Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200271
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4318200271.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXX, zast. B. B. D., ml., advokátom, so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, proti
žalovanej: E. A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XXX/XX, zast. JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou,
so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 26, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. júla 2024 č. k.
5C/2/2018-1733 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 30. októbra 2024 č. k. 5C/2/2018-1806 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalovanej p r i k a z u j e :
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., okres Levice, obec G., a to:
C-KN parc. č. 5999/130 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 073 m2,
C-KN parc. č. 5999/503 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2,
C-KN parc. č. 5999/712 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2,

stavbu - garáž súp. číslo XXX, postavenej na C-KN parc. č. 5999/503,
stavbu - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN parc. č. 5999/71,
spolu v hodnote 170 371,64 eura.
Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e :
- stavbu - garáž nezapísanú na liste vlastníctva, ktorá je postavená C-KN parc. č. 5999/488 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 18 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., okres Levice, obec G.,
- C-KN parc. č. 5999/488 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. G., okres Levice, obec G.,

spolu v hodnote 4 692,42 eura.

II. Súd prikazuje žalobcovi zostatok dlhu vyčísleného ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s B. B. vo výške 23 500,- eur.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu 46 761,03 eura
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2 625,75 eura, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.VI. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2 625,75 eura, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

VII. Súd priznáva znalcovi E. I. J. nárok na znalečné za podaný znalecký posudok, ako aj za výsluch
znalca na súde voči žalobcovi a žalovanej, ktoré sú mu povinní nahradiť spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady znalečného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

VIII. Súd priznáva znalkyni E. K. L. nárok na znalečné za podaný znalecký posudok voči žalobcovi
a žalovanej, ktoré sú jej povinní nahradiť spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady znalečného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., okres Levice, obec G., a to: C-KN parc. č. 5999/130 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 073 m2, C-KN parc. č. 5999/503 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 20 m2, C-KN parc. č. 5999/712 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, stavbu

- garáž súp. číslo XXX, postavenej na C-KN parc. č. 5999/503, stavbu - rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na C-KN parc. č. 5999/71, spolu v hodnote 170 371,64 eura (I.). Do výlučného vlastníctva
žalobcu súd prikázal: stavbu - garáž nezapísanú na liste vlastníctva, ktorá je postavená C-KN parc. č.
5999/488 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.
G., okres Levice, obec G., C-KN parc. č. 5999/488 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2,

zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., okres Levice, obec G., spolu v hodnote 4 692,42 eura
(II.) Súd prikázal žalobcovi zostatok dlhu vyčísleného ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s B. B. vo výške 23 500 eur (III.). Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu 30 560,21 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
(IV.). Rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (V.). Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovvsume2626eur,atodotrochdníodprávoplatnostirozsudku(VI.).Žalovanej
uložilpovinnosťzaplatiťnaúčetOkresnéhosúduLevicesúdnypoplatokzavyporiadaniebezpodielového
spoluvlastníctva manželov v sume 2 626 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (VII.). Súd
priznal znalcovi E. I. J. nárok na znalečné za podaný znalecký posudok, ako aj za výsluch znalca na

súde voči žalobcovi a žalovanej, ktoré sú mu povinní nahradiť spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%
s tým, že o výške náhrady znalečného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (VIII.). Súd priznal znalkyni E. K. L. nárok na
znalečné za podaný znalecký posudok voči žalobcovi a žalovanej, ktoré sú jej povinní nahradiť spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady znalečného bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (IX.).

1.2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho
zákonníka a za nespornú súd považoval skutočnosť, že k zániku BSM strán sporu došlo v dôsledku
právoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduLevice,ktorýmboloichmanželstvorozvedené.Tentorozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2016. Súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ako
aj vyjadrenia strán sporu považoval za nesporné, že ku dňu rozvodu manželstva patrili do BSM
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. v hodnote 175 063,88 eura s tým, že táto
hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 57/2024 zo dňa 16. 03. 2024, ktorý vypracovala znalkyňa
Ing. Lenka Chládeková. K takémuto znaleckému posudku nemali strany sporu výhrady, preto súd

vychádzal z hodnoty nehnuteľností určených takýmto posudkom. Znalkyňa ohodnotila v predmetnom
posudku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G. a to C-KN parc. č. 5999/130 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1 073 m2, C-KN parc. č. 5999/503 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2,
C-KN parc. č. 5999/712 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, stavbu - garáž súp. číslo XXX,
postavenej na C-KN parc. č. 5999/503, ako aj stavbu - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN

parc. č. 5999/71 na sumu 170 371,64 eura a nezapísanú stavbu - garáž, ktorá je postavená C-KN parc.č. 5999/488 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, ako aj C-KN parc. č. 5999/488 (parcela,
na ktorej stojí garáž je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G.) na sumu 4 692,42 eura. Súd pri
vyporiadaní BSM prikázal nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku do výlučného vlastníctva

žalovanej, pričom ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G. s výnimkou nezapísanej stavby -
garáže, ktorá je postavená na C-KN parc. č. 5999/488, ako aj takejto parcely. Súd pri prikázaní takýchto
nehnuteľností do vlastníctva žalovanej prihliadol najmä na skutočnosť, že žalovaná spolu s mal. deťmi
od zániku BSM až doposiaľ takéto nehnuteľnosti nepretržite užíva, prejavila záujem o ich prikázanie
a žalobca od roku 2016, kedy opustil spoločnú domácnosť takéto nehnuteľnosti neužíva. Súd zároveň

prikázal nehnuteľnosti uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a to nezapísanú garáž postavenú na CKN
parc. č. 5999/488, ako aj C-KN parc. č. 5999/488 do výlučného vlastníctva žalobcu a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovanej bola prikázaná iná garáž s tým, že žalobca prejavil záujem o prikázanie
takejto garáže vrátane pozemku, na ktorom je postavená do jeho výlučného vlastníctva a žalovaná s
takýmto spôsobom vyporiadania súhlasila.

1.3. Žalovaná si v súdnom konaní uplatňovala vnosy do majetku v BSM v celkovej výške 215 731
eur. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná počas trvania manželstva na
základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu zo dňa 18. 01. 2010
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. D., ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, získala sumu
vo výške 50 000 eur. Samotný žalobca v súdnom konaní zároveň nespochybnil skutočnosť, že išlo o

finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Okrem toho, súd považoval za preukázané,
že žalovaná dostala od svojej matky dar vo výške 131 820 eur, a to dňa 20. 10. 2011, pričom možno
vzhľadom na zistený skutkový stav odôvodnene predpokladať, že darkyňa - matka žalovanej darovala
takýto dar len žalovanej, pretože ten bol poskytnutý prevodom na účet žalovanej a samotná matka
žalovanej, ako aj jej sestra potvrdili túto skutočnosť aj pri svojich svedeckých výpovediach. Preto súd

musel prihliadnuť pri vyporiadavaní BSM na celkovú sumu 181 820 eur. Žalovaná okrem toho získala
počas trvania manželstva z predaja majetku vo svojom výlučnom vlastníctve, a to motorového vozidla
TOYOTA LAND CRUISER sumu 26 000 eur, pričom s poukazom na svedeckú výpoveď matky v spojení
so zmluvou o predaji takéhoto motorového vozidla dospel súd k záveru, že žalovaná bola výlučnou
vlastníčkou vozidla, nakoľko ho pravdepodobne získala od rodičov, resp. za finančné prostriedky, ktoré

jej boli darované rodičmi. Celkovo tak žalovaná počas manželstva disponovala finančnými prostriedkami
vo výlučnom vlastníctve vo výške 207 820 eur (50 000 eur + 131 820 eur + 26 000 eur). Časť týchto
finančnýchprostriedkovvovýške64000eurpoužilažalovanánazaobstaraniemotorovéhovozidlaAUDI
A7 (zmluva o predaji motorového vozidla zo dňa 13. 01. 2012), preto takéto motorové vozidlo nepatrí do
BSM. Po odpočítaní kúpnej ceny takéhoto motorového vozidla možno dospieť k záveru, že žalovanej

zostalifinančnéprostriedkyvovýlučnomvlastníctve,ktorénadobudlapočastrvaniamanželstvavovýške
143 820 eur a žalovaná s nimi disponovala v čase začatia výstavby rodinného domu v roku 2013, resp.
v čase kúpy pozemkov a garáží patriacich do BSM, ktoré boli postupne nadobudnuté od roku 2010.
Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že v tom čase bola žalovaná na materskej, ako aj rodičovskej
dovolenke a žalobca poberal len výsluhový dôchodok, resp. mal príjmy z brigádnickej činnosti, a preto

možno dospieť k záveru, že kúpa nehnuteľností, ktoré sa vyporiadavajú, resp. výstavba rodinného domu
bola predovšetkým financovaná z takéhoto vnosu žalovanej. Preto súd ustálil, že vnos žalovanej do
majetku patriaceho do BSM predstavoval sumu 143 820 eur, pričom je potrebné prihliadnuť len na jednu
polovicu takéhoto vnosu vo výške 71 910 eur, nakoľko pri výpočte vnosu sa zohľadňuje len polovica,
pretože jednou polovicou vnosu žalovaná zhodnotila svoj majetok a druhou polovicou vnosu prispela na

zhodnotenie majetku žalobcu. Keďže hodnota BSM - aktíva predstavujú sumu 175 063,88 eura mínus
záväzky - pôžička od strýka žalobcu vo výške 23 500 eur, tak čistá hodnota BSM predstavuje sumu 151
563,88 eura. Hodnotu čistého BSM je potrebné rozdeliť na polovicu, v dôsledku čoho podiel žalobcu,
resp. žalovanej predstavuje sumu 75 781,94 eura. Žalovanej boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 170
371,64 eura – 75 781,94 eura (podiel, ktorý pripadá na ňu) sa rovná podielu žalobcu vo výške 94 589,70

eura, ktorý by mu žalovaná mala vyplatiť. Keďže je však potrebné zohľadniť vnos žalovanej vo výške
71 910 eur, tak žalovaná má povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobcovi sumu 22 679,70 eura
(94 589,70 eura – 71 910 eur). Okrem toho, je potrebné pri vyporiadaní BSM prihliadnuť aj na záväzok
z titulu úverovej zmluvy zo dňa 15. 03. 2016 - Flexi pôžička, v zmysle ktorej boli žalobca a žalovaná
spoludlžníci voči veriteľovi VÚB a. s. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca celý úver splatil,

a to v marci 2024 v celkovej výške 17 193,74 eura, pričom ku dňu zániku BSM k 18. 11. 2016 bolo
zaplatených z jeho strany 8 splátok v celkovej výške 1 432,72 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu
rozhodnutia súdu, a to dňa 08. 07. 2024 bol predmetný úver splatený, tak nie je možné vyporiadavať
takýto úver s tým, že ak po rozvode niektorý z manželov sa podieľa na zaplatení spoločného dlhuzo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu. Súd tak vyporiadal v rámci BSM úhrady
žalobcu, ktoré ten vykonal po zániku manželstva, pričom považoval za nesporné, že žalobca vykonal
úhrady zo svojich výlučných prostriedkov po zániku BSM v celkovej výške 15 761,02 eura (celkovo

žalobca uhradil sumu 17 193,74 eura s tým, že do rozvodu vykonal úhrady vo výške 1 432,72). Preto
súd zohľadnil pri vyporiadavaní BSM jednu polovicu z týchto vykonaných úhrad po zániku manželstva
vo výške 7 880,51 eura, nakoľko žalobca splácal spoločný úver po zániku BSM aj za žalovanú. Preto
súd k sume 22 679,70 eura, ktorá predstavuje vyrovnací podiel žalobcu pripočítal aj sumu 7 880,51
eura, ktorá zodpovedá sume 1 zaplatených splátok spoločného úveru, ktoré splácal žalobca z výlučných

prostriedkov po zániku BSM. Z tohto dôvodu tak je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 30 560,21
eura na vyrovnanie podielu. Súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť takúto sumu v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, a to z dôvodu, že ide o
vyššiu peňažnú sumu a táto lehota jej umožní zabezpečiť si takéto finančné prostriedky na splnenie si
svojej povinnosti voči žalobcovi. Pokiaľ ide o predaj auta v roku 2011 zn. Nissan Qashqai, tak to predala
matka žalovanej za 15 000 eur, pričom z jej svedeckej výpovede vyplýva, že finančné prostriedky boli

darované obom stranám sporu, resp. žalovaná sa podelila o výťažok s predaja so žalobcom. Z tohto
dôvodu nemožno zahrnúť takéto finančné prostriedky z predaja motorového vozidla zn. Nissan Qashqai
ako vnos žalovanej do BSM, nakoľko išlo pravdepodobne o dar matky žalovanej obom stranám sporu.

1.4. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby súd pri vyporiadaní BSM využil disparitu podielov strán sporu

z dôvodu preukázania jeho finančného zabezpečovania potrieb rodiny, tak z vykonaného dokazovania
podľa názoru súdu nevyplýva, že by bolo potrebné určiť nerovnaké podiely manželov. Z tohto dôvodu
súd neaplikoval pri vyporiadaní BSM disparitu podielov strán sporu, pričom prihliadol aj na právny názor
odvolacieho súdu, ktorý tiež nevidel dôvod aplikovať takýto postup.

1.5. Súd zároveň nezohľadnil vyplatené poistné plnenie žalovanej ako vnos do majetku patriaceho
do BSM, ktoré získala z Kooperativy poisťovne a. s. vo výške 3 553,08 eura, pretože ako vyplýva z
tejto poistky, tak tá bola uzavretá počas trvania manželstva strán sporu s tým, že finančné prostriedky
boli tiež vyplatené počas manželstva, a to v júni 2014. Plnenie z poistnej zmluvy realizované za
trvania manželstva v prospech jedného z manželov je podľa názoru súdu predmetom BSM, pričom

úhrady poukazované za trvania manželstva na poistenie jedného z manželov nemožno považovať
pri vyporiadaní BSM za náklady vynaložené na výlučný majetok poisteného manžela, pretože tieto
finančné prostriedky boli so súhlasom oboch manželov spotrebované za trvania manželstva. Zároveň
z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že samotná žalovaná bola poistenou, ako aj poistníkom, a preto nebolo
preukázané tvrdenie žalovanej, že platby poistného uhrádzal jej otec v jej prospech, a teda mohlo by

ísť o finančné prostriedky, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalovanej. Okrem toho, tieto finančné
prostriedky mohli byť pravdepodobne použité pri stavbe rodinného domu, ktorá prebiehala od roku 2013,
prípadne aj na úhradu bežných výdavkov rodiny.

1.6. Pokiaľ ide o finančné prostriedky žalobcu, ktoré ten získal za predaj hnuteľných vecí v jeho

výlučnom vlastníctve, a to motorového vozidla značky Opel Astra (predané v októbri 2007 za sumu
12 945,63 eura) a motorky značky Honda Varadero 1000 (predaná v roku 2007, resp. 2008 za sumu
9 958,18 eura) počas trvania manželstva, tak možno dospieť k záveru, že tieto finančné prostriedky
boli pravdepodobne použité na úhradu bežných nákladov rodiny, nakoľko od roku 2009 bola žalovaná
na materskej dovolenke a žalobca od februára 2008 poberal výsluhový dôchodok len vo výške 367

eur mesačne s tým, že mu bolo okrem toho vyplatené odchodné vo výške cca 7 346 eur. Z tohto
dôvodu tak možno ustáliť, že v danom časovom období tak strany sporu mali nižší pravidelný mesačný
príjem, pozostávajúci z výsluhového dôchodku žalobcu a rodičovského príspevku žalovanej na maloleté
dieťa, resp. rodinných prídavkov, a preto pravdepodobne uhrádzali náklady spojené so zabezpečovaním
potrieb rodiny predovšetkým z úspor žalobcu, nakoľko žalovaná získala väčšinu finančných prostriedkov

ažposmrtisvojhootca.Okremtoho,vtomčasežalobcainvestovaldorodinnéhodomuvSenici,vktorom
býval do roku 2008 spolu so žalovanou (kúpa nábytku Kika za cenu 48 930 CZK, zabudovanie dverí a
zárubní v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 03. 12. 2007 v hodnote 80 765,50 Sk, garážovej brány v cene 44
900 Sk, zabudovanie výsuvnej markízy v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 05. 02. 2008 za cenu 64 000 Sk
a pod.) s tým, že finančné prostriedky, ktoré žalobca získal za predaj motorového vozidla, resp. motorky,

tak boli pravdepodobné použité aj na úhradu takýchto investícií do rodinného domu v Senici, resp. na
kúpu nábytku. Z tohto dôvodu tak možno uzavrieť, že tieto finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve
žalobcu neboli pravdepodobne investované do majetku patriaceho do BSM, ktorý sa vyporiadava
(nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa listu vlastníctva boli nadobudnuté od roku2010, resp. výstavba rodinného domu bola započatá až v roku 2013), a to vzhľadom aj na časový okamih
získania takýchto finančných prostriedkov žalobcom. Preto súd neprihliadol na vnos takýchto finančných
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu na majetok v BSM.

1.7. Súd tiež neprihliadol na vnos žalovanej, na ktorý poukazovala v súdnom konaní, a to vo výške 500
000 Sk, 3 000 eur, ako aj 10 760,96 eura, pričom tieto finančné prostriedky mala získať od matky ako
dar, pretože tá počas súdneho konania neuniesla dôkazné bremeno o takomto vnose. Súd poukázal na
skutočnosť, že tieto dary mala poskytnúť matka žalovanej po smrti otca, ktorý tragicky zahynul v roku

2009. Z výpovede matky žalovanej súd zistil, že tá je čiastočne v rozpore s tvrdením žalovanej, pokiaľ
ide o výšku takýchto darov, nakoľko matka žalovanej pri svojej svedeckej výpovedi uviedla, že každej
dcére darovala 800 000 Sk z dedičstva po manželovi, hoci samotná žalovaná uvádzala, že dostala sumu
500 000 Sk, pričom táto suma mala byť uložená v bezpečnostnej schránke vo M., N.. Zároveň matka
žalovanej uviedla, že dala dcére na fasádu rodinného domu sumu 3 100 eur, pričom dom sa začal stavať
až v roku 2013 s tým, že žalovaná tvrdila, že sumu 3 000 eur a sumu 10 760,96 eura dostala od svojej

matky po predaji motorky SUZUKI, ktorá patrila jej otcovi, resp. po zrušení investičných produktov otca
žalovanej. Podľa názoru súdu tak jednoznačne nebolo preukázané darovanie sumy 500 000 Sk, ako
aj sumy 3 000 eur a sumy 10 760,96 eura pre rozpor vo výpovediach žalovanej a matky žalovanej.
Tiež zo svedeckej výpovede sestry žalovanej vyplýva, že matka im po smrti otca rozdelila peňažné
prostriedky, a to každej vo výške 20 000 eur, pričom táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením žalovanej.

Keďže v súdnom konaní nebol predložený žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie žalovanej
o predmetných daroch od jej matky, súd nemohol na ne prihliadať ako na vnos žalovanej, ktorý sa použil
na zabezpečenie nadobudnutia vecí patriacich do BSM.

1.8. Súd v rozhodnutí vyporiadal aj pôžičku od krstného otca žalobcu B. B. vo výške 23 500 eur,

pretože mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že B. B. počas trvania manželstva požičal obom
stranám sporu finančné prostriedky, ktoré by boli použité za účelom nadobudnutia vecí, ktoré tvoria
masu BSM. Išlo o finančné prostriedky, ktoré žalobca a žalovaná investovali do rodinného domu, pričom
túto skutočnosť potvrdila vo svojom písomnom vyjadrení aj samotná žalovaná. Zároveň súd poukázal aj
na právny názor odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že aj odvolací súd mal dostatočne preukázané,

že strany sporu v priebehu manželstva mali uzavretú zmluvu o pôžičke s p. B., a preto, pokiaľ ju súd
zahrnul medzi dlhy, je jeho záver správny. Podľa názoru súdu išlo o spoločný dlh strán sporu s tým,
že nebolo preukázané, že by v čase rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM takýto dlh zanikol, preto súd
prikázal žalobcovi zostatok dlhu vyčísleného ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s B. B. vo výške 23 500 eur. Súd nezohľadnil pri vyporiadaní BSM

pôžičku od otca žalobcu J. B. vo výške 400 000 CZK, pretože predloženými dôkazmi, ako aj svedeckou
výpoveďou otca žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že by ten počas trvania manželstva požičal
stranám sporu takéto finančné prostriedky, ktoré by boli použité za účelom nadobudnutia vecí, ktoré
tvoria BSM. Otec žalobcu ako svedok pri svojej výpovedi uviedol, že táto pôžička mala byť poskytnutá
v rokoch 2015 až 2016 a to tak, že najskôr požičal sumu 2 x sumu 100 000 CZK, ako aj sumu 200

000 CZK s tým, že mu žalobca a žalovaná sľúbili, že po dokončení domu bude môcť bývať v ich byte
v G., a to s jeho bratom - B. B.. Podľa názoru súdu takto formulovaná dohoda nie je pôžičkou, ktorú
je potrebné zohľadňovať pri vyporiadaní BSM, ale inými záväzkovým vzťahom, ktorý sa nevyporiadava
v takomto konaní.

1.9. Pokiaľ ide o investície do rodinného domu v Senici, ktoré žiadala vyporiadať žalovaná, uviedol,
že nebolo jednoznačne preukázané, že by dom v Senici bol v čase jeho užívania stranami sporu vo
vlastníctve žalobcu s tým, že investície vynaložené zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok
žalobcu vo výške 189 655,50 Sk (výsuvná markíza – 64 000 Sk + garážová brána 44 900 Sk + dvere
a zárubne SAPELI – 80 765,50 Sk) + záhradný nábytok 48 930 CZK, ako aj bazénové prekrytie v

hodnote 120 000 CZK mohli byť financované z finančných prostriedkov žalobcu vo výlučnom vlastníctve,
ktoré ten získal predajom auta a motorky v roku 2007/2008. V súdnom konaní tiež nebolo jednoznačne
preukázané, že by tieto veci boli zakúpené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM tak, ako to
tvrdí žalovaná, nakoľko v predložených zmluvách o dielo, resp. faktúrach je uvedený výlučne žalobca.
Okrem toho s prihliadnutím na charakter niektorých z týchto vecí možno dospieť k záveru, že nejde o

investíciu do majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ale ide o samostatné hnuteľné veci, ktoré by
patrili do BSM, ak by boli zakúpené zo spoločných prostriedkov s tým, že strany sporu ich mohli zahrnúť
do masy majetku, ktorá sa vyporiadala v tomto konaní, čo však neurobili. Preto súd na žiadosť žalovanej
zohľadniť takéto investície pri vyporiadavaní BSM neprihliadol. Žalobca žiadal tiež vyporiadať zostatkyna bankových účtoch žalovanej vo VÚB a. s. ku dňu zániku BSM vo výške 5 616,14 eura, ako aj vo výške
456,67 eura. Napriek tomu, že išlo o listinné dôkazy preukazujúce stav účtov žalovanej k 30. 11. 2016,
a nie ku dňu 18. 11. 2016, tak žalobca vo svojom vyjadrení tento stav zostatkov na bankových účtoch

žalovanej nerozporoval a žiadal ich vyporiadať v rámci BSM. Žalobca zároveň žiadal vyporiadať tieto
zostatky až elektronickým podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 02. 10. 2023. Keďže BSM strán sporu
zaniklo dňa 18. 11. 2016, pričom žalobca žiadal vyporiadať zostatky na bankových účtoch žalovanej
až dňa 02. 10. 2023, tak súd s prihliadnutím na právny názor NS SR nemohol zahrnúť takéto zostatky
bankových účtov žalovanej do vypriadania BSM, nakoľko žalobca ich žiadal vyporiadať až po uplynutí

viac ako troch rokov po zániku BSM.

1.10. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobca použil z úveru od VÚB a. s. - Flexi pôžička
sumu 3 500 eur na kúpu motorového vozidla značky Renault, ktoré bolo evidenčne zapísané na jeho
brata, čo mal potvrdiť aj samotný žalobca v podanej žalobe, v ktorej uviedol, že finančné prostriedky z
tohto úveru vo výške 10 000 eur použil na kúpeľne a sumu 3 500 eur na kúpu motorového vozidla. Podľa

názoru súdu táto žalovanou tvrdená skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázaná.
V zmysle zmluvy o úvere - Flexipôžičky zo dňa 15. 03. 2016 bol poskytnutý úver len vo výške 12 500
eur, a preto tvrdenie žalobcu v žalobe, že z tohto úveru mal k dispozícii sumu 13 500 eur, je nepravdivé.
Okrem toho, samotný žalobca poprel takéto tvrdenie žalovanej s tým, že vozidlo, ktoré popisuje žalovaná
Renault Pick Up nikdy nevlastnili, pričom vozidlo, ktoré bolo kúpené počas manželstva bolo dané na

vrakovisko, a to pred rozvodom manželstva. Zo správy ODI Senica zo dňa 26. 06. 2024 vyplýva prehľad
všetkých motorových vozidiel evidovaných na žalobcu. Zároveň z tejto správy nevyplýva, že by žalobca
v čase čerpania takéhoto úveru (rok 2016) nadobudol motorové vozidlo značky Renault. Zo správy ODI
Senica zo dňa 30. 01. 2023 tiež vyplýva, že brat žalovaného A. B. okrem iného bol vlastníkom, resp.
držiteľom motorového vozidla značky Renault Kangoo, a to v období od 13. 04. 2016 do 23. 01. 2019.

Brat žalovaného v čestnom prehlásení uviedol, že nikdy nebol formálnym vlastníkom vozidla a nikdy mu
nedalžalobcafinančnéprostriedkynakúpuvozidla.Okremtohokaždémotorovévozidlo,ktorékedymal,
bolo jeho majetkom s tým, že bolo zakúpené za jeho finančné prostriedky. Pokiaľ ide o vozidlo Renault,
to si kúpil sám a za svoje finančné prostriedky, pričom o úvere žalobcu a žalovanej nemal vedomosť
s tým, že žiadne finančné prostriedky nedostal. Z predložených listinných dôkazov tak podľa názoru

súdu nevyplýva, že by spoločné prostriedky strán sporu získané z predmetného úveru boli vynaložené
na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko ten v roku 2016 nenadobudol žiadne motorové
vozidlo zn. Renault. Takéto motorové vozidlo Renault dňa 13. 04. 2016 nadobudol brat žalovaného
- A. B., pričom zo žiadneho priameho dôkazu nevyplýva, že by toto motorové vozidlo nadobudol zo
spoločnýchfinančnýchprostriedkovstránsporu.Samotnýbratžalobcutvrdeniežalovanejpoprel,pričom

tá nepredložila žiadny relevantný dôkaz preukazujúci nadobudnutie takéhoto motorového vozidla za
finančné prostriedky získané z predmetného úveru. Súd preto nemohol prihliadať pri vyporiadavaní BSM
na tvrdenie žalovanej o tom, že finančné prostriedky zo spoločného úveru boli použité na nadobudnutie
majetku tretej osoby, resp. majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

1.11. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, súd ich zamietol, pretože ich nepovažoval za
dôvodné. Žalovaná navrhovala vypočuť svedkov p. O. a p. P. o skutočnostiach, súvisiacich s predajom
motorového vozidla značky Opel Astra a motocyklu Honda, pričom takýto návrh nebol dôvodný, pretože
z predložených čestných prehlásení, ktoré súd považoval za dôveryhodné možno preukázať skutočnosti
podstatné pre toto konanie, a to kúpnu cenu takýchto hnuteľných vecí, za ktoré ich odpredal žalobca

počas manželstva. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania, a to výsluchu svedka - brata žalobcu
A.B.ohľadomnadobudnutiamotorovéhovozidlaznačkyRenault,ajzfinančnýchprostriedkovzískaných
stranami sporu z úveru od VÚB a. s., tak tento svedok sa vyjadril k takejto skutočnosti formou čestného
prehlásenia, pričom možno odôvodnene predpokladať, že svedok by aj vzhľadom na časový odstup
od nadobudnutia motorového vozidla neozrejmil iné skutočnosti ako tie, ktoré uviedol v predmetnom

čestnom vyhlásení. Strany sporu v súdnom konaní tiež počas konania uviedli, že netrvajú na výsluchu
takéhoto svedka, preto takýto dôkaz nevykonal. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek
písomným podaniam, ako aj ústnym prejavom právnych zástupcov strán sporu vyporiadaval v rámci
BSM len veci, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, resp. ktoré vyplývajú z odôvodnenia
tohto rozhodnutia, pretože právni zástupcovia na pojednávaniach okrem iného uviedli, že nežiadajú

vyporiadať žiadne ďalšie hnuteľné veci, ktoré predtým označovali za súčasť BSM. Súd zamietol návrh
na vykonanie výsluchu svedka, a to p. B. K. C., pretože obe strany sporu netrvali na výsluchu takejto
svedkyne. Zároveň súd nevyhovel návrhu žalobcu na zabezpečenie výpisu z účtov žalovanej od
ich založenia z jednotlivých bánk. Žalobca chcel takýmito dôkazmi preukazovať, či žalovaná vnieslafinančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve do majetku patriaceho do BSM, pričom v tomto smere
nebolo potrebné vykonať takéto dokazovanie, pretože súd inými dôkaznými prostriedkami zistil výšku
vnosov žalovanej do majetku patriaceho do BSM. Pokiaľ počas konania žalobca navrhol vyporiadať aj

ďalšie bankové účty žalovanej podľa zostatkov ku dňu rozvodu manželstva, tak súd takéto účty nemohol
vyporiadať a to z dôvodu, že žalobca ich žiadal vyporiadať až po uplynutí troch rokov od zániku BSM, čo
je neprípustné (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 z 14. 12. 2023). Z tohto dôvodu tak súd
nevykonal ďalšie dokazovanie, a to z hľadiska procesnej ekonómie, ako aj z dôvodu, že skutočnosti,
ktoré mali preukazovať, boli dokázané inými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ žalovaná žiadala vykonať

dokazovanie, a to predloženie výpisov z účtu žalobcu, tak súd takémuto návrhu nevyhovel, pretože
vzhľadom na ustálenú masu BSM, ako aj skutkové tvrdenia strán sporu, nebolo potrebné vykonať takýto
dôkaz, nakoľko nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, pričom vnosy žalobcu do
majetku BSM neboli po vykonanom dokazovaní zistené.

1.12. Súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP o trovách konania tak, že žiadnej

zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu.

1.13. Súd s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení
so sadzobníkom súdnych poplatkov, a to položkou 6 písm. b) uložil žalobcovi, ako aj žalovanej povinnosť
zaplatiť súdny poplatok, ktorý predstavuje sumu 5 252 eur (súd vychádzal pri výpočte súdneho poplatku

z predmetu konania - z ceny všetkých vecí, resp. hodnôt patriacich do BSM vo výške 175 064 eur x
3%), pričom každej zo strán sporu súd uložil povinnosť zaplatiť jednu polovicu zo súdneho poplatku s
poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, čo predstavuje sumu 2
626 eur.

1.14. Súd uložil podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 253 ods. 2 CSP žalobcovi, ako aj žalovanej
povinnosť nahradiť znalcovi E. I. J. trovy znaleckého dokazovania, ako aj žalovanej povinnosť nahradiť
znalkyni E. K. L. znalečné za podaný znalecký posudok v rozsahu 100%, nakoľko takéto znalecké
dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch strán sporu.

2. Dopĺňacím uznesením zo dňa 30. októbra 2024 č. k. 5C/2/2018-1806 súd prvej inštancie rozhodol
o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z dôvodov v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Rozsudok súdu I. inštancie považoval za vecne nesprávny

z dôvodu, že súd sa pri svojom rozhodovaní nesprávne vysporiadal so skutoenos?ami a dôkazmi,
ktoré predmetnému rozsudku predchádzali, eím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jednotlivé dôkazy nevyhodnocoval rovnakým spôsobom na strane žalobcu a
žalovanej, a to bez podrobnejšieho odôvodnenia a zároveo opomenul vyporiada? zistený majetok
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkazom na toho easu prelomený názor NS SR

v predmetnom uznesení súdu prvej inštancie citovaný, a naviac, tento názor aplikoval rozdielne, no vždy
v neprospech žalobcu. Súd prvej inštancie žalovanej priznal sumu 143 820 eur, ktoré boli jej výlueným
vlastníctvom a disponovala touto sumou žalovaná v ease stavby RD v roku 2013. Takýto postup súdu
a ani výpoeet nemá oporu v ustálenej súdnej praxi, vo vykonaných dôkazoch, ale ani v jednoduchom
matematickom výpoete. Prvostupoový súd postupoval inak pri posudzovaní vnosu žalovanej a tejto

priznal vnos vo výške 143 820 eur, pritom žalovaná nieko3ko rokov nie je schopná súdu doloži? a
zdokladova?, eo konkrétne za financie, ktoré mala ma? a nepatrili do BSM, kúpila, zhodnotila a eo,
komu a kedy z úetu, na ktorom financie mala ma?, vyplácala. Až v roku 2024 zaslala žalovaná prvé
vyjadrenie, kde predložila preh3ad transakcií z úetu s tým, že tým má preukáza? použitie financií na
stavbu RD. Nepreukázala však nie. Z vyjadrenia vyplýva, že v roku 2014 mala by? z úetu patriaceho

do BSM uhradená strecha, krov, škridla spolu za 12 000 eur a v roku 2015 do 5 000 eur parkety,
kúrenie a podlaha a v roku 2016 dvere, kúpe3oa cca 4 000 eur, vykonané úhrady spolu: 21 000 eur.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by v ease úhrad mali by? na úete financie nepatriace do BSM.
Kým na strane žalobcu súd v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že suma 22 903,81 eura (auto a
motorka) bola spotrebovaná na úhradu bežných výdavkov domácnosti, suma 50 000 eur, ktorú získala

žalovaná z predaja spoluvlastníckeho podielu k nehnute3nostiam zapísaným na LV XXXX k. ú. D.,
boli finanené prostriedky vo výluenom vlastníctve žalovanej použité na nadobudnutie vecí patriacich do
BSM. Dom sa staval až v lete roku 2013. Suma 50 000 eur mala by? vyplácaná v januári 2010 a matka
žalovanej potvrdzuje to, eo uvádzal on, že tieto peniaze nikdy nevidel. Súd 1. inštancie teda postupovalnesprávne, kei finanené prostriedky, ktoré získala žalovaná z predaja spoluvlastníckeho podielu na
pozemku, vyhodnotil ako vnos do BSM. S nieím nepodloženými domnienkami súdu I. inštancie nemožno
súhlasi?, prieom má za to, že súd mal postupova? identicky, a teda, bui na uvedené finanené prostriedky,

ktoré zo svojho výlueného vlastníctva vniesol do ich BSM, neprihliada?, lebo nepreukázal, na eo
konkrétne boli použité, ale potom bolo potrebné rovnako postupova? aj pri sume 50 000 eur za predaj
spoluvlastníckeho podielu žalovanej a pri financiách od matky žalovanej. S oh3adom na vykonané
dokazovanie a prístup samotnej žalovanej mal súd I. inštancie pri oboch stranách sporu urei?, že nebolo
preukázané, že financie, ktoré získali a nepatrili do BSM, boli použité na nadobudnutie vecí patriacich

do BSM. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že suma od matky žalovanej bola darom iba pre
žalovanú s odôvodnením, že je to preukázané tým, že sumu poslala iba na jej úeet, a takto vypovedala
aj matka, aj sestra žalovanej. Pritom v rovnakom roku 2011 im obidvom mala darova? matka žalovanej
sumu 15 000 eur za predaj auta Nissan, no suma 131 820 eur zo doa 20. 10. 2011 už bola darom iba
žalovanej.Akbysumamalaby?darovanáibažalovanej,maloby?totopodchytenézmluvou,poznámkou
pri prevode alebo akoko3vek inak preukázané. Súd uviedol, že žalobca netrval na dokazovaní, aké

sú zostatky na úetoch. Vec sa po nieko3kých urgenciách a s?ažnosti v roku 2024 podarilo skonei? a
žalobca skutoene na niektorých navrhovaných dôkazoch netrval, najmä, ak tieto súd skôr opakovane
ignoroval. Každopádne, existencia úetov, ktoré žalovaná zamleiavala, na eo opakovane poukazoval,
a predkladala iba to, eo uznala za vhodné, nie je možné vyhodnocova? spôsobom, ako spravil súd I.
inštancie, najmä, ak tvrdí, že je preukázaný vnos žalovanej. K sume 207 820 eur, ktoré mala získa? iba

žalovaná a boli preukázate3ne použité na veci patriace do BSM, uviedol, že súd I. inštancie dospel k
záveru, že financie od matky boli darom iba žalovanej a eas? z nich použila na kúpu motorového vozidla
AUDI a kompletný zvyšok bol vnos do majetku patriaceho do BSM, bez existencie dôkazov, že by tomu
tak bolo, za existencie dôkazov, že tomu tak by? nemohlo. Suma od matky žalovanej, konkrétne 101
458,72 eura bola na úete ešte aj na konci roku 2013. Pôvodná prvá sumu 131 820 eur bola prevedená

v októbri 2011. Stavba rodinného domu zaeala v lete 2013. Žalovaná potvrdila, že mala financie na
rôznych termínovaných úetoch, eo sa aj preukázalo na pojednávaniach a je zrejmé, že existenciu iných
úetov žalovaná zamleiavala. Nie je pravdou, že by žalobca nežiadal vyporiada? aj zostatky na úetoch
úeastníkov,právezatýmúeelomsavykonávalonieko3koroenérozsiahledokazovanieazistenýzostatok
na úetoch žalovanej ku dou rozvodu manželstva cez 6 000 eur mal by? vyporiadaný. Až vo vyjadrení

18. 10. 2022 potvrdila žalovaná zostatok na jednom úete v sume 5 616,14 eura. Ak nemal vedomos?
o reálnych zostatkoch na úetoch a vôbec o existencii úetov, tak ?ažko mohol navrhova? vyporiadava?
konkrétnu sumu. Žalobca poukázal na to, že matematicky nesedí, že by mala žalovaná každé euro,
ktoré jej prišlo na úeet od matky, použi? na vec patriacu do BSM. Žalovaná nepracovala, iný príjem
nemala poeas stavby RD, teda stále disponovala sumou od matky aj po dokoneení RD, a teda nepoužila

túto na stavbu RD. Je teda preukázané, že žalovanej prišli financie od matky (bol to dar im obom),
kupovala motorové vozidlo a stále mala odložené financie u matky v trezore, mala financie odložené na
sporiacich a termínovaných úetoch, mala evidentne iné úety, ktoré zamleiavala a výpisy nepredložila, ale
anitietoskutoenostisúdI.inštancieprisvojomrozhodovanínezoh3adnil,dokoncakonštatoval,ževšetky
financie získané ako od matky, tak za predaj nehnute3nosti, a dokonca za auto TOYOTA, ktoré žalovaná

nikdy neuvádzala, boli kompletne investované do majetku v BSM, pritom je preukázané, že to tak by?
nemohlo. K motorovému vozidlu TOYOTA LAND CRUISER v sume 26 000 eur, ktorá bola uznaná ako
vnos žalovanej, uviedol, že vozidlo evidentne patrilo do BSM, ak je pravda, eo vyplýva z predložených
listín. Nevedel ani, kedy a komu malo by? predané, na koho bolo písané, za ko3ko malo by? predané
a eo sa s financiami malo sta?. Ani jedna strana sporu nikdy nenavrhovali takéto vozidlo patriace do

BSM vyporiadava?. Žalobca netuší, kedy s argumentáciou súdu uvádzanou v rozsudku žalovaná prišla,
nako3ko nikde vo vyjadreniach také vyjadrenie nenašiel. Ani v rámci odvolania žalovanej sa takéto
vozidlo nespomínalo, prvý rozsudok, kde nebolo vozidlo ako vnos uvedené, nebol v tejto easti odvolaním
žalovanej namietaný a ani nebol spomínaný v žiadnom z vyjadrení ako pred konaním odvolacím, tak ani
pooom.TuvšaksúdI.inštancieopätovnezjavnearbitrárne,potom,eoevidentneniktonikdynespomínal

vozidlo TOYOTA, z neznámeho dôvodu ako vnos na strane žalovanej zapoeítal v sume 26
000 eur, ktorá mala by? rovnako údajne použitá na veci patriace do BSM. Je zarážajúce takéto okaté
ohýbanie práva súdom prvej inštancie, pokia3 ide o motorové vozidlo TOYOTA. Ak vedela žalovaná o
vozidle, ktoré vlastnila a toto poeas manželstva predala a financie použila na stavbu RD, uviedla by
to v prvom vyjadrení k žalobe. Žalovaná na záver uviedla, že o vozidlách vie, má zmluvy, no nikdy

ich do 27. 04. 2023 nespomenula a nie si sama nenárokovala. Ani v jednom z posledných vyjadrení
žalovanej, v sumáre toho, eo mala reálne vynaloži? žalovaná na spoloený majetok sa nikde suma za
predaj vozidla TOYOTA neuvádza. Tu prvoinštanenému súdu neprekáža, že sa o neznámom vozidle
dozvedáme až v roku 2023 a toto zahaoa ako vnos žalovanej bez samotného uplatneného vznesenéhonároku žalovanou, pritom v inej easti rozsudku argumentuje uznesením NS SR sp. zn. 5Cdo/205/2022
zo 14. 12. 2023, tu v jeho neprospech s tým, že nemal požadova? vyporiada? zostatok na úetoch
patriacich do BSM. Jednoduchým spoeítaním všetkých financií, príjmov, úverov, darov a pôžieiek sa

dostaneme na nieko3konásobne vyššiu sumu ako je hodnota investícií. V napadnutom rozsudku nie
je nikde zdôvodnené, aké finanené prostriedky, ktoré mali patri? výluene žalovanej, použila na stavbu
rodinného domu, kei reálne náklady na celú stavbu boli 110 000 - 115 000 eur a hodnotu stavby potvrdila
aj žalovaná. Z dôkazov v konaní vykonaných vyplýva, že ak by žalovaná použila všetky financie, ktoré
získala mimo BSM na nadobudnutie rodinného domu, nebolo potrebné eerpa? úver, prijíma? financie

od jeho rodiny a žalovaná by nemohla zakúpi? motorové vozidlo a stále ma? na úete 30 000 eur a v
trezore minimálne 20 000 eur. Nebolo by reálne, aby ešte v roku 2015 prišla na úeet žalovanej suma
19 657,78 eura z termínovaného úetu. Nebolo by možné, aby si stále ponechala žalovaná aj sumu
cez 30 000 eur na jej osobnom úete, a aby dodatoene disponovala sumou, ktorá jej na úeet prišla.
Muselo by im osta? 100 000 eur s oh3adom na známe zostatky na jednotlivých úetoch žalovanej a sume,
ktorú mala ako rezervu odloženú. Ešte aj v roku 2016, kedy bol už RD takmer dokoneený, disponovala

žalovaná na úetoch sumou cez 30 000 eur. Iba na sporiacom úete mala žalovaná sumu 25 000 eur.
Z predložených výpisov z úetov je zrejmé a žalobca na to aj poukazoval, že žalovaná vkladala na
svoj úeet doa 08. 11. 2013 sumu 100 000 eur napriek tomu, že už bolo kúpené za sumu 64 000 eur
motorové vozidlo AUDI. Žalovanej na sporiaci úeet prišla postupne za obdobie r. 2014, 2015 a 2016
suma 62 000 eur, išlo o rôzne prevody z terminovaných úetov a sporení. Stále nemala príjem, a teda

išlo o rovnaké financie od matky. Všetky uvedené výpoety preukazujú tvrdenie žalobcu, že na stavbu
RD neboli použité financie od matky žalovanej, ani financie za predaj podielu na RD, ani financie za
vozidlo TOYOTA, eo sa nepremietlo do záverov súdu I. inštancie. Súd I. inštancie vyhodnotil dôkaz –
výsluch jeho otca za nedôveryhodný, dôvodiac, že ide medzi nami o blízky príbuzenský vz?ah, no na
strane druhej dôkaz - výsluch matky žalovanej považoval za dôveryhodný. Rovnako nie je preukázané

a nedokázal ani on, na eo konkrétne sám sumu 400 000 CZK použil. Kým pri oom to bolo dôvodom na
vyhodnotenie súdu o nepreukázaní tejto pôžieky, pri žalovanej staeilo, že nieeo tvrdila, aj kei to nedáva
logiku, odporuje si a je vyvrátené inými dôkazmi. Má za to, že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou
nepreskúmate3nosti z dôvodu nedostatoeného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keiže súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku dostatoene zrozumite3ne nevysvetlil, ako dospel k svojim záverom,

a preeo postupoval vo veci rozdielne pri žalobcovi a žalovanej, eo má za následok nesprávne ureená
povinnos? výplaty vyrovnacieho podielu. Vady zakladajúce zmätoenos? súdneho rozhodnutia, ktoré súd
zavinil svojim procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnos? kona? pred súdom. Súdu
I. inštancie vytýka, že pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní BSM nepostupoval správne a voei nemu
spravodlivo, kei na strane jednej vyhodnotil finanené prostriedky od jeho strýka ako pôžieku, peniaze

od jeho otca neuznal ako preukázané a na strane druhej, finanené prostriedky, ktoré poskytla matka
žalobkyne žalobkyni, vyhodnotil ako dar poskytnutý iba žalobkyni a zároveo ureil, že bolo kompletne
vnosom do BSM. Súd 1. inštancie rozhodol tak i napriek tomu, že v ani jednom prípade nedošlo k
uzatvoreniu písomnej zmluvy. Uvedený postup súdu 1. inštancie pri vyporiadaní BSM nepovažuje za
správny a spravodlivý. Odvolaním nenapáda výrok I. a II. rozsudku, napáda však jednotlivé vyššie

uvádzané vysporiadanie sa súdom prvej inštancie s vykonaným dokazovaním, eo má za následok
nesprávne ureenú sumu na výplatu vyrovnacieho podielu 30 560,21 eura a s tým spojený aj výrok IV.
K trovám konania, k výrokom V. – VII. sa odvolal na jeho vyjadrenie a uviedol, že navrhuje s oh3adom
na to, eo ktorý úeastník od zaeiatku konania požadoval a ako ku konaniu z h3adiska hospodárnosti
pristupoval, aby bola žalovaná zaviazaná aj k náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie pod3a § 390 ods. písm. a) CSP a zároveo, aby
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania a zaviazal k náhrade trov konania
žalovanú.

4. Proti tomuto rozsudku podala aj žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to vo výroku IV.

predmetného rozsudku, nako3ko má za to, že napadnutý rozsudok trpí vadami pod3a ust. § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP. Za zjavne nesprávny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní a nepresvedeivý
považuje výrok IV. predmetného rozsudku, teda výpoeet vyrovnacieho podielu, ktorý má zaplati?
žalobcovi. Má za to, že pri výpoete nesprávne ustálil sumu vnosov do majetku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý si v konaní uplatnila. Ako vnos do majetku BSM na strane žalovanej

súd prvej inštancie nezoh3adnil peoažné plnenia, ktoré boli v konaní preukazované. Jedná sa o
sumu 500 000 Sk (16 596,96 eura) uschovanú v bezpeenostnej schránke vo Všeobecnej úverovej
banke, a. s., ktorú jej matka rozdelila jej a jej sestre po smrti ich otca. Táto skutoenos? bola preukázaná
o. i. aj výsluchom svedkov A. F. a N. F. na pojednávaní doa 06. 05. 2019, ako aj pri opätovnomvýsluchu N. F. doa 27. 04. 2023; sumu 3 000 eur a sumu 10 760,96 eura, ktoré jej matka darovala
po odpredaji hnute3ných vecí patriacich jej nebohému otcovi (motorka SUZUKI) a zrušení investiených
produktov nebohého otca, tak ako to vyplýva o i. z vyjadrenia žalovanej k žalobe zo doa 02. 05. 2018,

ako aj z výsluchu jej matky a sestry na pojednávaní doa 06. 05. 2019; sumu 3 553,08 eura, ktorú
po zrušení životnej poistky získala od KOOPERATIVA pois?ovoa, a. s. Vienna Insurance Group v
roku 2014. Táto skutoenos? bola preukázaná o. i. aj listinným dôkazom „Oznámenie KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group k zrušeniu poistnej zmluvy s výplatou odbavného zo dňa 10.
07. 2014“. Predmetná poistka bola uzatvorená z podnetu a finančnej podpory jej nebohého otca ešte

v roku 2008. Pokiaľ ide o nepreukázanie vnosu 500 000 Sk, 3 000 eur a 10 760,96 eura, súd prvej
inštancie odôvodňuje nepreukázanie neunesením dôkazného bremena. Poukázal na údajný rozpor vo
výpovedi jej matky a sestry na pojednávaní dňa 06. 05. 2019, ako aj na blízky rodinnoprávny vzťah,
ktoré de facto z hľadiska dôveryhodnosti nie je postačujúci na preukázanie vnosov bez ďalšej verifikácie
ďalšími dôkazmi. Uvedené odôvodnenie považuje za nepresvedčivé a zjavne arbitrárne. Nemožno sa
stotožni? s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané darovanie sumy 500 000 Sk, ako

aj sumy 3 000 eur a sumy 10 760,96 eura pre rozpor vo výpovediach žalovanej a matky žalovanej,
kei svedkyoa N. F. tvrdí, že jej darovala 800 000 Sk, prieom ona od poeiatku konania uvádzala
len sumu 500 000 Sk + 10 760,96 eura (v prepoete na SK 324 184,68 Sk). Po súete týchto dvoch
eíselných údajov v jednej mene možno ustáli? 824 184,68 Sk, eo viac-menej korešponduje s výpoveiou
jej matky. Keiže sa jednalo aj o peniaze, ktoré mal jej otec fyzicky uložené v bezpeenostnej schránke

vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., je pravdepodobné, že boli aj fyzicky odovzdané, eo vylueuje
možnos? predloži? dôkaz o bezhotovostnom bankovom prevode. To, že jej matka poskytla 3 100 eur
na fasádu rodinného domu, uviedla celkom explicitne vo svedeckej výpovedi na pojednávaní doa 06.
05. 2019. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie považoval tieto vnosy za nepreukázané, eo malo
priamy vplyv na výpoeet vyrovnacieho podielu, ktorý jej ureil zaplati? žalobcovi v rámci výroku IV. Súd

prvej inštancie v rozpore s výsledkami dokazovania ustálil, že finanené prostriedky vo výške 15 000
eur, ktoré jej matka získala za predaj osobného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai, „boli darované
obom stranám sporu, resp. žalovaná sa podelila o vý?ažok z predaja so žalobcom.“, a teda ich nemožno
zahrnú? ako vnos žalovanej do BSM. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa nemožno stotožni?,
nako3ko je v rozpore s tým, eo uviedla samotná svedkyoa. Na základe uvedeného má za to, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, kei nezoh3adnil ialšie vnosy žalovanej, ktoré
boli v konaní preukázané, ei už listinnými dôkazmi alebo výsluchmi svedkov, eo relevantne ovplyvnilo
výpoeet vyrovnacieho podielu. Súeasne sa domnieva, že súd prvej inštancie pochybil pri zapoeítaní
spoloeného záväzku na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebite3ského úveru „Flexipôžieka“ zo doa
15. 03. 2016 reg. e. 002895611150316 v rámci pasív masy BSM. Žalobca už v samotnej žalobe

tvrdil, že eas? úveru vo výške 3 500 eur použil na kúpu motorového vozidla. Ona už vo vyjadrení k
žalobe zo doa 02. 05. 2018 tvrdila, že eas? pôžieky použil žalobca na kúpu motorového vozidla zn.
Renault, ktoré nechal evidenene napísa? na svojho brata bez jej vedomia, eím de iure tvrdenia žalobcu
neueinila sporným. Z vykonaného dokazovania dopytom na Okresný dopravný inšpektorát v Senici
vyplynulo, že brat žalobcu A. B. v rozhodnom období (po 15. 03. 2016) nadobudol osobné motorové

vozidlo zn. Renault Kangoo, hoci vo svojom eestnom prehlásení zo doa 16. 01. 2023 poprel, že by ho
kupoval z iných ako svojich peoazí. Súd vykonal aj opätovný dotaz na Okresný dopravný inšpektorát
v Senici za úeelom lustrácie vozidiel vo vlastníctve žalobcu, kde z oznámenia zo doa 26. 06. 2024
je zrejmé, že v rozhodujúcom období eerpania flexipôžieky žalobca nenadobudol žiadne motorové
vozidlo. V konaní od poeiatku tvrdila, že motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené z prostriedkov úveru,

bolo znaeky Renault a bolo evidenene vedené na brata žalobcu. A contrario, ak by tvrdenia žalobcu
uvedené už v žalobe zo doa 11. 01. 2018 mali by? pravdivé, potom skutoenos?, že žalobca kúpil
vozidlo,bymalaby?reflektovanáajvovýpisezevidenciepríslušnéhodopravnéhoinšpektorátunameno
žalobcu. Hoci brat žalobcu podal do konania písomné eestné vyhlásenie datované až doa 16. 01. 2023,
výsledok oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu v Senici zo doa 30. 01. 2023 nasvedeuje skôr

pravdivosti jej tvrdení, že motorové vozidlo, ktoré žalobca z easti flexipôžieky kúpil, bolo evidované na
žalobcovho brata. Taktiež súd prvej inštancie nesprávne interpretoval jej vyjadrenia týkajúce sa využitia
finanených prostriedkov z refinancovaného úveru - flexipôžieka od verite3a VÚB, a. s. v easti 7 069,48
eura. Poeas konania opakovane poukazovala na skutoenos?, že žalobca refinancovaným úverom
flexipôžieka zo doa 15. 03. 2016 z easti uhradil predchádzajúci úver vo výške 7 069,48 eura, ktorý

eerpal síce za trvania manželstva, avšak ona o existencii tohto úveru nemala vedomos?, o eom svedeí aj
skutoenos?, že nie je vedená na úverovej zmluve ako spoludlžník. K uvedenej argumentácii absentuje v
napadnutom rozsudku akéko3vek odôvodnenie. Na eo žalobca použil 7 069,48 eura z úveru eerpaného
na základe zmluvy o poskytnutí spotrebite3ského úveru „flexipôžieka“ zo doa 11. 06. 2014, ktorý žiadala eerpal bez jej vedomia, nebolo v konaní preukázané. Vzh3adom na uvedené, má za to, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol dostatoeným a presvedeivým spôsobom, akými úvahami sa
riadil pri rozhodovaní vo veci samej vo vz?ahu k uvedenej odvolacej argumentácii, jednotlivé dôkazy

nedostatoene vyhodnotil, ei už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach, eím je jeho rozhodnutie vo
výroku IV. a nadväzujúce odôvodnenie pod3a jej názoru nespresvedeivé a nedostatoené. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že do vnosov žalovanej do BSM
zahrnie aj peoažné plnenie uvedené v rámci odvolacej argumentácie a súeasne zoh3adnil námietky
k spoloenému dlhu v rámci flexipôžieky a rozhodne o vyrovnacom podiele titulom vyporiadania BSM

spravodlivo.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa odvoláva na jeho odvolanie, prieom to,
že spoloený úver flexipôžieka zo doa 15. 03. 2016 a úver, ktorý bol refinancovaný, mala by? eas?
úveru použitá na kúpu vozidla Kangoo a o prvom úvere žalovaná nemala vedie?, sa žiadnym dôkazom
nepreukázalo. Kúpa vozidla Renault z financií patriacich do BSM je vyvrátená eestným prehlásením

svedka A. B.. Ak tvrdil, že vozidlo kúpil, tak logicky nemohlo by? písané na jeho brata. Úver, flexipôžieka
vo výške 8 300 eur bol eerpaný poeas manželstva v ease stavby RD a následne bol refinancovaný iným
úverom. Patrí teda do BSM. Tvrdenie žalovanej, že o úvere nevedela, je bezpredmetné a nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch. Poeas vyjadrenia na prvom pojednávaní sa uvádza spoloený úver 12 500
eur ako úver použitý na stavbu RD. Právna zástupkyoa žalovanej používa výpoeet sumy spoloených

záväzkov 36 000 eur. Neskôr svoje vlastné vyjadrenia popiera a uvádza iné tvrdenia. Až s odstupom
nieko3kých rokov sa dozvedajú, že eas? úveru mala ís? na bratove auto. Je zvláštne, že to žalovaná
netvrdila hnei. Vozidlo, ktoré popisuje žalovaná, konkrétne Renault Pick Up nevlastnili a vozidlo, ktoré
bolo kúpené poeas manželstva, bolo aj poeas manželstva dané na vrakovisko. Nikdy nekúpil nie poeas
manželstva, eo by bolo iba jeho a predal by takúto vec po rozvode. Úver bol eerpaný poeas manželstva

eiastoene na staré vozidlo a toto vozidlo skoneilo na vrakovisku a zvyšná eas? úveru bola použitá tak,
ako uvádzal poeas pojednávaní. Z uvedeného dôvodu, keiže išlo o vozidlo bez dokladov, nemohlo by?
ani vedené na dopravnom inšpektoráte.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, vo

viacerých častiach rozporné s jeho skoršími tvrdeniami a zavádzajúce. Žalobca namieta, že súd prvej
inštancie nepostupoval rovnako pri posudzovaní vnosu žalobcu z predaja motorky a motorového vozidla
oproti vnosom žalovanej. Žalobca zjavne opomína časový faktor, ktorý považoval súd prvej inštancie za
relevantný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca predal motorové vozidlo zn. Opel Astra v
mesiaci október 2007 A. Q. P. a motocykel zn. Honda Varadero v roku 2007 alebo v roku 2008 R. O..

Žalobca nepreukázal, kde mal mať uložené peňažné prostriedky 23 000 eur za predaj týchto hnuteľných
vecí a už v žalobe uvádzal, že finančné prostriedky použil na spoločnú domácnosť. V odvolaní žalobca,
v rozpore so svojím skorším tvrdením, uviedol, že súd mal započítať tento jeho príjem ako vnos. Zotrváva
na tvrdeniach, že výnos z predaja pozemkov v katastrálnom území D. v roku 2010 v sume 50 000
eur bol použitý k nadobudnutiu vecí patriacich do BSM. Poukázala na rozpornosť tvrdení samotného

žalobcu, keď žalobca pri tejto položke zásadne menil v priebehu sporu svoje rozhodujúce skutkové
tvrdenia. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje, že nepreukázala, že peňažné prostriedky boli použité
na nadobudnutie vecí patriacich do BSM, zjavne ušlo jeho pozornosti, že výpisy z bankových účtov
predložila súdu vo viacerých podaniach ešte v roku 2019 a podanie z 03. 07. 2019 obsahovalo podrobný
rozpis bankových transakcií na jej bežnom aj sporiacom účte. Z dôvodu prehľadnosti následne vybrané

transakcie spracovala v tabuľkovom formáte v podaní zo dňa 23. 01. 2024, doplňujúc ďalšie dostupné
výpisy z účtov. Žalobca v odvolaní špekulatívne spochybňuje, že peňažné prostriedky v sume 131 820
eur, ktoré poukázala jej matka dňa 20. 10. 2011 na jej bankový účet, boli darom nie jej osobe, ale
obidvom stranám sporu. Zdôraznila, že vôľa darcu bola jednoznačne a nesporne preukázaná v rámci
vykonaného dokazovania, výsluch jej matky na pojednávaní dňa 06. 05. 2019 a dňa 27. 04. 2023 a

potvrdená aj výsluchom jej sestry A. F.. Pokiaľ žalobca interpretuje výsluch svedka inak, ako je zachytený
v konkrétnych zápisniciach o pojednávaní, jedná sa len o neprehliadnuteľnú snahu zmeniť právny režim,
preukázaný ako dar určený výslovne žalovanej, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobca tvrdí,
že vysoká suma sa opakovane objavovala na jej bankových účtoch aj po dokončení rodinného domu,
čo nie je pravdivé tvrdenie. V čase odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti, v auguste 2016 nebol

rodinný dom dokončený, ani skolaudovaný. Kolaudácia rodinného domu bola uskutočnená až po zániku
BSM 27. 12. 2017. Žalobca argumentuje početnosťou bankových účtov, ktoré mala, opomína však, že
sa jednalo o dva druhy účtov – bežný a sporiaci. Výpisy z obidvoch týchto účtov vedených vo VÚB, a. s.
do konania predložila. Poprela tvrdenia žalobcu, že existenciu iných účtov zamlčiavala. Žalobca a jehoprávny zástupca sa niektorých pojednávaní nezúčastnili, vzdali sa tak práva účasti na pojednávaniach z
vlastného rozhodnutia, pričom žalobca v podanom odvolaní o. i. argumentuje nevykonaním navrhnutých
dôkazov.Uvedenúodvolaciunámietkumožnohodnotiťakozjavnenedôvodnú,keďžesubstitučnýprávny

zástupcaprávnehozástupcužalobcu,osobneprítomnýnapojednávaníkonanomnasúdeprvejinštancie
dňa 25. 04. 2024, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neprezentoval. Tvrdenia žalobcu, ktoré
zopakoval aj v odvolaní, že mala odložené peniaze u svojej matky v trezore, vylúčila jej matka v
rámci svojich svedeckých výpovedí. Ktoré relevantné transakcie prebiehali medzi jej bežným účtom a
sporiacim účtom, obidva vedené vo VÚB, a. s. je zhrnuté v tabuľkovom prehľade. V rámci odvolania

poukázala na zjavne nesprávne, neúplné a nepresvedčivé závery súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
neuznané vnosy na strane žalovanej. Vnosy žalovanej, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol a ktoré
nepresvedčivo odôvodňuje v rámci napadnutého rozsudku, majú svoj odraz v bankových transakciách
popísaných aj v tabuľkovom prehľade kreditných/plusových položiek – ako súčasť vyjadrenia žalovanej
zo dňa 23. 01. 2024 a v reálnych výpisoch z účtov žalovanej zaslaných súdu prvej inštancie spolu s
podaním zo dňa z 19. 06. 2019 a podanie z 03. 07. 2019. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa

motorového vozidla zn. Toyota, s týmito sa nestotožňuje. Súdu prvej inštancie boli predložené relevantné
doklady, ktoré vzhľadom na svedeckú výpoveď N. F. súd adekvátne vyhodnotil. Uviedla, že odvolanie
žalobcu vo výroku V. nie je dôvodné, nakoľko ako správne súd prvej inštancie poukázal, rozhodnutie o
vyporiadaní BSM je v záujme obidvoch sporových strán a súd nie je viazaný žalobou. Možno prisvedčiť
názoru súdu prvej inštancie, že obe sporové strany zavinili, že vyporiadanie BSM je predmetom súdneho

konania pri absencii možnosti mimosúdnej dohody.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej uviedla, že s argumentáciou žalobcu v
predmetnom vyjadrení sa nemožno stotožni?, nako3ko žalobca zjavne opomína, že on samotný už v
žalobe tvrdil, že eas? úveru vo výške 3 500 eur použil na kúpu motorového vozidla. Ona tieto skutkové

tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe vo vyjadrení k žalobe potvrdila, eím možno konštatova?, že sa
stali nespornými v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP. Následne žalobca v priebehu konania menil svoje
skoršie skutkové tvrdenia a snažil sa preukáza?, že žiadne vozidlo na svojho brata evidenene nenapísal,
a to napr. aj eestným vyhlásením svojho brata, ktoré ale nekorešponduje s oznámením Okresného
dopravného inšpektorátu v Senici, z ktorého možno ma? za preukázané, že brat žalobcu vlastnil práve

v rozhodujúcom období motorové vozidlo znaeky Renault Kangoo. Na pojednávaní doa 22. 11. 2018
uviedla, že o prvom úvere žalobcu z VÚB, a. s. nevedela, eo sa v priebehu konania aj preukázalo, keiže
ani na Zmluve o poskytnutí spotrebite3ského úveru nebola uvedená ako dlžník. Aktuálne sa z vyjadrenia
žalobcu dozvedá o tom, že motorové vozidlo, ktoré bolo kúpené poeas trvania manželstva, bolo aj za
trvania manželstva údajne odovzdané na vrakovisku. Tvrdenie, že išlo o vozidlo bez dokladov už v

ease jeho nadobudnutia, je nová skutková okolnos?, ktorú žalobca doposia3 v konaní vôbec neuvádzal,
rovnako ako skutkové tvrdenie, že vozidlo malo by? odovzdané na vrakovisko. Naviac, tieto tvrdenia sú
v rozpore s tvrdeniami žalobcu v žalobe. Má za to, že v tomto štádiu konania sú žalobcom tvrdené nové
skutkové okolnosti obsolentné.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ialej
len CSP) po zistení, že odvolania boli podané veas, oprávnenými stranami – žalobcom a žalovanou,
v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov

uvedených v odvolaniach (§ 380 ods. 1 CSP), prieom rozsahom odvolaní v danej veci nebol viazaný (§
379 písm. c) CSP) a po zopakovaní dokazovania (§ 383 CSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné pod3a § 388 CSP zmeni?.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM, prieom uviedol, že so žalovanou boli

manželmi od 25. 11. 2006 do 18. 11. 2016, kedy nadobudol právoplatnos? rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn. 10P/164/2016, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
vyporiadal BSM strán sporu, prieom tak žalobca, ako aj žalovaná podali proti nemu odvolanie, prieom
obaja napádali sumu, ktorú je povinný jeden z nich vyplati? druhému (výrok IV. napadnutého rozsudku).

10.Pod3a§388CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.11. Právnym posúdením je einnos? súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Obeiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Obeianskeho zákonníka, pokia3 ide o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu úeastníkov a až po tom, kei sa nerealizuje

vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov)
súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná pod3a zásad
uvedených v ustanovení § 150 Obeianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa ureí, ktoré veci zostanú vo
výluenom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zis?ovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, pod3a ktorej treba vychádza? z ceny, ktorú majú

veci v ease vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpeeenie rovnosti práv
a povinností úeastníkov obeianskoprávnych vz?ahov zabezpeeí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpoveda? majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a ease) tieto práva (povinnosti) nadobudnú? (rozsudok NS SR sp. zn.

2Cdo 9/97- R 25/1998).

13. Ustanovenie § 149 Obeianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym
výpoetom zásad, z ktorých treba vychádza? pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
umožouje, aby majetkové vz?ahy manželov k spoloenému majetku upravili eo najspravodlivejšie

v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda odstráni? tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjs?
pri strohom použití § 143.

14. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ (viď § 149 ods.

1 OZ). Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka
jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky

a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Ustálenú súdnu prax
predstavuje judikát R 22/1991, podľa ktorého, ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o
ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov,
ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať,
aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich

obidvoch na tomto dlhu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/243/2021 zo
dňa 28. 02. 2023).

15. Pravidlám sporového konania, ktoré sa riadi zásadou koncentrácie konania a objektívnym stavom
existujúcim v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) nebráni, pokiaľ sa uplatňovaný nárok

preukáže vykonaním dôkazu, ktorý prišiel na rad až po vyslovení právneho názoru odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení, a teda po koncentrácii konania. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a
navrhovať nové dôkazy v rozsahu dôvodov zrušujúceho uznesenia, bez toho, aby boli obmedzované
tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej

(sudcovskej) koncentrácie konania nad rámec dôvodov zrušujúceho uznesenia tým nie sú dotknuté
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2023 sp. zn. 4Cdo/81/2022).

16. Úlohou odvolacieho súdu v konaní o vyporiadanie BSM, vychádzajúc z procesných predpisov
o viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi o koncentrácii konania a novotách v odvolacom

konaní (účinných od 01. 07. 2016, ktoré sú od tohto dňa plne aplikovateľné aj na súdne konania
začaté a do 01. 07. 2016 neskončené) je, zaoberať sa iba odvolacími námietkami (teda tým, čo je
medzi stranami sporné), pričom záver jeho odvolacieho prieskumu sa odrazí vo výroku meritórneho
rozhodnutia týkajúceho sa vyporiadania BSM ako celku. Inak povedané, odvolací súd preskúmava(skutkovo a právne) správnosť vyporiadania BSM súdom prvej inštancie iba z hľadiska toho majetku,
ktorý bol označený ako predmet odvolacieho prieskumu odvolateľom v odvolaní (majetok, ohľadom
ktorého nie je spor, nepreskúmava), no výsledok jeho prieskumu sa dotýka výroku prvoinštančného

rozhodnutia o vyporiadaní BSM ako celku (odvolací súd o spornej časti do BSM patriaceho majetku
nerozhoduje separátne). Dôvodom je to, že konanie o vyporiadanie BSM je typom konania, v ktorom
z právneho predpisu (§ 150 a nasl. OZ) vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
(§ 137 písm. b) CSP) (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/118/2023 zo dňa
27. 06. 2024).

17. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd posudzoval správnosť záverov súdu prvej inštancie
z dôvodov uvedených stranami sporu v odvolaniach.

18. V priebehu konania bolo sporné, v akom rozsahu má jedna strana druhej uhradiť vyrovnávací podiel
(výrokIV.)napadnutéhorozsudku.Priposudzovanísprávnostitohtovýrokusúduprvejinštancieodvolací

súd vo veci zopakoval dokazovanie na odvolacom pojednávaní ohľadom tých skutočností, ktoré boli
odvolaniamistránsporuvodvolanínamietanéazopakovalvýsluchstránsporu,abysivytvorilpodmienky
pre možnosť rozhodnúť inak, ako to urobil súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že masa BSM môže byť rozširovaná aj v priebehu konania

o vyporiadanie BSM, pričom vychádzal zo záverov kolégia Krajského súdu v Nitre, ktoré zaujalo názor,
že ak nebolo súdom rozhodnuté o vyporiadaní BSM a konanie stále prebieha, je možné rozširovať masu
BSM v priebehu konania o vyporiadanie BSM. Rozdielna situácia je však ohľadne vnosov do BSM,
pričom posúdenie tejto otázky bolo v danej veci pre rozhodnutie kľúčové.

20. Ohľadne vnosov platí, že každý z manželov má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Nárok na refundáciu
nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné
v rámci vyporiadania priznať iba na návrh tohto manžela. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže vyporiadať len tie veci, ktoré účastníci učinili predmetom konania.

Prekročiť návrhy možno len, čo sa týka výšky ceny a toho, ako sa vyporiadanie vykoná z hľadiska
kvalitatívneho, teda ako sa veci medzi manželov rozdelia. Ak nárok na vyporiadanie vzájomných
investícií nebol uplatnený do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, uplatní sa zákonná
domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ. Po uplynutí tejto lehoty už nemožno nárok na
vyporiadanie vnosov uplatniť, ich súdne vyporiadanie je vylúčené.

21. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného
majetku na majetok spoločný, tento nárok však voči druhému manželovi možno uplatniť až po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Základným právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady
je investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú

bola investícia vynaložená, a ktorá je predmetom vyporiadania v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Takáto vec musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníka a tvoriť
predmet vyporiadania. Pokiaľ to tak nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý
z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie (Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013).

22. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva skutočne vynaložené. Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia,
pri stanovení náhrady sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy.

23. V podaných odvolaniach obe strany namietali správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne ich

vnosov, pričom žalobca mal za to, že žalovaná v konaní nepreukázala, na čo konkrétne vnosy použila,
preto súd na ne nemal prihliadať. Okrem toho, chcel vyporiadať zostatky na účtoch žalovanej, nezahrnúť
medzi vnosy hodnotu motorového vozidla Toyota a ako jeho vnos zohľadniť pôžičku od jeho otca vo
výške 400 000 CZK. Žalovaná okrem vnosov, ktoré jej súd uznal, žiadala zohľadniť aj vnosy vo výške
500 000 Sk, 3 000 eur, 10 760,96 eura, odbavné 3 553,08 eura a 15 000 eur za motorové vozidlo

Nissan a navrhovala úver čerpaný vo výške 12 500 eur žalobcovi nezohľadniť.

24. Pokiaľ ide o vnosy žalovanej, ktoré súd prvej inštancie uznal v sume 50 000 eur a v sume 131 820
eur, teda celkové vnosy žalovanej v sume 181 820 eur, v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje sozávermi súdu prvej inštancie. To, že žalovaná mala výlučné peniaze v sume 50 000 eur za predaj
nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve, je preukázané zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností
zo dňa 18. 01. 2010, uzavretou medzi žalovanou a JUDr. A. C., na základe ktorej žalovaná predala

nehnuteľnosti v kat. úz. D. v jej výlučnom vlastníctve za sumu 50 000 eur, ktoré jej boli vyplatené na
účet vo M., N.. Peniaze v sume 131 820 eur jej poukázala matka N. F. dňa 20. 10. 2011, a to prevodom
z jej účtu vo Volksabank Slovensko, a. s. (čo vyplýva z výpisu z tohto účtu) na účet žalovanej vedenom
v SLSP, a. s., pričom z oznámenia SLSP, a. s. vyplýva, že ich povinnosť archivovať doklady je 5 rokov,
preto výpisy z tohto účtu žalovanej za roky 2010 a 2011 neboli súdu predložené. Práve preto výpisom

z účtu z roku 2011 nie je zdokladované, že jej táto suma na účet prišla, ale z prevodného príkazu jej
matky a z neskorších transakcií a výpisov z účtu žalovanej za rok 2012 vyplýva, že suma 101 458 eur
sa na účte žalovanej nachádzala. Rozdiel medzi týmito sumami nie je zdokladovaný výpisom z účtu, ale
aj touto sumou žalovaná nepochybne disponovala. Samotné spochybňovanie týchto vnosov žalobcom
spočívalo v tom, že nestačilo preukázať, že žalovaná finančné prostriedky v týchto sumách mala, ale
aj to, že ich na majetok patriaci do BSM použila, pričom mal za to, že súd dôkazy vyhodnocoval len

vneprospechžalobcu.Stoutoodvolacounámietkoužalobcusaodvolacísúdnestotožňuje,pričommáza
to, že nie je pravdou, že súd dôkazy vyhodnocoval vždy v neprospech žalobcu. Aj keď nie je preukázaný
vo všetkom nákup konkrétnych položiek z výlučných peňazí žalovanej (okrem platieb za drevo 1 200
eur, strechu 1 500 eur + 700 eur + 845 eur + 7 500 eur + 2 050 eur, škridlu 1 099,44 eura, podlahové
kúrenie v sume 1 200 eur + 3 051,20 eura + 1 100 eur, parkety v sume 564,38 eura, podlahy 27,80

eura + 500 eur + 25,87 eura, sokel 448,51 eura, zateplenie v sume 2 000 eur + 1 000 eur, kuchyňu
v sume 1 750 eur + 813,60 eura + 600 eur, drevo 1 400 eur, kúpeľňu v sume 1 100 eur + 150 eur + 500
eur + 700 eur + 800 eur + 10,92 eura, interiérové dvere v sume 1 680 eur, parapety v sume 300 eur
a plot v sume 375 eur + 375 eur, v celkovej sume 35 366,72 eura, ktoré sú zdokladované výpisom z jej
účtu), keďže dom stavali svojpomocne a mnohé veci vyplácali v hotovosti, neznamená to, že takýto vnos

žalovanej nebol preukázaný, keď aj sám žalobca v odvolaní uviedol niektoré položky, ktoré žalovaná
platila z účtu a boli použité na výstavbu domu. Každý vnos, či na strane žalobcu alebo žalovanej, je
pritom potrebné vyhodnocovať osobitne. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva,
že vzhľadom na príjmy žalobcu a žalovanej by len z pôžičky od uja žalobcu a úveru dom nepostavili.
To, že sumu 23 000 eur za predaj auta a motorky súd nevyhodnotil ako vnos žalobcu (sám žalobca

v žalobe ohľadom nich uviedol, že ich použil na spoločnú domácnosť), neznamená, že rovnako mal súd
postupovať aj ohľadom vnosov žalovanej. Dary matky pre žalovanú boli preukázané výpismi z účtov,
preto nemožno hovoriť o tom, že nebolo preukázané, že na účte by mali byť financie nepatriace do BSM.
Vnos 50 000 eur v priebehu konania spochybňoval, uvádzal, že nie je preukázané, že ju vložila do BSM,
súd prvej inštancie od sumy vnosov 207 820 eur odpočítal sumu 64 000 eur (Audi), teda možno uzavrieť,

že minimálne časť sumy 50 000 eur považoval vložené do Audi, a nie do BSM. Ak by súd určil, ako to
navrhol žalobca v odvolaní, že financie, ktoré získali a nepatrili do BSM, nebol preukázaný ich vnos do
BSM, bolo by to nespravodlivé, pretože dary od matky žalovanej boli výrazne väčšie ako dary, vnosy
žalobcu. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že identické situácie súd u nich vyhodnotil odlišne, pretože
u každej zo strán zohľadnil vykonané dokazovanie, teda nešlo o identické situácie. Skutočnosť, ako boli

vyhodnocované vnosy žalovanej, vychádza z vykonaného dokazovania, to, že jednu sumu považoval
súd za dar obom, automaticky neznamená, že aj u ostatných súm malo ísť o dar obom, keď súd zohľadnil
práve vôľu darkyne. Potreba písomnej darovacej zmluvy nie je dôvodná, peniaze boli zasielané na účet,
pričom výsluchom sestry žalovanej bolo preukázané, že väčšie sumy posielala matka dcéram rovnako,
súviseli s odškodnením po smrti ich otca leteckou spoločnosťou a následným dedičským konaním, preto

odvolací súd považuje takýmto spôsobom za dostatočne preukázané, že išlo o dar len žalovanej. To,
že financie od jeho rodiny – uja sú pôžičkou, tvrdil od začiatku žalobca, a takto ju vyhodnotil aj súd.
Počas druhého výsluchu na pojednávaní dňa 27. 04. 2023 matka žalovanej jednoznačne uviedla, že
dom dcéra postavila z peňazí, ktoré žalovanej darovala, pričom rozlišovala medzi darom dcére a darom
obom (ohľadne motorového vozidla). Súd sa správne vyporiadal aj s motorovým vozidlom Audi. Žalobca

ohľadom neho netvrdil, že naň bola použitá suma 101 458,72 eura, ale okrem tejto sumy mala žalovaná
peniaze aj z domu, aj z predaja motorového vozidla Toyota v sume 26 000 eur (kúpna zmluva zo dňa
01. 10. 2012) a Nissan v sume 15 000 eur (kúpna zmluva zo dňa 26. 05. 2011), aj sumu 20 097,53
eura (vyplatenie podielových fondov dňa 19. 08. 2013, ktoré založila matka na meno žalovanej) a 5 000
eur (vklad od matky dňa 21. 10. 2013). Ak by neboli peniaze od matky žalovanej investované do BSM,

strany sporu by dom neboli postavili, nemali by autá, ako mali, pretože ich príjmy tomu nezodpovedali.
Príjem strán sporu počas ich manželstva nezodpovedal hotovosti na účtoch žalovanej, preto muselo ísť
práve o peniaze, ktoré žalovaná získala darom od matky. To, že aj v roku 2013 mala žalovaná na účte
sumu viac ako 100 000 eur, práve dokazuje, že okrem uznaných vnosov boli žalovanej darované matkouaj iné sumy, avšak pre absenciu výpisov z účtu zo staršieho obdobia, nepredloženie iných dôkazov
a skutočnosti, že okrem sumy 215 731 eur (50 000 eur, 131 820 eur, 500 000 Sk = 16 596,96 eura, 3 000
eur, 10 760,96 eura a 3 553,08 eura) žalovaná v priebehu konania neurobila úkon, ktorým by si tieto

ďalšie vnosy (niektoré z nich aj preukázané) uplatnila pri vyporiadaní BSM, preto na ne odvolací súd
nemohol prihliadať, čo práve potom zohľadnil aj pri motorovom vozidle Toyota a Nissan. To, že žalobca
uvádzal, že žalovaná bola na materskej dovolenke, mala peniaze na účtoch ešte aj v čase dokončovania
domu, práve potvrdzuje to, že rozsah vnosu žalovanej bol väčší, aj keď nebol zohľadnený vo väčšom
rozsahu pre jeho neuplatnenie v konaní a neunesenie dôkazného bremena.

25. Pokiaľ ide o ďalšie vnosy žalovanej, a to sumy 500 000 Sk, suma 3 000 eur, ako aj suma 10 760,96
eura, na ktoré súd prvej inštancie tiež neprihliadol pre neunesenie dôkazného bremena, čo namietala
žalovaná, k tomu je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pri preukázaní vnosov postupoval rovnako
u žalobcu, ako aj u žalovanej, keď preukázanie len svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov
nepovažoval za postačujúce a žalovaná ohľadne týchto vnosov nepreukázala žiadne ďalšie dôkazy,

keďže išlo o vnosy, ktoré mali byť realizované v roku 2009, pričom žalovaná pre časový odstup už
týmito výpismi z účtu nedisponuje. Žalovaná preto mohla v priebehu konania na preukázanie jej tvrdení
o ďalších vnosoch, ktoré jej súd neuznal, tieto svoje tvrdenia preukázať aj ďalšími dôkazmi (napr.
potvrdenie o uložení peňazí jej otcom v bezpečnostnej schránke vo M., N., dedičským rozhodnutím,
dôkazmi o predaji hnuteľných vecí otca, dokladom o zrušení investičných produktov nebohého otca),

a pokiaľ takýmto spôsobom nepostupovala a žalobca jej vnosy spochybnil, súd postupoval práve
rovnako tak u žalobcu, ako aj u žalovanej a takéto vnosy pri vyporiadaní nezohľadnil, pričom odvolací
súd sa s týmto jeho záverom stotožňuje.

26. Pokiaľ žalobca pri namietaní zohľadnenia vnosov žalovanej poukazoval na to, že vlastnil pred

manželstvom motorové vozidlo a motorku, ktoré sa predali počas manželstva za sumu takmer 23 000
eur, pričom súd uviedol, že nepreukázal použitie tejto sumy na vec patriacu do BSM a namietal, že pri
vyhodnocovaní vnosov súd inak postupoval u neho a inak u žalovanej, k tomu odvolací súd uvádza, že
vnosom žalobcu za predaj motorového vozidla a motorky sa odvolací súd už vyjadril aj v zrušujúcom
uznesení zo dňa 18. augusta 2022, a to v bode 20. tohto uznesenia, teda v konaní bolo preukázané, že

ich počas manželstva predal za sumu 23 000 eur, pričom sám žalobca už v žalobe uviedol, že ich použil
na spoločnú domácnosť, čo aj žalovaná v priebehu konania potvrdila, teda boli spotrebované, preto,
ak súd prvej inštancie na takýto vnos žalobcu na majetok v BSM neprihliadol (bod 29. napadnutého
rozsudku), odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožňuje. Preto poukazovanie žalobcu na to, že súd
pri posudzovaní vnosu žalovanej a žalobcu postupoval inak, považuje odvolací súd za nedôvodné. Na

neskoršie zmeny výpovede žalovaného odvolací súd neprihliadol.

27. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie uvedenom v bode 28. napadnutého rozsudku, a to vnosu
žalovanejvsume3553,08eurazKooperativypoisťovne,a.s.(poistnázmluva uzavretáod01.04.2008,
odbavné vyplatené dňa 29. 05. 2014), ktorý súd prvej inštancie nezohľadnil, k tomu odvolací súd uvádza,

že so záverom ohľadom tejto sumy a aj dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku sa odvolací súd
stotožňuje a iba dodáva, že bez ohľadu na to, kedy bola poistná zmluva uzavretá, ak došlo k výplate za
trvania BSM, patrí toto plnenie do BSM. Podľa rozhodnutia R 42/72 do BSM patrí i plnenie z poistnej
zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Pokiaľ ide
o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie

jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyporiadaní BSM ako náklady vynaložené na
osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch
manželov a k hodnote takto získanej bude treba prihliadať pri vyporiadaní BSM. Tvrdenie žalovanej, že
poistnú zmluvu uzavrel v jej prospech jej otec a aj trikrát vložil po 50 000 Sk, v konaní nepreukázala.

28. Čo sa týka pôžičky od otca žalobcu v sume 400 000 CZK, ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil
(bod 31. napadnutého rozsudku), čo namietal žalobca, k tomu odvolací súd uvádza, že so záverom
súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto pôžičky mal žalobca,
pričom jej existenciu preukazoval jeho tvrdením, podporeným výpoveďami svedkov otca žalobcu J. B.
a uja žalobcu B. B., pričom sám otec žalobcu J. B. uvádzal, že o túto pôžičku ho požiadal syn, nikto

pri tom nebol, následne to hovoril bratovi B. B., finančné prostriedky mal odovzdať synovi v hotovosti,
žiaden doklad o tom nemajú, pričom žalovaná existenciu a vedomosť o tejto pôžičke od počiatku, teda
už v prvom vyjadrení k žalobe, popierala a na takomto postoji zotrvala v priebehu celého konania.
Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, nepovažoval tvrdenie žalobcu o tejto pôžičke od jehootca za preukázané, preto považoval záver súdu prvej inštancie za správny. Takýto záver považuje za
správny aj z dôvodu, že svedok J. B. pri výsluchu tiež uviedol, že peniaze mali vrátiť vtedy, keď ich
nepustili bývať do bytu, a keď sa rodinný dom dokončil, avšak ak by sa nasťahovali do bytu, peniaze by

nežiadal,alemuselibynanichbytprepísať,teda možnosastotožniťsozáveromsúduprvejinštancie,že
išlo o iný záväzkový vzťah. Okrem toho, je tiež málo pravdepodobné, aby bola pôžička v sume 100 000
CZK poskytnutá v júni 2016, teda v mesiaci, keď sa žalobca z domu odsťahoval, teda tieto peňažné
prostriedky, ak by aj boli žalobcovi poskytnuté, neboli by už použité na stavbu domu, ako tvrdil žalobca.
V takomto vyhodnotení uvedených skutkových okolností súdom prvej inštancie odvolací súd nevidel

pochybenie a nemožno hovoriť o tom, že súd prvej inštancie postupoval inak pri posudzovaní vnosu
žalobcu a žalovanej, pretože práve u oboch postupoval rovnako, keď mu na preukázanie pôžičky alebo
vnosu nestačilo len preukázanie svedeckou výpoveďou rodinných príslušníkov, ale tvrdené skutočnosti
mal za preukázané až vtedy, ak boli preukázané ešte aj iným dôkazom.

29. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo nesprávne započítanie spoločného záväzku na základe

zmluvy o úvere, keď žalovaná mala za to, že tento úver nemal byť zohľadnený, pretože ním z časti bol
uhradený predchádzajúci úver žalobcu a sumu 3 500 eur žalobca použil na kúpu motorového vozidla,
ktoré nechal napísať na brata. Tento úver vo výške 12 500 eur bol stranám sporu poskytnutý VÚB, N. na
základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15. 03. 2016 („druhý úver“),
v tejto zmluve boli dlžníkmi tak žalobca, ako aj žalovaná, pričom zo zmluvy vyplýva, že suma 7 069,48

eura bude použitá na splatenie zostatku spotrebiteľského úveru č. 005971511110614 poskytnutý
spoločnosťou VÚB, N. („prvý úver“). Prvý úver na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ bol poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 11. júna 2014 a v tejto zmluve bol
dlžníkom len žalobca. Tvrdenie žalovanej, že prvý úver bol úverom žalobcu pred uzavretím manželstva,
bolo predložením tejto zmluvy vyvrátené. Následne žalovaná už uvádzala, že ak aj bol čerpaný počas

manželstva, nemala o ňom vedomosť a žalobca nepreukázal, na aký účel boli peniaze použité. Odvolací
súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR z 27. mája 2020 sp. zn. 1Cdo/27/2017, v ktorom
dovolací súd uviedol, že § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí (vecí,
ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva). Právna možnosť uzatvárať zmluvy len jedným
zmanželovniejeexistencioubezpodielovéhospoluvlastníctvanijakoobmedzená.Tietoúkonysapriamo

netýkajú už nadobudnutého majetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda
nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho z manželov, ktorý zmluvu
uzatvoril. V širšom kontexte existencie spoločného majetku manželov sa však takáto pôžička, či úver
dotýka spoločného majetku manželov, nakoľko podľa § 147 OZ platí, že pohľadávka veriteľa len jedného
zmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkonerozhodnutiauspokojenáizmajetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného, po zohľadnení vykonaného
dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca prvý úver,
u ktorého bol len on dlžníkom, použil na svoj oddelený majetok, teda peniaze z neho boli spotrebované
za trvania manželstva. V druhom úvere aj žalovaná súhlasila s tým, aby bola časť z neho použitá
na úhradu predchádzajúceho úveru (ak by s tým aj nesúhlasila, na jeho úhradu bolo možné použiť

prostriedky z BSM), preto potom platí, že ak úver uhradil len sám žalobca, je potrebné na tieto jeho
úhrady prihliadnuť, ako to urobil aj súd prvej inštancie. Čo sa týka použitia sumy 3 500 eur z úveru
na motorové vozidlo, ktoré napísal žalobca na brata, žalobca na odvolacom pojednávaní uviedol, že
z druhej úverovej zmluvy použil sumu 3 500 eur na kúpu motorového vozidla Renault Kangoo, ŠPZ si
už nepamätá, ale bola senická, vozidlo na neho nebolo písané, dal ho napísať na brata. Aj keď týmto

vyjadrením žalobcu na odvolacom pojednávaní bolo preukázané tvrdenie žalovanej v priebehu konania,
ktorá tvrdila, že z časti úveru žalobca kúpil motorové vozidlo, ktoré nechal zapísať na brata, pokiaľ ide
o nezohľadnenie sumy 3 500 eur z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, pretože
z tohto vyplýva, že strany sporu by mohli mať pohľadávku voči bratovi žalobcu, čo však nemožno pri
vyporiadaní BSM zohľadniť. Ak potom súd prvej inštancie zohľadnil celú sumu 15 761,02 eura, ktorú

žalobca uhradil na úver po rozvode ich manželstva, takýto postup považoval aj odvolací súd za správny.

30. Ďalšou namietanou skutočnosťou boli vnosy žalovanej, pričom žalobca namietal to, že vnos za
predaj motorového vozidla Toyota žalovaná nikdy neuplatnila, preto nemal byť zohľadnený a žalovaná
namietala, že okrem zohľadnenia vnosu za motorové vozidlo Toyota mal byť zohľadnený aj vnos za

motorové vozidlo Nissan. K tomuto je potrebné uviesť, že žalovaná si už od prvého vyjadrenia k žalobe
uplatňovala vnosy v sume 50 000 eur, 131 820 eur (tieto boli zohľadnené) a tiež vnosy v sume 500 000
Sk, 3 000 eur a 10 000 eur a odbavné 3 553,08 eura (tieto neboli zohľadnené). Na tomto jej nároku na
zohľadnenie jej vnosov zotrvala v priebehu celého konania, v každom podaní ich uplatňovala v tejtovýške. Žalovaná prvýkrát uvádzala skutkové tvrdenia k motorovému vozidlu Nissan na pojednávaní dňa
22. 11. 2018, keď uviedla, že po predaji vozidla Nissan za 15 000 eur jej mama peniaze za predaj
darovala,avšakztohtojejskutkovéhotvrdeniasivkonaníneuplatnilanároknazohľadnenietohtovnosu.

Následne boli tieto motorové vozidlá spomínané svedkyňou matkou žalovanej pri jej výsluchu dňa 06.
05. 2019, keď uviedla, že strany sporu mali od nich dve autá (bez uvedenia, aké konkrétne), ktoré
predali a peniaze im nechali. Pri jej opätovnom výsluchu dňa 27. 04. 2023 táto svedkyňa uviedla, že
im (žalobcovi a žalovanej) kúpili Nissan Qashqai a Toyotu Jeep, obe autá predali a finančné prostriedky
si nechal žalobca. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že Nissan bol predaný za 15 000 eur

a Toyota za 23 400 eur. Ani v následných vyjadreniach žalovaná, vychádzajúc z jej skutkových tvrdení,
neuvádzala vnosy, ktoré žiada zohľadniť v inej výške, ako si uplatnila už vo vyjadrení k žalobe. Ohľadne
týchto vnosov potom platí, ako odvolací súd už uviedol aj vyššie (bod 21.), že v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže súd vyporiadať len tie veci, ktoré účastníci učinili
predmetom konania. Ak nárok na vyporiadanie vzájomných investícií nebol uplatnený do troch rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva, uplatní sa zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods.

4 OZ a po uplynutí tejto lehoty už nemožno nárok na vyporiadanie vnosov uplatniť. Z týchto dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd zahrnul medzi vnosy žalovanej aj sumu 26 000 eur za
predaj motorového vozidla Toyota, tento jeho záver nie je správny, pretože takýto vnos nebol žalovanou
v konaní uplatnený. A pokiaľ súd nezahrnul medzi vnosy žalovanej aj sumu 15 000 eur za predaj
motorového vozidla Nissan, tento jeho záver je správny, aj keď z iných dôvodov, ako uviedol súd prvej

inštancie.

31. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že zostatky na účtoch žalovanej mali byť zohľadnené pri
vyporiadaní. Z dokladov predložených žalovanou vyplýva, že zostatok na jej účte vo M., N. číslo účtu:
C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bol k 30. 11. 2016 5 616,14 eura a na účte číslo: C. bol k 30. 11.

2016 v sume 456,67 eura. Súd prvej inštancie ich pri vyporiadaní nezohľadnil, keď uviedol, že žalobca
navrhol vyporiadať aj ďalšie bankové účty žalovanej podľa zostatkov ku dňu rozvodu manželstva, tieto
účty súd nemohol vyporiadať z toho dôvodu, že žalobca ich žiadal vyporiadať až po uplynutí troch rokov
od zániku BSM, čo je neprípustné. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.
Výpisy z účtu žalovanej od roku 2010 až do ukončenia stavby žiadal žalobca predložiť už vo vyjadrení

k žalobe, pričom už v podaní zo dňa 10. 12. 2018 (teda v lehote troch rokov od právoplatnosti rozvodu)
žalobca uviedol, že je potrebné zabezpečiť výpis z účtov žalovanej, aby sa dalo ustáliť, s akou sumou
ku dňu rozvodu disponovala, pretože zostatok na účtoch, ani zoznam účtov mu nie je známy. Ak by
aj žalobca navrhol zohľadniť zostatky na účtoch žalovanej ku dňu rozvodu až po troch rokoch od
právoplatnosti rozvodu, podľa názoru odvolacieho súdu by aj toto bolo možné, vzhľadom k tomu, čo

už odvolací súd uviedol vyššie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zostatky na účtoch žalovanej
ku dňu rozvodu manželstva (18. 11. 2016) mali byť zohľadnené pri vyporiadaní BSM. Právny zástupca
žalobcu navrhol pri zostatkoch na účtoch vychádzať zo zostatkov ku dňu 30. 11. 2016 a právna
zástupkyňa žalovanej navrhla pri zostatkoch na účtoch vychádzať zo zostatkov ku dňu 18. 11. 2016,
čo je právoplatnosť rozvodu manželstva, a to napriek tomu, že žalovaná na odvolacom pojednávaní

uviedla, že sa snažila získať výpisy z účtov k 18. 11. 2016, v banke jej ich odmietli vydať. Keďže žalovaná
v konaní predložila výpisy z účtov vo M., N. číslo účtu: C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a účte číslo:
C., a zostatky na nich k 30. 11. 2016 boli známe, odvolací súd sám vyčíslil zostatky na týchto účtoch
k 18. 11. 2016, keď od zostatku k 30. 11. 2016 zohľadnil všetky pohyby na účte od 19. 11. 2016 do
30. 11. 2016. Zostatok na účte číslo: C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX potom ku dňu 18. 11. 2016

prestavuje sumu 6 320,70 eura (5616,14-0,05-8,72-2,35-5,02+108,53-3,60-2,22-2,71+300+320,70).
Zostatok na účte číslo: C. potom ku dňu 18. 11. 2016 predstavuje sumu 80,94
eura (456,67+9+8,59+95,80+39,98+35,63+8,72+50+40,50+20,78-4,50-10+2,35+50+32,65+30+2+
2-296-270+99+5,02+22,48+20+12,50+2-108,53+50+2+3,60+11,40+2,22+100+7,78+2+30+2
+40-5-300+99-320,70). Celková suma zostatkov na účtoch žalovanej ku dňu právoplatnosti rozvodu

predstavuje sumu 6 401,64 eura, ktorú pri vyporiadaní BSM zohľadnil.

32. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zohľadnil, že žalovaná počas manželstva disponovala
finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctve vo výške 181 820 eur (50 000 eur + 131 820 eur).
Časť týchto finančných prostriedkov vo výške 64 000 eur použila žalovaná na zaobstaranie motorového

vozidla AUDI A7 (zmluva o predaji motorového vozidla zo dňa 13. 01. 2012), pričom po odpočítaní
kúpnej ceny tohto motorového vozidla žalovanej (tento postup súdu prvej inštancie žalovanou nebol v
odvolaní namietaný) zostali finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve, ktoré nadobudla počas trvania
manželstvavovýške117820euražalovanásnimidisponovalavčasezačatiavýstavbyrodinnéhodomuv roku 2013, resp. v čase kúpy pozemkov a garáží patriacich do BSM, ktoré boli postupne nadobudnuté
od roku 2010. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vzhľadom k tomu,
že žalovaná bola počas manželstva najskôr na materskej, neskôr na rodičovskej dovolenke a žalobca

poberal len výsluhový dôchodok, resp. mal príjmy z brigádnickej činnosti, preto možno dospieť k záveru,
že kúpa nehnuteľností, ktoré sa vyporiadavajú, resp. výstavba rodinného domu bola predovšetkým
financovaná z takéhoto vnosu žalovanej. Odvolací súd ustálil, že vnos žalovanej do majetku patriaceho
do BSM predstavoval sumu 117 820 eur, pričom je potrebné prihliadnuť len na jednu polovicu takéhoto
vnosu vo výške 58 910 eur, nakoľko pri výpočte vnosu sa zohľadňuje len polovica, pretože jednou

polovicou vnosu žalovaná zhodnotila svoj majetok a druhou polovicou vnosu prispela na zhodnotenie
majetku žalobcu. Keďže hodnota BSM - aktíva predstavujú sumu 175 063,88 eura mínus záväzky -
pôžička od strýka žalobcu vo výške 23 500 eur, tak čistá hodnota BSM predstavuje sumu 151 563,88
eura. Hodnotu čistého BSM je potrebné rozdeliť na polovicu, v dôsledku čoho podiel žalobcu, resp.
žalovanej predstavuje sumu 75 781,94 eura. Žalovanej boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 170
371,64 eura – 75 781,94 eura (podiel, ktorý pripadá na ňu) sa rovná podielu žalobcu vo výške 94 589,70

eura, ktorý by mu žalovaná mala vyplatiť. Keďže je však potrebné zohľadniť vnos žalovanej vo výške
58 910,- eur, tak žalovaná má povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobcovi sumu 35 679,70 eura
(94 589,70 eura – 58 910 eur). Okrem toho, je potrebné pri vyporiadaní BSM prihliadnuť aj na záväzok
z titulu úverovej zmluvy zo dňa 15. 03. 2016 - Flexi pôžička, v zmysle ktorej boli žalobca a žalovaná
spoludlžníci voči veriteľovi VÚB a. s. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca celý úver splatil,

a to v marci 2024 v celkovej výške 17 193,74 eura, pričom ku dňu zániku BSM k 18. 11. 2016 bolo
zaplatených z jeho strany 8 splátok v celkovej výške 1 432,72 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu
rozhodnutia súdu, a to dňa 08. 07. 2024, bol predmetný úver splatený, tak nie je možné vyporiadavať
takýto úver s tým, že ak po rozvode niektorý z manželov sa podieľa na zaplatení spoločného dlhu
zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu. Súd tak vyporiadal v rámci BSM úhrady

žalobcu, ktoré ten vykonal po zániku manželstva, pričom považoval za nesporné, že žalobca vykonal
úhrady zo svojich výlučných prostriedkov po zániku BSM v celkovej výške 15 761,02 eura (celkovo
žalobca uhradil sumu 17 193,74 eura s tým, že do rozvodu vykonal úhrady vo výške 1 432,72). Preto
súd zohľadnil pri vyporiadavaní BSM jednu polovicu z týchto vykonaných úhrad po zániku manželstva
vo výške 7 880,51 eura, nakoľko žalobca splácal spoločný úver po zániku BSM aj za žalovanú. Preto

súd k sume 35 679,70 eura, ktorá predstavuje vyrovnací podiel žalobcu, pripočítal aj sumu 7 880,51
eura, ktorá zodpovedá sume 1 zaplatených splátok spoločného úveru, ktoré splácal žalobca z výlučných
prostriedkov po zániku BSM. Okrem toho, zohľadnil zostatky na účtoch žalovanej ku dňu 18. 11. 2016,
ktoré predstavujú sumy 6 320,70 eura a 80,94 eura, spolu 6 401,64 eura, z čoho polovicu je povinná
žalovaná vyplatiť žalobcovi, teda sumu 3 200,82 eura. Z tohto dôvodu tak je žalovaná povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 46 761,03 eura (35 679,70 eura + 7 880,51 eura + 3 200,82 eura) na vyrovnanie podielu.
Súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť takúto sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP z dôvodu, že zmenou rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd navýšil sumu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi vyplatiť, pričom žalobca voči stanoveniu
lehoty na plnenie 30 dní v odvolaní nič nenamietal.

33. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 CSP, keď rešpektoval
názor Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2021 zo dňa 26. 01. 2021, podľa ktorého pri
vyporiadaní BSM v súvislosti s priznaním náhrady trov konania je potrebné vychádzať z § 255 CSP a ako
základné pravidlo uplatniť zásadu úspechu vo veci s prihliadnutím aj na postoj strán v sporovom konaní

akonečnýspôsobvyporiadaniaBSM.ZohľadniltiežuznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa12.12.2023
sp. zn. 2Cdo/132/2022, v ktorom NS SR uviedol, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu,
ide o konanie tzv. iudicium duplex, tzn., že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný
žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania, teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna

zo strán vyhrá a druhá, naopak, prehrá a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za
podanie takejto žaloby. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj návrh, ako vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej
úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/8/2008). Vzhľadom na meniaci sa postoj
stránsporuvpriebehukonania,skutočnosť,žekaždázostránpreukázalavkonaní časťňouuvádzaných

skutkových tvrdení, pričom u ani u jednej zo strán nemožno hovoriť o tom, že by jej podiel preukázaných
tvrdení bol výrazne väčší, odvolací súd mal za to, že v danej veci spravodlivému rozhodnutiu zodpovedá
výrok, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.34. Keďže odvolací súd vo veci samej napadnutý rozsudok zmenil, následne preskúmal aj od
rozhodnutia vo veci závislé výroky a s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v spojení so sadzobníkom súdnych poplatkov, a to položkou 6 písm. b) uložil

žalobcovi, ako aj žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý predstavuje sumu 5 251,50 eura
(súd vychádzal pri výpočte súdneho poplatku z predmetu konania - z ceny všetkých vecí, resp. hodnôt
patriacich do BSM, ktorá je po zaokrúhlení podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona vo výške 175 063 eur
x 3%), pričom každej zo strán sporu súd uložil povinnosť zaplatiť jednu polovicu zo súdneho poplatku
s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) a § 7a písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch, čo

predstavuje sumu 2 625,75 eura.

35. Odvolací súd uložil podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 253 ods. 2 CSP žalobcovi, ako aj žalovanej
povinnosť nahradiť znalcovi E. I. J. trovy znaleckého dokazovania, ako aj povinnosť nahradiť znalkyni
E. K. L. znalečné za podaný znalecký posudok v rozsahu 100%, nakoľko takéto znalecké dokazovanie
bolo vykonané v záujme oboch strán sporu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).