Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Pc/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124206773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., proti odporcovi: A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/
XX, F., t.č. bytom H. I. H. XXX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX , uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru Trnava, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.08.2024 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva uzatvoreného s odporcom. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že v manželstve sa im narodili
dve deti: J. B. (toho času XX rokov) a G. B. (toho času XX rokov). Už v začiatku manželstva sa ich
povahy výrazne líšili a pre dominantnú povahu manžela musela navrhovateľka v záujme fungovania
rodiny a manželstva robiť neustále ústupky. Po odchode detí z domu sa ich názorové rozdiely a hádky
vyhraňovali, zosilňovali a boli častejšie. Manžel sa zameral plne na prestavbu chalupy a na svoje koníčky

(zborový spev, šport). Ona po ochorení štítnej žľazy riešila ešte rakovinu a doopatrovanie svojej matky.
Na dôchodku spoločne odišli na chalupu na D., kde trávili všetok svoj čas. Styk s rodinou a deťmi bol
obmedzený kvôli vzdialenosti (200 km). V samote a v izolácii sa ich vzťah zhoršil na všetkých úrovniach.
Manžel mal neustále potrebu vyvolávať konflikty a hádky dovtedy, kým nepresadil svoj názor, či už išlo
o maličkosti alebo o dôležité veci. V období pandémie sa situácia zhoršila až tak, že v zime ju manžel
vyhodil z chalupy. Vnučka pre ňu musela prísť v noci. Po mesiaci odlúčenia bol pokus o nápravu, vrátila
sa naspäť. Následne sa však pomery medzi nimi zhoršili, keďže jej boli obmedzené osobné hranice,

cestovanie za rodinou a lekárom do Trnavy, tri roky nebola v obchode a nemala bežný prístup k účtu.
Manžel tvrdí, že všetko je jeho, v jeho vlastníctve a jej nič nepatrí. Týmto spôsobom sa ju manžel
snažil citovo vydierať, aby zostala v nefungujúcom vzťahu. Došlo aj k fyzickému násiliu, zlomil na nej
v záchvate zlosti metlu. V snahe prežiť starobu v pokoji, podala v januári 2024 žiadosť o rozvod. Vo
februári 2024 utrpel manžel cievnu mozgovú príhodu. Syn behom týždňa vykonal niekoľko jázd po 400
km a zabezpečil mu hospitalizáciu na traumatológii neurologického oddelenia v H.. Situácia sa stále
komplikovala (manžel mal navyše aj silnú neliečenú cukrovku). Manžel odmietol ísť do Trnavy, podpísal

reverz, odišiel z nemocnice a nútil rodinu k opatere mimo domova. Dúfajúc, že ho táto situácia aspoň
trochu zmení, vrátila sa na chalupu a stiahla žiadosť o rozvod. Žiadna introspekcia, sebareflexia sa
nedostavili a po pár dňoch bolo jasné, že sa nič nezmenilo, ani nezmení. V máji 2024 ju opätovne
napadol a ona sa vrátila do Trnavy s modrinami. Rodina usúdila, že by veľmi potreboval psychologickévyšetrenie, ale nikto by sa neodvážil vyzvať ho k tomu. Manželia finančne už dva roky žijú oddelene
každý zo svojho dôchodku. Manžel na chalupe a ona v F. v byte. Po zaplatení účtov jej zostáva 250,-
eur na mesiac. Spoločné dlhy nemajú, o úsporách nič nevie. Má strach zostať s ním sama, už nedokážu

spolu normálne komunikovať. Počas celého odlúčenia neboli schopní viesť ani raz telefonický rozhovor
v neutrálnom tóne, z manželovej strany nie je vidieť žiadna snaha o nápravu. Ak komunikuje, tak sa
vždy vyhráža aj deťom, obviňuje ich z vyfabulovaných vecí prostredníctvom SMS. Nevidí žiadny priestor
na obnovenie ich manželského spolužitia. Je presvedčená, že ich manželstvo neplní po žiadnej stránke
svoj spoločenský účel. S manželom si už dlhšiu dobu nerozumejú, nehospodária spolu, nežijú spolu.

Medzi nimi prišlo k vzájomnému citovému ochladnutiu a odcudzeniu. Z vyššie uvedených dôvodov žiada
o rozvod manželstva.

2. K podanému návrhu sa stručne vyjadril druhý manžel s tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: návrh na rozvod

manželstva, vyjadrenie k rozvodu, sobášny list, pričom vykonal výsluch navrhovateľky, druhého manžela
a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, manželstvo je zapísané v knihe
manželstiev Mestského národného výboru Trnava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod

poradovým číslom XXX. Ide o prvé manželstvo oboch manželov, z ich manželstva pochádzajú 2 deti,
obe sú v čase rozvodu manželstva už plnoleté.

5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá, spolužitie
s odporcom nemieni obnoviť. Pred uzavretím manželstva sa s manželom poznali 4 roky, manželstvo

bolo uzavreté z lásky, čakala ho 2 roky, kým sa vráti z vojny, potom sa zobrali. Po uzavretí manželstva
išli bývať do podnájmu, potom otehotnela. Po čase dostali byt, ktorý si postupne zariadili. Manžel bol
za slobodna naučený na kamarátov, chodieval po víkendoch medzi kamarátov, voľakedy chodili spolu,
ale po uzavretí manželstva si myslela, že sa to zmení. Mali dve deti (narodené v rokoch XXXX, XXXX),
oni sa zobrali v r. XXXX. Manžel žil vysokoškolským životom, lyžovačky a „tralala“, ona sa starala o deti,

prispôsobovala sa rodine, na vysokej škole manžel študoval zborový spev a lingvistiku. Jeho pohľad
na spoločnosť a rodinu sa zmenil, manžel cestoval, chodil na lyžovačky. Ich spoločná dovolenka za
celý život bola raz v Karlových Varoch, kde spieval v zbore a raz v Bulharsku s kmotrovcami. V ich
živote bolo stále šetrenie, navrhovateľka si svoj prvý kabát kúpila po 20-tich rokoch, lebo nikdy na
neho nemala, vždy nosila po sestre, kabát jej kúpil za ošatné, keď nastúpil do nového zamestnania

do Hrnčiaroviec. Ona si vždy svoje ciele posúvala, prispôsobovala sa rodine, vždy sa plnili len plány
manžela. Keď deti dorastali, manželovi hovorili len ,,ON“. Manželovi sa napr. nepáčil frajer dcéry, preto
dcéra bývala u babky. Keď ich syn začal chodiť na vysokú školu, prvý mesiac dostal vreckové 1.000,- Sk,
druhý mesiac dostal 1.000,- Sk a potom už nič viac. Syn školu neskončil. V roku 1998 prišli z Kanady so
zborom, boli veľmi úspešní, 3 páry spolu šli na víkend na chatu na D., tam manželovi skrsla myšlienka

na kúpu vlastnej chalupy, pán riaditeľ zo zboru mu to sprostredkoval, kúpila sa chalupa z peňazí zo
stavebného sporenia. Z chalupy sa stala priorita manžela, každý týždeň chodili na túto chalupu. Manžel
odišiel do dôchodku ako 55- ročný, mohol sa venovať chalupe, športu. Ona odišla na dôchodok v roku
2013, odišla tiež do D., život tam nebol jednoduchý, starostlivosť o dom, hodina trvala cesta k obchodu,
hodinaktrati.Počascovidubolaunichveľkáponorka,krčmuzavreliaznavrhovateľkysastalhromozvod

pre manžela. Stále jej manžel vyčítal, že pre neho nič neurobila, kde už mohol byť, nútil ju platiť si
všetko sama, lebo si vraj sama nezarobila. Vo februári 2020 ju vyhnal von, v rozčúlení, ani nevie prečo,
vnučka pre ňu prišla 200 km na D. a potom do F.. Spúšťače ich konfliktov sú väčšinou bezpredmetné. Po
mesiaci sa tam vrátila, nič sa nevysvetlilo, existoval len monológ alebo hádka. Časom sa jeho prístup
zmenil na obmedzovanie, napr. ak chcela ísť domov do F., kúpil jej lístok na vlak, prvý deň cestovala

domov, vybrala schránku, vybavila všetko okolo platenia účtov, návštevy vybavila a ďalší deň musela
ísť už naspäť na D.. Raz kúpil metlu a touto ju napadol, zlomil ju na nej a potom šiel kúpiť ďalšiu. Potom
sa vrátila domov do F., deti ju ratovali, nechcela chodiť po psychiatroch, odišla bez peňazí, následne
prehlásila dôchodok aj platby do F. s rozhodnutím sa na D. už nevrátiť, lebo sa bála. Chodila tam už len
upratať, keď tam šli s deťmi. Vo februári 2024 mal manžel mŕtvicu, vtedy sa tam vrátila, aby sa postarala

o manžela, v apríli 2024 sa stal posledný incident, ona odtisla manžela, keď jej urobil gesto rukou do
tváre, manžel mal vo zvyku robiť gesto akože „päsťou do tváre“, kedy sa fyzicky do nej navážal, on sa
do nej zakvačil, tlačil jej oči dovnútra. Ona sa vtedy zbalila a odsťahovala sa.Ona už podala raz návrh na rozvod v januári 2024, medzitým manžel dostal mozgovú mŕtvicu, preto ten
návrh stiahla. Je ochotná manželovi pomáhať aj po rozvode, ale už s ním žiť nevie. Zhoršovalo sa jej
zdravie, manžel na ňu pokrikoval, že si nezarobila, 2x ju opľul. Financie boli vždy na spoločnom účte

a tieto sa vždy zázračne minuli, ona mala aj kartu, ale nemohla sa k peniazom ani dostať. V dedine
bankomat nebol, do banky mohla vždy ísť len s manželom, vodičský preukaz nemá. Odišla od manžela
niekoľkokrát, v roku 2020 vo februári, potom v lete 2020, v roku 2022 bola nepretržite rok doma,
niekoľkokrát sa vrátila, ale vždy to zle dopadlo.
Aktuálne je odsťahovaná od mája 2024. Žije so synom v byte. Odvtedy bola 4x na D., vždy poupratovala,

manžel ju žiadal o rozhovor, ale začali vyhrážky, ako dňa 1.11.2024: ,,ak ten rozvod nestiahneš,
tak ťa dám zlikvidovať, vypadni z môjho bytu do týždňa, ak nestiahneš rozvod, tak ťa prekľajem, že
sa v budúcom živote neinkarnuješ ani do hovna“, takto jej rozpráva do telefónu. Za príčinu rozvratu
manželstva uvádza, že si myslí, že manžel má nejakú diagnózu, ona cíti odcudzenie, je pre neho
nepriateľom č.1, nemôže byť s ním.

6. Odporca pri výsluchu uviedol, že keď ju prvýkrát zbadal, povedal si, že toto je jeho budúca manželka.
V roku 1968 nastúpil pracovať ako učiteľ. Manželka je z hrobárskej rodiny a nič iné nepozná, len byť
na vrchu. Manželka musí mať vždy pravdu. Keď ju chytil rapeľ, tak si zavolala lekára. Manželka nechce
s nikým žiť. Manželka sa nedokáže brániť, len takýmto klamstvami. Dôvodom, prečo chce stále s ňou
zotrvať je, že ju má stále rád a že je matkou jeho detí. Manželka pozná len jeden druh lásky, a to

si vyžadovala (na otázku súdu upresnil, že myslí fyzickú lásku). Manželka ho strašne ohovárala pred
druhými,bolamuviackrátneverná,aleonajedospelýčlovek,onjejvtomnebránil,ranilohoto,podstatné
však je, že spolu vychovávali deti. Manželkine tvrdenia o obmedzovaní považuje za klamstvá, na
chalupu na D. s ním nechodila, začala chodiť sporadicky asi po 10 rokoch. Manželka podľa neho s
ním nechce žiť, lebo už nechodí do zboru a nemá tú možnosť, aby bola sama na chalupe a žila svojím

životom s inými mužmi. Odporca uviedol. Že jej brat jej robil pasáka, ale toto prešlo, to bolo.

7. Navrhovateľka k vyjadreniu manžela uviedla, že nikdy nebola manželovi neverná. Ona môže ísť aj na
detektor lží. Reči manžela, že ju má rád sú len slová, navrhovateľka trvá na podanom návrhu. Myslí si,
že jej manžel má psychickú poruchu, ide o narcistickú poruchu osobnosti.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

9. Súd z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu účastníkov konania zistil, že manželia
v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti od mája roku 2024, pričom už viackrát manželka od
manžela zo spoločnej domácnosti z chalupy na D. odišla, a to z dôvodu jeho opätovného napadnutia,kedy sa vrátila do bytu v F.. Manželia nehospodária spolu, každý žije zo svojho dôchodku, ich spoločné
deti sú už dospelé , aktuálne navrhovateľka žije so synom v byte v F., odporca žije na chalupe na D..
Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil celkové ochladenie vzťahu medzi manželmi, nedostatok

vzájomnej úcty, dôvery a porozumenia, navrhovateľka za príčiny rozvratu uvádzala dominantné
správanie sa manžela občas spojené aj s vyhrážkami a fyzickým nátlakom, myslí si, že manžel trpí
duševnouporuchou.Navrhovateľkanemázáujemoobnoveniespolužitia,napodanomnávrhunarozvod
trvá. Odporca síce s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, pričom argumenty manželky nazýval
klamstvami. Na druhej strane však poukazoval na manželkinu neveru, a jej viaceré mimomanželské

vzťahy. Súd vychádzal z tvrdení oboch účastníkov, pričom ustálil, že vzťah medzi účastníkmi konania
nevykazuje znaky trvalého partnerstva, ktorého cieľom by malo byť vytvorenie a udržanie harmonického
a trvalého životného spoločenstva. Zo strany navrhovateľky absentovala akákoľvek vôľa zotrvať
v manželskom vzťahu.

10. Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie trvalého partnerstva, ktorého

obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale aj ich vôľa byť druhému oporou,
vytvárať pozitívne rodinné prostredie, je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi tohto konania sú trvalo
a vážne rozvrátené a nie je možná ich náprava. K rozvratu manželských vzťahov prispeli problémy
manželov týkajúce sa odlišných názorov na fungovanie manželstva, manželka sa od počiatku vzťahu
cítila menejcenná, nedocenená, bolo jej vyčítané nedostatočné prispievanie do spoločného rozpočtu,

zo strany manžela sa vyskytlo správanie obmedzujúce manželku na jej osobnej slobode, verbálne aj
fyzické útoky, na druhej strane odporca manželku vinil z viacerých nevier (ktoré vraj ale „akceptoval...“),
ktoré skutočnosti zjavne narušili vzájomný vzťah a dôveru, prispeli k ochladnutiu citov medzi oboma
manželmi, vyústili k úplnému odcudzeniu až odsťahovaniu (opakovanému) navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti, ktoré aktuálne trvá vyše polroka, pričom navrhovateľka žije v F. v byte a odporca na chalupe

na D., čo je cca 200 km vzdialenosť.

11. Je nutné poznamenať, že aj zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda
dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní
vmanželskomzväzku,nemožnojuzažiadnychokolnostínútiť,atoaniautoritatívnymrozhodnutímsúdu,

v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na
jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Súd konštatuje, že v danom
prípade na strane navrhovateľky nebola vôľa zotrvať v manželstve, pričom odporca v manželstve
chcel zotrvať z dôvodu, že ju má rád a že majú spoločné deti. Súd považuje za preukázané hlboké
a nezvratné narušenie vzájomného vzťahu účastníkov, ktorého trvanie vzhľadom aj na nezdieľanie

spoločnej domácnosti nie je len prechodné. Navrhovateľka obnovenie spolužitia v žiadnom prípade
nepripúšťala, súd tak návrh na rozvod manželstva posúdil ako dôvodný vzhľadom na jeho úplnú
nefunkčnosť.

12. Súd vzhľadom na vyššie uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko vzťahy medzi

manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63

Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).