Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324208215
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1324208215.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa:
CEDISs.r.o.,sosídlomGalvaniho15/A,82104Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:50607383,proti
odporcovi: Valaliky Industrial Park, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 54 485 053, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom z 30. októbra 2024 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakáže odporcovi užívať dielo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a ktorým zakáže
odporcovi previesť vlastnícke právo k dielu, zriadiť záložné právo k dielu, zriadiť vecné bremeno alebo

iné právo tretích osôb k dielu alebo iným spôsobom nakladať s dielom.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 18. augusta 2023 zmluvu o
dielo s názvom „Realizačné práce stavebných objektov - Voda a kanalizácia“. Okrem dohodnutého diela
navrhovateľ pre odporcu vyhotovil a zrealizoval aj práce naviac nad rámec zmluvy vzhľadom k tomu, že
odporca ako objednávateľ vzniesol viaceré požiadavky na naviac práce, ktoré navrhovateľovi potvrdil na

súpise navrhovateľom vykonaných naviac prác stavebný dozor odporcu - X. Dielo spolu s vykonanými
naviac prácami navrhovateľ odporcovi riadne a bez vád v celosti odovzdal, a celé dielo bolo riadne
skolaudované, cenu za schválené naviac práce odporca však neuhradil.
2.1. Pre omeškanie odporcu s úhradou konečnej faktúry predstavujúcej dlžnú sumu navrhovateľ dňa 14.
októbra 2024 odstúpil od zmluvy. V dôsledku predmetného odstúpenia od zmluvy vznikol navrhovateľovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe vecí a časti diela, ktoré zostali odporcom

neuhradené. Úmysel odporcu ponechať si časť diela zhotoveného prácami naviac spolu s celým dielom
a toto ako celok užívať bez toho, aby uhradil navrhovateľovi cenu za schválené práce naviac nepriamo
potvrdil aj odporca, ktorý vyhlásil, že stavebným dozorom neboli v mesiaci apríl 2024 schválené žiadne
naviac práce.

3.Podľaustanovenia§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“),predzačatímkonania,

počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326.

4. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za
splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2

C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo
§ 326 C.s.p. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
4.1. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí

teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce

skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 C.s.p.).
4.2. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností sa ako zákonná náležitosť do značnej miery

významovo prekrýva s osobitnou požiadavkou na opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci všeobecnej
požiadavky na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností je však nevyhnutné náležite
substancovať aj tie skutkové tvrdenia, ktoré síce bezprostredne neodôvodňujú uvedenú potrebu, ale sú
rozhodujúce z iného dôvodu. To je osobitne významné v prípade návrhov na nariadenie neodkladného

opatrenia pred začatím konania, keď súd nemá o spore medzi stranami ešte žiadne skutkové zistenia,
z ktorých by mohol vychádzať.
4.3. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu

a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
4.4. Prípadný úspech navrhovateľa závisí do značnej miery od kvalitatívnej stránky podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje spravidla bez vyjadrenia protistrany, je nevyhnutné, aby navrhovateľ hodnoverným spôsobom
presvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanej podobe, čo v sebe zahŕňa nielen

povinnosť predložiť súdu argumentáciu ohľadom jeho subjektívneho práva, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ale aj túto svoju argumentáciu
podložiť relevantnými listinnými dôkazmi (t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami). Z tohto dôvodu pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, keď
navrhovateľ uvedie súdu len subjektívne domnienky, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukáže.

5. V okolnostiach rozhodovanej veci súd konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Na stručné odôvodnenie
podľa ustanovenia § 236 C.s.p. (k tomu viď aj I. ÚS 236/2019, I. ÚS 238/2019, I. ÚS 114/2022, III. ÚS
380/2024 a III. ÚS 551/2024) k tomu súd uvádza nasledovné:

6. V prvom rade súd poukazuje na formálne nedostatky podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa domáha navrhovateľ, je nevykonateľné.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa návrhom domáha, aby súd zakázal odporcovi dielo užívať, ďalej,
aby zakázal odporcovi previesť vlastnícke právo k dielu, zriadiť k nemu záložné právo, vecné bremeno,

prípadne iné právo tretích osôb, alebo iným spôsobom nakladať s dielom. Z takto koncipovaného návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejezrejmé,sakýmkonkrétnymdielomnemáodporcanakladať,
či sa jedná o dielo, ktoré bolo vymedzené v zmluve o dielo z 18. augusta 2023, alebo či sa jedná o
časti, ktoré mal navrhovateľ zhotoviť v rámci ním tvrdených prác naviac. Aby bolo možné návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, museli by byť veci, s ktorými nemá odporca nakladať,
prípadne ich užívať, jednoznačne konkretizované, aby boli nezameniteľné s inými vecami (za ktoré
odporca navrhovateľovi cenu diela uhradil, keďže z obsahu návrhu vyplýva, že odporca mu nemal

zaplatiť iba za práce naviac - pozn. súdu). Z návrhu pritom nevyplýva, aké konkrétne časti diela mal
navrhovateľ údajne zhotoviť v rámci tvrdených naviac prác.
6.1. Zároveň súd dáva do pozornosti ďalší formálny nedostatok podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu vyplýva, že na neodkladné opatrenie má nadväzovať konanie
vo veci samej, avšak v návrhu jednoznačne nekonkretizoval, čoho konkrétne sa má domáhať vo veci

samej. Už táto okolnosť je dôvodom, pre ktorý nemôže súd podanému návrhu vyhovieť. Iba nepriamo
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že asi má byť nárok, ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana, nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ však
nekonkretizoval, či si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mieni uplatňovať vo forme naturálnej
reštitúcie, alebo či bude požadovať peňažnú náhradu. Táto okolnosť je významná pre posúdenie, či je
naplnený predpoklad uvedený v ustanovení § 324 ods. 3 C.s.p., keďže neodkladné opatrenie má len

subsidiárnu povahu voči zabezpečovaciemu opatreniu. Súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je si
domýšľať medzi riadkami, čo asi si chce navrhovateľ uplatňovať vo veci samej. Súd nemôže sanovať
vecné nedostatky podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za navrhovateľa.

7. Argumentácii navrhovateľa nemožno priznať úspech ani z vecnej stránky. Podľa názoru súdu

nemožno hovoriť o vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.
7.1. Medzi stranami sporu bol založený obchodný záväzkový vzťah zmluvou o dielo, od ktorej
navrhovateľ podľa svojho tvrdenia mal odstúpiť. Argumentácia navrhovateľa vychádza z nesprávnej
interpretácie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku a ex nunc
účinkov odstúpenia od obchodnoprávnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že v prípade odstúpenia od

obchodnoprávnej zmluvy nevzniká zmluvným stranám nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nepredstavuje v slovenských podmienkach osobitnú
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o osobitný zmluvný nárok (k tomu
viď v podrobnostiach uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn.
3Obdo/80/2019 a obdobne aj jeho rozsudky z 31. marca 2009, sp. zn. 5Obdo/20/2008 a z 30. septembra

2009, sp. zn. 1MObdoV/2/2007).
7.2. Vychádzajúc z uvedeného je zjavné, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako to nesprávne prezentoval v podanom návrhu, a teda navrhovaným
neodkladným opatrením žiada priznať dočasnú ochranu neexistujúcemu nároku, čo je rovnako dôvodom
pre zamietnutie podaného návrhu.

8. Pre komplexnosť svojho rozhodnutia však súd považuje za potrebné reagovať v krátkosti aj na ďalšie
argumenty navrhovateľa, pričom k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu by dospel aj v režime
ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.
8.1. Podľa názoru súdu je viac než otázne, či navrhovateľ mohol platne odstúpiť od zmluvy o dielo

pre nezaplatenie prác naviac zo strany odporcu. Navrhovateľ síce vo svojom návrhu tvrdil, že odporca
mal viaceré požiadavky na práce naviac, toto svoje tvrdenie však súdu nepreukázal. Súd dáva do
pozornosti, že nárok na práce naviac je zmluvným nárokom, pre uplatnenie ktorého je nevyhnutné
dodržať postup upravený v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka. Právu
zhotoviteľanazaplateniecenyprácnaviaczodpovedájehopovinnosťoznámiťpredmetnézvýšenieceny

diela objednávateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie
pôvodne dohodnutej ceny diela o presne špecifikované zvýšenie ceny diela. Zákon s nesplnením
tejto notifikačnej povinnosti zo strany zhotoviteľa spája zánik jeho nároku na zvýšenie ceny diela.
V ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka je zakotvená preklúzia nároku zhotoviteľa, ak si
tento povinnosť oznámiť objednávateľovi zvýšenie ceny diela bez zbytočného odkladu nesplnil. Je tak

nepochybné, že v prípade, ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu nenotifikoval objednávateľovi potrebu
vykonania prác naviac, nárok zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela (o práce naviac) zanikol s poukazom
na znenie ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a preto nie je možné ho v súdnom konaní
zhotoviteľovi priznať.
8.2. Taktiež súd poukazuje na to, že v zmluve o dielo bol medzi stranami dohodnutý režim, ako sa má

postupovať v prípade zmien diela (t. j. aj v prípade prác naviac), konkrétne v článku 12. zmluvy s tým, že
podľa bodu 12.5.1. zmluvy musí byť pokyn na zmenu vystavený písomne stavebným dozorom odporcu
vo forme návrhu zmenového listu, ktorý má byť potvrdený objednávateľom, čo predstavuje dodatok kzmluve. Navrhovateľ však takýto dodatok k zmluve o dielo k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepredložil.
8.3. V posudzovanej veci navrhovateľ nepreukázal, že by bol dodržaný postup, či už podľa ustanovenia

§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, alebo (a to predovšetkým) podľa článku 12. zmluvy o dielo, a
teda nepreukázal, že by mu vôbec vzniklo právo na zaplatenie prác naviac, tu bez ohľadu na to, či
tieto práce navrhovateľ vykonal. Ak zo strany navrhovateľa nebol preukázaný predpísaný postup pre
naviac práce, nemôže sa domáhať voči odporcovi ako objednávateľovi nároku na zaplatenie ceny prác
naviac, ale objednávateľ je povinný zaplatiť len zmluvne dojednanú cenu diela. Pokiaľ sa navrhovateľ

odvolával na súpis vykonaných prác, ktorý dňa 30. apríla 2024 podpísal X., ako stavebný dozor odporcu,
tak tento súpis vykonaných prác nie je možné považovať za podklad pre nárok navrhovateľa na naviac
práce. Ako vyplýva z už označeného bodu 12.5.1. zmluvy o dielo, je potrebný predchádzajúci písomný
pokyn stavebného dozoru odporcu vo forme návrhu zmenového listu, ktorý mal navrhovateľ akceptovať,
t. j. pokyn udelený pred vykonaním prác, ktoré navrhovateľ označuje ako naviac práce, a nie ex post
podpísaný súpis už navrhovateľom vykonaných prác.

8.4. Vzhľadom k uvedenému súd uzatvára, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nároku na zaplatenie
ceny naviac prác voči odporcovi, čo znamená, že nepreukázal existenciu dôvodu pre odstúpenie
od zmluvy o dielo, a teda v konečnom dôsledku nepreukázal ani existenciu zmluvného nároku na
vrátenie plnenia podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Len pre úplnosť súd dopĺňa,
že predmetný záver sa vzťahuje výlučne na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a

obsah listín, ktoré navrhovateľ v konaní súdu predložil, a ktoré sa týka (ne)osvedčenia navrhovateľom
tvrdeného nároku.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p. návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).