Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100725
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100725.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MARADEL s. r. o., so sídlom Drieňová 608/4,
010 04 Žilina, IČO: 54 958 741, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela
Dlabača 78/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom
Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. IZA-55-37-2.1/P-A24,25-25 zo dňa 20.
mája 2025 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 13. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 01. septembra
2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu č. IZA-55-37-2.1/P-A24,25-25

zo dňa 20. mája 2025 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 13. júna 2025 (ďalej len „Protokol“), ktorým
žalovaný v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) navrhol
žalobcovi ako zamestnávateľovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu
kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.

2. V protokole bolo žalovaným konštatované, že u žalobcu došlo k porušeniu ustanovení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen"zákonč.82/2005Z.z."),atotým,žežalobcaakozamestnávateľ,
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 27.3.2025 v čase o 9:25 hod. na
kontrolovanom pracovisku: „KINEX BEARINGS, Kukučínova 2346, Kysucké Nové Mesto", využíval

závislú prácu fyzických osôb, A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. E. F., ktorý vykonával
prácu brúsenie valcov do ložísk a G. H. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B., XX/XX, I. E. J., ktorý
vykonával práce brúsenie krúžkov do ložísk a kontrolu dielov po brúsení, pričom nemal s menovanými
fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z..

3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.4. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak

je neprípustná.

9. Na prvom mieste správny súd uvádza, že v predmetnom prípade bolo potrebné zistiť, či žalobcom
označený predmet súdneho prieskumu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom
súdnictve, a to s poukazom na § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V
systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu
vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

10. Konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho

prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe
žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Predmetom súdneho
prieskumu je v zmysle podanej správnej žaloby posúdenie zákonnosti protokolu v znení dodatku. V
predmetnom prípade bola inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. Inšpektor práce v predmetnej

veci zistil, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a prijal opatrenie, ktorým v súlade s
ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce navrhol žalobcovi ako zamestnávateľovi na
zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho
vzťahu.

11. Protokol z inšpekcie práce je preskúmateľný súdom len v rozsahu prieskumu zákonnosti uloženia
tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/33/2018).

12. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti

rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm.
e) SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je neprichádza
do úvahy akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Správny súd je
toho názoru, že v prípade žalobcu táto možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv bola vylúčená.
Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne

súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby
v oblasti verejnej správy, ktorých ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánuverejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave § 177 ods. 1 SSP
zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho
práva. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že účelom správneho súdneho poriadku

zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických
a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo
opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, ale musí byť aspoň
potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods.
1 písm. g) SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté

rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom
práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň
byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).

13. V súvislosti s problematikou súdneho prieskumu opatrení, konkrétne protokolu o výsledku inšpekcie

práce, správny súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa
4. decembra 2023, pod sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý sa zaoberal práve možnosťou podrobiť súdnym
prieskumom aj protokol o výsledku inšpektorátu práce, pričom vyslovil záväzný právny názor, že: „Z
ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné
vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia

citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že
len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé
zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm.
e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo
zakazuje,objektívnespôsobilédotakéhopráva(prípadnepovinnostialeboprávnehozáujmu)zasiahnuť,

potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP...“.
Správny súd ďalej poukazuje na bod 16. rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 19SVs/2/2022: „...Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný
subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri
činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych

predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv ...“.

14. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Ssk/757/2022zodňa28.03.2024:„...32.Odhliadnucoduvedenéhoapreúplnosťnajvyššísprávnysúd
ďalej uvádza, že správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej

veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému subjektu konkrétne povinnosti,
ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy všeobecne formulované opatrenie
bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže
toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom
záujme.Mohloísťosituácie,kedy(nevyhnutnýpostuppre)splnenieopatreniabudecelkomjednoznačne

spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napríklad odstavenie
výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s
nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo
výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt. 33. V tu prejednávanej veci príslušný protokol žalobcovi iba formálne
ukladal opatrenia (bod 3 tohto rozsudku) bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, a ako

také, teda nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do
subjektívneho práva žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá
kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu... Možno len zopakovať, že
pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom
je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať príslušné právne predpisy,

či už na úseku nelegálneho zamestnávania alebo na úseku pracovnoprávnych vzťahov. Protokol a v ňom
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri
ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., avšak samy osebe spravidla nepredstavujú
akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3
ods. 1 písm. c/ SSP. Ak teda správny súd žalobu napriek tomu prejednal, poskytol žalobcovi už tým

vyššíprocesnýštandardochranyjehopráv...Možnolendodať,žeopatreniaukladanéinšpektorompráce
podľa § 12 zákona č. 125/2006 Z. z. nie sú žiadnou sankciou, ktorá sa ukladá až na základe osobitného
ustanovenia § 19 zákona, a to v osobitnom správnom konaní (§ 7 ods. 3 písm. i/ v spojení s § 19 a §
21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.).“15. Obdobne je tomu podľa názoru správneho súdu v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s ust.
§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. navrhol v časti protokolu „Opatrenia“ žalobcovi ako

zamestnávateľovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu založenia
pracovnoprávneho vzťahu. Toto opatrenie, uvedené v protokole, nemení právne postavenie žalobcu
a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Zákon č. 82/2005
Z. z. v ust. § 3 ods. 2 prvá veta definuje, že právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a ods. 3, pričom podľa § 2 ods. 2) písm. a), b)

a c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); b) fyzickej osoby, má
s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu

a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do
začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od
uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka
tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 2

ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý
vykonáva závislú prácu.

16. Je teda namieste konštatovať, že opatrenie prijaté žalovaným v protokole, neodoberá žalobcovi

žiadne právo, nezužuje jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho
zákonnejpovinnostiobsiahnutejvust.§3ods.2)zákonač.82/2005Z.z.Hocižalobcasubjektívnevníma
uložené opatrenie zo strany žalovaného ako orgánu štátnej správy voči žalobcovi za právne vynútiteľné,
nemožno tento úsudok spájať s porušením práv alebo právom chránených záujmov žalobcu vydaním
protokolu, ktorý uloženým opatrením len deklaratórne zdôrazňuje povinnosť žalobcu. Nemožno preto

napadnutý protokol v znení jeho dodatku klasifikovať ako opatrenie, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu
a malo tak za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ide o opatrenie predbežnej povahy,
ktorým nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Oprávnenia
inšpektora práce majú preventívny, nie sankčný charakter. V tomto štádiu konania, keď predmetom
súdneho prieskumu bol protokol spolu s dodatkom, ktorý v konečnom dôsledku po vyhodnotení

skutkových okolností správnym súdom nezasahoval do subjektívnych práv žalobcu, nemožno v tejto
súvislosti uvažovať o spôsobilom predmete súdneho prieskumu.

17. K ostatným námietkam žalobcu vzneseným v správnej žalobe, vzhľadom na odmietnutie žaloby
správnym súdom, správny súd nepovažoval za potrebné sa osobitne vyjadrovať.

18. V zmysle ustanovenia § 7 písm. e) SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú, okrem iného,
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,
ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na základe vyššie
uvedenéhotaksprávnysúdkonštatuje,žežalobounapadnutýaktorgánuverejnejsprávyniejespôsobilý

predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preto správny súd žalobu podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.

19. Pretože žaloba bola odmietnutá, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia
ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1

SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP),
v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.