Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200695
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., adresa pre doručovanie: E. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo
zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, 833 36
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky č. 031471/2019-KAGT-0040456 zo dňa 15.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky č. 031471/2019-KAGT-0040456 zo dňa 15.03.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému

na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 17.12.2018 podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonoslobodeinformácií)osprístupnenieinformácií

v nasledujúcom rozsahu:
1) Mená fyzických alebo právnických osôb, s ktorými Ministerstvo alebo jemu podriadené organizácie
uzavreli ústne zmluvy (zmluvy uzavreté konkludentným spôsobom) spolu na 9000 eur v súvislosti
s výkonom predsedníctva SR v Rade EÚ. Kedy boli tieto zmluvy uzavreté? Taktiež Vás žiadame
o uvedenie predmetu zmluvy, t.j. za aké služby alebo tovary bola daná suma vyplatená. Koľko
ústnych zmlúv (zmlúv uzavretých konkludentným spôsobom) na dodanie tovarov alebo služieb uzavrelo
Ministerstvo alebo jemu podriadené organizácie v rokoch 2015-2017?

2) Všetky prehľady verejných obstarávaní potrebných pre zabezpečenie SK PRES z decembra 2015,
januára 2016, februára 2016 a marca 2016, ktoré boli rozposlané vedúcim zamestnancom relevantných
odborov v rámci prípravy SK PRES, aj tie, ktoré sa poslali viackrát (teda všetky verzie) .
3) Mená firiem a ich kompletné ponuky spolu s cenovými ponukami, ktoré sa zúčastnili všetkých fáz
výberu víťazného dodávateľa galavečera predstavenia loga SK PRES (t.j. výber 5.1.-12.1.2016 a výber
14.1.-21.1.2016). Žiadame Vás takisto o poskytnutie výziev na zaslanie ponúk v daných fázach výberu
dodávateľa, ktoré Ministerstvo poslalo osloveným agentúram, zápisnice z výberu víťaza, mien osôb,

ktoré sa zúčastnili hodnotenia ponúk a výberu víťaza a odborov, na ktorých dané osoby v tom čase
pôsobili. Žiadame takisto o zaslanie všetkej elektronickej a poštovej komunikácie s uchádzačmi vo
všetkých fázach výberu dodávateľa podujatia.4) Akým spôsobom bola určená predpokladaná hodnota zákazky na galavečer predstavenia loga SP
PRES a aké položky, ktoré mali byť hradené víťazným uchádzačom, obsahovala?
5) Na základe akých kritérií boli vybrané práve dané agentúry do výberu dodávateľa podujatia

predstavenia loga SK PRES?
6) Referátnik č. 270-042/2016-OKOM so všetkými prílohami (príloha č. 1 Záznam pre VEDÚ č.
270-042/2016-OKOM a príloha č. 2 Koncept Agentúry Evka s.r.o., vrátane cenovej ponuky) o výbere
víťaza výberu dodávateľa na predstavenie loga SK PRES.
7) Všetky zmluvy a dohody (ústne aj písomné, vrátane dodatkov a príloh) vrátane faktúr, ktoré

Ministerstvo alebo jemu podriadené organizácie uzavreli s Eibner Production s.r.o., alebo F. G. ako
fyzickou osobou alebo H. E. ako fyzickou osobou v rokoch 2015-2018. Žiadame tiež o zaslanie všetkej
elektronickej a poštovej komunikácie s danými právnickými a fyzickými osobami vrátane komunikácie
ohľadom réžie podujatia predstavenia loga SK PRES.
8) Všetky zmluvy a faktúry (vrátane dodatkov a príloh) na výrobu úvodného videofilmu, ktorý otváral
galavečer predstavenia loga SK PRES.

9) Všetky zmluvy a faktúry (vrátane dodatkov a príloh), ktoré Ministerstvo uzatvorilo a vyplatilo
dodávateľom tovarov a služieb a poskytovateľom umeleckých výkonov (okrem iného speváci, hudobníci,
režiséri,dramaturgovia,fotograf,kameramani,autorivizuálnych,audioaaudiovizuálnychdiel,typografie
na footage k predstaveniu loga, hostesky, poskytovatelia technického a organizačného zabezpečenia
podujatia, dodávatelia tovarov a služieb ako styling, účesy, vizáž, kostýmy, ošatenie, dekorácie vo foyer

a na scéne, vlajky, stojany, balezitol, vybavenie press room, výroba press steny, kvetinová výzdoba,
voice-overy a dabing) pre galavečer predstavenia loga SK PRES.
10) Celú dokumentáciu z výberu dodávateľa na zabezpečenie sprievodného programu (vyhrala firma
La Idea). Žiadame Vás tiež o zaslanie všetkých ponúk, vrátane cenových ponúk všetkých ďalších
uchádzačov, kritériá výberu víťaza ako aj zoznam osôb, ktoré ho vybrali a odbory, na ktorých v danom

momente pôsobili. Žiadame zaslať aj kritériá, na základe ktorých boli oslovení daní uchádzači do výberu
dodávateľa a všetku elektronickú a poštovú komunikáciu s uchádzačmi. Žiadame tiež sprístupniť všetky
zmluvy a faktúry (vrátane dodatkov a príloh) uzavreté s touto spoločnosťou zo strany Ministerstva
alebo jemu podriadených organizácií v súvislosti s touto zákazkou, a všetku elektronickú a poštovú
komunikáciu s uchádzačmi.

11) Mená a ponuky vrátane cenových ponúk všetkých uchádzačov, ktorí sa zúčastnili všetkých fáz
výberu dodávateľa na zabezpečenie sprievodného programu SK PRES – zasadnutí COREPER I,
II, PSC, návštevy novinárov akreditovaných v BXL počas SK PRES -, kde sa víťazom stala firma
REDHOUSE Promotion. Žiadame tiež sprístupniť kritériá výberu víťaza ako aj mená osôb, ktoré sa
zúčastnili hodnotenia ponúk a výberu víťaza a odbory, na ktorých v danom momente pôsobili. Žiadame

sprístupniť aj kritériá, na základe ktorých boli oslovení práve daní uchádzači do výberu dodávateľa
a všetku elektronickú a poštovú komunikáciu s uchádzačmi. Žiadame tiež sprístupniť všetky zmluvy
a faktúry (vrátane dodatkov a príloh) uzavreté so spoločnosťou REDHOUSE Promotion a vyplatené tejto
spoločnosti zo strany Ministerstva alebo jemu podriadených organizácií v súvislosti s touto zákazkou.
12) Žiadam sprístupniť celú dokumentáciu z výberu dodávateľa zákazky otváracieho koncertu SK PRES

Viva Europa pre verejnosť, vrátane celej dokumentácie k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky.
Akým spôsobom bola určená predpokladaná hodnota zákazky na dané podujatie a aké položky, ktoré
mali byť hradené víťazným uchádzačom, obsahovala? Žiadame tiež o zaslanie ponúk vrátane cenových
ponúk a mien všetkých uchádzajúcich sa subjektov vo výbere dodávateľa podujatia. Žiadame tiež
poskytnúť kritériá výberu víťaza ako aj zoznam ľudí, ktorí ho vybrali a odbory, na ktorých v danom

čase pôsobili. Žiadame sprístupniť aj kritériá, na základe ktorých boli oslovení práve daní uchádzači
do výberu dodávateľa a všetku elektronickú a poštovú komunikáciu s nimi. Žiadame tiež sprístupniť
všetky zmluvy a faktúry (vrátane dodatkov a príloh) uzavreté s touto spoločnosťou a ďalšími dodávateľmi
tohto podujatia zo strany Ministerstva alebo jemu podriadených organizácií a celkovú sumu vyplatenú
zo strany Ministerstva alebo jemu podriadených organizácií za toto podujatie.

13) Žiadame sprístupniť celú dokumentáciu k výberu dodávateľa nasledujúcich audiovizuálnych služieb
pre potreby slovenského predsedníctva v Rade EÚ:
- 10x krátke audiovizuálne pozdravy známych osobností Slovenska (D., I., J., E., K., D., J., J., K., D.);
- 4x prezentačné predsednícke audiovizuálne spoty o Slovensku (padák, fujara, automobilový priemysel,
pero);

- 2x audiovizuálne spoty o obsahových prioritách predsedníctva (anglická a slovenská verzia);
- 9x krátke sprievodné audiovizuálne spoty pre otvárací koncert predsedníctva pre VIP hostí dňa
1.7.2016 v SND.2. Žalovaný rozhodnutím č. 016792/2019-LEG2-0007917 zo dňa 17.01.2019 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie) sčasti nevyhovel žalobcovej žiadosti a čiastočne nesprístupnil informácie v bodoch 1, 10
a 12 žiadosti a informácie v bodoch 2, 3, 7, 9 a 13 nesprístupnil vôbec. Žalobca voči prvostupňovému

rozhodnutiu podal rozklad, v ktorom namietal právne posúdenie žiadosti v bodoch 1 a 9, pri ktorých
došlo k nesprístupneniu požadovaných informácií z dôvodu ochrany osobných údajov podľa § 9 ods.
2 zákona o slobode informácií a z dôvodu ochrany duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm.
c) zákona o slobode informácií, a nesprávne zistený skutkový stav v bode 3 žiadosti, pri ktorom došlo
k odmietnutiu sprístupnenia informácií z dôvodu, že povinná osoba nimi nedisponuje. Zároveň žiadal

o preskúmanie rozhodnutia v celom rozsahu, keďže podľa názoru žalobcu mohlo dôjsť k nesprávnemu
zisteniu skutkového stavu aj vo vzťahu k ostatným bodom, pretože podľa názoru žalobcu by žalovaný
mal požadovanými informáciami disponovať.

3. O podanom rozklade rozhodol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky (ďalej len minister) rozhodnutím č. 031471/2019-KAGT-0040456 zo dňa 15.03.2019 (ďalej len

napadnuté rozhodnutie), tak že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia minister uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu
vo vzťahu k bodu 1 žiadosti o nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým orgánom, ktorý
vyhodnotil údaje o fyzických osobách v rozsahu meno a priezvisko, s ktorými boli ministerstvom

uzatvorené ústne zmluvy, ako osobné údaje požívajúce ochranu podľa § 9 zákona o slobode informácií.
Minister poukázal na ust. § 5a zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinnému zverejňovaniu
podliehajú iba zmluvy v písomnej forme. Tvrdenie, že uzatvorenie zmlúv v ústnej forme predstavuje
snahu o obchádzanie zákona, považuje odvolací orgán za právne irelevantné a ničím nepodložené,
majúce charakter subjektívneho názoru žalobcu. Zákon o slobode informácií ani iný právny predpis

neurčuje podmienky zverejňovania alebo sprístupňovania informácií o ústne uzatvorených zmluvách
a nie je možné ani použitie analógie pri zmluvách uzatvorených v písomnej a ústnej forme. Vychádzajúc
z dikcie ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba má právny základ na sprístupnenie
informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v jej informačnom systéme len
vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

Informácia o mene a priezvisku s ďalšími údajmi, ako je údaj o uzatvorení ústnej zmluvy s ministerstvom
v súvislosti s výkonom SK PRES, robí dotknutú fyzickú osobu priamo identifikovateľnou, v dôsledku čoho
tak neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že žiadané informácie o mene a priezvisku dotknutých osôb sú
osobnými údajmi týchto osôb, na sprístupnenie ktorých nemal prvostupňový orgán žiadny právny základ.

5. K nesprávnemu právnemu posúdeniu v časti bodu 9 žiadosti, v ktorom žalobca požadoval sprístupniť
zmluvy s poskytovateľmi umeleckých výkonov (hudobníci, speváci) pre galavečer predstavenia loga
SK PRES, minister poukázal na to, že žalobca sa mylne domnieva, že všetky informácie požadované
v bode 9 mu neboli sprístupnené z dôvodu ochrany osobných údajov podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode
informácií v spojení s ochranou duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode

informácií. Z výroku ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jasne vyplýva, že z týchto
dôvodovmunebolisprístupnenéibainformácietýkajúcesazmlúvsposkytovateľmiumeleckýchvýkonov
(hudobníci, speváci) pre galavečer predstavenia loga SK PRES. Ostatné informácie požadované v bode
9 neboli sprístupnené z dôvodu, že nimi povinná osoba nedisponuje. Minister sa stotožnil s názorom,
podľa ktorého v prípade nesprístupnenia informácií o zmluvách inej umeleckej profesie a zmluvách

uzatvorených s poskytovateľom umeleckých výkonov, ide podľa § 5a ods. 5 písm. r) zákona o slobode
informácií o zmluvy, ktoré sú vyňaté z režimu povinného zverejňovania. Ich sprístupnením na základe
individuálnej žiadosti na právnom základe zákona o slobode informácií by došlo k potretiu ochrany
záujmov, pre ktoré zákonodarca týmto zmluvám zaviedol osobitný režim ochrany informácií v nich
obsiahnutých v podobe ich nezverejnenia. Podľa ministra nie je správna úvaha žalobcu, že je možné

spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby na účely splnenia zákonnej povinnosti (napr.
povinnosti poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií). Ide o zjednodušenú subjektívnu
interpretáciu ust. § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov), podľa
ktorej by povinná osoba v žiadnom prípade nemusela dbať na ochranu osobných údajov, ak by sa

stali predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií, keďže by vždy prevážil oprávnený záujem tretej
osoby na ich sprístupnení, čo je v rozpore s ust. § 9 zákona o slobode informácií. Minister sa stotožnil
s testom proporcionality vykonaným prvostupňovým orgánom vo vzťahu k rozsahu ochrany základných
práv a slobôd dotknutých osôb na strane jednej a právom na informácie na strane druhej. Čl. 26 ods. 4Ústavy Slovenskej republiky explicitne ustanovuje dôvody na obmedzenie práva na informácie, pričom
takýmto dôvodom môže byť aj ochrana práv a slobôd iných.

6. V súvislosti s nesprístupnením informácií v bode 3 žalobcovej žiadosti z dôvodu, že nimi povinná
osoba nedisponuje, keďže v danom prípade nebol realizovaný proces verejného obstarávania podľa
v tom čase platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní), minister uviedol,
že požiadavka žalobcu bola dostatočne špecifická a neobsahovala údaj ani požiadavku, že má ísť

o akékoľvek dokumenty. Z formulácie žiadosti jednoznačne vyplývalo, že žalobca žiada o konkrétne
dokumenty vzniknuté v konkrétnych fázach procesu výberu. Povinnosťou je sprístupniť taký dokument,
o ktorý žiadateľ žiada, za predpokladu, že ním disponuje a je daný právny základ na jeho sprístupnenie.
Nie je povinnosťou prvostupňového orgánu žiadateľovi sprístupniť dokument, o ktorom sa len domnieva,
že by mohlo ísť o dokument, sprístupnenie ktorého mal žiadateľ na mysli, pokiaľ sa v žiadosti
vyjadril dostatočne určito a jasne, o ktorý dokument mal záujem. Uvedená požiadavka neobsahovala

informáciu o tom, že žiadateľ požaduje akékoľvek dokumenty, či už boli výsledkom procesu verejného
obstarávania alebo iného postupu, keďže táto formulácia by spôsobila neurčitosť danej požiadavky.
V danom prípade neprebehol proces verejného obstarávania v zmysle v tom čase platného zákona
o verejnom obstarávaní, a preto nevznikali informácie v podobe dokumentov tak, ako to tvrdí žiadateľ.
Väčšina komunikácie prebiehala neformálnym spôsobom prostredníctvom elektronickej komunikácie,

ktorá nemá povahu registratúrneho záznamu ani iného dokumentu a nie je dôvod na jej ďalšie
uchovávanie. Prvostupňový orgán mohol poskytnúť kontrolným orgánom v rámci výkonu kontroly určité
dokumenty súvisiace so zabezpečením a realizáciou podujatí v rámci SK PRES, avšak po ukončení
kontroly zo strany jednotlivých kontrolných orgánov ich, aj s ohľadom na časový odstup viac ako dvoch
rokov, neuchováva.

7. Vo vzťahu k požiadavke o poskytnutie mien osôb, ktoré sa zúčastnili hodnotenia ponúk a výberu
víťaza, a odborov, na ktorých v danom čase tieto osoby pôsobili, minister uviedol, že aj keby týmito
údajmi prvostupňový orgán disponoval, nebolo by možné sprístupniť ich žalobcovi z dôvodu ochrany
osobných údajov podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov (správne má byť zákona

o slobode informácií – pozn. súdu). V danom prípade navyše môže ísť o osoby, ktoré už v súčasnosti
ani nie sú zamestnancami ministerstva a v takom prípade ministerstvo nemá postavenie spracovateľa
osobných údajov v informačnom systéme. Požadované informácie ministerstvo nemá k dispozícií
a zároveň nemá povinnosť spätne vyhľadávať, ktorí zo zamestnancov v čase SK PRES akýmkoľvek
spôsobom participovali na osobitnom postupe zadávania zákaziek v súvislosti so zabezpečením

prípravy a výkonom SK PRES realizovanom podľa interného predpisu ministerstva, ak touto informáciou
v čase prijatia žiadosti o sprístupnenie informácií nedisponuje.

8. Záverom sa minister stotožnil s názorom, že konanie žalobcu vykazuje všetky znaky zneužívania
práva na informácie, a to najmä v kontexte poslednej žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií,

ktorá bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 24.03.2018. Aj napriek vybaveniu v súlade
s ustanoveniami zákona o slobode informácií žiadateľ opakovane žiada o obsahovo nie podobné, ale
totožné informácie, v dôsledku čoho zahlcuje prvostupňový správny orgán. Konanie žalobcu je v príkrom
rozpore s princípom zákazu zneužitia výkonu práva a nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

II. Žaloba

9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.05.12019 sa žalobca domáhal, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie ministra ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na
ďalšie konanie a uložil žalovanému sprístupniť žalobcom požadované informácie.

10. Žalobca je toho názoru, že pri rozhodovaní o bodoch 1 a 9 jeho žiadosti došlo zo strany žalovaného
ako aj ministra k naplneniu ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
a v bode 3 jeho žiadosti k naplneniu ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tomto rozsahu žalobca
uvedené rozhodnutia napáda.11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu v prípade bodu 1 žiadosti žalobca uviedol, že predmetom bolo
sprístupnenie informácií o ústnych zmluvách uzatvorených ministerstvom, vrátane mien fyzických osôb,
s ktorými ministerstvo alebo jemu podriadené organizácie uzavreli ústne zmluvy. Podľa názoru žalobcu

žalovaný nesprávne právne posúdil otázku, či údaje - meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá uzatvorila
zmluvu s povinnou osobou, spadajú pod výnimku zo sprístupňovania v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona
o slobode informácií. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade je potrebné vychádzať z účelu zákona
o slobode informácií, ktorým je zverejňovanie zmlúv, ktoré uzatvárajú štátne orgány za účelom verejnej
kontroly. Ak by boli tieto zmluvy (podľa informácií z kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom

Slovenskej republiky a medializovaných informácií malo ísť o zmluvy o dielo) uzatvorené štandardným
spôsobom, podliehali by nie len povinnému režimu ich sprístupňovania, ale vzťahovala by sa na ne
prísnejšia právna úprava – povinného zverejňovania zmlúv v zmysle zákona o slobode informácií.
Poukázal na ust. § 5a ods. 13 zákona o slobode informácií a uviedol, že má dôvodné podozrenie, že
jediným účelom uzatvorenia predmetných zmlúv v ústnej forme bolo obídenie platnej právnej úpravy
o povinnom zverejňovaní zmlúv zo strany žalovaného, ktorý sa tak snažil vyhnúť verejnej kontrole

nakladania s verejnými prostriedkami.

12. V súvislosti so zmluvami, ktoré by žalovaný nebol povinný zverejňovať v zmysle ust. § 5a ods. 5
písm. r) zákona o slobode informácií a ktorých predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého
výkonu, a zmluvy, ktoré uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie, aj v tomto

prípade je povinná osoba povinná zverejniť informáciu o uzatvorení takejto zmluvy. Podľa ust. § 3
písm. b) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 498/2011 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy (ďalej len
nariadenie č. 498/2011 Z. z.), má informácia o uzatvorení zmluvy obsahovať aj identifikáciu účastníka
zmluvy. Ak je ním fyzická osoba – podnikateľ, zverejňuje sa obchodné meno, miesto podnikania

a identifikačné číslo, ak je ním fyzická osoba tak jej titul, meno a priezvisko. Žalobca poukázal na to, že
zmluva uzatvorená s umelcom je vždy uzatvorená s fyzickou osobou podnikateľom, keďže pod pojem
podnikanie spadá aj výkon činnosti podľa zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len autorský zákon). Žalobca ďalej poukázal na rôznu judikatúru, kedy súdy rozhodli
v prospech zverejnenia mien a priezvisk fyzických osôb.

13. V prípade bodu 9 žiadosti žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie z dôvodu ochrany
osobných údajov podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií a z dôvodu ochrany duševného
vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií Zároveň žalovaný uviedol, že tieto
zmluvy spadajú pod výnimku z povinného zverejňovania zmlúv v zmysle ust. § 5a ods. 5 písm. r) zákona

o slobode informácií. Žalobca poukazuje na to, že vyňatie zmluvného typu z povinného zverejňovania
nemá vplyv na povinnosť sprístupňovať informácie na základe žiadosti. Taktiež ochrana osobných
údajov nemôže byť dôvodom na odmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií (dokumentov) ako
celku.

14. Žalobca zdôraznil, že povinné zverejňovanie zmlúv a sprístupňovanie informácií na základe žiadosti
sú dva úplne odlišné právne režimy, na ktoré sa vzťahujú úplne odlišné obmedzenia. Poukázal na Nález
ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II ÚS 10/1999 zo dňa 16.06.1999, podľa ktorého Ústava
Slovenskej republiky vytvára tri skupiny informácií, a to i) informácie, ktoré musia orgány verejnej moci
predložiť verejnosti (zverejňovanie), ii) informácie, ktoré orgány verejnej moci predložiť nemusia, no

musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie (sprístupňovanie na
žiadosť), iii) informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce obmedzeniam
podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Možno teda uzavrieť, že povinné osoby majú povinnosť
sprístupniť na základe žiadosti v zmysle zákona o slobode informácií aj tie zmluvy, ktoré nie sú povinne
zverejňované, pričom na sprístupnenie dopadajú obmedzenia podľa § 8 až 11 zákona o slobode

informácií.

15. V súvislosti s obmedzením prístupu k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov žalobca
poukazuje na ust. § 12 zákona o slobode informácií. Sprístupnenie požadovaných informácií nikdy
nemôže byť odmietnuté en bloc, ale požadované informácie (dokumenty) sa sprístupnia a vylúčia sa

(začiernia) len tie časti, na ktoré dopadá niektoré z ustanovení o obmedzovaní práva na informácie.
Na základe pravidla selekcie mal žalovaný začierniť osobné údaje účastníkov zmluvy (umelcov)
a zvyšnú časť textu zmluvy sprístupniť. V tomto kontexte s poukazom na predchádzajúcu argumentáciu
žalobcu mal žalovaný vylúčiť osobné údaje okrem mena a priezviska, ktoré sa má sprístupniť aj bezsúhlasu dotknutej osoby. Pôvodná právna úprava platná v čase podania žiadosti umožňovala spracúvať
osobné údaje aj bez súhlasu dotknutej osoby, ak išlo o údaje zverejnené v súlade so zákonom. Nová
právna úprava umožňuje spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby na účely splnenia

zákonnej povinnosti (povinnosť poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií) a na účely
oprávneného záujmu sledovaného prevádzkovateľom alebo treťou stranou (napr. oprávnený záujem
prijímať informácie, ktoré majú orgány verejnej moci povinnosť zverejňovať). Zároveň je potrebné vziať
do úvahy, že osobné údaje sa v tomto prípade týkajú umelcov, ktorí sú osobami verejného záujmu,
a preto sú povinní strpieť vyššiu mieru zásahu do ich súkromia. Ide o verejne známe osobnosti,

informácie sa týkajú ich profesionálnych aktivít, nie rodinného a súkromného života, tieto profesionálne
aktivity sú úzko spojené s oficiálnymi aktivitami štátu, a tieto boli financované z verejných financií.

16. Ochrana osobných údajov dochádza do kolízie s právom na informácie a v každom konkrétnom
prípade je potrebné posúdiť, či bolo úmyslom zákonodarcu chrániť súkromie fyzickej osoby alebo nie.
Pokiaľ zákonodarca explicitne vyjadril potrebu obmedzenia ochrany osobných údajov v prípade, ak

bola zmluva uzatvorená písomnou formou, je potrebné dôjsť k záveru, že neexistuje žiadny zákonom
stanovený dôvod na to, aby ústne uzatvorené zmluvy požívali vyššiu mieru ochrany.

17. K obmedzeniu prístupu k informáciám z dôvodu ochrany duševného vlastníctva žalobca poukazuje
na to, že aj pri ochrane duševného vlastníctva je nutné dôsledne uplatňovať pravidlo selekcie, čo

nemôže viesť k nesprístupneniu požadovaných informácií (dokumentov) en bloc. Žalovaný nemôže
odoprieť prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú obsiahnuté v zmluvách, faktúrach, prípadne ďalšej
dokumentácií, ale len k tým, ktoré skutočne napĺňajú definičné znaky autorského diela. Je vylúčené,
aby všetky požadované informácie spĺňali podmienky ochrany duševného vlastníctva, vzhľadom na
to, že niektoré požadované dokumenty sú účtovné doklady. Autorským dielom nemôžu byť napríklad

ustanovenia zmluvy o odmene, podmienkach dodania diela, licenčných podmienkach, uplatňovaní práv
z vád diela, popis diela ako predmetu zmluvy. Skutočnosť, že niekto je pôvodcom dokumentu alebo
informácie automaticky neznamená, že išlo o tvorivú činnosť. Autorské dielo je výsledkom tvorivej
činnosti, je jedinečné a nemôže pochádza od nikoho iného, ako práve od svojho autora. Obmedzenie
sprístupnenia informácie by sa vzťahovalo napríklad na sprístupnenie informácie, ktorá bola plnením

z takejto zmluvy (napríklad vytvorené literárne dielo alebo ochranná známka), no informácie tohto druhu
neboli predmetom žiadosti.

18. Posledným žalobným dôvodom bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu týkajúce sa bodu 3
žiadosti, v ktorom žalobca požadoval sprístupniť informácie týkajúce sa procesu výberu dodávateľa

galavečera predstavenia loga SK PRES. Žalovaný nesprávne právne posúdil stav veci, keď došiel
k záveru, že pokiaľ sa na predmetné zákazky nevzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, tak
žalovaný danou informáciou nedisponuje. Žalovaný rozhodoval o tomto bode žiadosti na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, pokiaľ posudzoval, či disponuje len dokumentáciou vedenou
na základe zákona o verejnom obstarávaní, avšak už sa nezaoberal tým, či disponuje informáciami

(dokumentáciou), ktoré vznikli v procese výberu dodávateľa mimo proces verejného obstarávania.
Zviacerýchsprávkontrolnýchorgánovvyplýva,žežalovanýtýmitoinformáciamidisponuje.Zoznámenia
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky o zastavení prešetrovania z 13.06.2017, č. 238/2017/
OKT-3035/2017 je zrejmé, že ministerstvo v súvislosti s organizáciou galavečera predstavenia
loga slovenského predsedníctva v Rade EÚ oslovilo tri subjekty s požiadavkou na predloženie

konceptu na zabezpečenie podujatia. Všetky tri subjekty koncepty podujatia predložili. Žalovaný tieto
ponuky predložil poslancom zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne aj
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, ktorému okrem toho predložilo aj tri cenové ponuky od
troch oslovených subjektov. Zo záverečnej správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
(NKÚ) o výsledkoch kontroly slovenského predsedníctva v Rade EÚ rovnako vyplýva, že žalovaný

dostal od troch spoločností koncepty podujatia, ktoré poskytol NKÚ. Zo zápisnice z 15. mimoriadnej
schôdze Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že žalovaný dostal
k organizácií podujatia galavečera predstavenia loga ponuky od troch rôznych agentúr. Uvedené
potvrdzuje, že žalovaný disponuje požadovanými informáciami v bode 3 žiadosti, a to konkrétne
ponukami uchádzačov, ich cenovými ponukami, menami firiem, výzvami na zaslanie ponúk. Vzhľadom

na to, že boli žalovanému predložené ponuky od troch uchádzačov, z ktorých nakoniec bol vybraný
víťaz, tento výber musel niekto urobiť. Žalovaný preto musel disponovať menami osôb, ktoré tento
výber vykonali a poznať ich pracovné zaradenie. Žalovaný použil účelovú argumentáciu, že požadovaná
komunikácia bola skartovaná, pričom takáto argumentácia by umožňovala povinným osobám vyhnúťsa sprístupneniu požadovaných informácií s obyčajným odôvodnením, že tieto informácie neexistujú.
K argumentácií žalovaného, že žalobca používa terminológiu verejného obstarávania žalobca uviedol,
že z gramatického ako aj logického výkladu je úplne zrejmé, že požadoval všetky ponuky a neodkazuje

na postup verejného obstarávania, nakoľko žiadal informácie o formálnom aj neformálnom výbere.
Nemôže byť na ujmu žalobcu, že v žiadosti nepoužil žalovaným očakávaný termín. Zároveň poukazuje
na to, že žiadal všetku elektronickú a poštovú komunikáciu s uchádzačmi vo všetkých fázach výberu
dodávateľa,čojasnevyjadruježiadosťoakékoľvekinformácietýkajúcesapredmetnejotázky.Vzhľadom
na uvedené má žalobca za preukázané, že žalovaný požadovanými informáciami disponuje.

19. Žalobca záverom žiadal, aby súd uložil žalovanému ako povinnej osobe v zmysle ust. § 193 SSP
povinnosť sprístupniť žiadané informácie, v opačnom prípade podľa žalobcu vzniká reálna hrozba, že
žalovanýpoužijeinúúčelovúobranu,nazákladektorejsavyhnesprístupneniupožadovanýchinformácií,
nakoľko z doterajšieho konania žalovaného jasne vyplýva úmysel utajovať požadované informácie bez
zákonného dôvodu.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul priebeh správneho konania a poukázal na to, že v danom
prípade o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie.

K podmienke totožnosti veci žalovaný uvádza, že v období rokov 2016 až 2018 zaslalo občianske
združenie Transparency International Slovensko (ďalej len TIS) žalovanému celkovo osem žiadostí
osprístupnenieinformáciítýkajúcichsapodujatírealizovanýchvrámciSKPRES.Ažvšiestichprípadoch
žiadal o informácie v mene TIS práve žalobca. Všetkých 65 otázok, ktoré boli predmetom žiadosti, bolo
rovnako predmetom žiadosti žalobcu doručenej dňa 21.03.2018 a zároveň 32 z týchto otázok bolo už

v minulosti predmetom niektorej z predchádzajúcich žiadostí žalobcu (žiadosť TIS a žalobcu zo dňa
25.08.2016 a následne aj 24.11.2016, 30.09.2016 a 27.1.2017). Druhostupňové rozhodnutie žalovaného
o žiadosti žalobcu zo dňa 24.11.2016 bolo predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave
pod spisovou značkou 6S/72/2017. Informácie žiadané žalobcom v žiadosti zo dňa 24.11.2016 sa
obsahovo zhodujú so žiadosťou, ktorá je predmetom súčasnej žaloby. Podmienka totožnosti žalobcu

je podľa žalovaného taktiež splnená, keďže zmena v osobe žalobcu je len formálna, no fakticky ide
o jednu a tú istú osobu. Žalobca v ostatných žiadostiach konal ako riaditeľ občianskeho združenia TIS
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sži/4/2016, v ktorom súd
riešil otázku zhodnosti účastníka konania. Keďže o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred
správnym súdom skôr začaté iné konanie, žiadal, aby súd žalobu odmietol.

21. Žalovaný poukázal aj na ďalší dôvod odmietnutia žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP
vspojenís§28SSP,keďžežalobamázjavnešikanóznycharakteražalobcaňousledujezneužitiepráva.
Takmer každá žalobcova otázka v žiadosti o informácie týkajúca sa organizácie podujatí realizovaných
v rámci SK PRES obsahuje niekoľko ďalších súvisiacich otázok a požiadaviek a celkovo je predmetom
žiadosti 65 otázok. Podľa žalovaného žalobca sleduje iný cieľ ako reálne získať informácie. Informácie

žiadané žalobcom sú totiž obsahovo aj slovne totožného charakteru, ako boli informácie žiadané dňa
21.03.2018 TIS, ktoré zastupoval žalobca. Žalovaný sa zaoberal každou jednou zo 124 otázok, pričom
žiadosť vybavil čiastočným sprístupnením informácii dňa 16.04.2018 a rozhodnutím o čiastočnom
nesprístupnení informácií zo dňa 16.04.2018. Proti rozhodnutiu o čiastočnom nesprístupnení informácií
zo dňa 16.04.2018 TIS podalo odvolanie oneskorene. Z uvedeného dôvodu toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.05.2018. Žalovaný nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania ani na obnovu konania. V kontexte týchto skutočností výkon práva na informácie zo strany
žalobcu podaním opakovanej totožnej žiadosti v takmer rovnakom obsahu a rozsah vykazuje znaky
nedobromyseľnosti, keďže žalobca žiadanými informáciami už disponuje, resp. disponuje právnou
argumentáciou o ich čiastočnom nesprístupnení. Obsah a rozsah opakovane žiadaných totožných

informácií indikuje snahu žalobcu tentoraz v postavení fyzickej osoby o zahltenie žalovaného. Uvedený
spôsob konania je v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku vedie k tomu, že
orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyselných a v tomto
prípade opakovaných žiadostí tých istých žiadateľov. Podľa žalovaného konanie žalobcu vykazuje znaky
porušenia zákazu zneužitia práva vo verejnoprávnej sfére, a to zneužitím práva na informácie. V tejto

súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru v oblasti zneužitia práva na informácie.
22. Ďalšou indíciou naznačujúcou pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle žalobcu je rozsah a kvalita
požadovaných informácií, ktorých vyhľadávanie dokáže nadmerne zahltiť a nadmerne zamestnať
žalovaného. Ďalšou indíciou je, že v období rokov 2016-2018 zaslalo občianske združenie TISžalovanému spolu osem žiadostí týkajúcich sa podujatí SP PRES. Žalobca vo všetkých žiadostiach
používa formulácie „žiadam všetky zmluvy a faktúry“, „žiadam všetky podklady“ alebo „žiadam
sprístupniť celú dokumentáciu“, v dôsledku čoho v predmetných žiadostiach ustupuje kvalita informácií

pred rozsahom. Zo všetkých 65 otázok, ktoré sú predmetom žiadosti žalobcu, bolo predmetom
rozhodnutia o nesprístupnení informácií zo dňa 16.04.2018 celkom 50 otázok. Informácie žiadané
v 48 otázkach neboli sprístupnené s odôvodnením, že žalovaný žiadnymi informáciami nedisponuje,
pretože nikdy neexistovali. Je vylúčené, aby vznikli dodatočne, keďže sa vzťahujú na rok 2016. Žalovaný
sprístupnil žalobcovi požadované informácie v rozsahu 46 strán. Žalobca uvedené informácie aj tak

žiadal opakovane. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že mnohé z požadovaných informácií sú verejne
prístupnými, či už zmluvy, ktoré sú podľa ust. § 5a zákona o slobode informácií zverejnené alebo
informácie o faktúrach, ktoré sú zverejňované na základe ust. § 5b zákona o slobode informácií na
webovomsídležalovaného.Vdanomprípadeidepodľažalovanéhooindividuálnusituáciu,kedyexistuje
dostatočný počet indícií preukazujúcich, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať
informáciu,alekonaniežalobcumázjavnešikanóznycharakteražalobcazjavnesledujezneužitiepráva,

čo je dôvodom na odmietnutie žaloby.
23. Vo vzťahu k bodu 1 žalobcovej žiadosti žalovaný zopakoval svoju argumentáciu k tomuto bodu
uvedenú v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. Povinnému zverejňovaniu podliehajú výlučne
zmluvy uzatvorené v písomnej forme. Právny základ na sprístupnenie informácie o osobných údajoch
fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v jeho informačnom systéme má povinná osoba len vtedy, ak to

ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby. Žiadané informácie
o mene a priezvisku dotknutých osôb boli a sú osobnými údajmi, na sprístupnenie ktorých nemal
žalovaný v čase vybavovania žiadosti právny základ. Žalobcom citované súdne rozhodnutia boli
vyslovené v diametrálne odlišných prípadoch. Žalovaný trvá na tom, že vec bola správne právne
posúdená, keďže zo zákona o slobode informácií a ani z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť

ani možnosť žalovaného sprístupniť alebo zverejniť osobné údaje v bode 1 žiadosti bez toho, aby
nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane osobných údajov. Aplikácia ust. § 9 ods. 2 zákona
o slobode informácií bola správna.
24. V súvislosti s bodom 9 žalobcovej žiadosti žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom
rozhodnutí. Žalobcu sa mylne domnieva, že všetky informácie požadované v bode 9 mu neboli

sprístupnené z dôvodu ochrany osobných údajov podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojení
s ochranou duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Tento dôvod
nesprístupneniainformáciísatýkalibazmlúvsposkytovateľmiumeleckýchvýkonov(hudobníci,speváci)
pre galavečer predstavenia loga SK PRES. Ostatné informácie žiadané v tomto bode neboli žalobcovi
sprístupnenézdôvodu,žežalovanýniminedisponoval.Vprípadenesprístupneniainformáciíozmluvách

inej umeleckej profesie a zmluvách uzatvorených s poskytovateľmi umeleckých výkonov, pri ktorých ide
podľa § 5a ods. 5 písm. r) zákona o slobode informácií o zmluvy, ktoré sú vyňaté z režimu povinného
zverejňovania, ich sprístupnením cestou individuálnej žiadosti na právnom základe zákona o slobode
informácií by došlo k popretiu ochrany záujmov, pre ktoré zákonodarca týmto zmluvám zaviedol osobitný
režim ochrany informácií v nich obsiahnutých v podobe ich nezverejňovania. Podľa názoru žalovaného

žalobca veľmi zjednodušene a subjektívne interpretuje ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (GDPR) resp.
§ 13 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane osobných údajov. Podľa žalobcovej interpretácie by povinná
osoba v žiadnom prípade nemusela dbať na ochranu osobných údajov, ak by sa stali predmetom žiadosti

o sprístupnenie informácií, keďže by podľa názoru žalobcu vždy prevážil oprávnený záujem tretej osoby
na ich sprístupnení. Povinná osoba nie je oprávnená na šírenie osobných údajov bez právneho základu.
25. Judikáty, na ktoré žalobca poukazuje v tejto súvislosti, sú podľa žalovaného irelevantné vo
vzťahu k danej problematike, keďže sa týkajú zverejňovania informácií o verejne známych osobách
prostredníctvom médií. V prípade novinárov a masmédií ide o diametrálne odlišné povinnosti od

povinností, ktoré je povinná dodržiavať pri sprístupňovaní informácií povinná osoba v zmysle zákona
o slobode informácií.
26. Žalovaný poukazuje na vykonaný test proporcionality, ako jedného z interpretačných nástrojov vo
vzťahu k ochrane základných práv a slobôd dotknutých osôb na jednej strane a právom na informácie na
strane druhej. S poukazom na závery všetkých konaní zo strany kontrolných a iných orgánov týkajúcich

sa predmetu žiadosti je právo žalobcu na informácie ako subjektu upozorňujúceho na veci verejného
záujmu oslabené v porovnaní právom na ochranu súkromia v spojení s právom na ochranu výsledkov
tvorivej duševnej činnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá na správnosti právneho posúdenia
aplikácie ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií.27. V súvislosti s bodom 3 žalobcovej žiadosti žalovaný uvádza, že z formulácie, žiadosti jednoznačne
vyplýva, aké dokumenty žalobca požadoval, používajúc pri tom terminológiu procesu verejného
obstarávania. Požiadavka žalobcu bola dostatočne špecifická a neobsahovala údaj, že má ísť o

„akýkoľvek dokument“. V danom prípade neprebehol proces verejného obstarávania a nemohol
sa uskutočniť ani výber víťazného uchádzača. Tieto skutočnosti boli žalobcovi viackrát oznámené.
Žalobca buď nerozumie odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v časti bodu 3 žiadosti, alebo sa snaží
argumentáciou v žalobe zavádzať. Chybne v žalobe parafrázuje tvrdenia žalovaného, že požiadavka
žalobcu nebola dostatočne určitá. Žalobca úmyselne či z nedbanlivosti prekrúca či dezinterpretuje

argumenty žalovaného, čo prispieva k zmätočnosti žaloby, čo v konečnom dôsledku môže slúžiť ako
ďalšia indícia šikanózneho výkonu práva zo strany žalobcu a naznačuje jeho nedobromyseľnosť pri
uplatňovaní jeho práva na slobodný prístup k informáciám.
28. V súvislosti s požiadavkou sprístupniť mená a priezviská osôb, ktoré sa zúčastnili hodnotenia ponúk
a výberu víťaza žalovaný uvádza, že aj keby tieto informácie mal, nebolo by ich možné sprístupniť
s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá na

tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu.
29. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť,
alternatívne odmietnuť pre prekážku skôr začatého súdneho konania resp. šikanózny výkon práva.
IV. Replika žalobcu

30. Žalobca v reakcií na prekážku skôr začatého súdneho konania, na ktorú poukazoval žalovaný
vo svojom vyjadrení, uviedol, že v danej veci nie je splnená ani jedna z dvoch podmienok uvedená
žalovaným. Vo vzťahu k totožnosti žalobcu uvádza, že konanie ma krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 6S/72/2017 bolo iniciované TIS, nie žalobcom vo svojom mene ako je to v tomto prípade. Žalovaným

uvádzané rozhodnutie najvyššieho súdu reaguje na odlišné okolnosti. Šikanózna povaha žaloby bola
najvyšším súdom vyvodená zo samotnej povahy podaní a nemožno ju bez ďalšieho dovodiť len z povahy
subjektov, ktoré žiadosti podali. Zároveň žalobca poukázal na to, že predmet a rozsah žiadostí, ktoré
uvádzavovyjadrenížalovanýpodanýchTISalebožalobcomniejetotožnýanemožnohovoriťoduplicite.
Žiadostiam o informácie podávaným TIS alebo žalobcom žalovaný opakovane odmieta vyhovieť vždy

na základe inej právnej argumentácie, preto neobstojí argumentácia, že reakcia na žiadosť žalobcu je
prakticky duplicitná. Žalovaný sa opakovane vyhýba povinnosti sprístupniť informácie. Zároveň žalobca
poukazuje na to, že sám vo svojom mene vykonáva samostatnú analytickú, prednáškovú a publikačnú
činnosť. Imanentný záujem o výkon a organizáciu SK PRES zo strany TIS ako aj žalobcu je pochopiteľný
vzhľadom na jeho pomerne kontroverzný priebeh a informácie o pochybných praktikách žalovaného

pri vynakladaní verejných prostriedkov. S ohľadom na pretrvávajúcu verejnú diskusiu a rozkol medzi
postojom žalovaného k transparentnosti SK PRES a osobami oznamujúcimi protispoločenskú činnosť
bolo podanie žiadostí o informácie jedným z prostriedkov, ako tento spor z pohľadu verejnosti vyriešiť.

31. Predmetom oboch súdnych konaní je rozdielne rozhodnutie žalovaného a aj rozdielne rozhodnutie

ministra, ktorému predchádzala odlišná žiadosť o informácie navyše podaná iným subjektom.
Predmetom oboch súdnych konaní je navyše riešenie iných právnych otázok, keďže v konaní pod sp.
zn. 6S/72/2017 bol dôvod nesprístupnenia informácií vymedzený v § 11 ods. 1 písm. h) zákona o
slobode informácií, teda nesprístupnenie z dôvodu prebiehajúcej kontroly. V konečnom dôsledku je
to práve žalovaný, ktorý v oboch prípadoch zvolil odlišnú právnu kvalifikáciu pre dôvod odmietnutia

sprístupniť požadované informácie, preto je ťažko pochopiteľné, prečo sa práve žalovaný dovoláva
totožnosti predmetu konania.

32. Žalobca poukazuje na to, že aby mohol byť akýkoľvek výkon práva označený za šikanózny,
musí byť v zmysle ustálenej judikatúry splnená základná podmienka úmyslu subjektu vykonávajúceho

právo, resp. účelu výkonu práva v podobe znevýhodniť, poškodiť druhú stranu. Dôkazné bremeno
zaťažuje v tejto súvislosti toho, kto je takýmto výkonom práva údajne poškodený. Len tá skutočnosť,
že žalovanému bolo doručených niekoľko žiadostí o informácie s veľkým počtom otázok nemôže
postačovať pre záver o zneužívajúcom výkone práva na prístup k informáciám a sama o sebe
nedokazuje zlý úmysel žalobcu. Žalobca opäť poukazuje na to, že nevybavená žiadosť cieli na málo

transparentné nakladanie s verejnými financiami. Navyše záujem žalobcu nie je náhodný a výkon
práva nie je šikanózny, čo potvrdzuje aj výsledok šetrenia NKÚ, ktorý čiastočne potvrdil podozrenia
z netransparentnosti a porušenia zákona zo strany žalovaného. Žalobca poukázal na osobitnú
a ojedinelú povahu SK PRES, na ktoré sa malo vynaložiť podľa NKÚ z verejných prostriedkov viac ako50 miliónov eur. Je teda zrejmé, že pri tak veľkej investícií vyžadujúcej uzatvorenie veľkého počtu zmlúv
je aj rozsiahlejšia žiadosť o informácie adekvátna. Skutočnosť, že bolo potrebné podať viacero žiadostí
je výsledkom odmietavého postoja žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť povinnosti sprístupniť informácie,

čím bráni verejnosti v možnosti kontrolovať, ako štát nakladá s verejným majetkom. Neexistuje nič, čo
by nasvedčovalo alebo preukazovalo šikanóznu povahu žiadostí o informácie, ako to tvrdí žalovaný.
Žalovaný dôkazné bremeno k ním tvrdenej skutočnosti neuniesol.

33. Žalobca záverom opakovane poukázal na to, že argumentáciu žalovaného, podľa ktorej

povinnostiam v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nepodliehajú zmluvy uzatvorené ústne
a konkludentne, je v zjavnom s účelom zákona o slobode informácií. Ad absurdum by touto
interpretačnou cestou bolo možné bez obmedzenia ústne a konkludentne uzatvárať zmluvy prakticky
v akejkoľvek výške, za akýchkoľvek podmienok, bez možnosti akejkoľvek verejnej kontroly. V aplikačnej
rovine by bolo v podstate povinnému subjektu dovolené obísť všetky povinnosti plynúce zo zákona
o slobode informácií jednoducho tým, že bude zmluvy uzatvárať ústnou formou.

34. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

35. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

36. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

37. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba
sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu
dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej

zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva
ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov

na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas,

39. Podľa § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva,
ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky,
s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa

týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom
vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

40. Podľa § 5a ods. 3 zákona o slobode informácií namiesto zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom

styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej
evidencii povinnej osoby podľa odseku 2 a namiesto zmluvy podľa § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a
s) sa zverejňuje informácia o uzatvorení takejto zmluvy; to neplatí, ak sa zmluva uzavrela s fyzickou
osobou, ktorá nie je podnikateľom. Na zverejňovanie informácie podľa prvej vety sa použijú odseky 6,
7, 9 a 14 rovnako.

41.Podľa§5aods.5písm.r)zákonaoslobodeinformáciípovinnezverejňovanouzmluvouniejezmluva,
ktorej predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu a zmluva, ktorú uzatvára
povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie.

42. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 498/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní
zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy, povinná osoba, ktorá
zasiela informáciu na účely jej zverejnenia v registri, zasiela túto informáciu prostredníctvom webového
sídla s tými náležitosťami:a) názov zmluvy,
b) identifikácia účastníkov zmluvy, a to ak ide o
1. právnickú osobu, uvedie sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené,

2. fyzickú osobu – podnikateľa, uvedie sa jej obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo,
ak je pridelené,
3. fyzickú osobu, uvedie sa jej titul, meno a priezvisko,
c) popis predmetu zmluvy,
d) celková hodnota predmetu zmluvy, ak ju možno určiť, vrátane dane z pridanej hodnoty,

e) dátum, keď bola zmluva uzavretá, prípadne dátum udelenia súhlasu s uzavretím zmluvy,
f) dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy,
g) dátum skončenia platnosti zmluvy, ak je zmluva uzatvorená na dobu určitú.

43. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých

informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

VI. Pojednávanie

44. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/109/2019 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/109/2019.

45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods.

3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 17.09.2025 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti žalobcu a v prítomnosti poverených zamestnankýň žalovaného.
Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Podaním zo dňa 16.09.2025 neúčasť žalobcu
na pojednávaní ospravedlnil J. L. M., C., ktorý zároveň priložil fotokópiu plnomocenstva udeleného mu
žalobcom. Z uvedeného podania ani jeho príloh nevyplýva, že by J. L. M., C. bol blízkou osobou žalobcu

v zmysle ust. § 51 ods. 2 SSP. Zároveň zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou
komorou vyplýva, že J. L. M., C. nie je zapísaný do zoznamu advokátov. Z uvedeného dôvodu súd na
podanie J. L. M. C. neprihliadal a nekonal s ním ako so zástupcom žalobcu.

VII. Právne posúdenie veci

46. Správny súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok predovšetkým s ohľadom na
námietku žalovaného, ktorý tvrdí, že v danej veci žalobcu začalo pred Krajským súdom v Bratislave iné
súdne konanie vedené pod sp. zn.: 6S/72/2017. V uvedenom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom
sp. zn.: 6S/72/2017 zo dňa 28.04.2022 vyhovel žalobe žalobcu TIS a zrušil rozhodnutie ministra
zahraničných vecí a európskych záležitostí č. 0145244/2017-KAVE-0021902 zo dňa 15.02.2017, ako aj

prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 241.920/2016-LEGO zo dňa 16.12.2016, ktorým žalovaný
rozhodoval o žiadosti o poskytnutie informácií TIS zo dňa 24.11.2016. Vzhľadom na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je predmetom prieskumu iné rozhodnutie ministra (č. 03147/2019-
KAGT-0040456zodňa15.03.2019),akoajinérozhodnutiežalovaného(č.016792/2019-LEG2-0007917
zo dňa 17.01.2019), ktoré sa týkajú žiadosti žalobcu (fyzickej osoby) zo dňa 17.12.2018, správny súd

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky totožnosti predmetu konania a ani totožnosti žalobcu.
Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že v danom prípade ide o totožnú opakovanú žiadosť, ktorú už vybavil
v rámci iného administratívneho konania, tento jeho záver sa mal prejaviť už v rámci administratívneho
konania s poukazom na ust. 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) v nadväznosti na ust. § 22 ods.

1 zákona o slobode informácií zastavením konania. Predmetom súdneho prieskumu v konaní pred
Krajským súdom v Bratislave bolo iné rozhodnutie žalovaného týkajúce sa inej žiadosti o informácie,
a preto správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná prekážka skôr začatého súdneho
konania.47. Následne sa správny súd zaoberal námietkou žalovaného ohľadom šikanózneho výkonu práva na
informácie žalobcom. V prípade oprávnenosti takejto námietky by dôsledkom bolo odmietnutie žaloby

bez jej meritórneho prejednania. Žalovaný zdôvodňuje šikanózny charakter uplatňovania práva na
informácie množstvom podaných žiadostí o informácie s totožným obsahom a tiež tým, že žalobcovi
zjavneideozahltenieorgánuverejnejsprávyanieopožadovanéinformácie,keďžeichžiadaopakovane
napriek tomu, že už ich buď dostal, alebo dostal zdôvodnenie, prečo mu ich sprístupniť nemožno.

48. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci
správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie
nie je reálny záujem získať informáciu. Odmietnutie žaloby pre zneužitie práva predstavuje výnimočný
nástroj, ktorým sa má zabrániť formalistickým a bezúčelným sporom. V zásade prichádza do úvahy
vtedy, keď žiadateľ o informácie sleduje iný cieľ ako poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode
informácií. Skutočnosť, že žalobca resp. TIS, za ktoré žalobca vystupuje ako riaditeľ podali žiadosti

o informácie, ktoré sa obsahovo prekrývajú, podľa názoru správneho súdu nemôže bez pochybností
viesť k záveru, že účelom podanej žiadosti je zahltenie orgánu verejnej správy, ako to tvrdí žalobca.
Správny súd pripomína, že informácie, o ktoré žalobca žiadal, ako aj informácie, o ktoré žiadalo TIS
a ktoré sa majú podľa žalovaného obsahovo prekrývať, neboli žalobcovi ani TIS sprístupnené v rozsahu
vymedzenom v podaných žiadostiach. Nemožno potom uprieť právo žalobcovi na súdny prieskum

argumentácie žalovaného, ktorou odôvodnil nesprístupnenie niektorých z požadovaných informácií. Za
danej situácie je tiež dôležité vziať do úvahy, že žalovaný pri rozhodovaní o žiadostiach TIS a žalobcu
nesprístupnenie informácií odôvodnil odlišnými dôvodmi (v prípade sp.zn.: 6S/72/2017 - vykonávanie
kontroly – pozn. súdu). Iná situácia by nastala v prípade, ak by žalobca ako fyzická osoba opakovane
žiadal o informácie, ktoré mu (prípadne TIS) boli preukázateľne sprístupnené. Zo žalobcovho konania

preto podľa názoru správneho súdu nie je možné vyvodiť, že účelom podania viacerých žiadostí
o informácie s podobným obsahom je zahltenie orgánu verejnej správy, ale práve naopak snaha
o získanie požadovaných informácií. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca (resp. TIS) požaduje veľké
množstvo informácií a jeho žiadosti obsahujú de facto desiatky otázok, tento dôvod sám o sebe nemôže
postačovať na záver správneho súdu o zneužití práva na informácie.

49. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 SSP predstavuje kvázi sankčný nástroj
„trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto
inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v
pochybnostiachvprospech“,tedapokiaľmákonajúcisúdpochybnosťošikanóznomkonaníkonkrétneho

účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú
intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu
naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu
spravodlivosti) (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk 14/2021 z
23. februára 2022 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky pod č. 14/2022).

50. Správny súd, keďže nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci
a ako hlavné sporné otázky medzi účastníkmi konania identifikoval:
i. vo vzťahu k bodu 1 žalobcovej žiadosti, či mená a priezviská osôb, s ktorými žalovaný uzatvoril ústne

zmluvy v súvislosti s výkonom predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ sú osobnými údajmi, ktoré
je potrebné v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií vylúčiť zo sprístupnenia vzhľadom na
to, že v prípade uzatvorenia písomnej zmluvy by tieto údaje bol žalovaný sám povinný zverejniť v zmysle
ust. § 5a zákona o slobode informácií,
ii.vovzťahukbodu9žalobcovejžiadosti,čiochranaosobnýchúdajov(menáapriezviskáposkytovateľov

umeleckých výkonov pre galavečer predstavenia loga SK PRES) v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona
o slobode informácií ochrana duševného vlastníctva v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode
informácií, vylučuje zo sprístupnenia zmluvy a faktúry (vrátane dodatkov a príloh), ktoré žalovaný
uzatvoril a vyplatil dodávateľom tovarov a služieb a poskytovateľom umeleckých výkonov pre galavečer
predstavenia loga SK PRES,

iii. vo vzťahu k bodu 9 žalobcovej žiadosti, či zmluvy v zmysle ust. § 5a ods. 5 písm. r) zákona o slobode
informácií sú vylúčené zo sprístupňovania na základe žiadosti o informácie,iv. vo vzťahu k bodu 3 žalobcovej žiadosti, či žalovaný bol povinný žalobcovi sprístupniť dokumenty
týkajúce sa procesu výberu dodávateľa galavečera predstavenia loga SK PRES, napriek tomu, že výber
sa nerealizoval formou verejného obstarávania, s ohľadom na formuláciu žalobcovej žiadosti.

51. Žalovaný v prípade nesprístupnenia informácií o mene a priezvisku osôb, s ktorými uzatvoril ústne
zmluvy aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií s poukazom na to, že v danom prípade
nejde o výnimku aplikácie tohto zákonného ustanovenia v zmysle ust. § 5a zákona o slobode informácií.
Obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov však možno uplatniť

len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty a zmyslu práva na prístup k informáciám
o činnosti verejnej moci. V danom prípade ide o informácie, ktoré aj zákonodarca považoval za potrebné
spod ochrany ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií vyňať v prípade povinne zverejňovaných zmlúv
(§ 5a zákona o slobode informácií). Dokonca aj v prípade zmlúv, ktoré nie sú povinné zverejňované
a zverejňuje sa iba informácia o ich zverejnení (§ 5a ods. 5 písm. r/ zákona o slobode informácií)
zákonodarca priamo predpokladá zverejnenie mena a priezviska zmluvnej strany v zmysle ust. § 3 písm.

b) nariadenia vlády č. 498/2011 Z. z.

52. Obmedzenie sprístupnenia informácií ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií sa nevzťahuje
na situácie (napr. § 9 ods. 3 a 4, § 5a ods. 13 zákona o slobode informácií a pod), pri ktorých
v dôsledku prevažujúceho verejného záujmu možno osobné údaje sprístupniť napriek ich povahe,

resp. ich ani nemožno považovať za informácie dotýkajúce sa osobnosti alebo súkromia fyzickej
osoby. Tým, že zákonodarca neuložil povinným osobám povinne zverejňovať ústne zmluvy, resp.
zverejňovať informáciu o uzatvorení ústnej zmluvy, nemožno vyvodiť úmysel zákonodarcu poskytnúť
týmto informáciu ochranu v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácii. Takýmto spôsobom
(uzatváraním ústnych zmlúv) by bolo možné úplne vyňať spod kontroly verejnosti informácie týkajúce sa

hospodárenia s verejnými prostriedkami, čo je priamo v rozpore s účelom zákona o slobode informácií.
Z uvedeného dôvodu, preto správny súd považoval námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení
v prípade bodu 1 žalobcovej žiadosti za relevantnú.

53. Nesprístupnenie informácií požadovaných v bode 9 žiadosti žalovaný odôvodnil ochranou osobných

údajov v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií a ochranou duševného vlastníctva v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Žalovaný pri rozhodovaní o nesprístupnení
informácií v tomto bode úplne opomenul ust. § 12 zákona o slobode informácií účinného v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že požadované dokumenty obsahujú
osobné údaje bol povinný aplikovať pravidlo selekcie a nesprístupniť iba tieto konkrétne údaje. Z dôvodu

uvedeného v ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií však v zásade nie je možné odoprieť
sprístupnenie dokumentu ako celku.

54. Argumentácia žalovaného v súvislosti s ochranou duševného vlastníctva, a teda dôvod na použitie
ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácii, nie je v danom prípade relevantná, vzhľadom

na to, že o informácie, ktoré by podliehali ochrane duševného vlastníctva, žalobca v podanej žiadosti
nežiadal, keďže žiadal o.i. zmluvy a faktúry vrátane dodatkov. V prípade, ak by požadované dokumenty
obsahovali informácie, ktoré sú výsledkom tvorivej umeleckej činnosti, ako to predpokladá autorský
zákon, je potrebné opäť uplatniť pravidlo selekcie a nesprístupniť iba časť dokumentu, obsahujúcu
informácie podliehajúce ochrane duševného vlastníctva v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona

o slobode informácií. Túto skutočnosť je však povinná osoba v rozhodnutí o nesprístupnení informácií
náležite a presvedčivo odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akého dôvodu sa na požadované informácie
vzťahuje ochrana duševného vlastníctva. Nosným argumentom žalovaného v tomto bode je skutočnosť,
že ide o zmluvy v zmysle ust. § 5a ods. 5 písm. r) zákona o slobode informácií, ktoré sú vylúčené z
režimupovinnéhozverejňovaniaaichsprístupnenímnazákladežiadostioinformáciebydošlokpopretiu

ochrany záujmov, pre ktoré zákonodarca týmto zmluvám zaviedol osobitný režim.

55. Uvedená interpretácia žalovaného však z ustanovení zákona o slobode informácií nevyplýva.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že od 01.04.2023 došlo k doplneniu ust. § 12 zákona
o slobode informácií o nový odsek, ktorý priamo ustanovuje, že dôvodom na nesprístupnenie informácie

nie je skutočnosť, že informácia je uvedená v zmluve, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou
podľa § 5a, alebo uvedená v zmluve, o ktorej sa zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy podľa §
5a ods. 3 zákona o slobode informácií. Napriek tomu, že dané ust. v čase rozhodovania žalovaného
nebolo účinné, je potrebné vziať do úvahy dôvod, pre ktoré bolo toto ustanovenie doplnené. V dôvodovejspráve k zákonu č. 428/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií je uvedené:
„Ustanovenie § 12 sa dopĺňa novým odsekom 2, ktorý explicitne uvádza, že povinná osoba nemôže
odmietnuť sprístupniť informáciu argumentom, že zmluva nepodlieha režimu povinného zverejňovania

podľa tohto zákona. V minulosti totiž tento argument využívali niektoré povinné osoby ako obštrukciu
pre účelové obmedzenie sprístupnenia.“

56. Správny súd má za to, že vzhľadom na uvedené nie je možné spochybňovať vôľu zákonodarcu
sprístupňovať na základe žiadosti o informácie, aj informácie, ktoré sú obsahom zmlúv nepodliehajúcich

povinnosti zverejňovania. Výklad, ktorý žalovaný použil na zdôvodnenie nesprístupnenia požadovaných
informácií v súvislosti s bodom 9 žalobcovej žiadosti preto nemá oporu v zákone o slobode informácií a
správny súd preto aj v tomto bode považoval žalobnú námietku za dôvodnú.

57. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že vykonal v tejto súvislosti aj test
proporcionality, ako štandardný interpretačný a aplikačný nástroj v prípade kolízie dvoch ústavných

práv. Z prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia však nijako samotné vykonanie
testu proporcionality nevyplýva. Vykonanie testu proporcionality zostalo iba v rovine konštatovania
žalovaného bez reálneho obsahu.

58. Poslednou žalobnou námietkou bolo nesprístupnenie dokumentov z výberu víťazného dodávateľa.

Žalovaný argumentoval tým, že v danom prípade žiadnymi dokumentami nedisponuje, pretože v danom
prípade nebolo potrebné vykonať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, a teda
dokumenty z verejného obstarávania neboli vyhotovené.

59. Po preskúmaní znenia žalobcovej žiadosti v bode 3, správny súd dospel k záveru, že žalovaný

chybne interpretoval žalobcovu žiadosť, ak vyvodil, že má ísť výlučne o dokumenty vyhotovené
v procese verejného obstarávania. V uvedenom bode 3 žalobcovej žiadosti sa nenachádza žiaden
odkaz na zákon o verejnom obstarávaní ani špecifikácia, že by malo ísť o dokumenty vyhotovené v
procese verejného obstarávania. Žalobca použil slovné spojenie výber víťazného uchádzača, ktoré
však nie je terminologicky špecifické len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, ako to tvrdí žalovaný.

Žalobca navyše žiadal cenové ponuky, výzvy na zaslanie ponúk, zápisnice z výberu víťaza, ako aj
všetku elektronickú a poštovú komunikáciu, teda dokumenty, ktoré nevznikajú nevyhnutne iba v procese
verejného obstarávanie. Neobstojí argumentácia žalovaného, že nie je povinný rozširovať žiadosť
o informácie, o ktorých sa iba domnieva, že by ich žalobca mohol žiadať, keďže s poukazom na znenie
žiadosti o informácie, žalobca žiadal všetky dokumenty súvisiace s výberom víťazného dodávateľa.

Tvrdenie žalovaného, že nepožadoval akékoľvek dokumenty, ale vyslovene dokumenty z procesu
verejného obstarávania, je tak v priamom rozpore so znením žalobcovej žiadosti.

60. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že uvedené dokumenty nemá k dispozícií, s poukazom na žalobcom
predložené dôkazy (Oznámenie o zastavení prešetrovania Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky zo dňa 13.06.2017, Záverečná správa – Zabezpečenie výkonu predsedníctva Slovenskej
republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
z januára 2018) možno konštatovať, že žalovaný disponuje minimálne časťou dokumentov, o ktoré
žalobca v žiadosti žiadal, keďže ponuky do výberu predložili tri subjekty. Z uvedeného dôvodu správny
súd aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.

61. Z vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd za potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie, keďže žalovaný nesprávne
subsumoval mená a priezviská osôb uzatvárajúcich ústne zmluvy so žalovaným ako osobné údaje
požívajúce ochranu v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, nesprávne vyhodnotil povinnosť

sprístupniť žalobcovi zmluvy s poskytovateľmi umeleckých výkonov, keď nesprávne vyvodil potrebu
ochrany zmlúv v zmysle ust. § 5a ods. 5 písm. r) zákona o slobode informácií a neaplikoval pravidlo
selekcie v zmysle ust. § 12 zákona o slobode informácií. Zároveň nesprávne interpretoval žiadosť
žalobcu v bode 3 pokiaľ dospel k záveru, že žalobca žiadal explicitne iba o dokumenty vyhotovené
v procese verejného obstarávania.

62. Žalobca požadoval, aby správny súd zaviazal žalovaného na sprístupnenie všetkých požadovaných
informácií z dôvodu, že správanie žalovaného vzbudzuje obavy, že sa povinnosti sprístupniť informácie
bude aj naďalej vyhýbať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vo veci tejto žalobcovejžiadosti ide o prvé rozhodnutie správneho súdu, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd
v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Správny orgán je povinný rešpektovať názor správneho súdu pod hrozbou sankcie v zmysle ust. §

80 ods. 1 písm. c) SSP. Skutočnosť, že žalovaný opakovane odmietol sprístupniť rôzne informácie
na základe rôznych žiadostí TIS a žalobcu automaticky neznamená, že žalovaný nebude rešpektovať
rozhodnutie správneho súdu.

63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného rozhodnúť o sporných bodoch 1, 3 a 9 žiadosti žalobcu

opätovne. Ak žalovaný vyhodnotí, že niektoré dokumenty nemá k dispozícií, náležite zdôvodní, prečo
takýmito dokumentami nedisponuje. Ak niektoré informácie a údaje v dokumentoch, ktorými disponuje,
je potrebné žalobcovi nesprístupniť s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona, je povinný svoju
úvahu náležite zdôvodniť, pričom dôsledne uplatní pravidlo selekcie v zmysle ust. § 12 zákona o slobode
informácií. V ostatnom rozsahu je povinný požadované informácie žalobcovi sprístupniť.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému. Výšku náhrady trov konania určí správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP).

65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).