Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Marian Tengely

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Pc/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201937
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7824201937.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený

XX.X.XXXX, trvale bytom v C., X.XXXX XXXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Attilom Elekom so
sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave, Jovická 2, IČO: 42331374, proti oprávnenej na výživné: D. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., B. XXXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Bakošovou,
LL.M. so sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave, Šafárikova 20, IČO: 50399993, o zrušenie príspevku
na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j evyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej na výživné z titulu príspevku na
výživu rozvedeného manžela, počnúc dňom 29.8.2024, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu

Rožňava 6Pc/11/2019 zo dňa 14.1.2020.

II. Z a m i e t a protinávrh oprávnenej na výživné na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 150,00
€ mesačne.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedeného manžela voči
bývalej manželke. Na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava 6Pc/11/2019 zo dňa 14.1.2020, ktorý

nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť24.1.2020bolzaviazanýoprávnenejplatiťpríspevoknavýživu
rozvedenej manželky vo výške 130,- € mesačne vždy do 17. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti
rozsudku do budúcna. Túto vyživovaciu povinnosť si riadne plnil počas uplynulého obdobia takmer
piatich rokov. Poukázal na ustanovenie § 72, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého
príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí

tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Poukázal na to, že v zmysle § 72
Zákona o rodine nie je nárok na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov, ale len
nárok na zabezpečenie primeranej výživy, a to po zistení subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností
na strane oprávneného. Schopnosť oprávnenej na výživné sama sa živiť sa tak neodvodzuje len od jej
zárobkových pomerov, ale aj od jej majetkových pomerov, keď vyživovacia povinnosť bývalého manžela

by mala nastúpiť až subsidiárne. Z uvedených okolností je toho názoru, že ďalšie zotrvanie povinnosti
platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela predstavuje až “šikanózny stav“, ktorého cieľom nie
je, solidárnym spôsobom prispievať na výživu bývalej manželky, ktorá nie je schopná živiť sa sama z
dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, ale trestať ho za rozvod manželstva. Od doby kedy, došlok uloženiu povinnosti platiť príspevok bývalej manželke uplynula už dostatočne dlhá doba. V súvislosti
s jeho majetkovými pomermi uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1160,- € s tým, že
mesačné výdavky predstavujú nasledovné položky: úhrada jednej pôžičky vo výške 351,36 € a druhej

pôžičky 37,60 €, elektrina vo výške 110,- €, príspevok na výživné pre rozvedenú manželku vo výške
130,- €, TV satelit vo výške 18,- €, pohrebné vo výške 20,88 €, tuhé palivo na kúrenie 75,- €, úhrada
regresného nároku poisťovne Dôvera a. s. vo výške 30,- €, lieky vo výške 10,- €, výdavky v súvislosti s
prepravou k lekárom 50,- €, poplatok za vodu vo výške 30,- €, nájomné za garáž vo výške 30,- €, čo spolu
predstavuje 862,84 €. Uvedené výdavky predstavujú skutočne len tie najnevyhnutnejšie výdavky, kedy

v týchto ešte nie je zahrnutý výdavok v súvislosti so stravovaním, ošatením a hygienou, ktoré mesačne
činia sumu, ktorá mu zo starobného dôchodku zostane po úhrade všetkých ostatných výdavkov, pričom
nie raz sa stane, že na kúpu základných potravín si musí požičať peniaze od druhých ľudí. Na základe
uvedeného navrhol, aby súd zrušil jeho povinnosť platiť príspevok na výživu rozvedenej manželke a to
od podania návrhu a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Navrhovateľ namietal nedostatok dôvodov na predĺženie platenia príspevku na výživu rozvedeného
manžela nad päť rokov, ako ich má na mysli § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Tiež namietal, že oprávnená
na výživné nepodala návrh na predĺženie platenia tohto príspevku včas a to do piatich rokov od rozvodu,
pričom manželstvo bolo rozvedené 24.4.2019 rozsudkom Okresného súdu Rožňava 11Pc/1/2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť 17.5.2019. Päťročná lehota teda uplynula 17.5.2024, pričom oprávnená si do

tejto doby neuplatnila nárok na predĺženie platenia príspevku na výživu rozvedenej manželky.

3. Oprávnená na výživné nesúhlasila s podaným návrhom na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky.Jepresvedčená,ženajejstranesúdanéobjektívnedôvody,nazákladektorýchniejeschopná
sa sama živiť a to predovšetkým z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý sa každým

rokom zhoršuje. Predložila lekárske správy, ktoré preukazujú nespočetné množstvo diagnóz a chorôb,
ktorými trpí a z ktorých väčšina nie je liečiteľná. Prekonala F., má G. F. G. H., I. B. C., G., G. J. K.,
L. L. M. N., ktorý sa nedá operovať, G. M. N., O. a iné. Bola tiež operovaná na P. Q.. Pravidelne
absolvuje vyšetrenia v Rožňave a v Košiciach a berie množstvo liekov. S dôvodmi navrhovateľa v návrhu
sa nestotožňuje, považuje ich za neopodstatnené a účelové. Navrhovateľ uvádza v príjmoch starobný

dôchodok v sume 626,30 € a rentu v sume 537,- €, spolu príjem 1.163,- €. Výpis z účtu je z apríla
2024, pričom od toho obdobia došlo k navýšeniu sumy starobného dôchodku, ako aj renty. Navrhovateľ
má na účte ďalší neznámy príjem v sume 140,- € od F. O. a A. O.. Navyše, navrhovateľ podniká a má
príjmy z podnikateľskej činnosti, o ktorých sa vôbec nezmieňuje. Navrhovateľ je živnostník, má stavebnú
firmu zapísanú v obchodnom registri s obchodným názvom B. & A. H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom

X. XXXX XXXX/X C. a preto jeho príjmy sú oveľa vyššie ako deklaruje. Navrhla zabezpečiť daňové
priznanie za predchádzajúce roky, na preukázanie jeho ďalších príjmov. Výdavky, ktoré povinný uvádza,
sú prehnane vysoké a nepreukázané. Navrhovateľ neuvádza účel pôžičiek, ktoré spláca. Pred dvoma
rokmi predal rodinný dom a tak nadobudol značné finančné prostriedky z predaja domu. Má zato, že
pôžička bola od tej doby splatená. Výdavok za elektrinu v sume 110,- € je neprimerane vysoký. Táto

suma podľa jej názoru predstavuje nedoplatok navrhovateľa za elektrinu a nie pravidelné mesačné
platby za elektrinu. Pohrebné poistenie v sume 20,88 € je v skutočnosti ročný výdavok a nie mesačný.
Navrhovateľmádostatočnýpríjemnato,abynaďalejuhrádzalpríspevoknavýživurozvedenejmanželky.
Nie je schopná mať vyšší príjem z dôvodu svojich rozsiahlych zdravotných problémov a vyššieho veku. Z
objektívnych príčin môže vyživovacia povinnosť trvať aj po piatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode. Navrhovateľ nepreukázal zvýšené náklady, ktoré by opodstatňovali nemožnosť ďalšieho
plnenia jeho vyživovacej povinnosti. Práve naopak, má preukázateľne vysoké príjmy, ktoré odôvodňujú
plynutie úhrady príspevku na jej výživu, a to aj po uplynutí piatich rokov. Za rozpad a následný rozvod
manželstva môže výlučne navrhovateľ a to nadviazaním mimomanželského pomeru. Doposiaľ zdieľa
spoločnú domácnosť s partnerkou, s ktorou sa spolupodieľa aj na výdavkoch. Ona žije sama a všetky

náklady na domácnosť si hradí bez akejkoľvek pomoci. Jej jediný príjem je starobný dôchodok v sume
450,- € mesačne, príspevok na ošatenie v sume 25,43 € a výživné v sume 130,- €, celkovo 605,43
€. Jej mesačné výdavky: nájomné 191,10 €, elektrina 26,79 €, plyn 21,- €, internet a televízia v sume
33,50 €, lieky 45,- €, životné poistenie v sume 22,50 €, strava v sume 150,- €, drogéria v sume 50,-
€, ošatenie v sume 30,- €, mobil kredit 15,- € a cestovné náklady 30,- € ( na lekárske vyšetrenia v

Rožňave a v Košiciach, nákupy potravín) celkovo 614,89 €, a to sú len základné nevyhnutné výdavky na
živobytie, do nákladov nie sú zarátané mimoriadne výdavky. Zrušením príspevku na výživu rozvedeného
manžela by bola ohrozená jej existencia a jej výdavky by v značnej miere prevyšovali jej príjmy.
Návrh navrhovateľa preto považovala za nedôvodný, v snahe vyhnúť sa svojej zákonnej povinnostiprispievať na jej výživu v adekvátnej miere. Náklady navrhovateľa spočívajú len v neprimeranom
navyšovaní si svojich výdavkov na úkor svojej bývalej manželky. Zarážajúce sú zavádzajúce tvrdenia
navrhovateľa, že si musí požičiavať peniaze od druhých ľudí. Tieto klamlivé tvrdenia uvádza výlučne

účelovo. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že v jej prípade je potrebné zvýšenie príspevku a to
primerane, s prihliadnutím na zvýšenie cien energií a potravín, ako aj po zohľadnení všetkých okolností,
najmä jej osobných a majetkových pomerov. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov navrhla, aby súd
po vykonaní dokazovania zamietol podaný návrh navrhovateľa ako nedôvodný a zaviazal navrhovateľa
platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela vo zvýšenej sume po 150,- € mesačne, a to vždy do

17. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Oprávnená na výživné potvrdila, že
nepodala žiadosť o priznanie opatrovania, ale z rozhodnutia úradu práce jednoznačne vyplýva, že miera
funkčnej poruchy je u nej 70 % a z toho vyplývajú aj nepriaznivé dôsledky.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

5. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 11Pc/1/2019-28 zo dňa 24.4.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť 17.5.2019 vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené.

6. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 6Pc/11/2019 zo dňa 14.1.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 24.1.2020 vyplýva, že navrhovateľ bol rozsudkom zaviazaný platiť oprávnenej

príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 130,- € mesačne, vždy do 17. dňa v mesiaci vopred,
od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

7. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 3.1.2022 vyplýva, že oprávnenej
na výživné bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou

alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28 % sumy životného
minima. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe komplexného posudku bola zistená
funkčná miera poruchy oprávnenej na výživné vo výške 70 % a preto sa považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto
mu vyhovel. Protinávrh oprávnenej na výživné o pokračovanie platenia vo výživnom a jeho navýšení
zo sumy 130,- € na sumu 150,- € mesačne, od právoplatnosti rozsudku, nebol dôvodný a preto ho súd
zamietol.

9. Podľa § 72 ods. 1 – 3 zákona č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine, (1) Rozvedený manžel, ktorý nie
je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú,
určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré
viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať

najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,
alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

10. Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať
príspevok na výživu rozvedeného manžela. Manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden
z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého
manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní

príspevku a skúma sa súlad s dobrými mravmi. Časové ohraničenie poskytovania príspevku na
výživu rozvedeného manžela s hornou hranicou päť rokov predstavuje predpokladanú maximálnu
dobu, v ktorej má rozvedený manžel získať potrebné návyky a odstrániť negatívny stav spojený
srozvodommanželstva.Vovýnimočnýchprípadochjemožnévyživovaciupovinnosťpredĺžiť.Predĺženie
poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov prichádza do

úvahy len na návrh oprávneného manžela. Predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá a preto návrh musí
byť podaný v priebehu jej plynutia. Návrhu na predĺženie lehoty môže súd vyhovieť, ak sú splnené
kumulatívne podmienky, pričom musí ísť o výnimočný prípad. Rozvedenému manželovi už bol príspevok
priznaný a z objektívnych dôvodov sa rozvedený manžel nebude schopný vedieť sám živiť, ani pouplynutí doby piatich rokov. Naviac ustanovenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine uvádza dva dôvody a to
keď rozvedenému manželovi bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo ak je oprávneným bývalý manžel s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.

11. V prejednávanej veci neboli splnené vyššie uvedené podmienky pre možnosť predĺženia povinnosti
navrhovateľa platiť oprávnenej príspevok na výživu rozvedeného manžela, resp. jeho zvýšenie.

12. Ako vyplýva z vyššie uvedených údajov, manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené
17.5.2019. Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode. Lehota uplynula 17.5.2024. Oprávnená na výživné nepodala návrh počas tejto lehoty na
predĺženie tejto doby, pričom podaním zo dňa 26.9.2024 nesúhlasila so zrušením príspevku na výživu
rozvedeného manžela a žiadala ho zvýšiť zo sumy 130,- € na sumu 150,- € od právoplatnosti rozsudku.
Oprávnená na výživné teda nesplnila prvú z podmienok a to, že mala podať návrh na predĺženie doby

poberaniapríspevkuajpouplynutípiatichrokoveštepočasplynutiatejtodoby.Návrhtedamalapodaťdo
17.5.2024. Zároveň oprávnená na výživné nesplnila ďalšiu podmienku uvedenú v § 72 ods. 3 a to, že by
nebola schopná z objektívnych dôvodov sa sama živiť, ani po uplynutí päťročnej doby, ak ide o manžela,
ktorému bolo v konaní o rozvod zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo by išlo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

vyžadujúci sústavnú opateru.

13. Oprávnená na výživné v konaní preukázala, že má zlý zdravotný stav a že je ťažko zdravotne
postihnutá osoba s funkčnou poruchou 70 %. Nepreukázala však, že sa jedná o tak nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý by u nej vyžadoval sústavnú opateru.

14. Súd teda dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie platenia príspevku na výživu
rozvedenej manželky je dôvodný, nakoľko už uplynula doba piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode, oprávnená nepožiadala počas plynutia tejto doby o jej výnimočné predĺženie a zároveň
nepreukázala, že by mala v osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,

alebo že by sama mala dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Preto bolo
potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť a zamietnuť návrh na zvýšenie doterajšej vyživovacej povinnosti
navrhovateľa.

15. Súd vykonal dokazovanie aj zisťovaním majetkových pomerov účastníkov, avšak pre rozhodnutie vo

veci, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, samotné majetkové pomery neboli dôležité.

16. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania, majetkové pomery účastníkov a ich
zdravotný stav je potrebné použiť pri rozhodovaní o trovách ustanovenie § 52, pričom súd nezistil žiadne
iné okolnosti, pre ktoré by o trovách rozhodol inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.