Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205272
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420205272.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, E. F., t. č. G. XXXX/XX, E. F., v zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s. r. o., so sídlom
Jazdecká 28, Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanej: A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E.
F., v zastúpení: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o vyporiadanie

BSM, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. júna 2024 č. k. 13C/89/2020-1256, o návrhu žalovanej na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 6. augusta 2024, č. k. 13C/89/2020-1349, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 18. júna 2024 č. k. 13C/89/2020-1256
a zo dňa 6. augusta 2024, č. k. 13C/89/2020-1349 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 18. júna 2024 č. k. 13C/89/2020-1256 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, a to
so stavbou rodinného domu typu D určenej na účel bývania v meste E. F., E. J. B. G., na pozemku
registra "C" par. č. 8769/80 v katastrálnom území E. F., vedenej na LV č. XXXXX, ktorej užívanie bolo
povolené na základe kolaudačného rozhodnutia Mesta Nové Zámky č. 2237-ES/3103/2021/195/IB zo

dňa 21.04.2022, a to najmä ju scudziť, prenajať, zaťažiť záložným právom či vecným bremenom, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 13C/89/2020. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 328 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného
súdu dňa 30.05.2024, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žiadal

uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou do právoplatného ukončenia sporu
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná užíva
predmetné nehnuteľnosti, pričom táto stavba bola zahrnutá do masy BSM. Návrh podal z dôvodu, že
žalobcovibezprostrednehrozíškodanamajetkuvdôsledkuúmyselnéhoneoprávnenéhoprevoduvyššie
uvedenej nehnuteľnosti (za kúpnu cenu 300 000 eur).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z listu vlastníctva číslo XXXXX,
obec E. F., katastrálne územie E. F. mal preukázané, že k parc. CKN č. 8769/80, ktorá je predmetom
tohto konania, je vyznačená plomba na základe V-2180/2024 (Kúpna zmluva). Z kúpnej zmluvy zo dňa
01.03.2024 mal preukázané, že žalovaná ako predávajúca previedla nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
tohto konania na kupujúceho PROPIS 1LLC, so sídlom USA, 1309 Coffeen Avenue STE 1200, Sheridan
Wyoming 82801 za kúpnu cenu uvedenú v Čl. IV vo výške 300 000 eur. Z oznámenia Okresného

úradu, odboru katastrálneho zo 14.06.2024 zistil, že žalovaná podala návrh na vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho dňa 30.04.2024, predmetom vkladu je nehnuteľnosť, ktorá je predmetomkonania, konanie o návrhu na vklad je prerušené bez uvedenia dôvodov na strane katastra. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca podal dňa 01.12.2020 žalobu o vyporiadanie BSM, kde uviedol, ktoré hnuteľné
veci a nehnuteľnosti, ako aj pasíva patria do masy BSM. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo

dňa 10.03.2021, ako aj na pojednávaní konanom dňa 06.03.2023 potvrdila, že nehnuteľnosť bola v
čase rozvodu postavená na pozemku, ktorý kúpila žalovaná počas trvania manželstva. Poukázal aj
na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že peňažné prostriedky na nákup
predmetnej nehnuteľnosti čerpala žalovaná zo spoločného účtu strán spoločnosti PANMED, s.r.o., čo
osvedčil aj syn strán sporu K. H. C.. Pozemok pod predmetným rodinným domom žalovaná darovala

svojmu synovi, ktorý následne previedol vlastníctvo k pozemku na spoločnosť PANMEDIKA, s.r.o..
3. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy a vzniku škody
práve tou skutočnosťou, že žalovaná sa snaží o zmenšenie majetku, patriaceho do BSM, pričom
samotné BSM strán sporu ešte nie je vyporiadané. Zdôraznil, že z predloženej kúpnej zmluvy zo strany
právneho zástupcu žalovanej je zrejmé, že žalovaná nehnuteľnosť, ktorá podľa jej vlastného tvrdenia,
a to na pojednávaní dňa 06.03.2023 (čl. 716 spisu) patrila v čase zániku BSM do masy BSM, previedla

na tretiu osobu, kúpna zmluva je súčasťou odvolania k neodkladnému opatreniu, ktoré súd nariadil
uznesením z 24.04.2024. Ďalej uviedol, že z oznámenia správy katastra je zrejmé, že žalovaná podala
návrh na vklad v prospech kupujúceho, ale konanie o návrhu na vklad pod č. V -2180/2024 je prerušené.
Záverom konštatoval, že konaním žalovanej môže žalobcovi vzniknúť škoda, preto návrhu na nariadenie
neodkladné opatrenia v plnom rozsahu vyhovel a zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou až do

právoplatného skončenia tohto súdneho konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa podaným
odvolaním domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol resp. zamietol. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil doteraz vykonané dokazovanie, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,následnenesprávneaplikovalzákon,atojednakhmotnéprávoajednakprocesné.Poukázala
na to, že žalovaná už nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, čo žalovaná uvádza v odvolaní proti
uzneseniu, ktorým nariadil predchádzajúce neodkladné opatrenie dňa 24.04.2024. Svoje vlastnícke
právo previedla na tretiu osobu ešte v čase pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

žalobcom. Keďže stále ide o stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, vlastnícke právo prechádza
podpisom zmluvy a nie zápisom v katastri nehnuteľností. Na verifikáciu svojich tvrdení predložila
Oznámenie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 27.06.2024. Novým vlastníkom
nehnuteľnosti, ku ktorej sa viažu povinnosti, uložené napadnutým uznesením žalovanej, je spoločnosť
PROPIS 1LLC, so sídlom 1309 Coffeen Avenue, STE, 1200 Sheridan Wyoming, USA. Táto spoločnosť

nie je stranou sporu 13C/89/2020 vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky. Preto jej nemožno
ukladať povinnosti v civilnom konaní. Súd zaťažil žalovanú povinnosťou, ktorú nemôže splniť, pretože
právo rozhodnúť o tom, kto nehnuteľnosť scudzí, prenajme, zaťaží záložným právom alebo vecným
bremenom neprináleží žalovanej, ale vlastníkovi stavby a tým v dobe vydania neodkladného opatrenia
už nie je žalovaná. Ďalej žalovaná namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, že sporná

nehnuteľnosť patrí do BSM, pretože patrí tretej osobe. Podľa jej názoru je irelevantné, čo tvrdila
žalovaná na pojednávaní, keď predloženým listinným dôkazom je jednoznačne preukázané, že v čase
zániku BSM bol vlastníkom developer Mayerson Development, s.r.o.. Vec, ktorá bola nadobudnutá
minimálne 8 mesiacov po zániku manželstva, netvorí masu BSM. Tiež uviedla, že žalobca v návrhu
neopísal žiadnu bezodkladnú potrebu na vydanie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že konanie

vo veci samej začalo pred 4 rokmi a zrazu žiada žalobca o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré
doteraz nepotreboval. Uviedla, že žalobca sám užíva spoločnú nehnuteľnosť, nepochybne v BSM
do ktorej nemá žalobkyňa prístup. Podľa jej názoru v návrhu absentuje opísanie rozhodujúcich
skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovi žiadnym spôsobom
škoda na majetku nehrozí, pretože nehnuteľnosť nikdy nebola v BSM. Po vecnom a právnom

zhodnotení všetkých relevantných skutočností mal súd dospieť k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie
zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcu mal súd zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napriek tomu, že ku kolaudácii rodinného domu

došlo už 21.04.2022, žalovaná sa snaží rodinný dom protiprávne vytrhnúť z masy vyporiadavaného
BSM až teraz, a to v súvislosti s vydaným neodkladným opatrením, čo preukazuje nepoctivé úmysly
žalovanej, na čo by mal súd prihliadať. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že rodinný dom dosiaľ
nie je zapísaný na liste vlastníctva, bolo možné ho previesť zmluvou (ako hnuteľnú vec), teda aj bezzavkladovania. Uviedol, že na posúdenie platnosti prevodu rodinného domu je podstatné, že notárskou
zápisnicou JUDr. Dancziho č. N 432/2020 priloženou k návrhu na nariadenie NO zo dňa 25.03.2024
preukázal, že rodinný dom bol už v čase rozvodu manželstva strán sporu v takom stupni rozostavanosti,

že ide o nehnuteľnú vec, na prevod ktorej je bezvýhradne nutný vklad do katastra nehnuteľností
a nie iba uzavretie scudzovacej zmluvy ako by išlo o hnuteľnú vec. Keďže prevod nehnuteľnosti nebol
zavkladovaný, možno konštatovať, že ani uzavretie kúpnej zmluvy žalovanou nemá na právny stav
žiadny vplyv a ku dňu vydania neodkladného opatrenia bola žalovaná bezpodielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti – rodinného domu „Pod Hviezdami“. Pasívna vecná legitimácia jej tak svedčí. Žalobca

osvedčil,ženehnuteľnosť–stavbarodinnéhodomubolanadobudnutápočasmanželstva,zospoločných
finančných prostriedkov manželov, čo zakladá titul zaradenia nehnuteľnosti do masy do BSM.

6. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu žalobca uviedol, že osvedčil, že nehnuteľnosť – stavba rodinného
domu bola nadobudnutá počas manželstva, zo spoločných finančných prostriedkov manželov, čo
zakladá titul zaradenia nehnuteľnosti do masy BSM. Podľa vlastného tvrdenia žalovanej na pojednávaní

dňa06.03.2023(č.l.716)patrilanehnuteľnosťvčasezánikuBSMdomasyBSM.Zdoposiaľvykonaného
dokazovania vyplýva, že peňažné prostriedky na nákup predmetnej nehnuteľnosti čerpala žalovaná zo
spoločného účtu spoločnosti PANMED, s.r.o. čo osvedčil aj syn strán sporu. Pozemok pod rodinným
domom žalovaná darovala svojmu synovi, následne syn previedol vlastníctvo k pozemku na spoločnosť
PANMEDIKA, s.r.o. Otázku, či rodinný dom patrí do masy BSM však bude súd riešiť v konaní vo veci

samej. Žalobca považuje zmluvu o dielo a Dohodu o splnení záväzku za antidatovanú a fiktívnu. Žalobca
podaním zo dňa 26.06.2024 predložil čestné vyhlásenie spoločnosti Mayerson Development s.r.o., ktorá
vyhlásila, že ku dňu rozvodu manželstva strán sporu nebola vlastníkom spornej stavby rodinného domu.
Tvrdenia žalovanej, že vlastnícke právo k stavbe nadobudla až v období po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, tak považuje za vyvrátené. Ak uvedená spoločnosť nebola vlastníkom stavby

ku dňu vydania stavebného povolenia, nebola vlastníkom stavby ku dňu rozvodu manželstva a teda
vlastníkom stavby boli strany sporu ako manželia v BSM.
7. Ďalej uviedol, že podnetom na podanie návrhu na nariadenie NO bolo, že žalovaná ako prílohu
odvolania proti neodkladnému opatreniu č. l. 1177 predložila scudzovaciu zmluvu, ktorou sa snaží
rodinný dom v BSM previesť na 3. osobu, pričom cit. „nový vlastník už požiadal o zápis svojej stavby

do katastra nehnuteľností, katastrálne konanie prebieha (str. 3 odvolania žalovanej proti uzneseniu č. l.
1177)“. Žalobca konal v záujme ochrany svojich práv v situácii, kedy k vyvezeniu nehnuteľnosti z masy
BSM zabránil ešte skôr ako kataster rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
v prospech predávajúceho. Vydanie uznesenia žalobcu chráni aj pre prípad odstránenia administratívnej
vady na strane žalovanej, pre ktorú stavba dosiaľ do katastra zapísaná nebola. Navyše v zmysle

hmotného práva vo vzťahu k obom zmluvným stranám zmluvy sa podľa § 145, § 40a Občianskeho
zákonníka dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca zasielal písomnosť obsahujúcu
dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy tak žalovanej na jej adresu, ako aj spoločnosti PROPIS 1LLC na
adresu, ktorá bola na kúpnej zmluve uvedená ako adresa na doručovanie písomností. Obe zásielky sa
vrátiliakoneprevzaté,avšakzhľadiskahmotnéhoprávaplatí,žeprejavvôlebolobomstranámdoručený.

8. Žalovaná doručila súdu doplnenie odvolania, ktorým poukázala na to, že žalobca dáva do pozornosti
odvolacieho súdu zápisnicu o pojednávaní zo dňa 23.11.2023, v ktorej malo dôjsť podľa jeho názoru
k osvedčeniu rozhodnej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť, a to rodinný dom „Pod Hviezdami“ je
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa jej názoru na strane 5 predmetnej zápisnice

o pojednávaní zo dňa 23.11.2023 je uvedené: „PZ žalobcu uvádza, že sa dohodli s PZ žalovanej, že
dom B. G., resp. pozemok pod RD nepatrí do masy BSM“. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaná
už na predchádzajúcom pojednávaní uviedla, že dom Pod Hviezdami nie je súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (strana 715 súdneho spisu). Po tom, ako bolo žalovanej doručené vyjadrenie
žalobcu k odvolaniu žalovanej proti neodkladnému opatrenia ( č. l. 1177) spisu, ako aj doplnenie

vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej proti tomuto neodkladnému opatreniu a čestné vyhlásenie od
spoločnosti Mayerson Development, s.r.o. L. M. A. zo dňa 26.06.2024, obrátila sa žalovaná na mesto
Nové Zámky, stavebný úrad a vyžiadala si kompletný spisový materiál zo stavebného úradu z konania
vedeného pod č. 2237-ES/3103/2021/195/1B. Súčasťou tohto správneho spisu je aj stavebný denník. Zo
stavebného denníka vyplýva, že v čase, kedy podľa notárskej zápisnice spísanej A. B. N., N432/2020,

NZ 15330/2020, NCRis15620/2020 o osvedčení inej právne významnej skutočnosti, sa mala parc. č.
8769/80 a 8769/39 v kat. území E. F. nachádzať rozostavaná stavba v zmysle priloženej dokumentácie
vyhotovenej notárom, začínal zhotoviteľ diela len s úpravami pozemku a výstavbou základovej dosky
a inžinierskych sietí. V danom čase totiž rozostavaná stavba na predmetnej parcele neexistovala, resp.neexistovala v stave, v akom ju daný notár osvedčil. Nehnuteľnosť v stave, v akom ju osvedčil notár
sa nachádzala až dňa 04.09.2020, kedy podľa stavebného denníka boli vykonané práce: klampiarske
práce, strecha – škridla, osadzovanie okien a dverí, montáž elektro, tmelenie ostení a prahov, rozvod

vody. Takýto stav nehnuteľnosti bol potvrdený dňa 14.09.2020 pánom Veselým s jeho vlastnoručnou
poznámkou. Teda takýto stav nehnuteľnosti nebol ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalovanej a žalobcu, ale až 3 mesiace po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu
Nové Zámky o rozvode manželov. Namietala, že notárska zápisnica netvorila prílohu žaloby žalobcu
ovyporiadanieBSMaanisažalobcanatútonotárskuzápisnicužalobcavosvojejžalobeneodvoláva.Na

existenciu notárskej zápisnice žalobca upozorňuje až vo vyjadrení a návrhu na doplnenie dokazovania
doručeného okresnému súdu dňa 17.08.2021. Žalovaná uviedla, že notárska zápisnica vyznieva ako
nepravdivá a to s poukazom na stavebný denník a správny spis nachádzajúci sa na stavebnom úrade.
Vlastníkom tejto stavby bol zhotoviteľ a to obchodná spoločnosť Mayerson Development, s.r.o. bez
ohľadu na jeho dnešné vyjadrenie a to v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 05.02.2021, podľa ktorej je
dané písomné vyhotovenie zmluvy deklaráciou ústne uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2020

(článok II. bod 4.). Dňa 05.02.2021 došlo medzi žalovanou a zhotoviteľom aj k Dohode o spôsobe
splnenia záväzku, na základe ktorej došlo k urovnaniu záväzku a k vysloveniu súhlasu zhotoviteľa
s vykonaním všetkých právnych úkonov smerujúcich k zápisu výlučného vlastníckeho práva v prospech
objednávateľa (č. l. 727 a nasl.). Podľa žalovanej s poukazom na skutočnosť, že zmluva o dielo ako aj
dohoda o spôsobe splnenia záväzku nachádza v súdnom spise od 20.03.2023, vyvstáva otázka prečo

žalobca doručil čestné vyhlásenie L. M. A. až ako prílohu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej
a prečo túto skutočnosť nerozporoval už v priebehu konania? Podľa jej názoru, žalobca neuvádza
pravdivé tvrdenia, že nemá kde bývať, a preto sa domá, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti a to rodinného domu na Tatranskej ulici v Nových Zámkoch, ktorý žalovaná
opustila po ich rozvode. Ak je nehnuteľnosť zdevastovaná, nemožno to dávať na ťarchu žalovanej.

Žalobca je spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností, ako aj vlastníkom rodinného domu v obci Telgárt.
Ďalejuviedlatúskutočnosť,žežalobcaotom,ženiejevlastníčkoudomuPodHviezdamivedelužvmarci
2024, a to z jej odpovede zo dňa 08.03.2024 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj napriek
tomu podal až dňa 30.05.2024. Podľa jej názoru, žalobca neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, pretože rodinný dom – Pod Hviezdami nie je súčasťou BSM strán sporu.

9. Žalobca vo vyjadrení k doplneniu odvolania žalovanej uviedol, že snahou žalovanej o prevod
rodinného domu zo strany žalovanej, ktorá bola zakúpená počas trvania manželstva zo spoločných
finančných prostriedkov hrozí žalobcovi škoda veľkého rozsahu a to zmenšením masy vyporiadavaného
BSM. Je teda bez pochyby naplnený prvok naliehavosti a dôvodnosti nariadeného neodkladného

opatrenia.Žalobcapoukázalnato,ževzápisnicizodňa23.11.2023jechybavpísaní,ktorúžiadalprávny
zástupca žalobcu opraviť osobitným podaním zo dňa 19.03.2024, pretože zo zvukového záznamu
jasne vyplýva, že súd uvádzal iba to, že pozemok pod rodinným domom (nie však samotný dom „B.
G.“) nepatrí do masy BSM. Žalobca odmieta listiny predložené žalovanou, že stavba v čase rozvodu
manželstva neexistovala, že bola vyliata iba základová platňa a teda, že stavba v právnom význame

ešte neexistovala. Poukázal na to, že tvrdenia žalovanej, že vlastnícke právo k stavbe nadobudla
až v období po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vyvrátil skutočnosťami uvádzanými vo
vyjadrení zo dňa 21.06.2024 a podaním zo dňa 26.06.2024, ktorým predložil súdu čestné vyhlásenie
obchodnej spoločnosti Mayerson Development s.r.o., v zmysle ktorého táto spoločnosť ku dňu rozvodu
manželstva strán sporu nebola vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu „B. G.“. Zdôraznil, že

to, či táto nehnuteľnosť tvorí súčasť masy BSM súd rozhodne až v rozsudku vo veci samej. Žiadal
zohľadniť, že v tejto fáze konania osvedčil, že nehnuteľnosť bola stavaná za trvania manželstva zo
spoločných finančných prostriedkov, čo predstavuje osvedčenie existencie právnych vzťahov medzi
stranami konania potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia argumentoval výlučne tým, že počas konania sa žalovaná snaží scudziť

nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet masy BSM, čím mu reálne hrozí škoda veľkého rozsahu. Žalobca zistil
to,žežalovanásapokúšapreviesťnehnuteľnosťnatretiuosobuažvmomente,kedyžalovanávodvolaní
voči neodkladnému opatreniu č. l. 1177 uviedla, že rodinný dom previedla na spoločnosť PROPIS 1LLC,
pričom nový vlastník už požiadal o zápis svojej stavby do katastra nehnuteľností. Žalovaná k odvolaniu
priložila aj kúpnu zmluvu, podľa ktorej bola kúpna cena vo výške 300 000 eur a až z toho sa žalobca

dozvedel, že žalovaná sa snaží nehnuteľnosť naozaj scudziť. Následne konal okamžite a podal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná v podaní z marca 2024 uviedla iba neurčité tvrdenia,
že jej nehnuteľnosť nepatrí a býva v nej iba vďaka dobrej vôli majiteľa, čo žalobca považoval ako formu
obrany žalovanej, ktorej neveril. Záverom namietal, že žalovaná predložila doplnenie odvolania a novélistiny až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo je neprípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len "CSP") preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že obe
napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdiť.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam odvolací súdu dospel k tomu záveru , že napadnuté
uznesenia súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté

v prvoinštančných rozhodnutiach. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.

17. Právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je
obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325
ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP).

18. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie vtedy, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Súd
vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez
osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila
ťažko napraviteľná ujma. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť základné skutočnosti

nevyhnutné k tomu, aby súd mohol návrhu vyhovieť.
19. Účelom neodkladného opatrenia je teda rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. V zhrnutí teda platí, že nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava
je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné

opatreniasúopatreniamidočasnými,ktorýchtrvaniejeobmedzenéamôžebyťzrušené.Zákonnáúprava
postupu pri vydávaní neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil, že právne
vzťahy medzi stranami sporu nevyhnutne vyžadujú dočasnú úpravu.
20. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami a neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP

aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Spoločným znakom pre postup podľa § 325
ods. 2 písm. c) a d) CSP je to, že ich možno nariadiť len na návrh. Neodkladné opatrenie nariadené podľa
§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP má zabezpečovací aj preventívny charakter a povinnosť nenakladať s vecami
alebo právami sa môže uložiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnejpovinnosti, t.j. žalovanému. Neodkladné opatrenie, ktoré možno vydať podľa ust. § 325 ods. 2 písm.
d) CSP je svojím obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť
pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia.

21. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. c) a f) CSP treba mať na zreteli,
že vlastnícke právo - ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou,
ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, je najvýznamnejším vecným právom,
definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 OZ) a oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom
vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR - každému je

dovolenékonaťto,čoniejezákonomzakázané).Ústavnesavychádzaztoho,ženenakladaniesvecami
a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných
ústavnezaručenýchpráv.Podľačl.20ods.4ústavynútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéiba
v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 35 ods.1 ústavy každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa čl. 19
ods.2ústavykaždýmáprávonaochranupredneoprávnenýmzasahovanímdorodinnéhoasúkromného

života. Ústavou zaručené práva je treba rešpektovať a nariadením neodkladného opatrenia podľa
uvedeného ustanovenia nemá dochádzať k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej nad nevyhnutnú
mieru.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia zo dňa 18. júna 2024 č. k. 13C/89/2020-1256
odvolací považuje za potrebné uviesť, že v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v konaní tvrdil a osvedčil, že medzi stranami sporu sú
právne vzťahy. Vo veci samej prebieha medzi stranami sporu konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva na základe žaloby žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 01.12.2020 a v konaní
je spor o to, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM. Žalobca osvedčil aj potrebu a nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov, pretože žalovaná robí reálne kroky k predaju nehnuteľnosti a to uzatvorím

kúpnej zmluvy v priebehu konania a to aj napriek tomu, že nehnuteľnosť zatiaľ nie je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti. Napokon je splnená aj ďalšia zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného
opatrenia tým, že nariadením neodkladného opatrenia sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov
konania.

23. Vo vzťahu k dôvodom, ktoré žalovaná v podanom odvolaní uviedla, odvolací súd uvádza, že
nezohľadniljejtvrdeniavtom,že užniejevlastníčkoupredmetnejnehnuteľnosti,pretožetútootázkusúd
rieši zatiaľ v neskončenom konaní o vyporiadaní BSM. Za rozhodujúce odvolací považuje skutočnosť,
že žalobca v konaní osvedčil, že predmetom BSM by mala byť sporná nehnuteľnosť a túto mali strany
sporu nadobudnúť z prostriedkov BSM.

24. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2
OZ). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola predmetná nehnuteľnosť zapísaná v katastri
nehnuteľnosti na kupujúceho spoločnosť PROPIS 1LLC, so sídlom 1309 Coffeen Avenue, C., XXXX
C. O., J. a vkladové konanie začaté na návrh žalovanej bolo prerušené, preto neobstojí argument

žalovanej, že ona v čase nariadenia neodkladného opatrenia už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti,
pretože túto previedla na uvedenú spoločnosť kúpnou zmluvou zo dňa 1.3.2024. Uzatvorením tejto
zmluvy žalovaná prejavila svoj úmysel predmetnú nehnuteľnosť odpredať tretej osobe a znemožniť
tak je prípadne vyporiadanie v rámci BSM. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné navrhovanému
neodkladnému opatreniu vyhovieť a dočasne do skončenia konania vo veci samej zakázať žalovanej

nakladať s nehnuteľnosťou v petite rozhodnutia uvedenom rozsahu, pretože bez tejto úpravy, by strane
sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V konaní bol nesporne osvedčený úmysel žalovanej nakladať
s nehnuteľnosťou napriek tomu, že táto je predmetom prebiehajúceho súdneho konania.

25. Napadnutým uznesením zo dňa 6. augusta 2024, č. k. 13C/89/2020-1349 súd prvej inštancie návrh

žalovanej zo dňa 10.07.2024 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil
ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu na základe čoho dospel
k záveru, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodne podaný.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah návrhu žalovanej na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaná domáhala, aby súd žalobcovi uložil povinnosť vydať
žalovanej :-1 kus kľúča od vstupných vchodových dverí nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky,
katastrálny odbor, pre obec Nové Zámky, kat. úz. E. F., evidované na LV č. XXXX, parc. reg. „C“, p. č.
1062 o výmere 900 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo

XXX postaveného na p. č. 1062. Tiež, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania, ktorý by bránil
žalovanej v užívaní nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre
obec Nové Zámky, kat. úz. E. F., evidované na LV č. XXXX, parc. reg. „C“, p. č. 1062 o výmere 900
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného
na p. č. 1062.

- 1 kus kľúča od vstupných vchodových dverí nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Bratislava,
katastrálny odbor, okres Bratislava III, pre obec BA-tnc. Nové Mesto, kar. územie E. A., evidované na LV
č. XXXX, parc. reg. „C“, p. č. 23013/5 o výmere 573 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie p.
č. 23013/18 o výmere 2364 m2, druh pozemku: zastavaní plocha a nádvorie p. č. 23013/19 – 2117 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie stavby: druh stavby: iná budova, popis stavby: obytný súbor
III veže, P. J. X/X/XX C. Q. XXXXX na p. č. 23013/18, 23013/19 byt: číslo XXX na XX. p., vchod P. X/X

podiel priestoru na spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku
v 8218/4184520 patriacich podľa B 157 do BSM v celosti (1/1) nebytový priestor: priestor c. NP31 na 3.
p., chod P. X/X, druh nebytového priestoru: garáž patriaci podľa B 1226 do BSM v celosti (1/1) . Zároveň
žiadala žalobcovi uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil žalovanej v užívaní
tejto nehnuteľností.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom žalovaná sledovala cieľ, aby jej žalobca umožnil
užívať nehnuteľnosti, ktoré nesporne patria do BSM (rodinný dom v E. F. E. D. J. XX H. P. I. P. E.
P. J. Q. X/X), pričom tvrdila, že tieto nehnuteľnosti užíva výlučne žalobca a žalovanej neumožňuje
vstup do nich. Žalovaná ako vlastníčka oboch nehnuteľností má pochybnosti o ich riadnom užívaní
žalobcom, pretože ak by tieto nehnuteľnosti boli v obývania schopnom stave, tak by žalobca nemal

dôvod domáhať sa bývania v nehnuteľnosti žalovanej (dom v E. F. B. G.) a týmto spôsobom zasahovať
do súkromia žalovanej. Vyjadrila obavu, akým spôsobom žalobca vykonáva ich spoločné vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, pretože to nevie skontrolovať, lebo ju do nich žalobca nepustí a zamedzuje
jej užívať obe nehnuteľnosti, a to tým spôsobom, že vymenil opakovane zámky a bránil jej vo vstupe do
nehnuteľnosti, fyzickými prekážkami. Tvrdila, že pravdepodobne budú obidve nehnuteľnosti prikázané

do jej výlučného vlastníctva, preto je nevyhnutné jej poskytnúť možnosť minimálne kontrolovať výkon
spoluvlastníckych práv žalobcom.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná sa domáha vydania kľúčov od nehnuteľností, ktoré
preukázateľne patria do masy BSM. Po začatí konania o vyporiadanie BSM žiadala, aby jej súd prikázal
do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, a to byt v P., E. P. J. 9/A a do výlučného vlastníctva žalobcu, aby

bola prikázaná nehnuteľnosť, a to rodinný dom v E. F., E. J. D. XX. Po skoro 4 rokoch konania žalovaná
užžiadala,abyobdivenehnuteľnostiboliprikázanédojejvýlučnéhovlastníctva.Zobsahusúdnehospisu
doposiaľ nevyplynulo, ktorý z bývalých manželov vlastní kľúče od spoločných nehnuteľností. Uviedol, že
pri nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 24.04.2024 bolo preukázané, že žalovaná v predmetnom
dome preukázateľne býva, pričom opätovne spochybňuje, že dom v E. F. B. G. patrí do masy BSM. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v dome v E. F. E. D. J. XX nebýva
a ani tento dom nie je obývateľný, čo uvádza žalovaná vo vyjadrení na č. l. 78 spisu. Žalobca v priebehu
konania uviedol, že žalovaná si svoje osobné veci z domu zobrala a z domu sa odsťahovala v júni 2020.

27. Poukázal tiež na to, že byt v P. E. P. J. X/X žiadala žalovaná prikázať do jej výlučného vlastníctva,

pretože kúpu bytu financovali manželia za trvania manželstva z úveru, ktorý splácala žalovaná. Žalovaná
v priebehu konania nenamietala, že by jej nebolo umožnené zo strany žalobcu vstúpiť do predmetného
bytu, a ani sa nedomáhala vstupu do predmetného bytu, a to až do 10.07.2024.

28. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaná neosvedčila danosť nároku a jednoznačnú potrebu

vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým iba dočasne dochádza k úprave
pomerov strán sporu, aby do rozhodnutia vo veci samej bol udržaný taký stav, aby konanie žalobcu
nespôsobilo žalovanej žiadnu škodu, na základe ktorej by došlo k vyvolaniu ďalšieho sporu. Zdôraznil,
že predpokladom prípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie právneho
vzťahu medzi stranami sporu, ktoré ale v konaní preukázané nebolo. V priebehu konania bolo nesporne

preukázané, že obe nehnuteľnosti patria do masy BSM. Z toho vyplýva, že obe strany sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ak nedôjde k dohode o užívaní nehnuteľností, tak každá
zo strán má možnosť nehnuteľnosť užívať. Nič nebráni ani žalovanej, aby sa ujala držby, podľa jej
tvrdenia neobývateľnej nehnuteľnosti, a to rodinného domu na D. J. XX, pričom ak má k dispozícii kľúče,má postupovať tak, ako už postupovala dňa 16.05.2024, keď za účasti polície si dala vymeniť zámky
na dverách, teda má preukázateľne prístup do nehnuteľnosti, a preto nepreukázala, že je potrebná
bezodkladná úprava pomerov, preto súd jej návrhu nevyhovel.

29. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj k bytu v Bratislava, na P. J. X/X má žalovaná spoluvlastnícky
vzťah, žalovaná listinným dôkazom preukázala, že komunikuje so správcom bytového domu, teda jej nič
nebráni v tom, aby požiadala správcu o vydanie náhradných kľúčov. Ak došlo k výmene zámky, ako tvrdí
žalovaná (čo však nebolo preukázané), môže žalovaná takisto vymeniť zámok a začať užívať predmetný

byt. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval návrh žalovanej na nariadenie neodkladné
opatrenia za dôvodný, v plnom rozsahu ho zamietol s tým, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa podaným
odvolaním domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu žalovanej na nariadenie

neodkladného v plnom rozsahu vyhovel a žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolanie podala z dôvodu, že v konaní rozhodovala vylúčená sudkyňa, súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Odvolací dôvod, že vo veci
rozhodovala vylúčená sudkyňa odôvodnila tým, že sudkyňa na oberačkových slávnostiach v auguste
2024 sedela v AQUA CAFE pri stole v družnom rozhovore so žalobcom a jeho partnerkou, ktorá je

zároveň jej kozmetičkou a ďalšími skutočnosťami, ktoré predmetom vznesenej námietky zaujatosti.
Ďalej poukázala na rozdielny prístup k nárokom oboch sporových strán. Nehnuteľností v BSM je
viac, nesporné sú však len dve, o vstup do ktorých žiadala navrhovateľka práve týmto neodkladným
opatrením. Výlučne žalobca tieto nehnuteľnosti užíva a žalovaná má znemožnený prístup a keď sa aj
pokúsi dostať sa do predmetných nehnuteľností, aj tak žalobca vymení zámok a prístup jej znemožní.

Preto sa domáhala úpravy práv medzi účastníkmi neodkladným opatrením. Žalobca sa predtým
neodkladným opatrením domáhal nariadenie rovnakého neodkladného opatrenia k nehnuteľnosti,
o ktorej ešte nebolo ustálené, že patrí do BSM. Aj napriek tejto skutočnosti vydala konajúca sudkyňa na
návrhžalobcuneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilaklientkepovinnosťvpustiťhodotejtotretej„nejasnej“
nehnuteľnosti a umožniť mu ju užívať, a to napriek tomu, že žalobca vlastní ďalšie nehnuteľnosti.

Keď sa však žalovaná domáhala, aby jej súd umožnil vstupovať do nehnuteľností, ktoré patria do
BSM, súd jej návrh zamietol. Je vylúčené, aby jednému súd svojím rozhodnutím umožnil výlučne
užívať obidve nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM a ešte aj nehnuteľnosť, kde býva druhá strana a o ktorej
vôbec nie je zrejmé, aký vlastnícky režim zdieľa. Potreba dočasne upraviť vzťahy medzi stranami
vyplýva zo skutočností, že žalovaná nemôže svoje vlastnícke právo vôbec užívať, že nevie skontrolovať

v akom stave sa spoločné nehnuteľnosti nachádzajú; že žalobca tvrdí, že už nie sú užívania schopné.
Popreli tvrdenie súdu, že žalobca v čase, kedy žalovaná nehnuteľnosť opúšťala bola nehnuteľnosť
neobývateľná, resp. že ju žalobca neobýval. To, že žalobca nehnuteľnosť momentálne neužíva, nemôže
ísť na ťarchu žalovanej, skôr naopak, umocňuje to právo žalovanej nehnuteľnosť užívať. Žalovanej
nemožnopričítaťzavinu,ženehnuteľnosťjeneobývateľná(tentostavnespôsobila).Žalovanásadoteraz

nedomáhala užívania bytu v P. E. P. J., pretože doteraz ani netušila, že súd umožní jednej zo strán užívať
nehnuteľnosť, ktorú obýva druhá sporová strana. Ak je pravda, že dom na D. ulici je zdevastovaný, tak
na základe neodkladného opatrenia môže do neho nie len vstúpiť, ale do neho chodiť a upratať ho.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne a zákonné. Zdôraznil, že žalovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výnimočný zásah do pomerov strán sporu. Podľa jeho názoru,
žalovaná podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia iba ako revanš za to, že žalobca predtým
úspešne žiadal nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná v návrhu ani len netvrdila existenciu
potreby bezodkladne upraviť pomery, prípadne netvrdila obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená.

Dôvody, pre ktoré žalovaná navrhovala nariadiť neodkladné opatrenie nepovažoval za relevantné. Podľa
jeho právneho názoru predstavoval návrh žalovanej zjavné zneužitie práva, ktorým sledovala iba to, aby
v prípade, ak by bol jej návrh odmietnutý, prípadne zamietnutý, následne podala rovnako bezdôvodnú
námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Žalovaná ako prílohy k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia priložila úverovú zmluvu na byt v Bratislave a mailovú komunikáciu, avšak bez akéhokoľvek

vysvetlenia, či objasnenia ohľadom toho, čo týmito dôkazmi osvedčuje. Žalobca tiež poukázal nato,
že žalovaná ničím nepreukázala jej tvrdenie, že žalobca nehnuteľnosti užíva sám a žalovanej prístup
neumožňuje. Ďalej uviedol, že žalovaná listom zo dňa 06.06.2024 žiadala sprístupnenie nehnuteľností
zrejme v presvedčení, že jej v tom bude žalobca brániť. Žalobca však na výzvu žalovanej riadneodpovedal dňa 16.06.2024, že jej v užívaní nehnuteľností žiadnym spôsobom nechce brániť, pričom
kľúč od nehnuteľnosti D. J. XX E. F. jej odovzdať nemôže, nakoľko to bola práve žalovaná, kto dňa
16.05.2024 vyvŕtala zámok a od pracovníka kľúčovej služby zámok od nehnuteľnosti prevzala. V tejto

súvislostinavrholsúdu,abysivyžiadalsprávu,ktorábypotvrdila,žedňa16.05.2024bolavyslanáhliadka
Policajného zboru SR, za účelom asistencie pri vŕtaní zámkov na uvedenom rodinnom dome. Toto
zároveň preukáže, že žalovaná neuvádza pravdu, ak tvrdí, že nemá kľúč od rodinného domu. Žalovaná
však jeho odpoveď neprevzala. Ďalej vytýkal formálne vady petitu, pretože žalovaná sa domáhala, aby
jej žalobca odovzdal kľúč od vchodu do „baráku“ – obytný priestor III veže, a to napriek tomu, že kľúč

od vchodu má k dispozícii aj správca domu s ktorým zrejme komunikuje. Návrh je tak podľa jeho názoru
podaný bezdôvodne, pretože vec nebolo potrebné riešiť súdne, ale žalovaná mala osloviť správcu domu
– obytného súboru. Z petitu a odôvodnenia návrhu vôbec nie je zrejmé, či sa žalovaná domáhala vydania
kľúču k bytu, vchodu, alebo nebytovému priestoru – garáži, ktorú v petite taktiež identifikuje. Obdobne
považuje za zmätočný aj petit vo vzťahu k rodinnému domu v E. F., pretože na LV č. XXXX je zapísaná
iba stavba rodinného domu súpisné č. XXX a nie iná nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru z petitu nie

je zrejmé, či sa žalovaní domáha vydania kľúču a zdržania sa údajného bránenia v užívaní parcely,
alebo „vydania kľúčov od parcely“, resp. od prípadného oplotenia parcely. Ďalej žalobca poukázal na
skutočnosť, že k obsahu námietky zaujatosti sa vyjadril v osobitnom podaní zo dňa 05.09.2024, v ktorom
preukázal,žestretnutiezákonnejsudkyneažalobcusjehopriateľkoubolovymyslené.Podľajehonázoru
sažalovanáopätovnedomáhaďalšiehoprieskumuuzneseniasúduprvejinštancieč.l.1177,atonapriek

tej skutočnosti, že proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie a vecou sa zaoberá odvolací súd.
Záverom žalobca poukázal na to, že žalovaná v celom odvolaní vecne ani neargumentuje a jej podanie
možno považovať len za súhrn domnienok nezakladajúcich sa na právne relevantných skutočnostiach
a vyhrážok súdu. Návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia je vo vzťahu k špecifikácii
požadovanej povinnosti resp. ochrane uvedenej v petite neurčitý, nejasný a vo vzťahu k odôvodneniu

je návrh nedôvodný.

32. Ako je už vyššie uvedené, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je nedôvodné. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.12.2020
domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.05.2020 č. k. 13Pc/5/2020 dňa 17.06.2020,
a ktorým bolo rozvedené manželstvo sporových strán. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.07.2024 (č. l. 1302), sa žalovaná domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, spočívajúce v povinnosti žalobcu vydať 1 ks kľúčov od vchodových dverí
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, s. č. XXX, a aby sa žalobca zdržal akéhokoľvek konania,

ktorým by bránil v užívaní tejto nehnuteľnosti. Tiež žiadala, aby jej žalobca vydal 1 ks kľúčov od
vstupných vchodových dverí nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zapísanej Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, pre obec BA-tnc. Nové Mesto, kat. úz. E. A., a aby sa
žalobca zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by bránil žalovanej v užívaní týchto nehnuteľností. Potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov žalovaná odôvodnila tým, že žiada prístup do nehnuteľností, ktoré patria

do BSM, ale výlučne ich užíva žalobca a žalovanej neumožňuje vstup do nich, a preto žalovaná nemá
možnosť skontrolovať, akým spôsobom ich žalobca užíva.

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací považuje za potrebné uviesť, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnutý, je vecne správne. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí mať preukázanú
nielen existenciu právnych vzťahov medzi stranami, ale aj naliehavosť a nevyhnutnosť potreby dočasnej
úpravy pomerov. Povinnosťou žalovanej v tomto konaní bolo osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení postupoval správne, keď návrh

žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
34. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
absentujú tvrdenia žalovanej, osvedčujúce potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomery medzi
stranami sporu. Ako je vyššie uvedené konanie o vyporiadanie BSM začalo na základe žaloby žalobcu
dňa 01.12.2020 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalovanou podaný dňa 10.07.2024,

pričom z neho nijako nevyplýva, v čom spočíva naliehavá potreba a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
pomerov strán sporu v priebehu konania vo veci samej. Iba tvrdenie žalovanej (rovnako ako v prípade
tvrdení žalobcu), že je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, a nemá do nehnuteľností prístup, samé
o sebe nezakladá zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše žalobca poprel,že by žalovanej bránil vstúpiť do nehnuteľností. Naopak tvrdil, že žalovaná na jednej z nehnuteľnosti
vymenila zámok za asistencie polície. Bolo povinnosťou žalovanej osvedčiť skutočnosť, že žalobca jej
bráni v užívaní nehnuteľností a tiež bolo je povinnosťou tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré osvedčia

naliehavosť a nevyhnutnú potrebu jeho nariadenia, ktoré musia existovať v čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

35. Keďže žalovaná, okrem tvrdenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností a žalovaný jej bráni v ich
užívaní, iné právne významné dôvody dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla,

odvolacísúddospelkzáveru,žežalovaná,ktorásatakmerpo4rokochodzačatiakonaniavovecisamej,
bez bližšieho odôvodnenia naliehavosti potreby neodkladné opatrenie nariadiť, neosvedčila danosť
zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
36. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladných opatrení
s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval. V tejto veci žalobca podal žalobu vo veci samej,

preto o týchto nárokoch rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Vo vzťahu k námietke zaujatosti vznesenej žalovanou voči vec prejednávajúcej sudkyni nadriadený
uvádza, že dňa 03.09.2024 bola súdu prvej inštancie doručená námietka zaujatosti sudkyne Mgr.
KornélieHarcsovejzdôvodunegatívnehopomerusudkynekžalovanej(č.l.1417).Dôvodomnapodanie
námietky zaujatosti bolo, že sudkyňa na oberačkových slávnostiach v auguste 2024 sedela v AQUA

CAFE pri stole v družnom rozhovore so žalobcom a jeho partnerkou R., ktorá je zároveň jej kozmetička.
Na uvedenú skutočnosť bola žalovaná upozornená známymi posledný augustový víkend.
38. Žalobca vo vyjadrení k námietke zaujatosti (č. l. 1424) uviedol, tvrdenia žalovanej o údajnom stretnutí
žalovaného a jeho družky so zákonnou sudkyňou na káve v mesiaci August 2024 v Nových Zámkoch
v kaviarni AUQUA CAFÉ sú klamstvo, čo uvádzajú vo svojich čestných vyhláseniach. Žalobcova družka

tiež čestne vyhlásila, že hoci je pravdou, že je kozmetičkou, zákonná sudkyňa nie je a nikdy nebola
jej klientkou/ zákazníčkou. Tiež uviedol, že oberačkové slávnosti sa v meste Nové Zámky ešte len
uskutočnia v budúcnosti, a to v termíne 27. – 28. septembra 2024.
39. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení k námietke zaujatosti (č. l. 1458), vznesenej žalovanou poprela
tvrdenia žalovanej a uviedla, že posledný augustový víkend, ani víkend predtým nebola v meste Nové

Zámky, čerpala dovolenku v zahraničí, čo vie preukázať. Tiež uviedla, že žalobcovu priateľku R. nepozná
a oberačkové slávnosti budú podľa jej vedomia až budúci mesiac. Na základe uvedených skutočností
uviedla, že sa necíti byť vo veci zaujatá.
40. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v námietke
zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre

ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
41. Námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti.

Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pri každom podaní (§ 127), musí obsahovať
osobitné náležitosti, a to označenie sudcu, ktorého zaujatosť namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela (ak neuplatňuje
námietku na prvom pojednávaní), dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Ak námietka zaujatosti nebude spĺňať náležitosti

predpísané v prvej vete zákonného ustanovenia § 52 ods. 2, súd nebude k takejto námietke prihliadať.
Zákonný sudca nie je povinný predložiť vec nadriadenému súdu a koná ďalej vo veci. V záujme plynulosti
konania bez zbytočných prieťahov sa strane zamedzuje, aby účelovo predlžovala konanie námietkami.
Z uvedeného dôvodu CSP upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť vec na rozhodnutie o námietke
zaujatosti nadriadenému súdu. Jedným z dôvodov je aj námietka, ktorá neobsahuje náležitosti podľa

prvej vety § 52 ods. 2 CSP.
42. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad nadriadený súd skúmal, či námietka žalovanej zo dňa
02.09.2024 obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované § 52 ods. 2 CSP. V tomto smere musí
nadriadený súd konštatovať, že námietka zaujatosti žalovanej neobsahuje žiadne dôkazy, ktorými by
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť zákonnej sudkyne, preukazovala (a to konkrétne stretnutie

zákonnej sudkyne so žalobcom a jeho priateľkou a skutočnosť, že zákonná sudkyňa je klientkou
žalobcovej priateľky). Žalovaná tiež bližšie neuvádza, ktorí známi (identifikácia osôb menom,
priezviskom a adresou) jej informáciu o stretnutí zákonnej sudkyne so žalobcom a jeho priateľkou
poskytli, teda ani z tohto pohľadu nie je možné pravdivosť tvrdenia žalovanej overiť. Vzhľadom nauvedenéskutočnostinadriadenýsúdnepovažujepodaniežalovanejzodňa02.09.2024zaúplné,pretože
neobsahuje zákonom vyžadované označenie dôkazov na preukázanie ňou tvrdených skutočností.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná podala námietku zaujatosti bez predloženia dôkazov na preukázanie

svojich tvrdení, odvolací súd o námietke zaujatosti nerozhodoval, pretože na ňu súd ako na podanie,
ktoré nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP neprihliada a vec nemala byť, ani predložená
nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

43. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).