Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

A. B. C. a A. D. A. E. (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. E., trvale bytom F. XXXX/XX,
XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Martin Polák, advokát, so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, IČO:
42239711 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01
Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100943640/2021 zo dňa
01.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100943640/2021 zo dňa
01.06.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice č.

102010604/2020 zo dňa 18.12.2020 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.07.2021 doručenej dňa 30.07.2021 pôvodne Krajskému súdu
v Košiciach, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100943640/2021 zo dňa
01.06.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej
aj „správca dane“) č. 102010604/2020 z 18.12.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na
dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 37 395,11EUR.
Žalobca žiadal, aby súd zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S“
a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie
3. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 9800404/5/3151458/2012/SEMJ zo
dňa 30.12.2012 začal u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k DPH za viaceré zdaňovacie obdobia roka
2011, v preskúmavanom prípade sa jednalo o zdaňovacie obdobie december 2011. V rámci daňovejkontroly vykonal správca dane viaceré úkony, najmä výsluch konateľa spoločnosti, výsluch svedkov,
oboznámil sa s listinnými dokladmi, vyjadreniami od iných orgánov.

4. Na podklade zistených skutočností, správca dane vyhotovil protokol o výsledku daňovej kontroly
č. 9801404/5/171023/2015 zo dňa 23.01.2015, v ktorom uviedol zistené nedostatky v rámci daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie december 2011. Správca dane neuznal právo na odpočet DPH vo výške
37 395,11 EUR z faktúr od dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti K&C BAU s.r.o., IČO: 46 030 719,
ktoré boli vystavené za dodanie betonárskej ocele, konkrétne išlo o faktúry č. 11-194 zo dňa 05.12.2011

vystavené na sumu 44 131,02 EUR, č. 11-195 zo dňa 07.12.2011 vystavené na sumu 21 875,91 EUR, č.
11-196 zo dňa 12.12.2011 vystavené na sumu 21 861,25 EUR, č. 11-197 zo dňa 13.12.2011 vystavené
na sumu 33 303,21 EUR, č. 11-198 zo dňa 14.12.2011 vystavené na sumu 11 067,41 EUR, č. 11-199 zo
dňa 15.12.2011 vystavené na sumu 10 994,89 EUR, č. 11-202 zo dňa 19.12.2011 vystavené na sumu
11 022,43 EUR, č. 11-203 zo dňa 19.12.2011 vystavené na sumu 21 825,45 EUR, č. 11-204 zo dňa
20.12.2011 vystavené na sumu 10 893,91 EUR. Správca dane v rámci daňovej kontroly a následného

vyrubovacieho konania preveroval skutočnosti u dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti K&C BAU
s.r.o..Konateľdodávateľažalobcu(obchodnejspoločnostiK&CBAUs.r.o.)uviedolskutočnostivovzťahu
k fungovaniu spoločnosti, predložil doklady súvisiace s evidenciou DPH za IV. štvrťrok roku 2021,
vo vzťahu k doprave tovaru uviedol, že nemal vlastné vozidlo na prepravu, ale dopravu uskutočňoval
prostredníctvom prepravcu, pričom prepravcu nevedel identifikovať. Na predložených faktúrach bola

uvedená dodacia podmienka „FCA Bytča“, v zmysle ktorej bolo povinnosťou predávajúceho dodať
tovar na určenom mieste dopravcovi, ktorého vybral kupujúci, ďalej predávajúci mal zabezpečiť všetky
potrebné doklady, uhradiť poplatky apod. Povinnosťou kupujúceho malo byť len zabezpečenie dopravy.
Vo vzťahu k doprave žalobca nepredložil správcovi dane podklady týkajúce sa prepravy (napríklad
zmluvu o preprave), pričom uviedol, že dopravu nezabezpečoval. Správca dane vypočul ďalej konateľa

spoločnosti Business Fleet s.r.o., ktorý mal dodávať betonársku oceľ pre dodávateľa žalobcu obchodnú
spoločnosť K&C BAU s.r.o., uviedol, že si nevedel identifikovať svojho dodávateľa, ani miesto, kde sa
vykonávala nakládka tovaru, pričom uviedol, že vykládka sa vykonáva v Bytči. Obchodná spoločnosť
Torrazza s.r.o. (ako dodávateľ subdodávateľa) bola v rámci kontroly nekontaktná. Správca dane ďalej
vypočul aj konateľov, prípadne poverených zástupcov podnikateľských subjektov, ktorí vykonávali

prepravu, išlo o nasledovné subjekty: A. F., obchodná spoločnosť Mališka s.r.o., obchodná spoločnosť
READY Trade s.r.o., A. G., H. I., J. E.. Z vykonaných výsluchov správca dane zistil, že prepravcovia
potvrdili prepravu tovaru bez vykladania, pričom dochádzalo iba k výmene CMR dokladov, tovar bol
naložený fyzicky v Strážskom v areáli spoločnosti STEEL MILLS, a.s. a vyložený v Českej republike vo
Frýdku-Místku, v areáli spoločnosti ACELOR MITAL, a.s.., respektíve v areáli spoločnosti ARTFLASH

s.r.o. Preprava tovaru bola realizovaná cez ďalších prepravcov (bola kombinovaná), pričom celá trasa
bola rozdelená na 3 časti a to Strážske (Slovenská republika) - > Valašské Meziříčí (Česká republika),
Valašské Meziříčí (Česká republika ) - > Bytča (Slovenská republika), Bytča - > Frýdek Místek (Česká
republika). Zo zistených skutočností správca dane mal za to, že obchodné spoločnosti Business Fleet,
s.r.o., K&C BAU s.r.o., žalobca, ING. Róbert Baran – METALKOM boli do reťazca obchodov umelo

včlenené, čo mala potvrdzovať aj výpoveď konateľa spoločnosti Business Fleet, s.r.o.. Na sporných
faktúrach bola ako dodacia podmienka uvedená skratka „FCA Bytča“, v zmysle ktorej predávajúci
(dodávateľ) splní svoje povinnosti dodaním colne odbaveného tovaru dopravcovi, ktorého si zvolil
kupujúci (žalobca) na dohodnutom mieste, avšak žalobca nepredložil žiadne doklady k preprave tovaru,
o tejto preprave neúčtoval, nestanovil prepravcu, neuzavrel zmluvu o preprave a prepravu tovaru

nezabezpečoval. Zároveň žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali žiadny právny vzťah k skladovacím
priestorom. Pri jednotlivých prepravách sa počas prepravy betonárska oceľ nevykladala, prevzatie
zásielok podľa dokladov CMR bolo formálne, pretože ten istý prepravca zabezpečoval prepravu tým
istým vozidlom do ďalšieho miesta uvedeného v nákladnom liste. Išlo o formálne dodanie tovaru v rámci
reťazca za účelom uplatnenia nároku na odpočítanie.

5. Správca dane vydal v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.02.2016, voči ktorému sa
žalobca odvolal, žalovaný zrušil rozhodnutím zo dňa 01.02.2016 rozhodnutie správcu dane zo dňa
25.02.2016 z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov. Správca dane vydal v poradí druhé
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11.12.2019, voči ktorému sa žalobca opätovne odvolal a žalovaný

rozhodnutím zo dňa 09.07.2020 zrušil v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec z dôvodu
nedostatočného vyhodnotenia dôkazov, nedostatočného odôvodnenia záverov.6. Prvostupňové rozhodnutie správca dane vydal dňa 18.12.2020 (v poradí tretie rozhodnutie správcu
dane v tomto konaní), v ktorom ustálil záver, že žalobca si uplatnil odpočet na DPH vo výške 37 395,11
EUR z faktúr od dodávateľa žalobcu K&C BAU s.r.o., IČO: 46 030 719, ktoré boli vystavené za dodanie

betonárskej ocele. Správca dane z vykonaných dôkazov a zo skutočností zistených z medzinárodnej
výmeny informácií mohol ustáliť záver, že žalobca v rámci obchodného reťazca mal obchodovať s tým
istým tovarom (betonárskou oceľou) medzi viacerými spoločnosťami. Konkrétne išlo o nasledujúce
obchodné vzťahy a to výrobcu betonárskej ocele SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s., ktorý si objednal
dopravu u obchodnej spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. pre obchodnú spoločnosť BALUS

stavebniny, a.s.. obchodná spoločnosť Balus stavebniny, a.s. si u ďalšej obchodnej spoločnosti Fekete
Stavcentrums.r.o.objednalaprepravutovaruzČeskejrepublikydomestaBytčapreodberateľaTorrazza
s.r.o.. Obchodná spoločnosť Torrazza s.r.o. fakturovala dodanie tovaru pre spoločnosť Business
Fleet s.r.o., ktorá následne fakturovala dodanie tovaru pre dodávateľa žalobcu obchodnú spoločnosť
K&C BAU s.r.o., ktorý fakturoval dodanie tovaru žalobcovi s dodacou doložkou „FCA Bytča“ bez
dopravy. Žalobca mal fakturovať dodanie tovaru fyzickej osobe podnikateľovi Ing. Róbertovi Baranovi

– METALKOM, ktorý mal následne dodať tovar spoločnosti ARTFLASH s.r.o. s dopravou do Českej
republiky. Tovar - betonárska oceľ bola fakturovaná v rovnakom množstve, na faktúrach vystavených
dodávateľom žalobcu K&C BAU s.r.o. pre žalobcu, na faktúrach vystavených žalobcom pre fyzickú
osobu podnikateľa Ing. Róberta Barana – METALKOM a na faktúrach vystavených fyzickej osobe
podnikateľoviIng.RóbertoviBaranovi–METALKOMpreobchodnúspoločnosťFeketeSTAVCENTRUM,

s.r.o.. Betonárska oceľ zároveň bola prepravená na tom istom vozidle bez toho, aby bola vyložená,
predávaná bola počas dopravy alebo odpredaná na jednom mieste v areáli, ktorý sa nachádzal v meste
Bytča. Podľa záverov správcu dane nešlo o bežnú podnikateľskú činnosť, nikto tovar nevážil, nezisťoval
jeho kvalitu, neskladoval ho, len došlo k výmene CMR dokladov, samotné prevzatie zásielok bolo len
formálne, pretože ten istý prepravca s tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tejto ocele na ďalšie

miesta. Z uvedeného správca dane vyhodnotil pohyb tovaru ako účelový. Správca dane na základe
uvedenej štruktúry, zistených odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, preukázal
reťazové obchody a ceny tovarov v rámci obchodného reťazca, z ktorých vyplývalo, že jednotlivé
zdaniteľné obchody boli vykonané s cieľom získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní
dane z faktúr, predmetom ktorých malo byť dodanie betonárskej ocele. Keďže v rámci reťazca

malo ísť o intrakomunitárne obchody s dodaním tovaru, ktoré je založené na princípe, že obchod
v štáte dodávateľa je oslobodený od dane a predmetom dane je v štáte odberateľa, kde vzniká
daňová povinnosť. Správca dane teda poukázal na zjavné zneužitie práva u obchodných spoločností,
pričom žalobca bol zapojený do tohto reťazca. Správca dane pri posudzovaní nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty sledoval skutočný stav, ktorý má vždy prednosť pred stavom formálnym,

preto správca dane neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, ak sa tieto reálne nemali uskutočniť
a len zastierali úkony, ktoré sa reálne uskutočňovali, preto s poukazom na § 3 ods. 6 daňového poriadku
sa neprihliadalo na úkony, ktoré nemali ekonomického opodstatnenia, ktorých výsledkom bolo len
účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia a žalobcovi nepriznal
právo na odpočet DPH.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.01.2021, v ktorom zdôraznil,
že rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené a správca dane sa vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami v podanom. Žalobca poukázal na to, že nemal vedomosť ako nadobudli tovar niektorí
jeho dodávatelia v predošlom reťazci. Cena za tovar sa určuje na základe dohody o cene medzi

dodávateľom a odberateľom. Podľa žalobcu v danom prípade neexistoval logický záver umelého
včlenenia viacerých daňových subjektov do existujúceho reťazca a skutočnosť, že žalobca vedel, že sa
zúčastňuje na daňovom podvode z ničoho nevyplývalo. V rámci judikatúry Európskeho súdneho dvora
nepriznanie práva na odpočet dane odporuje tomu, ak by daňový subjekt konal v dobrej viere a predložil
dôkazy, ktoré odôvodňujú odpočítanie dane a zaplatil daň, pričom ak by sa zistilo neskôr, že doklady

boli nepravdivé a nepreukáže sa žalobcova účasť na daňovom podvode. Žalobca zdôraznil, že nemohol
zodpovedať za svojich obchodných partnerov, ani zasahovať do ich vnútorných pomerov, preto videl
rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené, navrhol ho zrušiť.

8. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí sa jednotlivým odvolacím námietkam vysporiadal tak, že sa

stotožnil s predpokladaným záverom správcu dane, že žalobca bol zapojený do reťazových z transakcií
s betonárskou oceľou medzi tuzemskými a zahraničnými obchodnými spoločnosťami, respektíve
subjektami zúčastňujúcimi sa na trhu. Z predložených listín sa nepotvrdilo reálne obstaranie tovaru.
Tovar mal byť skladovaný v priestoroch, ku ktorému žalobca nemal žiaden právny vzťah, prepravutovaru nevedel potvrdiť, ani nevedel predložiť žiadne relevantné informácie. Z predložených faktúr bolo
preukázané, že bola na nich uvedená takzvaná dodacia podmienka „FCA“ na základe, ktorej práve
žalobca mal povinnosť určiť dopravcu a uzatvoriť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu,

čo v konaní preukázané nebolo. Z uvedeného mal za to, že záver zjavného zneužitia konania
s cieľom získania daňovej výhody zistený správcom dane bol správny. Vo vzťahu k zapojeniu žalobcu
do daňového podvodu žalovaný uviedol, že je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal
rozumné opatrenia, a vynaložil starostlivosť vyplývajúcu z účelu podnikania na to, aby zabránil jeho
účasti vo fiktívnych daňových obchodoch ktorých účelom bolo zneužitie práva. Rozhodnutie správcu

dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Konanie pred správnym súdom
9. Žalobca podal dňa 28.07.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe sa žalobca pridržiaval už skôr produkovaných
tvrdení. Žalobca namietal, že žalované rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. V odôvodnení žalovaného rozhodnutia
žalobcovi neboli zrejmé podklady, na základe ktorých dospel správca dane k záverom a v rozhodnutí
sa nevysporiadal žalovaný s jeho námietkami v podanom odvolaní. Žalobca namietal, že správca
dane založil svoj záver na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvineniu

o reálnosti uskutočnených obchodov, pričom práve skutočnosť, že žalobca nemôže niesť dôkazné
bremeno vo vzťahu k jeho účasti v umelom reťazci. Žalobca namietal, že mu bolo upreté právo
na dvojinštančnosti konania vzhľadom na rozdielnosť posúdenia správcom dane a žalovaným. Na
ťarchu žalobcovi bola pričítaná i skutočnosť, že správca dane, ako i žalovaný si nevedeli zabezpečiť
podklady od štatutárnych orgánov spoločnosti Castellario s.r.o., ďalej, že došlo k prevodu obchodného

podielu a zmene štatutárneho orgánu spoločnosti. Na vrub žalobcovi pripísal žalovaný aj tú skutočnosť,
že žalobca nemal vlastný sklad, hoc zo zákona to nie je jeho povinnosť, a neexistoval právny
vzťah ku spoločnostiam, ktoré boli dodávateľmi alebo odberateľmi v rámci reťazca spoločností, ktoré
odoberali alebo dodávali tovar do skladu v Bytči. Žalobca zdôraznil, že nebolo jeho povinnosťou
previesť vlastnícke právo až po uskutočnení prepravy, pričom možnosť oprávnenia dodávateľa

previesť vlastníckeho práva sa môže realizovať už počas prepravy. Žalobca v podanej žalobe
argumentoval viacerými rozhodnutiami súdneho dvora, poukázal na otázku či splatná DPH vo vzťahu
k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom tovaru bola alebo nebola zaplatená, toto nemá vplyv
na právo žalobcu odpočítať si DPH zaplatenú na vstupe. Zamietnutie takéhoto práva predstavuje
výnimku, pričom práve správca dane mal predložiť dostatočné dôkazy, aby bolo možné na základe

nich dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že je súčasťou podvodného reťazca.
Zdôraznil, že v zmysle judikatúry súdneho dvora je práve na daňových subjektov, ktoré majú prijať
všetky opatrenia, ktoré možno od nich dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby sa nedostali
do reťazca poznačeného podvodom, musia sa však mať možnosť spoľahnúť na zákonnosť týchto plnení
bez toho, aby riskovali že stratia svoje právo odpočítať si DPH. Žalobca v podanej žalobe poukázal na

články 167, 168, 178, 220 a 226 smernice Rady ES č. 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty a o dôvodoch, kedy možno nepriznať právo na odpočet DPH s poukazom na daňovom podvode.
Žalobcataktiežpoukázalnaarbitrárnosťzrozhodnutiaahodnoteniadôkazov,niektorédôkazyopomenul
vykonať a o iné sa opieral, hoci nemali priamy súvis s posudzovaným prípadom, rozhodnutie správcu
dane považoval za svojvoľné. Žalovaný podľa žalobcu sa zaoberal, síce formálne, odvolacími dôvodmi,

ale obsahovo neposkytol žalobcovi odpovede „na otázky“, ktoré sa pýtal v podanom odvolaní. Žalobca
taktiež v podanej správnej žalobe poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/92/2017,
ktorý sa týkal toho istého žalobcu a žalovaného, ale riešil iné zdaňovacie obdobie a to november
2011, pričom uviedol, že podľa uvedeného rozsudku bez preukázania účasti žalobcu na daňovom
podvode alebo zneužití práva v oblasti DPH, nie je možné odoprieť právo odpočítať si DPH, pričom je

potrebné posudzovať obchody žalobcu izolovanie.

10. Žalovaný sa vyjadril k podanej správnej žalobe podaním zo dňa 07.12.2021 tak, že sa dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi a námietkami v podanom odvolaní a mal za to, že záver
správcu dane bol správny a zákonný. To že sa žalobca nestotožnil so závermi správcu dane ešte

neznamená, že postup a závery správcu dane sú v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaný
zotrval na tom, že správca dane si zaobstaral relevantné dôkazy a zistil objektívne skutočnosti,
ktoré vyústili do odôvodnenému záveru na základe, ktorého nepriznal uplatnené právo žalobcovi
na odpočítanie DPH, ako je uvedené v § 49 zákona o DPH s poukazom na § 3 ods. 6 daňového poriadku.Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, naopak záver
správcu dane, že žalobca nevedel preukázať reálnosť zdaniteľných obchodov, dokazuje neunesenie
dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalovaný mal zato, že práve žalobca mal byť schopný listinami,

ale aj inými dôkazmi preukázať, že reálne došlo k fakturovaným obchodom a to osobou uvedenou
na faktúrach a ak toto dôkazné bremeno neuniesol, nemohlo mu byť priznané právo na odpočítanie
DPH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane, ani žalovaný neprenášali dôkazné bremeno zo strany
dodávateľa žalobcu na žalobcu, poukázali len na skutočnosť, že práve žalobca mal preukázať splnenie
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, pričom žalovaný mal za to, že žalobca tieto

zákonné podmienky nepreukázal. Žalovaný zdôraznil, že správca dane ustálil svoj záver na nepriznanie
práva na odpočet DPH na dôvodoch a zisteniach z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom
práve poukázal na sporné skutočnosti, z ktorých mal vyplynúť záver, že sa reálne neuskutočnili obchody
tak, ako ich deklaroval žalobca. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú
v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti DPH a ani v rozpore s hmotnoprávnymi
predpismi. Žalovaný zdôraznil, že sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré

boli predmetom odvolania a záver správcu dane bol jednoznačný, pričom zo záveru bolo zrejmé, akými
úvahami sa pri rozhodovaní správca dane a žalovaný riadili, preto navrhol žalobu zamietnúť.

11. Žalobca sa k podanému vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 03.01.2022, v ktorom zotrval na podanej
žalobe, uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe sa nezaoberal konkrétnymi

okolnosťami, ktoré žalobca prezentoval v žalobe, uvádzal len všeobecné východiská a nepredložil
žiadnu relevantnou argumentáciou, ktorým by podporil svoje rozhodnutie.
12. Správny súd repliku žalobcu zaslal preukázateľne na vyjadrenie žalovanému, žalovaný dupliku
nepodal.
13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 28.07.2025 verejne

vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 22.07.2025.

Relevantné právne predpisy
14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 191 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd rozsudkom zruší
napadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,aka/bolovydané
na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom k dátumu začatia daňovej kontroly (ďalej
len „v znení v rozhodnom čase“)
(1) Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. (2) Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.18. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase
(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3)Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

19. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína
dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí
obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a

kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí
aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o
následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu
začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane
do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však

nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j. k dátumu vzniku daňovej
povinnosti) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23 Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

Právny názor správneho súdu
24.SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba

bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.25. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si

mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:

a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ
dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),

d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

26. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia

zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte

správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva

iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,
že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné
bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. Pre
daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Na podporu svojho tvrdenia správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, z ktorého vplýva, že dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos
dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá: „Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednávacej.“

27. Správny súd na doplnenie poznamenáva, že jeho úlohou je cez žalobné námietky posúdiť zákonnosť
žalobou napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej mociprezentovaných názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie
vysporiadal s už pred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a
teda úlohou správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť

orgánov verejnej moci.
28. V súdom preskúmavanej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia (DPH) v mesiaci december 2021,
bola predmetom obchodovania betonárka oceľ od dodávateľa žalobcu K&C BAU s.r.o., pričom žalobca
sa mal zúčastniť v obchodnom reťazci SLOVAKIA STEEL MILLS , a.s. – > Balus Stavebniny a.s. –
>Torrazza s.r.o. – >Bussiness Fleet s.r.o. – >K&C BAU s.r.o. – > žalobca – > Róbert Bara – METALKOM

– >FEKETE STAVCENTRUM s.r.o. – > ARTFLASH s.r.o. V rámci zisteného reťazca u dodávateľskej
spoločnosti dochádzalo pri nadobudnutí tovaru k zníženiu jeho ceny. Subdodávateľská spoločnosť
tovar nadobúdala intrakomunitárne, kedy tejto spoločnosti vznikla povinnosť odviesť daň. Betonárska
oceľ mala byť v rovnakom množstve medzi dodávateľskou spoločnosťou, žalobcom, jeho odberateľom
Ing. Róbertom Baranom - METALKOM a obchodnou spoločnosťou Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.
prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola vyložená, predaj sa uskutočnil počas prepravnej

cesty, pričom dodávateľ tovar predával odberateľovi na jednom mieste, v areáli spoločnosti STAVO
ARTIKEL,s.r.o.,tátospoločnosťnepotvrdilaakýkoľvekprávnyvzťahsožalobcom.Žalobca,hocvzmysle
dodacej podmienky „FCA Bytča“ mal zabezpečiť prepravcu, nevedel uviesť kto ju zabezpečoval. K
uvedenému sa nevedel vyjadriť ani konateľ dodávateľa žalobcu(konateľ obchodnej spoločnosti K&C
BAU, s.r.o.). Podľa správcu dane sa nejednalo o bežnú podnikateľskú činnosť, keďže v areáli spoločnosti

STAVO ARTIKEL, s.r.o. tovar nikto nevážil, neskladoval, na tomto mieste došlo len k výmene CMR
dokladov, pričom sa jednalo o tovar nie zanedbateľnej hodnoty. S tovarom nebolo v skutočnosti
počas prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky
manipulované. Prevzatia zásielok(betonárskej ocele) bolo prezentované dokladmi len formálne, pretože
ten istý prepravca s tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu betonárskej ocele do ďalšieho miesta

uvedeného v nákladnom liste.
29.Vtejtosúvislostisasprávnysúdpozastavilnadodôvodnenímrozhodnutísprávcudaneažalovaného.
Zatiaľ čo správca dane argumentoval pochybnosťami o preprave tovaru a jeho skladovaní (čo ho
zjavne viedlo k jeho záveru o nesplnení druhej hmotnoprávnej podmienky - existencia materiálneho
plnenia),jehonáslednéúvahysmerovalikprijatiuzáveruotom,žezistenéskutočnostipreukazujúzjavné

zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Prijatie záveru o zneužití práva správcom dane tiež
konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom následne dospel k záveru o spochybnení existencie
materiálnehoplneniabeztoho,abytútozmenubližšieobjasnil.Poukázalnazistenia,zktorýchvyplynulo,
že tovar mal byť skladovaný v priestoroch, ku ktorým nebol zistený žiadny právny vzťah deklarovaného
dodávateľa žalobcu, ani samotného žalobcu, k preprave tovaru žalobca ani deklarovaný dodávateľ

nevedeli poskytnúť žiadne konkrétne informácie, pričom v zmysle dodacej podmienky FCA malo byť
povinnosťou žalobcu určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu. Túto
však žalobca nezabezpečoval a nemal o nej žiadne doklady. Žalovaný poukázal tiež na zníženie
ceny fakturovaného tovaru deklarovaného dodávateľa. Pre správny súd je však nepochopiteľné,
keď v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovanom rozhodnutí sa na jednej strane uvádza,

že došlo k zneužitiu práva na odpočet DPH, pričom v inom mieste rozhodnutia žalovaný uvádzal
o pochybnostiach, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúre a túto
zmätočnosť navyše potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe na strane 5, cit.: „správca
dane aj žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnili, poukázali na sporné skutočnosti, z ktorých
vyplynuli oprávnené pochybnosti o uskutočnení obchodných transakcií tak, ako boli preukazované

formálnymi dokladmi a tieto pochybnosti daňový subjekt neodstránil tak, aby vierohodne preukázal,
že zdaniteľné obchody boli realizované v súlade s predloženými faktúrami.“
30. Žalovaný konštatoval ako dôvod nepriznanie práva na odpočet DPH zneužitie práva, okrajovo
uvádzal aj podvodné konanie. V tejto súvislosti záver žalovaného o skutočnosti, že žalobca má
dokazovať to, že sa nezúčastnil na daňovom podvode nie je správny resp. prijímal opatrenia, aby

nezneužíval právo. Dôkazná povinnosť žalobcu spočíva v počiatku v preukazovaní materiálnych
podmienok na priznanie práva na odpočet DPH, to je splnenie ako formálnych tak i materiálnych
podmienok. V danom prípade je teda na žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, v prípade vznesenia
pochybností zo strany žalovaného k ním deklarovaným tvrdeniam ohľadom splnenia hmotnoprávnych
podmienok, tieto pochybnosti musia byť žalobcovi oznámené a žalobca má právo tieto pochybnosti

vyvracať. Iný prípad nastane, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočet
DPH, teda zo strany žalovaného, ako i správcu dane musí byť konštatovaný záver o ich splnení, môže
správca dane, ako i žalovaný odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH v prípade účasti žalobcu
na daňovom podvode alebo v prípade zneužitia práva zo strany žalobcu. V oboch prípadoch je všakdokazovanie na správcovi dane, respektíve žalovanom, ktorí musia dokázať, na základe dôkazov
a logických záverov, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, respektíve zneužil právo tak,
aby mal z toho neprimeranú výhodu. Inak povedané pre prípad, že správca dane bude dokazovať

účasť žalobcu na daňovom podvode musí mať ustálenú situáciu vo vzťahu k splnenie hmotnoprávnych
podmienok, a nemôže uvedený dôvod nepriznania kumulovať s účasťou žalobcu na daňovom podvode.
A až po preukázaní, že žalobca spĺňa definičné znaky účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva
na získanie výhody, tieto skutočnosti žalobcovi žalovaný (správca dane) oznámi a žalobca ich v ďalšom
kroku riadne nespochybní a nevyvráti, následný právny záver zo strany žalovaného (správcu dane)

môže byť právne udržateľný.

31. Nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia, či už hmotnoprávnych podmienok alebo
z dôvodu účasti na podvodnom reťazci alebo z dôvodu zneužitia práva sú v zásadne tri odlišné dôvody,
ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Právo na odpočet DPH dane môže
byť obmedzené iba, ak nastane niektorá z týchto alternatív a to, že zdaniteľná osoba buď nesplnila

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak bola zapojená do daňového podvodu alebo ak
došlo k zneužitiu práva. Preto, ak správca dane uviedol, že má pochybnosť, že u daňového subjektu
neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH, je neprípustné, aby správca dane
súčasne identickému daňovému subjektu za identické zdaňovacie obdobie nepriznal právo na odpočet
DPH aj z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode alebo z dôvodu zneužitia práva. Pri preukazovaní

zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca alebo pri zneužití práva sa vychádza z premisy,
že hmotnoprávne podmienky na priznanie práva odpočtu DPH boli splnené a súčasne aj zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov SD EÚ podlieha odlišným testom. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového
podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zisťujú prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu, ktorého

fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04 a C-440/04. V rámci tohto testu musí správca dane
v rámci svojho dôkazného bremena kumulatívne preukázať:
1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného
reťazca;
2/ chýbavajúca daň bola výsledkom podvodného konania;

3/ objektívne skutkové okolnosti na podklade ktorých kontrolovaný daňový subjekt o podvode na
ktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel;
4/ či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne
Teda správca dane musí pri rozhodovaní či prizná alebo neprizná práva vykonať vyššie uvedený test,

takzvaný Axel Kittel test, a v každej časti testu musí uvedené závery podložiť na relevantne skutkové
zistenia. V tomto konaní uvedené vykonané nebolo. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade
vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie práva na odpočet DPH, sa má vyžadovať, aby zistil, či prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Predpoklady zneužitia práva sa v zmysle
judikatúry SD EÚ zasa zisťujú prostredníctvom dvojzložkového tzv. Halifax (C - 255/02) testu, podľa

ktorého
1/ z objektívnych skutočnosti musí vyplývať, že hlavným cieľom obchodných transakcií bolo získanie
daňovej výhody, ktorej získanie je v rozpore s normami spoločenstva a
2/ obchodné transakcie majú čisto umelý charakter ( napr. existuje personálne a ekonomické prepojenie;
nepreukázanie riadnej ekonomickej činnosti u niektorých zúčastnených spoločností; nepreukázanie

sídla; nekontaktné subjekty; osoby - konatelia, ktorí nevedia poskytnúť základné informácie;
nepodávanie daňových priznaní; nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti, nepredkladanie dôkazov,
obštrukcie zo strany daňových subjektov; spoločnosti vykazujúce vysoký obrat bez zamestnancov,
základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovej evidencie
a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti).

32. V preskúmanom prípade nebolo uvedené, že došlo k úniku na dani (preukázaná existencia
chýbajúcej dane) a nebol vykonaný Axel – Kittel test. Rovnako pre prípad, že správca dane a žalovaný
chceli založiť svoje rozhodnutie na zneužití práva, museli zneužitie práva preukázať a žalobcovi dokázať
výhody, aké z toho mal žalobca a až následne umožniť žalobcovi vyvrátiť zistenia správcu dane. V tomto

ohľade súd odkazuje aj na judikatúrny posun Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo
vzťahu posudzovaniu podmienok na priznanie práva na odpočet DPH. Preto v tomto ohľade správny súd
námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako dôvodnú, nedostatok ohľadne ustálenia záveru o splnení
formálnych i materiálnych podmienok práva na odpočet DPH úzko súvisí aj s námietkou nesprávnehoprávneho posúdenia, kedy rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam práva na odpočítanie DPH,
ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom

konaní zaťažený.

33. Nepreukázaný právny vzťah ku skladovacím priestorom môže vzbudzovať určité pochybnosti
daňových orgánov o vykonaní deklarovaných obchodov, avšak v prejednávanej veci tiež vyplynulo,
že betonárska oceľ, ktorá bola predmetom sporných faktúr, nebola v areáli spoločnosti STAVO

ARTIKEL, s.r.o. vykladaná a skladovaná, ale mala byť na tomto mieste tak, ako bola na prepravnom
prostriedku naložená, ďalej predaná ďalším článkom vyššie zmieneného obchodného reťazca, teda bolo
preukázané, že existoval tok tovaru. Vo vzťahu k preprave tovaru, v konaní bolo preukázané viacerými
dopravcami, že prepravu si objednala spoločnosť FEKETE STAVCENTRUM, a.s., žalobca teda sa
nedokázal vyjadriť k preprave tovaru, pretože ju nezabezpečoval. Daňové a ani iné právne predpisy
nezakazujú pri zdaniteľných obchodoch previesť vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy (napríklad §

613 Obchodného zákonníka), resp. nakúpiť tovar už naložený na dopravných prostriedkoch a obratom
ho predať ďalšiemu odberateľovi bez odoslania či prepravy (predaj zaparkovaného tovaru), ako to urobil
v prejednávaných prípadoch žalobca. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej
veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané
právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov.

34. Na jednej strane z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo
služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (napr. C-409/99 Metropol). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby
bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém

DPH zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu
na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, bod 78). Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že spoločnú
právnu úpravu DPH je treba vykladať aj proti pôsobeniu zásady daňovej neutrality v tom zmysle, že bráni
právu platiteľa dane uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, keď zdaniteľné obchody

a z nich plynúce plnenia tvoriace základ tohto práva predstavujú zneužitie (C-255/02 Halifax, bod 85)
vo forme vytvorenia umelej konštrukcie, ktorá nemá v bežných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch
založených na podnikateľskej obozretnosti a snahe dosahovať zisk opodstatnenie.
35.VuvedenejsúvislostiSúdnydvorEUtiežvyslovilzásadnýprávnynázor,žepokiaľjevdodávateľskom
reťazcipredposudzovanoudodávkoualeboponejpodvodnéplnenievovzťahukDPH,možnoplatiteľovi

dane odoprieť odpočet dane na vstupe, pokiaľ správca dane preukáže, že platiteľ o tomto podvodnom
konaní vedel alebo mohol vedieť. Správny súd v tomto ohľade dáva do pozornosti žalovanému, že
preukázanie vedomostnej zložky zo strany správcu dane/žalovaného o tom, že žalobca vedel alebo mal
vedieť, že sa zúčastňuje podvodného konania absentovalo.
36. Záväzná judikatúra Súdneho dvora teda vytvára spoľahlivý a dostatočný právny rámec pre

nepriznanie práva na odpočítanie dane na vstupe u jednotlivých platiteľov v dodávateľskom reťazci pod
podmienkou, že sa zistí, že jeho hlavným účelom bolo zneužitie systému DPH na získanie neprimeranej
daňovej výhody, alebo ak sa preukáže, že konkrétny platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočet dane, vedel
alebo s ohľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa podieľa na plnení poznačenom podvodom vo
vzťahu k DPH. Pri zneužití práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode

nedochádza k ich reálnemu uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/9/2019 zo dňa 10. 12. 2019).
37. Bez preukázania účasti žalobcu na daňovom podvode alebo na zneužití systému DPH je potrebné
jeho obchody posudzovať izolovane, so zachovaním princípu daňovej neutrality. S prihliadnutím na to
sa správnemu súdu nateraz javí ako zrejmé, že nie je spochybnená reálnosť deklarovaných obchodov

vrátane identity zúčastnených subjektov a obchodovaného tovaru. Napriek pochybnosti o skutočnom
zmysle celej postupnosti obchodov, ktorej článkom bol aj žalobca, nemožno bez ďalšieho ignorovať, že
kupoval aj predával tovar bez dopravy. Preto mu bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu ani podozrenie o
účelovosti či rýdzo formálnom charaktere vystavených dokladov, keď jeho obchody sa mali uskutočniť
v čase, keď bol tovar síce naložený na nákladnom aute, ale neprepravoval sa.

38 . Správny súd však zdôrazňuje, že ak je preukázané reálne splnenie formálnych a vecných
podmienok uskutočnenia konkrétneho zdaniteľného obchodu (dodávky tovaru), ktorú platiteľ použil na
svoje podnikanie, nemožno mu odoprieť právo na odpočítanie dane len z toho dôvodu, že dodávka v
celom reťazci za zistených okolností postráda ekonomický zmysel. Nie je totiž úlohou daňových orgánovzaoberať sa len posudzovaním racionality či efektívnosti posudzovaných zdaniteľných obchodov.
Chýbajúce ekonomické opodstatnenie dodávky v dodávateľskom reťazci plnení môže zakladať
nepriznanie práva na odpočítania dane len za súčasného preukázania, že v danom reťazci došlo v

zmysle judikatúry Súdneho dvora k zneužitiu systému DPH, účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti
alebo získaniu takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, pričom
konkrétny platiteľ, ktorý sa o priznanie práva na odpočítanie dane uchádza, o tom vedel alebo vzhľadom
na všetky okolnosti mohol vedieť. Ak boli subjekty v dodávateľskom reťazci platiteľmi dane a predmet
dodávky je použiteľný na zdaniteľné plnenia, musia daňové orgány toto zneužitie práva v dodávateľskom

reťazci zistiť a jasne pomenovať, a najmä preukázať úmysel, prípadne vedomú nedbanlivosť platiteľa
pri zapojení sa do takéhoto reťazca.
39. Správny súd poznamenáva, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, kde v reťazci malo dôjsť
k nezaplateniu dane alebo inej strate na strane štátu. Bez toho sa celá konštrukcia argumentácie
daňových orgánov teda opiera len o neobvyklosť, resp. tvrdenú ekonomickú nezmyselnosť celého
reťazca. Bez ďalšieho však nemožno tvrdiť, že chýbal ekonomický zmysel pri izolovanom pohľade na

konaniežalobcu,oktoromjepreukázané,ženaúzemíSlovenskejrepublikynadobudolanáslednedodal
tovar naložený na nákladnom aute, ale bez dopravy. Tomuto záveru nebráni fakt, že s tovarom žalobca
fyzicky nemanipuloval ani ho neprekladal.

40. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že

správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a
objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti
nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne
uplatňujeajvyhľadávaciazásada,vrámciuplatňovaniaktorejsprávcadaneniejepridokazovaníviazaný

iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne
z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie, ale
nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré
dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžf/30/2014 z 10.02.2015). Správny súd v tomto ohľade poukazuje na to, že až po vyriešení

existencie (neexistencie) tovaru a následnom preukázaní zo strany správcu dane, že žalobca zneužil
právo s cieľom uplatniť si na odpočítanie DPH, bude možné k tejto námietke zaujať stanovisko. Správny
súd nemôže predpokladať, ako sa správca dane vysporiada s už existujúcou dôkaznou situáciou.

41. Správnemu súdu však neunikla ani argumentácia žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Castellario s.r.o.,

ktorá obchodná spoločnosť sa však v zdaňovacom období december 2011 nevyskytovala a nebola
súčasťou obchodného reťazca, z uvedeného správny súd sa touto námietkou nezaoberal.
42. Na doplnenie správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach, ktoré
sa týkalo rovnakého žalobcu vo veci sp. zn. KE-8S/135/2021, v ktorom súd žalobu zamietol. Senát
správneho súdu sa podrobne oboznámil s odôvodnením rozhodnutia, pričom dôvodom rozhodnutia bola

preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode, čo v danom prípade nebolo.
43. Správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného
absentuje náležité odôvodnenie a tieto rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci,
kvôli ktorému sú tieto rozhodnutia zmätočnými a nepreskúmateľnými, preto správny súd ich podľa § 191
ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil. Správny súd vzhliadol nedostatky nielen v rámci odvolacieho konania, ale

i v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa, preto rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a.)
SSP a vrátil vec správcovi dane (orgánu prvého stupňa).

44. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného a správcu dane náležite, preskúmateľným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne

posúdiť.Žalovaný,akoisprávcadanebudemusieťvďalšomrozhodovanízvážiť,činazákladezisteného
skutkovéhostavu,budemožnéudržaťzáverosplneníhmotnoprávnychpodmienokprávanaodpočítanie
dane zo strany žalobcu, alebo preukázať žalobcovi účasť na daňovom podvode, prípadne zneužitie
práva na odpočet DPH, pričom je potrebné poznamenať, že kombinácia dôvodov nie je možná.

45. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.46. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

47. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP keďže žalobca mal v konaní plný
úspech, správny súd mu priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov súdneho konania.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1, 2 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).