Rozsudok – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010386
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623010386.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/XX, D., t.č. E. XX/XX, D.,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistených dňoch v období od mesiaca apríl roku 2016 do 4.7.2019 a následne od mesiaca
december 2020 až do dňa 3.2.2023 v meste D., na ulici C., v priestoroch rodinného domu s popisným
číslom XXX/XX v nepravidelne opakujúcich sa intervaloch v rámci týždňa a mesiaca, niekedy raz za
týždeň, niekedy raz za mesiac, niekedy dvakrát do mesiaca, svoju družku F. G., nar. X.X.XXXX, trv.
bytom D., C. XXX/XX bezdôvodne bil fackami na tvár, kričal na ňu, vyvolával hádky, vyvolával strach
a stres, pocity menejcennosti a bezdôvodne ju iným spôsobom zraňoval, znevažoval, dehonestoval

a degradoval ju, a to najmä tým, že ju v domácnosti bezdôvodne udieral dlaňou ruky do oblasti tváre, čím
jej spôsoboval rôzne podliatiny na tvári, jedným útokom jej zlomil zub, ktorý mala po ošetrení u zubára,
z dôvodov napríklad, keď pes roztrhal sliepku, alebo dňa 3.2.2023 v čase asi po 22:00 hod., z dôvodu, že
boli zlepené cestoviny, ju v priestoroch kuchyne udrel trikrát otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre, na čo
F. G. po prvom údere spadla chrbtom na roh kuchynskej linky, kde si narazila pravú stranu chrbta, potom
sa postavila, následne jej dal druhý úder, po ktorom odletela k stene, kde sa udrela do vypínača, čím aj
zhasla svetlo v kuchyni a potom po tretom údere do oblasti tváre spadla medzi práčku a kuchynskú linku,
pričom pri páde si udrela hlavu o kraj kuchynskej linky a rozrazila si hornú peru, začala z pery krvácať

a potom jej povedal, keď videl, že jej tečie krv „ Bodaj by si vykrvácala“, čím jej spôsobil tržnú ranu na
hornej pere, asi 2 cm dlhý zakrvavený škrabanec na hornom čele v strede, menší škrabanec v strede
nosa, zakrvavenú ranu s opuchom vo vlasatej časti tela na ľavej strane, viaceré modriny v chrbtovej
časti,pričomtotokonaniepoškodenápociťovalaakopríkorie,fyzickéapsychickéutrpenie,bálasaosvoj
život a zdravie, o život a zdravie svojich detí, ak by sa jej niečo stalo, po bitke nevychádzala von, alebo
si musela skrývať modriny, mala výčitky svedomia z dôvodu, že obviňovala seba za jeho konanie,

teda

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním
strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej
bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas

čím spáchal- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Senica dňa 3.7.2023 obžalobu pod č.
H. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 3.7.2023, ktorou kládol obžalovanému A. A. za vinu spáchanie prečinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný
mal dopustiť na skutkovom základe, že: v presne nezistených dňoch v období od mesiaca jún roku
2016 do 4.7.2019 a následne od mesiaca december 2020 až do dňa 3.2.2023 v meste D., na ulici C.,
v priestoroch rodinného domu s popisným číslom XXX/XX v nepravidelne opakujúcich sa intervaloch
v rámci týždňa a mesiaca, niekedy raz za týždeň, niekedy raz za mesiac, niekedy dvakrát do mesiaca,

svoju družku F. G., nar. X.X.XXXX, trv. bytom D., C. XXX/XX bezdôvodne bil fackami na tvár, kričal na
ňu, vyvolával hádky, vyvolával strach a stres, pocity menejcennosti a bezdôvodne ju iným spôsobom
zraňoval, znevažoval, dehonestoval a degradoval ju, a to najmä tým, že ju v domácnosti bezdôvodne
udieral dlaňou ruky do oblasti tváre, čím jej spôsoboval rôzne podliatiny na tvári, jedným útokom jej zlomil
zub, ktorý mala po ošetrení u zubára, z dôvodov napríklad, keď pes roztrhal sliepku, alebo dňa 3.2.2023

v čase asi po 22:00 hod., z dôvodu, že boli zlepené cestoviny, ju v priestoroch kuchyne udrel trikrát
otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre, na čo F. G. po prvom údere spadla chrbtom na roh kuchynskej
linky, kde si narazila pravú stranu chrbta, potom sa postavila, následne jej dal druhý úder, po ktorom
odletela k stene, kde sa udrela do vypínača, čím aj zhasla svetlo v kuchyni a potom po tretom údere do
oblasti tváre spadla medzi práčku a kuchynskú linku, pričom pri páde si udrela hlavu o kraj kuchynskej

linky a rozrazila si hornú peru, začala z pery krvácať a potom jej povedal, keď videl, že jej tečie krv
„ Bodaj by si vykrvácala“, čím jej spôsobil tržnú ranu na hornej pere, asi 2 cm dlhý zakrvavený škrabanec
na hornom čele v strede, menší škrabanec v strede nosa, zakrvavenú ranu s opuchom vo vlasatej časti
tela na ľavej strane, viaceré modriny v chrbtovej časti, pričom toto konanie poškodená pociťovala ako
príkorie, fyzické a psychické utrpenie, bála sa o svoj život a zdravie, o život a zdravie svojich detí, ak by

sa jej niečo stalo, po bitke nevychádzala von, alebo si musela skrývať modriny, mala výčitky svedomia
z dôvodu, že obviňovala seba za jeho konanie.

Súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
por., že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej F. G., svedkov

I. H., J. H., C. K., C. A., L. A., M. B., L. N., ppráp. M. G., ppráp. O. P., výsluchom znalcov H. A. B., H.,
C. Q. G., H. N. O., H. C. J. E., H., resp. prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, ďalej boli
oboznámené aj vypracované znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú uvedené nižšie a sú
súčasťou spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spáchanie skutku popiera, uvádzal, že skutok
sa nestal a vymyslela si ho poškodená. Tá tak mala urobiť z dôvodu, že ich vzťah už nefungoval
a obžalovaný si našiel druhú partnerku, s ktorou chcel žiť. Obžalovaný uviedol, že od poškodenej chcel
odísť a predať dom, v ktorom bývali. K spolužitiu s poškodenou sa obžalovaný vyjadril, že poškodená
ako žena nebola zlá, ale hádali sa spolu, pričom hlavným dôvodom ich hádok bol neporiadok u nich

doma a to, že poškodená sa o nič nestarala - obžalovaný sa vyjadril, že keď príde domov z roboty, tak
si nemieni dať zásteru, aby robil robotu za poškodenú. Hádky podľa obžalovaného začali v roku 2015.
Nikdy však poškodenej nedal facku, nikdy ju neudrel a nikdy ju ani nenapadol. Rovnako poškodenej ani
nikdy nenadával, nevyhrážal sa jej ani jej nehovoril nič vulgárne. Podľa obžalovaného je to čistý výmysel
poškodenej. Hádky podľa obžalovaného väčšinou ukončil on tým, že odišiel z domu preč. Hádky mali

byť vzájomné – keď on niečo povedal, tak poškodená na neho hneď zaútočila. Uviedol, že deti boli prihádke prítomné iba jeden krát, pričom nevedel uviesť, kedy to bolo, pričom po tejto hádke rovnako odišiel
z domu. Čo sa alkoholu týka, obžalovaný uviedol, že alkohol pije iba príležitostne – raz do mesiaca,
pričom si dá 3 – 4 pivá; tvrdý alkohol nepije.

K poslednému incidentu s poškodenou sa obžalovaný vyjadril tak, že keď prišiel domov z práce, tak
bol doma neumytý riad v dreze a preto sa začali s poškodenou hádať. Potom zobral syna A. a išiel
s ním do obchodu. Keď sa s ním vrátil domov, tak poškodená neupratovala, ale si čítala knižku a preto
jej on povedal, aby to išla urobiť. Poškodená mu nato mala drzo odpovedať, že to spraví a že sa do
toho nemá starať. Obžalovaný uviedol, že poškodenú zavolal do kuchyne a keďže sa nechcel hádať,

tak ju odsotil ľavou rukou a poškodená spadla na roh kuchynskej linky – medzi práčkou a kuchynskou
linkou. Keď obžalovaný uvidel, že jej tečie krv, tak mal zobrať vatový tampón a spýtal sa jej, či chce
vykrvácať. Obžalovaný uviedol, že poškodená si buchla tvár a pery a niečo mala aj na čele, pričom
on sa jej ospravedlnil a poskytol jej pomoc. Nie je teda podľa obžalovaného pravda, že mal povedať
poškodenej aby vykrvácala. Odsotiť ju mal preto, lebo poškodená „do neho išla“, postavila sa pred neho
a chcela do neho sotiť. Keďže je ale silnejší a ťažší, tak neodhadol svoju silu, pričom ona mu stála

v ceste. Uviedol, že sa s ňou nechcel hádať a preto chcel odísť, ale nedalo sa ju obísť, pretože to tam
je úzke. Hádka teda nemala vzniknúť kvôli cestovinám, tak ako to uvádza poškodená.
Obžalovaný ďalej uviedol, že o hádkach s poškodenou nikomu nehovoril, vyjadril sa, že každý sa háda.
Na otázku ohľadne zranenia zubu poškodenej obžalovaný odpovedal, že poškodená má po otcovi
problémy so zubami, má zlú ústnu hygienu, paradentózu a o žiadnom zlomenom zube, ktorý má

poškodená nič nevie. Čo sa týka modrín u poškodenej – k tomu obžalovaný uviedol, že od neho určite
žiadne modriny mať nemôže. Podľa obžalovaného má poškodená brať lieky na chudokrvnosť, pričom
sa jej stačí dotknúť a hneď má z toho modrinu. Ak mala poškodená modriny na nohách, tak ich mala od
syna A., ktorý ju kopal na posteli, keď spolu spali.
Čo sa týka vzťahu obžalovaného a jeho druhej družky, k tomu obžalovaný uviedol, že vzťah s L. A.

udržiava od roku 2016, pričom posledné dva roky býval väčšinou u nej doma a domov k poškodenej
chodieval iba kvôli deťom. Poškodená a L. A. sa podľa obžalovaného navzájom nevšímajú, pričom ale
poškodená sa vulgárne vyjadrovala na adresu detí, ktoré má s L. A. a hovorila, že ich nikdy neprijme
a nechce ich vidieť.
Obžalovaný priznal, že bol v rokoch 2019 až 2020, 11 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ

bol podmienečne prepustený. Aj počas doby výkonu trestu bol s poškodenou v kontakte, písali si, volali
si a dokonca mu poškodená posielala peniaze a fotky detí.
Obžalovaný sa ďalej vyjadroval k vykonanému dôkazu – obrazovo zvukovému záznamu z výsluchu
jeho mal. syna A., pričom obžalovaný namietal spôsob vykonania tohto výsluchu, ktorý mal byť podľa
neho nezákonný, prebiehal šikanóznym spôsobom a výpoveď jeho syna nemožno podľa obžalovaného

považovať za dôveryhodnú. Čo sa týka faciek, o ktorých mal. A. hovoril, k tomu sa obžalovaný vyjadril,
že to nie je pravda, nakoľko svoje deti nebije, a že to syn „zobral“ určite od poškodenej. Obžalovaný však
na ďalšiu položenú otázku odpovedal, resp. priznal, že deťom dá „po riti“ iba vtedy, ak si to zaslúžia.

Svedkyňa poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila asi
pred 12 rokmi. Uviedla, že ich vzťah by sa dal označiť ako dobrý, ale ku koncu už boli spolu iba kvôli
deťom, pretože chcela aby vyrastali v kompletnej rodine. Uviedla, že ju najprv vychovávali obaja rodičia,
no keď mala 12 rokov, otec odišiel žiť do I. a následne sa o ňu starala jej stará mama. Obžalovaného
označila ako dobrého otca, ktorý sa dobre správa k svojím deťom, staral sa o ne, chodil s nimi aj na

výlety, robil nákupy a vonku kosil trávu. Ona doma varila, platila šeky, učila sa deťmi, doma upratovala.
Uviedla, že dom v ktorom bývajú patrí jej aj obžalovanému a úver vo výške 100,- eur naňho platí ona so
svojej výplaty. Je zamestnaná v spoločnosti C. R. D. na polovičný úväzok a spolu s daňovým bonusom
na deti zarobila asi 450,- eur v čistom.
Ohľadne druhého vzťahu, ktorý má obžalovaný s L. A. sa vyjadrila, že o tomto vzťahu vie, pričom

obžalovaný si s touto ženou začal, keď mala ich spoločná dcéra 3 mesiace. Uviedla, že vzťah L. A.
a obžalovaného je zrejme lepší, ako ich vzťah. Na začiatku na tento vzťah aj žiarlila, no postupom času
ju to prešlo. O deťoch, ktoré mal obžalovaný s L. A. sa s obžalovaným nerozprávala. Priznala, že nebola
z toho nadšená a nadávala nato.

K poslednému incidentu s obžalovaným poškodená vypovedala, že dňa 3.2. okolo desiatej večer prišiel
domov obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a bol trochu nahnevaný. Chcel naložiť večeru.
Naložila mu cestoviny, ktoré sa jej zlepili a preto sa na ňu obžalovaný osočil, že tam nedala olej. Ona
prešla s prstom po dne hrnca a ukázala mu mastné prsty a hovorila mu, že tam olej dala. To ale preobžalovaného nebol dostatočný dôkaz a následne jej dal facku, po ktorej sa buchla do kuchynskej linky.
Potom jej dal obžalovaný druhú facku, po ktorej sa buchla o vypínač na svetlo. Keď dostala tretiu facku,
tak sa buchla medzi kuchynskou linkou a práčkou a spadla do koša na špinavé prádlo. Cítila, že jej po

tvári niečo tečie a keď si chytila tvár, zistila, že jej tečie krv. Potom išla k umývadlu, aby si to utrela, a keď
jej krv stále tiekla, tak išla na WC aby si to utrela toaletným papierom. Poškodená uviedla, že keď to
videl obžalovaný, tak jej povedal „bodaj by si vykrvácala“. Potom poškodená počkala, kým obžalovaný
zaspí a až potom zavolala políciu a sanitku. Tiež zavolala aj svojej svokre (matke obžalovaného), aby
prišla pre deti. Na políciu čakala vonku. Keď prišla polícia a jej svokra, tak išli spolu dovnútra do kuchyne,

pričom policajti zobudili deti a poslali ich za svokrou do kuchyne. Obžalovaného polícia zobrala preč, deti
sa potom išli obliecť a ju odviezla sanitka do nemocnice v B.. Odtiaľ potom išla s políciou na výsluch do
B.. Ohľadne zranení, ktoré jej boli konaním obžalovaného spôsobené sa vyjadrila, že samotné facky ju
najprvanineboleli(čobolopodľanejspôsobenémožnoadrenalínomalebostrachom),novnemocnicijej
bolesti postupne nastupovali. Uviedla, že všetky facky jej smerovali na tvár no bolieť ju začala aj oblasť
krížov na pravej strane, pretože sa buchla po facke chrbtom do kuchynskej linky. Poškodená uviedla,

že mala rozbitú peru a zospodu pery z vnútornej strany (v ústach) mala modrinu, na hlave mala takisto
ranu a boleli ju kríže. Dozadu na kríže si nevidela, takže nevedela o tom, že sa jej modrina spravila aj
na krížoch.
K agresívnemu správaniu sa obžalovaného sa poškodená vyjadrila tak, že pokiaľ mala ich dcéra 3
mesiace, tak bolo všetko v poriadku. Kaziť sa to začalo až potom, ako si obžalovaný našiel L. A..

Bol agresívny a vytočila ho hocijaká maličkosť. Spúšťačom fyzických útokov obžalovaného boli podľa
poškodenej maličkosti – napr. že nebolo upratané. K tomu sa poškodená ďalej vyjadrila v tom smere, že
keď prišla z práce, išla pre deti do školy a potom sa s nimi doma učila a kým prišiel z práce obžalovaný,
tak upratať nestihla. Potom od neho dostávala väčšinou facky. Keď boli pritom deti, tak sa do toho
zapojili aj oni, odtiahli ju a obžalovaný jej dal potom pokoj. Uviedla, že aj pri poslednom incidente, ak

by boli deti hore (t.j. ak by nespali), tak by sa toto nestalo. Poškodená ohraničila obdobie, kedy jej
začal obžalovaný dávať facky – keď mala dcéra 3 mesiace, pričom dcéra sa narodila XX.X.XXXX. Po
incidentoch s obžalovaným mávala vždy iba modriny. Facky jej mal obžalovaný smerovať vždy na tvár,
pričom tam sa jej modriny robili najmenej, resp. najťažšie. Na otázku, ako sa po fackách cítila a čo
prežívala, poškodená odpovedala, že – že ju obžalovaný nemá rád a chce sa jej a ich detí zbaviť, aby

si mohol začať svoj život odznova. Uviedla, že z konania obžalovaného mala strach, obžalovaný nemal
voči nej žiadnu úctu, vyčítal jej, že málo zarobí, pričom ona všetko platila. Uviedla, že sa ku nej správal
ako tyran. Poškodená vysvetlila, že ona zo svojej výplaty platila náklady na bývanie – úver, elektrinu,
vodu, internet, deťom obedy v škole. Na iné jej už peniaze nezostali a potraviny kupoval obžalovaný.
Na otázky ohľadne ďalších incidentov, kedy ju mal obžalovaný napadnúť, si poškodená spomenula na

udalosť, kedy bola s dcérou ešte na materskej dovolenke a dcéra mohla mať asi rok a pol – obžalovaný
bol na WC a počul ako ona hovorila dcére, že je malé trdielko, pričom obžalovaný si myslel, že to hovorila
o ňom. Preto jej dal niekoľko faciek a ona sa asi buchla o dvere a omdlela. Prebrala sa až nato, ako
dcéra nad ňou plakala a hovorila maminka neumieraj. Ďalší incident, kedy ju obžalovaný vyfackal sa
mal stať, keď ich pes staford zabil sliepky na dvore, pričom obžalovaný jej dal za vinu to, že ona nedala

psovi žrať a pes preto zabil sliepky. Aj na otázku ohľadne jej zubov, poškodená odpovedala, že to je
tiež obžalovaného robota, ktorý jej dal facku. Poškodená si však už nepamätala, či jej zub vypadol po
samotnom údere na tvár alebo až po následnom náraze na niečo. Rovnako si poškodená nepamätala,
kedy sa jej tento úraz so zubom stal. Incidenty, ktoré poškodená s obžalovaným od roku 2016 mávala,
sa vždy končili modrinami, ktoré však poškodená nikdy neriešila. Svedkami týchto incidentov bývali ich

deti a tiež matka obžalovaného. Poškodená uviedla, že nikdy nevyhľadala lekárske ošetrenie, modriny
ktoré jej vznikli na tvári si prekrývala make-upom. Počet incidentov nevedela uviesť. Poškodená uviedla,
že keď bola s dcérou na materskej, tak kvôli modrinám na tvári niekedy nevychádzala von. V čase, keď
s nimi v dome bývala svokra a táto si všimla, že má poškodená na tvári modriny, tak mala obžalovanému
zato vynadať.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol na hlavnom pojednávaní prehratý obrazovo-zvukový záznam
z výsluchu mal. A. A., nar. XXXX z prípravného konania zo dňa 25.4.2023. Mal. A. – syn obžalovaného
a poškodenej vtedy v podstate vypovedal, že obžalovaný sa s poškodenou hádali kvôli neporiadku, ktorý
mali doma a že obžalovaný musel po poškodenej kričať, aby doma upratovala. Ďalším dôvodom na

hádky bolo, že obžalovaný mal aj ďalšie rodiny, na ktoré poškodená nadávala. Na otázku, či niekedy
videl, že by obžalovaný poškodenej nejak ublížil, svedok súhlasne prikývol hlavou a povedal, že jej dal
facku. Tiež popísal, že facku jej dal obžalovaný rukou – a ukázal na pravé líce. Ďalej svedok uviedol,
že toto videl viac krát. Svedok tiež uviedol, že sa nestalo, že by poškodená obžalovaného od sebaodstrkávala, pretože ho nedokáže „odtrhnúť“ lebo je silnejší. Uviedol, že poškodená je „tenučká, ako
červík“. Na otázku, koľko krát sa stala taká situácia, že dal obžalovaný poškodenej facku, svedok prvý
krát odpovedal, že „tak päť krát“, druhý krát na túto otázku odpovedal, že si myslí, že „tak deväť krát“. Ako

dôvod, prečo mal obžalovaný dať poškodenej facky, svedok uviedol, že poškodená obžalovaného štvala
a že nerobila doma poriadky. Svedok sa ďalej vyjadril, že okrem faciek, obžalovaný tiež poškodenú hodil
posteľ, kedy do nej sotil a potom jej dal facku, načo ona spadla na posteľ. Videl, že potom plakala a mala
slzy. Na otázku vyšetrovateľky, či niečo podľa neho videla aj jeho sestra, svedok povedal, že ona tiež
videla, ako dával obžalovaný poškodenej facky a tiež bola svedkom toho, ako obžalovaný po poškodenej

kričal. Svedok tiež uviedol, že sa spolu so sestrou snažili dať ich od seba preč, aby si nenadávali a aby
išli od seba preč. Na otázku vyšetrovateľky, či sa nebál, keď videl, ako sa medzi sebou rodičia hádajú
a kričia, svedok odpovedal, že sa bál, pretože obžalovaný dával „veľké facky – že hneď spadol“. Uviedol,
že facku dostal od obžalovaného iba vtedy, keď si to zaslúžil. Videl tiež, ako obžalovaný udrel aj jeho
sestru – napr. keď mu zatvorila dvere, na ktorých za rozbilo sklo. To, že obžalovaný dal facku aj sestre
videl viac krát.

Svedok I. H., ktorý je susedom obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
poškodenú vídaval málo, pretože poškodená málo chodila na ulicu. To, že by mala niekedy niečo
s tvárou, to nevidel. Svedok uviedol, že nikdy nevidel poškodenú plakať a nikdy ani nepočul, že by
mal obžalovaný poškodenú biť. O poslednom incidente, kedy mal obžalovaný poškodenú zbiť sa mal

dozvedieť až o tri dni neskôr od niekoho v obchode. Svedok uviedol, že nakoľko má ich dom s domom
obžalovaného spoločnú stenu, tak bolo počuť, ako sa obžalovaný s poškodenou hádajú, ale nevedel,
čo tam robia, nestaral sa do nich a políciu preto nikdy nevolal.
Vzhľadomnarozporyvovýpovedisvedkasjehovýpoveďouzprípravnéhokonaniabolačítanásvedecká
výpoveď I. H. z prípravného konania. Na otázku, či videl niekedy na poškodenej modriny vtedy

svedok odpovedal – nevidel, že keď sa aj stalo že ju zbil (obžalovaný) tak poškodená nevychádzala.
K uvedenému vyjadreniu sa svedok na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že si nepamätá, že niečo také
povedal – teda, že by ju mal obžalovaný zbiť, pretože cez steny nevidí. Počul, že sa hádajú, ale to bolo
iba cez stenu. K rozporu, že v prvej výpovedi uvádzal, že si myslel, že obžalovaný poškodenú bije, ale
na hlavnom pojednávaní povedal, že nevie, či ju obžalovaný bil, svedok uviedol, že on to nevidel, iba si

to myslel, že ju obžalovaný bije, lebo poškodená pišťala – bolo to počuť cez stenu keď bol v obývačke.
Neskôr sa svedok zase vyjadril v tom zmysle, že si nemyslel, že obžalovaný poškodenú bil a že si myslel,
že je obžalovaný slušný chalan. Svedok ďalej vysvetlil, že toto jeho vyjadrenie myslí vo všeobecnosti
(tedanieibaposlednýincident),pretožepoškodená„furtpišťalastáleniekedy“.Naďalšiuotázkuohľadne
predmetného rozporu svedok uviedol, že si nemyslel, že ju obžalovaný bije keď pišťala, resp. že to nevie

povedať. Na otázku, či svedok niekedy videl na poškodenej modriny, svedok odpovedal, že nie. Tiež
uviedol, že ani policajtom nikdy o modrinách nehovoril, s policajtami nebol, bol s nimi až na tretí deň
potom, ako sa stal skutok.

Svedkyňa J. H. (manželka I. H.), ktorá je susedou obžalovaného a poškodenej, popísala obžalovaného

ako nekonfliktného človeka, ktorý by nikomu neublížil, nikdy ho nevidela pod vplyvom alkoholu.
O poškodenej sa vyjadrila v tom smere, že s nimi nekomunikovala a bola to podľa nej „taká opustená
žena“.Uviedla,žepoškodenúnikdynevidelapobitúaaniničnepočulaanevidela.Svedkyňasanásledne
vyjadrila, že nevie čo sa dialo v dome obžalovaného, pretože tam nevidela, no bol počuť hluk, keď sa tam
naháňali deti. Ku vzťahu obžalovaného a poškodenej sa vyjadrila, že nevie aký bol, ale že háda sa každá

rodina.Naotázku,čivieotom,čisamedzisebouobžalovanýapoškodenáhádali,svedkyňaodpovedala,
že lomoz tam bol každú chvíľu, búchali tam dvere, bol tam piskot, nevie identifikovať hlasy, boli tlmené.
Ohľadne rozporu vo výpovedi z prípravného konania, kedy svedkyňa uviedla – keď prišiel domov a mal
vypité, tak hneď bola iskra, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného opitého nevidela,
svedkyňa uviedla, že toto myslela iba všeobecne – že keď si chlap vypije, že potom stačí málo, pričom

toto vyjadrenie nemyslela na obžalovaného. Ďalší rozpor, kedy v prípravnom konaní uviedla – keď bola
pobitá, tak určite kričala, vysvetlila svedkyňa v podstate tak, že ak ju mal obžalovaný zbiť, tak si myslí,
že poškodená určite kričala – ale ona nevie, či bola naozaj pobitá. Ona iba počula hluk, lomoz, búchanie
dverí a pripadlo jej to, ako keby niekto utekal. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa na otázku, či vie o tom,
že by sa poškodená niekomu zdôverovala o hádkach s obžalovaným, odpovedala, že nevie. Vzhľadom

nato bola čítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kde svedkyňa uviedla, že poškodená sa
obracala na matku obžalovaného, telefonovala jej, že ju mal obžalovaný zbiť. K uvedenému rozporu sa
svedkyňa vyjadrila v tom zmysle, že poškodená telefonovala matke obžalovaného, ktorej povedala, že
ju mal obžalovaný zbiť - to povedala matka obžalovaného jej mužovi (I. H.). Svedkyňa ďalej vypovedala,že pozná aj L. A., s ktorou sa rozprávala aj pred výsluchom na polícii, pričom L. A. jej povedala, že ona
obžalovaného poslala domov, pretože keď za ňou prišiel, tak mal vypité.

Svedok C. K., je susedom obžalovaného a poškodenej, ktorý býva v dome oproti nim cez ulicu. Uviedol,
že obžalovaný je dobrý chalanisko a že s ním nikdy nemal žiadny problém. Uviedol, že poškodenú ani
nepozná, ani nevedel ako sa volá, iba vedel že s ňou obžalovaný žije a videl ju iba v záhrade. Nikdy
na poškodenej žiadne zranenia nevidel. K ich vzťahu sa vyjadriť nevedel, hádky od nich nikdy nepočul,
nestretával sa s nimi, pretože oni majú vchod do domu z inej ulice a on im iba vidí do záhrady.

Svedok C. A., ktorý je kamarát obžalovaného uviedol, že obžalovaný je slušný chalanisko, poznal aj
poškodenú p. G., ktorú stretával aj s jej deťmi na ulici. Nikdy nebol svedkom žiadnej hádky medzi
obžalovaným a poškodenou. Nikdy nevidel na poškodenej žiadne zranenia – iba teraz po poslednom
incidente videl, že má poškodená rozbitú peru a poškriabané čelo. Svedok sa tiež vyjadril, že vídaval
obžalovaného a poškodenú spolu aj s deťmi, napr. na nákupe alebo na ihrisku (preliezkach). Ohľadne

užívania alkoholu obžalovaným, sa svedok vyjadril, že nadmerne nepije, pivečko si dá, ale opitého ho
nevidel.

Svedkyňa M. B., ktorá je matkou obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená vo
všetkom klamala a nie je pravdou, že by ju obžalovaný týral. Uviedla, že poškodená doma neupratovala,

svedkyňa ju musela kontrolovať, kontrolovala, či je doma navarené a či majú deti opraté. Uviedla,
že s obžalovaným a poškodenou bývala dlhšiu dobu – asi 6 rokov aj ona s jej manželom C. B..
Obžalovaného charakterizovala ako kľudného, normálneho, poškodenú zase tak, že nemá rozum, je
ako malé decko a že niekedy mávala amoky. Počas doby, čo žili v ich dome sa obžalovaný s poškodenou
nebili. Nikdy nevidela, že by obžalovaný na poškodenú zaútočil, nikdy nevidela na poškodenej známky

násilia, hádky ktoré medzi nimi vznikali vyvolávala podľa nej poškodená. Ohľadne detí obžalovaného
a poškodenej, ktoré boli prítomné aj na hlavnom pojednávaní, keď svedkyňa vypovedala uviedla, že
poškodená odišla sa svojím otcom do I. a deti si do Čiech nemohla vziať – pričom svedkyňa by
poškodenej deti ani nedala, deti sú podľa nej na ňu naučené, pričom v podstate ich vychovávala ona.
O deti sa stará odvtedy, ako poškodená odišla po poslednom incidente s policajtmi a záchrankou preč.

Svedkyňa ďalej uvádzala, že o druhý vzťah jej syna (obžalovaného), ktorý má s L. A. sa nezaujíma,
s obžalovaným sa o tom nerozpráva, a takisto ani s poškodenou sa nikdy nerozprávala o obžalovanom
alebo o ich vzťahu. Svedkyňa uviedla, že hádky vyvolávala poškodená – hovoril jej to obžalovaný.
Na otázku, ako poškodená hádky vyvolávala, svedkyňa odpovedala, že obžalovaný jej prikázal, aby
upratala, a ona mu mala povedať, že je upratané.

Svedkyňa L. A., ktorá je druhou partnerkou obžalovaného, uviedla, že obžalovaný je dobrý a milujúci
otec a že sa ľúbia. To, čo uvádzala poškodená podľa nej nie je pravda, nikdy by tomu neverila. Myslí si,
že to poškodená urobila z pomsty, pretože chcela obžalovaného pre seba. Ohľadne večera, kedy sa mal
stať incident obžalovaného s poškodenou sa svedkyňa vyjadrila, že obžalovaný za ňou prišiel domov

okolo 22.00 hod., pričom mal trochu vypité a ona ho poslala domov, preto potom odišiel. Svedkyňa
uviedla, že obžalovaný na ňu nikdy fyzicky nezaútočil, pričom obžalovaný sa jej mal na poškodenú
sťažovať – hovoril, že je neporiadna a robí mu naschvál. Na otázku, či sa niekedy s obžalovaným háda,
svedkyňa odpovedala, že každý sa háda, mali spolu výmenu názorov, nebol to extrém, alebo že by
na ňu obžalovaný zaútočil, alebo ju udrel. Na otázku, či niekedy ujdú obžalovanému nervy, svedkyňa

odpovedala, že nie, ešte sa to nestalo. Vzhľadom na rozpory v jej výpovedi, bola prečítaná jej výpoveď
z prípravného konania, kedy svedkyňa uviedla, že obžalovanému občas ujdú nervy, musí byť v kľude
a keď v kľude nie je, začne rozprávať aj blbosti, ako keby je mimo realitu. Povedala, že tú jeho chorobu
pozná a keď sa obžalovaný takto správa, tak je na neho dobrá, aby bol v kľude, lebo keby to tak
nespravila, tak by sa chcel strašne hádať. K uvedenému rozporu sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní

vyjadrila v tom zmysle, že to povedala a že to bola chyba, pričom bola v šoku.

Svedok L. N., ktorý je susedom obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
s obžalovaným vychádza dobre, nikdy s ním nemal žiadny problém. Nie je priamym susedom, nakoľko
medzi jeho domom a domom obžalovaného, sa nachádza ešte ďalší dom. Na poškodenej si nikdy žiadne

známky násilia nevšimol, krik ani hádky od nich nikdy nepočul, nebol svedkom žiadneho fyzického útoku
obžalovaného a ani nevidel obžalovaného pod vplyvom alkoholu. K osobe poškodenej sa vyjadril, že
je to zvláštny typ človeka a keď s ňou komunikoval, tak si moc nerozumeli. Uviedol, že poškodená
moc von nechodila, ani vonku s obžalovaným ju nikdy nevidel, bola zavretá doma a nevídal ju ani nazáhrade. Preto ju nevedel bližšie charakterizovať. V období od roku 2016 pracuje v Rakúsku, kde chodí
na týždňovky a doma moc nie je.

Svedok ppráp. M. G., ktorý je príslušníkom polície bol dňa 3.2.2023 privolaný ako člen hliadky na adresu
C., D., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že už nevie čo bolo predmetom hlásenia, ale keď prišli na
dané miesto, vonku pred domom stála poškodená, ktorá mala čiastočne zakrvavenú tvár a triasla sa.
Bola noc, chladnejší večer a poškodená mala na sebe pyžamo na spanie. Poškodenú následne vyťažili,
pričom im povedala, že varila večeru, ktorá sa nepáčila obžalovanému a ten ju mal udrieť. Svedok

uviedol, že následným vyťažovaním bolo zistené, že sa nejednalo o jednorazovú záležitosť, ale že to trvá
dlhodobo, preto o tom vyrozumeli vyšetrovateľa, ktorý prišiel na miesto a vec prevzal. Svedok si pamätal,
že na miesto bola privolaná aj záchranná služba, ktorá poškodenú ošetrila. Následne mali komunikovať
aj s obžalovaným, ktorý v tom čase spal v dome, nebol agresívny ani konfliktný, bol skôr zmätený z toho
čo sa deje. Na mieste sa nachádzali aj deti, pre ktoré si prišla nejaká pani, ktorá tam prišla na podnet
poškodenej. Svedok uviedol, že myslí, že to bola matka obžalovaného, s ktorou sa na mieste takisto

rozprávali a ktorá im povedala, že vedela, že sa toto deje dlhodobo a že tá pani poškodená je týraná
– pričom tiež uviedla, že sa čudovala, že to poškodená neriešila už skôr. Svedok tiež uviedol, že na
poškodenej bolo vidno, že je vystrašená – „celkovo ten výraz, neviem či predtým aj plakala, vyzerala
strašlivo vystrašená“.

Svedok ppráp. O. P., ktorý je príslušníkom polície bol rovnako ako člen hliadky na mieste činu, pričom
na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že poškodená stála pri ich príchode pred domom a povedala
im, že obžalovaný ju zbil, rozbil jej peru a že takéto jeho správanie trvá asi 5-6 rokov. Následne zavolali
aj sanitku, ktorá poškodenú po príchode ošetrila. Svedok uviedol, že na miesto prišla aj p. B., ktorá
bola nejaká rodinná príbuzná a táto sa im vyjadrila, že má vedomosť o tom, že sa to v ich rodine deje

ale to nikdy neohlasovali. Následne išli dovnútra domu, kde obžalovaný spal. Zobudili ho, pričom on im
povedal, že nikoho nenapadol. H. B. zobrala deti k sebe a vec bola konzultovaná cez operačné stredisko
KR PZ v Trnave, nakoľko sa vzniklo podozrenie z prečinu týrania blízkej a zverenej osoby. Svedok
uviedol, že poškodená po ich príchode na miesto plakala, bola rozrušená, opakovala, že obžalovaný
ju bije už roky.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul C. Q. G., znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, ktorá vo veci vypracovala k osobe obžalovaného znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalkyňa
na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Znalkyňa v tomto

znaleckom posudku konštatovala, že obžalovaný netrpí ani v čase skutku netrpel duševnou poruchou,
ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a netrpí žiadnou duševnou poruchou
v pravom slova zmysle. V popredí klinického obrazu obžalovaného je osobnostná problematika,
diagnóza: emočne nestabilná porucha osobnosti, impulzívny typ, prvky nezrelosti s občasnými
disociálnymi prejavmi. V čase spáchania skutku v čase okolo 22:00 hod. bol obžalovaný pod vplyvom

alkoholu a dňa 4.2.2023 o 1:56 hod. mu bola nameraná v dychu hodnota 0,36 mg/L, teda obžalovaný
sa nachádzal v stave jednoduchej opitosti. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný účinky alkoholu na svoj
organizmus veľmi dobre pozná a opitosť si privodil nie prvý krát a vlastným pričinením. Svoje správanie
mohol v súvislosti s požitím alkoholu predpokladať a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
v čase skutku boli plne zachované. Porucha osobnosti u obžalovaného podľa znalkyne vysvetľuje jeho

správanie (teda afekty zlosti s následnou verbálnou alebo brachiálnou agresivitou), ale nemá, resp.
v čase skutku nemala vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. U obžalovaného nebola zistená
žiadna závislosť a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní sa znalkyňa C. G. ďalej vyjadrila, že porucha osobnosti sa

v podstate prejavuje tak, že je to súbor povahových vlastností, súbor vzorcov správania a ďalšie emočné
prejavy, ktoré sú mimo bežnej normy a prinášajú nositeľovi určité problémy vo vzťahu k nemu samému
alebo vo vzťahu k okoliu. Uviedla, že obžalovaný je emočný, nestabilný, reaguje impulzívne a nadmerne
preafektovane v situáciách, ktoré bežný človek vie vyriešiť s rozvahou a správne. Tieto jeho afekty sa
môžu prejaviť voči okoliu tým, že je napr. agresívny a zlostný. Ako záťažová situácia, kedy sa obžalovaný

takýmto spôsobom prejaví môže byť podľa znalkyne akákoľvek situácia z bežného života, teda napríklad
aj zle uvarená večera, zlepené cestoviny, načo reagoval výbuchom a hádkou. Na otázku obhajcu, či tieto
sklony obžalovaného by sa prejavili aj v iných vzťahoch, znalkyňa odpovedala, že nato nevie odpovedať,
ale môže to záležať aj od toho, ako druhá partnerka na obžalovaného reaguje – ak sa naučí načo jevýbušný, tak sa stiahne a nájde si spôsob ako s ním fungovať. Nemusí byť teda automatické, že je
agresívny v každom vzťahu.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul H. N. O., znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, ktorá vo veci vypracovala k osobe obžalovaného znalecký posudok č. XX/
XXXX. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch vypracovaného znaleckého posudku.
Znalkyňa v tomto znaleckom posudku skonštatovala, že psychologickým vyšetrením obžalovaného

zistila disharmonickú osobnosť, premorbídne nezrelú, senzitívnu, náladovú, výbušnú predovšetkým pri
neúspechoch, so sklonom hľadať oporu v niekom silnejšom, egocentrickú, ľahkovážnu, nezodpovednú,
uľpievajúcu na daných okolnostiach, neschopnú chápania hľadiska druhých. Potreba seba uplatnenia
nie je dostatočne integrovaná a v tomto smere sa úsilie prejavuje nebrzdeným správaním, pri snahe
o kompenzáciu je obžalovaný nekompromisný, ťažko odoláva svojim túžbam a ich nenaplnenie
znáša horšie, trpí nepokojom a vnútorným napätím. Jeho správanie determinujú neuspokojené túžby

a nezdary. V kritických situáciách (v jeho prípade predovšetkým pri nepochopení) sa objavujú regresné
prejavy, neúmerné reakcie, v dôsledku čoho môžeme počítať aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou
agresivitou, čo sa pod vplyvom zmeneného vedomia môže ešte znásobiť. V správaní obžalovaného
konštatovala extrovertnosť a dominanciu. Znalkyňa uviedla, že charakter trestného činu priamo súvisí
s osobnostnou výbavou obžalovaného, kedy pri akomkoľvek pocite nepochopenia, prehry, ranenia

svojho ega má tendenciu reagovať disharmonickými postojmi a správaním. Svoju afektivitu nedokáže
dostatočne regulovať, má zníženú frustračnú aj konfliktovú toleranciu, reaguje šablónovite, agresivita je
vštruktúreosobnostivpohotovostnejpozícii.Vkritickýchsituáciáchsaunehoobjavujúregresnéprejavy,
neúmerné reakcie, v dôsledku čoho môžeme u neho počítať aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou
agresivitou, hlavne pri paranoidnom podfarbení situácie a pod vplyvom zmeneného vedomia sa to

môže ešte znásobiť. Čo sa týka vzťahu obžalovaného a poškodenej, znalkyňa uviedla, že absencia
vyrovnaného sebavedomia, citovej a sociálnej zrelosti sa odzrkadľuje aj na neschopnosti udržania si
trvalejšieho partnerského vzťahu, ktorý sa pri prvých náznakoch nespokojnosti s partnerkou „vrhá“ do
nového vzťahu. Uviedla, že obžalovaný nie je schopný zrelým spôsobom riešiť partnerské nezhody,
konflikty, z čoho vyplýva, že jeho vzťah k poškodenej nebol a nie je dostatočne zrelý. Znalkyňa

zistila psychologickým vyšetrením obžalovaného zmnožené prvky poruchy osobnosti, kedy vo viacerých
oblastiach reaguje odlišne ako väčšina populácie, čím spĺňa diagnostické kritériá poruchy osobnosti,
v jeho prípade zmiešanej, sýtenej predovšetkým emočne nestabilnou, dissociálnou a nezrelou. Jeho
intelekt je v pásme populačného podpriemeru. Obžalovaný nevykazuje žiadne znaky narušenej
schopnosti vnímať, nebola preukázaná porucha zmyslových analyzátorov, ani kvalitatívna porucha

v zmysle halucinácií, ani porucha pamäti, pričom je schopný reprodukovať prežité udalosti. Sklony
k provokácii a vyvolávaniu konfliktov je vysoko pravdepodobný, hraničiaci s istotou.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj H. A. B., H., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vo veci vypracoval k osobe poškodenej znalecký
posudok č. X/XXXX. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého

posudku. Znalec v tomto znaleckom posudku konštatoval, že z hľadiska osobnostnej štruktúry
ide u poškodenej o jednoduchšie štruktúrovanú, introvertnú, senzitívnu osobnosť, s intelektovými
schopnosťami v pásme populačného priemeru. V jej diagnostickom profile boli prítomné vlastnosti, ako
subjektívna neistota, znížená sebadôvera, sociálna závislosť, zvýšená nedôverčivosť a podozrievavosť,
intrapsychická tenzia, potláčaná afektivita a impulzivita. U poškodenej nebola zistená prítomnosť

duševného ochorenia v zmysle psychózy, ani významnejšie prejavy organicity, hoci parciálne zložky
nálezu nasvedčujú na prítomnosť ADHD čŕt. Intelektová kapacita je v pásme populačného priemeru
a zodpovedajú tomu aj jej pamäťové schopnosti. Znalec uviedol, že poškodená je aktívna, otvorená
– priama, nedostatočne vytrvalá pri dosahovaní osobných cieľov, netrpezlivá, má pocity nedocenenia,
prispôsobuje sa danému stavu a odmieta sa citovo angažovať. Uvedené črty môžu byť súčasťou

jej osobnostného vybavenia, aj reakciou na frustrujúce situácie, ktorým bola vystavená – údajný
alkoholizmus obžalovaného, jeho vyzývavé promiskuitné správanie, tiež agresívne, ignorantské,
nerešpektujúce, ponižujúce, nekorigovateľné, pre ňu dehonestujúce provokačné správanie. Poškodená
má zachovaný senzorický potenciál správne vnímať a spracovať prežívané skutočnosti. Neboli zistené
deficit ani porucha pamäťových schopností a je spôsobilá správne reprodukovať prežité skutočnosti.

Znalec uviedol, že nezistil klinicky významnú organicitu, ani duševné ochorenie, ktoré by nasvedčovali
na prítomnosť konfabulácií u poškodenej. Z klinicko- psychologického hľadiska prítomnosť konfabulácií
vylúčil a nezistil ani sklony k zveličovaniu a dramatizovaniu prežitého. Vzhľadom k celkovo subtílnej
somatickej konštitúcii má poškodená podľa znalca limitované schopnosti čeliť fyzickému násiliu zostrany obžalovaného, má strach z jeho sily a somatickej prevahy, pričom podľa popisu konkrétnych
konfliktov najčastejšie volila pasívne stratégie – vzdanie sa. Na otázku, ako poškodená vnímala
správanie obžalovaného, znalec odpovedal, že vzhľadom na počet útokov a ich priebeh, nevyspytateľné

a nekontrolovateľné správanie sa obžalovaného nasvedčuje tomu, že strach o život je u poškodenej
opodstatnený, aj keď sa významne neprejavil v psychodiagnostickom náleze. Uviedol, že poškodená
má z obžalovaného strach, čiastočne sa snaží jeho správanie vysvetliť aj ospravedlniť, diferencuje
jeho správanie ambivalentne, podľa toho či je triezvy alebo opitý. Nie je možné vylúčiť, že oneskorene
sa môžu prejaviť psychické následky posledných útokov, pričom aktuálne ich poškodená v čiastočne

pri vyšetrení zľahčovala. Znalec tiež uviedol, že poškodená sa pri psychologickom vyšetrení dôsledne
pridŕžalasvojichtvrdeníuvedenýchvtrestnomoznámeníavýsluchu.Kritickésituáciemohlaprežívaťako
príkorie, utrpenie, pričom intenzita neprimeraného správania sa obžalovaného nemusela korešpondovať
s jej subjektívnym prežívaním. V posudzovanom prípade násilia sa nenašli objektívne podklady, ktoré
by potvrdili fyzickú ujmu – pokiaľ nemal možnosť vidieť videozáznam z výsluchu. Fyzické kontakty,
i bez následkov vyžadujúcich lekárske ošetrenie mohla vnímať z morálneho aspektu ako neprijateľné,

osobnosť devalvujúce správanie druha ako psychické utrpenie. Hoci v čase vyšetrenie neboli nájdené
jednoznačné stopy prejavujúce sa v jej emočnom profile, v podobných prípadoch sa môže dostaviť
oneskorená psychická odozva – reakcia, ktorá môže často vyžadovať aj odbornú pomoc. Poškodená
mohla vnímať a vníma konanie obžalovaného ako príkorie fyzické a psychické. Na otázku, ak bolo
poškodenej spôsobované fyzické trpenie, tak čím sa vyznačovalo a ako dlho trvalo, a či ho poškodená

pociťovala ako ťažké príkorie, znalec uviedol, že u poškodenej ide predovšetkým o jej subjektívne pocity,
kde rozhodujúcu rolu zohráva strach o svoj život. Najmä od posledného inzultu má zníženú toleranciu
voči nepredvídateľnému správaniu sa partnera, ktoré sa však v diagnostickom obraze nemanifestovalo
v klinicky významnej miere. Trvanie poškodená uvádza rôzne, pričom odhad uviedla pri vyšetrení
totožný ako pri výsluchu, teda približne 6-7 rokov a počet inzultácií odhadla na 20-30. Napriek tomu, že

chýbali objektívne dôkazy o dopade útokov obžalovaného na jej zdravie v podobe lekárskych ošetrení,
tak znalec konštatoval, že vzhľadom k jej profilu získanom pri vyšetrení z psychologického hľadiska
považuje jej tvrdenia o priebehu konfliktov za vierohodné. Znalec uviedol, že poškodená skutočne mohla
v konfliktnom vzťahu s obžalovaným trpieť, pociťovať príkorie, ktoré narúšalo kvalitu jej života.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní sa znalec H. A. B. ďalej okrem iného vyjadril, že značná časť
prejavov správania poškodenej vyplýva z frustrácie zo vzťahu, v ktorom bola, pričom poškodená podľa
neho spĺňa kritériá poruchy osobnosti, rovnako ako obžalovaný, ktorý voči nej vystupoval agresívne.
Vprípade,aksastretnútakétodveosobnosti,takjeveľmiveľkápravdepodobnosť,žeprídekukonfliktom
aj za optimálnych okolností. Tie okolnosti asi pozitívne neboli, rodina bola v kríze a podľa všetkého to

spelo k rozchodu. To motivovalo aj správanie poškodenej v tom zmysle, že reagovala na veci, na ktoré
by za iných okolností možno reagovala ináč, keby mala pocit istoty v tom vzťahu. Znalec opakovane
poukazovalnato,žepoškodenátietovzorcesprávaniaodpozorovalaodsvojichrodičovvbazálnejrodine
a volila stratégie, aké odpozorovala od svojej matky, resp. žene poskytujúce určité uspokojenie, že má
situáciu pod kontrolou. Podľa znalca sa u poškodenej nejednalo o štandardné správanie ženy, ktorá je

týraná, vystavená násiliu, resp. že sa to nejavilo tak, že by to spĺňalo všetky kritériá domáceho násilia.
Na otázku obhajcu, či bolo správne vnímanie poškodenej ohľadne údajného alkoholizmu obžalovaného
(keďže v predchádzajúcich znaleckých posudkoch nebola zistená závislosť obžalovaného od alkoholu),
znalec uviedol, že to že poškodená nazvala obžalovaného alkoholikom, je jej subjektívny názor, ale ona
nie je odborník. Znalec sa tiež vyjadril, že nie je dôležité, že chlap pije, ale prečo pije. Na otázku obhajcu,

či bola poškodená v posudzovanom prípade z psychologického hľadiska obeťou domáceho násilia,
znalec odpovedal, že bola účastníčkou konfliktných situácií, ktoré mohla vnímať ako násilie, pričom
v porovnaní s prípadmi extrémneho domáceho násilia, s ktorými sa niekedy stretávame, to môžeme
zľahčovať, boli to konflikty partnerov, ktorí sú v kríze. Neskôr sa znalec dokonca vyjadril, že sa nejednalo
o prejavy extrémneho násilia, boli to prejavy partnerského konfliktu. Znalec sa tiež vyjadril, že analýzou

neverbálnej komunikácie sa niekedy získava až 90 % informácií – preto si vyžiadal od vyšetrovateľa aj
nahrávku výsluchu poškodenej, pričom reakcie poškodenej a ktoré videl na kamere, nasvedčovali tomu,
že žena ktorá by bola vystavená násiliu a mala skutočne strach, by reagovala inak – to je iba môj názor
– aj pri tom vyšetrení, aj pri tej nahrávke z výsluchu. Ďalej sa znalec v znaleckom posudku vyjadril,
že kritické situácie mohla poškodená prežívať ako príkorie, utrpenie, pričom intenzita neprimeraného

správania sa partnera nemusela korešpondovať s jej subjektívnym prežívaním – znalec tento záver
vysvetlil v podstate tým, že poškodená opísala obžalovaného ako mimoriadne silného chlapa, o hlavu
vyššieho – pričom keď teraz znalec na pojednávaní obžalovaného vidí, tak tento opis poškodenej sa
mu nezdal správny. Uviedol, že poškodená bola subtilná, krehká žena, kde stačí keď silnejšie fúknevietor a môže ísť k zemi, čiže nie je problém, aby aj z postrčenia alebo facky mohli byť za určitých
okolnosti katastrofálne následky. Podľa znalca snaha partnera tam nemusela byť taká, že by jej chcel
ublížiť. Na otázku obhajcu, aby sa znalec vyjadril k vierohodnosti vyjadrenia poškodenej, ktorá na

hlavnom pojednávaní uviedla, resp. spomenula si na ďalšiu konfliktnú situáciu s obžalovaným – kedy
jej dal obžalovaný pár faciek, zato, že si myslel, že mu povedala trdielko, pričom toto mala povedať
svojej asi jeden a pol ročnej dcére, pričom po fackách asi omdlela a zobudila sa ako dcéra nad ňou
plače, znalec uviedol, že je trošku prekvapujúci tento príbeh a to akým spôsobom ho interpretovala,
pričom sklon k fabuláciám a prikrášľovaniu deja za určitých okolností, čo môže byť aj pojednávanie,

alebo že strany ju dotlačia k tomu, že zrazu niečo vyprodukuje, čo predtým nevyprodukovala – lebo
sa posunula ďalej, je edukovanejšia, múdrejšia, pracovala s ľuďmi, čítala, čítala Istanbulskú dohodu..
zároveň však znalec na neskôr položenú otázku, či je možné, aby si obeť po čase spomenula na určitú
časť situácie, ktorú si predtým nespomenula, uviedol, že možné to je. Na otázku, či je rozdiel, či je vo
vzťahu násilie alebo extrémne násilie, znalec odpovedal, že pri extrémnom násilí dochádza k vážnemu
somatickému násiliu, kde je riziko keby ten skutok pokračoval, opakoval sa, môže prísť až k usmrteniu

alebo k vážnym celoživotným následkom. Na otázku, aby sa znalec vyjadril a rozviedol aké kritériá
posudzovalprihodnotenídomácehonásiliavdanejveci,znalecokreminéhoodpovedal,žejesnahamať
objektívnu škálu ale vždy je to zaťažené subjektívnymi vyšetreniami vyšetreného a plizmou z pohľadu
toho vyšetrovateľa. V prípade, ak by dotyčnú vyšetrovala žena, možno by dospela k iným záverom. Ale
my chlapi sme takí akí sme.

Vzhľadomnato,žeznalecsavýznamnýmspôsobomodchýlilodzáverovnímvypracovanéhoznaleckého
posudku a takisto vzhľadom na zarážajúce konštatovania a vyjadrenia znalca pri výsluchu, vznikli
pochybnosti o správnosti a objektívnosti ním vypracovaného znaleckého posudku. Okrem už vyššie
uvedeného vyjadrenia znalca, súd pre porovnanie uvádza napr. vyjadrenie znalca, kedy uviedol „žena

ktorá by bola vystavená násiliu a mala skutočne strach, by reagovala inak – to je iba môj názor – aj
pri tom vyšetrení, aj pri tej nahrávke z výsluchu“. Na tomto mieste súd naproti tomu uvádza vyjadrenie
znalkyneH.C.J.E.,H.,ktoráprijejvýsluchuuviedla:„Dávamdopozornosticelámojaznaleckáexpertíza
je na základe objektívnych zistení, nie je tu jediný môj pocit a žiadne jediné, že myslím si. Všetko je
konštatované na základe vedeckej expertízy. Dávam vám do pozornosti stranu znaleckého posudku na

strane 57, kde sú vymenované všetky metódy, použité klinické metódy, interview, pozorovanie počas
znaleckej explorácie a použité testové metódy. Všetky tieto testové metódy spracováva poškodená
sama. Sama odpovedala a sama produkovala na projektívne testy reakcie a interview produkovala ona
sama, čo porozprávala.“
Súd preto uznesením sp. zn. 2T/48/2023 zo dňa 18.12.2023 rozhodol o pribratí znaleckej organizácie do

konania za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku na osobu poškodenej, proti ktorému
obhajoba podala sťažnosť, pričom túto sťažnosť Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6Tos/18/2024
zo dňa 25.1.2024 zamietol.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul H. C. J. E., H., znalkyňu znaleckej organizácie
v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, psychológia sexuality a dopravná psychológia, ktorá organizácia vo veci vypracovala
k osobe poškodenej znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na
záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Znalecká organizácia v tomto znaleckom posudku

skonštatovala, že osobnostná štruktúra poškodenej je emocionálne a sociálne nezrelá, so znakmi
infantility, egocentrická, so subjektivistickým nadstavením, čo súvisí s emocionálnou nezrelosťou.
Priťahovaná je vonkajšími podnetmi, dá sa ľahko zlákať, často je sklamaná ale ľahko utešiteľná.
Jej konanie je aj pri takmer zanedbateľných agresívnych popudoch sprevádzané úzkosťou a pocitmi
viny. Jej prispôsobivosť je úspešná, ale sprevádzaná konfliktmi, pričom ide o nútenú adaptibilitu.

Podlieha autokratickému vedeniu či ideologickému vedeniu, nechá sa usmerňovať. Ak ju nemá kto
riadiť, stáva sa úzkostnou. Prežíva psychický a emočný distres, ktorý môže mať chronický charakter.
Ľahko sa vystraší, býva aj veľmi ostýchavá, hanblivá a introvertná, v sociálnych situáciách ľahko
upadne do rozpakov. Nekriticky akceptuje autority, k riešeniu problémov pristupuje konvenčným a
rigidným spôsobom, ťažko sa rozhoduje. Má nedostatočnú sebadôveru a ľahko podlieha tlakom okolia.

Cíti sa nepohodlne vo všetkých typoch interpersonálnych vzťahov. Nemá rada spoločenské aktivity,
v spoločnosti je rozpačitá, hanblivá, vyhýba sa miestam, kde je veľa ľudí a nerada je s nimi v
kontakte. Schopnosť empatie, schopnosť zdieľať svoje city s druhými je aktuálne oslabená, v dôsledku
depresívneholadeniaraeaktívnehocharakteru.Brzdovýmechanizmusosobnosti,ktoréhoúlohaspočívavudržovanívnútornejrovnováhyavusmerňovanísprávaniajemenejpružný,sosklonomkšablónovitým
a konformným prejavom. Je feminínna, pasívna, závislá, so sklonom hľadať oporu v niekom silnejšom,
s úsilím po dosiahnutí bezpečia a istoty. Na nižšej mentálnej úrovni prežíva pocity menejcennosti, je

neistá, so zhoršenou orientáciou, ťažko sa rozhoduje. V aktuálnom psychickom stave má sklony má k
reaktívnemu neurotickému prežívaniu. Prejavuje pocity strachu, je depresívne ladená a apatická. Trpí
nedostatkom kognitívnej aj konatívnej kontroly ega. Je plná obáv a na stres reaguje únikom do sveta
fantázií a denného snenia. Sociálne je odcudzená, má pocit, že ľudia s ňou zle zaobchádzajú, že jej
nerozumejú, že jej neprejavujú dostatok náklonnosti a lásky, obáva sa, že jej chce fyzicky aj niekto

ublížiť. Svet vníma ako hrozivý, so vzťahovačnými myšlienkami a myslí si, že jej ľudia nerozumejú
a že sa voči nej nesprávajú korektne. V aktuálnej situácii má poškodená pocit celkového zármutku
a zlyhania. Má pocit, že sa vo svojom živote nedostatočne pozitívne emočne angažuje, chýba jej
energia, záujem a motivácia odhodlať sa k povinnostiam a čeliť nárokom života efektívne. Má negatívny
selfkoncept, cíti sa byť zbytočná a bezmocná, podceňuje samú seba. Pripúšťa aktuálne alebo nedávne
suicidálne myšlienky a suicidálna prejavy. Poškodená referovala o významných rodinných konfliktoch

a kolíziách s členmi rodiny. Problémy má v užších vzťahoch a celkovo je nespokojná so životom.
Uvádza nespokojnosťs rodinnými vzťahmi. V škálach psychických porúch neboli zistené zvýšené skóre.
Skórevškáleorganickéhopsychosyndrómusvedčíoneprítomnostisignifikantnýchznakovporuchy(bez
znakov organického poškodenia CNS). Prítomnosť schizofrenického ochorenia je nepravdepodobná.
Poškodená je z hľadiska paranoidity zdravá. Škála epileptoidity - hysteroidity a škála syndrómu

alkoholizmu boli bez významného skóre. V protokole nie sú prítomne známky porúch afektivity, ani
psychotického ochorenia. Osobnostná štruktúra bez znakov poruchy osobnosti. Osobnosť bez znakov
psychotických zmien a bez známok poruchy osobnosti. V interpersonálnom správaní sa hodnotí ako
ponížená osobnosť v adaptívnej forme. Základným spoločenským mechanizmom jej interpersonálneho
správania je skromnosť, slabosť až sebaponíženie. Prejavuje sa manifestovanou plachosťou, citovou

rezervovanosťou a schopnosťou podriadiť sa. Trpí pocitmi viny, zaoberá sa otázkami čo je správne
a čo je zlé, porovnáva sa so svojimi striktnými ideálnymi predstavami. Svojim poníženým správaním
provokuje agresívnych jedincov k arogantne nadradeným reakciám.

Poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Percepčno – kognitívne funkcie

sú rozvinuté dostatočne, pamäťové schopnosti sú intaktné. Celkovo poškodená produkovala výkon,
ktorý sa nachádza na odhadovanej úrovni rozvoja intelektového potenciálu v dolnom pásme priemeru.
V celkovom fungovaní pamäti je jej výkon v pásme priemeru v jej vekovej kategórii. Bez znakov
kvalitatívnych porúch v zmysle konfabulácií (nevedomé vypĺňanie pamäťových medzier), ktoré by
predpokladalo organické poškodenie CNS, pri vyšetrení bezprostrednej, oddialenej aj celkovej pamäti.

Mentálne brzdy sú rozvinuté dostatočne, racionálna kontrola správania (mentálny brzdový systém) je
silná, môže byť až rigidná, čo svedčí o prítomnosti znakov depresivity. Mentálny brzdový systém v
situáciách, ktoré sú citovo a náladovo podfarbené funguje bez porúch.

Poškodená nedisponuje osobnostnými črtami a charakteristikami, ktoré by znižovali hodnovernosť jej

výpovede.

U poškodenej neboli zistené poruchy vnímania, pamäti, intelektu, ani schopnosť správne reprodukovať
prežité udalosti. Poškodená je rovnako schopná objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety
a bez porúch vo vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci. Neboli zistené ani sklony ku pseudológii (tendencia

klamať), ani disimulačné tendencie (sklony pretvarovať sa, zatajovať, zapierať).

Interpretácia prežitých udalostí poškodenej je zo psychologického hľadiska vierohodná.

Všeobecná vierohodnosť poškodenej zo psychologického hľadiska vzhľadom k uvedeným výsledkom

vyplývajúcich z komplexnej psychodiagnostiky jej osobnosti je nenarušená.

Znalkyňa konštatovala, že výpovede poškodenej k vyšetrovanej trestnej veci sú konzistentné. Zo
psychologického hľadiska špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej, t. j. vierohodnosť vo vzťahu
k vyšetrovanej trestnej veci, po posúdení výsledkov vyplývajúcich z komplexnej psychodiagnostiky

je nenarušená a výpoveď poškodenej možno považovať zo psychologického hľadiska za špecificky
vierohodnú.Vzťah poškodenej k obžalovanému A. A. - poškodená referuje o pozitívnom emocionálnom vzťahu
k obžalovanému prvé štyri roky spolužitia, celkovo z 11 rokov, aj keď ju fackal, myslela si, že je
to jej chyba. Posledné dva roky bol agresívnejší a že ho už nemá rada si uvedomila, keď bol

zavretý. Obžalovaného hodnotí ako autokratickú osobnosť v neadaptívnej miere V interpersonálnom
kontakte produkuje správanie sýtené mocou, silou a ambíciami. Jeho interpersonálne prejavy sú
poznačené kompulzívnou dominanciou, produkuje správanie sýtené mocou, autokraciou a mocensky
zameraním správaním. Obdiv a poslušnosť ostatných mu pomáha zachovať si sebaúctu. Prejavuje
sa autokratickým a diktátorským správaním. Jeho interpersonálne interakcie môžu vyústiť do boja o

vplyv a moc. Egocentrickým správaním vyjadruje sebalásku, spokojnosť so sebou, nadradenosť a
sebadôveru. Studeno a egocentricky využíva ostatných pre vlastné ciele, exhibicionisticky a pyšne sa
sebapresadzuje. Je orientovaný predovšetkým na vlastnú osobu, je sebecký a zneužíva druhých pre
seba. Jeho kritické, agresívne správanie vyvoláva nedôveru, strach a pocit viny u ostatných. Za každých
okolností pristupuje k svojmu okoliu tvrdo, necitlivo, represívne, hrozivo a bez ohľadu na to, či daná
situácia tento postup ospravedlňuje (test ICL).

Konanie obžalovaného A. A. nevyvolalo u poškodenej chorobné psychické utrpenie. Zaobchádzanie
obžalovaného s poškodenou prežívala ako správanie, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti.

Poškodená referuje o gradovaní fyzického násilie počas spolužitia s obžalovaným spočiatku od apríla
2016 od faciek k opakovaným fackám aj za maličkosti (nebolo upratané), po silné facky, v dôsledku
ktorých padala, cez facky s následkom modrín až po násilie s vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti,
pri ktorom opakovane padala s následkom vybitia predných zubov, rozbitia pery a hlavy. Konanie
obžalovaného A. A. pocit'ovala ako ťažké príkorie s určitou trvalosťou, ktorú poškodená datuje od apríla

2016 až do privolania polície vo februári 2023, s výnimkou roku, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody.

Poškodená nie je schopná čelit fyzickému ani psychickému násiliu zo strany svojho druha A. A.. V
aktuálnom psychickom stave poškodenej sú prítomné psychologické znaky týranej osoby, ktoré sú

považované zo psychologického hľadiska za typické pre znaky týranej osoby:
ad1-minimalizácianásledkovkonaniapáchateľa-podľapoškodenejnazačiatkuvzťahusobžalovaným
prvé štyri roky spolužitia ho milovala, aj keď ju fackal, myslela si, že je to jej chyba. Modriny na svojom
tele následkom konania obžalovaného neriešila, nešla na ošetrenie, pretože bola presvedčená, že „veď
sú to len modriny“. Niekedy „len“ kričal a niekedy jej dal aj „pár“ faciek.

ad 2 – sebaobviňovanie, sebaznevažovanie – podľa poškodenej bol obžalovaný nervózny agresívny
kvôli nej, lebo bývala často unavená zo starostlivosti o obe deti aj domácnosť, nemala energiu sa mu
venovať, chcel mal s poškodenou pohlavný styk, ale rýchlo zaspala, bola unavená. Vždy cítila takú
beznádej, že nie je k ničomu dobrá. Vyčítala si, že sa s malým učila pomaly a nestihla upratať do pol
štvrtej kedy obžalovaný prišiel z práce. Všetci traja, poškodená aj deti sa báli, že keď príde obžaloavný,

aby niečo nenanšiel neurobené. Snažili sa, aby bolo upratané a už aj deti naučené. To práve nestíhali,
aby boli deti naučené keď prišiel. Poškodená dáva sebe za vinu vybité predné zuby – „on mi dal iba
facku, to ja som letela na stolík a vyrazila som si zuby“.
ad 3 - znížená akcieschopnosť, tzv. „naučená bezmocnosť“, t. j. pocit zbytočnosti, akejkoľvek snahy
riešiť problém – podľa poškodenej prežívala strach, začala sa báť o seba aj o deti, posledné dva roky

bol agresívnejší a deti sa ho báli, nikomu sa s utrpením nezdôverila, hambila sa a k lekárovi na ošetrenie
nešla s presvedčením, že nikto by jej aj tak neveril. Aj keď ho ešte milovala, cítila sa bezmocná, prežívala
prázdno, ale nepokúsila sa s ním rozprávať. Chcela od neho odísť, ale sa bála toho, že by jej zobral deti.
Plakala, ale nikdy sa nikomu nesťažovala, hambila som sa za to. Mala strach, že to bude ešte horšie,
že jej nikto neuverí a budú si myslieť, že si vymýšľa.

ad 4 - prítomnosť psychologických znakov Posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP). Prítomnosť
znakov posudzujeme zo psychologického hľadiska.

Súhrnne bolo konštatované, že s odvolaním sa na analýzu znakov typických pre osoby, ktoré sa stali
obeťami týrania a príznakov, ktoré spĺňajú zo psychologického hľadiska znaky týranej osoby poškodená

napĺňa väčšinu psychologických znakov typických pre osoby, ktoré sa stali obeťami týrania.

Poškodenej bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie, ktoré sa podľa poškodenej vyznačovalo
fyzickými útokmi vo vzťahu k poškodenej a psychické utrpenie, prežívala stres a strach z obžalovaného,bála sa o svoje zdravie a život, bála sa, že jej obžalovaný zoberie deti. Dobu trvania datuje poškodená od
apríla 2016 až do privolania polície vo februári 2023, s výnimkou roku, kedy bol obžalovaný vo výkone
trestu odňatia slobody. Toto konanie poškodená pociťovala ako príkorie a zanechalo na jej psychike

následky.

Aktuálny psychický stav poškodenej nie je priaznivý a súvisí s násilným správaním obžalovaného.

Poškodená nemá sklony k agresívnemu správaniu. Agresivita nie je dominujúcou osobnostnou črtou

poškodenej, bez sklonov k neadekvátnemu agresívnemu a násilnému správaniu.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalkyňa H. C. J. E. H. na súdom položenú otázku, či je možné,
aby malo vplyv na výsledky znaleckého dokazovania, keď toto robí muž alebo žena; teda či výsledky
dokazovaniamôžubyťrozdielnevzávislostiodtoho,čihorobímužalebožena,odpovedala,žeznalecké
dokazovanie je vedecká expertíza, má svoje princípy a pravidlá, ktoré sú stabilné a nezáležia, nie sú

podmienené, ak to robil skutočne erudovaný znalec vo svojom odbore a odvetví, nijakým spôsobom
vekom znalca, dĺžkou praxe znalca, a už v žiadnom prípade pohlavím. (položená otázka súvisela
s vyjadrením H. B., že v prípade, ak by poškodenú vyšetrovala žena, možno by dospela k iným záverom.)

Snahu obhajoby spochybniť pravdivosť výpovede poškodenej v tom smere, že počas výpovede na

hlavnom pojednávaní, prípadne neskôr, pri psychologickom vyšetrení uviedla, resp. si spomenula na
ďalší incident, kedy ju mal obžalovaný zbiť alebo napadnúť, znalkyňa celkom jasne vysvetlila a uviedla,
že to je možné – znalkyňa uviedla, že poškodená si postupom času spomína na nové prežité udalosti.
Osoba, ktorá nesie psychologické znaky týranej osoby žije v strachu, strese a obavách a biochemicky
sa mení prežívanie tejto osoby – ide do defenzivity, má strach, bojí sa, všetko berie na seba. Preto sa

pri takejto osobe nemôže očakávať, že si bude faktograficky pamätať každý detail či situáciu. Postupom
času sa jej ale môžu vybaviť – tak ako aj postraumatická stresová porucha.

Znalkyňa sa ďalej vyjadrila, že zo psychologického hľadiska bol s najväčšou pravdepodobnosťou
spúšťačom, prečo sa poškodená rozhodla situáciu riešiť a zavolala políciu strach o život – poškodená

krvácala, potrebovala pomoc a namiesto toho jej mal obžalovaný povedať „bodaj by si vykrvácala“.
Poškodená mala strach o svoje zdravie a život, bála sa, volala o pomoc.

Znalkyňa takisto vysvetlila, že nie je možné, aby si poškodená svoju výpoveď (resp. ako obhajca
uviedol „príbeh“) vypĺňala svojimi dedukciami, keďže pri výsluchu na hlavnom pojednávaní si poškodená

nepamätala situáciu, kedy došlo k vybitiu jej zubov, pričom pri vyšetrení u znalkyne sa k tomu
vyjadrovalabližšieapamätalasito.Znalkyňasavyjadrila,žeobjektívnympsychodiagnostickýmzistením
– wechslerova skrátená pamäťová škála, produkovala poškodená výkon, ktorý svedčí o tom, že nie
sú u nej prítomné znaky kvalitatívnych porúch v zmysle konfabulácií – čo je vypĺňanie prázdnych
pamäťových miest. Je teda možné, že na niečo zabudne, ale s odstupom času si na to spomenie, že

sa to vyplaví. Z toho dôvodu je možné, aby si poškodená s odstupom času spomenula aj na ďalšie
incidenty či útoky obžalovaného.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní tiež vysvetlila vývin a gradáciu správania obžalovaného, ktoré
poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, pričom znalkyňa ho pre prehľadnosť rozdelila do 15tich bodov,

ktoré sú spracované aj vo vypracovanom znaleckom posudku.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prehraté zvukové záznamy –
telefonáty poškodenej na linku 158.

Poškodená v prvom telefonáte na políciu uviedla, že chce nahlásiť domáce násilie, pretože ju partner
(obžalovaný) zbil, uviedla, že sa bojí, že sa to bude opakovať, pretože sa toto nestalo prvý krát. Uviedla,
že jej obžalovaný rozbil pery a hlavu. Na otázku, či ju partner buchol do hlavy, poškodená odpovedala,
že ju „pleskol“ a ona sa buchla do linky (kuchynskej) a tým si rozbila hlavu. Uvádzala, že jej tiekla aj
krv, pričom z rozbitej pery sa jej krv stále spúšťa. Poškodená uviedla, že obžalovaný v čase telefonátu

spí v izbe a ona sa zamkla v kuchyni. Na odporúčanie operátora linky 158, aby si poškodená zavolala
sanitku, poškodená uviedla, že sa bojí, že keď obžalovaný zbadá sanitku, tak ju zbije ešte viac. Aj
v závere telefonátu sa poškodená vyjadrila, že sa strašne bojí.Z druhého telefonátu na linku 158 vyplynulo, že poškodená už vtedy čakala vonku pred domom na
hliadku polície, pričom operátora linky 158 sa pýta, či už hliadka bola poslaná na miesto. Poškodená
znovu zopakovala, že sa strašne bojí, že sa bojí, že sa obžalovaný zobudí.

Z uvedených telefonátov poškodenej je preukázané, že poškodená plače, je vystrašená, má strach, bojí
sa, že ak by sa obžalovaný zobudil a zistil, že privolala políciu alebo sanitku, tak by ju zbil ešte viac.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 4.2.2023 v čase o 01:56 hod. vyplynulo, že
obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, kedy mu bola nameraná hodnota 0,36 mh/L.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 4.2.2023 okrem iného vyplynulo, že sa jedná o rodinný
dom na adrese C. XXX, D., pričom tento je oplotený, v čase obhliadky je vstupná kovová bránka

zatvorená, nepoškodená, odomknutá. Vstup do domu je pootvorený, nepoškodený. Cez vchod do domu
sa dostaneme na vstupnú chodbu, kde naľavo v zadnom rohu je vstup do kuchyne. Priamo oproti vstupu
do domu sa nachádzajú dvere na druhú chodbu. Na pravej strane sú dvere do miestnosti. V kuchyni sa
nachádza napravo pri stene kuchynská linka v tvare písmena „L“, na ktorej sú kuchynské spotrebiče,
riad, nožíky, pohár a hrnčeky. Naľavo v rohu sa nachádza šporák, na ktorom je elektrická dvojplatnička.

Vedľa šporáku je skrinka, na ktorej je hrniec a tanier s uvarenými cestovinami. Vedľa skrinky sa pri
stene na zemi nachádza rôzne oblečenie a práčka. Za práčkou sa voľne prechádza do kúpeľne, kde je
v ľavom rohu umiestnená rohová vaňa. V pravom zadnom rohu miestnosti je WC. Miesto obhliadky bolo
fotograficky zdokumentované (č.l. 199-206) a bol vyhotovený aj náčrt miesta činu, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní takisto oboznámené.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej zo dňa 4.2.2023 v čase o 17:20 hod. vyplýva, že poškodená
po zákonnom poučení sa dobrovoľne podrobila prehliadke tela, kedy uviedla, že je to v jej prospech,
nech je vidieť, čo jej druh A. A. spravil. Na vyhotovenej fotodokumentácii (č.l. 201-206) vidno: na fotografii
č. 1 – tvár poškodenej spredu, s opuchom v strede čela a s odreninou nad opuchom a s tržnou ranou

na hornej pere; na fotografii č. 2 – je bližší detail čela a tváre, pričom na čele je opuch o veľkosti cca
4 cm a odrenina, resp. rana o dĺžke cca 2 cm, a odrenina na nose; na fotografii č. 3 – tvár poškodenej
z ľavého profilu, kde je vidno tržnú ranu v ľavej časti čela pri vlasoch; na fotografii č. 4 – bližší pohľad na
tvár z ľavého profilu; na fotografii č. 5 – pravý bok trupovej časti tela nad bedrovou kosťou s podliatinou
o šírke 4 cm; na fotografii č. 6 – pravý bok trupovej časti tela nad bedrovou kosťou s podliatinou o dĺžke

3,5 cm; na fotografii č. 7 – trupová časť, chrbát, pravá strana s podliatinou pri vrchnej časti panvy o šírke
4,5 cm; na fotografii č. 8 – trupová časť, chrbát, pravá strana s podliatinou pri vrchnej časti panvy o dĺžke
5 cm; na fotografii č. 9 – tvár spredu s pootvorenými ústami, kde vidno chýbajúci chrup a tržnú ranu na
perách; na fotografii č. 10 – tvár spredu, poškodená si drží hornú peru a vidno tržnú ranu a chýbajúci
chrup; na fotografii č. 11 – tvár spredu, poškodená si drží dolnú peru, vidno chýbajúci chrup a podliatinu

na vnútornej strane spodnej pery.

Z lekárskej správy zo dňa 4.2.2023 z FN B. vyplynulo, že poškodená má povrchové poranenie vlasatej
kože hlavy a menšiu tržnú ranu hornej pery cca 0,5/0,1 cm, bolestivosť v oblasti chrbtice, pričom
poškodená bola do nemocnice privezená RZP po napadnutí priateľom.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.
XX/XXX/XXXX zo dňa 13.11.2023 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zák., začo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou
dobou vo výmere 1 rok, odsúdený sa osvedčil dňa 23.9.2015. Druhý krát bol odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 15.7.2016 pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., začo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou vo výmere 2 roky. Tento výkon trest
mu bol nariadený 4.7.2019 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol
podmienečneprepustený24.6.2020,pričommubolaurčenáskúšobnádobavovýmere2roky,odsúdený

sa osvedčil dňa 20.12.2022.
Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá
evidované žiadne priestupky alebo správne delikty.Ďalej boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy, ktoré súdu predložil obhajca dňa
28.5.2024, pričom obhajca bol zároveň poverený ich oboznámením. Jednalo sa o tieto listinné dôkazy:

Listová korešpondencia poškodenej obžalovanému, z ktorej vyplynulo, že poškodená napísala
obžalovanému v období rokov 2019 a 2020 počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody 7 listov,
v ktorých listoch poškodená obžalovaného v podstate informovala o situácii doma, o tom ako sa majú,
či sú deti zdravé, čo robia deti, že si hľadá prácu, že s peniazmi a platbami za bývanie im pomáha
stará mama a otec, že mu poslala peniaze, známky aj obálky do výkonu trestu a zároveň boli k listom

pripájané aj kresby od detí.

Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 3.12.2019 vyplynulo, že obžalovanému bolo oznámené, že ku
dňu 5.11.2019 mu bola zaslaná dávka v nezamestnanosti za obdobie od 1.10.2019 do 31.10.2019 vo
výške 470,37 eur, pričom uvedená suma sa Sociálnej poisťovni vrátila ako neprevzatá. Obžalovaný mal
možnosť požiadať o opätovné vyplatenie tejto dávky.

S. B. B. C. B. B. zo dňa 13.3.2023 vyplynulo, že poškodená je v tejto spoločnosti zamestnaná od
1.11.2021 ako upratovačka, na 20 hodinový týždenný pracovný úväzok a jej hrubý príjem za rok 2022
bol 3884,- eur a čistý príjem za rok 2022 bol vo výške 3363,60 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 28.4.2023 vyplynulo, že do konania
vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. XXX/XX/XXXX úrad práce podal správu ohľadne
situácie v rodine poškodenej a obžalovaného. V čase podania správy je otec (obžalovaný) vo väzbe.
Bolo zistené, že matka (poškodená) žije s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý má v podielovom
spoluvlastníctve s obžalovaným. Bolo konštatované, že v dome je veľký neporiadok, načo úrad viackrát

poškodenú upozornil. Poškodená spí s deťmi na rozťahovacom gauči. Poškodená pracuje vo firme C.
D. ako upratovačka na polovičný úväzok, pričom väčšinou pracuje od 8.00 hod. do 12.00 hod. a jej
priemerný mesačný zárobok je 400 eur. Na deti tiež poberá prídavky. Ďalej je v správe uvedené, že
poškodená uviedla, že obžalovaný ju týral odkedy mala mal. C. 3 mesiace, pričom ju týral asi 7 rokov,
okrem jedného roka, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu. Obžalovaný má celkovo 7 detí, z toho 3

sú v Českej republike a s nimi sa nestretáva. K týraniu sa poškodená vyjadrila, že obžalovaný ju bil
hlavne pod vplyvom alkoholu, ale aj keď bol triezvy, niekedy ju bil aj 2-3 krát do mesiaca, niekedy aj
2-3 mesiace nie. Skôr to na polícii nenahlasovala, pretože chcela, aby deti vyrastali v úplnej rodine.
Nahlásila to až teraz, keď jej obžalovaný povedal „bodaj by si vykrvácala“. Poškodená sa ďalej vyjadrila,
že maloleté deti boli opakovane svedkami násilia, s deťmi sa o tom nikdy nerozprávala a brala to ako

samozrejmosť medzi partnermi, keďže aj ona sama bola v detstve svedkom násilia medzi jej rodičmi.
Ďalej bolo v správe uvedené vyjadrenie poškodenej, ktorá sa chcela s deťmi presťahovať do Senice,
chce odísť, pretože má obavu, že keď bude obžalovaný prepustený, tak ju zabije.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 28.9.2023 vyplynulo, že do konania

vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. XXX/X/XXXX úrad práce podal správu, z ktorej
vyplýva, že v čase podania správy sa poškodená zdržiava v I. v Českej republike a obžalovaný je vo
väzbe. Poškodená odišla do Čiech za svojím otcom, nakoľko mala obdržať informáciu, že obžalovaný
prepísal svoj podiel na ich dome na jeho druhú partnerku, ktorá sa tam ide sťahovať. Poškodená sa
mala dohodnúť s matkou obžalovaného, že o deti sa bude starať, kým si poškodená nenájde prácu

a ubytovanie. Poškodená od polovice septembra pracuje v automobilke A. na 3 pracovné zmeny, zmluvu
má do 30.9.2024 a príjem v hrubom 21.800 Kč. Poškodená sa tiež vyjadrila, že nesúhlasí s tým, aby išli
deti k otcovi, ani aby boli zverené starej matke. Stará matka uviedla, že deti má v celodennej starostlivosti
už od apríla 2023, kedy sa odohral incident medzi rodičmi a má záujem sa aj naďalej o nich starať
a chcela by si ich zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.

Z tabuľky mesačných nákladov matky a maloletých zo dňa 21.4.2023 vyplynulo, že celková suma
mesačných nákladov bola poškodenou vyčíslená na 706,- eur, z toho mal. A. 262,20 eur a mal. C. 262,20
eur.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 24.10.2023, právoplatným 16.11.2023
súd zastavil konanie o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom, bolo zrušené neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 15.5.2023,
pričom žiadny z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia predmetnéhouznesenia v podstate vyplynulo, že poškodená ako navrhovateľka sa domáhala svojím návrhom úpravy
práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Neodkladným opatrením Okresného súdu Skalica sp.
zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 15.5.2023 súd uložil odporcovi (obžalovanému) prispievať na výživu mal. A.

a mal. C. v nevyhnutnej miere mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima a v časti návrhu matky
na zverenie mal A. a mal. C. do jej osobnej starostlivosti súd návrh zamietol. Matke bola v neodkladnom
opatrení uložená povinnosť do 30tich dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej týkajúci sa
úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. deťom. Vo veci samej matka na pojednávaní dňa 3.10.2023 svoj
návrh zobrala späť z dôvodu, že mal. deti nemá v osobnej starostlivosti a o tieto sa stará ich stará matka.

K výroku o vine

Výpoveď svedkyne poškodenej F. G. súd vyhodnotil ako jasnú, konzistentnú, zrozumiteľnú, logickú

a vierohodnú, pričom zároveň korešponduje aj s ďalšími dôkazmi, ktoré boli súdom vykonané, ktoré
výpoveď poškodenej podporujú a spolu vytvárajú ucelený obraz o vzťahu poškodenej a obžalovaného
a o tom, akým spôsobom sa obžalovaný ku poškodenej správal. Vo výpovedi svedkyne poškodenej
neboli nájdené žiadne podstatné rozpory, prípadne tvrdenia či vyjadrenia, ktoré by jej výpoveď
a vierohodnosť zoslabovali. Súd poukazuje nato, že v zásadných častiach a tvrdeniach, je výpoveď

poškodenej konzistentná, rovnaká už od prvotného oznámenia na polícii a podania trestného
oznámenia, cez výpoveď na hlavnom pojednávaní, až do vyšetrenia poškodenej znalkyňou H. C. J.
E. H.. Súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti vyjadrenie znalkyne, ktorá pri zisťovaní špecifickej
vierohodnosti poškodenej uviedla, že z psychologického hľadiska sa posudzuje bohatosť detailov
a konzistentnosť výpovede, pričom pri vyšetrovaní poškodená rozprávala spontánne, výpoveď bola

konzistentná, neodchyľuje sa, jej výpovede sú totožné. Znalkyňa konštatovala, že zo psychologického
hľadiska špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej, t. j. vierohodnosť vo vzťahu k vyšetrovanej
trestnej veci, po posúdení výsledkov vyplývajúcich z komplexnej psychodiagnostiky je nenarušená a
výpoveď poškodenej možno považovať zo psychologického hľadiska za špecificky vierohodnú. Súd
má zato, že poškodená po celú dobu konania a počas všetkých výsluchov, ktoré poškodená počas

konaniaabsolvovala,nasvojichtvrdeniachasvojejvýpovedizotrvala,vničomsavosvojichvýpovediach
neodklonila, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé pochybovať o tvrdeniach, z ktorých
obžalovaného obviňovala. Súd nenašiel žiadny dôvod, prečo by nemal výpovedi poškodenej uveriť a jej
svedectvo o trestnej činnosti páchanej obžalovaným, považuje za úplne dostačujúce nato, aby súd
obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods.

3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Poškodená už pri príchode polície v noci,
po incidente s obžalovaným, príslušníkom polície povedala, že toto konanie obžalovaného – teda že ju
zbil, sa nestalo prvý krát, ale sa to deje už roky, čo následne po príchode na miesto činu potvrdila podľa
svedeckých výpovedí zasahujúcich príslušníkov polície aj M. B., teda matka obžalovaného, ktorá sa
vyjadrila, že toto sa v ich rodine deje už roky a čuduje sa, že to poškodená neriešila už skorej. Poškodená

zotrvala na svojej výpovedi počas celého konania a presne ohraničila obdobie, počas ktorého ju mal
obžalovaný týrať. Jediným rozdielom (nepodstatným) je začiatok páchania trestnej činnosti, kedy najprv
poškodená uviedla mesiac jún, no na hlavnom pojednávaní a rovnako tak aj pri znaleckom vyšetrení
uvádzala ako začiatok páchania skutku – obdobie, kedy mala jej dcéra tri mesiace. Keďže sa dcéra
narodila XX.X.XXXX, tak začiatok páchania skutku súd ustálil na mesiac apríl roku 2016. V tomto konaní

mal potom obžalovaný pokračovať až do jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody (t.j. 4.7.2019)
a po návrate z výkonu trestu, kedy bol chvíľu kľud, v tomto konaní pokračoval až do dňa 3.2.2023,
kedy poškodená zavolala políciu a obžalovaný bol zadržaný. Súd uvádza, že uvedený rozdiel, kedy mal
obžalovaný začať s agresívnym správaním a bitím poškodenej – teda mesiac apríl, namiesto mesiaca
jún, nemá ale žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu predmetného trestného činu, keďže v oboch prípadoch

sa jedná o obdobie, ktoré trvalo dlhší čas (§ 138 písm. b) Tr. zák.). Vzhľadom na výsledky dokazovania
súd preto musel zmeniť právnu kvalifikáciu skutku, keďže v obžalobe bol skutok kvalifikovaný ako prečin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, pričom z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že čin bol spáchaný závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas, čo malo za následok zmenu právnej kvalifikácie na zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný poškodenú - svoju družku týral tak,
že jej spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu
a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť.

Výpoveďpoškodenej–atedatvrdenia,ktorévovzťahukobžalovanémuajehonásilnémuapohŕdavému
správaniu voči jej osobe uvádzala, sú v úplnom súlade s vykonaným znaleckým dokazovaním a to
najmä vypracovaným znaleckým posudok znaleckej organizácie č. XX/XXXX, a ku ktorému znaleckému
posudku bola znalkyňa H. C. J. E., H. na hlavnom pojednávaní detailne vypočutá. Súd poukazuje na

závery vypracovaného znaleckého posudku uvedené vyššie v odôvodnení a na výpoveď menovanej
znalkyne, ktorá jasne a presvedčivo, na základe vedeckých poznatkov, postupov a vyšetrení, dospela
k prezentovaným záverom, ktoré si súd osvojil a nenašiel žiadny dôvod, prečo by ich výsledkom a
záverom neveril alebo ich spochybňoval.

Výpoveď poškodenej je rovnako tak v zhode s oboznámenými listinnými dôkazmi, ktoré predložila

obhajoba – správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, ktoré boli vyhotovené pre účely
konaní vedených na Okresnom súde Senice pod sp. zn. XXX/XX/XXXX a sp. zn. XXX/X/XXXX.
Z oboznámených správ vyplynulo okrem iného, že aj v prebiehajúcom konaní o úpravu práv a povinností
k maloletým deťom poškodená vypovedala zhodne s výpoveďou v trestnom konaní a uvádzala rovnaké
informácie ohľadne jej týrania obžalovaným, t.j. frekvenciu útokov, obdobie, dĺžku trvania týrania aj

spôsob útokov.

Čosaďalejtýkavýpovedepoškodenej-súduvádza,žeajvzhľadomnavlastnévnímaniejejvýpovedena
hlavnom pojednávaní, vystupovanie poškodenej a spôsob, akým poškodená opisovala a prezentovala
prežité udalosti, jej celkový prejav a ako reagovala aj na pokladané otázky, súd jednoznačne výpovedi

poškodenej uveril a považuje ju za usvedčujúci dôkaz svedčiaci proti obžalovanému. Nebol zistený
žiadny dôvod, prečo by si mala poškodená svoju výpoveď proti obžalovanému vymyslieť, resp. prečo
by mala klamať a s poukazom nato, čo už bolo uvedené vyššie v odôvodnení – telefonát na políciu,
výpovede privolaných príslušníkov PZ, spôsob a obsah výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní
a výsledky znaleckého dokazovania na poškodenú, je podľa názoru súdu nereálne uvažovať o tom, že

by si poškodená svoju výpoveď vymyslela a obžalovaného krivo obvinila. Z výpovede poškodenej tiež
vyplynulo, že obžalovaného z trestnej činnosti neudala už skôr, pretože chcela, aby jej deti (na rozdiel
od nej!) žili v kompletnej rodine – toto vyjadrenie poškodenej je tiež zachytené v správe Úradu práce
v konaní o úpravu práv a povinností k mal. deťom. Výpoveď poškodenej, ako usvedčujúci dôkaz je
navyše v zhode aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré obžalovaného z týrania poškodenej usvedčujú.

Aj znaleckým dokazovaním bolo zistené, že špecifická aj všeobecná vierohodnosť poškodenej bola
zachovaná.Súdpoukazujenatúskutočnosť,ževkonanínebolobhajobouvpodstatevyprodukovanýani
jeden dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného. Snaha obhajoby spochybniť akýkoľvek dôkaz, ktorý
by dával za pravdu poškodenej a jej tvrdeniam bola účelová s cieľom zbaviť obžalovaného akejkoľvek
trestnej zodpovednosti za konanie, ktoré sa mu kladie za vinu, pričom často odporovala zásadám

logického myslenia. Súd na tomto mieste poukazuje napr. na vyjadrenie obžalovaného, ktorý síce priznal
hádku s poškodenou večer dňa 3.2.2023, avšak podľa verzie obžalovaného, sa s poškodenou hádať
nechcel, chcel odísť preč z kuchyne, no nakoľko priestor tam je veľmi úzky, neodhadol svoju silu, sotil
poškodenú do ramena a táto následne spadla a začala jej tiecť krv z úst, pričom keď to obžalovaný
zbadal, snažil sa poškodenej pomôcť a krvácanie jej chcel zastaviť. Z vyhotovenej fotodokumentácie

zranení poškodenej je zrejmé, že poškodenej vznikli rozsiahle zranenia - na ústach (perách), nose, čele,
na ľavej časti vlasatej časti hlavy a takisto aj podliatiny v oblasti krížov. Vyjadreniu obžalovaného, že
poškodenú „iba“ odsotil do ramena a táto si následne spôsobila všetky tieto zranenia, preto nie je možné
uveriť a vznik týchto zranení spôsobom, ako to uvádza obhajoba je nereálny. Súd rovnako neuveril
ani tvrdeniam obžalovaného, ktorý opakovane vo svojej výpovedi tvrdil, že hádať s poškodenou sa

nechcel a hádkam chcel vždy zabrániť, pričom dokonca - väčšinou hádky ukončil tým spôsobom, že
z domu radšej odišiel. Toto jeho tvrdenie je v úplnom rozpore s vypracovaným znaleckým posudkom
k jeho osobe, kde znalkyňa okrem iného konštatovala, že psychologickým vyšetrením obžalovaného
zistila disharmonickú osobnosť, premorbídne nezrelú, senzitívnu, náladovú, výbušnú. V kritických
situáciách (v jeho prípade predovšetkým pri nepochopení) sa objavujú regresné prejavy, neúmerné

reakcie, v dôsledku čoho môžeme počítať aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou agresivitou, čo sa pod
vplyvom zmeneného vedomia môže ešte znásobiť. Svoju afektivitu nedokáže dostatočne regulovať,
má zníženú frustračnú aj konfliktovú toleranciu, reaguje šablónovite, agresivita je v štruktúre osobnostivpohotovostnejpozícii.Sklonykprovokáciiavyvolávaniukonfliktovjevysokopravdepodobný,hraničiaci
s istotou.
Z výpovede svedkyne L. A. tiež vyplynulo, že obžalovaného v ten večer (t.j. 3.2.2023) poslala preč

z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu. Jeho tvrdenie, že hádke s poškodenou v ten večer chcel
zabrániť a chcel odísť preč z domu, súd hodnotí (najmä s poukazom na vyššie uvedené zistenia zo
znaleckéhoposudkuvkombináciisjehoopitosťou)akonepravdivé,účelovéscieľomukázaťsavlepšom
svetle a zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za svoje správanie voči poškodenej, pričom riešenie hádky
spôsobom,akotouvádzaobžalovaný(ktorýbolnavyšepodvplyvomalkoholu)súdnepovažujezareálne

Výpovedi obžalovaného sa aj vzhľadom na vypracované znalecké posudky na jeho osobu nedalo vôbec
uveriť.Súdpoukazujeajnarozporvovýpovediobžalovanéhosvýpoveďousvedkyne–jehodružkyL.A.,
kedy obžalovaný uviedol, že po každej hádke s poškodenou prišiel k L. A., pričom ona o týchto hádkach
vie. Naproti tomu L. A. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný na poškodenú nič zlé nehovoril, iba že
je neporiadna a robí mu naschvál. Za absurdné súd považuje vyjadrenie obžalovaného ohľadne zubov

poškodenej,kedyuviedol,žepoškodenámáproblémysozubamiposvojomotcovi,mázlúústnuhygienu
a o žiadnom zlomenom zube nič nevie. Z fotodokumentácie tváre poškodenej je zrejmé, že poškodená
o zub neprišla v dôsledku zlej ústnej hygieny, ale tak ako to uviedla aj znalkyňa na hlavnom pojednávaní
– že zuby stratila počas spolužitia s obžalovaným v konfliktnej situácii. Aj z výpovede obžalovaného
na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že obžalovaný ani v priebehu konania a pred súdom nezmenil

svoje zmýšľanie vo vzťahu k poškodenej a je evidentné, že túto si žiadnym spôsobom neváži a v jeho
pohŕdavom správaní pokračuje, keď napr. na položenú otázku, ako prebiehali hádky s poškodenou,
odpovedal: „povedal so jej, že prídem z roboty a nemienim si dať zásteru, aby som robil robotu za ňu.
Ona mi odpovedala a už sme sa hádali.“

Súd ďalej poukazuje najmä na výpoveď mal. syna A., ktorý sám vo svojej výpovedi povedal, že bol
opakovane svedkom toho, ako obžalovaný poškodenú fackal do tváre, ako ju sotil, ako padla, ako
poškodená plakala, ako mala slzy, a ako spolu s mladšou sestrou sa snažili pri hádkach obžalovaného
od poškodenej oddeliť, čím poškodenú pred ním chránili. Táto jeho výpoveď je v úplnom súlade s tým,
ako vypovedala poškodená – teda že deti boli svedkami útokov obžalovaného na ňu a že sa snažili ju

chrániť tým, že vstupovali do hádky a obžalovaný potom na poškodenú prestal útočiť. Mal. A. však bol vo
svojej výpovedi kritický aj vo vzťahu k svojej matke, t.j. poškodenej, kedy napr. uvádza, že neupratovala,
že bol v ich domácnosti bordel a že tým štvala obžalovaného. Navyše maloletý v závere svojej výpovede
v podstate uviedol, že otca – teda obžalovaného má radšej (pretože poškodená tam mala neporiadok).
Súd tiež poukazuje na vyjadrenie maloletého, ktorý aj vzhľadom na svoj nízky vek, vedel dobre a

správne odhadnúť možnosť poškodenej brániť sa voči útokom obžalovaného, kedy maloletý uviedol, že
poškodená ho (obžalovaného) nedokáže odtrhnúť (odstrčiť) lebo on je silnejší a poškodená je tenučká
ako červík. Na tomto mieste súd ďalej poukazuje na vyjadrenie obžalovaného, že svoje deti nikdy nebije,
ktoré následne korigoval v tom smere – že dá im iba po riti a to iba vtedy ak si to zaslúžia. Maloletý sa
však vo svojej výpovedi jasne vyjadril, že obžalovaný dával facky aj jemu a aj jeho sestre a že otca sa bojí

stále rovnako, čo mal povedať aj svojej mame (poškodenej), ktorej tiež povedal, že keď nie je ona doma,
tak obžalovaný „ide po ňom“. Výpoveď maloletého A. súd s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť
rovnakovyhodnotilakodostatočnejasnúazrozumiteľnú,pričomjednoznačnekorešpondujestvrdeniami
poškodenej a výpoveď poškodenej jednoznačne podporuje. Súd výpoveď maloletého A. vyhodnotil ako
vierohodnú, pričom maloletý svojou výpoveďou určite nemal úmysel obžalovanému uškodiť alebo si

niečo v neprospech obžalovaného vymýšľať.

Ani výpoveď svedkyne L. A. súd nevyhodnotil ako dôkaz, ktorý by mohol naznačovať obžalovaného
nevinu, prípadne dôkaz, ktorý by mohol podporovať tvrdenia obžalovaného, napríklad ohľadne riešenia
problémov a zvládania hádok, tak ako to prezentoval obžalovaný. Aj jej výpoveď v podstate podporila

skutočnosti uvádzané poškodenou (priebeh hádok, agresivitu obžalovaného) a skutočnosti zistené
v znaleckých posudkoch na osobu obžalovaného. Súd poukazuje na tú časť jej výpovede, kde svedkyňa
v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným sa háda (čo sa snažila bagatelizovať vyjadrením, že
každý sa háda), že mali spolu výmenu názorov, ale nebol to extrém, že obžalovanému občas ujdú nervy,
že obžalovaný musí byť v kľude a keď v kľude nie je, začne rozprávať aj blbosti, ako keby je mimo realitu.

Povedala, že tú jeho chorobu pozná a keď sa obžalovaný takto správa, tak je na neho dobrá, aby bol
v kľude, lebo keby to tak nespravila, tak by sa chcel strašne hádať. Na hlavnom pojednávaní sa svedkyňa
vyjadrila, že to, že toto povedala bola chyba, pričom bola v šoku. Navyše je zrejmé, že svedkyňa L. A.
ako družka obžalovaného, svojou výpoveďou obžalovanému chcela pomôcť a nie mu uškodiť. Obranaobhajoby spočívajúca v tom, že obžalovaný sa k svojej družke L. A. nikdy nesprával agresívne a teda nie
je možné, aby sa takýmto spôsobom správal voči poškodenej je vyvrátená aj vyjadrením znalkyne C. G.,
ktorá na otázku obhajcu, či tieto sklony obžalovaného by sa prejavili aj v iných vzťahoch, odpovedala,

že nato nevie odpovedať, ale môže to záležať aj od toho, ako druhá partnerka na obžalovaného reaguje
– ak sa naučí načo je výbušný, tak sa stiahne a nájde si spôsob ako s ním fungovať. Nemusí byť
teda automatické, že je agresívny v každom vzťahu. Toto vyjadrenie znalkyne presne korešponduje
s vyjadrením jeho družky - svedkyne L. A., ktorá povedala, že „keď sa obžalovaný takto správa, tak je
na neho dobrá, aby bol v kľude, lebo keby to tak nespravila, tak by sa chcel strašne hádať“.

V súvislosti s tým súd poukazuje na zistenie uvedené v znaleckom posudku znaleckej organizácie,
kde bolo k osobnosti poškodenej okrem iného uvedené - základným spoločenským mechanizmom jej
interpersonálneho správania je skromnosť, slabosť až sebaponíženie. Prejavuje sa manifestovanou
plachosťou,citovourezervovanosťouaschopnosťoupodriadiťsa.Trpípocitmiviny,zaoberásaotázkami
čo je správne a čo je zlé, porovnáva sa so svojimi striktnými ideálnymi predstavami. Svojim poníženým
správaním provokuje agresívnych jedincov k arogantne nadradeným reakciám. Vzhľadom na uvedené

je zrejmé, že obžalovaný skutočne mohol byť agresívny iba vo vzťahu k poškodenej, pričom vo vzťahu
k družke L. A. sa až takýmto hrubým spôsobom nesprával.

Súd ďalej poukazuje na svedeckú výpoveď matky obžalovaného – svedkyne M. B.. Táto na hlavnom
pojednávaní vypovedala v prospech obžalovaného o tom, že napriek tomu, že roky žila s poškodenou

a obžalovaným v jednej domácnosti, tak nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný na poškodenú
zaútočil, že by ju fackal, alebo bil, pričom výpoveď poškodenej považuje za klamstvo a výmysel.
V prípravnom konaní však táto svedkyňa vo veci odmietla vypovedať, pričom ako dôvod uviedla,
že nechce obvinenému uškodiť. Súd preto jej výpoveď na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako
nevierohodnú, urobenú s cieľom pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za konanie,

ktoré sa mu kladie za vinu.

V súvislosti s výpoveďou svedkyne M. B. súd najmä poukazuje na svedecké výpovede príslušníkov
polície ppráp. M. G. a ppráp. O. P., ktorí boli večer dňa 3.2.2023 vyslaní na miesto činu po telefonáte
poškodenej na políciu. Aj tieto výpovede menovaných svedkov presne korešpondujú s výpoveďou

poškodenej – nakoľko už vtedy poškodená po príchode policajnej hliadky, sa prítomným policajtom
vyjadrila, že obžalovaný ju zbil kvôli tomu, že sa mu nepáčila večera (obžalovaný opakovane ako dôvod
hádky uvádza neporiadok v dome). Rovnako tak sa výpoveď poškodenej zhoduje s vyjadrením, ktoré
uviedla prítomným policajtom, že obžalovaný ju bije a že to trvá roky – asi 5-6 rokov. Súd poukazuje
nato, že aj títo svedkovia potvrdili to, čo jasne vyplýva aj z oboznámeného zvukového záznamu –

telefonátu poškodenej na linku 158, teda že poškodená bola vystrašená, triasla sa, plakala, pričom
navyše videli, ako má zakrvavenú tvár a ako jej tečie krv z pery. Napokon dôležitým je aj vyjadrenie
oboch svedkov ohľadne toho, že svedkyňa M. B. (matka obžalovaného), ktorú poškodená zavolala
na miesto činu, aby z domu odviedla deti, sa pred policajtmi vyjadrila, že toto sa deje dlhodobo, že
je poškodená týraná a že sa poškodenej čudovala, že to neriešila už skorej. Výpoveď svedkyne M.

B. na hlavnom pojednávaní, bola jej prvou výpoveďou (v prípravnom konaní odmietla vypovedať, aby
obvinenému neuškodila) a preto mala dostatok času si svoju výpoveď premyslieť a pripraviť tak, aby
vypovedala v prospech obžalovaného. Súd aj s poukazom na vyjadrenia zasahujúcich príslušníkov
polície vyhodnotil výpoveď svedkyne M. B. ako nevierohodnú a jej výpovedi neuveril. Z toho dôvodu
súd takisto odmietol návrh obhajoby na výsluch svedka C. B., pretože sa jedná podľa názoru súdu

o dôkaz týkajúci sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, resp. okolnosti, ktorú možno zistiť inými,
už vykonanými dôkazmi – teda výsluchom svedkyne M. B.. Súd poukazuje nato, že sa rovnako jedná
o osobu blízku obžalovanému a zároveň manžela svedkyne M. B. a preto jeho výsluch nepovažuje za
potrebný.

Výpovede svedkov I. H. a J. H. súd takisto vyhodnotil, ako dôkaz svedčiaci proti obžalovanému
a to napriek tomu, že sa obaja menovaní svedkovia na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu
snažili vypovedať v prospech obžalovaného a svojou výpoveďou mu chceli pomôcť. Pri hodnotení ich
výpovede súd poukazuje na rozpory vo výpovedi na hlavnom pojednávaní s výpoveďou z prípravného
konania, ktoré rozpory svedkovia nevedeli vôbec zdôvodniť. Na otázku, či niekedy svedok I. H. videl

na poškodenej modriny, svedok v prípravnom konaní odpovedal, že nevidel, že keď sa stalo, že
ju obžalovaný zbil, tak poškodená nevychádzala – pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že si
nepamätá, že toto uviedol, že by ju obžalovaný zbil. Svedok sa však opakovane vyjadril v tom zmysle,
že si myslel, že obžalovaný poškodenú bil, pretože počul, ako poškodená pišťala. Toto vyjadrenie sasvedok neskôr snažil korigovať v tom smere, že si nemyslí, resp. nevie, či ju obžalovaný bil. Rovnako tak
svedkyňa J. H. vo svojej výpovedi potvrdila, že z domu poškodenej často počula lomoz, buchot, ako keby
niekto utekal, alebo búchanie dverí. Aj keď títo svedkovia neboli priamymi svedkami trestnej činnosti,

ktorá sa kladie za vinu obvinenému, obaja potvrdili, že z domu obžalovaného počuli, ako poškodení piští,
prípadne vydáva iné zvuky, ktoré nasvedčujú konfliktným situáciám v dome obžalovaného.

V neposlednom rade a najmä súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, kedy v znaleckom
posudku č. XX/XXXX vypracovanom znaleckou organizáciou bolo jednoznačne preukázané, že

špecifická vierohodnosť poškodenej je nenarušená; zaobchádzanie obžalovaného poškodená prežívala
ako správanie, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti; konanie obžalovaného
poškodená pociťovala ako ťažké príkorie s určitou trvalosťou, ktorú poškodená datuje od apríla 2016
až do privolania polície vo februári 2023, s výnimkou roku, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody; v aktuálnom psychickom stave poškodenej sú prítomné psychologické znaky týranej
osoby - poškodená napĺňa väčšinu psychologických znakov typických pre osoby, ktoré sa stali obeťami

týrania; konanieobžalovanéhopoškodenápociťovalaakopríkorieazanechalonajejpsychikenásledky;
aktuálny psychický stav poškodenej nie je priaznivý a súvisí s násilným správaním obžalovaného.

Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania

Súd vo veci odmietol vykonať výsluch svedka L. A. pretože tento dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej
pre rozhodnutie súdu. Svedok nikdy nemal byť (ani nebol) svedkom trestnej činnosti, ktorá sa
obžalovanému kladie za vinu. Súd sa nestotožňuje s názorom obhajoby, že by tento svedok mohol
objasniť motív poškodenej vypovedať určitým spôsobom. Tak ako bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení,

súd nemá pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej, pričom aj znalkyňa H. C. J. E., H. na
hlavnom pojednávaní uviedla, že dôvodom, prečo poškodená privolala políciu, bola jej obava o život
a teda ani výpoveď menovaného svedka (blízka osoba obžalovaného) by názor súdu na motív a dôvod
privolania polície a spôsob výpovede poškodenej nijakým spôsobom nezmenil.

Súd vo veci odmietol vykonať výsluch svedka C. T., ktorý mal byť vedúcim a kolegom poškodenej v jej
zamestnaní. Je zrejmé, že ani tento svedok nebol svedkom predmetnej trestnej činnosti a teda tento
dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. Súd poukazuje na výpoveď poškodenej,
kedy uviedla, že v prípade ak mala na tvári modriny, tak nevychádzala von, prípadne si ich prekrývala
makeupom. Teda aj v prípade, ak by si menovaný svedok na poškodenej zranenia nevšimol,

neznamenalo by to, že ich poškodená nemala. Súd takisto poukazuje na vyjadrenie poškodenej, že na
tvári, sa jej modriny robili najťažšie (resp. najmenej).

Súd vo veci odmietol vykonať dôkaz – doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracoval H.
A. B.. Takýto návrh sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť inými vykonanými dôkazmi – t.j. vypracovaným

znaleckýmposudkomznaleckejorganizácieJ.E.H.,B.,ktoráorganizáciaboladokonaniapribratápráve
z dôvodu, že po výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vznikli vážne pochybnosti o objektivite ním
vypracovaného znaleckého posudku a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Súd poukazuje najmä
na vyjadrenie znalca : „v prípade ak by dotyčnú (poškodenú) vyšetrovala žena, možno by dospela k iným
záverom. Ale my chlapci sme takí akí sme.“ K dôvodom, prečo bola znalecká organizácia do konania

pribratá sa súd vyjadril v odôvodnení uznesenia sp. zn. 2T/48/2023 zo dňa 18.12.2023, proti ktorému
obhajoba podala sťažnosť, pričom túto sťažnosť Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6Tos/18/2024
zo dňa 25.1.2024 zamietol.

Súd odmietol vykonať dôkaz – pribratie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

na vyšetrenie duševného stavu poškodenej z dôvodu, že sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie
súdu. Po psychologickom vyšetrení poškodenej nevyvstala potreba, preto by mal byť skúmaný aj
duševný stav poškodenej znalcom z odvetvia psychiatria.

Súd odmietol vykonať dôkaz – pribratie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia, za účelom zistenia mechanizmu vzniku zranení poškodenej, nakoľko sa jedná o dôkaz,
ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. V súlade s vyššie uvedeným odôvodnením,
súd nemá pochybnosti o spôsobe vzniku zranení poškodenej a tvrdenie obhajoby, že zdokumentovanézranenia poškodenej jej boli spôsobené odsotením do ramena, súd považuje za nereálne. Súd tvrdeniu
obžalovaného o tom, že poškodenú „iba“ sotil do ramena neuveril.

Súd potom odmietol návrh obhajoby na pribratie znalca z odboru psychológia za účelom zistenia
vierohodnosti maloletého A.. Súd takýto dôkaz nepovažuje za potrebný, týka sa okolnosti nepodstatnej
pre rozhodnutie súdu a okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už vykonanými dôkazmi. Vyššie v odôvodnení
sa súd vysporiadal s výpoveďou mal. Dominika a považuje ju za dostatočne jasnú, zrozumiteľnú
a vierohodnú. Z rovnakého dôvodu súd obhajobe odmietol aj vykonanie dôkazu - výsluchu svedkyne

mal. C. A.. Súd poukazuje pri tejto svedkyni aj na jej nízky vek (8 rokov) a na skutočnosť, že v čase
pojednávania ubehla od spáchania skutku dlhšia doba. Takýto návrh obhajoba navyše mohla predniesť
už skôr na hlavnom pojednávaní, resp. hneď po doručení obžaloby a výzvy podľa § 240 Tr. por. V oboch
prípadoch sa jedná o obzvlášť zraniteľnú obeť a súd nemá záujem vystavovať tieto osoby sekundárnej
viktimizácii, keďže je zrejmé, že obe maloleté deti boli svedkami predmetnej trestnej činnosti. Takýto
návrh obhajoby podľa názoru súdu korešponduje s konštatovaním v znaleckom posudku č. XX/XXXX,

že obžalovaný egocentrickým správaním vyjadruje sebalásku, spokojnosť so sebou, nadradenosť a
sebadôveru. Studeno a egocentricky využíva ostatných pre vlastné ciele, exhibicionisticky a pyšne sa
sebapresadzuje. Je orientovaný predovšetkým na vlastnú osobu, je sebecký a zneužíva druhých pre
seba. Jeho kritické, agresívne správanie vyvoláva nedôveru, strach a pocit viny u ostatných. Za každých
okolností pristupuje k svojmu okoliu tvrdo, necitlivo, represívne, hrozivo a bez ohľadu na to, či daná

situácia tento postup ospravedlňuje.

Súd odmietol vykonať dôkaz – pripojenie spisov Okresného súdu Senica, pracovisko Skalica sp. zn. B./
XX/XXXX, sp. zn. XXX/XX/XXXX a sp. zn. XXX/X/XXXX, keďže sa jedná o návrh týkajúci sa okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Je zrejmé, že predmetné spisy, resp. konania, žiadnym

spôsobom nesúvisia s predmetnou trestnou činnosťou a súdu pre rozhodnutie vo veci nič nepriniesli.

SúdodmietolvykonaťdôkazvýsluchsvedkaC.G.(bratrancaobžalovaného)nakoľkomázato,žesatýka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Bratranec obžalovaného s poškodenou a obžalovaným nežil
v spoločnej domácnosti a nebol svedkom trestnej činnosti, ktorá sa kladie obžalovanému za vinu. Súd

ďalej k tomuto návrhu obhajcu uvádza, že ho obhajca navrhol až na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2024
a v prípade, ak by sa jednalo o dôležitý dôkaz, mal možnosť ho navrhnúť už skôr, nakoľko takýto návrh
na vypočutie menovaného svedka nevyvstal zo skutočností prejednaných na hlavnom pojednávaní dňa
28.5.2024. Súd v takomto predkladaní dôkazov, ktoré mohli byť navrhnuté už skôr, ale neboli, vidí
jednoznačnú snahu obhajoby sťažovať priebeh konania a snahu, aby bolo hlavné pojednávanie neustále

odročované.

Rovnako súd odmietol vykonať aj dôkazy prečítaním úradných záznamov OR PZ zo dňa 2.6.2023
a 3.4.2023. Súd poukazuje nato, že úradné záznamy spísané príslušníkmi PZ nie sú dôkaznými
prostriedkami podľa Trestného poriadku (nejde o listinný dôkaz). Účelom takýchto úradných záznamov

vypracovaných pred začatím trestného stíhania je popísanie postupu polície pri overovaní informácií,
resp. pri realizovaní oprávnení podľa zákona o policajnom zbore, ide teda o zdokumentovanie
operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu úradný záznam
vypracovaný príslušníkom PZ nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby,
ktoréhoobsahbymoholbyťdôkazom,aleidelenozáznampostupupolície,ktorámápretrestnéstíhanie

len povahu informácie. Za dôkaz môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali
operatívne šetrenie a spisovali úradný záznam. Takýto dôkaz ale obhajobou navrhnutý nebol.

K druhu a výške trestu:

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce, naopak bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. – že
už bol za trestný čin odsúdený.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Je nutné poznamenať, že obžalovaný svojim konaním úmyselne (priamy úmysel) porušil viacero
významných objektov chránených Trestným zákonom.

Trestný zákon za daný zločin ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 7 až 15 rokov. Vzhľadom nato, že
u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti, bolo potrebné v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšiť
dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo malo za následok ukladanie trestu v sadzbe 9 rokov

a 8 mesiacov až 15 rokov. Vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný
dopúšťal, dobu, počas ktorej sa tejto trestnej činnosti na poškodenej dopúšťal, absolútne nekritický
postoj obžalovaného k spáchanému skutku, a to aj napriek celému radu usvedčujúcich dôkazov a
absenciu akejkoľvek ľútosti zo strany obžalovaného, súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Súd takisto zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný

čin odsúdený, pričom vzhľadom na obdobie páchania tejto trestnej činnosti je zrejmé, že časť trestnej
činnosti páchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody (z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 24.6.2020 uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXX/XX/XXXX, pričom mu bola uložená skúšobná doba vo výmere
2 roky). Ani predchádzajúce odsúdenia a plynutie skúšobnej doby tak na obžalovaného nemali želaný

účinok, neviedli ho k tomu, aby viedol riadny život a neodradili ho ďalšieho páchania trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že v prípade obžalovaného
splní výchovnú a aj represívnu funkciu trest odňatia slobody uložený pri spodnej hranici zákonom
ustanovenej zvýšenej trestnej sadzby, teda vo výmere 10 rokov.

Súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený

môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.