Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/36/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100487
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100487.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: KEORLEN TRADE, s.r.o., so sídlom Třída
MaršálaMalinovskéhoč.884,Sady,68601UherskéHradište,Českárepublika,IČO:29371805,právne
zastúpený : URBÁNI Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého č. 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646
181, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most č. 6,
814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-PUSR-003998/2024, číslo
záznamu Z-PUSR 038038/2024 zo dňa 09.05.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu zo dňa 28.06.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou datovanou dňa 28.06.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej
Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 28.06.2024, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného číslo konania S-PUSR-003998/2024, číslo záznamu Z-PUSR-038038/2024 z
09.05.2024 a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy Krajského pamiatkového
úradu Trenčín č.: KPUT-2023/5493- 15/981 64/Pas zo dňa 19.12.2023, ktorým ako vecne a miestne
príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 9 ods. 5, v nadväznosti na §
11 ods. 2 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov
(ďalej „pamiatkový zákon“) a podľa § 46 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konania v znení neskorších
predpisov (Správny poriadok) uznal žalobcu zodpovedným za iný správny delikt na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 pamiatkového zákona, v nadväznosti na 42 ods. 1 písm. o)
pamiatkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky Liečebný
dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR
pod č. 10856/1, súp. č. XXX, par. č. 378, k. ú. A. A., nevykonal opatrenia na nápravu, uložené mu
rozhodnutím vydaným podľa § 31 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona Pamiatkovým úradom SR č. konania
PUSR-2023/4224-51/38816/NEM zo dňa 16. 05. 2023, za čo mu uložil pokutu vo výške 70.000 eur.
2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej „SSP“), ktorý zdôvodnil len stručne tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného hrozí závažná ujma v ďalšom pôsobení žalobcu, o čom sa zmienil v žalobných bodoch,
žalobca nebude schopný svojho bežného fungovania a dostane sa do platobnej neschopnosti. Ako
listinný dôkaz žalobca predložil Potvrdenie o zostatku na účte – typ účtu ČSOB Firemní konto vedenom
ČSOB bankou s dátumom 27.06.2024 a s vykázaným záporným zostatkom na účte vo výške mínus
3.081,40 CZK.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril procesným podaním
zodňa27.09.2024asvojestanoviskoformulovallenvstručnosti,keďuviedol,žespriznanímodkladného
účinku správnej žalobe nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru s poukazom na § 185 písm. a) SSPmožno konštatovať, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tak, ako
to vyjadruje citované ustanovenie zákona.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe
môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto
súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách.
Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení §
185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyšších súdnych
autorít, prezentované napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05.
2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie
správnehosúduopredmetnomnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,apodľaktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom
„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti
poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery obsiahnuté v odseku 13. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku
- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného
účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním
spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“8. Tvrdiť a osvedčiť zákonný predpoklad pozitívneho rozhodnutia správneho súdu, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa
priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či
iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby
prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil.
Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných
tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a
akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich hodnoverne osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady
a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce
správnej žalobe.
9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia
vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť
opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného
vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy.
10. V konkrétnom prípade žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol
žiadne konkrétne dôvody, ktorými by relevantne odôvodnil priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Návrh obsahoval len stručné, vo všeobecnej rovine uvádzané tvrdenie bez konkretizácie, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma v ďalšom pôsobení žalobcu (s
poukazom na skutočnosti uvedené v žalobe) a to, že žalobca nebude schopný svojho bežného
fungovania a dostane sa do platobnej neschopnosti. Pokiaľ žalobca s poukazom na žalobné body žiadal
o povolenie odkladu z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny
súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné
dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi
žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym
dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti
ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
11. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom rozhodnutia žalovaného by sa dostal do platobnej neschopnosti a tvrdí, že v dôsledku
realizácie povinnosti uloženej rozhodnutím orgánu verejnej správy by nebol schopný svojho bežného
fungovania a dostal by sa do platobnej neschopnosti, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo
všeobecnej rovine. Žalobca neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny
vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na
mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť (napr. účtovnými a finančnými dokladmi,
preukazujúcimi príjmy, výdavky a záväzky, ako aj celkový ročný obrat podnikateľského subjektu, doložiť
prehľadom majetku, jeho aktív a pasív...), čo však žalobca neurobil. Ako jediný listinný dôkaz, vzťahujúci
sa k návrhu na priznanie odkladného účinku, žalobca predložil „Potvrzení o zůstatku“ na bežnom účte
vedenom bankovou inštitúciou Československá obchodní banka, a.s. Praha v českých korunách, číslo
účtu XXXXXXXXX/XXXX B., typ účtu: „C. Firemní konto“, majiteľa účtu - žalobcu, zo dňa 27.06.2024, s
mínusovým zostatkom na tomto účte k uvedenému dátumu - 3.081,40 CZK. Pokiaľ ide o tento listinný
dôkaz, správny súd poznamenáva, že sám osebe nie je spôsobilý bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť
nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalobcu do takej miery, aby odôvodňovala povoliť odklad
vykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože nemá dostatočnú
výpovednú hodnotu o celkovej majetkovej a finančnej situácii žalobcu. Deklarovaný mínusový zostatokna jednom podnikateľskom účte žalobcu nevylučuje možnú existenciu ďalších peňažných účtov žalobcu
vedených v iných bankových inštitúciách v tuzemsku alebo v zahraničí, nevylučuje existenciu iných aktív,
nevypovedá o hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku alebo o aktívach žalobcu v akejkoľvek inej forme,
ani o celkovej finančnej kondícii žalobcu a jeho celkovej majetkovej a finančnej situácii.
12. Pokiaľ žalobca argumentuje hrozbou okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného,
správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny
súd má za to, že tvrdenie o možnej (avšak doposiaľ nerealizovanej) exekúcii, ako legitímneho
zákonného inštitútu, sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a
nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho
súdnictva, v zmysle ktorej správne súdy poskytujú ochranu subjektívnym právam a právom chráneným
záujmom fyzických a právnických osôb len v prípade, ak tieto nemôžu využiť už iné zákonom prípustné
prostriedky svojej ochrany. Každú vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa konkrétnych
individuálnych okolností prípadu. Práve v tomto smere však správny sú akcentuje dôkaznú povinnosť,
ktorá je jednoznačne na strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“
po dôvodoch a dôkazoch, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Relevantné dôkazy a hodnoverne preukázané skutočnosti tvrdené v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v prospech)
samotného žalobcu. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených
konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať len zovšeobecňujúci poukaz
žalobcu na možné následky výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve
výkonu napadnutého rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil dostatočnými dôkazmi, t. j.
dostatočne nepreukázal svoje celkové ekonomické, finančné a majetkové pomery a teda nepreukázal,
do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú
činnosť.
13. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na
životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.
14. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie v dostatočnej
miere zákonných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy
na jeho majetku v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok,
teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nemal zákonný
dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu zo dňa
28.06.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
15. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.