Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724010017
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7724010017.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa
9. októbra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,
ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo
dňa 4.3.2025 sp. zn. 3T/5/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

1

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/5/2024 zo dňa 4.3.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr.zák. a z prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 1.7.2023 v čase okolo 04.00 hod. na C. D. na prístupovej ceste k E. F. najprv fyzicky napadol
na zemi ležiaceho G. A. takým spôsobom, že ho opakovane udieral oboma rukami zovretými v päsť
do oblasti hlavy. Uvedenému konaniu chcel zabrániť poškodený H. H., ktorého obžalovaný rovnako
fyzicky napadol takým spôsobom, že ho najmenej dvakrát udrel oboma rukami zovretými v päsť do

oblasti hlavy, následkom čoho od obžalovaného ustúpil, avšak obžalovaný vo svojom útoku voči G. A.
pokračoval aj naďalej, potom sa postavil a pristúpil k poškodenému H. H., opakovane sa na neho zahnal
rukami, následkom čoho spadol na zem. Týmto konaním poškodenému H. H. spôsobil podľa znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, zranenia a to pomliaždenie hornej
pery s tržnou rankou sliznice dutiny ústnej, tržnú ranu kožného krytu záhlavia, zlomeninu záhlavnej
kosti lebečnej klenby siahajúcej do strednej jamy spodiny lebečnej charakteru praskliny, pomliaždenie

mozgového tkaniva v čelových a temenných mozgových lalokoch, opuch mozgového tkaniva v čelových
a mozgových temenných lalokoch bez pretlaku stredových štruktúr, krvácanie pod tvrdé a mäkké obaly
mozgového tkaniva, subdurálne a subarachnoideálne krvácanie menšieho rozsahu, poúrazový diabetes
inspidus s dobou liečenia a dočasnej práceneschopnosti 3 mesiace, počas ktorých musel strpieť prísny
kľudový režim na lôžku s vnútrožilovým podávaním liečiv a infúznych roztokov na liečbu vnútrolebečných
zraneníanáslednepočasambulantnejdobyliečbymuselobmedziťšportovú,zvýšenúpohybovúaťažkú

fyzickú aktivitu, aktivity vyžadujúce dlhšiu pozornosť, vynucujúce si sústredenosť a pobyt na priamom
slnku alebo v teplejšom prostredí a per orálne podávanie liečiv na podporu činnosti nervových buniek
a na prevenciu vzniku poúrazovej epilepsie.

Za to bol obžalovanému podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/Tr. zák., § 37 písm. h/Tr.
zák., uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:
- H. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J., C. XXX/XX vo výške 8.476,-€
- K. C. L., M., N.: XX XXX XXX, I. I. A., L. F. X vo výške 6.394,73 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného H. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na

civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania
odôvodeného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje
za účelový, nezákonný založený na selektívnom hodnotení dôkazov. Postupom prvostupňového súdu
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie o vine založil na výpovediach svedka

poškodenéhoH.H.,G.A.,G.O.,P.K.,videozáznamL.P.,Q.R.,znalcaB.O.S..Skutkovávetavýrokovej
časti rozsudku nezodpovedá vykonanému dokazovaniu skutkového deja uvedeného v napadnutom
rozsudku. Ide predovšetkým o skutkovú vetu „avšak obžalovaný vo svojom útoku voči G. A. pokračoval
aj naďalej, potom sa postavil a pristúpil k poškodenému H. H., opakovane sa na neho zahnal
rukami následkom čoho spadol na zem”. Konštatovanie prvostupňového súdu, že otec obžalovaného

vyhľadal poškodeného považuje za účelovú konštrukciu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Otec obžalovaného bol prítomný na výsluchu poškodeného ale v žiadnom prípade s poškodeným
nekonverzoval. Rozhovor viedol len s rodičmi poškodeného. K tomuto rozhodnutiu došlo na základe
ľudského hľadiska ospravedlniť sa a vyjadriť úprimnú ľútosť nad vzniknutou situáciou. Úmyslom bolo
zachovať čestnosť a férovosť voči poškodenému, a ukázať, že vzniknutá situácia mu nie je ľahostajná.

Išlo o obdobie, kedy sa obžalovaný nachádzal vo väzbe a otec obžalovaného mal informácie z obsahu
uznesenia o vznesení obvinenia, kde sa konštatovalo, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného
H.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel napadnutie H. H., resp. k tomuto sa nevyjadroval,
tento prostredníctvom svojich právnych zástupcov, chcel v tomto konaní uzavrieť dohodu o finančnom
urovnaní za spôsobené zranenia a bolestné, avšak k dohode medzi obžalovaným a poškodeným

nedošlo. Je zrejmé, že ak by si obžalovaný nebol vedomý svojho protiprávneho konania vo vzťahu k H.
H., žiadne ospravedlnenie a snaha o uzavretie takejto dohody by zrejme realizovaná nebola”. Pokus o
akúkoľvek dohodu medzi obžalovaným, resp. otcom a poškodeným automaticky nemožno interpretovať
ako priznanie viny najmä ak obžalovaný bol v uvedenom čase vo vyšetrovacej väzbe. Skutočnosť, že
v istom štádiu konania mohol prejaviť ochotu uzavrieť dohodu prípadne poskytnúť poškodenému určité

odškodné, nemôže byť vyložené ako uznanie trestnej zodpovednosti. Ide o prejav ľudskej úcty alebo
snahy o uzatvorenie sporu a takéto konanie sa nemôže považovať za priznanie viny alebo ako dôkaz
o vine. K samotným výpovediam je nutné uviesť, že tieto sú nekonzistentné. Ide o výpoveď svedka
G. A., ktorého výpoveď je od samého začiatku nekonzistentná, rozporná a meniaca sa v kľúčových
bodoch. Nestálosť výpovede spochybňuje dôveryhodnosť a relevanciu dôkazu. Prvostupňový súd mal

podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov posúdiť výpoveď komplexne a v kontexte všetkých okolností
prípadu. Namiesto toho však bez kritického prístupu prijal výpoveď ako rozhodujúci dôkaz, a to napriek
jej evidentnej nedôveryhodnosti.

Je neakceptovateľné, že súd absolútne nevyhodnotil podstatnú skutočnosť, že svedok A. na hlavnom

pojednávaní, konanom takmer 19 mesiacov po skutku, bola výrazne odlišná, detailnejšia a v mnohých
bodoch spresnená oproti jeho predchádzajúcim výpovediam. Z hľadiska hodnotenia dôkazov je
neprípustné, aby súd automaticky prijal túto neskoršiu verziu ako hodnovernejšiu, bez toho, aby sa
zaoberal možným vplyvom plynutia času a najmä možným ovplyvnením výpovede treťou osobou -
konkrétne splnomocnenkyňou poškodeného, ktorá svedka sprevádzala, a s ktorou bol v opakovanom

kontakte. Z výpovedí svedkov G. O., P. K. a L. P. podľa prvostupňového súdu vyplynulo, že tieto
tvoria podklad pre rozhodnutie o vine. Je však nevyhnutné upozorniť, že ani jeden z týchto svedkov vo
svojej výpovedi priamo a jednoznačne neoznačil za osobu, ktorá fyzicky napadla poškodeného, preto
označovanie výpovedí týchto svedkov súdom za usvedčujúce dôkazy je nepravdivé a nezodpovedajúce
záverom dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o predložený

videozáznam vyhotovaný svedkom L. P. je potrebné uviesť, že tento nezachytáva samotný moment
útoku na poškodeného H.. Je potrebné uviesť, že poškodený bol v čase, kedy došlo k jeho zraneniu v
stave vysokej intoxikácie alkoholom, omamnými a psychotropnými látkami, čo významne ovplyvňovalo
jeho schopnosť vnímať a zapamätať si priebeh udalostí - ak vôbec niečo vnímal. Neexistuje priamesvedectvo, že to bol obžalovaný kto poškodeného fyzicky napadol. Ďalším pochybením zo strany
prvostupňového súdu je prijatie tvrdenie svedka Q. R., že obžalovaný sa ku skutku priznal. V spisovom
materiále neexistuje jediný objektívny dôkaz, ktorý by takéto priznanie preukazoval. Naopak, všetky

dostupné dôkazy svedčia o opaku. Zo záznamu o výjazde zo dňa 1. 7. 2023 vyplýva, že policajnými
orgánmi bola predostretá verzia skutku, na ktorú mal reagovať pod vplyvom alkoholu a zjavne v stave
duševného rozkolísania. Sám nevedel opísať, čo sa dialo. V tomto kontexte je evidentné, že údajné
„priznanie“ bolo vytrhnuté z kontextu, vyfabulované, alebo minimálne účelovo interpretované. Samotné
vyjadrenie ľútosti alebo priznanie nejakého konfliktu vo všeobecnosti nie je priznanie v zmysle trestného

práva, ak nie je presne identifikované, k čomu sa údajne priznáva, za akých okolností, komu a v akom
duševnom stave. Tvrdenie súdu prezentované v závere strany 9 odôvodnenia rozsudku: „následne
sa sám priznal k spáchanému skutku kladenému mu za vinu“, je neprípustné, klamlivé s čím sa nie
je možné stotožniť. Ďalším dôkazom svedčiami o vine obžalovaného má byť vypracovaný znalecký
posudok znalca B. B. A. o „primeranej orientácii a schopnosti poškodeného“ podľa ktorej bol poškodený
pri prijatí na UPS dňa 1.7.2024 o 5:06 hod. „schopný samostatnej chôdze i státia na mieste, aj napriek

somnolencii“ - a z tejto poznámky vyvodzuje záver, že poškodený bol v zásade „v pohode“. Znalec
B. B. A. vo svojom posudku uvádza, že poškodený bol pri prijatí na urgent 1. 7. 2024 o 5:06 hod.
„schopný samostatnej chôdze a státia na mieste, aj napriek somnolencii“. Tento výrok je nielen odborne
sporný, ale predovšetkým vnútorne rozporný a zmätočný - poukazuje na to, že samotný znalec si
buď neuvedomuje závažnosť medicínskeho termínu „somnolencia“, alebo zľahčuje stav pacienta tak,

aby vyhovoval súdnemu zadaniu, čo je v znaleckej činnosti absolútne neprípustné. Somnolencia je
medicínsky stav označujúci patologickú ospalosť, v ktorej človek:

- reaguje na podnety pomalšie, otupene, prípadne len po opakovanom oslovení,
- má obmedzené vnímanie okolia a ťažkosti s orientáciou,

- je často neschopný formulovať zrozumiteľné výpovede alebo spätne reprodukovať udalosti.
Takýto stav je preukázateľne nezlučiteľný s plnohodnotným vedomím, ako aj so schopnosťou
poškodeného vnímať okolie a relevantne hodnotiť, čo sa deje, čo je kľúčové z pohľadu vierohodnosti
jeho výpovedí. Aj keď je v dokumentácii zaznamenaná schopnosť pohybu, táto informácia sama o
sebe nie je dôkazom funkčnej samostatnosti. Dôležité je, v akom kontexte bol tento pohyb vykonávaný

- či bol bezpečný, či bol vykonaný raz, či bol možný opakovane a či bol pod dohľadom personálu.
Prijatie záverov znaleckého posudku prvostupňového súdu týkajúcej sa konštatovanej somnolencie, (že
osoba bola schopná stáť) je výsledom hrubého nepochopenie zdravotného stavu a zneužitie znalca
ako nástroja na potvrdenie už vopred vytvoreného záveru. Ďalším z najzávažnejších pochybení súdu je
zjavné ignorovanie odborného znaleckého posudku súdneho znalca B. B. S., ktorý mal zásadný význam

pre objektívne posúdenie skutkového stavu. Tento posudok nebol súdom riadne vyhodnotený, pričom so
závermi sa prvostupňový súd nevysporiadal, čo predstavuje podstatné porušenie zásad spravodlivého
procesu.Súdformálnekonštatovalexistenciuposudku,nonamiestotoho,abysasjehozávermiodborne
a logicky vysporiadal, jednoducho zaujal postoj mlčania. V skutočnosti posudok B. S. objektivizuje
zásadné zistenia, ktoré spochybňujú výpovede niektorých svedkov, priebeh skutku tak, ako ho popisuje

obžaloba, a v neposlednom rade aj samotnú vierohodnosť tvrdenia o fyzickom útoku.V tejto súvislosti
je nutné upriamiť pozornsoť na obhajobou zabezpečený znalecký posudok T. - znaleckej organizácie
psychiatrická spol. s r.o., ktorý sa stotožnil s konštatovaním znalca B. O. S. vo vzťahu k ovplyvneniu
poškodeného H. H. použitím alkoholu, ktoré znalec uviedol vo svojom znaleckom posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“ navrhol, aby odvolací súd
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného oslobodil
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce, sp. zn. 1 Pv 364/23/8807-49 zo dňa
09.01.2024, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právne závery
okresného súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku.V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd po riadnom a zákonnom dokazovaní dospel k správnemu, jednoznačnému
a nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, napĺňa pojmové znaky žalovaných trestných činov a že
ho spáchal obžalovaný A. B..

Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu a vykonaného dokazovania sa krajský súd v celom
rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že obžalovaný je zo skutku jednoznačne usvedčovaný
svedeckými výpoveďami G. A., L. P. a Q. R., ktorý ako príslušník U. L. K. po zastavení motorového
vozidla V. a stotožnení osôb osádky vozidla, spolujazdec – obžalovaný sa ku skutku priznal. To, že išlo
o osobu obžalovaného bolo následne objektivizované predvedením obžalovaného na miesto, kde ku

skutku došlo. Priebeh skutkové deja objektivizoval svojou svedeckou aj svedok B. G., ktorý uviedol, že
fyzickému útoku na poškodeného predchádzal verbálny a neskôr fyzický útok na G. A..

Popri týchto svedeckých výpovediach okresný súd správne poukázal aj na vykonané znalecké
dokazovanie znalcov z odboru Zdravotníctvo a Farmácia odvetvie Chirurgia, Úrazová chirurgia B. O.

S. a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistickej identifikácie P., z ktorých vyplýva, aké zranenia poškodený pri útoku obžalovaného
utrpel, resp. aké osoby sa na mieste útoku nachádzali.

Nepochybnú dôkaznú situáciu prezentuje DVD záznam vyhotovený L. P., ktorý objektivizuje priebeh

skutkového deju, ktorý zachytáva fyzický konflikt troch osôb, pričom osoba, ktorá útočila bol obžalovaný
A. B., útočiaci na G. A. a osobou brániacou bol poškodený H. H..

Skutkové zistenia korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku č. 88/2023 vypracovaného znalcom
z odboru zdravotníctvo – farmácia, odvetvie chirurgia – traumatológia B. O. S., so závermi ktorého

sa stotožnil aj krajský súd, ktorý konštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie hornej pery s tržnou
ranku sliznice dutiny ústnej, tržnú ranu kožného krytu záhlavia, zlomeninu záhlavnej kosti siahajúcej
až do strenej jamy spodiny lebečnej charakteru praskliny, pomliaždenie mozgového tkaniva v čelových
a temenných mozgových lalokoch, opuch mozgového tkaniva v čelových a mozgových temenných
lalokoch bez pretlaku stredových štruktúr, krvácanie pod tvrdé a mäkké obaly mozgového tkaniva,

subdurálne a subarachnoideálne krvácanie menšieho rozsahu a poúrazový diabetes. Rovnako tak
sa krajský súd stotožnil aj konštatovaným mechanizmom vzniku predmetných zranení, ktorých vznik
mohol byť spôsobený, ako to uvádzal poškodený H. H., ktoré boli spôsobené stredne silnou intenzitou
tupohranatým násilím.

Záverom krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť skutočnosť, že pokiaľ ide o odvolacie námietky
týkajúce sa hodnotenia vykonaných dôkazov – svedeckých výpovedí, okresný súd uviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom je nutné konštatovať, že v zásadných skutočnostiach si tieto
neodporovali.

Uvedenému záveru neodporuje ani obhajobou preložené odborné vyjadrenie č. 117/2024 vypracované
Znaleckou organizáciou psychiatrická spol. s.r.o., ktoré len upriamuje pozornosť na individuálnu
toleranciu či už alkoholu, resp. psychotropných látok u jednotlivcov.Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného
a v tejto súvislosti správne zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zohľadniac všetky

skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu trestu (pri osobe doposiaľ súdne netrestanej) a
výmery, sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že uložený výchovný trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov,
spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu ani vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť
poškodenýmspôsobenúškodu,krajskýsúdodvolanieobžalovanéhopodľa§319Tr.por.akonedôvodné
zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

1

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.