Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123011564
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123011564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného T. T., stíhaného pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného T.N. proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/10/2023 zo dňa 28.02.2024, na verejnom zasadnutí
dňa 06.11.2024, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
22T/10/2023 zo dňa 28.02.2024.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

T. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., adresa na doručovanie písomností T. XX, XXX XX U.

u z n á v a za v i n n é h o, že

v období od mesiaca jún 2022 až do mesiaca január 2024 ako otec T. T., nar. XX.XX.XXXX, riadne

neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a ktorej
rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/92/2022 zo dňa 14.02.2023,
právoplatného dňa 14.04.2023, a to prispievať na výživu syna T. T. sumou výživného vo výške 120,-
€ mesačne k rukám matky J. N. od 24.05.2022 a výživné uhradil v celkovej sume 1650,- €, pričom
obžalovanému nebránila žiadna objektívna okolnosť riadne sa zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči synovi Viliamovi Šárközimu pravidelne a riadne, čím obžalovaný za obdobie mesiacov
jún 2022 až január 2024 spôsobil dlh na bežnom výživnom v sume 750,- €,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby podľa svojich schopností a možností
zaplatil v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 750,- € k rukám matky J. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj "súd prvého stupňa") sp. zn. 22T/10/2023
zo dňa 28.02.2024 bol obžalovaný T. T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
v období od mesiaca jún 2022 až doposiaľ (vrátane mesiaca január 2024) v U. na U. X a tiež na iných
miestach, na ktorých sa v tomto období zdržiaval, ako otec T. T., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a

ktorej mesačný rozsah bol na účely trestného konania vyhodnotený v súlade s rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 28P/92/2022 zo dňa 14.02.2023, právoplatného dňa 14.04.2023, a to prispievať
na výživu syna T. sumou mesačného výživného vo výške 120,- € k rukám matky J. N., keď v priebehu
žalovaného obdobia prispel na výživné syna len formou šiestich jednorazových platieb celkovou sumou
vo výške 1.130,- €, o starostlivosť a výživu syna sa nezaujímal a vyživovaciu povinnosť si neplnil

ani alternatívnym spôsobom, pričom obžalovanému nebránila žiadna objektívna okolnosť riadne sa
zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi T. pravidelne a riadne, napriek tomu tak
vedome nekonal, čím obžalovaný T. T. za obdobie od mesiaca jún 2022 až doposiaľ (vrátane mesiaca
január 2024) spôsobil dlh na výživnom v celkovej výške 1.390,- €.

Za to bol obžalovanému T. T. podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého
bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný T. T., smerujúce proti výroku

o vine, treste a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný T. T. uviedol, že prejavil vôľu uzavrieť dohodu o splátkach
spolusplatenímvýživnéhovovýške120,-€mesačne.Vyjadrilsnahučonajskôrzaplatiťdlhnavýživnom,
pričom si myslel, že jeho mesačný príjem bude vo výške 1.200,- €. Aktuálny mesačný príjem udáva

vo výške 400,- € mesačne, pričom jeho zamestnávateľ mu umožnil pracovať maximálne 4 hodiny
denne. Aktuálne pracuje ako pizzér, pričom kópiu dohody predložil ako prílohu odvolania. K jednotlivým
úhradám výživného uviedol, že uhradil spolu 1.130,- €. K svojím osobným pomerom uviedol, že má
novú rodinu, s ktorou žije dva roky a s družkou vychováva dve deti. Sám seba hodnotí ako slušného a
pracovitého človeka, ktorý chce viesť riadny život. Rád by sa stretával so svojím synom, ale matka J. N.

mu to neumožňuje. Syna nevidel dva roky a jeho matka mu informácie o synovi neposkytuje. V závere
podaného odvolania zdôraznil, že nechce, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného do času neverejného zasadnutia nevyjadril.
Preskúmavaná vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa
16.05.2024.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa

§ 371 ods. 1.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradilodpáchaniatrestnýchčinov;trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti,

zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej aj
„krajský súd“ alebo „odvolací súd“) nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho
konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci
verejné zasadnutie, ktoré dňa 06.11.2024 vykonal v neprítomnosti obžalovaného T. T. a v prítomnosti

prokurátora.
Verejné zasadnutie dňa 06.11.2024 odvolací súd vykonal podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného T. T.. Odvolací súd doručoval upovedomenie o verejnom zasadnutí obžalovanému na
adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností T. XX, XXX XX U.. Zároveň bola zásielka
s upovedomením o verejnom zasadnutí vrátená odvolaciemu súdu ako neprevzatá v odbernej lehote,

čím v súlade s § 66 ods. 3 Tr. por. platí, že ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných
dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel. Za deň doručenia sa preto považuje deň, ktorý nasleduje po troch pracovných dňoch
od uloženia zásielky, ktorá bola uložená dňa 17.10.2024, čím sa za deň doručenia považuje deň
22.10.2024. Zároveň bola zachovaná lehota piatich pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia

v súlade s § 292 ods. 4 Tr. por., ktorá plynula od doručenia upovedomenia dňa 22.10.2024, čím boli
splnenépodmienkyprevykonanieverejnéhozasadnutia vneprítomnostiobžalovanéhodňa06.11.2024.
V súlade s § 293 ods. 6 Tr. por. zároveň možno konštatovať, že z vykonanej lustrácie v Zbore väzenskej
a justičnej stráže vyplynulo, že obžalovaný nie je vo výkone väzby, ani vo výkone trestu odňatia slobody
a nejde ani o trestný čin, za ktorý by zákon ustanovoval trest odňatia slobody, ktorého horná hranica by

prevyšovala 10 rokov (trestná sadzba prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. por.
maximálne 2 roky).
Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s poukazom na § 295 ods.
2 Tr. por. doplnil dokazovanie a postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil pracovnú zmluvu uzavretú
medzi obžalovaným ako zamestnancom a zamestnávateľom zo dňa 01.02.2024 ako aj ďalšie úhrady,

predložené svedkyňou J. N., a to vo výške 300,- € dňa 24.04.2024, vo výške 50,- € dňa 13.03.2024 a
vo výške 170,- € dňa 08.03.2024.
Odvolací súd doplnil dokazovanie aj výsluchom svedkyne (oprávnenej osoby) J. N., ktorá uviedla, že
posledná úhrada výživného bola v apríli 2024 a obžalovaný nie je so synom v kontakte a žiadne dary
na meniny a narodeniny synovi neposiela. Dodala, že spolu so synom pred tromi rokmi obžalovaného

náhodne stretli a obžalovaný syna ani nepozdravil.
Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ sa obžalovanému T. T. v porovnaní s podanou obžalobou zo dňa 21.07.2023 kládlo za vinu
neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti aj za čas po podaní obžaloby v podstate až do doby
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dňa 28.02.2024 (§ 122 ods. 13 Tr. zák.), je nevyhnutné uviesť,
že k tejto časti opisu skutku sa obžalovaný mal možnosť vyjadriť na hlavnom pojednávaní, kde bol
obžalovaný dňa 28.02.2024 aj prítomný, k čomu obžalovaný aj vypovedal, čím možno konštatovať, že

sa mal právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, a to aj z pohľadu časového
obdobia páchania trestného činu.
Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho
rozhodnutie, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil úplne dôsledne, a to najmä pokiaľ ide o určenie výšky
dlžného výživného, ktoré však v dôsledku toho, že došlo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa k

dodatočnej úhrade výživného zo strany obžalovaného, musel odvolací súd korigovať ponížením sumy
dlžného výživného.
Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvekpochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, podľa názoru krajského
súdu, obžalovaný svojim konaním naplnil znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1 Tr. zák. tak ako to správne ustálil aj súd prvého stupňa.
Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Nebolo pritom sporné, že
obžalovanýT.N.malvedomosťosvojejzákonnejpovinnostivyživovaťsvojhosynapodtotožnýmmenom
a priezviskom T. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletý“). Aj z výpovede samotného obžalovaného
pritom vyplýva vedomosť o tom, že má svoju zákonnú povinnosť platiť výživné na maloletého, čo

napokon potvrdzuje aj právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
28P/92/2022 zo dňa 14.02.2023, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a
obžalovanému bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- € mesačne odo
dňa 24.05.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V súlade s § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
je pritom zákonnou povinnosťou obžalovaného platiť výživné tak, že výživné je zročné vždy dopredu.
Obžalovaný pritom priznával vinu v tej časti, že výživné neuhrádzal a si je vedomý dlžného výživného,

pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne J. N.. Keďže odôvodnenie napadnutého
rozsudku je v tomto smere zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje,
okrem určenia celkového dlhu na výživnom určeného súdom prvého stupňa vo výške 1.390,- €.
Pokiaľ obžalovaný nemal žiadne iné doklady, ktoré by preukázali, že plnil vyživovaciu povinnosť okrem
tých, ktoré predložila svedkyňa - matka maloletého, v tomto smere poukazuje krajský súd najmä na

výpoveď svedkyne J. N., z ktorej nepochybne vyplýva rozsah neplnenia si vyživovacej povinnosti
obžalovaným. Okrem svedeckej výpovede svedkyne a oboznámených úhrad ide teda o konkrétne a
podstatné dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného len z čiastočného plnenia výživného. Samozrejme
neexistencia iných dokladov o úhrade výživného ešte nie je dôkazom, že výživné neplatil, avšak zhodné
výpovede svedkyne a obžalovaného v základnej okolnosti o tom, že obžalovaný výživné ani nezasielal

a obžalovaný sám priznával, že výživné zodpovedá len úhradám podľa vkladov, podľa odvolacieho
súdu tieto vierohodne potvrdzujú, že k úhrade výživného takouto formou v iných mesačných úhradách,
nedochádzalo. Svedkyňa J. N. pritom vylúčila aj formu odovzdania sumy výživného k jej rukám ako aj
všetky ďalšie formy odovzdania výživného mimo tých, ktoré boli realizované.
Akobžalovanývpodanomodvolaníkrajskéhosúdukonštatoval,žedňauhradildlhnavýživnomvovýške

1.130,- €, toto konštatovanie obžalovaného nepovažuje krajský súd za sporné, pretože táto skutočnosť
vyplýva priamo zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa a rovnako tak z úhrady vkladom na na
účet svedkyne J. N..
Súd prvého stupňa však pri vyhlásení rozsudku dňa 28.02.2024 nesprávne zohľadnil ako nezaplatenie
výživného aj výživné vo výške 120,- € za mesiac február, keď v skutkovej vete rozsudku výslovne

konštatoval, že obžalovaný neplatil výživné až do mesiaca január 2024 (vrátane), čím rozhodné obdobie
ustálil len do mesiaca január 2024. Je teda neprípustné, aby dlžné výživné súd prvého stupňa navyšoval
aj o ďalšie časové obdobie za mesiac február 2024 a poukazoval na to výlučne v odôvodnení rozsudku,
hoci pri vyhlásení rozsudku časové obdobie v skutkovej vete ustálil do mesiaca január 2024 (vrátane) a
len do tohto obdobia tak mohol určiť výšku dlžného výživného a nie v časovom dlhšom období.

Hoci v súlade s § 122 ods. 13 Tr. zák. je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.
páchaný pokračovacím konaním až do doby vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, súd prvého
stupňa vyhlásil rozsudok dňa 28.02.2024 a teda aj keď výživné bolo pri vyhlásení rozsudku splatné aj za
mesiac marec 2024, nemohol odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného ustáliť dobu výživného
aj za časové obdobie presahujúce mesiac január 2024, keďže by odvolací súd postupoval v rozpore so

zásadou beneficium cohaesionis (zákaz zmeny k horšiemu), ktorý napĺňa princíp individuálnej ochrany
obžalovaného, keďže len obžalovaný sa domáhal zmeny rozhodnutia vo svoj prospech, čím nemohlo
dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného aj za čas po januári 2024 ustálený v skutkovej
vete (§ 327 ods. 2 Tr. por.).
Zpredloženýchúhradtakvyplýva,žezaobdobiepovinnostiplateniavýživnéhoobžalovanýmodmesiaca

jún 2022 do mesiaca január 2024 vrátane obžalovaný uhradil dňa 22.02.2023 sumu 300,- €, dňa
24.03.2023 sumu 30,- €, dňa 07.09.2023 sumu 250,- €, dňa 13.09.2023 sumu 250,- €, dňa 16.02.2024
sumu vo výške 200,- €, dňa 24.02.2024 sumu vo výške 100,- €, dňa 08.03.2024 sumu vo výške 170,- €,
dňa 13.03.2024 sumu vo výške 50,- € a dňa 24.04.2024 sumu vo výške 300,- €, teda spolu 1.650,- €.
Výživné za obdobie jún 2022 až január 2024 tak celkovo činí vo výške 2.400,- € (za 20 mesiacov).

Ak teda obžalovaný uhradil sumu 1.650,- €, zostalo obžalovanému uhradiť výživné v sume 750,- €, čo
odvolací súd konštatoval vo výroku svojho rozsudku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa preto krajský
súd vzhľadom na vyššie uznané čiastky znížil oproti rozsudku súdu prvého stupňa dlh na výživnom stým, že dlh obžalovaného predstavuje sumu 750,- €. K takejto úprave skutku bolo možné a zároveň
nevyhnutné pristúpiť, pretože odvolanie podal len obžalovaný a ide o úpravu v prospech obžalovaného.
Pokiaľ ide o jedinú obhajobnú argumentáciu obžalovaného v podanom odvolaní o neschopnosti

obžalovaného platiť výživné v sume 120,- € mesačne, dožadujúc sa mesačných splátok, táto je
nedôvodná. Obžalovaný je totiž osobou bez indikovaných zdravotných obmedzení, ktoré by mu
nedovoľovali (zhoršovali) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný je pritom zamestnaný s ním
deklarovaným mesačným príjmom obžalovaného vo výške 400,- € mesačne, pričom ak sa obžalovaný
zbavuje zodpovednosti tým, že mu bol prisľúbený príjem až 1.200,- €, ktorý však nedosahuje, tak je

nevyhnutné poukázať na pracovnú zmluvu obžalovaného s pracovným časom len v rozsahu 4 hodiny
denne. Obžalovaný tak musel byť uzrozumený s tým, že ak bude vykonávať závislú prácu v rozsahu
4 hodín denne, nemôže dosiahnuť ani na priemerný zárobok, ktorý by mohol dosiahnuť pri výkone
práce v rozsahu pracovného času, aký by dosiahol pri bežnom pracovnom čase zamestnanca. Napriek
žiadnym zdravotným obmedzeniam obžalovaného, možno konštatovať, že tento svojim konaním k
výkonu práce pristupuje nezodpovedne a výška dlžného výživného je tak pokrytá úmyselným zavinením

obžalovaného.

V opomenutí obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť plnohodnotne, odvolací súd vzhliadol úmyselné
konanie v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. (nepriamy úmysel), a to so zreteľom na jeho osobné a majetkové
pomery ako osoby, ktorá má jedno dieťa a je schopný vykonávať prácu. Pokiaľ obžalovaný poukazuje

na ďalšie dve deti, tieto síce podľa jeho výpovede vychováva, avšak tieto sú biologickými deťmi len jeho
aktuálnej družky, nie jeho vlastné. Výživné na vlastné dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami
rodičov, a to napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti s aktuálnou družkou. Napokon ako vypovedala
svedkyňa J. N., pre úmyselné zavinenie svedčí prístup obžalovaného ako otca k maloletému ako celku,
keď o neho záujem neprejavuje, čo napokon korešponduje aj s tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť

úmyselne, a to ani v minimálnej sume 120,- €, neplní.

Len na základe odvolania obžalovaného krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a pri
úprave skutku v prospech obžalovaného, vzhľadom na realizované úhrady, tohto uznal za vinného zo

spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., teda tak, ako ho uznal za
vinného aj súd prvého stupňa, a teda, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovanému krajský súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a súčasne

uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 750,- €. Odvolací súd tak neprevzal výrok o treste odňatia
slobody uložený súdom prvého stupňa, pretože na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému nebol zákonný podklad. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa prihliadol na
to, aby v súlade s § 33a ods. 3 Tr. zák. nedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by obžalovaného postihla

citeľnejšie, keď postačí uloženie sankcie postihujúcej obžalovaného menej citeľne. Takýto záver pritom
možno vyvodiť aj z jednej zo základných zásad ukladania trestov podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej
trest má postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Ak by totiž
odvolací súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému, výrazný vplyv by to malo na
maloletého ako syna obžalovaného, ktorému by nezabezpečoval nielen bežné výživné, ale založila by

sa tým aj vysoká predikcia, že by obžalovaný neuhradil ani dlžné výživné.

Odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, teda bez
priamehovýkonunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Odvolacísúdpritomnezistiluobžalovaného
žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Hoci má obžalovaný v odpise registra trestov dva

záznamy, na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený a nemohol teda odvolací súd priznať
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. ako to urobil súd prvého stupňa.
Rovnako nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože
obžalovaný spáchanie trestného činu úprimne neoľutoval. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že
obžalovaným zvolený prístup pre výkon práce v rozsahu 4 hodiny denne je neadekvátny, pričom nebola

zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mu objektívne bránila riadne a teda plnohodnotne sa zamestnať a
uspokojovať potreby maloletého dieťaťa. Výživné pritom bolo určené pomerne nízkou sumou, pričom
obžalovaný mal zodpovedne pristupovať k plneniu si tejto povinnosti, čím súd zohľadnil ľahkovážny
prístup obžalovaného k povinnosti prispievať na výživu svojho dieťaťa. Vyživovacia povinnosť jetotiž zákonná povinnosť každého rodiča voči svojmu maloletému dieťaťu. Trvá od narodenia až do
momentu, kedy dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samo. Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil
obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia slobody. Účel trestu tak možno u obžalovaného

dosiahnuť podmienečným trestom odňatia slobody. Odvolací súd zároveň uložil obžalovanému podľa §
50 ods. 2 Tr. zák. zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné, a to vzhľadom na potenciálnu perspektívu
obžalovaného dosiahnuť takú výšku príjmu, aby výživné v sume 750,- € uhradil, a ktoré vzhľadom na
jeho osobné pomery mu v úhrade nebránia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto rozhodol krajský súd tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.