Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Miriam Plavčáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/186/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324205438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1324205438.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a
členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Nedelka Kubáč advokáti s.r.o.,
so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 47 255 731, proti žalovanému: Slovanet, a.s., so sídlom
Galvaniho 19, Bratislava, IČO: 35 954 612, zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so
sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
III, č.k. 75Cb/96/2024 - 106 zo dňa 25.07.2024, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 75Cb/96/2024 - 106 zo dňa
25.07.2024 v časti napadnutého prvého výroku potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
nekalosúťažného konania, spočívajúceho v sprístupňovaní a retransmisii nasledovných televíznych
kanálov na území Slovenskej republiky: Prima KRIMI; Prima LOVE; Prima MAX; Prima ZOOM; ČT :D/
Art; a zdržať sa ich akéhokoľvek ďalšieho ponúkania alebo distribúcie na území Slovenskej republiky.
Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Žalobca podal návrh na nariadenia neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej, ktorou
sa voči žalovanému domáhal uloženia obsahovo totožnej povinnosti.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„14. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov
súd zistil, že žalobca ako právnická osoba poskytujúca komplexné telekomunikačné služby vrátane
sprístupňovania televíznych programov prostredníctvom internetového prenosu koncovým užívateľom
na základe zmlúv o poskytovaní služby retransmisie poskytuje retransmisiu cca 200 televíznych
kanálov domácich a zahraničných vysielateľov a to vždy výlučne na základe zmlúv uzatvorených s
vysielateľmi predmetného televízneho vysielania, ktorých obsahom je vždy aj vysporiadanie autorských
práv. Spoločnosť FTV Prima, spol. s r.o., IČO: 48 115 908 listom zo dňa 4.4.2024 vo veci: „Sdělení
k Upozornění na možné nezákonné šíření vysílaní FTV Prima na území Slovenské republiky ze dne
16.února 2024“ žalobcovi poďakovala za upozornenie a oznámila mu, že spoločnosť FTV Prima, spol.
s r.o. pre účely šírenia na území SR poskytuje licenciu výhradne na šírenie programov Prima PLUS
a CNN Prima News, programy Prima, Prima COOL, Prima Love, Prima KRIMI, Prima MAX, Prima
ZOOM a Prima STAR sú určené výhradne pre šírenie na území ČR a preto pre ich šírenie na území SR
licenciu neposkytujú. Rovnako Česká televize mailom zo dňa 19.4.2024 žalobcovi potvrdila telefonicky
poskytnutú informáciu, že vysielanie programov ČT sport a ČT Art/Déčko nie je možné licencovať na
území SR. Z Notárskej zápisnice spísanej dňa 16.5.2024 pod N 369/2024, Nz 14860/2024 notáromJUDr. Alanom Schwartzom mal súd osvedčené, že dňa 3.5.2024 o 8.45 hod. sa spolu s účastníkom
- spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., zastúpenou na základe plnej moci J. dostavil do bytu č.X v
bytovom dome so súp. č. XXXXXX/XXXX nachádzajúcom sa na sídlisku W. XXXX/X v Š.P., kde mu
bolo predložené Potvrdenie o uzavretí Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejne dostupných služieb od
spoločnosti Slovanet, a.s., ktorý poskytol klientovi - J. na sledovanie televízne zariadenie „ARRIS, Serial
No: V.“ pripojené káblom na televízor prostredníctvom ktorého môže sledovať o.i. aj televízne stanice
Prima COOL, Prima Love, Prima KRIMI, Prima MAX, Prima ZOOM a ČT Déčko. Spoločnosť Slovanet,
a.s. v rámci svojho podnikania ponúka prostredníctvom svojej služby Slovanet TV retransmisiu viac
ako 50 domácich a zahraničných televíznych kanálov prostredníctvom internetovej a káblovej televízie.
Súčasťou programových balíčkov ponúkaných na území SR sú teda aj televízne kanály spomínané
v notárskej zápisnici, ktorých vlastníkom/držiteľom vysielacích práv sú spoločnosti FTV Prima, spol. s
r.o. a Česká televize, podľa tvrdenia ktorých nie je možné na retransmisiu predmetných kanálov pre
územie SR udeliť licenčné práva. Žalobca už v roku 2023 listom zo dňa 24.7.2023 zaslal žalovanému
Výzvu ku zdržaniu sa protiprávneho konania - Predžalobná výzva. Žalobu spolu s návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia doručil tunajšiemu súdu dňa 1.7.2024.
15. Potreba právnej úpravy pomerov žalobcu musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti.
16. V posudzovanom prípade má súd za to, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože
nepreukázal, resp. neosvedčil naliehavosť požadovanej úpravy práve vzhľadom na dlhodobý
pretrvávajúci stav, kedy už v roku 2023 mal vedomosť o tom, že žalovaný vysielaním českých
programových služieb na území SR bez súhlasu vlastníkov sa dopúšťa tvrdenej nekalosúťažnej praktiky.
Uvedená vedomosť žalobcu vyplýva z jeho listu zo dňa 24.7.2023, ktorým sa obrátil na žalovaného
s výzvou na upustenie protiprávneho konania. Je pravdou, že samotný atribút bezodkladnosti bez
ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná
aj po dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania
rozhodnutia, čo však žalobca neosvedčil. Jeho argumentácia o poklese mesačného prírastku nových
koncových užívateľov priemerne z 1 450 za rok 2022 na 1 130, čo má predstavovať pokles o takmer
30% (v skutočnosti je to vychádzajúc so žalobcom uvedených čísel cca 22%) je ničím nepodložená.
Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že práve vyradenie českých staníc z jeho programovej ponuky
spôsobil a spôsobuje odliv jeho zákazníkov, resp. klesajúce čísla prírastku nových a zároveň na druhej
strane nárast zákazníkov žalovaného a to všetko výlučne v príčinnej súvislosti s ukončením vysielania
českých programov. Zo spätnej väzby zákazníkov žalobcu z aplikácie B. je zrejmé, že ich námietky
voči vyradeniu českých staníc z vysielania nepredstavujú jedinú a výlučnú nespokojnosť, namietajú
totiž aj predražené služby, neustále sa zvyšujúce poplatky, nedostatočnú komunikáciu o chystaných
zmenách, žiadne benefity pre dlhodobých verných klientov a iné. Argumentácia žalobca uvedená v
žalobe a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podľa ktorej žalovaný vysielaním dotknutých
českých programov získava neoprávnenú konkurenčnú výhodu v podobe finančných ziskov, ktoré by
inak nemohol dosiahnuť a ktoré spočívajú v získavaní zákazníkov, ktorí by si programové balíčky od
žalovaného nepreplatili, resp. by predplatné týchto balíčkov nepredĺžili, resp. nepredĺžili či zrušili, ak by
neobsahovali dotknuté TV kanály je čisto v rovine domnienok bez podloženia relevantnými dôkazmi,
ktoré by pravdivosť tvrdení žalobcu osvedčili.
17. Posúdením návrhu žalobcu v kontexte listinných dôkazov, ktoré založil do spisu dospel súd k záveru,
že nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto súd návrh
zamietol.
18. O náhrade trov konania na nariadenie neodkladného opatrenia bude v súlade s ustanovením § 262
ods. 1 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 5 ods. 1
písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení v spojení s § 6 ods. 3 Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení. “
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. d), zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
6.Žalobcavzáhlavíoznačenérozhodnutienapadolodvolanímv rozsahujehoprvéhovýrokuaodvolacie
dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. h)/nesprávne právne posúdenie veci/ a písm. f) /
nesprávne skutkové zistenia/ CSP.7. Žalobca mal za to, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia (NO) presvedčivo preukázal a
potrebu nariadenia NO osvedčil. Bol názoru, že v návrhu preukázal, že vlastníkmi/držiteľmi vysielacích
práv k Dotknutým TV kanálom sú FTV Prima, spol. s r. o. a Česká televize. Z tvrdení FTV Prima a ČT,
ktoré žalobca uviedol v rámci návrhu, podľa žalobcu vyplýva, že v súčasnosti pre územie SR nie je
možné na retransmisiu/distribúciu Dotknutých TV kanálov udeliť adekvátne licenčné práva a žalovaný
tak retransmisiu dotknutých TV kanálov na území SR poskytuje bez akéhokoľvek právneho základu a
teda v rozpore s § 125 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon („AutZ“) bez toho, aby mal
akýmkoľvek spôsobom vysporiadané práva k ich retransmisii voči držiteľom výhradných práv.
8. Konanie žalovaného v rozpore s výhradnými majetkovými právami držiteľov týchto práv tak
žalovanému podľa žalobcu umožňuje poskytovať svojím zákazníkom širšiu ponuku TV kanálov. Svojím
protiprávnym konaním tak žalovaný získava v rozpore s pravidlami ochrany pred nekalou súťažou podľa
§ 44 ObZ aj bez ďalšieho neoprávnenú konkurenčnú výhodu (konkurenčný/súťažný predstih) oproti
všetkým súťažiteľom, vrátane žalobcu, ktorí výhradné práva držiteľov týchto práv rešpektujú.
9. Žalobca namietal časový rozmeru splnenia podmienok na vydanie NO. Tento považoval za zmätočný,
poukazujúc na to, že súd prvej inštancie na jednej strane poukazoval na to, že žalobcom namietané
konanie trvá dlhší čas a na druhej strane tvrdil, že pre vydanie NO je rozhodujúce výlučne kritérium
splnenia podmienok v čase vydania rozhodnutia. Z takejto argumentácie nie je podľa žalobcu zrejmé,
akým spôsobom vlastne súd prvej inštancie aplikoval časový rozmer splnenia podmienok na vydanie
NO. Potreba upraviť pomery môže byť podľa žalobcu bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa
žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby
bezodkladne upraviť pomery.
10. Žalobca trval na tom, že v návrhu na nariadenie NO osvedčil, že pokles počtu jeho zákazníkov
bol minimálne z väčšej časti spôsobený práve zneprístupnením dotknutých TV kanálov. Ak by však
aj existenciu skutočnej ujmy neosvedčil, osvedčil minimálne skutočnosť, že protiprávnym konaním
žalovaného skutočná ujma žalobcovi hrozí. Na splnenie podmienok na nariadenie NO nebolo podľa
žalobcu preukázanie existencie/vzniku skutočnej ujmy ani potrebné, keďže rozhodovacia prax považuje
v tomto smere za postačujúce už preukázanie samotnej hrozby takejto ujmy. Poukázal na to, že
prostredníctvom výstupu z aplikácie B. osvedčil negatívny feedback vo vzťahu k zneprístupneniu
Dotknutých TV kanálov od 848 zákazníkov, pričom je podľa neho zrejmé, že nejde ani zďaleka o
celkové číslo nespokojných zákazníkov. Minimálne v časti došlo k poklesu klientov Orange TV práve v
dôsledku vypnutia dotknutých TV kanálov a ich ponechaniu zo strany žalovaného. Žalobca považoval
za absurdné, že by tieto javy mali byť náhodné, bez toho, aby medzi nimi existovala akákoľvek spojitosť.
11.Zapodstatnúpovažovalvtejtosúvislostiibaskutočnosť,žežalovanýnemusínazískanieširšejateda
atraktívnejšej ponuky TV kanálov investovať rovnaké prostriedky, ako žalobca. V rámci férového boja by
samozrejme takéto konanie bolo plne v súlade s platným právom, avšak tu k nemu dochádza v dôsledku
porušenia súkromnoprávnych predpisov upravujúcich autorské práva a teda v rozpore so zákonom.
12. Súd prvej inštancie podľa žalobcu úplne ignoroval skutočnosť, že nekalá súťaž je ohrozovacím
deliktom, a na preukázanie naliehavosti uloženia NO tak postačuje hrozba ujmy, nie aj jej skutočná
realizácia.
13. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Obo 147/2007 zo dňa 16. októbra
2008, podľa ktorého: „Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej
morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže.
Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne
a svedomito konajúci účastníci súťažného. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď
ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať“.
14. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplývajú nasledujúce právne závery relevantné pre posúdenie
napadnutého uznesenia:
- NO je nevyhnutné nariadiť vždy vtedy, ak by žalobcovi bez jeho nariadenia hrozila ťažko napraviteľná
ujma;
- NO má zabrániť zhoršovaniu postavenia žalobcu;
- NO bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ako
je tomu napríklad v konaní o ochrane nekalej súťaže;
- NO je treba nariadiť aj v prípadoch, ak hrozba ujmy trvá dlhšie časové obdobie a pre jeho nariadenie
je určujúca prítomnosť naliehavosti v čase rozhodovania.
15. Nevydanie NO a pokračovanie protiprávneho konania zo strany žalovaného by podľa žalobcu malo
za následok:- že žalobcovi aj naďalej hrozí ťažko napraviteľná ujma, spočívajúca v získaní väčšieho trhového podielu
a zodpovedajúcim finančným a obchodným benefitom na strane žalovaného na úkor žalobcu; trhová
pozícia stratená na úkor žalovaného by sa pritom žalobcovi získavala späť len náročne a s vynaložením
vysokých finančných prostriedkov investovaných do marketingu, keďže zákazníci žalovaného by si voči
nemu za daný čas vybudovali istú mieru lojality a návyku na širšiu ponuku produktových balíčkov a
pri úvahách o potenciálnej zmene poskytovateľa retransmisie by zákazníci čelili aj ďalším finančným či
obchodným bariéram, akými sú napríklad transakčné náklady na hľadanie a porovnanie nových ponúk
či ukončenie existujúcich zmluvných vzťahov so žalovaným.
- ďalšie zhoršovanie konkurenčného postavenia žalobcu voči žalovanému na trhu retransmisie TV
kanálov/programov;
- ďalšiu deformáciu trhového prostredia na trhu retransmisie TV kanálov/programov.
Navyše, čím dlhšie bude aktuálny protiprávny stav trvať, tým náročnejšie bude v budúcnosti dosiahnuť
jeho nápravu. Nedostatok disciplíny dodržiavať právne predpisy na strane žalovaného, a nemožnosť
domôcť sa nápravy zo strany žalobcu, tak budú na trhu pôsobiť ako odobrenie či schvaľovanie
protizákonnej praxe a budú k nedodržiavaniu právnych predpisov motivovať aj ostatných súťažiteľov.
16. Skutočnosť, že feedback zákazníkov žalobcu v rámci aplikácie B. obsahuje aj iné dôvody
ich nespokojnosti nie je podľa žalobcu z pohľadu splnenia podmienok na vydanie NO relevantná.
Argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že k odlivu zákazníkov žalobcu mohlo dôjsť údajne aj z
iných dôvodov, než sú tie, ktoré žalobca uviedol v návrhu na nariadenie NO, žalobca označil za
hypotetickú a špekulatívnu, bez akéhokoľvek podkladu v skutkovom stave. Tvrdenia iných nedostatkov
sú podľa žalobcu okrajové a žiadne z nich sa vo vyjadrení neobjavuje ani zďaleka tak často, ako práve
sťažnosti na neprístupnosť dotknutých TV kanálov. Tieto tvrdenia sú naviac uvádzané práve vo väzbe
na zneprístupnenie Dotknutých TV kanálov.
17. Poukázal aj na to, že z vyjadrení zákazníkov pritom nevyplýva len skutočnosť, že žalobca prišiel
o zákazníkov práve v dôsledku nedostupnosti dotknutých TV kanálov, ale aj to, že zákazníci žalobcu
považujú dostupnosť Dotknutých TV kanálov za faktor kľúčový pre ich nákupné rozhodovanie medzi
jednotlivými konkurenčnými programovými balíčkami. Už táto skutočnosť samotná tak podľa žalobcu
postačuje na osvedčenie naliehavosti nariadenia NO, keďže z uvedeného je zjavné, že pri zachovaní
ostatných parametrov analyzovanej služby zákazníci uprednostňujú programové balíčky so širšou
ponukou TV kanálov, oproti ponuke užšej a šírka programového portfólia vplýva priamo úmerne na ich
nákupné správanie.
18. Žalobca trval na tom, že preukázal získanie súťažného predstihu na strane žalovaného. Už samotná
skutočnosť, že žalovaný môže svojim zákazníkom ponúkať širšie portfólio je s ohľadom na vyjadrenia
zákazníkov žalobcu v aplikácií B. dôkazom, že žalovaný získal oproti žalobcovi neoprávnenú súťažnú
výhodu/súťažný predstih. Situácia je podľa žalobcu analogická napr. pri skutkovej podstate nekalej
súťaže spočívajúcej v porušení verejnoprávnych predpisov, kde výhoda na strane žalovaného spočíva
v tom, že tento nemusí vďaka porušovaniu verejnoprávnych predpisov vynakladať peňažné prostriedky
vo výške, v ktorej ich musí vynakladať subjekt, ktorý právne predpisy dodržiava.
19. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní konkrétneho finančného zisku na strane žalovaného je
podľa žalobcu pre posúdenie existencie podmienok na vydanie NO v oblasti nekalej súťaže irelevantný,
keďže preukázal samotnú existenciu konkurenčnej výhody.
20. Zo skôr uvedených dôvodov bol žalobca názoru, že jeho návrh na nariadenie NO je dôvodný a
navrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,žetomutonávrhuvplnomrozsahuvyhovie.
21. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 03.10.2024 tak, že podané odvolanie považoval
za nedôvodné a navrhol ho z tohto dôvodu zamietnuť.
22. Argumentoval tým, že v návrhu na nariadenie NO, ani v následnom odvolaní žalobca podľa
žalovaného nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, neposkytol žiadne relevantné dôkazy a nepreukázal
dôvodnosť nariadenia NO, ani dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia v dôsledku
podaného odvolania. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považoval za vecne správne. Žalobca podľa
žalovaného neosvedčil naliehavosť ním navrhovanej úpravy práve vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci
stav, keďže žalobca už v roku 2023 mal mať vedomosť o tom, že žalovaný by sa mal údajne dopúšťať
nekalosúťažnej praktiky. Dôkazom je práve výzva, ktorú žalobca zaslal žalovanému a ktorú zároveň aj
pripojil k jeho žalobe, a z ktorej vyplýva, že ju zaslal ešte dňa 24.07.2023.
23. K tvrdeniu žalobcu o neoprávnenej konkurenčnej výhode, súťažnom predstihu žalovaného oproti
žalobcovi, žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akú konkurenčnú výhodu a
súťažný predstih má žalovaný oproti žalobcovi tvrdeným nekalosúťažným konaním. Predložil súdu v
tejto súvislosti prehľadovú tabuľku, z ktorej vyplýva, že nedošlo k žiadnemu razantnému nárastu počtu
jeho zákazníkov, ktorý by spôsobil navýšenie finančných ziskov žalovaného.24. Premisa žalobcu, že úbytok zákazníkov jedného subjektu (žalobcu) je automaticky spôsobilý navýšiť
zisky žalovaného, je nesprávna, a to minimálne z dôvodu (i) existencie viacerých subjektov, ktoré
poskytujú služby v súlade s predstavami diváka a (ii) neustále rastúceho trhu s online službami
(streamovacie služby), ktoré sú spôsobilé časť zákazníkov so záujmom o TV služby trvalo presunúť
na tieto platformy a (iii) inými okolnosťami na strane žalobcu, ako je napr. zvýšenie cien, ktoré žalobca
nepremietol do kvality poskytovaných služieb.
25. Žalovaný ďalej predložil súdu prehľadovú tabuľku, v rámci ktorej je podľa žalovaného možné
porovnať čísla zákazníkov za jednotlivé mesiace. Z tejto tabuľky vyplýva, od roku 2021 do septembra
2024 sa počet zákazníkov žalovaného pohybuje kolísavo v rozmedzí 2%, a to ich pribudnutím ako aj
ubudnutím. Nie je možné sledovať žiadnu tendenciu významného nárastu počtu zákazníkov v priamej
korelácii s konaním žalobcu, ktorý vyradil dotknuté TV kanály. Žalobca z tohto pohľadu nezaložil svoje
tvrdenie o údajnej konkurenčnej výhode na pravdivom tvrdení, keďže sa opiera len o svoje vlastné údaje,
ktoré nemajú priamu výpovednú hodnotu, pričom údaje žalovaného dokazujú presný opak toho, čo
uvádza žalobca. Žalovaný preto poprel existenciu akejkoľvek súťažnej výhody v porovnaní so žalobcom.
26. K tvrdenému výraznému poklesu zákazníkov TV služby žalobcu, ktorý žalobca preukazoval grafom,
žalovaný uviedol, že daný graf je v anglickom jazyku, neprehľadný a nepreukazuje to, čo tvrdil žalobca,
t.j. pokles mesačného prírastku nových koncových zákazníkov priemerne z 1.450 za rok 2022 na 1.130
v roku 2023, teda takmer o 30 %. Uvedené čísla z daného grafu podľa žalovaného vôbec nevyplývajú
a nie je preto jasný ani samotný výpočet percenta poklesu nových zákazníkov.
27. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie NO
neosvedčil skutočnosť, že k razantnému medziročnému zníženiu prírastku jeho zákazníkov došlo
práve v dôsledku zneprístupnenia Dotknutých TV kanálov. Žalobcom predložené feedbacky poskytovali
existujúci zákazníci, ktorí sa pravdepodobne rozhodli ukončiť zmluvu so žalobcom z rôznych dôvodov.
Tieto dôvody pritom nemuseli byť hlavnými dôvodmi pre ukončenie služieb. Tabuľka preukazujúca
údajnýpoklesnárastunovýchzákazníkovnemápodľažalovanéhožiadnuvýpovednúhodnotuvovzťahu
k dôvodu poklesu zákazníkov.
28. Z dôkazného prostriedku, predloženého žalovaným ohľadom počtu jeho zákazníkov vyplýva, že
údajné protiprávne konanie žalovaného nemalo za dôsledok stratu časti klientov žalobcu v prospech
žalovaného vzhľadom na absenciu adekvátneho nárastu zákazníkov u žalovaného.
29. Žalovaný trval na tom, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik ujmy ani hroziacu ujmu.
Poukázal aj na tlačovú správu zverejnenú na stránke žalobcu dňa 24.10.2023, v ktorej je uvedené:
„Segment TV služieb zostáva stabilný, ten dosiahol 190 tisíc prístupov.“
30. Žalovaný poukázal na to, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento dotknuté TV kanály odstránil iba
z ponuky IPTV, nie však z internetovej TV. Práve tam majú diváci k českým kanálom naďalej prístup.
Tento variant funguje cez mobilné aplikácie, set-top-box aj priamo v smart TV s Android TV (Google TV)
a Samsung (Tizen)... S prihliadnutím na to je podľa žalovaného argumentácia žalobcu ohľadom ušlého
zisku a ujmy spočívajúcej v strate obchodných príležitostí zavádzajúca a nepresná.
31. K tvrdeniu žalobcu, že zákazníci sa pri voľbe produktových balíčkov jednotlivých poskytovateľov
retransmisierozhodujúprimárnenazákladešírkyprogramovejponuky,žalovanýuviedol,žetotožalobca
tiež nepreukázal. Poukázal v tejto súvislosti na výstup z aplikácie B., predložený žalobcom s tým, že z
feedbackov jednotlivých zákazníkov je zrejmý nesprávny proklientský prístup žalobcu. Tento predložil
feedbacky, ktoré obsahovali viaceré dôvody nespokojnosti zákazníkov, a to nie len samotné ukončenie
vysielania dotknutých TV kanálov, ale napríklad po ich vyradení poskytovanie služieb za rovnaký
poplatok. Taktiež žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval kto a za akých podmienok dané feedbacky
uviedol.
32. K tvrdeniu žalobcu o získaní konkurenčnej výhody žalovaným pre neplatenie licenčného poplatku za
vysielanie dotknutých TV kanálov žalovaný poukázal na to, že po ukončení vysielania týchto kanálov zo
strany žalobcu tento cenu za poskytované služby nijakým spôsobom neznížil (a to aj napriek tomu, že
už nie je zaťažený predmetnými licenčnými poplatkami), a uvedený postup neprehľadne komunikoval
jednotlivým zákazníkom. Obchodná politika a rozhodnutia žalobcu nemôžu byť kladené na ťarchu
žalovanému ako nekalá súťaž.
33. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 18.10.2024.
34. K námietke o nepreukázaní korelácie medzi poklesom zákazníkov žalobcu na jednej strane a
možnosťou finančného zisku na strane žalovaného v príčinnej súvislosti s vyradením dotknutých TV
kanálov žalobcom žalobca poukázal na to, že z prehľadovej tabuľky, predloženej žalovaným nemožno
vyvodiť záver o tom, že žalovaný svojim protiprávnym konaní nezískal žiadny súťažný predstih. Žalobca
trval na tom, že z pohľadu preukázania jeho nároku nie je podstatné, či a v akej miere došlo skutočne k
absolútnemu nárastu zákazníkov/abonentov na strane žalovaného. Súťažný predstih žalovaného totižvyplýva už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný má vplyvom svojho protiprávneho konania na rozdiel od
žalobcu k dispozícii širšiu programovú ponuku, ktorú ponúka svojím zákazníkom. Prehľadová tabuľka,
ukazujúca vývoj abonentov žalovaného tak už z podstaty veci nemôže slúžiť ako hodnoverný dôkaz
proti nekalosúťažným nárokom žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný môže z dotknutého konania profitovať
viacerými spôsobmi, napr. sa môže počet jeho abonentov znižovať menej alebo môže byť aj stabilný,
avšak nebyť neoprávnenej výhody by mohol byť klesajúci. Poukázal na to, že zo samotných čísel
prezentovaných v prehľadovej tabuľke žalovaného vyplýva rast abonentov na strane žalovaného.
35.Pokiaľideoargumentáciužalovanéhoonesprávnostiúdajnejpremisyžalobcu,žeúbytokzákazníkov
jedného subjektu je automaticky spôsobilý zvýšiť zisky iného subjektu, žalobca uviedol, že netvrdil, že
samotný úbytok zákazníkov na jeho strane, je automaticky spôsobilý privodiť zisky inému (konkrétnemu)
subjektu. Žalobca však trval na tom, súťažný predstih oproti žalobcovi, spočívajúci v možnosti ponúkať
zákazníkomširšieprogramovéportfóliojespôsobilýzvýšiťzisky(znížiťstraty)nastranežalovaného,čos
ohľadom na ohrozovaciu povahu nekalosúťažného deliktu postačuje na osvedčenie žalobcovho nároku.
36. K námietke o nepreukázaní dôvodu poklesu zákazníkov TV služby žalobcu uviedol, že vo vzťahu
ku grafu o znížení prírastku zákazníkov, ktorý k návrhu na nariadenie NO priložil, je nedostatok jeho
prekladu v dostatočnej miere kompenzovaný jeho popisom, podľa ktorého žalobca zaznamenal za rok
2022 priemerný mesačný prírastok nových zákazníkov v rozsahu 1.450, pričom v roku 2023, kedy došlo
k „vypnutiu“ Dotknutých TV kanálov nastal pokles priemerného mesačného prírastku nových koncových
na 1.130/mesiac. Táto skutočnosť je podľa žalobcu z jeho podaní zrejmá.
37. Pokiaľ ide o údajnú neexistenciu korelácie medzi nižším prírastkom zákazníkov a nevysielaním
dotknutých TV kanálov, žalobca trval na tom, že napriek prítomnosti iných faktorov, výrazná väčšina
vyjadrení zákazníkov žalobcu v rámci aplikácie B. sa týka práve skutočnosti, že žalobca prestal
sprístupňovať dotknuté TV kanály. Tvrdenia iných nedostatkov sú podľa žalobcu okrajové a žiadne z nich
sa vo vyjadrení neobjavuje ani zďaleka tak často, ako práve sťažnosti na neprístupnosť dotknutých TV
kanálov. Ostatné nedostatky u žalobcu boli vyčítané práve vo väzbe na zneprístupnenie Dotknutých TV
kanálov a nemožno ich tak oddeliť od nespokojnosti zákazníkov vyjadrenej práve voči zneprístupneniu
dotknutých TV kanálov.
38. Pokiaľ ide o screenshot, predložený žalovaným, ktorý pochádza z webovej stránky žalobcu a podľa
žalovaného má svedčiť o tom, že v sledovanom období nedošlo k poklesu zákazníkov na strane žalobcu,
žalobca označil toto tvrdenie za fakticky nesprávne a účelové, pretože priložený screenshot:
- nemapuje na rozdiel od Prílohy 11 k návrhu na nariadenie NO rovnaké obdobie a končí septembrom
2023, teda o celé štyri mesiace pred prehľadom, ktorý uviedol v návrhu žalobca
- nemapuje mesačné prírastky zákazníkov, ale sleduje celkový počet zákazníkov. A aj to len v hrubej
podobe zaokrúhlene na desaťtisíce.
39. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v návrhu na nariadenie NO neargumentoval celkovým
úbytkom zákazníkov, ale znížením prírastku zákazníkov. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu
screenshot, predložený žalovaným, z pohľadu osvedčenia nároku žalobcu irelevantný.
40. K argumentácii žalovaného, že žalobca sám neodstránil dotknuté TV kanály zo svojej programovej
ponuky, keďže tieto sú prístupné v rámci tzv. OTT („over-the-top“) televízie žalobca označil za
zavádzajúcu. Uviedol, že retransmisiu dotknutých TV kanálov v rámci OTT nevykonáva žalobca,
ale spoločnosť LinkStation s.r.o., Melounová 520/4, 120 00 Praha, Česká republika, IČO: 242
10 684 („LinkStation“). Vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LinkStation je upravený zmluvou
o poskytovaní elektronickej komunikačnej siete a súvisiacich služieb, na základe ktorej žalobca
poskytuje spoločnosti LinkStation vstup do elektronickej komunikačnej siete žalobcu pre poskytovanie
retransmisie. Žalobca teda poskytuje pre retransmisiu a distribúciu vysielania spoločnosťou LinkStation
len infraštruktúru, t.j. vstup do časti elektronickej komunikačnej siete. Subjektom zodpovedným za
vysporiadanie vysielacích práv k Dotknutým TV kanálom je tak spoločnosť LinkStation ako poskytovateľ
retransmisie. Retransmisia/distribúcia televízneho vysielania, ktorú LinkStation poskytuje s využitím
elektronickej komunikačnej siete spoločnosti Orange cez OTT distribučný systém, je určená najmä
pre mobilné koncové zariadenia, ako sú mobilné telefóny, laptopy, či tablety, pričom z povahy
použitého OTT systému vyplýva, že miestom prístupu koncového zákazníka k vysielaniu môže byť
aj Česká republika. Z uvedeného dôvodu žalobca v minulosti nepristúpil k ukončeniu sprístupnenia
časti elektronickej komunikačnej siete spoločnosti LinkStation vo vzťahu k OTT platforme pre mobilné
koncové zariadenia, zatiaľ čo sprístupnenie siete spoločnosti LinkStation ukončil vo vzťahu k distribúcií
vysielania prostredníctvom platformy IPTV, nakoľko v tomto prípade môže byť miestom prístupu k
programovej službe v zásade iba Slovenská republika. V prípade vysielania Dotknutých TV kanálov
spoločnosťou LinkStation je predpoklad, že toto bude poskytované v súlade s právami výhradných
držiteľov práv v Českej republike, a teda že takáto retransmisia spoločnosti LinkStation je legitímna. Tútoskutočnosť sa žalobca nad rámec svojich povinností snaží zabezpečiť aj prostredníctvom vyhlásenia
koncových zákazníkov, že OTT vysielanie budú sledovať v Česku, čo žalovaný bezdôvodne zľahčuje.
41. Podľa žalobcu jeho konanie, spočívajúce v poskytovaní elektronickej komunikačnej siete
spoločnosti LinkStation, na ktoré sa odvoláva žalovaný, tak nemožno v žiadnom prípade porovnávať
s nekalosúťažným konaním žalovaného, ktorý porušuje práva výhradných držiteľov práv, z ktorých
následne profituje v podobe širšej programovej ponuky.
42. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
43. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
44. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
je nie je dôvodné.
45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne oboznámil s návrhom žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej
inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné
závery, v ňom uvedené, opakovať.
46. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
47. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
48. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
49. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
50. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
51. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
52. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
53. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
54. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
55. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
56. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
57.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
58. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO) je nepochybné, že tento sa domáhal
nariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami (§ 325 ods.
1 CSP), pričom tento návrh si uplatnil súčasne so žalobou vo veci samej, ktorú žalobca výslovne
vymedzil ako žalobu o zdržanie sa nekalosúťažného konania. Navrhovaný petit neodkladného opatrenia
žalobca vymedzil obsahovo totožne ako navrhovaný petit žaloby vo veci samej. Žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania, spočívajúceho v sprístupňovaní a
retransmisii nasledovných televíznych kanálov na území Slovenskej republiky: Prima KRIMI; PrimaLOVE; Prima MAX; Prima ZOOM; ČT :D/Art (dotknuté kanály); a zdržať sa ich akéhokoľvek ďalšieho
ponúkania alebo distribúcie na území Slovenskej republiky.
59. Argumentácia žalobcu, ktorou odôvodňoval návrh na nariadenie NO, bola založená na tom, že
žalovaný „ponúka prostredníctvom svojej služby Slovanet TV retransmisiu viac ako 50 domácich
a zahraničných televíznych kanálov prostredníctvom internetovej a káblovej televízie. Súčasťou
programových balíčkov ponúkaných Žalovaným na území SR sú pritom aj nasledovné televízne kanály:“
Následne žalobca vymenoval dotknuté kanály. Tieto tvrdenia žalobca obsiahol v odseku 5 podanej
žaloby s návrhom na nariadenie NO s tým, že označené konanie žalovaného osvedčoval notárskou
zápisnicou zo dňa 16.05.2024 (založená na čl. 28 spisu). Aj ďalšia argumentácia žalobcu vychádzala z
tvrdení o širšej a teda atraktívnejšej ponuke TV kanálov žalovaného (vrátane dotknutých TV kanálov),
ktoráposkytuježalovanémukonkurenčnýpredstih.Žalobcatvrdilajto,žežalovanýzoširšejprogramovej
ponuky profituje.
60. Na skôr uvedených dôvodoch žalobca založil svoje ďalšie tvrdenia a závery o nekalosúťažnom
konaní žalovaného a o nevyhnutnosti ingerencie súdu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby bola
žalobcovi poskytnutá ochrana v podobe úpravy pomerov medzi procesnými stranami.
61. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstate založil na tom, že žalobca nepreukázal, že
konanie žalovaného je dôvodom tvrdenej vzniknutej alebo možnej ujmy žalobcu a zároveň na tom, že
žalobca svoju argumentáciu podľa ktorej žalovaný vysielaním dotknutých českých programov získava
neoprávnenúkonkurenčnúvýhoduvpodobefinančnýchziskovnepreukázal(záverods.16napadnutého
rozhodnutia) .
62. Žalobca ako odvolateľ napadnutému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu vytýkal primárne to, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o splnení zákonných predpokladov
na nariadenie NO, najmä k nesprávnym záverom o tom, že ujma, ktorá žalobcovi vznikla resp. môže
vzniknúť je dôsledkom nekalosúťažného konania žalovaného.
63. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania,
predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného
účastníkakonaniaresp.mázanásledokohrozeniebudúcejexekúcie.Neodkladnéopatreniesapovažuje
za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,
účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení NO je
vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
64. Rozhodnutie o nariadení NO má dočasných charakter, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne
postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
65. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu
na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP.
Navrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie.
66. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného
návrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska
presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností.
Zákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
67. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie NO, sa spravidla posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín.
Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu
inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade
potreby okamžitý zásah súdu.
68. K otázke všeobecných zákonných predpokladov nariadenia NO odvolací súd poukazuje napr. na
nižšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR:69. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov
strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol
prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má
charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí
zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
potrebné.
22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný
pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)
dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom
opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred
vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov
medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať
isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/.
70. Jedným z predpokladov úspešnosti návrhu na nariadenia NO je opísanie rozhodujúcich skutočností,
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žalobca neodkladným opatrením žiada priznať
ochranu a zároveň aj osvedčenie tohto nároku v takom rozsahu, že tu nie sú dôvodné pochybnosti o
jeho danosti.
71. Odvolací súd je názoru, že žalobca povinnosti podľa predchádzajúceho odseku nesplnil dostatočne.
72. Ako už bolo uvedené vyššie, podstatou argumentácie žalobcu, z ktorej vychádzalo jeho odôvodnenie
návrhu na nariadenie NO bolo to, že žalovaný má vo svojej programovej ponuke dotknuté televízne
stanice. Samotné toto tvrdenie však žalobca ďalej nekonkretizoval a neoznačil žiadny konkrétny
programový balíček alebo inú ponuku žalovaného, z ktorých by malo vyplývať, akým konkrétnym
spôsobom žalovaný dotknuté TV programy ponúka. Neuviedol či ide o ponuku internetovej alebo
káblovej televízie, prípadne oboch, ani to, či sa jedná o základný, rozšírený alebo prémiový balíček
programov.
73.Okremtoho,žežalobcavnávrhunanariadenieNOneobsiaholžiadneskutkovétvrdenieokonkrétnej
programovej ponuke žalovaného, ktorej obsahom by boli dotknuté TV stanice, žalobca svoje tvrdenia o
existenciitakejprogramovejponukyžalovanéhožiadnymspôsobomneosvedčil,keďžiadnuprogramovú
ponuku žalovaného nepredložil ani neoznačil.
74. Z notárskej zápisnice, predloženej žalobcom táto skutočnosť nevyplýva, keďže obsahom tejto
zápisnice je overenie, že dňa 16.05.2024 u koncového zákazníka žalovaného, disponujúceho
zariadením na sledovanie TV je možné sledovať dotknuté televízne stanice, k čomu boli priložené
príslušné fotografie. Z tejto notárskej zápisnice a prislúchajúcich fotografií ani nie je zrejmé, či sledovanie
tam popísaných programov bolo realizované prostredníctvom internetovej televízie, káblovej televízie
prípadne inej služby, poskytovanej žalovaný. V úvode notárskej zápisnice je iba všeobecne uvedené,
žalovaný poskytuje označenému klientovi služby, prostredníctvom ktorých môže dotknuté stanice
sledovať.
75. Samotná skutočnosť, že u zákazníka žalovaného je možné sledovať dotknuté TV programy
nevypovedá nič o tom, či ich žalovaný ponúka, či ich sprostredkúva a či vôbec sám vykonáva ich
retransmisiu. Môže sa jednať napr. aj o streamovaciu službu, ktorej šíriteľom žalovaný nemusí byť.
76. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.10.2024, body 30-33)
vyplýva, že aj žalobca dotknuté TV programy stále sprístupňuje svojim zákazníkom prostredníctvom
internetovejTV.Natototvrdeniežalovanéhoreagovalžalobcapodanímzodňa18.10.2024(body37-44)v ktorom zjednodušenie povedané uviedol dôvody, ktoré mu umožňujú v súlade s právnym poriadkom
sprostredkúvať dotknuté programy pre internetovú televíziu s tým, že v tomto prípade je predpoklad ich
poskytovania v súlade s výhradnými právami držiteľov v Českej republike.
77. Zo skôr špecifikovaného vyjadrenia je zrejmé, že v danom prípade je potrebné dôsledne rozlišovať, či
poskytovateľ TV programov namietané programy má v programovej ponuke, či poskytuje ich vysielanie
prostredníctvom internetovej televízie alebo inou formou a či vykonáva ich retransmisiu, prípadne ich
inak sprístupňuje.
78. Na základe skôr uvedených dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že v danom prípade žalobca v
podanom návrhu na nariadenie NO neobsiahol podstatné skutkové tvrdenia o konkrétnej programovej
ponuke žalovaného, obsahom ktorej by boli namietané TV programy a uvedené zároveň neosvedčil.
79. Žalobca teda ani neosvedčil v rozsahu potrebnom na nariadenie NO svoj nárok, ktorému žiadal
neodkladným opatrením poskytnúť ochranu a to, že žalovaný sa vo vzťahu k nemu dopúšťa konkrétneho
nekalosúťažného konania v dôsledku ponúkania dotknutých TV programov, ktoré umožňujú žalovanému
proti žalobcovi súťažný predstih.
80. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne osvedčovali dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému žalobca neodkladným opatrením žiadal priznať ochranu.
81. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné zaoberať
sa ostatnými odvolacími dôvodmi, keďže už neboli spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie
rozhodnutie.
82. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
83. O náhrade trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného rozhodnutia rozhodne v
zmysle § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.
84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.