Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205809
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424205809.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:

Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, Bratislava 82105, Správca konkurznej
podstaty úpadcu AAML s. r. o. v konkurze, so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 50 919 890, proti
žalovanému: S.. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/XX, G., zast. Advokátska kancelária Cibik Legal
s.r.o.,Seberíniho 6C, Bratislava, o zaplatenie 273.900,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, správca konkurznej podstaty úpadcu sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal

odžalovaného zaplatenia sumy 273.900,- eur s príslušenstvom titulom úmyselného bezdôvodného
obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-31K/2/2023, zo
dňa 12.07.2023, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR, č. 139/2023 dňa 21.07.2023,
bol ustanovený do funkcie správcu v konkurznom konaní žalobcu. Pri zisťovaní stavu majetku bolo
zistené, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Uvedené vyplýva z výpisu bankového
účtu žalobcu, vedeného v Tatra banka a.s. (číslo bankového účtu v tvare IBAN : N. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX) a nasledujúcich transakcií: 08.08.2018 100,00, 04.06.2018 5.000,00, 04.06.2018
5.000,00, 18.12.2017 75.000,00, 07.12.2017 49.000,00, 29.11.2017 50.000,00, 29.11.2017 100.000,00,
16.11.2017 50.000,00 a 10.11.2017 50.000,00. Z predmetných bankový transakcií vyplýva, že žalovaný
vykonal v prospech žalobcu tri kreditné transakciu spolu vo výške 55.100,00 eur a žalobca vykonal
v prospech žalovaného (číslo bankového účtu v tvare IBAN: N.) šesť debetných transakcií spolu vo
výške 329 000,00 eur. Z účtovníctva žalobcu nevyplýva relevantný dôvod vykonania týchto transakcií.
Žalovaný na výzvu žalobcu neposkytol relevantné vysvetlenie vykonania daných transakcií. Vzhľadom

na prebiehajúce trestné konanie vedené Národnou kriminálnou agentúrou, odbor Stred, má žalobca
za to, že uvedené transakcie boli vykonané bez právneho dôvodu, ako úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Rozdielom medzi kreditnými a debetnými transakciami vzniklo na strane žalovaného
úmyselné bezdôvodné obohatenie vo výške 273 900 eur. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
vyplýva z trestného konania (z ktorého podkladov vyplýva, že transakcie boli vykonané bez právneho
dôvodu, ako úmyselné bezdôvodného obohatenie) ako aj zo samotnej skutočnosti, že žalovaný si musel
byť vedomý prijatia takto vysokých čiastok na svoj bankový účet a napriek tomu nevyvinul kroku vedúce

k vráteniu bezdôvodného obohatenia.
3. Súd vo veci rozhodol dňa 27.06.2024 proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor,
a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.4. Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu. Uviedol, že sa
bezdôvodne neobohatil a ani nespáchal žiadny trestný čin. Žalobcovi dňa 10.11.2017 požičal žalovaný
finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, pričom dňa 16.11.2017 mu bola táto pôžička vo výške

50.000,- eur vrátená na jeho účet. Uvedené vyplýva už z dokladov predložených žalobcom. Pokiaľ
ide o sumu 5.000,- eur poukázanú na účet žalovaného dňa 04.06.2018 táto bola obratom vrátená na
účet žalobcu toho istého dňa 04.06.2018. Uvedené vyplýva už z dokladov predložených žalobcom.
K ostatným platbám uviedol, že žalobca vykonával špecifickú činnosť podnikania a to poskytovanie
úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky

majetkových hodnôt alebo sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, vrátane obchodovania
so zlatom. Z potvrdení a o platbách zo dňa 29.11.2017, zo dňa 07.12.2018 a zo dňa 18.12.2018 je
zrejmé, že po prijatí platby na účet žalovaného zo strany žalobcu, ešte v ten deň preposlal žalovaný
predmetné sumy na účty iným osobám. Žalovaný však v týchto prípadoch bol len platobným miestom
a to na základe dohody oboch strán (t. j. žalobcu a osôb, ktorým boli preposlané finančné prostriedky

žalovaným), nakoľko zmluvný vzťah existoval medzi žalobcom a osobami, ktoré obdržali finančné
prostriedky. Žalovaný po pripísaní finančných prostriedkov dňa 29.11.2017 spolu vo výške 150.000,-
eur, tieto ešte v ten deň preposlal ďalším trom osobám, pričom išlo o platby vo výške 50.500,- eur,
70.000,- eur a 31.000,-eur, po pripísaní finančných prostriedkov dňa 07.12.2018 vo výške 49.000,- eur,
tieto ešte v ten deň preposlal ďalšej osobe v tej istej výške, a rovnako tak po pripísaní finančných

prostriedkov dňa 18.12.2018 vo výške 75.000,- eur, tieto ešte v ten deň preposlal ďalšej osobe v tej istej
výške. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa žiadny spôsobom neobohatil na úkor žalobcu. Tomuto
nasvedčuje aj konanie žalobcu, ktorý sa v zákonom stanovených lehotách nedomáhal od žalovaného
vydania prípadného bezdôvodného obohatenia, nakoľko k nemu nikdy nedošlo .Ak žalobca uvádza,
že išlo o platby bez právneho dôvodu, tak žalobca si musel byť vedomý týchto platieb už v čase ich

uskutočnenia, pričom premlčacia doba v tomto prípade uplynula u poslednej platby realizovanej dňa
04.06.2018 dňa 05.06.2020. Z týchto dôvodov preto žalovaný vznáša námietku premlčania vo vzťahu
k celému uplatnenému nároku žalobcu. Napokon, ak žalobca uvádza, že ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vedené Národnou kriminálnou agentúrou, odbor
Stred, Banská Bystrica, pod ČVS: K.-XX/NKA-N.-XXXX, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ide

o účelové tvrdenie žalobcu, ktoré nie je ničím preukázané. Účelom trestného konania je vo všeobecnosti
okrem iného aj zistenie či skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, sa stal, či má znaky trestného činu
a kto ho spáchal. A práve vyššie položené otázky sú otázkami, o ktorých rozhodovanie však patrí do
právomoci orgánov činných v trestnom konaní a trestnému súdu. Nakoľko však ide o podstatnú otázku
vo vzťahu k žalobcom tvrdenému úmyselnému obohateniu vzhľadom na vyššie citované prebiehajúce

trestné konanie, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej ( § 164 C.s.p.), žalovaný
navrhuje, aby súd prerušil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 53C/74/2024, a to až do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného Ministerstvom vnútra SR, Národnou kriminálnou
agentúrou, odbor Stred, pod ČVS: K.- XX/NKA-N.-XXXX.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že sa plne pridržiava skutočností uvedených v

žalobe a odkazuje na skutočnosti, tvrdenia a dôkazy uvedené v žalobe. Žalobca na podanej žalobe trvá
a nesúhlasí s tým, že by žalovaný nárok mal byť premlčaný. Žalovaný uvádza, že vykonával špecifickú
činnosť podnikania a to poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne
bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo sprostredkovanie poskytovania
úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky

majetkových hodnôt, vrátane obchodovania so zlatom. Žalovaný ako dôkaz k uvedenému predložil tri
potvrdenia o platbách, z ktorých vyplýva, že žalovaný ďalej vykonával finančné transakcie na svojom
bankovom účte. Žalovaný k uvedenému nepredkladá žiadny ďalší dôkaz a preto žalobca považuje za
právne irelevantné čo žalovaný ďalej vykonal s prijatými finančnými prostriedkami a žalobca má za to,
že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný v odpore potvrdzuje

uskutočnenie predmetných platieb a neprikladá žiadne relevantné vysvetlenie týchto platieb. Uvedené
podľa názoru žalobcu potvrdzuje, že platby boli vykonaná bez právneho dôvodu a v danom prípade
ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný uvádza, že subjektívna premlčacia doba mal uplynúť 2 roky
odo dňa realizovania poslednej platby, t.j. odo dňa 04.06.2018. Žalobca s uvedeným nesúhlasí, nakoľko
podľa názoru žalobcu subjektívna premlčacia doba začala plynúť až odo dňa 02.02.2024, kedy žalobca

ako správca konkurznej podstaty úpadcu AAML s. r. o. v konkurze, nahliadol do trestného spisu ČVS:
K.-XX/NKA-N.-XXXX vedeného Národnou kriminálnou agentúrou a tým sa dozvedel o bezdôvodnom
obohatení. Žalobca považuje námietku premlčania uplatnenú žalovaným za v rozpore s dobrými mravmi.
Úmyselné bezdôvodné obohatenie preukazuje aj vedené trestné konanie. Žalobca nesúhlasí sprerušením tohto civilného konania do skončenia vyššie spomínaného trestného konania, nakoľko podľa
názoru žalobcu je už teraz dostatočne preukázaný úmysel žalovaného pri bezdôvodnom obohatení pre
účely civilného konania a nie je potrebné mať k uvedenému finálne rozhodnutie o skončenie trestného

konania vo vzťahu k potvrdeniu, či prišlo k naplneniu trestnoprávnej zodpovednosti.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2024 uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na
skutočnosti uvedené v odpore zo dňa 27.08.2024, pričom žalovaný neuznáva nárok uplatnený žalobou
v celom rozsahu. So žalovaným predložených dokladov vyplýva, že žalovaný sa žiadnym spôsobom
neobohatil na úkor žalobcu. Preto konštatovanie žalobcu v tom smere, že ide o bezdôvodné obohatenie

na strane žalovaného voči žalobcovi nemôže obstáť, nakoľko žalovaný sa žiadnym spôsobom
neobohatil. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že v týchto prípadoch bol len platobným miestom a to
na základe dohody oboch strán (t. j. žalobcu a osôb, ktorým boli preposlané finančné prostriedky
žalovaným), nakoľko zmluvný vzťah existoval medzi žalobcom a osobami, ktoré obdržali finančné
prostriedky. Tieto osoby žalovaný navrhuje vypočuť na pojednávaní. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu
k uplatnenej námietke premlčania zo strany žalovaného, že podľa neho subjektívna premlčacia doba

začala plynúť až odo dňa 02.02.2024, kedy sa mal žalobca (správca konkurznej podstaty) dozvedieť o
bezdôvodnom obohatení, tak žalovaný uvádza, že tento právny názor žalobcu je nesprávny. V zmysle
ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Ak žalobca uvádza, že išlo o platby bez právneho dôvodu, tak žalobca si

musel byť vedomý týchto platieb už v čase ich uskutočnenia, pričom premlčacia doba v tomto prípade
uplynula u poslednej platby realizovanej dňa 04.06.2018 dňom 05.06.2020. Z týchto dôvodov preto
žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu. Žalovanému
nie je zrejmé na základe akých zákonných ustanovení dospel žalobca k záveru, že premlčacia doba
mu začala plynúť až dňom nazretia do vyšetrovacieho spisu. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.

7Cdo/203/2022 zo dňa 26.03.2024 vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčanej doby podľa §
107 ods.1 Občianskeho zákonníka. Naviac žalovaný poukazuje na to, že subjektívna premlčacia doba
môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Ako už uvádzal žalovaný
v odpore, objektívna premlčacia doba je v tomto prípade tri roky, a teda táto uplynula najneskôr dňa
17.11.2020 a v prípade platby vo výške 5.000,- eur zo dňa 04.06.2018 dňom 05.06.2021. Vo vzťahu

k trestnému konaniu uviedol, že žalovaný opakovane zdôrazňuje, že je nevinný a obvinenie proti jeho
osobe je postavené na jedinom svedkovi K. K. (kajúcnikovi), ktorý naviac nevypovedal ani ku skutkom,
ktoré sú predmetom obvinenia proti jeho osobe, t. j. preto sa nemohol ani akokoľvek úmyselne obohatiť.
Pokiaľ žalobca uvádza, že považuje námietku premlčania za uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi,
tak neuvádza žiadne konkrétne okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť podľa jeho názoru uplatnená

v rozpore s dobrými mravmi.
7. Žalobca v spore predložil nasledovné listiny: Uznesenie Mestského súdu Bratislava III, sp. zn.
B1-31K/2/2023, zo dňa 12.07.2023, Výpis z bankového účtu žalobcu, Výzva žalovanému, Uznesenie
o začatí trestného stíhania, sp. zn. ČVS: K.-XX/NKA-N.-XXXX, Dispozičné právo k bankovému účtu,
Odpoveď vyšetrovateľa zo dňa 07.11.2024.

8. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Výpisy z účtu žalovaného, rozhodnutia súdov.
9. Žalobca zotrval na žalobe. v záverečnej reči uviedol, že žalovaný ničím nepreukázal právny dôvod
nadobudnutia fin. prostriedkov od žalobcu, mal oprávnenie na dispozíciu s účtom žalobcu. Pokiaľ
žalovaný v odpore a vo vyjadreniach uvádzal že vykonával špecifickú činnosť podnikania poskytovaním
úverov a pôžičiek a vrátane obchodovania so zlatom tieto skutočnosti ničím nepreukázal. Má zato že

žalovaný má vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o tom že finančné prostriedky pravdepodobne
pochádzajú z trestnej činnosti, musel mať vedomosť že sa úmyselne a bezdôvodne obohatil na úkor
úpadcu a preto námietka premlčania nie je dôvodná.
10. Podľa § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii , súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len

na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
11. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkompodliehajúcimkonkurzuaoprávneniekonaťzaúpadcuvoveciachtýkajúcichsatohtomajetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

12. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať .Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
14. Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať.
15. Žalovaný v konaní navrhol prerušiť konanie podľa § 164 CSP. Uviedol, že vo vzťahu k žalobcom
tvrdenému úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaného prebieha trestné konanie vedené
Národnou kriminálnou agentúrou, odbor Stred, Banská Bystrica, pod ČVS: K.-XX/NKA-N.-XXXX,pričom
účelom trestného konania je vo všeobecnosti okrem iného aj zistenie či skutok pre ktorý sa vedie
trestné konanie sa stal, či je trestným činom a kto ho spáchal. Tieto otázky sú otázkami, o ktorých

rozhodovanie patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a trestnému súdu. Nakoľko však
ide o podstatnú otázku vo vzťahu k žalobcom tvrdenému úmyselnému obohateniu vzhľadom na vyššie
citované prebiehajúce trestné konanie, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej ( § 164
CSP.) navrhuje, aby súd prerušil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 53C/74/2024, a to až do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného Ministerstvom vnútra SR, Národnou kriminálnou

agentúrou, odbor Stred, pod ČVS: K.- XX/NKA-N.-XXXX. Žalobca s prerušením konania nesúhlasil a
uviedol, že je už teraz dostatočne preukázaný úmysel žalovaného pri bezdôvodnom obohatení pre účely
civilného konania a nie je potrebné mať k uvedenému finálne rozhodnutie o skončenie trestného konania
vo vzťahu k potvrdeniu, či prišlo k naplneniu trestnoprávnej zodpovednosti.
16. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
17. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania súd ho posúdil aj s poukazom na stanovisko
žalobcu ako nedôvodný, nakoľko trestné konanie sa vedie vo veci legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
pričom z návrhu žalovaného na prerušenie konania nie je ani zrejmé aké skutočnosti by sa mali ohľadom

tohto konania v ktorom si žalobca uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia a tvrdí, že žalobca
plnil bez právneho dôvodu v trestnom konaní riešiť. Preto súd návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.

19. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a tvrdil, že úpadca vykonal
v prospech žalovaného (číslo bankového účtu v tvare IBAN: N.) šesť debetných transakcií spolu vo
výške 329.000,00 eur, pričom z účtovníctva žalobcu nevyplýva relevantný dôvod vykonania týchto
transakcií, žalovaný na výzvu žalobcu neposkytol relevantné vysvetlenie vykonania daných transakcií
na jeho účet, ide teda o platby bez právneho dôvodu a úmysel bezdôvodne sa obohatiť vyplýva zo

samotnej skutočnosti, že žalovaný si musel byť vedomý prijatia takto vysokých čiastok na svoj bankový
účet a napriek tomu nevyvinul kroku vedúce k vráteniu bezdôvodného obohatenia, ako aj z trestného
konania. Žalovaný namietal, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, nakoľko bol iba dohodnutým
platobným miestom, že po prijatí platby na účet žalovaného zo strany žalobcu, ešte v ten deň preposlal
žalovaný predmetné sumy na účty iným osobám a ak žalobca uvádza, že išlo o platby bez právneho

dôvodu, tak žalobca si musel byť vedomý týchto platieb už v čase ich uskutočnenia, pričom premlčacia
doba v tomto prípade uplynula u poslednej platby realizovanej dňa 04.06.2018 dňa 05.06.2020 a
vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
20. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané a medzi stranami ani nie je sporné, že úpadca
previedol finančné prostriedky uvádzané žalobcom na účet žalovaného. Nakoľko žalobca vzniesol

námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd sa najskôr zaoberal touto
námietkou. Platby na účet žalobcu boli realizované dňa 16.11.2017, 29.11.2017, 07.12.2017, 18.12.2017
a 04.06.2018, čo nebolo sporné, objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni,
kedy boli platby na účet žalovaného zaslané. Subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia je dvojročná, pričom subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej

premlčacej doby, ktorá je trojročná a ktorú nemôže subjektívna premlčacia lehota prekročiť. V prípade
všetkých namietaných prevodov finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného z roku 2017
a 2018 uplynula tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a to posledná objektívna a subjektívna premlčacia lehota najneskôr dňa05.06.2021 pri poslednej realizovanej platbe. Preto je nárok žalobcu premlčaný a nakoľko žalovaný
vzniesol dôvodnú námietku premlčania, súd nárok žalobcu ako premlčaný zamietol. Pokiaľ žalovaný
namietal, že námietka premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, toto tvrdenie

ničím nepreukázal.
21. Žalobca v spore dôvodil, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia,
kde plynie 10 ročná premlčacia lehota. K tomu súd uvádza, že žalobca v konaní ničím relevantne
nepreukázal, že sa jednalo o bezdôvodné obohatenie t.j. plnenie bez právneho dôvodu na strane
žalovaného a ani skutočnosť, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

22. Žalobca nijako nespochybnil námietku žalovaného, že bol len dohodnutým platobným miestom,
ani skutočnosť, že tieto finančné prostriedky previedol ďalej iným subjektom. Žalobca poukazoval vo
vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaného na trestné konanie. Súd k tomu uvádza,
že z trestného konania - uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS:K.-XX/
NKA-N.-XXXX zo dňa 09.06.2022 nevyplýva skutočnosť , že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného. Ako vyplýva z predmetného uznesenia trestné konania sa vedie a obvinenie

bolo vznesené väčšiemu množstvu osôb pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Z
predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že sa malo jednať o organizovanú skupinu páchateľov, ktorí
sa na trestnej činnosti podieľali, medzi inými aj prostredníctvom spoločnosti úpadcu, preto nie je
vylúčené, že aj finančné prostriedky úpadcu ( žalobca), ktoré boli ďalej prevedené môžu pochádzať
z organizovanej trestnej činnosti , čo však nepreukazuje tvrdené úmyselné bezdôvodné obohatenie

žalovaného plnením bez právneho dôvodu a teda bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor
žalobcu. Navyše predmetné finančné prostriedky ani nemusia patriť žalobcovi, nakoľko z uznesenia o
začatí trestného konania a vznesení obvinenia vyplýva úmysel obvinených zakryť pôvod finančných
prostriedkov, ktoré boli zasielané na rôzne účty o.i. i na účet žalovaného a ďalej z tohto účtu prevádzané.
Navyše v prípade, ak by sa došlo na strane žalovaného k majetkovému prospechu získanému

preukázane trestnou činnosťou (t.j. z nepoctivých zdrojov), tak v tom prípade by poškodenému
( žalobcovi) vznikol nárok na náhradu škody, ktorú si môže uplatniť v adhéznom ( resp. civilnom )
konaní a nešlo by o plnenie bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu k vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného.
23. Súd ďalej uvádza, že právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia predstavujú osobitný záväzkový

právny vzťah. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom
súkromného práva sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú
pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných
reparačných ustanovení. Na vznik záväzkov z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne
splnenie zákonných predpokladov t.j. vznik majetkového prospechu, ktorý sa musí prejaviť v majetkovej

sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného
subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho
zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. V prípade bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je podstatným

pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia k vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie
nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Z uznesenia o začatí
trestného konania a vznesení obvinenia o.i. aj voči žalovanému pre trestný čin legalizácie finančných
prostriedkov z trestnej činnosti však svedčí skôr o organizovanej skupine, ktorá mala úmysel zakryť
pôvod opakovane prevádzaných finančných prostriedkov na účty rôznych subjektov.

24. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaný v spore nepreukázal, žeby zo strany
žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Nakoľko
žalovaný vzniesol dôvodnú námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj keby bol
dôvodný, čo však preukázané nebolo, je premlčaný tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej

lehote.
25. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému i priznal proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.