatuje, /že

výroky uvedené v reportáži, aj keby boli kvalifikované ako skutkové tvrdenia, nie sú žiadnym spôsobom
spôsobilé privodiť žalovanému značnú ujmu v jeho osobnostných právach, nakoľko nie sú difamujúce,
znevažujúce. V prejednávanej veci súd nezistil nerovnováhu ani v jednej otázke.

26. Žalobca sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že predmetná reportáž bola spôsobilá

zasiahnuť do jeho osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide len o jeho subjektívny pocit, či
dojem, keďže súd nemal žiadnym spôsobom za preukázané konkrétne pôsobenie reportáže nielen na
verejnosti, ale ani v okruhu jeho blízkych a známych. Ak žalobca tvrdí, že článok spôsobil zníženie jej
cti, povesti, dôstojnosti, či dobrého mena v spoločnosti, bolo jeho dôkazným bremenom túto skutočnosť
preukázať. Žalobca za týmto účelom nenavrhol žiaden dôkazy. Práve naopak z vykonaných dôkazov

(výsluch p. C.) vyplýva, že žalobca nemal dobrú povesť ani pred natočením reportáže. V neposlednom
rade ani zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva ako konkrétne sa mal zásah do práva na ochranu
jeho osobnostných práv prejaviť.

27. Na záver sa súd zaoberal aj námietkou premlčania žalovaného, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo/194/2011). Premlčaniu tak teda podlieha
nárok žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 500.000,- eur. Počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskehozákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo

17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Reportáž bola odvysielaná 2.10.2014, premlčacia lehota tak začala
plynúť 3.10.2014. Žaloba bola podaná 19.11.2019 a teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby. Žalobca na svoju obranu uviedol, že reportáž sa dá pozrieť z archívu a preto zásah do jeho
osobnostných práv stále trvá. Zákon upravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jeho dĺžku. Začiatok
plynutia premlčacej doby je naviazaný na okamih kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, a teda

v prípade ochrany osobnosti - kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv a nie od
akéhokoľvek okamihu keď neoprávnený zásah trvá. Takéto tvrdenie žalobcu by znamenalo, že z práva,
ktoré podlieha premlčaniu by sa stalo právo, ktoré sa nepremlčuje.

28. Vzhľadom na to, že súd nezistil, že by zásah v podobe odvysielanej reportáže bol neoprávnený, resp.
že by bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti žalobcu a zároveň, že

časť nároku bola premlčaná, bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a
žalovanému ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV (Saratovská 1/A, Bratislava) písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).