Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX,bytomvC.,D.XXXX/XX,právnezastúpeného:JUDr.JúliusomJánošíkom,advokátom,so
sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8-10,81363Bratislava,vkonaníosprávnejžalobenapreskúmaniezákonnostirozhodnutiagenerálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2024 a vec
vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa
27.09.2024, č. XXX XXX XXXX X ( ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) bola žalobcovi zamietnutá
jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 02.09.2024. V jeho odôvodnení prvostupňový orgán verejnej
správy po citácii ust. § 65 ods. 1 ( poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek ) a odkazom na znenie ust. § 65 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“ ) uviedol,
že žalobca dosiahol dôchodkový vek 01.09.2024. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na
potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-502-23/2020-VZ zo dňa 19.06.2020
z ktorého, podľa jeho slov, vyplýva, že od 01.01.2006 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“ ) a doplnil, že na nárok
na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od

01.04.1980 do 30.08.1980 zaradená v I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru v policajnom zbore
od 01.09.1980 do 28.02.1990 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v železničnej polícií
od 01.02.1996 do 31.12.2005 v III. pracovnej kategórii. Pre nárok na výsluhový dôchodok teda bola
žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 19 rokov a 307 dní. Po citácií ust. § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil, že vzhľadom
k tomu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, táto doba
mu nebude pre nárok na starobný dôchodok hodnotená. Podľa prvostupňového rozhodnutia žalobca ku

dňu 01.09.2024 získal 4105 dni obdobia dôchodkového poistenia ( bez obdobia získaného v služobnom
pomere ), t. j. 11 rokov a 90 dní obdobia dôchodkového poistenia z čoho je zrejmé, že nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.2.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná ( jej generálnym
riaditeľom ) dňa 18.11.2024, č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X, ( ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ ) tak,
že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

3.V odôvodnení rozhodnutia žalovaná upriamila pozornosť na rozhodnutie Generálneho riaditeľstva
Železničnej polície č. GRŽP-502-1/2006-OSZZ-SZ zo dňa 16.01.2006, podľa znenia ktorého je žalobca
od 01.01.2006 poberateľom výsluhového dôchodku. Podľa žalovanej, s odkazom na znenie ust. §
255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie, ktoré založilo žalobcov nárok na

výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ho hodnotiť duplicitne, aj podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, nakoľko bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.. Z dôvodu, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, teda
k 01.09.2024 nebol, podľa žalovanej, dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia najmenej 15 rokov, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok uvedené v § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rozhodnutí ubezpečila, že na nárok žalobcu na dôchodok

a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a
vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti
o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne.

II. Správne súdne konanie

4.Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote na Správny súd v Košiciach správnu
žalobuaňousadomáhalzrušeniatohtorozhodnutia.Súčasnesiuplatnilprávonanáhradutrovprávneho
zastúpenia v rozsahu 100%.

5.V správnej žalobe žalobca dôvodil, že prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom žalovaná
nerešpektovali ustálený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší súd“ ),
podľa ktorého pri priznávaní ( výpočte ) starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku ( resp.
obdobnej dávky ) je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre

účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky a následne vykonať teoretické krátenie.
Rozhodnutie žalovanej žalobca z tohto dôvodu považuje za nedostatočne odôvodnené a nesprávne.
Tento ustálený právny názor najvyššieho súdu nie je, slovami žalobcu, viazaný len na prípady, keď
policajt získal zamestnanie ( dobu služby ) v I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku.

6.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení datovanom ku dňu 22.01.2025 sa
pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí jej generálneho riaditeľa a správny
súd požiadala o zamietnutie správnej žaloby.

7.Žalobca reagoval listom zo dňa 11.02.2025 kde zopakoval žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že
žalovaná pri rozhodovaní nezohľadnila prednosť medzinárodnej zmluvy - Dohovoru č. 128 pred
zákonom o sociálnom poistení.

8.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní
o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 199 až § 205 Správneho súdneho
poriadku, ďalej ako „SSP“ ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a tiež aj rozhodnutie žalovanej,
podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na

úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach
vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199
ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
vydaniarozhodnutiažalovanejdospelkzáveruodôvodnostisprávnejžalobyapretopotreberozhodnutie
žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

10.Keďže žalobca ani žalovaná vo svojich podaniach nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie a súčasne
nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods.1
SSP, správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. § 137 ods.4 SSP bolo preto v zákonnej lehote a zákonným spôsobom oznámené ( na úradnej tabuli, ako aj na
webovej stránke Správneho súdu v Košiciach ), že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa
30.10.2025 o 12.00 hod. v jeho pojednávacej miestnosti P1. Keďže boli splnené zákonné podmienky

vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá SSP, správny súd vyhlásil rozsudok dňa 30.10.2025
vyvesenímjehoskrátenéhopísomnéhovyhotoveniabezodôvodnenianaúradnejtabulisprávnehosúdu.

11.Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených
príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov
mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené
osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

12.Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002, tento zákon upravuje sociálne

zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové
zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14.Podľa ust. 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15.Podľa ust. 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

16.Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ( ďalej ako „dohovor“ ), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

17.Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe.

18.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nebolo sporné dosiahnutie dôchodkového veku u
žalobcu, ale to, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, nebolo pri posudzovaní doby
dôchodkového poistenia zohľadnené obdobie, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho

poistenia ( zabezpečenia ) a ktoré bolo žalobcovi hodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku.

20.Z administratívneho spisu, predloženého v preskúmavanej veci žalovanou, vyplýva, že žalobca
žiadosťou spísanou dňa 02.09.2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 01.09.2024.Dôchodkový vek 63 rokov a dva mesiace žalobca dosiahol dňa 01.09.2024. K tomuto dňu bolo žalobcovi
zhodnotených 4 105 dní, čo predstavuje 11 rokov a 90 dní ( 11.2466 roka ) dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva železničnej polície zo dňa 16.01.2006, č.p. GRŽP-502-1/2006-

OSZZ-SZ bol žalobcovi od 01.01.2006 priznaný výsluhový dôchodok. Uvedenú skutočnosť deklaruje aj
potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2020, č. SPOU-OSZ-502-23/2020-VZ.
Podľa toho istého potvrdenia na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená
doba náhradnej vojenskej služby od 01.04.1980 do 30.08.1980 ( v I. kategórii funkcií ), doba výkonu
služby v policajnom zbore od 01.09.1980 do 28.02.1990 ( v I. kategórii funkcií ) a doba výkonu služby v

železničnej polícii od 01.02.1996 do 31.12.2005 ( v III. pracovnej kategórii ).

21.Správny súd z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového
rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona o
sociálnom poistení zhodnotená doba jeho služobného pomeru ( náhradná vojenská služba a služobný
pomer policajta ), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.01.2006. Sociálna

poisťovňa teda žalobcovi z doby dôchodkového poistenia dobu jeho služobného pomeru vylúčila a túto
pre vznik nároku na starobný dôchodok nehodnotila.

22.Všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je, pokiaľ ide o poskytovanie dávok z
dôchodkového poistenia, založený na hodnotení dôb poistenia ( zamestnania resp. služby ). Na rozdiel

od všeobecného systému sociálneho poistenia, osobitný systém sociálneho poistenia ( zabezpečenia )
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia získanú v celom
rozsahu a teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre
účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca avšak nehodnotí sa doba poistenia,

ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia ( zabezpečenia ) sú tak vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v
rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti,
ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. Právna úprava osobitného systému sociálneho poistenia definuje iný okruh dávok sociálneho

zabezpečenia než je tomu v prípade všeobecného systému sociálneho poistenia a ako dobu poistenia
zohľadňuje iba dobu výkonu služby ( prípadne náhradnú dobu výkonu služby ). Inak povedané, zákon
č. 328/2002 Z.z. neobsahuje právnu úpravu dôchodkovej dávky, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia
získanú v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu dávok výsluhového
zabezpečenia ( napr. výsluhový dôchodok ), ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby trvania

služobného pomeru poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.

23.Za účelom posúdenia oprávnenosti žalobcovho nároku správny súd čerpal z relevantných
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší súd“ ), ktoré v tomto smere

predstavujú výdatný argumentačný zdroj a zároveň sú vo veci preskúmavanej problematiky považované
za ustálenú rozhodovaciu prax.

24.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 vysvetlil, že
„Ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo

všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených
síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a
získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. .....Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom
stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu

po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku
s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi
po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom
systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom
zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

25.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovanom v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2013 ( R 83/2013 ) povedal, že
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov avojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka ( policajta a vojaka prípravnej
služby ) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Ten istý súd v rozhodnutí publikovanom

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 konštatoval, že pri
určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej

zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

26.Za nesprávnu považuje správny súd argumentáciu žalovanej o zhodnotení doby výkonu služby len
u tých poistencov, ktorých služba, hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, bola zaradená do I.
alebo II. kategórie funkcií, nakoľko uvedené sa viaže k zákonným možnostiam zníženia dôchodkového
veku, ktorý ale v preskúmavanej veci sporný nebol a nie na zhodnotenie celkovej doby dôchodkového

poistenia. U všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola
zaradenádozvýhodnenejpracovnejkategórie,dochádzakzásahudoichpráv,akimnebolazohľadnená
celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Najvyšší súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Pre správne posúdenie veci však
nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“

Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vzájomná
podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového
veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom

ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Pre posúdenie
nároku poistenca na starobný dôchodok ( a v prípade jeho vzniku, na určenie jeho výšky ), je potrebné
zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol.
Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového
veku preto nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

27.Ak rozhodnutie žalovanej vychádza z názoru, že na vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu boli
započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia dosiahnuté v rozhodujúcom období,
okrem doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok, kedy doba náhradnej vojenskej
služby a doby služobného pomeru policajta nemôže byť na nárok na starobný dôchodok žalobcovi

zhodnotená, tento názor žalovanej je mylný, nemajúci oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Ak
žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia pracovala so znením ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods.
2 zákona o sociálnom poistení, jej výklad a aplikácia týchto ustanovení, sú nesprávne. Výkladom
uvedených ustanovení vo vyššie opísaných súvislostiach dospel najvyšší súd opakovane k záveru
( zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011 ), že

priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby ( tu náhradnej vojenskej služby a služobného pomeru
príslušníka policajného zboru/ železničnej polície ) nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca
na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.

28.Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ako aj ďalších početných rozhodnutí
správnych súdov vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie, ktoré získal vo všeobecnom a tiež aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia

( zabezpečenia ). Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala potom Sociálna poisťovňa
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila a od takto určenej sumy následne
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len
za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka
výsluhového zabezpečenia ( výsluhový dôchodok ), pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka

výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobedôchodkovéhopoisteniapreúčelypriznaniavýsluhovejdávky.Žalobcovibypotomvznikolnárokna
starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vovšeobecnom systéme sociálneho poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré
bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

29.Ak teda Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu
na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vylúčila hodnotenie doby poistenia získanej
žalobcom v osobitnom systéme sociálneho poistenia ( zabezpečenia ), mal tento postup Sociálnej
poisťovne za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho
dôchodkového poistenia tak, ako je to u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek
a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V
súvislosti s uvedeným ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp.
zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa znenia ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme

sociálneho zabezpečenia ( ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia ) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že výklad
Sociálnou poisťovňou aplikovaných právnych predpisov, z ktorého táto vyvodila záver, že doba poistenia
získaná v civilnom zamestnaní ( ak netrvá minimálne 15 rokov ) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom
systéme sociálneho poistenia ( zabezpečenia ), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom je ústavne

neudržateľný. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o nároku
na starobný dôchodok žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok nezhodnotenie takto získanej doby dôchodkového
poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme.

30.Prvostupňové rozhodnutie nasledované rozhodnutím žalovanej preto vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci a správnemu súdu neostalo nič iné, ako rozhodnutie žalovanej ( riadiac sa
petitom správnej žaloby ) zrušiť ( ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP ) a vec vrátiť žalovanej na ďalšie
konanie, ktorá viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, opierajúcom sa o uvedenú
judikatúru najvyššieho súdu, vo veci znovu rozhodne.

31.V súvislosti s vysloveným právnym názorom, správny súd považuje za potrebné zároveň zdôrazniť,
čo bolo žalovanej už predtým inými rozhodnutiami správnych súdov viackrát adresované, a to povinnosť
v obdobných veciach rozhodovať rovnako, pretože iný postup by znamenal popretie princípu právnej
istoty. Teda ak žalovaná, na základe skorších rozhodnutí najvyššieho súdu rozhodla v súlade s jeho

právnym názorom, je povinná podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných
obdobných veciach.

32.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1
SSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov

konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.