Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100071
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100071.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Egis Gyógyszergyár Zártkörűen Működő
Részvénytársaság (v anglickom jazyku: EGIS Pharmaceuticals Private Limited Company), so sídlom:
Keresztúri út 30-38, 1106, Budapešť, Maďarsko, id. č.: 01-10-041762, zastúpeného A Law, s .r. o.,
advokátskou kanceláriou, so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 52 078 451, proti
žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 3330/2, 837 52

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K687_N1120 zo dňa
15.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.01.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 15.01.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len
„správny súd“ alebo „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného - ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. K687_N1120 zo dňa 15.11.2023 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol námietku žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu žalovaného č. S25224-2023-OddKCL-29753 zo dňa 15.10.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.)

a prvostupňové rozhodnutie v bode 117 výroku potvrdil. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný vo výroku
rozhodol tak, že podľa § 6 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 280/2022 Z. z.
o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva, určenia, zníženia a zvýšenia maximálnej výšky úhrady
zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva a určenia zmeny a zrušenia úhradovej skupiny (ďalej
len „vyhláška“) v spojení s § 20 a § 6 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. a § 5 a nasl. vyhlášky určil, že v
zoznamekategorizovanýchliekovcharakteristikyreferenčnýchskupín,vrátanereferenčnýchpodskupín,

okrem iného v bode 117. pre referenčnú skupinu M05BA08 Kyselina zoledrónová parent. 4 mg sa
maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 23,650 Eur.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Návrh žalobca odôvodnil jednak finančnou škodou, ku ktorej dôjde po nastúpení účinkov napadnutého
rozhodnutia, a ktorá spočíva v ekonomickej strate 33,88 % z objemu jeho ročných tržieb z predaja

lieku Osporil (za obdobie októbra 2022 – októbra 2023 na úrovni 137 351 Eur), čo predstavuje
ekonomickú stratu v hodnote 46 534 Eur ročne. Uvedené vyplýva z toho, ak by bol žalobca z dôvodu
zachovania konkurencieschopnosti nútený požiadať o zníženie úradne určenej ceny lieku Osporil na
úroveň ceny referenčného lieku, t. j. zníženie konečnej ceny z 35,77 Eur na 23,65 Eur, došlo by
tým k zníženiu ceny lieku Osporil o 33,88%. ďalej žalobca namietal, že reťazenie takéhoto nesprávne
nastaveného skutkového stavu spôsobí, že sa od neho bude následne vyvíjať prehodnocovanie výšky

úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčnú skupinu zo strany žalovaného
v každom jednom nasledujúcom rozhodnutí, k čomu dochádza raz za kalendárny štvrťrok.3. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu dôjde k poškodeniu pacientov
trpiacich vážnymi chorobami - nádorovými ochoreniami, na liečbu ktorých slúžia lieky zoskupené

v danej referenčnej skupine, ktorí pred vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia mali k dispozícii lieky
z tejto referenčnej skupiny bez doplatku pacienta a po vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vzniká
pri všetkých liekoch, okrem novo určeného referenčného lieku, doplatok pacienta vo výške 12,12 Eur
(čo predstavuje 33,88 % z úhrady zdravotnej poisťovne). Priznaním odkladného účinku tejto žalobe
by tak bolo možné odvrátiť takúto závažnú ujmu v podobe ďalšej finančnej záťaže osôb, ktoré si

prechádzajú liečbou vážnych nádorových ochorení. Zároveň v dôsledku nedostupnosti liekov z danej
referenčnej skupiny (liečivá referenčnej skupiny M05BA08 Kyselina zoledrónová parent. 4 mg), ktoré by
boli pre pacientov dostupné bez doplatku, môže dôjsť k prechodu pacientov na inú dostupnú alternatívu
(jedná sa o liek XGEVA 120 mg injekčný roztok patriaci medzi lieky s obsahom liečiva Denosumab), ktorá
ich nebude finančne zaťažovať doplatkom. Žalobcovi by týmto vznikla značná finančná škoda, ktorá
by sa odvíjala od sumy 137 351 Eur ročne, čo predstavuje ročný objem tržieb žalobcu z predaja lieku

Osporil. Uvedené by zároveň umocnilo dôvody žalobcu pre podanie žiadosti o vyradenie lieku Osporil zo
zoznamu kategorizovaných liekov, čím by tento liek žalobca úplne odstránil z dostupnosti pre pacientov.
Uvedeným dôjde k zvýšeniu objemu úhrad zdravotnej poisťovne za liečbu tých istých pacientov, a to až
s 11,5-násobným nárastom oproti stavu pred nadobudnutím účinkov napadnutých rozhodnutí.

4. Žalobca napokon namietal aj nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, pričom ako držiteľ registrácie
jedného z kategorizovaných liekov Osporil, ktorého spotreba predstavovala v posledných rokoch
so zohľadnením ostatných liekov z danej referenčnej skupiny podiel približne 50 %, a pokiaľ by samotný
žalobca bol nútený zvážiť stiahnutie tohto lieku zo slovenského trhu, čo by hrozilo aj v prípade iných
držiteľov registrácie liekov spadajúcich do dotknutej referenčnej skupiny, kauzálnym následkom by bolo

riziko nedostupnosti liekov z tejto referenčnej skupiny. Z hľadiska zachovania všeobecného verejného
záujmu v podobe ochrany verejného zdravia a stabilizácie trhu s liekmi na území Slovenskej republiky
by mal súd zvážiť priznanie odkladného účinku samotnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko sa jeho priznaním za vyššie opísaného
skutkového stavu sleduje ochrana verejného zdravia, účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov

z verejného zdravotného poistenia a stabilizácia trhu s liekmi na území Slovenskej republiky.

5. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo
dňa 30.09.2024, v ktorom uviedol, že žalobcovi (konajúcemu s náležitou odbornou starostlivosťou) musí
byť zrejmé, že maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva nezostáva

počas doby kategorizácie lieku nemenná; môže sa meniť z rozličných dôvodov. Akákoľvek zmena
maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne bude mať vždy v konečnom dôsledku vplyv na množstvo
predaných liekov a tým aj na tržby žalobcu. Predmetné predstavuje podnikateľské riziko, ktoré však
znáša vždy podnikateľ. Samotná zmena maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne sa vzhľadom
na nastavený mechanizmus prirodzene pretavila do zmeny spotreby referenčného lieku. Zo žalovaným

uvedených grafov vyplynulo, že v súčasnosti je už referenčný liek „dvojkou“ na trhu, za drahším liekom
Osporil, ktorého podiel na trhu sa tým pádom znížil v porovnaní s minulosťou. Je preto logické, že krok
zníženia úhrady v dotknutej referenčnej skupine negatívne ovplyvnil predaje drahšieho lieku Osporil, no
zároveňvytvorilúsporuprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenia,ktoréjemožnénáslednealokovať
efektívne. Priznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe by teda bolo v rozpore s verejným

záujmom, keďže cieľom zmien bolo najmä usporiť prostriedky verejného zdravotného poistenia. Nie je
možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práv
pacientov, keďže liečba pre nich je i naďalej dostupná, a v prípade niektorých liekov danej referenčnej
skupiny, dokonca bez doplatku.

6. Žalovaný uviedol, že rozhodne nie je jeho povinnosťou prihliadať na nižšie spotreby referenčného
lieku pred znížením úhrady a mať za to, že množstvá tzv. bezdoplatkového lieku sú nedostatočné. Trh
sa prirodzene prispôsobuje zmenám úhrad a v prípadoch, že s nízkou cenou je dostupný len jeden liek
v referenčnej skupine, navýši sa záujem o takýto liek a jeho výdaje, spotreby a dodávky na Slovensku
môžu stúpať. Pacienti sú jednoducho prestavovaní z drahšej, doplatkovej liečby na rovnako účinnú,

lacnejšiu, bezdoplatkovú, pričom množstvá na slovenskom trhu lacnejšej liečby vo všeobecnosti stúpnu.
Tvrdenia o „switchovaní“ (prestavovaní) pacientov na drahšiu liečbu denosumabom (s inou účinnou
látkou) považuje žalovaný za špekulácie a podotýka, že nemožno predpokladať takéto „switchovanie“.
Samotná možnosť zmeny liečby na Denosumab neznamená, že pacientom liečba menená bude (najmäak je dostupný liek s rovnakou účinnou látkou, akú mal pacient nasadenú a bez doplatku). Žalovaný
navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pre nesplnenie
podmienok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa

11.10.2024.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP, „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

8. Podľa § 188 SSP, „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia

ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku
či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú

možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má

tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý
musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje
do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu
do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného

následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s
verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených

skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe
a argumentácie žalobcu a žalovaného, súd za danej situácie v návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu
odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca
v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej finančnej
škody ani iných vážnych nenapraviteľných následkov.

12. Správny súd ako prvé uvádza, že žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by umožňovali
súdu vyvodiť záver o existencii bezprostrednej hrozby práve výkonom napadnutých rozhodnutí. Súd
zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je kategorizácia jedného druhu lieku
v určenej dávke a určenie jeho úradnej a maximálnej ceny. Z tohto hľadiska v návrhu absentujú najmä

údaje o tom, aký konkrétny dopad má kategorizácia tohto konkrétneho lieku na celkovú činnosť, resp.
situáciu žalobcu. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodil jednak
závažnou finančnou škodou spočívajúcou v predpokladanej ekonomickej strate v hodnote 46 534 Eur
v prípade, ak by bol žalobca nútený požiadať o zníženie úradne určenej ceny lieku Osporil na úroveň
ceny referenčného lieku (z 35,77 Eur na 23,65 Eur), alebo v prípade prechodu pacientov na inú dostupnú

alternatívu, že by žalobcovi vznikla značná finančná škoda vo výške 137 351 Eur, čo predstavuje ročný
objem tržieb žalobcu z predaja lieku Osporil. Správny súd uznáva, že výška potenciálnej finančnej
škody uvádzaná žalobcom nie je zanedbateľná, avšak žalobcova obrana pozostáva z hypotetických
odhadov do budúcnosti, ktoré jednak z danej situácie bezprostredne žalobcovi nevyplývajú, a zároveňžalobca svoje tvrdenia nepodoprel žiadnymi dôkazmi, ergo jeho tvrdenia sú nepreukázané. Správny
súd zdôrazňuje, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. V prípade žalobcovej argumentácie teda absentovalo

podloženie zmienených závažných dopadov akýmikoľvek dokladmi (napr. ohľadom finančnej situácie
a majetku žalobcu), preto za danej situácie správny súd konštatuje, že ide o všeobecné, abstraktné,
resp. až predčasné a nepreukázané tvrdenia žalobcu nenapĺňajúce podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôvody či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej

žalobe. Správny súd opakuje, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby má mimoriadny charakter,
keďže sa ním prelamujú účinky právoplatne vydaných administratívnych rozhodnutí, jeho aplikácia preto
musí byť výnimočná a založená na striktnom dodržaní zákonom stanovených podmienok. Správny súd
podotýka, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danej veci nemá potenciál byť systémovým
riešením možného kolapsu financovania činnosti zdravotných poisťovní.

13. Zároveň je zrejmé, že výška úhrady zdravotnej poisťovne sa môže v čase meniť, s čím by mal
žalobca počítať, a prirodzene môže mať a má vplyv na množstvo predaných liekov, a teda aj na tržby
žalobcu. Ako uvádzal aj žalovaný, daná situácia spadá pod podnikateľské riziko predajcov a distribútorov
liekov, ktoré znášajú samotní podnikatelia. Prípadné kolísanie ziskov a strát je bežný ekonomický jav, s
ktorým sa potýka každý hospodáriaci subjekt. To sa vzťahuje aj na celkový vývoj ekonomickej situácie v

spoločnosti, ktorý má dopad na každú fyzickú a právnickú osobu. Nakoľko žalobca ani nepredložil svoje
účtovné závierky súd nemal ako posúdiť jeho aktuálnu účtovnú a finančnú situáciu, z ktorej by však
muselo byť v prvom rade zrejmé, aký konkrétny vplyv na ňu v konečnom dôsledku mala kategorizácia
jedného druhu lieku. Samotné vyčíslenie potenciálnej výšky zníženia ročných tržieb nie je samo osebe
dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. K žalobcom namietanému poškodeniu pacientov, ich prechodu na inú dostupnú alternatívu či
nedostupnosti zdravotnej starostlivosti správny súd uvádza, že uvedené si na jednej strane odporuje,
pretože ak by malo platiť, že majú byť pacienti poškodení a zdravotná starostlivosť nedostupná,
nemohli by byť k dispozícií alternatívne liečivá a lacnejšia či bezdoplatková liečba, čoho existenciu

vlastne žalobca sám potvrdzuje, keď uvádzal, že pacienti by mohli prejsť na dostupnú alternatívu.
Rovnako žalovaný potvrdil, že je dostupný aj liek v danej referenčnej skupine s nízkou cenou, ako aj
rovnako účinná, lacnejšia a bezdoplatková liečba, pričom samotné prestavovanie pacientov na drahšiu
liečbu s inou účinnou látkou nepredpokladal a považoval za špekulácie zo strany žalobcu. Uvedené
námietky žalobcu tak v zmysle uvedeného správny súd nevyhodnotil ako dôvodné vo vzťahu k priznaniu

odkladného účinku správnej žalobe.

15. Napokon žalobca návrh odôvodňoval tým, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie
je v rozpore s verejným záujmom, ale jeho priznaním sa práve sleduje ochrana (verejného záujmu)
verejného zdravia, účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia

a stabilizácia trhu s liekmi na území Slovenskej republiky. Naproti tomu žalovaný uviedol, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže cieľom zmien bolo
najmä usporiť prostriedky verejného zdravotného poistenia, a nie je možné sa stotožniť s tvrdením
žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práv pacientov, keďže liečba pre nich
je i naďalej dostupná, a v prípade niektorých liekov danej referenčnej skupiny, dokonca bez doplatku.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti závery nálezu Ústavného súdu č. k. III. ÚS 479/2017-44
zo dňa 20.09.2017, podľa ktorého verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré
by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je
čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o

prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“. V preskúmavanej sa javí, že žalobca sleduje primárne svoj
osobný záujem reprezentujúci jeho finančné záujmy, naproti tomu na druhej strane stoja prostriedky
verejného zdravotného poistenia a ďalšie možnosti alternatívnych liečiv, a to aj z danej referenčnej

skupiny, ergo nevyplýva z danej situácie ochromenie zdravotnej starostlivosti či iného verejného záujmu.
V neposlednom rade tak správny súd konštatuje, že žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným
záujmom. Zároveň však nakoľko nebola splnená podmienka hrozby závažnej ujmy, ani prípadnésplnenie ďalšej podmienky - že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom – čo aj
tak osvedčené nebolo, by pre nesplnenie už len jednej z viacerých kumulatívnych podmienok v zmysle
§ 185 písm. a) SSP nepostačovalo na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia
§ 185 SSP nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom nezákonnosti namietaného rozhodnutia, súd
pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie

podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

17. Súd dáva do pozornosti, že obdobné rozhodnutia boli vydané Krajským súdom v Bratislave, ktorý
posudzoval obdobnú otázku pri existencii podobných skutkových okolností (uznesenia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1S/87/2022 zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 6S/103/2022 zo dňa 29.09.2022, sp. zn.
5S/222/2018 zo dňa 05.08.2019, či Správneho súdu v Bratislave pod sp. zn. 5S/5/2024), s ktorých

závermi o nepriznaní odkladného účinku v danej situácii sa správny súd stotožnil.

18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
zákonom vyžadované predpoklady jeho priznania definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, súd
preto v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).