Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106221
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, F. G. XXX/XX, XXX XX F. H. I., právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová,
advokátka, so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: 42 152 321, proti žalovanému: Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, , o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-05899/12-2023 zo dňa 20.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou z 09.05.2023 doručenou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu
na výkon väzby Ilava (ďalej len "prvostupňový orgán“ alebo „ústav Ilava“) požadoval sprístupnenie
informácií a to o poskytnutie fotokópie ordinačných hodín diabetologickej, dermatovenerologickej a
algeziologickej ambulancie prevádzkovanej v ústave Ilava od roku 2013 do roku 2023, sprístupnenie
fotokópie informatívno-štatistickej správy o činnosti zdravotníckeho zariadenia v rokoch 2020, 2021

a 2022, fotokópie pracovných/služobných zmlúv diabetológa a algeziológa, ktorí tam ordinovali od
roku 2013 do roku 2023, fotokópie služobnej zmluvy A. J. C., a sprístupnenie informácie v akom
špecializačnom odbore vykonával prácu lekára vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia v dobe od
01.05.2017 do 31.12.2017 A. J. C.. Prvostupňový orgán úkonom z 23.05.2023 sprístupnil žalobcovi
fotokópie informatívno-štatistických správ o činnosti zdravotníckeho zariadenia ústavu Ilava za roky
2020, 2021 a 2022 s anonymizovanými osobnými údajmi a sprístupnil mu tiež informáciu, že A. J.
C. pracoval v ambulancii všeobecného lekára, a teda poskytoval zdravotnícku starostlivosť v odbore

všeobecný lekár.
2. Súčasne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie číslo ÚVTOSaUVV-01506/13-IL-2023-5 zo dňa
23.05.2023, ktorým čiastočne nevyhovel žiadosti a nesprístupnil žalobcovi informácie ohľadom fotokópie
ordinačných hodín diabetologickej, dermatovenerologickej a algeziologickej ambulancie, nakoľko
požadované informácie nemá k dispozícii, nevyhovel žiadosti v časti týkajúcej sa osobného údaja
uvedeného v informatívno-štatistickej správe o činnosti zdravotníckeho zariadenia, nevyhovel žiadosti
týkajúcej sa fotokópie pracovných/služobných zmlúv diabetológa a algeziológa, ktorí ordinovali v ústave

Ilava za obdobie od 2013 do 2023, fotokópie služobnej zmluvy A. J. C., fotokópie licencie vydanej
tomuto lekárovi zo strany Slovenskej lekárskej komory a nevyhovel žalobcovi ani ohľadom sprístupnenia
informácie, aký mal pridelený kód zdravotníckeho pracovníka od Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou A. J. C. v roku 2017, pretože tieto informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickýchosôb, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje
písomným súhlasom dotknutých osôb (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie“).
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že v ústave Ilava boli

v uvedenom období na základe príslušných povolení prevádzkované ambulancie všeobecného
lekára, stomatologická ambulancia, psychiatrická ambulancia a zariadenie spoločných vyšetrovacích
a liečebných zložiek - rádiológia. Z uvedeného dôvodu nemá povinná osoba k dispozícii fotokópie
ordinačných hodín diabetologickej, dermatovenerologickej a algeziologickej ambulancie, ktoré žiadateľ
požaduje vo svojej žiadosti. Prvostupňový orgán, ako povinná osoba nesprístupnil žiadateľovi fotokópie

dokumentov týkajúcich sa zmlúv fyzických osôb, ktoré v rámci tohto časového rozpätia pôsobili v ústave
Ilava ako diabetológ a algeziológ, personálny rozkaz A. J. C. z roku 2017, fotokópiu licencie vydanej
tomuto lekárovi a pridelenie číselného kódu lekára. Tieto informácie neboli sprístupnené v zmysle §
2 zákona č. 211/2000 Z.z. o ochrane osobných údajov, nakoľko tvoria osobné údaje fyzickej osoby a
dotýkajú sa súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sži/14/2013, sp. zn. 6Sžo/250/2008 a s poukazom na § 9 ods. 3 a § 5a ods. 2 písm.

b/ zákona č. 211/2000 Z.z. Prvostupňový orgán uzavrel, že osoby, u ktorých povinná osoba v ročných
informatívno-štatistických správach o činnosti zdravotníckeho zariadenia ústavu Ilava anonymizovala
všetky osobné údaje, nie sú nadriadení v služobnom pomere, respektíve tiež ide aj o osoby, ktoré
pracovali v zdravotníckom zariadení ako civilné osoby na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie
je povinne zverejňovanou zmluvou a zároveň nejde o osoby, ktoré patria medzi taxatívne vymedzený

okruh v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Fotokópie dokumentov týkajúce sa A. J. C. -
personálny rozkaz, licencia, pridelenie číselného kódu lekára nepatria medzi informácie, ktoré je povinná
osoba povinná sprístupniť u nadriadených v služobnom pomere. Tieto dokumenty sa týkajú výsostne
osobnosti fyzickej osoby, jej súkromia a pracovných vzťahov. Neboli sprístupnené kópie zmlúv fyzických
osôb, ktoré v rámci žiadateľov uvedeného časového obdobia pôsobili v ústave Ilava ako diabetológ

a algeziológ, nakoľko sa jedná o úzky okruh prostredia, v ktorom sú osoby identifikovateľné a z
uvedeného dôvodu predstavuje už samotná informácia o pracovných vzťahoch týchto osôb osobný údaj.
Informácie o pracovných vzťahoch s týmito fyzickými osobami sú evidované v informačnom systéme
zboru a na prístup k týmto informáciám nie je žiadateľ oprávnený ani v spojitosti s § 65a ods. 1 a 3
zákona č. 4/2001 Z.z.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže Bratislava (ďalej len "žalovaný“) rozhodnutím číslo GR ZVJS-05899/12-2023
zo 20.07.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len
"napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh
prvostupňovéhokonania,obsahprvostupňovéhorozhodnutiaakoajobsahodvolaniažalobcu.Zdôraznil,

že na základe príslušných povolení Trenčianskeho samosprávneho kraja a Ministerstva zdravotníctva
SRboliasúvústaveIlavaprevádzkovanéambulancievšeobecnéholekára,stomatologickáambulancia,
psychiatrická ambulancia a zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek - rádiológia.
Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že z informatívno-štatistických správ zdravotníckeho zariadenia
Ilava za obdobia rokov od 2013 do roku 2023 vyplýva, že uvedené ambulancie boli v tomto ústave

prevádzkované.Vpredmetnýchsprávachsúuvedenévýkonylekárovšpecialistovpracujúcichnaúväzok
alebo dohodu, počet vyšetrených pacientov lekármi špecialistami. Dermatovenerológ, diabetológ a
algeziológ vyšetrovali pacientov v ústave Ilava podľa požiadavky všeobecného lekára, a teda nemali
zriadenú ambulanciu v ústave Ilava. Žalovaný zotrval na dôvodoch nesprístupnenia týchto informácií,
keďžetietodokumentynemápovinnáosobakdispozíciizdôvodu,ženikdyneexistovali.Kpožadovaným

osobným údajom odborných zástupcov jednotlivých ambulancií dohody o vykonaní prác diabetológa
a algeziológa žalovaný uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. poskytuje ochranu osobných údajov každej
fyzickej osoby, pričom tento princíp je prelomený len v ustanovení § 9 ods. 3, podľa ktorého je povinná
osobapovinnásprístupniťajinformácieočinnostiaplatovýchpomerochtamuvedenýchosôb.Povinnosť
sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z

verejných rozpočtov, ale ako konštatoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. pl.US 1/09 zo dňa 19.01.2011
len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych
úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu
intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže
sa medzi fyzické osoby vymenované v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zaraďujú nadriadení v

služobnom pomere, ktorí sú definovaní v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt, ktorý je zaradený
do stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby, to neplatí ak ide o nadriadeného mimo výkonu,
ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. V ústave na výkon väzby a ústavu na výkon trestu
odňatia slobody sú nadriadenými v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúcioddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe toho žalovaný skonštatoval, že
odborní zástupcovia a ani diabetológ a algeziológ nie sú nadriadenými v služobnom pomere, nie sú
ani vedúcimi zamestnancami ani nadriadenými mimo výkonu, ktorých právny vzťah upravuje osobitný

predpis, pretože neriadia, neorganizujú, nekontrolujú a ani nehodnotia výkon činnosti podriadených
príslušníkov zboru a zamestnancov zboru. K osobným údajom týkajúcim sa A. J. C. žalovaný uviedol, že
podľa druhej časti prílohy 2 zákona o štátnej službe sú funkciou nadriadených na generálnom riaditeľstve
generálny riaditeľ zboru, námestník generálneho riaditeľa zboru, riaditeľ odboru, vikár, zástupca riaditeľa
odboru, vedúci úseku a v ústavoch a v nemocnici sú funkcie riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca

riaditeľa ústavu, vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia,
vedúci skupiny (úseku). Podľa § 9 ods. 3 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. sa o nadriadenom v
služobnom pomere sprístupňuje jeho funkcia, a teda v prípade nadriadeného v služobnom pomere
zaradeného v ústave sa sprístupňuje funkcia riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca riaditeľa ústavu,
vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny. V
súvislosti s funkciou nie je uvedený v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadny ďalší osobný údaj, ktorý

by mal byť u osoby nadriadeného sprístupnený, a teda ani žalobcom žiadaný špecializačný odbor a deň
skončenia služobného pomeru vedúceho lekára. Z § 9 ods. 3 nevyplýva, že by sa mal zverejňovať deň
skončenia služobného pomeru ani personálny rozkaz, licencia, kód lekára a ani služobná zmluva.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
5. Žalobca podal správu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde

namietal nepreskúmateľnosť a svojvôľu pri nesprístupnení informácií ohľadom dermatovenerologickej,
diabetologickej a algeziologickej ambulancie. Žalovaný uviedol, že uvedené ambulancie neboli
prevádzkované v zdravotníckom zariadení hoci poskytovanie takejto zdravotnej starostlivosti vyplýva zo
štatistických údajov. Prvostupňový orgán mu ani nevysvetlil, kto prevádzkuje tieto ordinácie. Navrhol k
tomu vykonať dokazovanie. Namietal tiež nezákonnosť nesprístupnení údajov o špecializačnom odbore

lekárov, údaj o dni skončenia služobného/pracovného pomeru vedúcich lekárov, čo spadá pod údaje,
ktoré by mali byť zverejnené podľa § 9 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ ide o civilných
zamestnancov, ktorí sa taktiež podieľajú na plnení úloh ZVJS podľa § 4 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. žalovaný opomenul, že podľa § 12 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. odborný zamestnanec
riadi všetkých zdravotníckych pracovníkov, čím spĺňa definičný rámec nadriadeného podľa § 9 ods. 3

zákon č. 211/2000 Z.z., to znamená, že vec bola z tohto dôvodu nesprávne posúdená pokiaľ neboli
o týchto zamestnancoch sprístupnené požadované informácie. K nesprístupneniu pracovných zmlúv
salgeziológoma diabetológomneuviedolžalovanýnič,ibato,ženejdeoosoby,ktoréby bolivpostavení
nadriadených v služobnom pomere. Napokon žalobca namietal neposkytnutie údajov týkajúcich sa A.
C., ktorý mal hodnosť podplukovníka, len s odôvodnením, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000

Z. z. nie je možné tieto údaje sprístupniť, avšak podľa jeho názoru ide o súčasť pojmu funkcia. Podľa
jeho názoru môže ísť o trestný čin a nezákonné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalobca navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Vydarenie žalovaného
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz

formulovaného právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Podľa neho povinná osoba
nedisponujeordinačnýmihodinamidermatovenerologickej,diabetologickejaalgeziologickejambulancie
v ústave Ilava, pretože predmetné ambulancie v ústave Ilava neboli zriadené. Dermatovenerológ,
diabetológ a algeziológ, ktorí vyšetrovali pacientov v ústave Ilava podľa požiadavky všeobecného lekára
nemali v ústave Ilava zriadenú ambulanciu. Uvedený lekári nie sú povinné osoby podľa § 2 zákona č.

211/2000 Z.z., a teda povinná osoba nemohla postúpiť predmetnú žiadosť týmto lekárom v zmysle §
15 zákona č. 211/2000 Z. z. Z uvedeného dôvodu bolo jediným možným riešením vydanie
rozhodnutia o nesprístupnení. K ďalším bodom žaloby uviedol, že v obdobnej právnej veci rozhodol
NajvyššísprávnysúdSRvrozsudkusp.zn.4Svk/48/2022,naktorýžalovanýodkázal.Knesprístupneniu
dohôd diabetológa a algeziológa žalovaný uviedol, že v požadovanom období rokov 2013 až 2023

poskytovali zdravotnú starostlivosť v odbore diabetológia jeden lekár, v odbore algeziológia jeden lekár.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti väzneným osobám sa jedná o úzky okruh prostredia, ktorou
sú lekári poskytujúci zdravotnú starostlivosť, ako osoby identifikovateľné a teda sprístupnenie dohody o
vykonaní prác diabetológa a algeziológa by tak prakticky znamenalo poskytnutie konkrétneho osobného
údaja o identifikovateľnej osobe. Obdobne to platí u sprístupnenia personálneho rozkazu A. J. C., ktorý

predstavuje osobný údaj rovnako ako dohoda o vykonaní prác, ktorý sa v tomto prípade vzťahuje na
identifikovateľnú osobu. Odkázal na § 2 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, ktoré žiadny z účastníkov konania nenavrhol a nebol

na jeho nariadenia iný zákonný dôvod. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené dňa 22.08.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia
na úradnej tabuli súdu dňa 16.10.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (1) Každý má

právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám
sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk,
rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych
predpisov a na vytváranie názorov. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o
hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného

celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods.
3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo
nepriamu účasť. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo

záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
12. Podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej
prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo

s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas
môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov
zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej
činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania
spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných

predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané
v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy,
ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.
Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný
zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje,

ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický
účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia
pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom
pre jeho naplnenie. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje
fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným

zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva,
predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky,
prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu
Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom
záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v

služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa
zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú
osobné údaje v rozsahu
a) titul,b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,

e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za
výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
(4) Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, 16g) povinná osoba sprístupní

v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti
podľa osobitných predpisov 16i) a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo
obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov,
v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.
13. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám; Ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom

konaní.
14. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne

aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje
osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
15. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán čiastočne nevyhovel žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácií o ordinačných hodinách diabetologickej, dermatovenerologickej a
algeziologickej ambulancie prevádzkovanej v ústave Ilava od roku 2013 do roku 2023, sprístupnenie

fotokópie informatívno-štatistickej správy o činnosti zdravotníckeho zariadenia v rokoch 2020, 2021 a
2022, fotokópie pracovných/služobných zmlúv diabetológa a algeziológa, ktorí tam ordinovali od roku
2013 do roku 2023, fotokópie služobnej zmluvy A. J. C., fotokópie licencie vydanej tomuto lekárovi zo
strany Slovenskej lekárskej komory a nevyhovel žalobcovi ani ohľadom sprístupnenia informácie, aký
mal pridelený kód zdravotníckeho pracovníka od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou A.

J. C. v roku 2017.
16. Žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že z informačno-štatistických správ o činnosti
zdravotníckeho zariadenia ústavu za obdobie od 2013 do 2023 vyplýva, že v ústave boli prevádzkované
diabetologická, dermatovenerologická a algeziologická ambulancia a žalovaný len vymenoval, ktoré
ambulancie prevádzkované boli (ambulancie všeobecného lekára, stomatologická ambulancia,

psychiatrická ambulancia a zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek – rádiológia)
na základe povolenia a z toho vyvodil záver, že ním požadované informácie nemá. V kontexte
tejto žalobnej námietky možno uzavrieť, že povinná osoba je povinná poskytovať informácie, ktoré
má k dispozícii, teda ktoré v súvislosti s výkonom svojej činnosti používa, využíva, prípadne s nimi
pracuje. Pokiaľ prvostupňový orgán nemal zriadenú stálu a riadne prevádzkovanú diabetologickú,

dermatovenerologickú a algeziologickú ambulanciu, nemohol disponovať informáciou o ich prevádzke
a ordinačných hodinách. Z oboch preskúmavaných rozhodnutí zrozumiteľne vyplýva, že prevádzkované
boli len ambulancie všeobecného lekára, stomatologická ambulancia, psychiatrická ambulancia
a zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek – rádiológia a naopak zriadené
a prevádzkované neboli ambulancie diabetologická, dermatovenerologická a algeziologická. Z takto

formulovaného odôvodnenia rozhodnutí plynie logický informačný obsah spočívajúci v tom, že
požadované informácie prvostupňový orgán, ako povinná osoba, k dispozícii nemá, a pokiaľ ich nemá,
nemôže ich žalobcovi sprístupniť.
17. Z informačno-štatistických správ o činnosti zdravotníckeho zariadenia ústavu za obdobie od 2013 do
2023 podľa žalovaného nevyplýva, že takéto ambulancie boli zriadené. Tento záver má oporu v obsahu

informačno-štatistických správ, hodnotením ktorého obsahu nemožno dospieť k skutkovému záveru, že
diabetologická, dermatovenerologická a algeziologická ambulancia boli v ústave Ilava prevádzkované a
skutočneriadnefungovali.Zichobsahuplynielenfakt,želekárišpecialistiztýchtolekárskychodborností
mali v ústave určité výkony na úväzok alebo dohodu a ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný.Tento záver podporuje aj obsah dohôd o pracovnej činnosti s konkrétnymi lekármi špecialistami v týchto
odboroch (A. B. K., A. A. A., A. A. B.), tvoriacich súčasť obsahu administratívneho spisu, kde taktiež nie
je zmienka o prevádzkovaní ambulancií. Predmetom týchto pracovných zmlúv bolo aj dojednanie druhu

pracovnej činnosti, ktorá bola v uvedených prípadoch formulovaná ako poskytovanie špecializovanej
zdravotnej starostlivosti obvineným. V prípade dohody o pracovnej činnosti so všeobecným lekárom
(ambulancia všeobecného lekára bola v ústave Ilava povolená a prevádzkovaná), bol druh pracovnej
činnosti vymedzený ako poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo nasvedčuje správnosti
postupu žalovaného.

18. Správny súd v súlade s § 84 SSP vyžiadal od žalovaného doplnenie administratívneho spisu
o príslušné rozhodnutia alebo povolenia, ktorými boli v ústave Ilava povolené ambulancie. Z
obsahu predložených rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR a Trenčianskeho samosprávneho kraja,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu (č.l. 100 – 150) správny súd overil, že v ústave Ilava neboli v období od
r. 2013 do r. 2023 zriadené a prevádzkované diabetologická, dermatovenerologická ani algeziologická
ambulancia. Naopak bolo z nich v súlade s napadnutým rozhodnutím verifikovateľné, že povolené

bolo prevádzkovanie ambulancie všeobecného lekára, stomatologická ambulancia, psychiatrická
ambulancia, ambulancia klinickej psychológie a zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných
zložiek – rádiológia. Vzhľadom na uvedené nebolo zistené porušenie povinnosti prvostupňového orgánu
sprístupniť požadované údaje.
19. Do pozornosti žalobcu dáva správny súd v tejto súvislosti dôležitý fakt, že predmetom správneho

súdneho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súčasťou prieskumu však
nie je prešetrovanie zákonnosti spôsobu výkonu zdravotnej starostlivosti v ústave Ilava ani jeho
hodnotenie v kontexte s požadovanými informáciami. Na to správny súd nemá právomoc. Ani prípadné
porušenie pravidiel by nemalo za následok zmenu faktického stavu spočívajúceho v tom, že podľa
predloženého administratívneho spisu a doplnených podkladov (iné informácie správny súd nemá

a nie je oprávnený to osobitne dokazovať, pretože spôsob ani zákonnosť poskytovania zdravotnej
starostlivosti nie je predmetom konania a správny súd nie je skutkovým súdom) diabetologická,
dermatovenerologická a algeziologická ambulancia v ústave Ilava prevádzkované neboli a požadovaná
informácia (žalobca konkrétne požadoval sprístupniť fotokópiu ordinačných hodín ambulancií) preto
nemohla byť sprístupnená. Osobitne je potrebné zohľadniť fakt, že tzv. negatívnu skutočnosť nie je

možné dokazovať a teda ani žalovaný nemá možnosť predložiť listinu (povolenie, rozhodnutie o zriadení
a pod., a už vôbec nie fotokópiu ordinačných hodín), z ktorej by explicitne vyplynulo, že uvedené
ambulancie zriadené, povolené alebo prevádzkované neboli.
20. Pokiaľ ambulancie prevádzkoval iný subjekt, podľa žalobcu mal prvostupňový orgán povinnosť
jeho žiadosť postúpiť tomuto prevádzkovateľovi. Dôvodnosti tejto námietky bráni skutočnosť,

že diabetologická, dermatovenerologická a algeziologická ambulancia neboli v ústave Ilava
prevádzkované, nebolo teda (nemohlo byť) ani ich prevádzkovateľa, t.j. povinnej osoby, ktorá by ich
prevádzkovala a ktorej by bolo možné žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie postúpiť. Preto aj so
zreteľom na fakt, že fyzické osoby – odborní lekári, ktorí na zmluvnom základe zabezpečujú zdravotnú
starostlivosť nemajú postavenie povinných osôb, táto žalobná námietka je preto taktiež nedôvodná.

21.Ďalejžalobcanamietal,ženapadnutérozhodnutiejesvojvoľnéanepreskúmateľné,pretožežalovaný
absolútne odignoroval jeho žiadosť v tejto časti postúpiť prevádzkovateľovi ambulancií a vôbec mu
nevysvetlil, kto prevádzkoval tieto ambulancie. Podľa § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má
právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám
sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk,

rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych
predpisovanavytváranienázorov.Primárnejerozhodujúce,žežalobcapostupovalzákonne,keďpostup
plynúci z ust. § 15 zákona č. 211/2000 Z.z. neuplatnil, pretože na to neboli splnené podmienky
tak, ako to vyplýva z predchádzajúceho odseku tohto rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry súdov platí,
že nie na každý argument a námietku účastníka konania musí dať orgán verejnej správy odpoveď

a postačuje ak sa vysporiada s podstatnými námietkami a argumentmi. V prejednávanej veci bola
preskúmateľne zodpovedaná odvolacia námietka žalobcu ohľadom ne/prevádzkovania diabetologickej,
dermatovenerologickej a algeziologickej ambulancie a zrozumiteľne bol komunikovaný z toho plynúci
záver o nemožnosti sprístupniť informáciu o ordinačných hodinách týchto ambulancií. Menej podstatný
fakt, týkajúci sa procesného postupu, ktorý nebol explicitne ozrejmený, nie je dôvodom na konštatovanie

nezákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia ako celku. Účelom správneho súdneho
konania totiž nie je opakovanie administratívneho konania a odstránenie formálnych vád bez toho, aby
v takej súvislosti bola tvrdená a preukázaná konkrétna a reálna ujma žalobcu na jeho právach. Úlohou
povinných osôb nie je žiadateľom poskytovať vysvetlenia ani analýzy a pod., ale požadované informácie,ktoré majú k dispozícii sprístupniť alebo rozhodnúť o ich nesprístupnení s uvedením zákonných dôvodov
ich nesprístupnenia. Odhliadnuc od toho, že nebolo inej povinnej osoby, ktorá by tak informácie mala,
úlohou prvostupňového orgánu ani žalovaného nebolo žalobcovi osobitne a podrobne vysvetľovať

všetky ním namietané okolnosti.
22. Žalobca namietal nesprístupnenie údajov o dni skončenia pracovného/služobného pomeru,
špecializačnom odbore a pracovných odmenách vedúcich pracovníkov vrátane odborných zástupcov,
čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 3 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 211/2000 Z.z., pretože žalovaný na odborných
zástupcov (civilných zamestnancov), ktorých žalobca považuje za vedúcich zamestnancov orgánu

verejnej moci, odmietol aplikovať označené ustanovenia napriek tomu, že na plnení úloh ZVJS sa podľa
§ 68 ods. 3 a § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 4/2001 Z.z. podieľajú aj zamestnanci. Žalovaný podľa
neho opomenul, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený môže byť aj „civil“ – tu odborný
zástupca, ktorý v súlade s ust. § 12 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. osobne zodpovedá za odborné
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda riadi všetkých zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho
zariadenia a spĺňa tak definičný rámec vedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 zákona č.

211/2000 Z.z. Právne posúdenie veci bolo preto podľa žalobcu svojvoľné.
23. Podľa žiadosti o sprístupnenie informácií z 09.05.2023 podanej dňa 12.05.2023 žalobca
v skutočnosti žiadal len o fotokópie pracovných/služobných zmlúv diabetológa a algeziológa, ktorí
ordinovali v príslušnej ambulancii prvostupňového orgánu v období od r. 2013 do r. 2023.
Vzhľadom na to, že žalobca v rámci tohto žalobného bodu namietal nesprávne právne posúdenie veci,

správny súd limitovaný obsahom žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) mohol posudzovať zákonnosť
napadnutého rozhodnutia len vo svetle takto formulovanej žalobnej námietky. Žalovaný sa primárne
zameral na argumentáciu, že odborní zástupcovia ani diabetológ a algeziológ nie sú nadriadenými v
služobnom pomere, nie sú vedúcimi zamestnancami ani nadriadenými mimo výkonu, ktorých právny
vzťah upravuje osobitný predpis, pretože neriadia, neorganizujú, nekontrolujú a ani nehodnotia výkon

činnosti podriadených príslušníkov zboru a zamestnancov zboru. Zdôraznil, že v ústavoch na výkon
trestu sú nadradenými riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho
oddelenia a vedúci skupiny. Ako už bolo naznačené, orgán verejnej správy nemusí dať detailné
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku
či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov prejednávanej veci
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces a je možné napadnuté rozhodnutie
z hľadiska žalobnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a v jej rozsahu riadne preskúmať.

24. Žalobca v správnej žalobe namietal, že sa jedná o informácie týkajúce sa vedúceho zamestnanca
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.,
na základe čoho mali byť požadované údaje sprístupnené. Argumentoval tým, že odborný zástupca
v súlade s ust. § 12 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. osobne zodpovedá za odborné poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, teda riadi všetkých zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho zariadenia

a spĺňa tak definičný rámec vedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 osoby podieľajúce
sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva
na súkromie. Ústavný súd SR s ohľadom na výpočet osôb uvedených v napadnutom ustanovení
zdôraznil, že povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú

plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených
zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické
postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.
25. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp.zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023 uzavrel, že samotné
znenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. k vo vzťahu k ním vymedzeným osobám uvádza príslušné

poznámky na právne predpisy definujúce tieto osoby, pričom z predmetného ustanovenia je zjavné, že
tento výpočet nie je demonštratívny. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vychádza z
princípu prevažujúceho verejného záujmu, v zmysle ktorého povinná osoba na základe žiadosti
o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových pomeroch taxatívne
vymedzených verejných činiteľov a vedúcich zamestnancov. Kasačný súd je toho názoru, že

z teleologického výkladu uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich špecifické
postavenie a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti dotknutých
osôb vs. právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne nerozširovať.26. Na daný prípad možno tiež použiť názor Najvyššieho správneho súdu SR, že pri akceptácii výkladu
sťažovateľa, že vedúcim zamestnancom je aj taká osoba, ktorá je platená z verejných zdrojov
a je jediným odborným zástupcom v príslušnom odbore na pracovisku, by došlo k zákonom

nepredpokladanému a podľa názoru kasačného súdu aj k neproporcionálnemu rozšíreniu zoznamu
funkcionárov v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Pritom je potrebné zohľadniť, že v predmetnej
veci sa dotknutá osoba nesporne nepodieľala na výkone verejnej moci (ale na zabezpečení práva
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám), nemožno ju označiť
za vysokú štátnu úradníčku a nemá ani iné zákonom definované špecifické postavenie odôvodňujúce

väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z. pri vedúcom zamestnancovi zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci odkazuje na
definíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka práce („Vedúci zamestnanci zamestnávateľa
sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať
podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu
a dávať im na ten účel záväzné pokyny“). Pre naplnenie pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa,

ktorým je orgán verejnej moci“ je teda rozhodujúce to, či tento riadi, organizuje, kontroluje prácu
podriadeným zamestnancom, a nie odborná kvalifikácia či činnosť odborného zástupcu, resp. počet
osôb vykonávajúci druh konkrétnej pracovnej činnosti (či sa jedná o jediného zubára alebo nie).
27. Z uvedeného jednoznačne plynie, a správny súd sa s tým záverom stotožňuje, že samotný fakt,
že konkrétny lekár bol odborným zástupcom, prípadne jediným lekárom príslušnej odbornosti v ústave

Ilava, nemá automaticky za následok, že bol vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán
verejnej moci. Tento záver platí bez ohľadu na to, či ide o nadriadených v služobnom pomere alebo o
nadriadenýchmimovýkonu,amožnohooprieťoobsahdohôd o pracovnej činnosti príslušnýchlekárov
(viď odstavec 17. tohto rozsudku), z ktorých vyplýva dojednaný druh pracovnej činnosti vymedzený ako
poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Z takto špecifikovaného druhu pracovnej činnosti

odborným lekárom v žiadnom prípade nemožno vyvodiť status vedúceho zamestnanca. Z jednotlivých
dohôd o pracovnej činnosti nevyplýva, že by odborní lekári organizovali, riadili alebo kontrolovali
činnosť ďalších zamestnancov, naopak ich činnosť podliehala kontrole iných zamestnancov. Uvedené
osoby neboli vedúcimi zamestnancami v zmysle Zákonníka práce, nakoľko z administratívneho spisu
nevyplýva, že by mali oprávnenia určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa

pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci preto dôvodná nebola.
28. V rámci ďalšieho žalobného bodu žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
pre absenciu dôvodov ohľadom nesprístupnenia požadovaných údajov týkajúcich sa zmlúv
s algeziológom a diabetológom preto, že žalovaný sa nezaoberal podstatou odvolacej argumentácie.

Pokiaľ žalobca neuviedol konkrétnu „odvolaciu argumentáciu“, ktorej podstatou sa žalovaný mal
zaoberať a nezaoberal sa, táto žalobná námietka nie je dostatočne určitá na, aby na ňu mohol správny
súd prihliadať. Správny súd, limitovaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, sa môže relevantne
zaoberať jednotlivými žalobnými bodmi iba vtedy, ak konkrétne, určito a zrozumiteľne vyjadrujú, z akých
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (§ 134 ods. 1,

§ 182 ods. písm. e/ SSP). Pre úplnosť je v tejto súvislosti vhodné dať do pozornosti žalobcu, že správne
súdne konanie nie je prostriedkom na napĺňanie komunikačných predstáv žalobcu, jeho účelom je
poskytovanie právnej ochrany pre prípady závažných porušení práva žalobcu na poskytnutie informácií
(§ 2, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP).
29. Preto možno len vo všeobecnosti doplniť, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť sa

považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je nejasné alebo protirečivé.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj
nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo
opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení
dokazovania, pri právnom posúdení veci a pod. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny

nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie napr. neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán
verejnej správy k rozhodnutiu. Požiadavky stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa na základe
ustanovenia § 60a Správneho poriadku vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané
v odvolacom konaní. Pre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia vydaného v odvolacom
konaní je podstatné najmä to, aby z rozhodnutia boli zrejmé preskúmateľné závery ako sa odvolací

orgán vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníka konania, ktorý podal odvolanie.
30. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedol, že diabetológ a algeziológ
nie sú nadriadenými v služobnom pomere s tým, že v ústavoch na výkon trestu sú v postavení
nadriadených iba riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúcehooddelenia a vedúci skupiny. Z reglementácie napadnutého rozhodnutia správnemu súdu bez
pochybností plynie, že pokiaľ diabetológ a algeziológ nezastávajú uvedené funkcie, ktoré nemožno
automaticky stotožňovať ani s tzv. odbornými zástupcami, požadované údaje nemôžu byť žalobcovi

sprístupnené. Uvedené konkrétne úvahy žalovaného, ktoré ho viedli k výroku napadnutého rozhodnutia
sú preto zrozumiteľného obsahu a dostatočného rozsahu. Žalobca ani len netvrdí, že diabetológ
a algeziológ sú alebo boli nadriadenými, len má výhradu k spôsobu alebo formulácii, akou to žalovaný
odôvodnil, pričom dôvody svojich výhrad prezentuje len prostým (nedostatočne konkrétnym) odkazom
na konkrétne ustanovenia právnych predpisov (§ 9 ods. 3 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 211/2000 Z.z.,

§ 68 ods. 3 a § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 4/2001 Z.z., § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., §
12 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z.), ktoré podľa neho žalovaný odmietol aplikovať, bez toho, aby
zrozumiteľnou argumentáciou konkrétne vymedzil, v čom sa žalovaný mýlil a aké konkrétne dôsledky
to malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia preto
zistená nebola.
31. Napokon žalobca namietal nesprístupnenie údajov týkajúcich sa MUDr. Arnošta Baka – vedúceho

lekára zdravotníckeho zariadenia, konkrétne personálneho rozkazu, fotokópie služobnej zmluvy
vzťahujúcej sa na rok 2017, fotokópie licencie Slovenskej lekárskej komory a kódu zdravotníckeho
pracovníka prideleného mu Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Žalobcovi bol úkonom
prvostupňového orgánu z 23.05.2023 sprístupnený údaj o tom, že MUDr. Arnošt Bak poskytoval
zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecné lekárstvo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že

podľa druhej časti prílohy 2 zákona o štátnej službe sú funkciou nadriadených na generálnom riaditeľstve
generálny riaditeľ zboru, námestník generálneho riaditeľa zboru, riaditeľ odboru, vikár, zástupca riaditeľa
odboru, vedúci úseku a v ústavoch a v nemocnici sú funkcie riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca
riaditeľa ústavu, vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia,
vedúciskupiny(úseku).Podľa§9ods.3písm.d/zákonač.211/2000Z.z.saonadriadenomvslužobnom

pomere sprístupňuje jeho funkcia, a teda v prípade nadriadeného v služobnom pomere zaradeného v
ústave sa sprístupňuje funkcia riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca riaditeľa ústavu, vedúci účelového
zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny. V súvislosti s
funkciou nie je v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. uvedený žiadny ďalší osobný údaj, ktorý by
mal byť u osoby nadriadeného sprístupnený. Teda ani žalobcom žiadaný špecializačný odbor a deň

skončenia služobného pomeru vedúceho lekára, respektíve zdravotnej sestry. Z § 9 ods. 3 cit. zákona
nevyplýva, že by sa mal zverejňovať deň skončenia služobného pomeru, personálny rozkaz, licencia,
kód lekára ani služobná zmluva.
32. Z obsahu žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nepochybne plynie, že o sprístupnenie
„personálneho rozkazu“ týkajúceho sa A. J. C. nežiadal, preto je námietka nesprístupnenia tejto

informácie zjavne nedôvodná. V rámci správnej žaloby žalobca namietal, že prvostupňový orgán kryje
„pokútne, podvodné a protiprávne“ vykonávanú lekársku činnosť A. J. C., ktorý klamal na súde ohľadom
svojej atestácie a pod. Správny súd opakovane oznamuje žalobcovi, že účelom konania o sprístupnení
informácií ani správneho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti jeho výsledku, nie je overovanie
správnosti alebo zákonnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti (viď. odsek 19 tohoto rozsudku).

33. Podľa príslušného personálneho rozkazu bol A. J. C. v priebehu roku 2017 zaradený v štátnej službe
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v služobnom pomere vo funkcii lekár referátu lekárskej
starostlivostizdravotníckehozariadeniaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobodyaústavunavýkonväzby
Ilava. Z obsahu personálneho rozkazu zo dňa 31.08.2004 o vymenovaní A. J. C. do hodnosti a zaradení
do prípravnej štátnej služby ani z personálneho rozkazu zo dňa 22.11.2017 o skončení štátnej služby

správnemu súdu nevyplýva, že by bol zaradený do riadiacej funkcie (generálny riaditeľ zboru, námestník
generálneho riaditeľa zboru, riaditeľ odboru, vikár, zástupca riaditeľa odboru, vedúci úseku a v ústavoch
a v nemocnici sú funkcie riaditeľ ústavu /nemocnice/). Súčasne z obsahu personálnych rozkazov nie
je zrejmé, že A. C. bol nadriadeným v služobnom pomere aj preto, že z nich neplynie jeho povinnosť
riadiť, kontrolovať ani hodnotiť výkon činnosti podriadených príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.

V takom prípade nebol žiadny dôvod na sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií.
34. Pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že A. J. C. bol v postavení nadriadeného,
platí, že podľa § 9 ods. 3 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. sa o nadriadenom v služobnom
pomere sprístupňuje jeho funkcia (a ďalšie údaje vymenované v ods. 3). V prípade nadriadeného
v služobnom pomere zaradeného v ústave sa sprístupňuje informácia o druhu zastávanej funkcie

- riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca riaditeľa ústavu, vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci
oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny. Podľa žalobcu súčasťou pojmu funkcia
musí byť údaj o spôsobilosti vykonávať túto funkciu (špecializácia, kódy a pod.). Pojem funkcia, ako
informácia, ktorá sa na žiadosť sprístupňuje, svojim etymologickým obsahom rozhodne nezahŕňaa nepredpokladá súčasné sprístupnenie služobnej zmluvy, licencie Slovenskej lekárskej komory a
kódu zdravotníckeho pracovníka prideleného mu Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou.
Tieto aspekty nie sú súčasťou definičných znakov konkrétnych zastávaných funkcií ani súčasťou ich

vonkajšieho vyjadrenia v zmysle Druhej časti Prílohy č. 2 k zákonu č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície (riaditeľ ústavu /nemocnice/, zástupca riaditeľa ústavu,
vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny).
Z citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023

vyplýva, že je na mieste skôr reštriktívny výklad ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom
táto námietka žalobcu zjavne vychádzajúca z neprimerane extenzívneho výkladu tohto ustanovenia
a preto je nedôvodná. Žalobca tak nebol oprávnený žiadať ďalšie osobné údaje týkajúce sa A. J.
C., ako je fotokópia jeho služobnej zmluvy vzťahujúca sa na rok 2017, fotokópia licencie Slovenskej
lekárskej komory a kód zdravotníckeho pracovníka prideleného mu Úradom pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou, ktoré nemožno subsumovať pod žiadny z údajov určených na sprístupnenie tak, ako ich

enumeruje ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
35. Žalobca v správnej žalobe správnemu súdu navrhoval aj vykonanie viacerých dôkazov a to
výsluch riaditeľa odboru zdravotnej starostlivosti žalovaného a všetkých riaditeľov ústavu Ilava za roky
2013 až 2023, vrchnú sestru, vedúcich lekárov, vyžiadanie informácií a podkladov od Trenčianskeho
samosprávneho kraja, vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskej

lekárskej komory, zabezpečiť nahrávku z pojednávania na Okresnom súde Trenčín a pod. Nie je
dôvod na vykonanie týchto dôkazov, pretože správny súd v prípade všeobecnej správnej žaloby nie
je skutkovým súdom, nezisťuje skutkový stav, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy (§135 SSP). Správny súd v zásade nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu, ale preskúmava v rámci žalobných bodov, či orgány verejnej správy dostatočne zistili

skutkový stav a za tým účelom vykonali dostatočné dokazovanie. V prejednávnej veci navyše žalobca
predniesol návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by sa ani nezisťoval skutkový stav potrebný pre
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutie, ale zisťovali by sa „podklady“ pre právne posúdenie
veci, na čo je výhradne oprávnený príslušný orgán verejnej správy.
36. Úlohou správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým,
ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej
správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy [III. ÚS 502/2015 (ZNaU 69/2015), III. ÚS 277/2022, I.

ÚS 203/2023]. Vykonaním navrhnutých dôkazov by správny súd jednak nahrádzal prvostupňový orgán
a navyše nevrhnuté dôkazy nesmerujú k overeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale k overeniu
zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.
37. Ďalšie žalobné námietky boli popisného charakteru a polemizovali s rôznymi žalobcom nastolenými
otázkami, ktoré pre záver o zákonnosti napadnutého opatrenia nemali právny význam, z ktorého dôvodu

na ne správny súd neprihliadal.
38. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v podanej
správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že správna žaloba
žalobcu nebola dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaný, ako orgán štátnej správy (§ 168 veta druhá SSP), netvrdil výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.
40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.