Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-5S/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200317
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák a členov

senátu: Mgr. Slavomír Podhorský a JUDr. Zuzana Berežná, v právnej veci žalobcu: ICE DREAM s.r.o. „v
likvidácii“, so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36 475 939, právne zastúpený: JUDr. Eugen
Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102283592/2018 z 20.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102283592/2018
zo dňa 20.11.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101021185/2018 zo dňa 23.05.2018

a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového, ako aj kasačného konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie

obdobie september 2014, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“)
rozhodnutie č. 101021185/2018 zo dňa 23.5.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“)
žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 75.109,52 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2014.

2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane pre
odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ v hodnote 239.063,21 eur.
Správca dane za účelom preverenia týchto dodávok požiadal poľskú daňovú správu o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“). Z odpovede poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI správca
dane zistil, že spoločnosť PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ predala tovar
(syr) späť na Slovensko pre spoločnosť PPWIN s.r.o. a mal za to, že pri tejto dodávke nebola splnená

podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a to z dôvodu, že tovar nebol
odoslaný z tuzemska do iného členského štátu. Z vykonaného dokazovania mal správca dane za
preukázané, že tovar bol prepravený priamo do Skalky nad Váhom, kde došlo k vykládke. Týmto žalobcaporušil § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH a správca dane
podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH určil rozdiel dane vo výške 4.386,46 eur.

3. Žalobca si ďalej v zdaňovacom období september 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených
obchodnou spoločnosťou S Trade Group, s.r.o. vo výške 33.901,77 eur. Správca dane nespochybnil
existenciu tovaru, avšak rozsiahlym dokazovaním dospel k záveru, že tovar z deklarovaných obchodov
nedodala spoločnosť uvedená na faktúrach. Dodávateľ S Trade Group, s.r.o. správcovi dane
nepreukázal materiálne ani vecné dodanie tovaru, nevedel ani preukázať vznik daňovej povinnosti pri

obstarávaní týchto tovarov, čím správca dane získal pochybnosti o dodávkach tovaru, pričom žalobca
tieto žiadnym spôsobom nevyvrátil. Správca dane uviedol, že nakoľko dodávateľovi nevznikla daňová
povinnosť, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet dane, ktorý deklaroval vo výške 33.901,77 eur.

4. Žalobca si taktiež v zdaňovacom období september 2019 uplatnil odpočítanie dane z faktúr
vystavených spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. vo výške 36.821,29 eur. Správca dane šetrením

o dodávateľovi žalobcu nadobudol pochybnosti o uskutočnení deklarovaných transakcii, keď dodávateľ
nevedel materiálne ani vecne preukázať dodanie tovarov ani vznik daňovej povinnosti pro obstarávaní
týchto tovarov a žalobca žiadnym spôsobom tieto pochybnosti nevyvrátil, žalobca bol navyše súčasťou
podvodného reťazca. Správca dane uviedol, že u predmetného tovaru nebol hodnoverne preukázaný
jeho skutočný pôvod, ani zabezpečenie prepravy a dospel k záveru, že táto transakcia sa neuskutočnila

týmto dodávateľom. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru a žalobcovi tak
nevznikol nárok na odpočítanie dane, ktorá bola deklarovaná vo výške 36.821,29 eur.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101021185/2018 zo dňa 23.5.2018 podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 102283592/2018 zo dňa 20.11.2018

potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

6. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že vo veci odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO
USLUGOWE „ZUZANEX“ mal vykonať prepravu tovaru odberateľ vozidlom RSTLR12, tovar mal byť
naložený v Ploskom dňa 4.9.2014 a preprava mala byť ukončená v Obojna 7437 dňa 6.9.2014. Podľa

odpovede na MVI tovar, ktorý bol predmetom fakturácie žalobcom pre PRZEDSIEBIORSTWO
HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“, mal byť už dňa 4.9.2014 dodaný touto spoločnosťou
spoločnosti PPWIN, s.r.o. s miestom vykládky vo firme Liška Slovakia, s.r.o., Skalka nad Váhom.
Preverením detailného výpisu mýtnych transakcií vozidla RSTLR12 v dňoch 4.9.2014 a 5.9.2014 bolo
zistené, že uvedené vozidlo dňa 4.9.2014 ukončilo o 18:01 hod. pohyb na území SR v mieste Nemšová

a ďalší následný pohyb tohto vozidla bol zaznamenaný až dňa 5.9.2014 o 10:07 hod. z miesta Nemšová.
Obec A. je vzdialená od Skalky nad Váhom 5,8 km, kde podľa odpovede na žiadosť o MVI bol tovar dňa
4.9.2014 vykladaný v spoločnosti Liška Slovakia, s.r.o.. Správca dane tak preukázal, že v danej veci
nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona o DPH) a to, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska

do iného členského štátu. Vzhľadom na uvedené žalovaný označil námietku o rozpore v tvrdení správcu
dane ohľadom prepravy tovaru za nedôvodnú.

7. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov
a nezrozumiteľnosť, žalovaný uviedol, že rozsah odôvodnenia pôsobí navonok bohato na prezentáciu

skutkových okolností a prijatých právnych záverov, jeho ťažiskom je prepis protokolov z kontrol
vykonaných u dodávateľov spoločnosti S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o., vyjadrení
žalobcu a stanovísk správcu dane k týmto vyjadreniam.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, že do reťazca

obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené,
že nevykonávali ekonomickú činnosť (Amato company s.r.o., Amato Eu s.r.o., PPWIN, s.r.o, N&Y s.r.o.),
z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli
previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikovali,
nespolupracovali, nepreberali poštu, nepredkladali daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných

spoločnostiach. Podľa prepravných dokladov (CMR), ktoré predložil žalobca, ako nadobúdatelia tovaru
z iného členského štátu vystupujú spoločnosti PPWIN, s.r.o, N&Y s.r.o.; tovar bol pritom prepravovaný
podľa CMR priamo od zahraničných dodávateľov k žalobcovi. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti
objednal, zabezpečil a znášal náklady na prepravu tovaru a dodávatelia neboli evidovaní v systémeŠtátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným
mäsom. Dodania tovarov boli potvrdené formálne a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu
neboli predložené žiadne dôkazy. Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o.

nepreukázali materiálny základ uskutočnenia zdaniteľných obchodov, nebolo dostatočne preukázané
vlastnícke právo k dodávanému tovaru a ani vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona
o DPH.

9. K námietkam žalobcu o dôkaznom bremene, spôsobe dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný

uviedol, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za
podmienok stanovených zákonom odpočítanie dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom. V rámci výkonu daňovej kontroly je správca dane
povinný i oprávnený kontrolovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie
ustanovení osobitných predpisov. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov pritom žalovaný
zo strany správcu dane nezistil. Žalovaný uviedol, že konštatovanie žalobcu, že predložil správcovi

dane všetky dôkazy, ktorými mal disponovať a mohol, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť, odvolací
orgán nemôže akceptovať, pretože správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly relevantnými dôkazmi
spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočet
dane. Aj napriek výzvam správcu dane daňový subjekt v tomto smere nepredložil správcovi dane
žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybnosti, a tak preukázal oprávnenosť odpočítania dane.

Žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že záver správcu dane, že dodávateľom
nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale im vnikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods.
5 zákona o DPH, v skutočnosti znamená spochybnenie samotnej existencie tovaru. Podľa správcu
dane dodávatelia nepreukázali dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, následne im nemohla vzniknúť
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a odberateľovi právo na odpočítanie dane

podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný poukázal na to, že správca dane disponuje dôkazmi, ktoré
jednoznačne dokazujú, že ide o umelé obchodné transakcie a samotní dodávatelia nevyvinuli žiadne
úsilie k tomu, aby preukázali, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru zabezpečili vierohodnosť
zdaniteľného obchodu deklarovaného vyhotovenými dokladmi. Nepreukázali, že tieto dodávky vykonali
opodstatnene, a nielen so zámerom získania daňovej výhody.

10.Knámietkedaňovéhosubjektu,čikonateľžalobcumalalebomoholvedieťoobsahuačinnostisvojich
dodávateľov, žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, z ktorých vyplynulo, že daňové subjekty
S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. neboli evidované v systéme Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy SR, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Daňové

subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nemohli nevedieť, že sa zúčastňujú na
dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené
daňové subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období. Čo sa týka vedomosti
daňového subjektu o tom, že sa svojím konaním podieľa na obchodnom reťazci s cieľom získať daňovú
výhodu, žalovaný poukázal na výpovede svedkov (konateľov spoločností N&Y s.r.o., S Trade Group,

s.r.o., Amato Company s.r.o. a Amato Eu s.r.o.) a odpovede na žiadosť o MVI, z ktorých vyplýva, že
daňový subjekt v roku 2014 objednával tovar v mene spoločnosti Amato Eu s.r.o. a Amato Company
s.r.o., ktoré boli za týmto účelom umelo vytvorené a boli len fiktívnym článkom obchodného reťazca.
Uvedené skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne dokazujú účasť žalobcu v reťazci s obchodom
s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu.

II.
Správna žaloba

11. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 102283592/2018 z 20.11.2018 podal žalobca v zákonnej lehote
správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 102283592/2018 z 20.11.2018, prípadne
aj rozhodnutie správcu dane č. 101021185/2018 zo dňa 23.5.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

12. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch. Rozhodnutie žalovaného označil za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Uviedol,žerozhodnutiežalovanéhovychádzaloznesprávnehoprávneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia,jevrozporesadministratívnymispismi,nemávnichoporuadošlokpodstatnémuporušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci samej.

13. Žalobca namietal, že vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nie je založený
na nadobudnutí vlastníckeho práva, ale na nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník.
Žalobca namietal, že dodanie tovaru, resp. právo nakladať s tovarom ako vlastník, nie je možné

podmieňovať vznikom vlastníckeho práva podľa formálnych náležitostí upravených vnútroštátnym
právom. To znamená, že nie je možné pre účely dane z pridanej hodnoty vychádzať z § 133 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo k hnuteľným veciam sa vo všeobecnosti
nadobúda prevzatím veci. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„Súdny dvor EÚ“) č. C-159/14 vo veci Koela-N EOOD, z ktorého vyplýva, že prevod práva nakladať
s tovarom ako vlastník nevyžaduje, aby bol tento hmotný majetok k nemu fyzicky transportovaný, resp.

aby ho fyzicky obdŕžal. Žalobca v predmetnej veci namietal, že žalovaný, ako aj správca dane vec po
právnej stránke posúdili nesprávne, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník podmieňovali fyzickým
prevzatím tovaru. Takto prijali nesprávny záver, že dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom
ako vlastník, nemohli tovar dodať ďalším odberateľom, a teda ani žalobcovi, resp. nebolo preukázané
dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre.

14. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal len veľmi vágne
a nepresvedčivo, v značnej miere sa obmedzil len na reprodukciu argumentov správcu dane
a nereflektoval na poukazovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“),
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval

žalobcavodvolaníaktorápodporovalaargumentáciužalobcusúvisiacusdôkaznýmbremenomsprávcu
dane, s jeho dôkaznou povinnosťou, ako aj to, že dôkazy majúce pôvod v inom konaní, nemôžu
byť rozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých správca dane prioritne založí svoje rozhodnutie. Žalobca tu
namietal, že dôkazné bremeno nie je možné rozširovať. Správca dane použil ako dôkazný prostriedok
protokoly o kontrolách u iných daňových subjektov a kontrolné zistenia založil na zisteniach, ktoré sa

bezprostredne netýkajú žalobcu. Žalobca tu poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-354/03 vo
veci Optigen Ltd a namietal, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia
vdodávateľskomreťazcinemôžebyťzmenenázdôvodupredchádzajúcichalebonasledujúcichudalostí.
Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-409/04 Teleos a namietal, že vo
veci odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ by mohol správca dane

uložiť žalobcovi platiť daň len v prípade, ak by dokázal, že tento nekonal dobromyseľne a neprijal všetky
rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na podvode.

15. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane nepreukázal, že by žalobca vedel, že prijatím plnenia sa
podieľa na daňovom podvode a žalovaný sa s uvedenou ťažiskovou námietkou žalobcu vysporiadal

len v závere rozhodnutia stručným poukazom na výpovede svedkov a na odpovede na žiadosť o MVI.
Žalobca namietal, že nie je pravda, že z doplneného dokazovania nevyplynuli žiadne iné skutočnosti
a poukazoval na zásadné rozpory medzi výsledkami zistení v rámci MVI, z ktorých vyplynulo, že v mene
spoločnosti Amato Eu s.r.o. a Amato Company s.r.o. tovar objednával konateľ žalobcu a výpoveďou
svedkov, ktorí toto popreli.

16. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybňuje existenciu tovaru, ale tvrdí, že zdaniteľný
obchodneboluskutočnenýdodávateľmiuvedenýminafaktúrach;ďalejuvádza,žeideoumeléobchodné
transakcie, no súčasne uvádza, že dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie, aby preukázali, že tieto dodávky
nevykonali len so zámerom získania daňovej výhody; uvádza, že vecné plnenie nenastalo, faktúry sú

vystavené bez reálneho podkladu, no na druhej strane uvádza, že tovar bol reálne prepravený od
českých dodávateľov priamo k žalobcovi; uvádza, že niektoré spoločnosti nevykonávali ekonomickú
činnosť a súčasne uvádza, že boli zapojené v reťazci dodávateľov. Tieto tvrdenia žalovaného označil
žalobca za rozporné a nekonzistentné.

17. Žalobca mal za to, že bolo preukázané vecné plnenie od uvedených dodávateľov a dodávatelia
vystavili faktúry na základe reálneho podkladu. O správnosti uvedeného záveru svedčí aj to, že podľa
žalovaného žalobca objednával tovar v mene spoločnosti Amato Eu s.r.o. a Amato Company s.r.o.,
ktoré tento tovar ďalej fakturovali spoločnosti S Trade Group, s.r.o. a táto ich následne fakturovalažalobcovi. Konatelia dodávateľov potvrdili existenciu tovaru, jeho dodanie žalobcovi, daň priznali
v daňových priznaniach, odviedli ju a popísali priebeh obchodov. Žalobca mal za to, že záver správcu
dane a žalovaného, že faktúry boli bez reálneho podkladu, vecné plnenie nenastalo a tovar nedodali

spoločnosti uvedené na faktúrach predstavuje extrémny rozpor medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením veci.

18. Žalobca namietal, že ťažiskovým dôkazom k neuznaniu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa
S Trade Group, s.r.o. sú odpovede na žiadosti o MVI, ktoré boli adresované v súvislosti s kontrolou

v spoločnosti S Trade Group, s.r.o.. Správca dane prisúdil výpovednú hodnotu výpovedi B. C., ktorá
oznamovala správcovi dane konkrétne poznatky a bez ohľadu na procesné označenie tohto inštitútu
„miestne zisťovanie“ v prípade B. C. išlo o svedka. Žalobca namietal, že výsledky „miestneho šetrenia“
v inom konaní nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom k prijatiu záveru, že za Amato Eu s.r.o. a Amato
Company s.r.o. tovar objednávali D. E., D. F., E. G. a H. F., a teda k nepriznaniu práva na odpočet
dane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o.. Žalobca k prevzatiu dôkazov z iného konania uviedol, že

tieto dôkazy neboli vykonané v tomto konaní voči žalobcovi, a preto došlo k obmedzeniu v uplatnení
jeho procesných práv.

III.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

19. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 30.4.2019, v ktorom označil námietky žalobcu
za nedôvodné a navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že správca dane na
základe vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. preukázal, že pri dodávke tovaru pre odberateľa

PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ obchodná transakcia neprebehla tak,
ako je uvedené na prepravných dokladoch (CMR a potvrdenia o prijatí tovaru v EÚ odberateľom
alebo inou osobou ním poverenou), tým nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vyplývajúca z § 43 ods. 1 zákona
o DPH, a to že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu.

Žalobca si ďalej uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov Slovakia Food Trading, s.r.o. a S
Trade Group s.r.o.. Vykonanými kontrolami u týchto daňových subjektov bolo zistené, že tovar bol
dodávaný v obchodnom reťazci, pričom do reťazca boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich
konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť (Amato Eu s.r.o., Amato company s.r.o.,
PPWIN, s.r.o., N&Y s.r.o.), z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník

a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so
správcom dane nekomunikovali, nespolupracovali, nepreberali poštu, nepredkladali daňové doklady a v
súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach. Podľa prepravných dokladov, ktoré predložil žalobca,
ako nadobúdatelia tovaru z iného členského štátu vystupujú spoločnosti N&Y s.r.o. a PPWIN, s.r.o..
Tovar bol pritom prepravovaný podľa CMR priamo od zahraničných dodávateľov ku žalobcovi. Bývalý

konateľ spoločnosti Amato Company s.r.o. uviedol, že tovar išiel priamo k žalobcovi od jeho dodávateľov,
tento neskladoval, keďže nemal sklady. K nakládkam tovaru sa nevedel vyjadriť, preprava mala byť
zabezpečená dodávateľmi a cena tovaru bola vrátane prepravy. Spoločnosť nemala zamestnancov
ani majetok a doklady odovzdala právnemu nástupcovi, ktorý ich stratil pri sťahovaní. Spoločnosť
Amato Company s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie 2. štvrťrok 2014. Spoločnosť Amato Company s.r.o. nevykonávala skutočnú ekonomickú
činnosť, nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a pri uvedených obchodných
transakciách vystupovala ako nárazník. Bývalý konateľ spoločnosti N&Y s.r.o. si nevedel spomenúť na
odberateľa S Trade Group, s.r.o. a vzájomnú spoluprácu si presne nepamätal. Kontakty získaval cez
známych e- mailom, nespomínal si, s kým konkrétne v rámci tohto obchodného prípadu komunikoval.

Uviedol, že prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Tradeco s.r.o. priamo na spoločnosť S Trade
Group s.r.o., čo je v rozpore so zisteniami správcu dane, keďže tento zistil, že mrazený tovar bol
vyložený v sklade žalobcu v Ploskom. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal, zabezpečil a znášal
náklady na prepravu tovaru, dodávatelia neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej
správy SR, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Dodania tovarov boli

potvrdené formálne a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu neboli predložené žiadne dôkazy.
Daňové subjekty S Trade Group, s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nepreukázali materiálny základ
uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, ani vznik daňovej povinnosti. Konateľ spoločnosti
PPWIN, s.r.o. B. H., uviedol, že konateľom tejto spoločnosti sa stal na upozornenie známych, ponukabola uverejnená na internete, doklady podpísal u notára, za čo dostal finančné vyrovnanie. Sídlo
spoločnosti nepozná, nikdy tam nebol, k vykonávaniu ekonomickej činnosti spoločnosti PPWIN s.r.o.
za rok 2017 sa vyjadril, že malo ísť o kúpu a predaj železa, prípadne iný druh tovaru, ktorý nepoznal.

K fakturovaným obchodom so spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. nič nevedel, ani o aký druh
tovarov išlo a kto bol dodávateľom tovaru do spoločnosti PPWIN, s.r.o., nepoznal nikoho zo spoločnosti
Slovakia Food Trading s.r.o., odberateľské faktúry pre túto spoločnosť za predaj tovaru nevystavoval,
osobne nepodpisoval, pečiatku so svojím podpisom dal vyrobiť a odovzdal ju notárovi, nevlastní žiadne
doklady ani iné dokumenty z účtovníctva spoločnosti PPWIN, s.r.o.. Na základe zistených skutočností

správca dane mal preukázané, že spoločnosť PPWIN, s.r.o. nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť
a plnila úlohu „bieleho koňa“, ktorý je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí vystavujú faktúry za účelom
odpočítania dane. Žalovaný opakovane uviedol, že daňové subjekty, ktoré nevykazujú ekonomickú
činnosť, nemohli nadobudnúť ani žiadne právo disponovať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 zákona
o DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že § 24 ods. 4 daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane pri
vykonávaní daňovej kontroly nemohol poukázať na skutočnosti zistené v daňových kontrolách u iných

daňových subjektov. Výsledky daňovej kontroly podľa správcu dane aj podľa žalovaného jednoznačne
dokazujú účasť žalobcu v reťazci daňových subjektov s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom
za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu, a tým, že dodávateľom nevznikla
daňovápovinnosťpodľa§19ods.1zákonaoDPH,anižalobcovinemohlovzniknúťprávonaodpočítanie
dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Daňové subjekty

Slovakia Food Trading, s.r.o. a S Trade Group s.r.o. nemohli nevedieť, že sa zúčastňujú na dodávkach
tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené daňové
subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období. Čo sa týka vedomosti žalobcu o tom,
že sa svojím konaním podieľa na obchodnom reťazci s cieľom získať daňovú výhodu, žalovaný poukázal
na výpovede svedkov (konateľov žalobcu a spoločností N&Y, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., Amato

Company s.r.o. a Amato Eu s.r.o.) a odpovede na žiadosť o MVI č. 1500106/2015 a č. 1499761/2015
zo dňa 02.10.2015, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt S Trade Group, s.r.o. v roku 2014 objednával
tovar v mene spoločností Amato Eu s.r.o. Amato Company s.r.o., ktoré boli za týmto účelom umelo
vytvorené a boli len fiktívnym článkom obchodného reťazca, pritom žalobca na svoju obhajobu poukázal
na výpovede svedkov, ktorých tvrdenie nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. K námietke

žalobcu, že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami v súvislosti
s rozložením dôkazného bremena, žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP vo veci G. I. proti H. zo dňa 21.1.2009 a rozsudok
ESĽP vo veci Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.4.1994) a ÚS SR (napr. III. ÚS 209/04, III.
ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú

vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na
zásadnú a relevantnú námietku.

20. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 13.5.2019, v ktorom uviedol, že
judikatúra ESĽP a ÚS SR uvedená žalovaným vo vyjadrení sa aplikuje na súdne rozhodnutia a nie na

rozhodnutia v daňovom konaní, nakoľko pri správe daní sa postupuje podľa daňového poriadku, ktorý
má samostatnú úpravu koncentrácie daňového konania, resp. jej zákazu. Žalobca poukázal na § 74 ods.
2 prvá veta daňového poriadku a uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že daňový orgán sa musí
vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky uvedené v odvolaní. Žalobca uviedol,
že žalovaný sa pri výklade a aplikácii § 74 ods. 2 daňového poriadku natoľko odchýlil od jeho znenia, že
zásadne poprel jeho účel a význam, čo je dôkazom, že jeho rozhodnutie napadnuté žalobou vykazuje
znaky arbitrárnosti. Žalobca tu poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS
110/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 127/07.

21. Žalobca ďalej poukázal na jeho ťažiskový argument v odvolaní, a to na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-409/04 vo veci Teleos, z ktorého vyplýva, že správca dane by mohol žalobcovi uložiť povinnosť
zaplatiť daň len v tom prípade, ak by dokázal, že nekonal dobromyseľne a neprijal všetky rozumné
opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na podvode. Uvedené správca dane nezistil,

pretouloženiepovinnostiplatiťdaňjevrozporesozákonom.Taktiežpoukázalnajehonámietkuuvedenú
v správnej žalobe, že B. C. počas miestneho zisťovania oznamovala konkrétne poznatky vzťahujúce sa,
okrem iných subjektov aj k žalobcovi, jej výsluch bol vykonávaný za účelom získania takýchto poznatkov
avosobeB.C.išloosvedka.Žalobcanemoholuplatniťsvojeprávoklásťsvedkoviotázky,čímsaznačneobmedzila jeho možnosť účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Žalobca
ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 60/2017 zo
dňa 30.1.2018, z ktorého vyplýva, že znakom podvodu v zmysle európskej judikatúry je skutočnosť, že

jeden z účastníkov daň neodvedie a ďalší si ju odpočíta; tým v podstate dochádza k narušeniu daňovej
neutrality. Nemožno však striktne za „jedného“ a „ďalšieho“ automaticky považovať „ktoréhokoľvek“
z účastníkov reťazca obchodu, ale je vždy treba hľadať skutkový kontext a príčinnú súvislosť medzi
nezaplatením dane a nárokovaným odpočtom a preukázaním vedomosti o skutočnostiach svedčiacich
o podvodnom konaní za účelom získania odpočtu na dani medzi týmito subjektmi. Opačným spôsobom

by bola zakladaná objektívna zodpovednosť za pohyb a osud tovaru. Žalobca mal za to, že správca dane
postupuje tak, že daň vyrubí fakticky komukoľvek, resp. uprednostňuje jej vybranie u toho daňového
subjektu, u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie a je zjavné, že daňový výnos bude
zaručený. Žalobca uviedol, že v predmetnom konaní nastal stav, že postupom daňových orgánov sa
zakladá objektívna zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného v obchodnom reťazci. Z dôvodu
neodvedenia dane niektorým subjektom v reťazci bol odmietnutý nárok na odpočet ktorémukoľvek

ďalšiemu účastníkovi reťazca, teda aj spoločnosti S Trade Group, s.r.o. a aj žalobcovi, pretože u týchto
spoločností je inkaso dane formou nepriznania práva na odpočítanie dane zabezpečené. Žalobca mal
preto za to, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od uvedených
dodávateľov je, že táto daň nebola niektorým z daňových subjektov v reťazci dodávateľov odvedená
a od uvedených subjektov je nevymožiteľná. Žalobca napokon uviedol, že v internom riadiacom akte

žalovaného č. 42/2014 je stanovené, že v odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia,
ktoré sa vôbec nevykonali, ale ako podporný dôkaz možno použiť aj dôkaz zistený od iného orgánu,
napr. od iného správcu dane, prípadne od orgánov polície.

IV.
Konanie pred správnym súdom

22. Dňa 17.9.2020 Krajský súd v Prešove vyhlásil rozsudok sp. zn. 5S/8/2019, ktorým vo výroku I.
zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.

23. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/78/2020 zo dňa 14.04.2022 rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku vyslovil právny názor, podľa
ktorého Krajský súd aplikoval § 140 SSP, avšak bez toho, aby bola v plnej miere naplnená zákonná
podmienka na jeho aplikáciu, teda totožnosť predmetu konania, Keďže nešlo o posúdenie uskutočnenia

zdaniteľných obchodov dodaných žalobcovi deklarovaným dodávateľom Slovakia Food Trading, s.r.o..
Takýmto odôvodnením rozhodnutia krajského súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces. V ďalšom konaní sa mal Krajský súd vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu
uvedenými v správnej žalobe a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

24. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach.

25. Správny súd v Košiciach vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 11.09.2025 a vec prejednal
za účasti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na
prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu zotrval na obsahu podanej žaloby, ako
aj následne podaných vyjadrení.

VI.
Relevantná právna úprava

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá konáv postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

27.Podľa§43ods.5zákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,
v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom
štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak

platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný
preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a
priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,
bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta
a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu

miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä
zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za
prepravu tovaru.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

VIII.
Právny názor správneho súdu

35. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v

medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
bolo potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

36. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2014 vo výške 75.109,52
eur. Vo vzťahu k faktúram vystaveným spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE
„ZUZANEX“ podľa žalovaného nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu,

že tovar nebol odoslaný z tuzemska do iného členského štátu. Vo vzťahu k uplatnenému odpočítaniu
dane z faktúr vystavených spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. vo výške 36. 821,29 eur správca
dane dospel k záveru, že táto transakcia sa neuskutočnila týmto dodávateľom, dodávateľovi nevznikla
daňová povinnosť z dodania tovaru a žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane.

37. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
nebola preukázaná vedomá účasť žalobcu na daňovom podvode, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní.

38. Vo vzťahu k faktúram vystaveným spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE
„ZUZANEX“ správny súd uvádza, že o splnení podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z
tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník vyčerpal svoje
dôkazné bremeno na preukázanie prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a

prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte, dôkazné bremeno sa presúva
na správcu dane.

39. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich
sa ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych

podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady neodrážajú
realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné, k čomu v uvedenom prípade nedošlo.
Dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na
základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54).
V rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža

všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva
upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym
orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva
na vrátenie DPH (rozsudok SDEÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“
Mariano Previti a i, bod 46).

40. V prípade odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ nebola
splnená základná podmienka pre oslobodenie uvedená v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z
dôvodu, že nebola splnená podmienka odoslania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca
dane nespochybnil, že fakturovaný tovar bol dodaný žalobcovi, ale nebolo preukázané, že tovar dodala

spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., pretože na prepravných dokladoch (CMR) je uvedený príjemca
PPWIN, s.r.o., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť bola oprávnená nakladať s tovarom ako vlastník.41. Na základe odpovede na žiadosť č. 1768848/2015 bolo zistené, že spoločnosť
PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ predala syr späť na Slovensko pre
spoločnosť PPWIN s.r.o., Partizánske. Predaný tovar prepravil J. G., preprava syra sa uskutočnila

vozidlom RSTLR12 cez hraničný prechod Barwinek, na trase Poprad – Krecin, miesto vyloženia vo firme
Liška Slovakia, s.r.o..

42. Pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania a tým istým
dopravným prostriedkom sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo

prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia
tovaru, vychádzajúc z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

43. Z uvedeného vyplýva, že obchodná transakcia neprebehla tak, ako je uvedené na prepravných
dokladoch (CMR a potvrdeniach o prijatí tovaru v EÚ odberateľom alebo osobou ním poverenou),
ale tovar bol po jeho naložení v Ploskom na dopravný prostriedok s evidenčným číslom RSTLR12

prepravený priamo do Skalky nad Váhom, kde došlo k jeho vykládke.

44. Pri uvedenom uplatnení oslobodenia od dane správca dane správne konštatoval zo strany žalobcu
porušenie ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č.
222/2004Z.z.aprivyčíslenídaňovejpovinnostivychádzalzustanovenia§22ods.1zákonač.222/2004

Z. z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu,
ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo
služby, zníženú o daň (na porovnanie rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. PO-5S/3/2019 zo
dňa 17.09.2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR rozsudok sp. zn. 6Sžfk/78/2020 zo dňa
21.04.2022).

45. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o. a Slovakia Food
Trading, s.r.o. správny súd uvádza, že pokiaľ sa správca dane rozhodne odmietnuť odpočet dane
z pridanej hodnoty pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, účasť na daňovom podvode sa ďalej
neskúma. Inak povedané, v prípadoch podvodných konaní na dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávne

podmienky odpočtu zásadne splnené (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 20. 9. 2023,
sp. zn. 4Sfk/81/2022).

46. Neuznanie odpočítania dane od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o. správca dane odôvodnil
najmä výsledkami kontroly uvedeného dodávateľa (protokol zo dňa 27.05.2016). Z uvedeného protokolu

vyplýva, že spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nakupovala
tovar od dodávateľov TWARDZIK CZ, s.r.o., PPWIN, s.r.o., MADE GROUP, s.r.o. (CZ), Arkileva, s.r.o.
(CZ) a CROSS CONSULTING, s.r.o. (Penia, s.r.o.). Správca dane nespochybnil, že fakturovaný tovar
bol dodaný žalobcovi, ale nebolo preukázané, že tovar dodala spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o.,
pretoženaprepravnýchdokladoch(CMR)jeuvedenýpríjemcaPPWIN,s.r.o.,pričomsprávcadanezistil,

že táto spoločnosť bola oprávnená nakladať s tovarom ako vlastník.

XX. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)

odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

48. Odpočítanie dane môže byť aj v zmysle uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ
obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. V posudzovanom prípade správny
súd uvádza, že rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú vnútorne nekonzistentné a zmätočné,
keď sa javí, že dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods.
1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH sa odvíja od dvoch skutočností a to,
že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona

o DPH a zároveň, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje daňového
podvodu. Podľa názoru správneho súdu je takéto ponímanie rozporné. V prípade, ak správca dane
skúma alebo poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok daňovým subjektom, následne už
účasť na daňovom podvode nepreukazuje.49. Správca dane porovnal fakturované dodávky tovaru v reťazci dodávateľov kontrolovaného platiteľa
S trade Group s.r.o.: Arkileva s.r.o. (CZ), resp. MADE GROUP, a.s. (CZ) – PPWIN .r.o. – Slovakia Food

Trading, s.r.o. – S Trade Group s.r.o., z čoho vyplynulo, že preverované obchodné transakcie nesú znaky
podvodného konania, a že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získať daňovú výhodu. Správca
dane nespochybnil, že fakturovaný tovar bol dodaný žalobcovi, ale nebolo preukázané, že tovar dodal
subdodávateľsky deklarovaný priamy dodávateľ a samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň,
nezakladá právo na odpočítanie dane (strana 16,17 a 39 rozhodnutia správcu dane).

50. Správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok
odpočtu zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou spochybniť vierohodnosť dokladov predložených
daňových subjektom preukázateľne. Dôkazná situácia tak, ako vyplýva z administratívneho
spisu, nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti údajov uvedených v dokladoch
predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti. Dôkazná situácia nenasvedčuje ani nesplneniu

hmotnoprávnych podmienok. Správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach opakovane
zdôraznili, že nie je sporná materiálna existencia plnenia ani to, že žalobca tovar ďalej použil na
účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Za sporné označili správne orgány osobu dodávateľa.
Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status - platiteľ dane.

51. Neuznanie odpočítania dane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o. bolo odôvodnené výsledkami
kontroly u tohto dodávateľa. Správca dane nespochybnil, že tovar bol dodaný žalobcovi, ale nebolo
preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Správca dane vo svojom rozhodnutí (napr. strana
87, 95, 101) uvádza, že žalobca sa priamo podieľal na transakciách poznačených podvodom tým,
že objednával tovar v mene spoločnosti Amato EU, s.r.o. a Amato Company, s.r.o., ktoré tovar ďalej

fakturovali spoločnosti S Trade Group, s.r.o. Vychádzal pritom z odpovede na žiadosť o MVI, z ktorej k
vyplýva, že pri objednávaní tovaru za spoločnosť S Trade Group, s.r.o. vystupovali D. E., K. F. a H. F..

XX. Správca dane na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že obchodovanie s tovarom
uvedeným na faktúre dodávateľa S Trade Group, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2014 sa

neuskutočnilo týmto platiteľom. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale vznikla
mu povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože základným predpokladom
vzniku nároku na odpočítanie dane ju platiteľa je podľa § 49 ods. 1 skutočnosť, že vznikla daňová
povinnosť u dodávateľa tovaru. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na
odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej

uvedenia vo faktúre. Z tohto dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 33.901,77
eur z faktúr vyhotovených daňovým subjektom S Trade Group, s.r.o..

53. Podľa správcu dane obchodné transakcie nesú znaky podvodného konania v celom reťazci
dodávateľov za účelom získania daňovej výhody a žalobca musel o týchto podvodných konaniach

vedieť. Tovar objednával D. E., konateľ spoločnosti S Trade Group, s.r.o., F. Gallik, konateľ žalobcu,
V. Pagurko, zamestnanec žalobcu, resp. H. F. priamo u dodávateľa z iného členského štátu. Tovar bol
objednávaný v mene spoločností Amato EU, s.r.o. a Amato Company, s.r.o., čo potvrdila zahraničná
daňová správa v odpovediach na medzinárodnú výmenu informácií a nepriamo aj konateľ týchto
spoločností I. L.. Spoločnosť PPWIN, s.r.o. podľa vyjadrenia jej konateľa ekonomickú činnosť reálne

nevykonávala, čo indikuje záver, že plnil úlohu „bieleho koňa“, ktorý bol súčasťou reťazca dodávateľov,
ktorí vystavovali faktúry za účelom odpočítania dane v reťazci odberateľov Slovakia Food Trading,
s.r.o., S Trade Group, s.r.o., žalobca. Daňové subjekty v reťazci dodávateľov nenadobudli vlastnícke
právo nakladať s fakturovaným tovarom ako vlastník, faktúry boli vystavované bez ekonomického
opodstatneniascieľomzískaťdaňovúvýhodu,došlokichzlúčeniu,vymazaniuexoffo,prípadnezásielky

nepreberajú v odbernej lehote. Žalobca nepredložil dôkazy potvrdzujúce uskladnenie predmetného
tovaru a nepreukázal, že mal náklady súvisiace s obstaraním a skladovaním fakturovaného tovaru.

54. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho nemohla ani
skutočnosť,žežalobcanepredložildôkazypotvrdzujúceuskladneniepredmetnéhotovaru,t.j.nepredložil

žiadnu zmluvu o nájme skladových priestorov, vlastníctvo skladových priestorov a ani faktúry za
prenájom skladových priestorov, nepreukázal žiadne náklady súvisiace s obstaraním, resp. skladovaním
mrazeného tovaru.55. Správca dane účasť žalobcu v tomto reťazci hodnotil ako účasť na daňovom podvode (II). Všetko
zdôrazňujúc preukázanú vedomosť žalobcu o tomto charaktere obchodného reťazca (napr. strana 45
a 46 rozhodnutia žalovaného).

56. Žalovaný neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňoval primárne (I) zneužitím práva,
keď zdaniteľný obchod, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť reťazca so
zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným účelom
zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.

57. A nakoniec neuznanie odpočtu DPH odôvodňovali tak žalovaný, ako správca dane (III) nesplnením
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (keď podľa nich došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2
zákona o DPH, teda ustanovení pojednávajúcich o hmotnoprávnych podmienkach odpočtu a nebolo
preukázané dodanie tovaru žalobcovi jeho dodávateľom, a následne ani dodanie tovaru odberateľom
žalobcu).

58. Problematike zneužitia práva v oblasti DPH sa venuje právna veda, ako aj judikatúra Súdneho dvora.
V tejto súvislosti sa často uvádza Rozsudok Súdneho dvora v učebnicovom prípade Halifax v ktorom
Súdny dvor konštatuje: „Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia
napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo

vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej
poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku
objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Keď
bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená
situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.“

59. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle
judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého
účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu
dochádza vtedy, keď napríklad jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník

si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia (ako už však bolo uvedené
vyššie v texte, podvodný účel uskutočnených dodávok nič nemení na ich objektívnej kvalifikácii ako
dodávok podliehajúcich DPH). Daňový podvod je formou úmyselného vyhýbania sa daňovej povinnosti,
ktoré je postihnuteľné podľa trestného práva (tento pojem sa však vyčlenil z intencii rýdzo trestného
práva a má svoje miesto aj v oblasti daňového práva). Tento pojem zahŕňa rôzne situácie, v ktorých sa

úmyselne predkladajú nepravdivé vyhlásenia alebo falošné dokumenty. Daňový únik tvoria najmä rôzne
nezákonné opatrenia, pri ktorých sa daňová povinnosť utajuje alebo ignoruje, t. j. daňový subjekt platí
menšiu daň, než mu vyplýva platiť zo zákona (prípadne si žiada vrátiť väčšiu daň, než ktorá mu prináleží)
tým, že utajuje svoje zdaniteľné obchody a transakcie (alebo ich existenciu umelo predstiera) alebo
informácie pred daňovými orgánmi. Preto možno daňový podvod vymedziť ako úmyselné protiprávne

konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním
podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu
daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby
páchajúcej daňový podvod.

60. Zneužitie právnej regulácie spoločného systému DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora sa od
podvodného konania odlišuje tým, že pri zneužití práva zvyčajne nedochádza k priamemu porušeniu
právnych noriem. Ide o situácie, keď nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd
podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade
štátu. Sledovaným cieľom tohto konania daňového subjektu je alebo a) aby sa vyhol daňovým

povinnostiam, alebo b) získal daňové zvýhodnenie. Keďže prestáva byť takéto konanie subjektu
výkonom práva, stáva sa protiprávnym konaním.

61. Pri správnej aplikácii podmienok zneužitia práva alebo podvodu nemôže byť zo strany správcu dane
konanie daňového subjektu vyhodnotené ako zneužívajúce a zároveň ako daňový podvod.

62. V súvislosti s preukázaním účasti žalobcu na daňovom podvode správny súd odkazuje na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel (C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv.
Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Preodopretie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť
kladne zodpovedané nasledujúce otázky: a) vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový
únik?, b) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované

zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené?, d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt? Dôkazné bremeno pritom zaťažuje správcu dane.“

63. Čo je v posudzovanej veci podstatné, danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre
zneužitie práva, ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky

odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných
skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným
testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú
preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa vylučujúce, a v
zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva
na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

64. Preto ak žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie
práva na odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia sa vyznačujú
zmätočnosťou.

65. Žalobca ďalej namietal, že vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nie je založený
na nadobudnutí vlastníckeho práva, ale na nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník. K tejto
žalobnej námietke správny súd uvádza, že koncept prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník
ako autonómny koncept spoločného systému DPH nezávislý od vnútroštátnych podmienok prechodu
vlastníctva (či už právneho alebo ekonomického) podľa judikatúry Súdneho dvora zahŕňa každý prevod

hmotného majetku stranou, ktorý umožní inej strane efektívne nakladať s týmto majetkom, akoby bola
jeho vlastníkom (C-320/88, body 7 a 8). Dodanie tovaru, resp. právo nakladať s tovarom ako vlastník
teda nie je možné podmieňovať vznikom vlastníckeho práva podľa formálnych náležitostí upravených
vnútroštátnym právom. To znamená, že nie je možné pre účely dane z pridanej hodnoty vychádzať
z § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo k hnuteľným veciam sa vo

všeobecnosti nadobúda prevzatím veci. Žalovaný, ako aj správca dane vec po právnej stránke posúdili
nesprávne, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník podmieňovali fyzickým prevzatím tovaru. Takto
prijali nesprávny záver, že nakoľko dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník,
nemohli tovar dodať ďalším odberateľom.

66. Žalobca taktiež namietal, že v procese daňovej kontroly boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly
z iných daňových kontrol. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový poriadok výslovne uvádza, že ako
dôkaz môžu byť použité protokoly o daňových kontrolách, túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

IX.
Záver

67. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako

aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191
ods. 3 písm. a) SSP), preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191
ods. 4 veta prvá SSP).

XX. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne
posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, spojení s § 467 ods. 3 SSP tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov súdneho, ako aj

kasačného konania.

70. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.