Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPv/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210874
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118210874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovičvprávnejvecižalobcu:BeneVitae,s.r.o.,Račianska
109/a, 831 02 Bratislava, IČO: 46 031 952, zast. LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 237 325, proti žalovanému: FAROUK SYSTEMS Slovensko s. r. o., Obchodná 537/68, 811 06
Bratislava,
IČO: 45 283 192, zast. MEINL LEGAL, s. r. o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava,
IČO: 47 234 814, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a o primerané zadosťučinenie, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I

č.k. 27CbPv/4/2018-456 zo dňa 2. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27CbPv/4/2018-456 zo dňa 2. júla
2021 v napadnutej časti I., II., III. a V. výroku potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom žalovanému uložil povinnosť
sa žalobcovi písomne ospravedlniť v nasledovnom znení: „Spoločnosť FAROUK SYSTEMS Slovensko

s. r. o., so sídlom: Obchodná 537/68, 811 06 Bratislava, SR, IČO: 45 283 192, zapísaná v
Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 61877/B, sa týmto
ospravedlňuje spoločnosti BeneVitae, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 13, 821 09 Bratislava, SR, IČO:
46 031 952, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro,
vložka č. 70602/B, za šírenie nepravdivých, skresľujúcich a zavádzajúcich informácií o výrobkoch
predávaných spoločnosťou BeneVitae, s.r.o., ktoré boli z našej strany neoprávnene označené ako
rizikové, neoriginálne a vadné.“, a to do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom žalovanému

uložil povinnosť sa písomne ospravedlniť spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. so sídlom: Na pántoch
18, 831 06 Bratislava, IČO: 31 393 781 v nasledovnom znení: „Spoločnosť FAROUK SYSTEMS
Slovensko s. r. o., so sídlom: Obchodná 537/68, 811 06 Bratislava, SR, IČO: 45 283 192, zapísaná
v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 61877/B, sa
týmto ospravedlňuje za šírenie nepravdivých, skresľujúcich a zavádzajúcich informácií o výrobkoch
predávaných spoločnosťou BeneVitae, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 13, 821 09 Bratislava, SR, IČO:
46 031 952, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka

č. 70602/B, ktoré boli z našej strany neoprávnene označené ako rizikové, neoriginálne a vadné.“, a to
do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 9.000,00 eur, a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. výrokom v zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. V. výrokom žalobcovi priznal náhradu trovkonania proti žalovanému v rozsahu 25 %. O výške priznanej náhrady trov konania v eurách rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 41, § 42 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, 2, § 45 ods.

1, 2, § 53 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2,
§ 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2018 domáhal,
aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa nekalosúťažného konania, poskytnúť žalobcovi
primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme vykonaním uverejnenia ospravedlnenia spoločnosti

BeneVitae, s.r.o. a spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. (ďalej len „DM“) ako aj zaplatiť žalobcovi
primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 45.000 eur a náhradu trov konania.
Súd konštatoval, že medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaný bol v r. 2018 výhradným dovozcom
výrobkov CHI v SR a že spolupracoval so žalobcom, ktorý výrobky CHI kúpené od žalovaného dodával
do siete DM.
Na pojednávaní dňa 11.06.2021 žalobca uviedol, že celkový obrat žalobcu zo spolupráce s DM v roku

2018dosiahol2,2mil.eurstým,žetovardodávalvýlučnedoDM,boltojehoexistenčnýpartner,budujesi
svoje obchodné meno vo vzťahu k DM už 10 rokov, nakoľko 10 rokov dodáva výrobky do DM a konaním
žalovaného bolo jeho obchodné meno ohrozené.
Súd najskôr skúmal, či žalobca a žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži. Súčasne skúmal
aktívnuapasívnuvecnúlegitimáciustránsporu.Uviedol,žeztvrdeníopodnikanístránsporualistinných

dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé a nesporné, že obe strany sporu v roku 2018 podnikali
v oblasti kozmetických výrobkov. Je nesporné, že žalovaný vykonával výhradného dovozcu výrobkov
značky CHI. Z vykonaného dokazovania, tvrdení strán sporu, emailov založených v súdnom spise
a podľa listu zo dňa 11.04.2018 mal súd za preukázané, že žalobca dodával do DM výrobky CHI
nadobudnuté od žalovaného, príp. iného zahraničného dodávateľa, pričom žalovaný mohol výrobky

CHI sám dodávať priamo do DM, príp. prostredníctvom tretej osoby. Z uvedeného vyplýva, že strany
sporu vyvíjali súťažnú činnosť na trhu s kozmetickými výrobkami na území SR v snahe o dosiahnutie
hospodárskeho prospechu, a teda boli v r. 2018 v súťažnom vzťahu. Na základe čl. 15 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017, § 15 ods. 1 zákona č. 506/2009
Z. z. o ochranných známkach a judikatúry Európskeho súdneho dvora, v prípade, ak výrobca predá

výrobky opatrené ochrannou známkou distribútorovi na území Slovenskej republiky alebo akémukoľvek
z distribútorov výrobcu pôsobiacich na území EÚ, výrobca prevedie vlastnícke právo k výrobku inému
subjektu, čím dochádza k poskytnutiu súhlasu a zároveň vyčerpaniu práv z ochrannej známky. Následne
je možné s týmito výrobkami obchodovať, t.j. vykonávať ich nákup a predaj na území EÚ, bez ohľadu
na to, od ktorého distribútora výrobcu na území EÚ je tovar dodaný. Právo EÚ nevylučuje nákup

kozmetických výrobkov aj z iných členských štátov EÚ, preto každá zo strán sporu mala vlastný záujem
na dodávaní čo najväčšieho počtu výrobkov CHI na slovenský trh, a teda do siete DM.
Z listu zo dňa 11.04.2018 mal súd za preukázané, že žalovaný sa snaží dodávať výrobky CHI priamo do
siete DM na úkor žalobcu, t.j. sú v súťažnom vzťahu, ktorý z nich bude výrobky do siete DM dodávať.
Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, je medzi nimi vzájomný

súťažný vzťah, je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Z emailu zo dňa 05.04.2018 mal súd za preukázané, že žalobca oznámil žalovanému, že s nimi ukončuje
spoluprácu.
Listom zo dňa 11.4.2018 žalovaný oznámil DM že:
1) spolupráca so žalobcom bola ukončená, že

2) žalobcovi naďalej nebude dodávať tovar značky CHI a že
3) nakoľko dovoz a predaj tovarov značky CHI výrobcu FAROUK SYSTEMS Inc. je pre jednotlivé
územia kontrolovaný tak, aby sa zabezpečil len predaj originálnych a nezávadných produktov, výlučne
predaj tovaru značky CHI na území Slovenskej republiky prostredníctvom žalovaného zabezpečuje
predaj originálneho a nezávadného tovaru. Iný predaj by predstavoval riziko predaja neoriginálnych a

závadných tovarov a zároveň by bol v rozpore s postavením výhradného dovozcu značky CHI,
4) žalovaný je pripravený dodávať tovar značky CHI do siete DM.
Z listu zo dňa 24.05.2018 mal súd za preukázané, že žalovaný DM vyzval na upustenie od
neoprávneného zasahovania do práv majiteľa ochrannej známky a na upustenie od nekalosúťažného
konania. Vo výzve žalobca uviedol: „Nakoľko dovoz a predaj tovarov značky CHI výrobcu FAROUK

SYSTEMS INC. je pre jednotlivé územia výrobcom kontrolovaný tak, aby bol zabezpečený iba predaj
originálnych a nezávadných produktov, výlučne predaj tovaru značky CHI na území Slovenskej republiky
prostredníctvom spoločnosti FAROUK SYSTEMS Slovensko, s.r.o, zabezpečuje predaj originálneho
a nezávadného tovaru. Akýkoľvek iný predaj predstavuje riziko predaja neoriginálneho a vadnéhotovaru. O naplnení tohto rizika svedčí napr. výskyt tovarov značky CHI v predajniach siete dm
po uplynutí výrobcom stanovenej doby trvanlivosti. Zároveň používanie ochrannej známky CHI bez
súhlasu spoločnosti FAROUK SYSTEMS INC. ako majiteľa ochrannej známky predstavuje neoprávnené

používanie tejto ochrannej známky a neoprávnený zásah do práv majiteľa ochrannej známky.“
Z emailu zo dňa 07.06.2018 odoslaného z [email protected] na email [email protected] mal súd za preukázané,
že DM oznámila žalobcovi, že výrobky CHI sťahuje z predaja do skladov, kým sa neukončí spor medzi
žalobcom a žalovaným.

Z emailu zo dňa 13.06.2018 z [email protected] zaslaný
[email protected] v kópii na [email protected]
a [email protected] mal súd za
preukázané, že právna zástupkyňa žalovaného vychádzajúc z tvrdenia, že DM neoprávnene zasiahla do
práv majiteľa ochrannej známky a dopustila sa nekalosúťažného konania voči žalovanému a FAROUK
SYSTEMS INC tým, že v sieti DM použila ochrannú známku CHI bez súhlasu jej majiteľa a zároveň

použila nepravdivé slovné spojenie „exkluzívne v DM“ v súvislosti s produktami značky CHI, čím naplnila
skutkovú podstatu klamlivej reklamy trvá na svojej výzve zo dňa 24.5.2018, ktorou
a)žiadaDMoupustenieodneoprávnenéhozasahovaniadoprávmajiteľaochrannejznámkyaupustenie
od nekalosúťažného konania a súčasne
b) DM oznámila, že voči žalobcovi podniká výrobca produktov CHI a majiteľ tejto ochrannej známky

samostatné právne kroky.
Z Dohody o spolupráci zo dňa 27.12.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril s FAROUK
SYSTEMS, INC. ako výhradný obchodný zástupca tovaru CHI a BIOSIL dohodu, podľa ktorej má
žalovanýzáujemkúpiťtovarvhodnote50.000,00eursDPHauzatvárajútútodohoduakokúpnuzmluvu.
Listom zo dňa 22.06.2018 žalobca oznámil spoločnosti Farouk Systems, Inc, že predáva originálne

výrobky, ktoré spĺňajú dobu trvanlivosti. Poukázal na voľný pohyb tovaru podľa čl. 28 a čl. 29 Zmluvy o
fungovaní Európskej Únie v konsolidovanom znení a poukázal na ustanovenie čl. 15 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, podľa ktorého ochranná známka EÚ neoprávňuje majiteľa
zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore pod
takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.

Medzi stranami sporu je ďalej nesporné, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.06.2021,
že žalobca má uzatvorenú zmluvu s iným výhradným distribútorom z inej krajiny, a teda naďalej dodáva
výrobky CHI do predajní DM.
Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že žalobca dodával
neoriginálne výrobky v rozpore s právo EÚ. Pani M. Y. pri výsluchu strany sporu uviedla na pojednávaní

dňa 11.6.2021 ako odpoveď na otázku, či zistili niekedy vo vzťahu k tovaru žalobcu, že by bol falzifikátom
alebo by bol kúpený mimo EÚ, že tovar bol podľa nich neznámeho pôvodu a exaktne to nikdy neriešili.
Pred položením otázky p. M. Y. tvrdila, že výrobky identifikované v DM boli z Talianska a Portugalska.
Súd dospel k záveru, že konaním žalovanému došlo k nekalosúťažnému konaniu, ktoré spočíva v tom,
že žalovaný

a) ohrozil obchodné meno žalobcu, ohrozil zmluvný vzťah medzi DM a žalobcom, a teda ohrozil budúce
tržby žalobcu zo spolupráce s DM,
b) tvrdil, že iba žalovaný je schopný dodávať originálny a nezávadný tovar, napriek tomu, že v EÚ nebol
jediným výhradným dovozcom výrobkov CHI,
c) tvrdil, že akýkoľvek iný predaj predstavuje riziko predaja neoriginálneho a vadného tovaru,

d) v nadväznosti na uvedené ohrozenie obchodného mena a spolupráce žalobcu s DM, ponúkol DM
priamo spoluprácu a dodávanie výrobkov CHI.
Pretosúdkonaniežalovanéhovyhodnotilakonekalosúťažné,atedavrozporesdobrýmimravmisúťaže.
Vzhľadomnavyššieuvedenéžalovanýnaplnilskutkovúpodstatu§50ods.1OBZ-zľahčovanie,nakoľko
uvádzal a šíril o výrobkoch iného súťažiteľa (žalobcu) nepravdivé údaje spochybňujúce ich originalitu,

pravosť pôvodu, kvalitu, nezávadnosť, ktoré je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu spočívajúcu v ohrození
spolupráce s DM, tržieb, obchodného mena. K naplneniu skutkovej podstaty došlo emailom zo dňa
13.06.2018, listom zo dňa 24.05.2018, listom zo dňa 11.04.2018.
Súd teda dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania podľa § 44 OBZ a § 50
OBZ. Žalovaný uvádzal a šíril nepravdivé tvrdenia o výrobkoch žalobcu, spochybňoval ich originalitu

a nedôvodne tvrdil, že iba žalovaný dodáva originálny nezávadný tovar. O nekalosúťažné zľahčovanie
ide aj v prípade, ak by aj žalovaný uvádzal pravdivé údaje o tovaroch žalobcu, keďže boli účelovo
použité a formulované, vytiahnuté z kontextu, v snahe dosiahnuť zisk pri naplnení generálnej klauzuly
nekalosúťažného konania podľa § 44 OBZ. „Očierňovanie“ pomerov, tovarov, postupov iného súťažiteľa,ktoré napĺňa generálnu klauzulu a je spôsobilé privodiť ujmu inému súťažiteľovi je totiž zľahčovaním.
Vyzdvihovaním vlastných výrobkov tak žalovaný dokonca realizuje vlastnú reklamu na úkor žalobcu.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že sa žalovaný prostredníctvom vyhlásení a zverejnení na www.farouk.sk

dopustil klamlivej reklamy podľa § 45 OBZ, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil,
nakoľko žalovaný ako výhradný dovozca na webovej stránke publikoval informácie a odporúčania vo
vzťahu k spotrebiteľom všeobecne bez toho, aby priamo ohrozoval alebo poškodzoval záujmy žalobcu
alebo iných súťažiteľov. Je bežnou praxou v kozmetickom priemysle, že dovozcovia, príp. výrobcovia
priebežne verejnosť informujú napr. o zisteniach úradu verejného zdravotníctva a nezávadnosti, príp.

rizikovosti výrobkov. Z listín predložených žalobcom, ktoré preukazujú zverejnený obsah súd nezistil
takú publikáciu, ktorú by bolo možné hodnotiť ako nekalosúťažnú, napĺňajúcu znaky skutkovej podstaty
klamlivej reklamy.
Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: zdržať sa nekalosúťažného konania,
uverejňovania a rozširovania nepravdivých, skresľujúcich a zavádzajúcich informácií v akejkoľvek
forme, podobe a súvislostiach týkajúcich sa výrobkov predávaných žalobcom. Pokiaľ ide o zdržanie

sa nekalosúťažného konania, žalobca súdu nepreukázal dôvodnosť žaloby v tejto časti navrhovaného
petitu, preto súd žalobu v tejto časti zamietol, a to najmä preto, že žalobca súdu nepreukázal, že
nekalosúťažné konanie naďalej trvá, ani existenciu dôvodnej obavy, že také konanie v budúcnosti hrozí.
Žalovaný výrobky CHI do siete DM nedodáva a žalobca v spolupráci s DM pokračuje.
Súd konštatoval, že žalobca má nárok na primerané zadosťučinenie, ktoré si nemožno zamieňať s

náhradou škody a z hľadiska rozsahu a závažnosti nekalosúťažného konania musí byť primerané, či už
materiálne alebo nemateriálne. V prípade ospravedlnenia sa súd považoval za dôvodné a primerané
písomné ospravedlnenie sa žalobcovi, avšak nie zverejnenie v denníku SME a písomné ospravedlnenie
sa DM za uvádzanie a šírenie nepravdivých, skresľujúcich a zavádzajúcich informácií o výrobkoch
predávanýchžalobcom,ktoréboližalovanýmneoprávneneoznačenéakorizikové,neoriginálneavadné.

Nekalosúťažné konanie nebolo realizované verejne, ale cielené na spoluprácu s DM, v snahe dosiahnuť
zisk zo spolupráce s DM, preto súd považoval za dôvodné a primerané ospravedlnenie sa vo vzťahu k
účastníkom daného právneho vzťahu v písomnej podobe tak ako žiada žalobca, avšak bez publikovania
v denníku SME. Súd preto petitu čiastočne vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. rozsudku, a
teda povinnosťou žalovaného je písomné ospravedlnenie doručiť žalobcovi a DM.

Uplatnenie peňažného primeraného zadosťučinenia vo výške 1/2 obratu z predaja výrobkov CHI v roku
2017 (vo výške medzi stranami sporu nespornej 90.000,00 eur/2 =45.000,00 eur) vzhľadom na rozsah
nekalosúťažného konania, netrvanie protiprávneho stavu v čase rozhodovania súdu, skutočnosť, že
nedošlo k poklesu tržieb žalobcu (ale naopak nárastu v roku 2018 na 131.000,00 eur), skutočnosť, že
naďalej žalobca dodáva výrobky CHI do DM, súd považoval 45.000,00 eur za neprimerane vysoké. Na

jednej strane súd vzal do úvahy, že žalovaný ohrozil podnikanie žalobcu s obratom 2,2 mil. eur ročne
a dopustil sa nekalosúťažného konania v súvislosti s obratom z výrobkov CHI v roku 2018 vo výške
131 000,00 eur, na strane druhej vzal súd do úvahy skutočnosť, že nekalá súťaž je zakázaná a okrem
ospravedlnenia sa je potrebné ako primerané zadosťučinenie aj zaplatenie 10 % z obratu výrobkov CHI
za rok 2017, pričom je potrebné si uvedomiť, že obrat nerovná sa zisk, a preto 50 % je neprimerane

vysoké percento v danom prípade. Vzhľadom na druh podnikania, rozsah podnikania strán sporu, súd
považoval za primerané zadosťučinenie zaplatenie 9.000,00 eur ako 10 % zo sumy 90.000,00 eur, 10
% ročného obratu CHI výrobkov v roku 2017. Na strane žalovaného uvedená suma nie je likvidačná a
na strane žalobcu je spolu s ospravedlnením primeraným zadosťučinením za nekalosúťažné konanie.
Súd preto žalobcovi priznal nárok vo výške 9.000,00 eur a v zvyšnej časti uplatňovaného nároku žalobu

zamietol. Žalobca bol čiastočne úspešný vo výroku ospravedlnenia sa žalobcu (bez zverejnenia v SME),
úspešný vo výroku ospravedlnenia sa DM, neúspešný v zdržovacom výroku a čiastočne úspešný vo
výroku finančného primeraného zadosťučinenia, ktorého výška ale závisela od posúdenia súdu, teda
nejedná sa o čiastočný úspech podľa § 255 ods. 2 CSP, ale o plný úspech v danom výroku. Súd teda
vyhodnotil, že žalobca bol úspešný v 2,5 výrokoch zo 4, t.j. bol úspešný 62,5 %, a žalovaný bol úspešný

37,5%, t.j. žalobcovi súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške rozdielu, t.j. 25 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I., II., III. a V.
výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Text ospravedlnenia, ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou a ktorého znenie súd prvej inštancie
uviedol vo výrokoch I. a II. rozsudku, je podľa názoru žalovaného neurčitý a vágny. Nie je z neho
zrejmé, kedy ani aké konkrétne informácie mal žalovaný šíriť o výrobkoch predávaných žalobcom,ktoré by boli nepravdivé, skresľujúce ani zavádzajúce, ani aké výrobky predávané žalobcom mali byť
označené za rizikové, neoriginálne a vadné. Takto formulovaný výrok ospravedlnenia je podľa názoru
žalovaného neurčitý a nevykonateľný. Žalobca v zmysle jeho písomných a ústnych vyjadrení dodáva

do spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. rôzne kozmetické výrobky, nielen výrobky zn. CHI, ktorých bol
žalovaný výhradným distribútorom, a ktoré žalobca pôvodne odoberal od žalovaného a následne ich
predával spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. Akákoľvek komunikácia žalovaného voči spoločnosti dm
drogerie markt, s.r.o. sa týkala výlučne výrobkov CHI. Preto ospravedlnenie, ktoré sa týka všetkých
(bližšie neurčených) výrobkov predávaných žalobcom, o ktorých mal v zmysle textu ospravedlnenia

žalovaný šíriť nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce informácie, pričom mal všetky (bližšie neurčené)
výrobky predávané žalobcom spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. označiť za rizikové, neoriginálne
a vadné, nezodpovedá konaniu žalovaného, ktorým sa mal dopustiť nekalosúťažného konania, ani
zistenému skutkovému stavu.
Žalovaný zotrval na presvedčení, že o žiadnych výrobkoch žalobcu nešíril nepravdivé, skresľujúce
ani zavádzajúce informácie, ani neoznačil výrobky predávané žalobcom za rizikové, neoriginálne ani

vadné. Žalovaný v žiadnom zo svojich listov ani emailov neuviedol žiadnu nepravdivú informáciu o
výrobkoch dodávaných žalobcom; žalovaný sa k žiadnym výrobkom dodávaným žalobcom spoločnosti
dm drogerie markt, s.r.o., nevyjadril - s výnimkou pravdivej informácie o výrobkoch po dátume spotreby
nachádzajúcich sa v predajniach DM. Tovar po dátume spotreby je vadným tovarom, pričom tento
tovar bol do siete predajní DM dodaný žalobcom. Jednalo sa teda o pravdivú informáciu, ktorá bola

spoločnosti dm drogerie markt s.r.o. poskytnutá za účelom ochrany práv spotrebiteľov, aby si nezakúpili
vadný tovar po dátume spotreby. S touto skutočnosťou sa súd vôbec nevysporiadal. Jediné, čo žalovaný
vo svojich listoch a emailoch konštatoval je, že výhradný distribútor, ktorý dodáva tovar priamo od
výrobcu, môže garantovať originalitu a nezávadnosť dodávaného tovaru - na tejto informácii nie je nič
nepravdivé. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že žalobca nebol v rozpore s § 11 zákona č.

506/2009 Z. z. o ochranných známkach, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných
známkach“) ochotný odhaliť pôvod ani distribučné siete ním dodávaných výrobkov CHI, aby preukázal,
že dodáva originálny tovar - a to ani na žiadosť samotného výrobcu, spoločnosti FAROUK SYSTEMS
INC. Žalovanému nebolo zrejmé z akého dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaný ohrozil obchodné
meno žalobcu a zmluvný vzťah medzi spoločnosťou dm drogerie markt s.r.o. a žalobcom, a teda budúce

tržby žalobcu zo spolupráce so spoločnosťou dm drogerie markt s.r.o.; takéto konštatovanie je v rozpore
s vykonaným dokazovaním.
Žalovaný ďalej namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho mal súd za preukázané, že došlo k stiahnutiu
výrobkov CHI z predaja do skladov, t.j. že konanie žalovaného malo priamy dosah na stiahnutie výrobkov
z predaja, a teda možný vplyv na tržby z predaja výrobkov CHI, to v spojení s ohrozením obchodného

mena a spolupráce žalobcu, nakoľko DM vyhodnotila tvrdenia žalovaného natoľko závažné, že výrobky
stiahla z predaja do skladu. Nikde v emaile zo dňa 07.06.2018 sa nepíše, že by došlo k stiahnutiu
výrobkov CHI z predaja. Opak vyplýva z výpovede pani J. vo veci trestného oznámenia žalobcu na
konateľku spoločnosti žalovaného, pani M. Y., pre podozrenie z prečinu zneužitia účasti na hospodárskej
súťažiatiežzpísomnýchaústnychvyjadrenísamotnéhožalobcu.Namietal,žesúdsavôbecnezaoberal

skutočným obsahom a účelom listov zo dňa 11.04.2018 a 24.05.2018 a emailu zo dňa 13.06.2018 a
posudzoval jednu z kontextu vytrhnutú vetu, na základe ktorej nesprávne ustálil, že motívom konania
žalovaného bolo získanie zisku na úkor žalobcu. Žalovaný nemá a nikdy nemal záujem poškodiť dobré
meno žalobcu; jediným záujmom žalovaného bola ochrana výrobkov ním distribuovaných, ochranných
známok viažucich sa k týmto výrobkom a ochrana dobrého mena a povesti spoločnosti žalovaného a

tiež výrobcu - spoločnosti FAROUK SYSTEMS INC. Na právne úkony spojené s ochranou výrobkov
spoločnosti FAROUK SYSTEMS INC. a ochranných známok viažucich sa k týmto výrobkom udelila
spoločnosť FAROUK SYSTEMS INC. žalovanému osobitné splnomocnenie.
Ohľadne konania v hospodárskej súťaži žalovaný poukázal na to, že súd uvádza, že žalovaný mohol
výrobkyCHIsámdodávaťpriamodoDM,prípadneprostredníctvomtretejosoby-tátoskutočnosťnebola

v konaní preukázaná a žalovaný výrobky CHI do siete drogérií DM nikdy nedodával (ani priamo, ani
prostredníctvom tretej osoby odlišnej od žalobcu). Neobstojí teda názor súdu, že každá zo strán sporu
mala vlastný záujem na dodávaní čo najväčšieho počtu výrobkov CHI na slovenský trh, a teda do siete
DM (keďže žalovaný nikdy do siete DM priamo svoje výrobky nedodával a skupina jeho odberateľov
bola diametrálne odlišná). Žalovaný ponúkol spoločnosti dm drogerie markt s.r.o. spoluprácu, avšak

táto bola odmietnutá a žalovaný sa o jej nadviazanie viac nepokúšal. Preto žalovaný nepovažoval
odôvodnenie súdu, že „strany sporu vyvíjali súťažnú činnosť na trhu s kozmetickými výrobkami na
území SR v snahe o dosiahnutie hospodárskeho prospechu, a teda boli v roku 2018 v súťažnom
vzťahu“, za dostatočné a presvedčivé. Sortiment tovaru ponúkaného žalobcom je teda výrazne širší akosortiment žalovaného a tiež aj okruh odberateľov žalobcu je diametrálne odlišný od okruhu odberateľov
žalovaného, s čím sa súd nevysporiadal. Komunikácia žalovaného voči spoločnosti dm drogerie markt,
s.r.o. nemala súťažný zámer, ale zámer informatívny - jednak o ukončení spolupráce so žalobcom a

tiež smerujúci k náprave protiprávneho konania spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o., preto s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.05.2007, sp. zn. 32 Odo 229/2006 žalovaný nemal za
jednoznačne preukázané, že žalobca a žalovaný sú súťažiacimi v hospodárskej súťaži. Okrem toho
namietal, že v čom bolo konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, súd bližšie neodôvodnil.
Odôvodnenie v tomto smere nepovažoval za dostatočne presvedčivé. Akceptujúc odôvodnenie súdu, by

akákoľvek ponuka iného dodávateľa jednému odberateľovi mohla byť posúdená ako rozporná s dobrými
mravmi súťaže. Žalovaný mal ďalej za to, že jeho tvrdenia uvedené v listoch adresovaných spoločnosti
dm drogerie markt, s.r.o., neboli spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Jednalo
o tvrdenia pravdivé a zároveň z výpovede pani J. vo veci trestného oznámenia žalobcu na konateľku
spoločnosti žalovaného pre podozrenie z prečinu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži vyplynulo, že
korešpondencia žalovaného zaslaná spoločnosti DM žiadnym spôsobom neovplyvnila spoluprácu tejto

spoločnosti so žalobcom, tvrdeniam uvedeným v tejto korešpondencii neuverili a nemali ani najmenšie
podozrenie, že by sa žalobca čohokoľvek dopustil. Zároveň konateľ žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 11.06.2021 dezinterpretoval obsah komunikácie žalovaného voči spoločnosti DM. Vzhľadom na
vyššie uvedené mal žalovaný za to, že svojím konaním nenaplnil podmienky generálnej klauzuly
nekalosúťažného konania; ich naplnenie nebolo v konaní preukázané ani súdom riadne a presvedčivo

odôvodnené. Nesúhlasil so záverom súdu, že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zľahčovania
podľa § 50 ods. 1 OBZ. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že žalobcovi
žiadna ujma nevznikla - majetková ani nemajetková. Naopak, tržby spoločnosti žalobcu z predaja
sortimentu CHI v sieti drogérií DM za rok 2018 (a tiež celkové tržby) v porovnaní s predchádzajúcim
rokom, ako aj v nasledujúcich rokoch, vzrástli. Keďže je spoločnosť DM podľa tvrdení žalobcu jeho

jediným odberateľom, je zrejmé, že k žiadnemu narušeniu obchodného vzťahu, poškodeniu obchodného
mena žalobcu ani vzniku inej ujmy na strane žalobcu nedošlo. Priznané primerané zadosťučinenie v
peniazoch považoval za nespravodlivé. Nesúhlasil ani so žalobcovi priznanou náhradou trov konania
vo výške 25 %. Napriek tomu, že výška primeraného zadosťučinenia v peniazoch závisí od posúdenia
súdu, žalobca, ako strana disponujúca konaním, by túto mala uplatniť v primeranej výške a v súlade s

rozhodovacou praxou súdov. Žalobca si uplatnil sumu 45.000 eur, ktorá bola zjavne neprimeraná, pričom
úspešný bol iba v 1/5 z žalovanej sumy. Tomu by podľa žalovaného mala zodpovedať aj priznaná výška
náhrady trov konania. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.08.2021. Podľa
názoru žalobcu oba predmetné výroky rozhodnutia spĺňajú podmienku určitosti a vykonateľnosti, je ním
jednoznačne vymedzená povinnosť žalovaného, rozsah povinnosti, ako aj lehoty na jej splnenie. Oba
výroky neobsahujú žiadne nadbytočné údaje, navyše predmetné ospravedlnenia nebudú zverejnené
v tlači, ani nie sú určené pre tretie osoby, majú byť adresované výlučne žalobcovi a spoločnosti DM,

ktoré nepochybne vedia, z akého dôvodu a v akej veci im budú predmetné ospravedlnenia doručené.
Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 219/2007. Ďalej uviedol,
že zodpovednosť za to, či sa v kamennej prevádzke svojho obchodného partnera nachádza tovar
po dátume spotreby nenesie zodpovednosť žalobca, ale priamo jeho obchodný partner a predajca
- spoločnosť DM, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj § 6 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. Poukázal na

to, že žalovaný svoje protiprávne konanie, ktorým porušil pravidlá súťaže a naplnil znaky skutkovej
podstaty nekalosúťažného konania ospravedlňuje nesplnením údajnej „povinnosti“ žalobcu podľa §
11 zákona o ochranných známkach voči výrobcovi spoločnosti FAROUK SYSTEMS INC., resp.
žalovanému, ktorá ale nikdy žalobcovi nevznikla a ani len nemohla vzniknúť. Čo sa týka naplnenia
znakov skutkovej podstaty nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, žalobca považoval za

nesporné, že sporové strany boli v rozhodnom čase spolu v hospodárskej súťaži, oba subjekty podnikali
v oblasti kozmetických výrobkov. Neobstojí argument žalovaného, že mal zámer dodávať kozmetické
výrobky iba kozmetickým salónom (čo nie pravda, nakoľko žalovaný sa snažil po ukončení spolupráce
so žalobcom nekalosúťažným konaním nahradiť žalobcu v distribúcii výrobkov CHI spoločnosti DM, o
čom svedčí list zo dňa 11.04.2018 označený ako Oznámenie o tovare “CHI“, v ktorom žalovaný uvádza,

že predaj originálnych a nezávadných výrobkov zaručuje iba on, predaj od iných osôb predstavuje
riziko neoriginálnych a závadných výrobkov, a zároveň uvádza, že má záujem o dodávanie výrobkov
CHI spoločnosti DM). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že aj žalovaný mal možnosť a priamy záujem
dodávať výrobky CHI tomu istému subjektu ako žalobca. Zastával názor, že žalovaný konal v rozpores dobrými mravmi, nakoľko v rozpore so zásadami a mravmi hospodárskej súťaže sa žalovaný snažil
spôsobom odporujúcim dobrým mravom súťaže očierniť meno žalobcu a mal zámer dostať na úkor
žalobcu pozíciu distribútora výrobkov CHI pre spoločnosť DM. Dal do pozornosti, že na naplnenie

posledného znaku skutkovej podstaty nekalosúťažného konania postačuje, ak konanie subjektu je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, to znamená, že ide o ohrozovací
delikt, čiže nie je nutné, aby došlo ku skutočnej škode na strane dotknutého subjektu. Mal za to, že
žalovaný svojimi tvrdeniami a výrokmi opakovane ohrozil postavenie žalobcu ako súťažiteľa a ako
obchodného partnera spoločnosti DM a zároveň napĺňajú znaky nekalosúťažného konania podľa § 50

ods. 1 OBZ - zľahčovanie, nakoľko uvádzal a šíril o výrobkoch iného súťažiteľa (žalobcu) nepravdivé
údaje spochybňujúce ich originalitu, pravosť pôvodu, kvalitu, nezávadnosť, ktoré je spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu spočívajúcu v ohrození spolupráce s DM, tržieb a obchodného mena, a zároveň napĺňajú
aj skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 OBZ. Výroky
uvedené v listoch zo dňa 11.04.2018 a 24.05.2018 a v e-maile zo dňa 13.06.2018 boli realizované
bezprostredne po ukončení spolupráce so žalovaným zo strany žalobcu. Smerovali adresne voči

jedinémualukratívnemuodberateľovižalobcu,ktorýmákamennéprevádzkypocelomúzemíSlovenskej
republiky v počte vyše 140 a u ktorého dosiahol žalobca obrat vyše 2,2 milióna eur v roku 2018, z
toho iba na výrobkoch CHI viac ako 130 tisíc eur v roku 2018. Tieto nepravdivé výroky boli realizované
opakovane a boli robené s jasným cieľom a zámerom vystriedať žalobcu ako dodávateľa u spoločnosti
DM. Tieto výroky sú nepravdivé a o tom, že sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako inému súťažiteľovi

nie sú rozumné pochybnosti. Návrh na stiahnutie výrobkov CHI v sieti DM bol preukázateľne daný
zo strany právničky spoločnosti DM a to, že k tomu nakoniec nedošlo, je iba z dôvodu, že žalobca
bol schopný svojmu dodávateľovi nepravdivosť a absurdnosť výrokov žalovaného vysvetliť a obhájiť.
ĎalšímdôkazomnekalosúťažnéhokonaniažalovanéhojepodľažalobcuajuznesenieOOPZ-Bratislava
Rača, ČVS: ORP-801/RAC-B3-2018 zo dňa 13.09.2018 v časti výpoveď p. J. - zamestnanec spoločnosti

DM. Ohľadne rozhodnutia súdu v časti primeraného zadosťučinenia žalobca nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že požadovať zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak mu vznikla aj iná než
nemajetková ujma. Obe podoby primeraného zadosťučinenia sú rovnocenné a je potrebné podľa
okolností každého prípadu voliť ten najvhodnejší právny prostriedok tak, aby splnil zákonodarcom
predpokladaný účel. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že musí ísť o takú kompenzáciu, ktorá je vyrovnaním

ujmy poškodeného a zároveň o určitú súkromnoprávnu sankciu toho, kto konal v rozpore s pravidlami
proti nekalej súťaži. Podľa názoru žalobcu súd túto podmienku splnil, nakoľko príslušná suma nie je pre
žalovaného likvidačná, a spolu s ospravedlnením je primeraným zadosťučinením za jeho nekalosúťažné
konanie. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi
priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.08.2021. Trval na tom,
že výroky rozsudku I. a II. sú neurčité a nevykonateľné, na čom nič nemení skutočnosť, že predmetné
ospravedlnenia nebudú zverejnené v tlači. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že zodpovednosť
za to, že sa v kamennej prevádzke nachádza tovar po dátume spotreby, nesie predajca - v tomto

prípade spoločnosť DM, avšak žalobca je tým subjektom, ktorý spoločnosti DM dodal tovar s končiacou
dobou spotreby alebo po dátume spotreby, čo by sa v prípade, že by tovar pochádzal od výhradného
distribútora, stať nemohlo - výrobca tovarov značky CHI dodáva tieto tovary svojim distribútorom priamo
z výroby a s dostatočnou dobou spotreby na to, aby ich bolo možné predať a bezpečne spotrebovať
pred uplynutím doby spotreby. Žalovaný preto zotrval na presvedčení, že jeho tvrdenie o riziku predaja

vadných výrobkov (výrobok po dátume spotreby je vadným výrobkom) je pravdivé. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že „uvádzal a šíril o výrobkoch iného súťažiteľa (žalobcu) nepravdivé údaje spochybňujúce ich
originalitu, pravosť pôvodu, kvalitu, nezávadnosť“. Žalovaný sa totiž o výrobkoch dodávaných žalobcom
do siete predajní DM nikdy nevyjadroval. Uviedol tiež citáciu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ
v Bratislave III zo dňa 13.09.2018, ČVS: ORP-801/RAC-B3-2018, ktorým bolo odmietnuté trestné

oznámenie žalobcu na konateľku spoločnosti žalovaného, pani M. Y., pre podozrenie z prečinu zneužitia
účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za relevantnú žalovaný
považoval časť výpovede pani J., ktorú citoval v podanom odvolaní.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.09.2021. Zdôraznil,

že požiadavka materiálnej vykonateľnosti výrokov I. a II. rozsudku je splnená, keďže je možné žalobný
petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov exekúcie. Taktiež z predmetných
výrokov je dostatočne určité: kto sa má ospravedlniť (žalovaný), kedy sa má ospravedlniť (do 7 dní
od právoplatnosti rozhodnutia), aký má byť obsah ospravedlnenia, aká má byť forma ospravedlnenia(písomná), a komu má byť adresované ospravedlnenie (žaloba a spoločnosť DM). Výrok rozhodnutia
sa netýka všetkých výrobkov predávaných žalobcom - vo výroku rozhodnutia je jednoznačne uvedené,
že ide o výrobky predávaných spoločnosťou BeneVitae, s. r. o., ktoré boli zo strany žalovaného

označené ako rizikové, neoriginálne a vadné, čím je nesporne jasné, a z predmetnej veci nesporne
vyplýva, že ide o výrobky CHI, ktoré žalovaný preukázateľne označil za rizikové, neoriginálne a vadné;
ospravedlnenia uvedené vo výroku I. a II. sú adresované výlučne žalobcovi a spoločnosti DM - dotknuté
strany nepochybne vedia, ktorých výrobkov a ktorého konania žalovaného sa ospravedlnenie týka,
navyše ospravedlnenie nemá byť zverejnené v žiadnej tlači. Uvedenie jednotlivých výrobkov, ktoré

žalovaný označil za rizikové, neoriginálne a vadné vo výroku žaloby by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti. Tvrdenia žalovaného ohľadom porušenia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu
do práv chránených zákonom o ochranných známkach žalobcom považoval za absurdné a nepravdivé.
Trval na tom, že žalovaný konal nekalosúťažne. Listy žalovaného nielenže mohli ohroziť spoluprácu
žalobcu so spoločnosťou DM, ale reálne aj ohrozili túto spoluprácu.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave o odvolaní žalovaného rozhodol rozsudkom č.k. 4CoPv/2/2021-533 zo dňa
29.09.2022 tak, že I. výrokom rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27CbPv/4/2018-456 zo dňa 2.
júla 2021 v napadnutej časti I., II., III. zmenil tak, že žalobu zamietol. II. výrokom žalovanému priznal proti

žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania podaného žalobcom uznesením sp. zn.

5Obdo/9/2023 zo dňa 3. septembra 2024 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. septembra
2022 č.k. 4CoPv/2/2021-533 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že dovolateľ k prípustnosti a dôvodnosti dovolania, v súvislosti s namietanou vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci, naformuloval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, keď odvolací súd mal nesprávne právne posúdiť otázku, „či medzi stranami
sporu existoval vzájomný súťažný vzťah“, pričom sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu vyjadrenej v rozhodnutí najvyššieho súdu dovolateľom označenom sp. zn. 1 ObdoV
19/2007 a v rozhodnutí sp. zn. 1 Obo 239/2006. Dovolací súd uviedol, že pre daný prípad je vzhľadom na
závery odvolacieho súdu podstatné to, či v danom prípade išlo o vzťah kooperujúci, a či v takom prípade

možno dospieť k záveru, že išlo o konanie nekalosúťažné, teda také, ktoré zo svojej samotnej povahy
zakladá naplnenie generálnej klauzuly z dôvodu, že medzi stranami ide o vzájomnú súťaž a snahu na
istom trhu získať prevahu. Konštatoval, že v preskúmavanej veci odvolací súd pri právnom posúdení veci
vychádzal zo skutkového stavu uzavretého v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorého nepochybne
vyplýva, že po určitú dobu medzi žalobcom a žalovaným existoval vzťah kooperujúci, keďže žalobca na

základe objednávok odoberal (kupoval) dotknuté výrobky od žalovaného ako ich výhradného distribútora
natrhuvSR.Vtomtoohľadevšakodvolacísúdvrozhodnejdobenesprávnenepovažovalsamotnývzťah
žalobcuažalovanéhozahorizontálny,keďuviedol,že„postaveniežalobcuboloodvodenéodpostavenia
žalovaného“. Zo skutkového stavu vyplýva, že obchodný vzťah strán mal záväzkový charakter, pričom
išlo po určitú dobu o jednotlivé obchody na zmluvnom základe (podľa objednávok žalobcu). Toto ani

odvodene nemožno stotožňovať so vzťahom medzi (monopolným) výrobcom a distribútorom výrobkov
ako v prípade riešenom pod sp. zn. 1 Obdo V 19/2007. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ďalej
uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existovala kooperácia a deľba činností pri predaji výrobkov,
pričom „žalobca nebol počas trvania spolupráce konkurentom žalovaného, ale len „spolupracovníkom“.
Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s posúdením veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého

„strany sporu vyvíjali súťažnú činnosť na trhu s kozmetickými výrobkami na území SR v snahe o
dosiahnutie hospodárskeho prospechu, a teda boli v roku 2018 v súťažnom vzťahu“. Tu však odvolací
súd nezohľadnil, že ku konaniu žalovaného, ktoré má predstavovať konanie v nekalej súťaži, došlo až
po tom, ako žalobca listom z 5. apríla 2018 oznámil žalovanému ukončenie spolupráce so žalovaným.
Uvedená okolnosť „ukončenia spolupráce“ per se indikuje absenciu závislosti žalobcu vo vzťahu k

žalovanému pri odoberaní predmetných výrobkov. Odvolací súd však pri rozhodovaní zjavne nezobral
do úvahy túto okolnosť, a to najmä z časového hľadiska, keďže k vytýkanému konaniu žalovaného,
podľa žalobcu nekalosúťažnému, došlo až po ukončení spolupráce (kooperácie) strán, konštatovanej
odvolacím súdom.Dovolací súd ďalej uviedol, že z hľadiska charakteru pôsobenia žalobcu a žalovaného na relevantnom
trhu, ktorý má dať základ posudzovanému konaniu, nebolo v konaní skutkovo sporné, že žalobca bol
dodávateľom dotknutých kozmetických výrobkov spoločnosti DM do siete jej predajní v SR. Žalovaný

bol pre trh v SR výhradným dovozcom dotknutých výrobkov od výrobcu a následným distribútorom
(dodávateľom) dotknutých kozmetických výrobkov. Žalobca v dobe do 5. apríla 2018 odoberal tieto
výrobky od žalovaného a následne ich predával spoločnosti DM. V tejto súvislosti sa potom ako málo
zrozumiteľné javilo dovolaciemu súdu konštatovanie odvolacieho súdu, že „z hľadiska hospodárskej
súťažnej konkurencie by vo vzťahu k žalobcovi ako súťažitelia na českom trhu prichádzali do úvahy iní

dodávatelia pôsobiaci na území Slovenskej republiky, ktorí by sa na jeho úkor pokúšali stať priamymi
subdodávateľmi žalovaného. Naopak, žalobca by bol považovaný za súťažiteľa v hospodárskej súťaži,
t.j. na relevantnom trhu voči žalovanému, ak by mu konkuroval v boji o pozíciu predajcu na slovenskom
trhu u výrobcu produktov značky CHI.“ Keďže z uvedenej chybnej úvahy odvolací súd vyvodil záver,
že postavenie žalobcu a žalovaného je na relevantnom trhu rozdielne a „z tohto pohľadu nie je medzi
nimi vzájomný súťažný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťažného konania“,

tak podľa dovolacieho súdu takéto právne posúdenie veci, tiež v súvislosti s ukončením odoberania
(nákupu)dotknutýchvýrobkovžalobcomodžalovanéhovdobepo5.apríli2018,niejemožnépovažovať
za súladné s § 41 a § 44 ods. 1 OBZ. Posudzovaná súťažnosť strán v rozhodnej dobe, ku ktorej sa viaže
vytýkané deliktuálne konanie zo strany žalovaného, sa totiž netýka postavenia žalovaného na trhu v SR
vo (vertikálnom) vzťahu k výrobcovi dotknutých kozmetických výrobkov, ale výhradne v (horizontálnom)

vzťahu medzi stranami pri predaji dotknutých kozmetických výrobkov v SR.
V tejto súvislosti podľa dovolacieho súdu nie je relevantná ani argumentácia žalovaného, že
„žalobca predáva kozmetické a drogistické výrobky rôzneho sortimentu od rôznych výrobcov výlučne
spoločnosti DM. Naopak, žalovaný predáva úzko špecializovaný sortiment profesionálnej vlasovej
kozmetiky od jedného výrobcu profesionálnej klientele, akou sú kaderníctva, obchody s kaderníckymi

potrebami, prípadne aj sieť parfumérií, v ktorých si ich môžu zakúpiť spotrebitelia. Z uvedeného podľa
žalovaného vyplýva, že žalobca a žalovaný nedodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou
funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky, s ktorými ostatní účastníci môžu počítať ako s alternatívou.
Žalobca a žalovaný teda nie sú vzájomnými konkurentmi a nepôsobia v podobných alebo navzájom
substituovateľných odboroch alebo hospodárskych odvetviach, ani neponúkajú výrobky alebo služby

vzájomne zameniteľné.“ Spoločným a relevantným pre súťažnosť strán je totiž podľa dovolacieho
súdu v danom prípade okolnosť dodávania (aj totožných) kozmetických výrobkov odberateľom v
SR, pričom nie je podstatné, či sa tieto výrobky, v konečnom slede určené pre spotrebiteľov, k nim
dostanú prostredníctvom vybranej siete predajní (DM) alebo služieb (napr. kaderníctva). Určujúce je,
že predmetom posudzovania je okolnosť takého, žalobcom napádaného konania žalovaného, ktoré vo

svojej podstate predstavuje vybočenie zo samotným žalovaným tvrdeného stavu, že výhradne „predáva
úzko špecializovaný sortiment profesionálnej vlasovej kozmetiky od jedného výrobcu profesionálnej
klientele, akou sú kaderníctva, obchody s kaderníckymi potrebami, prípadne aj sieť parfumérií, v ktorých
si ich môžu zakúpiť spotrebitelia“. Tento exces, v dobe po ukončení zmluvnej spolupráce strán (od 5.
apríla 2018), potenciálne zasahujúci priamo do sféry pôsobenia žalobcu na obdobnom trhu distribúcie/

predaja kozmetických výrobkov v SR, predstavovaný ponukou (návrhom) žalovaného adresovanou
spoločnosti DM, že je pripravený dotknuté kozmetické výrobky (CHI) predávať priamo (čo významovo
môže znamenať aj „nahradiac doterajšieho dodávateľa“), založil konkurenčný, a teda súťažný vzťah
strán. Uvedené platí, aj keby išlo o jednotlivý prípad (tu predovšetkým list žalovaného z 11. apríla 2018),
keďže aj podľa doktríny môže dôjsť k hospodárskej súťaži medzi subjektmi, ktoré nie sú priamymi

konkurentmi, prípadne medzi tzv. súťažiteľmi ad hoc. „Čo sa týka vzájomného súťažného vzťahu a
postavenia medzi súťažiteľmi, požiadavky na ich obsah sú minimálne. Nie je nevyhnutné, aby išlo
o súperenie súťažiteľov pravidelne ponúkajúcich svoje výrobky alebo služby, a teda nachádzajúcich
sa nepretržite v konkurenčnom strete. Úplne stačí aj ich príležitostný alebo ojedinelý konkurenčný
stret.“ (Zlocha, Ľ., Strémy, J. Nekalá súťaž. Generálna klauzula, menej tradičné prípady a zahraničné

právne úpravy. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 23 a v odkaze pod čiarou č. 74 rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe, sp. zn. 3 Cmo 328/94). To možno obdobne konštatovať podľa skutkových zistení súdov
nižších inštancií aj v danej veci.
Dôležité podľa dovolacieho súdu je pri interpretácii § 44 ods. 1 OBZ z hľadiska konania v hospodárskej
súťaži nahliadať na súťaž ako „súbežné úsilie niekoľkých osôb o tú istú vec, o dosiahnutie čo najlepšieho

výsledku, pokiaľ ide o uspokojenie ich záujmov v danej oblasti spoločenských vzťahov“ (Munková,
J. Právo proti nekalé soutěži. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2001, s. 40). „Súťažný vzťah
vzniká medzi tými, ktorí majú súťažný zámer a konkurujú si na trhu. Trh musí byť predmetom, časom
a priestorom vymedzený tak, aby si jednotlivé trhové ponuky konkrétnych obchodných spoločností, aleaj osôb mohli vzájomne konkurovať. Hoci to zákon výslovne nepredpokladá, ide o variáciu vymedzenia
relevantného trhu v druhej zložke súťažného práva, na ktorom by sa súťažitelia mali stretnúť. Na
ustálenie podmienky konania v hospodárskej súťaži nestačí to, že žalujúci podnikateľ je individuálne

dotknutý konaním žalovaného podnikateľa. Ak žalobca preukáže, že konanie iného podnikateľa mu
spôsobilo ujmu, ešte to nemusí znamenať, že má byť ich vzťah reparovaný prostredníctvom práva
nekalej súťaže. Musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, o konanie so súťažným zámerom. Podmienku
musí preukazovať žalobca“. (OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo. 1. Všeobecná časť a
súťažné právo. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2019, s. 291, 292). V tejto súvislosti dovolací

súd zvýraznil skutkový stav vo veci daný už súdom prvej inštancie zisteným obsahom listu z 11. apríla
2018 adresovaným spoločnosti DM, v ktorom okrem iného žalovaný uviedol, že po ukončení spolupráce
so žalobcom „ako jediný výhradný dovozca tovarov značky CHI výrobcu FAROUK SYSTEMS Inc. pre
územie Slovenskej republiky, nebude naďalej spoločnosti BeneVitae, s.r.o. dodávať žiaden tovar značky
CHI. ...naša spoločnosť je v celom rozsahu pripravená pokračovať v spolupráci s Vašimi sieťami a
naďalej do týchto sietí dodávať tovar značky CHI. K podmienkam pokračovania v spolupráci navrhujeme

spoločné stretnutie. Prosím o termín a miesto stretnutia, ktoré by Vám za týmto účelom vyhovovalo.“ Už
z tohto textu je zrejmé, že zámerom listu nebolo len informovať, ale aj priamo obchodovať so žalobcovým
dovtedajším výhradným odberateľom dotknutých výrobkov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že za súťažiteľov v súťažnom vzťahu je možné považovať aj (tu
žalovaného) výhradného dovozcu a distribútora výrobkov určitého druhu pre územie SR a jeho

zmluvného odberateľa týchto výrobkov (tu žalobcu), ktorý ich následne dodáva (výhradne) do určitej
siete predajní v SR, ak k tvrdenému deliktuálnemu konania zo strany (žalovaného) výhradného dovozcu
a distribútora výrobkov, ktoré má predstavovať konanie v nekalej súťaži so žalobcom, došlo až po
skončení ich obchodnej (zmluvnej) spolupráce a ak z tohto konania okrem iného vyplývala ponuka
- konkurenčný zámer priameho dodávania predmetných výrobkov (mimo žalobcu) do siete predajní

výhradného zmluvného partnera žalobcu.
Dovolací súd teda v odpovedi na dovolateľom nastolenú právnu otázku uviedol, že v konkrétnych
okolnostiach danej veci medzi stranami sporu existoval vzájomný súťažný vzťah. Preto pri opačnom
závere, z ktorého vychádzal odvolací súd, bola dovolacím súdom konštatovaná vada nesprávneho
právneho posúdenia veci a vecná nesprávnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby založeného na závere

o nesplnení prvej z kumulatívnych podmienok stanovených v § 44 ods. 1 OBZ. Dovolanie žalobcu preto
považoval nielen za prípustné, ale aj dôvodné.
Dovolací súd vo vzťahu k zvyšnej časti dovolacích námietok dodal, že odvolací súd v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že skúmaním ďalších predpokladov nekalosúťažného konania sa nezaoberal, tieto
vo vecno-právnej rovine neposudzoval, „keďže už absencia vzájomného súťažného vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným je dôvodom pre zamietnutie žaloby“. Preto pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí
na dôvažok vyjadril aj k otázke dôvodnosti nároku žalobcu v časti primeraného zadosťučinenia a k
neurčitosti („formulačnej vágnosti“) navrhovaného petitu požadovaného ospravedlnenia žalobcovi a
spoločnosti DM, tak nešlo o posúdenie takých kľúčových právnych otázok, na ktorých bolo založené
zamietnutie žaloby v dotknutej časti. Takou, pre rozhodnutie vo veci určujúcou, bola jediná právna

otázka, a to, či v spore medzi žalobcom a žalovaným ide o vzájomný súťažný vzťah (konanie v
hospodárskej súťaži). Vzhľadom na právne posúdenie tejto právnej otázky považoval odvolací súd
žalobu za nedôvodnú vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom a všetkým napadnutým výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania z
hľadiska námietok dovolateľa týkajúcich sa ďalších dôvodov napadnutého rozhodnutia, vyjadrených

odvolacím súdom v ods. 15. a 16. odôvodnenia. Dovolateľ k týmto dôvodom naviac právne otázky ani
nepoložil. Nie je podstatné, že odvolací súd určité právne otázky vo svojom rozhodnutí riešil, podstatné
je, či na nich založil svoje rozhodnutie. Taktiež dovolací súd pripomenul, že dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu vo veci dovolací súd uviedol, že pokiaľ podľa doterajších

záverov odvolacieho súdu z obsahu listu z 11. apríla 2008 vyplýva, že žalovaný jeho prostredníctvom,
ako priamy zástupca výrobcu produktov CHI na území Slovenskej republiky, v záujme ochrany
dotknutých produktov len informoval spoločnosť DM o svojom postavení na trhu a o možnosti priameho
dodávania daných produktov, tak tento záver vyznieva rozporuplne, ako aj ďalší záver odvolacieho súdu,
že po ukončení spolupráce medzi stranami sporu a momentom doručenia vyššie spomenutého listu

spoločnosti DM nedošlo k vzniku konkurenčného vzťahu medzi stranami sporu. Ako už bolo vysvetlené
vyššie, v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako doteraz vyšli najavo, nie je akceptovateľný názor,
že v dôsledku týchto okolností nedošlo k zmene postavenia strán na relevantnom trhu, a teda, že
nemožno ich vzťah definovať ako vzťah konkurenčný. Podmienku posudzovaného konania ako konaniav hospodárskej súťaži podľa § 44 ods. 1 OBZ je potrebné považovať za splnenú. To, či z obsahu
predmetného listu žalovaného v konečnom dôsledku vyplýva také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda či sú splnené

ďalšie kumulatívne podmienky generálnej klauzuly podľa § 44 ods. 1 OBZ, bude predmetom ďalšieho
konania a posudzovania odvolacím súdom. Na tom nič nemení to, že aj podľa (predbežného) názoru
dovolacieho súdu je akceptovateľný doterajší náhľad odvolacieho súdu na výroky I. a II. rozsudku súdu
prvej inštancie (aj z hľadiska ich vykonateľnosti) ako nedostatočne určité a formulačne vágne. Dovolací
súd napokon zdôraznil, že nekalosúťažné konanie predstavuje ohrozovací delikt, a teda z hľadiska

prípadného posudzovania spôsobilosti konania žalovaného súťažiteľa privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom, nie je podmienkou, aby taká ujma skutočne vznikla; pre možnosť domáhať sa
ochrany postačí, že jej vznik objektívne hrozí (por. Munková, J. Právo proti nekalé soutěži. Komentář. 3.
vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 47). Podľa § 453 ods. 3 CSP, keďže dovolací súd zrušil rozhodnutie
a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a
o trovách dovolacieho konania.

9. Uznesením sp. zn. 5Obdo/9/2023 zo dňa 5. marca 2025 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol,
že návrhu žalobcu zo dňa 10. februára na opravu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 3. septembra 2024 sp. zn. 5Obdo/9/2023 nevyhovuje.

10. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.02.2025 žalobca odkázal na uznesenie dovolacieho súdu,
podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom čase existoval vzájomný súťažný vzťah, s
čím sa žalobca plne stotožnil. Zastával názor, že je splnená i podmienka nekalosúťažného konania,
ktorou je konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Dal do pozornosti, že z listu žalovaného zo dňa
11. apríla 2018 jednoznačne vyplýva zámer žalovaného nahradiť žalobcu v pozícii dodávateľa výrobkov

CHI spoločnosti DM, pričom žalovaný v liste ďalej na podporu svojho „postavenia“, a zároveň za účelom
„očiernenia“ žalobcu, ako aj iných dodávateľov výrobkov CHI vyslovene uvádza, že predaj originálneho
a nezávadného tovaru pod značkou CHI zabezpečuje výlučne žalovaný, pričom žalovaný ďalej tvrdí,
že od iných dodávateľov (vrátane žalobcu) predstavuje riziko predaja neoriginálnych a závadných
tovarov. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia o hrozbe dodávania neoriginálnych a závadných tovarov

nepodporil žiadnym relevantným dôkazom - žalovaným údajne objavené výrobky CHI v predajni DM po
dátume spotreby nemožno považovať za relevantný dôkaz, nakoľko: a) za výrobky, ktoré sú ponúkané
a vystavované v predajniach DM zodpovedá samotná DM, b) pokiaľ by sme pripustili, že by žalobca
omylom dodal DM tovar po záruke, je nepochybné, že by DM takýto tovar odmietla prevziať, resp. ak by
ho prevzala, tak by ho neponúkala zákazníkom v predajniach (aj vzhľadom na hrozbu pomerne vysokých

sankcií za predaj výrobkov po dátume spotreby), c) žalovaný nepredložil žiadny priamy dôkaz o tom, že
by žalobca dodával do DM neoriginálny alebo vadný tovar, d) nemožno ani vylúčiť, že môže ísť o tzv.
„nafingovaný“ dôkaz, keď takéto vadné výrobky mohli byť účelovo vložené inou osobou do priestorov
predajne v DM.
Žalobca mal za to, že žalovaný vyššie uvedenými tvrdeniami a výrokmi opakovane ohrozil postavenie

žalobcu ako súťažiteľa a aj ako obchodného partnera spoločnosti DM, čím došlo k naplneniu aj
posledného znaku nekalosúťažného konania, kedy konanie musí byť spôsobilé privodiť ujmu iným
súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Výroky uvedené v listoch zo dňa 11.04.2018 a 24.05.2018 a v e-maile
zo dňa 13.06.2018 boli podľa názoru žalobcu realizované opakovane a boli robené s jasným cieľom a
zámerom vystriedať žalobcu ako dodávateľa u spoločnosti DM. Tieto výroky sú nepravdivé a o tom, že

sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako inému súťažiteľovi nie sú rozumné pochybnosti - aj vzhľadom
na e-mail spoločnosti DM zo dňa 13.06.2018, kedy žalobcovi reálne hrozilo, že môže dokonca dôjsť k
ukončeniu spolupráce. Ďalším dôkazom nekalosúťažného konania žalovaného je aj uznesenie OOPZ -
Bratislava Rača, ČVS: ORP-801/RAC-B3-2018 zo dňa 13.09.2018 v časti výpoveď p. J. - zamestnanec
spoločnosti DM, na ktorú žalobca poukázal.

K opodstatnenosti uplatňovaného primeraného zadosťučinenia v peniazoch žalobca namietal, že právny
názor odvolacieho súdu v zrušenom rozhodnutí je v tomto ohľade zastaraný, neaktuálny, nesprávny
a nekorešpondujúci s aktuálnou judikatúrou a výkladom dovolacieho súdu SR. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obo 95/2005, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 4661/2007.

Z uvedeného vyplýva, že k tomu, aby mohlo byť žalobcom v spore z nekalosúťažného konania úspešne
uplatnené primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, nie je nutné, aby v skutočnosti došlo aj k vzniku
nemajetkovej a/alebo majetkovej ujmy (uplatňuje sa prostredníctvom iných inštitútov - náhrada škody,
bezdôvodné obohatenie a pod.) na strane žalobcu, postačuje, ak hrozí takáto ujma na strane žalobcu.Takisto nie je nutné, aby si žalobca uplatňoval súčasne s primeraným zadosťučinením v peňažnej
forme aj primerané zadosťučinenie v podobe morálnej satisfakcie. Dal do pozornosti, že okrem toho,
že žalobcovi nielenže hrozila nemajetková ujma, ale aj skutočne vznikla, navyše nesporne hrozila

aj majetková ujma na strane žalobcu v dôsledku konania žalovaného. Dôkazom je skutočnosť, že
spoločnosť DM e-mailom zo dňa 07.06.2018 oznámila žalobcovi, že stiahne všetky výrobky CHI z
predaja, až pokým sa spor medzi žalobcom a žalovaným nevyrieši. Spoločnosť DM ale nakoniec po
vysvetlení situácie zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu a po jej racionálnom uvážení dospela k
správnemu názoru, že neexistuje dôvod na to, aby výrobky CHI od žalobcu mohli byť falzifikátmi alebo

vadnými výrobkami a aby ich stiahla z predaja.
V dôsledku konania žalovaného žalobca utrpel nemajetkovú ujmu v podobe „očiernenia“ jeho dobrého
mena v očiach spoločnosti DM, ktorá hrozila stiahnutím výrobkov CHI od žalobcu z predaja, čím
nepochybne mohlo dôjsť aj k zníženiu tržieb žalobcu, navyše reálne hrozila aj ďalšia majetková
ujma žalobcu v dôsledku možného ukončenia spolupráce medzi žalobcom spoločnosťou DM (ktorá
mohla reálne nastať v dôsledku konania žalovaného), čím by nepochybne došlo v podstate k

likvidačným škodám na strane žalobcu, nakoľko je spoločnosť DM pre žalobcu životne dôležitým
obchodným partnerom. K rozsahu peňažného primeraného zadosťučinenia, ktoré súd prvej inštancie
prisúdil žalobcovi, žalobca uviedol, že výšku 9.000 eur považuje za primeranú vzhľadom na rozsah
nekalosúťažného konania, ako aj spôsob, ako k porušeniu a ohrozeniu práv žalobcu konaním
žalovaného došlo. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 138/2000.

Žalobca sa nestotožnil s predbežným právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého sú výrok
I. a II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie neurčité a vágne. V tejto súvislosti poukázal na
odborný komentár k CSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 219/2017. Podľa názoru
žalobcusúsplnenépodmienkyvykonateľnostiaurčitosti,nakoľkopožiadavkamateriálnejvykonateľnosti
rozsudku je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorý zo

spôsobov exekúcie (viď napr. ÚS ČR I. 233/97), ktorá podmienka je nesporne splnená. Neobstojí ani
tvrdenie, že predmetné výroky sú neurčité, nakoľko z nich je dostatočne určité, kto sa má ospravedlniť
(žalovaný), kedy sa má ospravedlniť (do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia), aký má byť obsah
ospravedlnenia, aká má byť forma ospravedlnenia (písomná), komu má byť adresované ospravedlnenie
(žalobca a spoločnosť DM). Ak odvolací súd uvádza, že v žalobnom petite musí uviesť presné znenie

ospravedlnenia, vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie uverejnené, žalobca
uviedol, že všetky tieto podmienky splnil a odvolací súd a ani dovolací súd neozrejmil, ktorá z týchto
podmienok nie je splnená.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalovaného, zohľadniac právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení

sp. zn. 5Obdo/9/2023 zo dňa 3. septembra 2024, odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené
odvolacie dôvody.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 27CbPv/4/2018-456 zo dňa 2. júla 2021, pretože vo
výrokuvykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalovanýneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej

inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zdržania sa nekalosúťažného konania,

poskytnutia primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme formou ospravedlnenia žalobcovi a
spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. (ďalej len „DM“), ako aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia v
peniazoch vo výške 45.000 eur a náhrady trov konania titulom nekalosúťažného konania žalovaného.
Súd napadnutým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel vo výroku ospravedlnenia sa žalobcu (bezzverejnenia v SME), ospravedlnenia sa DM a finančného primeraného zadosťučinenia vo výške 9.000
eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 25 %. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V., ktorými

súd žalobe čiastočne vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 25 %, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Krajský súd v Bratislave
oodvolanížalovanéhorozhodolrozsudkomč.k.4CoPv/2/2021-533zodňa29.09.2022tak,žeI.výrokom
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27CbPv/4/2018-456 zo dňa 02.07.2021 v napadnutej časti I.,
II., III. výroku zmenil tak, že žalobu zamietol z dôvodu absencie vzájomného súťažného vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným. II. výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Najvyšší
súd Slovenskej republiky na základe dovolania podaného žalobcom uznesením sp. zn. 5Obdo/9/2023
zo dňa 3. septembra 2024 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. septembra 2022 č.k.
4CoPv/2/2021-533 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keď vo vzťahu k vymedzenej právnej otázke,

od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach danej
veci medzi stranami sporu existoval vzájomný súťažný vzťah.

15. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly
vymedzenej v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej

súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia
byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula je nevyhnutné,
aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem
iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne

zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej
súťaži je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej
súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych
činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži, nie
je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného

zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je
nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Meradlom sú
mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, česne a svedomito
konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma
potenciálne hrozí, nemusí nastať.

V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti
úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov
súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom.

16.Prvýmdefiničnýmznakomgenerálnejklauzulyjekonanievhospodárskejsúťaži.Pojemhospodárska
súťaž predstavuje proces stretu rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s
cieľom získať prospech. V jeho rámci dochádza k súpereniu medzi subjektmi, ktorých tovary a služby
si navzájom konkurujú. Vzhľadom na zložitosť vzťahov v hospodárskej súťaži však môže ísť nielen
o konkurenciu medzi výrobcami, obchodníkmi a poskytovateľmi služieb o priazeň spotrebiteľov, ale

aj o iné formy súperenia, kedy napríklad odberatelia alebo zákazníci súperia o priazeň výrobcov a
dodávateľov. Podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka na to, aby sa určité konanie mohlo
kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí ísť o konanie, ktoré sa uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže.
Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 194/2007 zo dňa 21.10.2008). Najvyšší súd

Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení odvolaciemu súdu vytkol, že tento nezohľadnil, že ku
konaniu žalovaného, ktoré má predstavovať konanie v nekalej súťaži, došlo až po tom, ako žalobca
listom z 5. apríla 2018 oznámil žalovanému ukončenie spolupráce so žalovaným. Uvedená okolnosť
„ukončenia spolupráce“ per se indikuje absenciu závislosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému pri
odoberaní predmetných výrobkov. Odvolací súd však pri rozhodovaní zjavne nezobral do úvahy túto

okolnosť, a to najmä z časového hľadiska, keďže k vytýkanému konaniu žalovaného, podľa žalobcu
nekalosúťažnému, došlo až po ukončení spolupráce (kooperácie) strán, konštatovanej odvolacím
súdom. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že spoločným a relevantným pre súťažnosť
strán je v danom prípade okolnosť dodávania (aj totožných) kozmetických výrobkov odberateľom vSR, pričom nie je podstatné, či sa tieto výrobky, v konečnom slede určené pre spotrebiteľov, k nim
dostanú prostredníctvom vybranej siete predajní (DM) alebo služieb (napr. kaderníctva). Určujúce je,
že predmetom posudzovania je okolnosť takého, žalobcom napádaného konania žalovaného, ktoré vo

daný už súdom prvej inštancie zisteným obsahom listu z 11. apríla 2018 adresovaným spoločnosti DM,
v ktorom okrem iného žalovaný uviedol, že po ukončení spolupráce so žalobcom „ako jediný výhradný
dovozca tovarov značky CHI výrobcu FAROUK SYSTEMS Inc. pre územie Slovenskej republiky, nebude
naďalej spoločnosti BeneVitae, s.r.o. dodávať žiaden tovar značky CHI. ...naša spoločnosť je v celom
rozsahu pripravená pokračovať v spolupráci s Vašimi sieťami a naďalej do týchto sietí dodávať tovar

značky CHI. K podmienkam pokračovania v spolupráci navrhujeme spoločné stretnutie. Prosím o termín
a miesto stretnutia, ktoré by Vám za týmto účelom vyhovovalo.“ Uviedol, že už z tohto textu je zrejmé, že
zámerom listu nebolo len informovať, ale aj priamo obchodovať so žalobcovým dovtedajším výhradným
odberateľom dotknutých výrobkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že za súťažiteľov v súťažnom vzťahu
je možné považovať aj (tu žalovaného) výhradného dovozcu a distribútora výrobkov určitého druhu

pre územie SR a jeho zmluvného odberateľa týchto výrobkov (tu žalobcu), ktorý ich následne dodáva
(výhradne) do určitej siete predajní v SR, ak k tvrdenému deliktuálnemu konaniu zo strany (žalovaného)
výhradného dovozcu a distribútora výrobkov, ktoré má predstavovať konanie v nekalej súťaži so
žalobcom, došlo až po skončení ich obchodnej (zmluvnej) spolupráce a ak z tohto konania okrem iného
vyplývala ponuka - konkurenčný zámer priameho dodávania predmetných výrobkov (mimo žalobcu) do

siete predajní výhradného zmluvného partnera žalobcu. Dovolací súd teda v odpovedi na dovolateľom
nastolenú právnu otázku uviedol, že v konkrétnych okolnostiach danej veci medzi stranami sporu
existoval vzájomný súťažný vzťah. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, s
poukazom na uvedené považoval podmienku posudzovaného konania ako konania v hospodárskej
súťaži podľa § 44 ods. 1 OBZ za splnenú. Neobstojí potom námietka žalovaného, že v prípade žalobcu

a žalovaného nešlo o súťažiteľov v hospodárskej súťaži.

17. Ďalším pojmovým znakom nekalej súťaže, ktorý vyžaduje generálna klauzula, je konanie v rozpore
s dobrými mravmi súťaže. Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí v tejto súvislosti uviedol, že to, či
z obsahu listu žalovaného zo dňa 11.04.2008 v konečnom dôsledku vyplýva také konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom,
teda či sú splnené ďalšie kumulatívne podmienky generálnej klauzuly podľa § 44 ods. 1 OBZ, bude
predmetom ďalšieho konania a posudzovania odvolacím súdom. Odvolací súd poukazuje na to, že
zákon výslovne nedefinuje pojem „dobré mravy súťaže“. Dobrými mravmi súťaže sa rozumejú určité
všeobecné a v hospodárskej súťaži platné, mimoprávne alebo etické zásady a normy správania sa,

ktorých dodržiavanie sa vyžaduje od každého, kto v danej hospodárskej oblasti pôsobí, teda v nej vyvíja
činnosť za účelom dosahovania určitého prospechu. Inými slovami dobré mravy súťaže vymedzujú
hranice toho, čo ešte môžeme v hospodárskej súťaži považovať za poctivé a slušné alebo aspoň za
súťažne korektné, tolerovateľné alebo akceptovateľné, a čo už naopak nie, no zároveň aj hranice toho,
keď súťažiteľ sledujúci vlastný prospech ešte nepoškodzuje iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa, ako aj

keď už túto hranicu prekračuje. Súťaž konkurentov na trhu pripúšťa, resp. toleruje určitú mieru súťažnej
asertivity, či dokonca súťažnej agresivity. Napriek tomu ani v súťaži nie je prípustné dopúšťať sa konania,
ktoré je vo vzťahu k ostatným súťažiteľom zákerné, podvodné či parazitujúce alebo ktoré spotrebiteľov
zavádza klamlivou reklamou či klamlivým označením tovarov alebo služieb. Posúdenie, či určité konanie
je v rozpore s dobrými mravmi súťaže je vždy právnou otázkou, nikdy nie otázkou skutkovou. Preto

túto otázku vždy posudzuje súd, resp. konajúci sudca podľa svojho uváženia založenom na sudcovom
mravnom a právnom (zákonu zodpovedajúcom) presvedčení. Vyhodnotenie určitého konania ako
rozporného s dobrými mravmi súťaže je totiž vždy záležitosťou individuálneho posúdenia konkrétneho
prípadu (Lukáčka, P., Hučková, R., Kubinec, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie.Praha: C. H. Beck, 2025, s. 185 - 221). Žalovaný v odvolaní tvrdil, že o žiadnych výrobkoch žalobcu
nešíril nepravdivé, skresľujúce ani zavádzajúce informácie, ani neoznačil výrobky predávané žalobcom
za rizikové, neoriginálne alebo vadné. Zdôraznil, že jeho tvrdenia uvedené v listoch adresovaných

spoločnosti DM boli pravdivé. Tvrdil, že súd bližšie neodôvodnil, v čom bolo konanie žalovaného
rozporné s dobrými mravmi. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenej argumentácii žalovaného poukazuje na
to, že súd v bode 35. až 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, v čom spočíva nekalosúťažné
konanie žalovaného. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočné a zároveň naň odkazuje.
Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v listoch adresovaných spoločnosti DM tvrdil, že iba on je schopný

dodávať originálny a nezávadný tovar, napriek tomu, že v EÚ nebol jediným výhradným dovozcom
výrobkov CHI, pričom tvrdil, že akýkoľvek iný predaj predstavuje riziko predaja neoriginálneho a vadného
tovaru. Uvedenými tvrdeniami žalovaného bola potom spochybnená originalita, pravosť pôvodu, kvalita
a nezávadnosť tovaru dodávaného žalobcom spoločnosti DM, ktoré konanie je spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu spočívajúcu v ohrození spolupráce s DM, tržieb, obchodného mena. Už takéto konanie
žalovaného je pre účely posúdenia nekalosúťažného konania nutné hodnotiť ako rozporné s dobrými

mrvami súťaže.
Z obsahu listu žalovaného z 11. apríla 2018 adresovaného spoločnosti DM je pritom zrejmé, že jeho
zámerom bolo priamo obchodovať so žalobcovým dovtedajším výhradným odberateľom dotknutých
výrobkov.

18. Tretím pojmovým znakom generálnej klauzuly nekalej súťaže je, že musí ísť o konanie spôsobilé
privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Tento znak spočíva v spôsobilosti konania
súťažiteľa privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi. Žalovaný v odvolaní poukazoval na
skutočnosť, že k odstráneniu výrobkov CHI z predaja v sieti predajní DM nedošlo a žalobcovi žiadna
ujma nevznikla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podmienkou kvalifikácie určitého konania

ako nekalosúťažného nie je, aby ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik objektívne hrozí. Toto
potvrdzuje, že nekalá súťaž ako taká je civilný ohrozovací delikt, a teda že pre kvalifikáciu určitého
konania súťažiteľa ako nekalej súťaže postačuje, ak inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi vznik ujmy
hoci aj ešte len hrozí. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k stiahnutiu výrobkov CHI z predaja v sieti
predajní preto nie je pre posúdenie konania žalovaného určujúca. Odvolací súd preto trvá na tom, že

vyššie špecifikované konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu spočívajúcu v ohrození
spolupráce s DM, tržieb, obchodného mena. Žalobca tak dôvodne poukazoval na to, že žalovaný svojimi
tvrdeniami a výrokmi ohrozil postavenie žalobcu ako súťažiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd konštatuje správnosť záveru súdu, že žalovaný svojím konaním (emailom zo dňa 13.06.2018, listom
zo dňa 24.05.2018, listom zo dňa 11.04.2018) naplnil znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, pričom

konanie žalovaného možno subsumovať pod skutkovú podstatu zľahčovania podľa § 50 ods. 1 OBZ.

19. Súd priznal žalobcovi primerané zadosťučinenie jednak vo forme ospravedlnenia žalobcovi a
spoločnosti DM a jednak v peňažnej forme vo výške 9.000 eur. Žalovaný v odvolaní namietal neurčitosť
a nevykonateľnosť výroku ospravedlnenia, a priznané primerané zadosťučinenie v peniazoch považoval

za nespravodlivé, keďže žalobcovi žiadna ujma nevznikla. Primerané zadosťučinenie je náhradou za
spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej
osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Funkciou primeraného zadosťučinenia je vyrovnanie ujmy
poškodeného a určitá sankcia za nekalosúťažné konanie rušiteľa. Formy, v akých možno primerané
zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy.

Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou
nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré
ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie
poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia
sa vzťahuje nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Poskytnuté

zadosťučinenie má spôsobenú ujmu nahrádzať primerane. Zákonná formulácia nevylučuje kombináciu
peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie
primerané. Po opätovnom oboznámení sa s prejednávanou vecou sa odvolací súd stotožnil s názorom
žalobcu, že I. a II. výrok napadnutého rozsudku spĺňa podmienku určitosti a vykonateľnosti, pričom
predmetné ospravedlnenia sú určené výlučne žalobcovi a spoločnosti DM, ktorí sú si plne vedomí

z akého dôvodu a v akej veci im majú byť ospravedlnenia adresované. Čo sa týka výšky súdom
primeraného zadosťučinenia v peniazoch, odvolací súd považuje súdom priznanú sumu za primeranú,
ktorá zohľadňuje relevantné špecifiká skúmaného prípadu, kedy samotné ospravedlnenie by nebolo
možné považovať za dostačujúce. Priznaná suma primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške9.000 eur je primeraná vzhľadom na rozsah nekalosúťažného konania, ako aj spôsob, ktorým k
porušeniu, resp. ohrozeniu práv žalobcu konaním žalovaného došlo.

20. Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania,tvrdiacženapriektomu,ževýškaprimeranéhozadosťučineniavpeniazochzávisíodposúdenia
súdu, žalobca, ako strana disponujúca konaním, by túto mala uplatniť v primeranej výške a v súlade s
rozhodovacou praxou súdov. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaniach, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť

žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Nebolo by celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou
funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom
nemusel hradiť trovy konania. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). (Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1024 - 1035)

21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
27CbPv/4/2018-456 zo dňa 2. júla 2021 v napadnutej časti I., II., III. a V. výroku potvrdil v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 453 ods. 3 a § 396
ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 20, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025