Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-21C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2521201441.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: C. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX,

zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Kupkom, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova
2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 95%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 04.08.2021 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 20 513,86 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 20 513,86
eura od 24.03.2021 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bol uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 08.08.2018 (uznesenie 1) obvinený
zo zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s

použitím ust. § 138 písm. b) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, na základe
ktorej Okresná prokuratúra Piešťany uznesením zo dňa 20.08.2018 napadnuté uznesenie zrušila ako
nezákonné, vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu. Uznesením OR PZ v Trnave
zo dňa 21.02.2019 (uznesenie 2) bol obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím ust. § 138 písm. b) Trestného zákona. Proti
uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, na základe ktorej Okresná prokuratúra Piešťany uznesením zo
dňa12.08.2019napadnutéuzneseniezrušilaakovydanépredčasne,beználežitéhozisteniaskutkového

stavu v rozsahu potrebnom na vyvodenie dostatočne odôvodneného záveru pre takéto rozhodnutie.
Uznesenímzodňa29.07.2019bolauvedenátrestnávecpostúpenáodboruvšeobecnejvnútornejsprávy
Okresného úradu Piešťany na prejednanie priestupku. Uznesenie 1 a uznesenie 2 označil za nezákonné
rozhodnutia, citoval ustanovenia právnych predpisov, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
uviedol, že uznesenia 1 a 2 mali na žalobcu negatívne dopady, došlo k narušeniu jeho sociálnych väzieb
v súkromnom a pracovnom živote, zásadnej zmene spôsobu života, vykonávania práce a dosahovania
životných cieľov. Vzhľadom na celkovú dĺžku trestného konania došlo k nepriaznivému dopadu na

vzťahy s osobami okruhu priateľov a známych žalobcu, žalobca bol kontaktovaný bulvárnym médiom,
čo výrazne zasiahlo do jeho súkromia, vznikli rodinné problémy medzi žalobcom a blízkymi osobami,
najmä vo vzťahu k matke žalobcu a jeho priateľke. Poškodený mal problémy so spánkom, nechutenstvo
do jedla, trpel vnútorným napätím, úzkosťou, stresom, ako aj ťaživou a stále prítomnou obavou obudúcnosť, keď mu hrozil vysoký trest odňatia slobody a bol traumatizovaný priebehom trestného
konania. U žalobcu došlo k závažnému zásahu do súkromnej sféry a uplatnenia sa v spoločenskom
živote,zmenesociálnehostatusu.Nemoholsariadnekoncentrovaťnasvojuprácu,čímmuselnaplnenie

pracovných povinností vynakladať oveľa viac úsilia ako obvykle. Trestný čin, z ktorého bol neprávom
obvinený je v spoločnosti citlivo vnímaný, páchatelia sú spoločnosťou výrazne odsudzovaní, o to viac
utrpela jeho povesť. Žalobca musel zmeniť svoje bydlisko, nemohol ďalej žiť v spoločnej domácnosti
s osobou, vo vzťahu ku ktorej bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu. Žalobca bol aj
naďalej bezúhonný, čestný a to v súkromnom ako aj pracovnom živote. Za nezákonné trestné stíhanie

a nezákonné zadržanie na základe nezákonného rozhodnutia si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 20
000 eur, keďže samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na nezvratnú ujmu žalobcu, keď boli trvalo narušené pracovné, rodinné, spoločenské vzťahy žalobcu.
Došlo k vážnemu zásahu do jeho súkromného a spoločenského života. Suma 513,86 eura predstavuje
trovy obhajoby v trestnom konaní.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 29.11.2021, so žalobou nesúhlasila a uviedla, že
v danom prípade si žalobca ako obvinený v priebehu celého trestného konania nezvolil obhajcu a ani
mu nebol ustanovený súdom. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobca uplatnenú
nemajetkovú ujmu vo výške 20 000 eur žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nepreukázal. Mala za to, že
výška, existencia, vznik nemajetkovej ujmy nebol hodnoverným spôsobom preukázaný.

4. Žalobca v rámci repliky zopakoval tvrdenia a argumentáciu uvedenú v žalobe a zobral žalobu v časti
uplatnenej sumy trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 513,86 eura, ako aj v časti uplatneného 5 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 20 513,86 eura od 24.03.2021 do zaplatenia späť.

5. V rámci dupliky žalovaná uviedla, že žalobu en bloc neuznáva a odmieta. Poukázala na skutočnosť,
že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na priznanie náhrady škody. Namietla, že žalobca
nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysel § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a teda
nedošlo ku kumulatívnemu splneniu hmotnoprávnych podmienok. Súčasťou repliky žalobcu bolo podľa
jej obsahu aj čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 513,86 eura spolu s 5 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 20 513,86 eura od 24.03.2021 do zaplatenia.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu,
výsluchom svedkov M. R., Q. Q. Č., C. Č., L. Q., V. Q., L. L.B., L. Q., C. Q. a listinnými dôkazmi
predloženými stranami, a to detailom platby, faktúrou č. 34/2019, uznesením 1 z 08.08.2018, uznesením

2 z 21.02.2019, odpoveď na predbežné prerokovanie nároku z 16.03.2021, opravnou faktúrou č.
34/2019, uznesením Okresnej prokuratúry Piešťany z 20.08.2018, uznesením Okresnej prokuratúry
Piešťany z 12.03.2019, znaleckým posudkom č. XX/XXX8 (č. l. 219 pripojené vyšetrovacieho spisu) a
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Uznesením č. G.-XXX/X-F.-A.-XXXX Cu OR PZ v Trnave zo dňa 08.08.2018 (uznesenie 1) bolo proti
žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s použitím ust. § 138 písm. b) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu
podal žalobca sťažnosť, na základe ktorej Okresná prokuratúra Piešťany uznesením zo dňa 20.08.2018
napadnuté uznesenie zrušila ako nezákonné, vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového

stavu.

8. Uznesením č. G.-XXX/X-F.-A.-XXXX Cu OR PZ v Trnave zo dňa 21.02.2019 (uznesenie 2) bolo proti
žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s použitím ust. § 138 písm. b) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu

podal žalobca sťažnosť, na základe ktorej Okresná prokuratúra Piešťany uznesením zo dňa 12.08.2019
napadnuté uznesenie zrušila ako nezákonné, vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového
stavu v rozsahu potrebnom na vyvodenie dostatočne odôvodneného záveru pre takéto rozhodnutie.

9. Uznesením zo dňa 29.07.2019 bola uvedená trestná vec postúpená odboru všeobecnej vnútornej

správy Okresného úradu Piešťany na prejednanie priestupku.

10. Žalobca pri výsluchu uviedol predovšetkým, že pred vznesením obvinenia bol zamestnaný ako
automobilový metrológ, s príjmom v čistom 1 300 eur. Po doručení uznesenia o vznesení obvinenia bol vstrese, nedokázal rozmýšľať, nevedel kam sa obrátiť. V čase prvého vznesenia obvinenia bol so svojou
družkou M. R., snažila sa mu pomôcť, ale bolo to pre neho ťažké obdobie, ktoré pretrváva dodnes. Nič
mu nevytýkala, verila mu. S obvinením oboznámil rodičov, ako aj sestru. Ľudia na neho mali rôzne

otázky, hlavne sused, ľudia na neho pozerali, či bol vážne schopný toto spraviť. V práci nastali zmeny,
snažil sa so zamestnávateľom dohodnúť, aby mu nedával služby mimo SR, aby vedel rýchlo zareagovať
v prípade predvolania alebo zadržania. Priateľka na ňom stále vidí, že nie je niečo okej. Žalobca
je strnulý, nedokáže spontánne reagovať. V práci sa nedokázal koncentrovať. Vznesené obvinenia
oznamoval aj nadriadenému, oznamoval mu aj zrušenia. Negatívny postup zo strany zamestnávateľa

nezaznamenal. Bolstálevovypätí,nespávaldobre,bývalomuajnevoľno. Poprvomvzneseníobvinenia
5 dní nejedol. Po vznesení obvinenia bol jeho pracovný výkon nižší, netrúfal si na samostatné služby.
Jednoduché veci ho stáli stonásobok energie, chýbala mu koncentrácia. Kontaktovali ho z krimi novín,
niekoľkokrát, nevyjadroval sa však, v rámci trestného konania bol u psychologičky, bol tam unavený,
následne išiel opätovne sám na svoje náklady k psychológovi pre pomoc. Z vyšetrenia mal zmiešané
pocity, vedela o tom jeho priateľka a spomínal to mame. Psychológa vyhľadal po zrušení obvinenia, aby

so sebou začal niečo robiť. Po vznesení obvinenia sa v ňom miešal strach, obava, depresia, panika.
Prácu metrológa zmenil dohodou, potreboval zmeniť zamestnanie aj kvôli rodine. Rodina ho v čase
vznesených obvinení povzbudzovala. Niektoré vzťahy fungujú, niektoré sú iné ako predtým.

11. Svedkyňa V. Q., matka žalobcu uviedla predovšetkým, že trestné stíhanie jej postoj k žalobcovi

nezmenil, okolie k nemu inak nepristupovalo, kamaráti ho podržali. Negatívne reakcie nezaznamenala.
O začatí trestného stíhania vlastne ani nevedela, nechcel ju zaťažovať. Po začatí trestného stíhania
chodil do práce, na služobné cesty, sedel doma apatický, nič nepovedal, až neskôr jej všetko povedal.
Výsledok trestného stíhania sa dozvedela od žalobcu. Že bol obvinený dvakrát neregistrovala. Pred
začatím trestného stíhania bol spoločenský, kamarátsky, veselý a potom už bol taký zatrpknutý, tichý,

uzavretý, bez nálady. Po začatí trestného stíhania chodil štvrtky na skúšky, chodil do práce alebo na
služobné cesty. Rodinné vzťahy boli normálne, snažili sa ho podržať a podporiť. Prežíval stres, asi sa
viac zveroval kamarátom.

XX. M. R., priateľka žalobcu, matka spoločného syna uviedla predovšetkým, že žalobca bol v priebehu

trestného stíhania stresovaný výsluchmi, ktoré absolvoval, nemohol chodiť na pracovné cesty, nemohol
sa sústrediť, stále ho to obmedzovalo. O trestnom stíhaní sa dozvedela od žalobcu, aj o uzneseniach
o vznesení obvinenia, vedela aj o ich zrušení. Pre ňu to bolo nepochopiteľné. Žalobca bol po začatí
trestného stíhania vystresovaný, bál sa najhoršieho. Jeho okolie bolo prekvapené, všetci koho stretla to
nechápali a snažili sa žalobcovi byť oporou a stáť za ním. Nestretla sa s negatívnymi vyjadreniami na

osobu žalobcu. Žalobca niekedy nebol schopný nič zjesť, mala pocit že chátral, stratil farbu. Trávili spolu
každú voľnú chvíľu pred začatím trestného stíhania aj po. Žalobca sa po vznesení obvinenia uzavrel
do seba, mal zlé chvíle, ktoré prežíval v podstate sám, separoval sa od okolia, nechcel nikam chodiť, s
nikým sa stretávať. Zo záľub mu ostala po vznesení obvinenia hudba, snažil sa aj cvičiť. Predtým mal
normálny spánkový režim, neskôr už ho nemal normálny. Nemôže spávať. Kvôli stresu v súvislosti so

stíhaním nemohol ani spať. Pred narodením dieťaťa mal aj také obdobie že sa mu spalo lepšie.

XX. L. Q., ujo žalobcu uviedol, predovšetkým že žalobca sa obvinením nechválil.

XX. L. L., kamarát žalobcu uviedol, že žalobca bol z trestného konania nešťastný, hovoril mu, že nič

nespravil a musí chodiť po súdoch. Vedel o jednom jeho obvinení, o druhom nevedel. Žalobca však o
tom rozprávať nechcel. Keď ho videl, zdal sa mu pochudnutý a zničený. Jeho názor na žalobcu sa nijak
nezmenil. Dôveroval mu. Keďže potom začal meniť prácu videli sa len raz za dva mesiace.

15. Svedok L. Q., bývalý kolega žalobcu uviedol, že si nie je presne istý, či sa vznesené obvinenia týkajú

domáceho násilia, dozvedel sa o tom od žalobcu. S jeho prácou nemal problém, neskôr mal obdobie
keď nebol taký spoľahlivý, robil chyby, bol frustrovaný. Mal problém, musel chodiť na políciu.

16. Svedok C. Q., bývalý kolega žalobcu uviedol, predovšetkým, že vie, že žalobca bol neprávom
obvinený zo strany jeho bývalej, povedal mu o tom žalobca. Reakcie okolia nezaznamenal. Žalobca bol

človek veselý a pozitívny po vznesení obvinenia už s ním nebola reč. Po auguste 2018 už bol uzavretý
do seba, večer nechcel chodiť von. Po vznesení obvinenia bol žalobca uzavretý do seba a svedok ho
nevedel vytiahnuť niekam von. Jeho vzťah voči žalobcovi sa však nezmenil.17. Svedkyňa Q. Č., sestra žalobcu uviedla predovšetkým, že o obvineniach vedela od žalobcu. Verila
žalobcovi, vznesené obvinenia jej názor na neho nezmenili. Očakávala, že sa trestné konanie vyrieši k
dobru. Členovia rodiny boli z obvinení prekvapení. Mama bola z toho nešťastná, smutná, riešila ako to

dopadne. Po zrušení obvinení na ňom zmeny nezbadala, je taký neutrálny. Zmeny si nevšimla.

18. Svedok C. Č., švagor žalobcu uviedol, že o vznesených obvineniach vedel od manželky, bavili sa
aj so žalobcom. Krútil nad tým hlavou, nikomu nič nehovoril. Jeho vzťah voči žalobcovi sa nezmenil.
Neveril, že by sa skutkov mohol žalobca dopustiť. Postoje okolia nezaznamenal. O zrušení obvinení

vedel od manželky a žalobcovej mamy. Zmeny v jeho správaní nezaznamenal. Určite to žalobcu trápilo,
bol možno z toho smutnejší, podráždený a nahnevaný. Zmeny nepocítil.

19. Uznesením zo dňa 04.09.2018 vyšetrovateľka PZ pribrala do konania znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých za účelom posúdenia osobnostnej
výbavy svedka - žalobcu, zistenie jeho patologických rysov osobnosti, vyjadriť sa či je potrebné skúmať

duševný stav žalobcu ako svedka.

20. Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracoval znalec Mgr. Katarína Bieliková, ktorá na základe
spisovéhomateriálu,pozorovania,interviewaštandardizovanýchpsychodiagnostickýchmetód posúdila
osobnostnú výbavu žalobcu ako svedka, nenašla v jeho osobnosti patologické rysy ani psychopatológiu

v zmysle duševného ochorenia. Ďalšie skúmanie duševného stavu nepovažoval za potrebné.

21. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 21C/29/2021-211 z 9. marca 2023
tak, že výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 513,86 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 20 513,86 eura od 24.03.2021 do zaplatenia zastavil, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti o

zaplatenie 20 000 eur zamietol a III. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaná má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III. podal žalobca odvolanie. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

23. S účinnosťou od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Piešťany
na Okresný súd Trnava.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci(ďalej
lenako„Zákonozodpovednostizaškodu“),štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

27. Podľa § 6 ods. 1
Zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.28. Podľa § 6 ods. 2
Zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, ak bola škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť

aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného
prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o
správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

30. Podľa § 184 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“)
uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa

sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.

31. Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku, sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta
okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou
napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom

stupni.

32. Podľa § 185 ods. 6 Trestného poriadku, sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne
ustanovuje.

33. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

34. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

35. Podľa § 17 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa § 17 ods. 4 Zákona o zodpovednosti za škodu, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa

odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu.

37. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore so

subjektívnym právom, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Nakoľko uznesenia 1 a 2, ktorými bolo vznesené obvinenie žalobcovi boli na základe ním
podaných sťažností zrušené pre nezákonnosť, možno konštatovať, že ide o rozhodnutia nezákonné.
Nakoľko uznesenia o vznesení obvinenia nadobúdajú vykonateľnosť bez ohľadu na právoplatnosť
(§ 184 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 185 ods. 2 a 6 Trestného poriadku, s poukazom

na skutočnosť, že Trestný poriadok sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia odkladný účinok
nepriznáva) a súčasne bolo vydané v trestnom konaní spravujúcom sa Trestným poriadok, pričom na
takéto konanie sa predpisy o správnom konaní nevzťahujú, žalobca si mohol uplatniť nárok na náhraduškody, aj napriek skutočnosti že predmetné uznesenia boli ako nezákonné zrušené na základe riadneho
opravného prostriedku (sťažnosti).

38.Vychádzajúczuvedenýchzáverovpotomsúddospelkzáveru,žeuznesenia1a2napĺňajúcharakter
nezákonných rozhodnutí.

39. Obvinenia nemali byť žalobcovi vznesené a uznesenia o vznesení obvinenia sú tak na základe
riadneho opravného prostriedku podaného žalobcom zrušené prokurátorkou okresnej prokuratúry

považované za nezákonné.

40. Celý žalobcom uplatnený nárok (po čiastočnom späťvzatí žaloby) spočíval v nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s vydaním uznesení 1 a 2 o vznesení obvinenia. Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

41. Podľa § 17 ods. 2 a 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak. Jej výška sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

42. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,

je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše,
zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.

43.Určenievýškynemajetkovejujmyjevecouvoľnejúvahysúdu,nemôžeísťoúvahunepreskúmateľnú,
resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

44. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa
prvého odseku ustanovenia § 17 citovaného zákona nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska
intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi (porov. 7 Cdo 145/2011).

45. Aj nemajetkovú ujmu v peniazoch však možno priznať len vtedy, ak nemajetková ujma je v určitej

príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nemožno ju teda
priznať za takú ujmu, ktorá by vznikla, aj keby nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu nebolo.

46. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným
zásahom štátu bola odčinená.

47. Žalobca v prerokúvanej veci požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 20 000 eur, ktorú zakladá na
nasledujúcich dôvodoch: trestné stíhanie preňho predstavovalo psychickú ujmu, keďže bol obvinený
dvakrát, došlo u neho k narušeniu sociálnych a pracovných väzieb, zmene spôsobu života, vykonávaní
práce a dosahovania životných cieľov, znamenalo stratu (zhoršenie) rodinných a priateľských väzieb,
trestné stíhanie viedlo k zdravotným problémom spočívajúcim v schudnutí, problémom so spánkom,

stresom, vnútorným nepokojom a trestné stíhanie spôsobilo ujmu na povesti žalobcu.

48. Akákoľvek ujma, ktorá vznikne vo sfére poškodeného, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. možno túto ujmu nahradiť len vtedy, ak je priamym (bezprostredným) dôsledkom nezákonnéhorozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Súd však v danej súvislosti konštatuje, že žalobca
v prerokúvanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v žalovanej výške. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú totiž žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých

možno usudzovať, že intenzita nemajetkovej ujmy bola u žalobcu taká, že je potrebné ju kompenzovať
peňažnou náhradou v žalobcom žiadanej výške.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v konaní k nasledovným skutkovým zisteniam:

50. Matka žalobcu potvrdila, že sa po vznesení obvinenia jej vzťah k žalobcovi nezmenil. Tvrdila, že
kamaráti ho „podržali“, rodina ho „podržala“. Na vznesenie obvinenia nereagovalo ani široké okolie.
Žiadne negatívne reakcie nevznikli ani v práci. O vznesení obvinenia prakticky nič bližšie nevedela.
Nevedela ako reagoval na vznesenie obvinenia žalobca, nevedela, ako sa prejavoval jeho stres. Podľa
jej názoru po vznesení obvinenia žil ako predtým, prišiel z práce a večer zvykol chodiť za kamarátmi.
Priateľka žalobcu M. R. potvrdila, že sa nezmenil jej vzťah voči žalobcovi ani po vznesení obvinenia.

Tvrdila, že ho vznesenie obvinenia urážalo, mal byť vystresovaný, okolie bolo zo vznesenia obvinenia
prekvapené, útoky na osobu žalobcu nepostrehla. Dokonca tvrdila, že mal podporu u všetkých. Vyjadrila
sa, že trestné stíhanie ovplyvnilo ich vzťah len v tom, že žalobca bol viac uzatvorený. Naďalej sa však
venoval niektorým koníčkom. Svedok - ujo žalobcu L. Q. tvrdil, že sa mu žalobca nezdôveroval s ničím.
Nevedel o vznesení obvinenia, len niečo počul, že mali s bývalou partnerkou nejaké nezhody ohľadom

domu. Žalobcovi pomáhal len pri stavbe, a teda vnímanie žalobcu bolo pre svedka pred a aj po vznesení
obvinení rovnaké. Svedkyňa - sestra žalobcu Q. Č. potvrdila, že celú záležitosť neriešila. Jej vzťah po
vznesení obvinenia sa voči žalobcovi nezmenil. Stretávali sa len pri rodinných oslavách, kde sa tá vec
nepreberala. Tvrdila, že bol rozlietaný, pracoval stále, služobné cesty, skúšky s kapelou, teda žalobca aj
v čase vznesenia obvinenia viedol život plný aktivity. Tvrdila, že pracoval ešte viac, ako normálne, chodil

aj školiť, koncertoval, bol stále odcestovaný. Žalobca sa rovnako venoval rodine a práci, priateľom, ako
aj koníčkom pred vznesením obvinení, počas vznesenia obvinení, ako aj po zrušení obvinení. Svedok -
švagoržalobcuC.Č.vosvojomvýsluchuuviedol,ženevieočombolakauza.Vedelovzneseníobvinenia
žalobcoviodmanželky,aleneriešilto.Nezachytilžiadnereakcieokolia.Nezaznamenalzmenyvsprávaní
žalobcu od augusta 2018. Žalobca bol smutnejší, ale nevie, že by bol podráždený alebo nahnevaný

alebo, že by si to chcel niekde vybiť, on je stále taký istý, nejaké zmeny nepocítil. Svedok - kamarát
žalobcu L. L. tvrdil, že sa od malička poznajú. Následne sa odsťahoval, tak sa často nevídajú. Tvrdil,
že žalobca bol zo vznesenia obvinenia nešťastný. Reakciu okolia na vznesenie obvinenia žalobcovi
nezaznamenal. Vznesenie obvinenia ich kamarátstvo neovplyvnilo, vzťah zostal bez pochybností taký,
aký vždy býval. Svedok menil prácu, čiže zo subjektívnych príčin sa menej stretávali. Bývalý kolega

a priateľ C. Q. tvrdil, že sa stále hlási k ich spoločnému priateľstvu a kamarátstvu. Žalobca sa mu
posťažoval, že ho bývalá priateľka nechcela pustiť do ich spoločného domu, že bol neprávom obvinený
zo strany bývalej priateľky, z čoho mal byť žalobca nešťastný a zdrvený. Ranilo ho, že sa k nemu bývalá
priateľka tak zachovala. Nezaregistroval žiadne reakcie okolia na vzniknutú situáciu. Svedok uviedol, že
inak veselý a optimistický žalobca ostal v tom čase zamĺknutý. Tvrdil, že ho volával na pivo, čo žalobca

odmietol. Tvrdil, že žalobcu už ani tá hudba nebaví. Svedok mal žalobcovi odporúčať, že by proste mal
ísť medzi ľudí, lebo nie je dobré sa utápať v depresiách, jeho vzťah sa voči žalobcovi nezmenil. Svedok
- bývalý kolega L. Q. tvrdil, že špeciálne kamaráti neboli, ale kolegovia boli dobrí. Vie len, že si bývalá
priateľka naňho vymýšľala. Tvrdil, že žalobca nebol apatický, zmena v pracovnom konaní spočívala len
v tom, že ho nebolo možné tak často, ako pred vznesením obvinenia, posielať na zahraničné služobné

cesty, lebo musel byť k dispozícii polícii. Zo strany vedenia spoločnosti mu bola vyjadrená spokojnosť
za jeho prácu. V čase vznesenia obvinenia ponúknutá špeciálnejšia práca. Svedok sa vyjadril, že keby
sa dalo, tak by takéhoto pracovníka ako bol žalobca, bral ihneď.

51. Vznesenie obvinenia môže mať vo všeobecnosti v menšej alebo väčšej miere vplyv na správanie

obvineného, čo iste nebolo výnimkou aj v prípade žalobcu, čo je pochopiteľné a čo aj niektorí svedkovia
opísali, že žalobca bol v tom čase tichší, zamĺknutý. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je v prvom rade nutné posúdiť a ex lege prihliadať na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k nej došlo. Taktiež je potrebné posúdiť závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení, a teda, či došlo k zmene prístupu k obvinenému/
žalobcovi ľuďmi z jeho okolia, teda z pracovného, spoločenského, či rodinného prostredia.52. Žalobca síce tvrdí, že trestné stíhanie preňho znamenalo narušenie sociálnych väzieb v súkromnom
a pracovnom živote, malo dôjsť k nepriaznivému dopadu na vzťahy s osobami z okruhu jeho priateľov
a známych, mali vzniknúť rodinné problémy medzi žalobcom a blízkymi osobami, ale tieto jeho

tvrdenia dokazovaním preukázané neboli. Všetci jeho rodinní príslušníci, kamaráti a kolegovia, ktorí o
vznesených obvineniach vedeli, o nich mali vedomosť práve od žalobcu. Ich vzťah k žalobcovi však
tieto zistenia neovplyvnili, nikto nevyslovil negatívne vnímanie žalobcu, resp. nezaznamenal negatívne
reakcie okolia.

53. Nebolo preukázané, že by žalobca počas trestného stíhania alebo v priamej príčinnej súvislosti s
trestným stíhaním vybočil v neprimeranom rozsahu zo zaužívaného spôsobu života, či šlo o rodinný,
pracovný alebo spoločenský život. Viacerí nevideli žiadne zmeny v správaní žalobcu. Žalobca žiadne
priateľské ani rodinné vzťahy nestratil, nedošlo k ich nenávratnému zhoršeniu. V tomto smere neboli
zistené žiadne závažné negatívne následky zasahujúce do morálnej, imateriálnej sféry žalobcu.

54. Žalobca bol v rámci trestného konania podrobený skúmaniu dušeného stavu, k čomu súd považuje
za potrebné jednak poukázať na skutočnosť, že jeho duševný stav bol skúmaný v pozícii svedka
a toto skúmanie bolo vykonané pri dodržaní zákonných ustanovení Trestného poriadku na základe
rozhodnutia, ktoré na rozdiel od uznesení o vznesení obvinení prešlo skúmaním v rámci sťažnostného
konania, v predmetnom trestnom konaní. Z obsahu samotného znaleckého posudku nevyplýva žiadny

nezákonný zásah do súkromia žalobcu (ako svedka), ktorý by nebol proporcionálne odôvodnený
základným účelom trestného konania. Podstatnou je však skutočnosť, že nezákonnosť uznesení o
vznesení obvinenia so skúmaním duševného stavu žalobcu ako svedka nie je v žiadnej príčinnej
súvislosti.

55. Nezákonné trestné stíhanie sa proti žalobcovi ako obvinenému viedlo v relatívne krátkych
obdobiach, keď prvé uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané 08.08.2018 a na základe ním
podanej sťažnosti bolo už 20.08.2018 zrušené prokurátorkou Okresnej prokuratúry a druhé uznesenie o
vznesení obvinenia bolo vydané 21.02.2019 a opätovne na základe žalobcom podanej sťažnosti už dňa
12.03.2019 zrušené prokurátorkou Okresnej prokuratúry. Ide teda o relatívne krátke obdobia, (krátke

aj v súčte) keď od vydania samotného nezákonného rozhodnutia, k jeho zrušeniu ako nezákonného
došlo na základe uplatnenia riadneho opravného prostriedku v prvom prípade po 12-tich dňoch a v
druhom prípade po 19-tich dňoch od ich vydania. Každé nezákonne vznesené obvinenie je nežiadúce,
a práve sťažnosť obvineného proti rozhodnutiu policajta, na základe ktorej dôjde k jeho preskúmaniu
prokurátorom, má priniesť nápravu nezákonného stavu, avšak aj samotné relatívne rýchle ukončenie

trestného stíhania žalobcu (tu formou zrušenia uznesení 1 a 2) automaticky neznamená, že ide o
dostatočné zadosťučinenie nezákonne obvinenej osobe.

56. Súd je toho názoru, že trestné stíhanie predstavuje významnú psychickú záťaž pre každého človeka,
a možno osobitne pre takého, ktorý si je vedomý svojej neviny. To však neznamená, že by každé

nezákonné trestné stíhanie so sebou automaticky nieslo povinnosť nahrádzať aj nemajetkovú ujmu v
peniazoch. Takýto názor totiž odporuje výslovnému zneniu § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré
umožňuje priznať náhradu v peniazoch len vtedy, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením.

57. Ak žalobca ďalej videl svoju ujmu v tom, že sa nemohol v práci riadne sústrediť a vyžadovalo
si to stonásobný výkon, toho jeho tvrdenie zostalo takisto nepreukázané. Tu súd obzvlášť poukazuje
na skutočnosť, že nepostačovalo by ani preukázanie samotného nižšieho výkonu v práci a iných
tvrdených skutočností, pretože nevyhnutným prvkom nároku na náhradu škody je aj príčinná súvislosť
medzi nezákonnými rozhodnutiami a vznikom ujmy, pričom za uvedeného stavu bez podloženia

príčinnej súvislosti (ako skutkovej okolnosti) akýmikoľvek dôkazmi, (teda len tvrdeniami žalobcu) vôbec
nevylučuje, že sa jedná len o koreláciu, bez skutočnej kauzality. Akékoľvek zdravotné problémy, či
už fyzického alebo psychického rázu, ktoré by nastali vo sfére žalobcu po vznesení obvinení nie je
možné automaticky bez ďalšieho z hľadiska príčinnej súvislosti automaticky s takýmito nezákonnými
rozhodnutiami spájať. Nebolo taktiež preukázané, že by samotné vznesenie obvinení malo akýkoľvek

negatívny dopad na žalobcovo pracovné postavenie a jeho príjem.

58. Takisto tvrdenie žalobcu, že bol kontaktovaný médiom (bulvárnym) síce bolo medzi stranami
nesporné, ostalo však nepreukázané, aká ujma v súvislosti s daným skutkovým tvrdením žalobcovi malavzniknúť a jej príčinná súvislosť s nezákonnými uzneseniami 1 a 2. Súd v zásade nevidí problém v
skutočnosti, že obvineného v priebehu prebiehajúceho trestného konania kontaktujú hoc aj bulvárne
médiá. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že im žiadne informácie neposkytol. Skutočnosť, či bulvárne média

nejakým spôsobom trestné konanie žalobcu zverejnili žalobca netvrdil a nevyplynula ani z vykonaného
dokazovania.

59. Na druhej strane však z § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že tam uvedené kritériá
priznania náhrady nemajetkovej ujmy sú vymedzené len demonštratívne, nie taxatívne (arg. slovo

„najmä“ v predvetí). Podľa názoru súdu teda je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj v iných
prípadoch, v ktorých sa to s ohľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom javí primerané. Pri posudzovaní tejto otázky sa súdy môžu a majú orientovať okrem
iného aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a na to, v ktorých prípadoch tento súd
považuje za správne priznať náhradu nemajetkovej ujmy.

60. V prerokúvanej veci súd už uviedol, že uznesenia o vznesení obvinenia považuje za nezákonné
rozhodnutia.

61. Na základe uvedeného teda možno uzavrieť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi
nezákonným uzneseniami o vznesení obvinenia, v priebehu konania však žiadna škoda nebola

preukázaná (predovšetkým však aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca si po čiastočnom späťvzatí
žaloby žiadnu škodu neuplatňoval).

62. Aj napriek vyššie uvedenému, súd dospel k záveru, že v danom prípade samotné konštatovanie
porušenia práva žalobcu ako obvineného v uzneseniach prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorými boli

(v relatívne krátkom čase) uznesenia o vznesení obvinenia zrušené, nemožno považovať za dostatočné
zadosťučinenie.

63. Žalobca síce nepreukázal navrhnutými a vykonanými dôkazmi, že by utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá
by opodstatňovala priznať mu uplatňovaný nárok vo výške 20 000 eur, avšak súd má za to, že už

samotná skutočnosť, že voči žalobcovi bolo nedôvodne začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie
(a to dokonca dvakrát po sebe), predstavuje značnú psychickú záťaž na akúkoľvek priemernú fyzickú
osobu. To znamená, že už samotné vydanie nezákonných uznesení 1 a 2 dostalo žalobcu do významne
negatívnej životnej situácie, samej o sebe zakladajúcej u žalobcu nárok na nemajetkovú ujmu, avšak v
súvislosti s relatívne krátkym trvaním vznesených obvinení a nepreukázaním žiadnych významnejších

následkov (na psychike žalobcu, povesti žalobcu, jeho dôstojnosti, rodinných vzťahoch,...) má súd za
to, že finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur je v prípade žalobcu primerané a spravodlivé.

64. Ako už súd vyššie uviedol, iba samotné konštatovanie porušenia práva prokurátorom (nezákonných
uznesení 1 a 2) je v posudzovanom prípade pre žalobcu nedostačujúcou satisfakciou, a to práve

z dôvodu, že nezákonné začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia rozhodne nie je bežnou
súčasťou života človeka, práve naopak, ide o významne negatívnu životnú situáciu sprevádzanú veľkým
náporom na psychické prežívanie akéhokoľvek človeka. Nezákonne obvinená osoba pritom nie je
povinná verbalizovať alebo navonok prejavovať prežívanú psychickú nepohodu pred inými osobami, aby
bolo možné konštatovať, že jej prežívanie stavu nezákonného obvinenia je ťaživé a psychicky náročné.

Je úplne prirodzené pre akúkoľvek priemernú fyzickú osobu sa v takejto situácii cítiť traumatizovane,
frustrovane či beznádejne. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s požiadavkou, že určenie výšky
nemajetkovej ujmy má byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti, súd považoval za spravodlivé a
primerané okolnostiam prípadu priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 1 000 eur a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

65. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatňovaného nároku súd žalobu zamietol, a to z dôvodu, že intenzita
zásahudojehonemajetkovejsférynebolavtakomrozsahu,ktorýbyodôvodňovalpriznanievyššejsumy.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.67. Podľa § 256 ods. 1 CSP , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

68. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 20 513,56 eura s
príslušenstvom (100 %). V priebehu konania zobral žalobca svoj návrh v časti náhrady škody vo výške
513,56 eura späť, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo súd vyhodnotil ako jeho

neúspech. Predmetom konania zostala žalobcom uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 20
000 eur. Pri nemajetkovej ujme, aj keď nebola priznaná v žalovanej výške, súd vychádzal z toho, že
žalobca bol čo do základu nároku úspešný a výška závisela od úvahy súdu, preto v tejto časti nároku
je žalobca úspešný, ako keby mu bola priznaná celá ním požadovaná suma. Pri porovnaní úspechu
žalobcu ( 97,5 %) a jeho neúspechu (2,5 %), má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 95
% (97,5 - 2,5). Súd súčasne nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, z ktorých by vyplývala

povinnosť súdu výnimočne takúto náhradu nepriznať. O samotnej výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným rozhodnutím súdny úradník.

69. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.