Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106478
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106478.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Martin, so sídlom Námestie
S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, proti žalovanému: Obec Mošovce, so sídlom Kollárovo námestie 10,
038 21 Mošovce, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o. advokátska kancelária,
so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o preskúmanie súladu Všeobecného
záväzného nariadenia obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj zo dňa 08.

decembra 2022 so zákonom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa

08.12.2022 prijalo Uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým prijalo Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej
len „VZN“) obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN obce
Mošovce č. 1/2022“), a to s poukazom na ust. § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo aj „zákon
č. 369/1990 Zb.“) a ust. § 7 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2015 Z. z.“).

2. Dňa 09.05.2023 podala Okresná prokuratúra Martin (ďalej len „žalobca“) Obecnému zastupiteľstvu
obce Mošovce protest prokurátora sp. zn. Pd 56/23/5506-2 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 27 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“ alebo
„zákon o prokuratúre“) proti VZN obce Mošovce č. 1/2022, pretože toto VZN je v rozpore s § 6 ods. 2, §
11 ods. 1 a 4 a § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a navrhla ho zrušiť v celom rozsahu.

3. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce uznesením č. Z/1/5/V/2023 zo dňa 22.06.2023 nevyhovelo
protestu prokurátora sp. zn. Pd 56/23/5506-2 zo dňa 09.05.2023 podanému proti VNZ obce Mošovce
č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj.

Správna žaloba – žalobné body

4. V zákonom stanovenej lehote po oznámení o nevyhovení protestu prokurátora podal žalobca v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 4 v spojení s ustanovením § 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu a žiadal, aby správny

súd VZN obce Mošovce č. 1/2022 zrušil pre jeho nezákonnosť.5. Žalobca v správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania a následne citoval ust. §
6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., pričom uviedol, že zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa
konalo už po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili dňa 29.10.2022, v ktorých boli zvolení noví

poslanci, sa však zúčastnili ešte poslanci zvolení v predchádzajúcom volebnom období, ktorí následne
prijali VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj. Uznesením obecného
zastupiteľstva č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 prijaté VZN obce Mošovce č. 1/2022 je tak podľa
žalobcu v rozpore so zákonom.

6. Ďalej žalobca citoval ustanovenia § 11 ods. 1, ods. 4 písm. g), § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona
o obecnom zriadení, pričom konštatoval, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá
starosta obce zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní
od vykonania volieb, pričom v citovanom zákonnom ustanovení je osobitným spôsobom ustanovený
subjekt pre zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako i lehota na jeho
uskutočnenie, a tým nepriamo i pre jeho zvolanie. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva

sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnení volieb do orgánov samosprávy
obcí v zložení z poslancov zvolených v týchto voľbách. Zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného
zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom
období. Akýkoľvek iný výklad podľa žalobcu odporuje zásadám správnej interpretácie a materiálne je
prejavom degradácie právnej kultúry a právneho nihilizmu. Napriek tomu si starostka obce Mošovce túto

povinnosť nesplnila. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie
obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, a podľa žalobcu nie je teda možné,
aby po uskutočnených komunálnych voľbách ešte rokovalo obecné zastupiteľstvo zložené z poslancov
zvolených v predchádzajúcom volebnom období.

7. Žalobca tiež namietal, že starostka obce zvolená v predchádzajúcom volebnom období mala
zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva najneskôr do 28.11.2022, avšak napriek tomu
zvolala obecné zastupiteľstvo na deň 08.12.2022, pričom toto rokovalo ešte v zložení poslancov
zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom po nových voľbách ostali zvolení z týchto
poslancov len štyria poslanci, zvyšní piati poslanci boli po voľbách nahradení už novými poslancami)

a títo poslanci prijali, okrem iných, aj napadnuté uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým schválili VZN
obce Mošovce č. 1/2022, pričom títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimitu pre rokovanie
a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili
nových zástupcov do orgánu samosprávy. Starostka obce Mošovce až následne zvolala ustanovujúce
zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 13.12.2022.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pre posúdenie zachovania legality (zákonnosti)
zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 treba zohľadniť rozdiel medzi volebným obdobím

obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. Následne ozrejmil pojmy
„volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990
Zb. konštatoval, že funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva sa neskončí po uplynutí
volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom
zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. V preskúmavanom prípade obecné zastupiteľstvo rokujúce

v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období bolo zvolané na deň 08.12.2022.
Uskutočnením volieb dňa 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva,
ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubov poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré
v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce
prostredníctvom komunálnych volieb, ktoré sa konali dňa 29.10.2022, tak delegovali svoju moc

na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych
dôvodov, t. j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13.12.2022. Rokovanie obecného
zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá,
jepodľažalovanéhoprávnekonformnédomomentuzloženiasľubuposlancovnovozvolenéhoobecného
zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú

legálne (zákonné).

9. Žalovaný ďalej poukázal na § 23 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre, pričom uviedol, že ak
má prokurátor podozrenie, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje právnym predpisom, musíuviesť aj konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa neho boli porušené. Ak prokurátor nemá konkrétne
ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti uznesenia, znamená to, že nevie
presne určiť, v akom konkrétnom bode bolo uznesenie porušené. Bez takejto opory v zákone nie je

protest dôvodný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v predmetnom
prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom
platnom právnom predpise. V predmetnom prípade nie je nezákonnosť VZN obce Mošovce č. 1/2022
dostatočne preukázaná, keďže prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by mohol oprieť
nezákonnosť VZN obce Mošovce č. 1/2022.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež poukázal na to, že na území Slovenskej republiky sa konali
po komunálnych voľbách 2022 zasadnutia zastupiteľstiev z funkčného obdobia 2018 - 2022 v stovkách
ďalších obcí a miest, tieto sa konali po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví
poslanci obecných zastupiteľstiev, v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období.
Poukázal na nejednotnosť prístupu žalobcu k jednotlivým prípadom a ako dôkaz navrhol žalovaný

predložiť konkrétny spisový materiál k prokurátorskej previerke, ktorá sa v obdobnej veci konala v obci
Malý Čepčín v roku 2016.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období,
ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov
novozvoleného obecného zastupiteľstva a že zároveň aj rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia
takéhoto zasadnutia sú legálne (zákonné). V tejto súvislosti poukázal na článok „Zasadnutie “starého

zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, ktorý bol zverejnený na Portáli pre obce, rozpočtové
a príspevkové organizácie dňa 01.10.2018 v rubrike: Z právnej praxe, ktorého autorom je A. A. B., C.
(terajší právny zástupca žalovaného), ktorý sa v uvedenom príspevku zaoberal legitimitou prijímania
rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych
voľbách. Žalobca odcitoval parciálnu časť z predmetného článku, v ktorej autor o. i. konštatoval,

že: „Po uskutočnených komunálnych voľbách nie je založená dostatočná legitimita pre rokovanie
a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom
volebnom období“.

12. K tvrdeniu žalovaného, že prokurátor nemal konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje

tvrdenia o nezákonnosti predmetného VZN obce Mošovce č. 1/2022, žalobca uviedol, že v podanom
proteste prokurátora bolo poukázané na konkrétne porušenie ustanovení zákona o obecnom zriadení (§
6 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 7). K námietke žalovaného o nejednotnosti a rozdielnosti
prístupu žalobcu k jednotlivým prípadom (zasadnutie obecného zastupiteľstva Malý Čepčín v roku 2016)
žalobca uviedol, že v obdobnom prípade (o ktorom nie je zrejmé, ako sa žalovaný o ňom dozvedel „z

vlastnej činnosti“) bolo zistené porušenie zákona a následne naň bolo reagované žalobcom podaním
upozornenia prokurátora.

13. Rovnako žalobca poukázal na obdobný prípad týkajúci sa obce Dražkovce, kde rovnako žalobca
pristúpil k podaniu upozornenia prokurátora v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z., no v inej

veci bol taktiež podaný protest prokurátora, ktorému bolo obecným zastupiteľstvom obce Dražkovce
vyhovené. Poukázal tiež na to, že v prípade žalovaného bolo z celkového počtu 30 preskúmaných
uznesení obecného zastupiteľstva, prijatých na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022,
podaných proti týmto uzneseniam len 11 protestov prokurátora. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca
vykonal previerky vo všetkých obciach v okrese Martin a Turčianske Teplice, na ktoré upozornila

starostka obce Mošovce, a napr. obci Sklené bolo podaných celkom 6 protestov prokurátora z tých istých
dôvodov, ako aj v prípade žalovaného, pričom všetkým podaným protestom prokurátora bolo vyhovené.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)14. Žalovaný v duplike k poukazu žalobcu na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“
pokomunálnychvoľbách“,ktoréhoautoromjeJUDr.JozefTekeli,PhD.,uviedol,žejepotrebnérozlišovať
interpretáciu práva v rovine de lege ferenda a v rovine de lege lata. Pre vedu, ktorej predstaviteľom je

iautorcitovanéhopríspevku,jetypickédelegeferendaakademickévyslovovanievlastnýchhodnotiacich
úsudkov a názorov a sloboda vedeckého bádania. Naopak, orgány aplikácie práva, ku ktorým patria
žalobca, žalovaný a súd ako orgány verejnej moci, sú prísne viazané zásadou zákonnosti de lege
lata pregnantne vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Právna veda a aj orgány aplikácie práva
používajú iné výkladové metódy a tieto vedú k rozdielnym interpretačným záverom. Aplikácia práva

verejnomocenskými orgánmi je prísne konkrétna.

15. Žalovaný poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade, nie je
výslovne riešená v gramatickom texte zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom právnom
predpise. Poukázal pritom na ust. § 11 ods. 4 tohto zákona, pričom účelom citovaného ustanovenia je
bezporuchový a plynulý výkon obecnej samosprávy. Uskutočnením zasadnutia obecného zastupiteľstva

dňa08.12.2022boltentoúčeldosiahnutý.Natomtozasadnutísaprijímalirozhodnutia,ktorésúrozhodné
pre oblasť výkonu správy, obecnej normotvorby, financovania a plnenia úloh obce, čím sa napĺňa
všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný záujem.

16. Žalovaný opätovne poukázal na rozdiel medzi volebným obdobím a funkčným obdobím obecného

zastupiteľstva. V podmienkach obecnej samosprávy je volebné obdobie zastupiteľského zboru
štvorročné,čoznamená,ževoľbydoorgánovsamosprávysauskutočňujúkaždé4roky.Zvolenienového
zastupiteľstva však neznamená súčasne aj jeho sfunkčnenie. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č.
369/1990 Zb. „noví“ poslanci musia najprv zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva,
aby mohli začať vykonávať svoje mandáty. Funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva

tak neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného
zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. To znamená, že platná legislatíva rozlišuje
medzi volebným a funkčným obdobím.

17. Uskutočnením volieb 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva,

ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré
v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce
prostredníctvom komunálnych volieb zo dňa 29.10.2022 tak delegovali svoju moc na nových
zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t. j.
kýmnezložilizákonompredpísanýposlaneckýsľubdňa13.12.2022.Rokovanieobecnéhozastupiteľstva

zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa
žalovaného právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného
zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú
legálne (zákonné).

18. Žalovaný opätovne upozornil na nejednotnosť a rozdielnosť, s akou žalobca pristupuje k obdobným
právnym tvrdeniam a skutkovým situáciám, pričom poukázal na výsledky vykonanej prokurátorskej
previerky v obci Malý Čepčín, kedy bolo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Malý Čepčín dňa
14.11.2022 v zložení poslancov v minulom volebnom období, hoci sa uskutočnilo po komunálnych
voľbách dňa 29.10.2022. Dňa 21.12.2023 žalobca podal obci Malý Čepčín upozornenie prokurátora

podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., sp. zn. Pd 167/23/5506-2 s odvolaním sa na tie isté tvrdenia,
ako v danom prípade. Čo sa týka obce Dražkovce, žalobca podľa žalovaného zavádza, nakoľko sa
jednalo o odlišné skutkové okolnosti ako v danom prípade, je teda irelevantné, že protestu prokurátora
v tom prípade bolo vyhovené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 08.10.2025, pretože o to požiadal žalovaný. Žalobca telefonicky v deň pojednávania ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že o nariadenie pojednávania ani nežiadal. Právna zástupkyňa

žalovaného na tomto pojednávaní zopakovala argumenty uvedené v správnej žalobe a v replike.

20. Správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniupredchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 366 SSP zamietol.

21. Podľa § 357 ods. 1 a 2 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a)
územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti,

niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

22. Podľa § 359 ods. 1 SSP; Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému
nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením
protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej
časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa

osobitného predpisu.

23. Podľa § 360 SSP; Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého
zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.

24. Podľa § 366 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

25. Podľa § 11 ods. 1, 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb.; (v znení platnom a účinnom ku dňu 08.12.2022)
(1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách

obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.5) Funkčné obdobie obecného
zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. (4) Obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené g) uznášať sa na
nariadeniach.

26. Podľa § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa
potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva
aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo
do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní

od vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené. (3) Ak starosta nezvolá
zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva
sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie
obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční
30. pracovný deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané

zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne
viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.
(7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, § 13 ods.

8, § 18a ods. 3 a 10, § 20a ods. 4 a § 20b ods. 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie
nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.

27. Podľa § 13 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Predstaviteľom obce a najvyšším
výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu

sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
(4) Starosta (a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon
neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.

28. Podľa § 13a ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb.; (1) Mandát starostu zaniká b) uplynutím

funkčného obdobia.29. Podľa § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb; (1) Poslanec je povinný najmä
a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní. (2) Mandát poslanca
zaniká b) uplynutím funkčného obdobia.

30. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

31. Podľa čl. 69 ods. 1, 2 Ústavy SR; (1) Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta

obce. (2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné
obdobieobyvateliaobce,ktorímajúnajejúzemítrvalýpobyt.Voľbyposlancovsauskutočňujúnazáklade
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.; Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo
verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie

porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez
akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

33. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.; Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu
prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného
predpisu.

34. Správny súd zistil, že totožné veci žalobcu voči žalovanému s obdobným predmetom súdneho

prieskumu už boli predmetom konania pred Správnym súdom v Banskej Bystrici v konaniach vedených
pod sp. zn. 1S/24/2023, 1S/25/2023, 1S/26/2023, 1S/27/2023, 1S/28/2023, 1S/29/2023 a 3S/53/2023.
Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením obdobných vecí žalobcu, preto v ďalšom v zmysle §
140 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP poukazuje aj na závery uvedených rozhodnutí.

35. Predmetom konania v preskúmavanej veci je vyslovenie nesúladu VZN obce Mošovce č. 1/2022
o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva
obce Mošovce č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022, so zákonom. Správny súd uvádza, že v rámci
správnej žaloby žalobca namietal aj nezákonnosť uznesenia č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022, avšak
predmetom tohto súdneho prieskumu bol súlad VZN obce Mošovce č. 1/2022 so zákonom, čo vyplýva

aj z obsahu správnej žaloby, preto správny súd postupoval podľa § 357 a nasl. SSP.

36.Správnysúdvprvomradepoukazujenaskutočnosť,žekonanieosúladeVZNobce,mesta,mestskej
časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vychádza z čl. 125 ods. 1 písm.

c), d) Ústavy SR, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby
osúladevšeobecnezáväznýchnariadeníorgánovúzemnejsamosprávysozákonmivoveciachúzemnej
samosprávy (čl. 68 Ústavy SR) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej
správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy SR) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd.

Účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti VZN územnej samosprávy je v tomto prípade
posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.

37. Konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy upravujú ustanovenia § 357 až 367 SSP ako samostatné konanie vo veciach
územnej samosprávy. Aktívna žalobná legitimácia bez ohľadu na obsah VZN patrí len prokurátorovi.
Dôvodom pre takúto výlučnosť je osobitná povaha VZN ako všeobecne záväzného právneho predpisu,
pri ktorom logicky aktívna žalobná legitimácia musí byť ohraničená len na určité orgány verejnej moci
zohľadňujúc ich zákonom určenú pôsobnosť. Keďže preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení

orgánov územnej samosprávy je súčasťou dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy [§ 21 ods. 1 písm. a) bod 5, ods. 3 písm. f) bod 3, § 27 zákona č. 153/2001
Z. z.] a analogicky nadväzuje na návrhové oprávnenia generálneho prokurátora pred Ústavným
súdom SR podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy SR, je pochopiteľné, že zákonodarca zveril aktívnužalobnú legitimáciu práve prokurátorovi. Pri žalobe prokurátora sú účastníkmi konania vždy len žalujúci
prokurátor a žalovaný orgán verejnej správy, t. j. obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj,
ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenia (§ 358). Žalovaným teda nie je

samotné zastupiteľstvo, ktoré predstavuje len jeden z orgánov obce územnej samosprávy [§ 4 písm.
b) SSP]. Na rozdiel od žaloby prokurátora na preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
(§ 352 SSP) na podanie žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu nemá prokurátor normatívne
ustanovenú lehotu. Takúto lehotu nemožno odvodiť ani zo znenia § 181 ods. 2 SSP, pretože ustanovenia
týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam, vrátane konaní vo

veciach územnej samosprávy, subsidiárne. Na záver, analogicky s ekvivalentným konaním o súlade
právnych predpisov pred Ústavným súdom SR (čl. 125 ods. 1 Ústavy SR) možno konštatovať,
že uplynutie žiadnej lehoty nemôže odstrániť právne následky protiprávneho všeobecne záväzného
právneho predpisu.

38. Správny súd uvádza, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi,

aký rozsah a obsah prieskumu ustanoví uvedením žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom
správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže
vyhľadávať ani špecifikovať dôvody nezákonnosti VZN pre vyslovenie jeho nesúladu so zákonom
a ani za žalobcu dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu, keďže žalobca, ktorým je v tomto prípade prokurátor, je povinný uviesť v žalobe žalobné

body (§ 361 ods. 1 a 2 SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej
konkretizácie na daný prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum
zákonnosti uznesenia zastupiteľstva.

39. Žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že v podstate neobsahovala relevantné

dôvody,prektorébymoholsprávnysúddospieťkzáveru,žeVZNobceMošovceč.1/2022niejevsúlade
so zákonom. Predovšetkým absentovalo expressis verbis tvrdenie žalobcu, že VZN obce Mošovce č.
1/2022 nie je v súlade s konkrétnymi ustanoveniami konkrétneho zákona. Keďže podstatou a účelom
podania žaloby prokurátora v zmysle ustanovenia § 357 a nasl. SSP je práve tvrdenie o nesúlade VZN
so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, správna žaloba musí obsahovať konkrétne tvrdenie, že napadnuté
VZN nie je v súlade s konkrétnym ustanovením, resp. ustanoveniami zákona, čo vyplýva aj z ust. §
361 ods. 1 písm. d) SSP, ktoré ako povinnú náležitosť správnej žaloby (okrem ust. § 57 SSP) ohľadom
konania o súlade VZN so zákonom stanovuje „uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne
záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť VZN alebo jeho ustanovenie v nesúlade“. Absenciu

takéhoto tvrdenia žalobcu o nesúlade VZN s konkrétnym ustanovením zákona nemôže nahradiť citácia
jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. bez toho, aby žalobca zároveň tvrdil, že práve v
nesúlade s týmito konkrétnymi citovanými ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu (v danom
prípade zákona č. 369/1990 Zb.) bol prijaté VZN obce Mošovce č. 1/2022, ktoré bolo prijaté uznesením
obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/VII/2022 dňa 08.12.2022. Vzhľadom na absenciu

tvrdeniaonesúladeVZNskonkrétnymiustanoveniamizákonavsprávnejžalobesprávnysúdkonštatuje,
že žaloba neobsahuje žiadnu argumentáciu, resp. námietky voči obsahu predmetného VZN obce
Mošovce č. 1/2022, ktoré bolo prijaté uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/
VII/2022 zo dňa 08.12.2022.

40. Podstatou správnej žaloby žalobcu bolo, že s poukazom na ust. § 6 ods. 2, § 11 ods. 1 a ods. 4
písm. g) a § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. nebolo možné, aby sa po komunálnych voľbách,
konaných dňa 29.10.2022, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecného zastupiteľstva (čiastočne
odlišní od poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období), konalo zasadnutie obecného
zastupiteľstva v zložení z poslancov, ktorí boli zvolení v predchádzajúcom volebnom období. Tento

názor však žalobca neodôvodnil relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou, z ktorej by bolo
možné vysloviť nesúlad prijatého VZN obce Mošovce č. 1/20222 so zákonom o obecnom zriadení.
Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti poukázal na povahu, úlohy a kreovanie obecného zastupiteľstva,
ako aj na účel konania ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva (konaného po uskutočnených voľbách
do orgánov samosprávy obcí v zložení poslancov zvolených v týchto voľbách) a na povinnosť starostu

obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb. Konštatoval, že starostka obce Mošovce
si túto povinnosť nesplnila (do 28.11.2022 nezvolala ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
a toto sa konalo až dňa 13.12.2022), avšak na 08.12.2022 zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstvas poslancami zvolenými v predchádzajúcom volebnom období, ktorí prijali VZN č. 1/2022, pričom
títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimáciu pre rozhodovanie a prijímanie VZN, resp. uznesení
obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách, konaných dňa 29.10.2022, zvolili

nových zástupcov do orgánov samosprávy. Len samotné konštatovanie žalobcu, že „poslanci zvolení
v predchádzajúcich voľbách už nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného
zastupiteľstva“, teda na prijatie VZN obce Mošovce č. 1/2022, bez akejkoľvek právnej argumentácie
ozrejmujúcej, v čom, resp. akým spôsobom, boli prijatím VZN obce Mošovce č. 1/2022 žalobcom
označené ustanovenia § 11 ods. 1 a 4 písm. g) a § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení porušené,

nepostačuje na konštatovanie nesúladu prijatého VZN obce Mošovce č. 1/2022 so zákonom o obecnom
zriadení.

41. Žalobca tiež v žalobe namietal, že poslanci, ktorí rokovali na zasadnutí obecného zastupiteľstva,
konanom dňa 08.12.2022 (v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období) a ktorí
prijali aj uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým schválili VZN obce Mošovce č. 1/2022, už nemali legitimitu

pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych
voľbách, konaných dňa 29.10.2022, zvolili nových zástupcov do orgánu samosprávy. Správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb.
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych
voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Z článku 69 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že poslancov volia

na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uplatňovanie mandátu
poslanca sa viaže na funkčné obdobie obecného zastupiteľstva. V zmysle ust. § 11 ods. 1 veta tretia
zákona č. 369/1990 Zb. sa funkčné obdobie obecného zastupiteľstva končí zložením sľubu poslancov
novozvoleného obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava teda rozlišuje medzi pojmami „volebné
obdobie“ a „funkčné obdobie“.

42. Volebné obdobie zastupiteľského zboru obce je v zmysle ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona
č. 369/1990 Zb. štvorročné. Článok 69 ods. 2 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. upravuje dĺžku volebného obdobia obecného zastupiteľstva, nie však začiatok jeho plynutia.
Funkčné obdobie je obdobím, v ktorom sa konkrétna osoba, ktorá bola zvolená za poslanca

obecného zastupiteľstva, ujme mandátu a vykonáva ho až do zániku mandátu. Funkčné obdobie
zvolených poslancov obecného zastupiteľstva sa nekončí uskutočnením volieb (uplynutím volebného
obdobia), ale až zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva (na prvom
zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastnia). Nie je preto možné stotožňovať pojmy
„volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“ obecného zastupiteľstva. Vykonaním volieb (a zvolením nových

poslancov obecného zastupiteľstva) nezaniká mandát doterajším poslancom obecného zastupiteľstva
(t.j. poslancom zvoleným v predchádzajúcich voľbách). Spôsoby zániku mandátu poslanca obecného
zastupiteľstvasúuvedenévust.§25ods.2zákonač.369/1990Zb.,pričomvzmysle§25ods.2písm.b)
zákona č. 369/1990 Zb. mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia. Správny súd poukazuje
na ust. § 11 ods. 1 tretia veta zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého sa funkčné obdobie obecného

zastupiteľstva končí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, teda do momentu,
kedy na ustanovujúcom zasadnutí alebo na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa
novozvolení poslanci zúčastnia, nezložia títo novozvolení poslanci poslanecký sľub. Dovtedy mandát
novozvolených poslancov obecného zastupiteľstva „spočíva“ a trvá mandát poslancov obecného
zastupiteľstva zvolených v predchádzajúcich voľbách a súčasne trvá funkčné obdobie obecného

zastupiteľstva (zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách). Zasadnutie (rokovanie)
obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách je teda právne
konformné aj po uskutočnení (nových) komunálnych volieb, a to až do času konania ustanovujúceho
zasadnutia obecného zastupiteľstva.

43. Je tiež treba poukázať na to, že z ust. § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb.
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Z
ustanovenia § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva oprávnenie starostu zvolávať a
viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a podpisovať uznesenia. V preskúmavanom prípade mandát
starostky (zvolenej v predchádzajúcich voľbách) v čase zvolania i konania obecného zastupiteľstva dňa

08.12.2022 trval, tento mandát jej nezanikol uplynutím volebného obdobia, keďže podľa § 13a ods. 1
písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. mandát starostu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Podľa § 12
ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu
novozvoleného starostu. Z uvedeného je teda možné vyvodiť, že pokiaľ starostka obce Mošovcezvolala po komunálnych voľbách zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 08.12.2022 a toto obecné
zastupiteľstvo zasadalo a rokovalo v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom
období (pričom uznesením prijalo okrem iného aj VZN č. 1/20222), nemožno tento postup označiť

za protizákonný, resp. takýto postup starostky žalovaného a konanie obecného zastupiteľstva (vrátane
prijatia VZN č. 1/2022) nie je v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. Zo žiadneho ustanovenia zákona o obecnom zriadení totiž nevyplýva, že starosta obce nie je
po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení
poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, resp. expressis verbis nevyplýva, že by

starosta bol po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať už len ustanovujúce zasadnutie
obecného zastupiteľstva.

44. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na ust. § 12 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb.
a na nesplnenie povinnosti starostky žalovanej obce zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva v lehote do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb (t. j. do 29.11.2022), správny

súd uvádza, že žalobca jednak neuviedol, aký má porušenie tejto povinnosti zo strany starostky
žalovaného vplyv na vyslovenie nesúladu prijatého VZN obce Mošovce č. 1/2022 a jednak ani zákon
č. 369/1990 Zb. (a ani iný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis) nespája s nesplnením
tejto povinnosti (zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote 30 kalendárnych
dní od vykonania volieb) žiadne účinky, ani sankcie. Nesplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ust

§ 12 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. nemá za následok ani zánik mandátu starostky,
ani skončenie jej funkčného obdobia, ani zánik mandátu poslancov obecného zastupiteľstva (zvolených
v predchádzajúcich voľbách), ani skončenie ich funkčného obdobia a ani skončenie funkčného obdobia
obecného zastupiteľstva (ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. končí
až zložením sľubu novozvolených poslancov). Navyše zákon č. 369/1990 Zb. predpokladá takúto

situáciu (že starosta nesplní povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote
stanovenej v § 12 ods. 3 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb.) a v ust. § 12 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.
ustanovuje, že v takomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční 30.
pracovný deň od vykonania volieb, čo v danom prípade aj bolo splnené, keďže ustanovujúce zasadnutie
obecného zastupiteľstva obce Mošovce sa konalo v lehote stanovenej v § 12 ods. 3 zákona č. 369/1990

Zb., a to dňa 13.12.2022, t. j. 30-ty pracovný deň od konania komunálnych volieb dňa 28.10.2022.

45. Žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že v priebehu súdneho konania namietal nejednotnosť prístupu
žalobcu k iným prípadom, v ktorých sa podľa tvrdenia žalovaného po uskutočnení komunálnych volieb
v roku 2022 vo viacerých obciach v okrese Martin (a aj v iných obciach na Slovensku) konali zasadnutia

obecných zastupiteľstiev v zložení z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách a prijímali
uznesenia, resp. VZN, pričom žalobca neriešil obdobnú situáciu upozornením na porušenie zákona
ani protestom prokurátora. V tejto súvislosti konkretizoval napr. konanie obecného zastupiteľstva v obci
Malý Čepčín, v súvislosti s ktorým žalovaný navrhol, aby správny súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť
ako dôkaz konkrétny spisový materiál prokurátorskej previerky konanej v obci Malý Čepčín v roku

2016. Správny súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nemalo žiadny súvis
s preskúmavanou vecou a vo vzťahu ku konaniu o súlade VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení
miestneho poplatku za rozvoj, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č.
E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 so zákonom č. 369/1990 Zb. by bol takýto dôkaz irelevantný.

46. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko sa nepreukázal
nesúlad napadnutého VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj so
zákonom č. 369/1990 Zb. a ani porušenie tohto zákona postupom pri jeho prijímaní, a preto správny
súd žalobu podľa § 366 SSP zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže predmetné súdne konanie bolo začaté na základe
žaloby prokurátora.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147

ods. 2 SSP).
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.