Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Andrea Kurucová, PhD.

Legislation area – Trestné právoRodina a mládež

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012625
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2121012625.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného

A. B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. , nar. X. XXXX XXXX v C., trvale bytom C., B. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, sa

podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku o s l o b o dz u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Trnava č. 2 Pv 107/20/2207-50 zo dňa 17. decembra 2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na skutkovom základe že,

v období od mesiaca máj 2017 až do 3. septembra 2025 v obci D. ani na iných miestach na území
B. republiky a E. republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru F. B.,

nar. XXXX bytom u matky A. B. G. D., H. XXX/X, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom
rozsahu 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplýva priamo zo zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a výška
vyživovacej povinnosti mu bola určená aj uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22. júla 2014, sp.
zn.14P/51/2014-11,právoplatnýmdňa13.októbra2014atotak,žejepovinnýmesačneplatiťvýživnéna
maloletú dcéru sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy
do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej A. B., pričom rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo 7. júla 2021, sp. zn. 39P/57/2018, právoplatným 10. decembra 2021, mu vyživovacia

povinnosť bola zmenená tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej F. B., nar. XXXX sumou vo
výške 300,- eur mesačne k rukám matky do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 19.
októbra 2018, a hoci si bol obžalovaný vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére F.
B. a mal príjem z pracovnej činnosti postačujúci na úhradu výživného, od mája 2017 na výživu dcéry
neprispieval finančne ani iným spôsobom, čím mu za obdobie od mesiaca máj 2017 do 3. septembra
2025, v výnimkou obdobia výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody od mája 2025 do 3. septembra
2025 vznikol dlh na výživnom vo výške 21.862,26 eur,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 20. decembra 2021 na Okresnom súde Trnava
obžalobu pod sp. zn. 2Pv 107/20/2207 na obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečinzanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na skutkovom základe, že v období od mesiaca máj 2017
až doposiaľ v obci D. ani na iných miestach na území B. republiky a E. republiky úmyselne riadne

a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru F. B., nar. XXXX bytom u matky A. B. G. D., H. XXX/
X, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 22. júla 2014, sp. zn. 14P/51/2014-11, právoplatným dňa 13. októbra

2014 a to tak, že je povinný mesačne platiť výživné na maloletú dcéru sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky maloletej A. B., a hoci si bol obžalovaný vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči
maloletej dcére F. B. a mal príjem z pracovnej činnosti postačujúci na úhradu výživného, od mája 2017
na výživu dcéry neprispieval finančne ani iným spôsobom, čím mu za obdobie od mesiaca máj 2017 do
mesiaca december 2021 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške 1.596,80 eur.

Súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkyňu poškodenú A.
B. a prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec, ako aj osobu obžalovaného. Po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne a súvislosti, súd zistil a
ustálil skutkový stav veci tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že o druhom súdnom rozhodnutí nevedel, že bolo výživné
navýšené, cez obdobie korony dostal dvakrát pozvánku od súdu, ale z dôvodu korony bol príchod na B.
nemožný a návrat do E. komplikovaný. Žiadal o odročenie. Pred rokom zistil, že súd bez jeho prítomnosti
rozhodol o vyššom výživnom, a to 300,- eur. Ako bol vzatý do väzby, splatil, čo mohol, momentálne je

vo väzbe, bez príjmu. S maloletou sa počas rozvodového konania stretával, manželka tiež plnila, čo súd
nariadil. To bolo v roku 2017, odvtedy sa manželka nedržala súdneho rozhodnutia, zobrala dieťa a ďalší
kontakt mu neumožňovala. Zo začiatku sa snažil maloletú aj kontaktovať, avšak bolo to bezvýsledné
až kontraproduktívne. Bol si vedomý toho, že mal dlh na výživnom, avšak o zvýšení výživného v tom
čase nevedel.

Svedkyňa poškodená A. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka platenia výživného
v minulosti, obžalovaný v čase rozchodu okolo roku 2014 výživné tri roky platil, bolo to počas pobytu
v E.. Asi v roku 2017 sa vrátili na B., a už neplatil, peniaze pre dcéru však potrebovala. Teraz v máji
2025 zaplatil všetko, celý dlh a ona peniaze vrátila. Aj exekútor jej poslal na účel celú sumu. Bola by

rada, keby do budúcnosti prevzal zodpovednosť a platil výživné sám. To, že obžalovaný neplatil výživné,
trvalé následky na dcére nezanechalo, hoci mali obdobia, že ju museli podporovať aj jej rodičia. Maloletá
je aktuálne žiačkou šiesteho ročníka základnej školy a okrem častejších infekcií dýchacej sústavy,
špeciálne výdavky v súvislosti so zdravotným stavom nemá.

Z oboznámeného rodného listu vyplynulo, že v rodnom liste F. B., nar. XX. I. XXXX, je ako otec uvedený
A. B., E. B., nar. X. XXXX XXXX v C., občan E. republiky a ako matka je uvedená A. B., E. C., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX v C., občianska B. republiky.

Z rovnopisu uznesenia Okresného súdu Trnava z 22. júla 2014 č. k. 14P/51/2014 – 11 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave z 13. októbra 2014 sp. zn. 23CoP/68/2014 okrem iného vyplynulo,
že súd zveruje maloletú F. B., nar. XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom otec je povinný platiť
výživné na maloletú F. sumou vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od doručenia
uznesenia.

Z rovnopisu rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7. júla 2021, sp. zn. 39P/57/2018, právoplatným 10.
decembra 2021 vyplynulo, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. B., nar. XXXX sumou vo
výške 300,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od
19. októbra 2018. Zročné výživné od 19. októbra 2018 do 7. júla 2021 v sume 9.800,- eur sa povoľuje

otcovi splácať po 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do zaplatenia,
spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozsudkom bolo zároveň zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava z 22. júla 2014 č. k. 14P/51/2014– 11 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2014, č. k. 14P/51/2014 – 98
v časti výživného s účinnosťou od 19. októbra 2018.

Z potvrdenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 20. mája 2025 vyplynulo, že
pani A. B. ako zákonná zástupkyňa F. B., nar. XXXX, požiadala dňa 15. januára 2020 o pomoc pri
vymáhanívýživnéhoodpovinnejosobyA.B.,bytomE..Dňa16.apríla2021bolnávrhnauznanieavýkon
rozhodnutia vo veci vymáhania výživného postúpený prijímajúcemu orgánu v E. republike. Oprávnenej
osobe doposiaľ boli doručené prostredníctvom centra platby výživného od povinného:

- 21. januára 2022 vo výške 205,94 eur,
- 1. marca 2022 vo výške 58,84 eur,
- 5. mája 2022 vo výške 88,26 eur,
- 2. augusta 2022 vo výške 58,84 eur,
- 10. októbra 2022 vo výške 58,84 eur,

- 27. januára 2023 vo výške 88,26 eur,
- 31. januára 2023 vo výške 88,26 eur,
- 13. marca 2023 vo výške 87,26 eur,
- 3. apríla 2023 vo výške 58,84 eur,
- 12. apríla 2023 vo výške 58,84 eur,

- 2. októbra 2023 vo výške 1.035,35 eur,
- 10. októbra 2023 vo výške 58,84 eur,
- 18. januára 2024 vo výške 147,10 eur,
- 6. mája 2024 vo výške 88,26 eur,
- 19. júna 2024 vo výške 88,26 eur,

- 30. septembra 2024 vo výške 117,68 eur.
Nakoľko sa povinný nachádza na území Slovenskej republiky vo výkone väzby, dňa 7. novembra 2024
oznámilocentrumžiadateľkeajrakúskemuústrednémuorgánu,žepristupujekuzavretiuspisuzdôvodu,
že neexistuje už cezhraničný prvok pre vymáhanie výživného z cudziny.

Z potvrdenia súdneho exekútora G. C. z 28. februára 2025, č. 134EX 552/24 vyplynulo, že vo veci
vymoženia pohľadávky zameškaného výživného vo výške 19.162,26 eur a bežného výživného vo výške
300,- eur mesačne oprávnenej F. B., exekútor potvrdil, že povinný A. B. si ku dňu 28. februára 2025
svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej maloletej riadne splnil a zaplatil celé zameškané výživné
vrátane trov oprávneného a súdneho exekútora. Ku dňu vydania potvrdenia eviduje exekútorský úrad

voči povinnému len vymáhaný nárok na bežné výživné vo výške 300,- eur mesačne. V exekúcii bol
povinným dňa 6. februára 2025 v prospech účtu exekútora splnený vymáhaný nárok v sume 23.877,67
eur, ktorý pozostával zo zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v sume
19.162,26 eur, zameškaného výživného za obdobie od októbra 2024 do februára 2025 v sume 1.500
eur, bežného výživného za mesiac marec 2025 v sume 300,- eur, trov exekúcie oprávneného 245,08

eur a trov exekúcie exekútora 2.670,33 eur.

Zo správy GR ZVJS, odbor kontroly a organizačno-právnych činností z 20. mája 2025 vyplynulo, že A.
B. je toho času vo výkone väzby vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Tp/14/2024, pričom začiatok
výkonu väzby má menovaný od 13. apríla 2024.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C., pracovisko J. z 22. mája 2025 číslo 2025/75471
vyplynulo, že pán A. B. v súčasnej dobe nie je, ani v minulosti nebol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, menovaný v súčasnosti nepoberá, ani v minulosti nepoberal dávku v hmotnej núdzi,
ani štátne sociálne dávky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatil na dieťa F. B. náhradné výživné

v období:

- od 10/2024 do 01/2025 v sume 300,- eur mesačne,
- od 9/2024 do 9/2024 v sume 182,32 eur mesačne,
- od 7/2024 do 8/2024 v sume 300,- eur mesačne,

- od 5/2024 do 6/2024 v sume 211,74 eur mesačne,
- od 2/2024 do 4/2024 v sume 300,- eur mesačne,
- od 1/2024 do 1/2024 v sume 152,90 eur mesačne,
- od 11/2023 do 12/2023 v sume 300,- eur mesačne,- od 10/2023 do 10/2023 v sume 0,- eur mesačne,
- od 5/2023 do 9/2023 v sume 300,- eur mesačne,
- od 4/2023 do 4/2023 v sume 182,32 eur mesačne,

- od 3/2023 do 3/2023 v sume 212,74 eur mesačne,
- od 2/2023 do 2/2023 v sume 300,- eur mesačne,
- od 1/2023 do 1/2023 v sume 123,48 eur mesačne,
- od 11/2022 do 12/2022 v sume 300,- eur mesačne,
- od 10/2022 do 10/2022 v sume 241,16 eur mesačne,

- od 9/2022 do 9/2022 v sume 300,- eur mesačne,
- od 8/2022 do 8/2022 v sume 241,16 eur mesačne,
- od 6/2022 do 7/2022 v sume 300,- eur mesačne,
- od 5/2022 do 5/2022 v sume 211,74 eur mesačne,
- od 4/2022 do 4/2022 v sume 300,- eur mesačne,
- od 3/2022 do 3/2022 v sume 241,16 eur mesačne,

- od 2/2022 do 2/2022 v sume 300,- eur mesačne,
- od 1/2022 do 1/2022 v sume 94,06 eur mesačne,
- od 7/2021 do 12/2021 v sume 29,87 eur mesačne,
- od 5/2021 do 6/2021 v sume 29, 42 eur mesačne.

Od 1. apríla 2025 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny náhradné výživné nevypláca z dôvodu, že súdny
exekútor vymohol výživné v plnej výške.

Podaním z 21. júla 2025 doručila svedkyňa poškodená A. B. potvrdenia o prijatí platieb z Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí v celkovej výške 2.387,67 eur a tiež o prijatí platieb od súdneho

exekútora vo výške 21.862,26 eur.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo 7. augusta 2025 vyplynulo, že A. B. si pri nástupe do výkonu
väzby nahlásil vyživovaciu povinnosť na dieťa F. B., nar. XXXX. Na oddelení ekonomiky neevidujú voči
menovanému vyživovaciu povinnosť, nakoľko neboli doručené podklady na zaevidovanie. V prípade

výkonu väzby môžu výživné evidovať na základe doručeného príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu, nariadenia výkonu rozhodnutia alebo právoplatného rozhodnutia. Menovaný nie je pracovne
zaradený, nakoľko v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 5/2021 nemajú otvorené žiadne pracovisko pre
obvinených.

Podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť
činu zanikla.

Podľa § 86 písmeno a) Trestného zákona, trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť

dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýA.B.dodatočne(dňa28.februára2025)splatilcelý
dlh na výživnom pre dcéru F. od mesiaca máj 2017 do 3. septembra 2025, ktorý v čase podania obžaloby
predstavoval sumu 1.596,80 eur a v čase vyhlásenia rozsudku sumu 21.862,26 eur, avšak s výnimkou

obdobia od mája 2025, počas ktorého sa obvinený nachádzal vo výkone väzby a nebol pracovne
zaradený. Splatenie dlžnej sumy mal súd preukázané správou súdneho exekútora, a verifikované
výsluchom svedkyne poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný jej vo februári
uhradil celé dlžné výživné, o čom súdu predložila aj prehľad uskutočnených platieb. Súd tak mal
zvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeobžalovanýkudňukonaniahlavnéhopojednávaniasplatil

v celom rozsahu dlžné výživné, a riadne si plnil aj bežnú vyživovaciu povinnosť, a to až do mesiaca
máj 2025. Obžalovaný dodatočne splnil svoju povinnosť, pričom trestný čin nemal pre maloletú trvalo
nepriaznivé následky, teda trestnosť prečinu zanedbanie povinnej výživy s poukazom na § 86 písmeno
a) Trestného zákona zanikla, a preto súd obžalovaného podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného

poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.