Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-8Cbi/181/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235920
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1111235920.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Úrad pre reguláciu

hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, IČO: 52 265 021, proti žalovaným: 1/
JUDr. Mária Veterníková, so sídlom kancelárie Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, značka správcu S
1192, správca konkurznej podstaty úpadcu A.M.AXON, spol. s r.o., so sídlom Kopčianska 16, 851 01
Bratislava, IČO: 31 327 184, zastúpenému advokátom JUDr. Eduardom Veterníkom, so sídlom Viničná
20, 900 27 Bernolákovo, 2/ A.M.AXON, spol. s r.o., so sídlom Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO:
31 327 184, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu

A.M.AXON, spol. s r.o., so sídlom Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO: 31 327 184, vedeného na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-3K/13/2011, prihlásená prihláškou č. 10 v sume 2.094,13
eur, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 52, je nesporná čo do právneho dôvodu a
výšky.

II. Žalobu voči žalovanému 2/ zamieta.

III. Žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo 17. októbra 2011 domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu prihlásená prihláškou č. 10 v sume 2.094,13 eur je nesporná čo do
právneho dôvodu a výšky.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku

vovýške2.094,13eur.Naprvejschôdziveriteľovuskutočnenejdňa23.septembra2011oznámilsprávca
žalobcovi, že jeho pohľadávka bolo popretá čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením, že je
podaná žaloba, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011. Dôvod popretia
pohľadávky podľa názoru žalobcu nemôže obstáť, keďže úpadca (žalovaný 2/) prevádzkoval hazardné
hry, v dôsledku čoho bol povinný odvádzať zákonný odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách
prevádzkovanýchprostredníctvomtechnickýchzariadeníobsluhovanýchpriamohráčmiaprivideohrách
29 % z hernej istiny, z toho 24 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 5 % z hernej istiny do rozpočtu

obce. Úpadcovi vznikla povinnosť zaplatiť odvod za mesiac december 2009 v sume 38.780,08 eur, ktorý
bol zaplatený použitím časti finančných prostriedkov z Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa
23. júna 2010. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o hazardných hrách bol príslušný orgán dozoru
povinný uložiť prevádzkovateľovi hazardnej hry zaplatiť sankčný úrok vo výške 0,1 % z dlžnej sumy zakaždý aj začatý deň omeškania. Rozhodnutím z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans Daňový
úrad Bratislava V uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť ďalší čiastkový sankčný úrok za oneskorenú úhradu
odvodu za mesiac december 2009 do 23. júna 2010 v celkovej výške 2.094,13 eur.

2.1. K žalobe žalobca pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 27. júna 2011, sp. zn.
3K/13/2011 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, prihlášku pohľadávky žalobcu, rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans a rozhodnutie Ministerstva
financií Slovenskej republiky z 22. augusta 2007, č. 69343/2007-62 o udelení licencie úpadcovi na
prevádzkovanie videohier.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe z 25. júna 2012 uviedol, že pohľadávku žalobcu poprel čo do
právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu, pričom dôvodom popretia pohľadávky bolo podanie žaloby
voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 3S/73/2011. Žalovaný 1/ uviedol, že z dokladov, ktoré mal k dispozícii, dňa 14. apríla 2010 úpadca
pozastavil prevádzkovanie celého systému videohier KAJOT GLT, k čomu bol úpadca donútený pre

nesprávny úradný postup Daňového úradu Bratislava V. Úpadca si splnil svoju odvodovú povinnosť za
obdobie, kedy systém videohier KAJOT GLT prevádzkoval.
3.1. K svojmu vyjadreniu žalovaný 1/ pripojil výpis zo zoznamu pohľadávok týkajúci sa pohľadávky
žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 52, správnu žalobu úpadcu a návrh žalovaného
1/ na pokračovanie v konaní pred správnym súdom.

4. Žalovaný 2/ sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 5. novembra 2024 o 10:30 hod., na
ktoré sa dostavili žaloba a právny zástupca žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil,

preto súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/.

6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že úpadca (žalovaný 2/) na základe rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky z 22. augusta 2007, č. 69343/2007-62 mal udelenú
individuálnu licenciu na prevádzkovanie videohier do 15. augusta 2012 pre prevádzku X. IMPERIÁL

CLUB - 5 ks. Žalobca si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu (žalovaného 2/) prihlásil prihláškou
č. 10 z 15. augusta 2011 pohľadávku v celkovej výške 2.094,13 eur, ktorá vyplýva z rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans. Rozhodnutím Daňového
úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans bola úpadcovi uložená povinnosť
zaplatiť sankčný úrok za obdobie od 1. mája 2010 do 23. júna 2010 v celovej výške 2.094,13 eur.

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. októbra 2010 a stalo sa vykonateľným dňa
30. novembra 2010. Žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu
podanej žaloby, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011.

7. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení

účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu.
Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
7.1. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a

rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v
zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku
čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím
lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje
za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená

pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky (ods. 4).
7.2. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v
žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške (ods. 6).

7.3. Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného
konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v
rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v
konkurze neprihliada (ods. 9).7.4. Zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať
zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa prihlásená
pohľadávka považuje za zistenú alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal (ods. 11).

8. Úvodom súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od uplynutia
lehoty na popieranie pohľadávok správcom konkurznej podstaty.
8.1. Konkurz na majetok úpadcu (žalovaného 2/) bol vyhlásený Okresného súdu Bratislava I z 27. júna
2011, sp. zn. 3K/13/2011 zverejneným v OV č. 128B/2011 dňa 4. júla 2011. Účinky vyhlásenia konkurzu

tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 5. júla 2011 a nasledujúci deň, t. j. 6. júla 2011
začala plynúť štyridsaťpäťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 28 ods. 5 ZKR), ktorej
koniec pripadol na 19. augusta 2011.
8.2. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t. j. 20. augusta 2011 začala plynúť
správcovitridsaťdňoválehotanapopretiepohľadávokpodľaustanovenia§32ods.4ZKR,ktoráuplynula
uplynutím dňa 19. septembra 2011.

8.3. Dňa 20. septembra 2011 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie
incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 20. októbra
2011. Keďže žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 18. októbra 2011, bola podaná včas.

9. Následne súd skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/, keďže žalobca podal

incidenčnú žalobu jednak voči správcovi úpadcu (žalovanému 1/) a aj voči samotnému úpadcovi
(žalovanému 2/).
9.1. Súd poukazuje na znenie ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR v znení účinnom do 31. decembra
2011, z ktorého vyplýva, že veriteľ popretej pohľadávky (žalobca) sa môže domáhať žalobou určenia
popretej pohľadávky voči správcovi. Vychádzajúc zo znenia predmetného zákonného ustanovenia

je nepochybné, že jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o určenie popretej
pohľadávky je správca.
9.2. Žalobca však podal incidenčnú žalobu aj voči samotnému úpadcovi ako žalovanému 2/, ktorému
však pasívna vecná legitimácia z ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2011
nevyplýva. Žalovaný 2/ tak v rozhodovanom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, v dôsledku čoho

je podaná žaloba voči žalovanému 2/ bez ďalšieho nedôvodná.

10. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore vo vzťahu k
žalovanému 1/, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli
k nasledovným právnym záverom:

10.1. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať
prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má
za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania
nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.
Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí

alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v
ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície
konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia
uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a

prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR
je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v
určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden
prostriedok nápravy (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp.
zn. II. ÚS 409/2013).

10.2. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých,
ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená
[k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom

gramatickom tvare) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].11.Vychádzajúczuvedenéhojeprerozhodnutiesúduoincidenčnejžalobepopretéhoveriteľarelevantný
len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v predmetnom konaní
skúma výlučne len to, či dôvod uvedený správcom v popieracom prejave vylučuje prihlásenú pohľadávku

popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze.

12. Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného 1/ bolo, že sa vedie súdne konanie
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011. Takýto dôvod popretia pohľadávky zo strany
žalovaného1/akosprávcunemôžeobstáť,čoznamená,žežalovaný1/neoprávnenepoprelpohľadávku

žalobcu, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:

13. Podľa názoru súdu účinným dôvodom popretia pohľadávky žalobcu nemôže byť tvrdenie správcu,
že prihlásená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 3S/73/2011. Správca zjavne opomenul, že v rámci konkurzu môžu byť prihlásené aj pohľadávky,
ktoré sú sporné, dokonca aj také pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho konania. V takom prípade

však relevantným dôvodom popretia pohľadávky zo strany správcu nemôže byť samotný odkaz na
prebiehajúce súdne konanie, ako tomu bolo v posudzovanej veci. Relevantným dôvodom popretia
pohľadávkyžalobcubymohlabyť(výlučne)argumentáciaztohtosúdnehokonania,ktoráspochybňovala
prihlásenú pohľadávku žalobcu. Obsahom popieracieho prejavu správcu však takáto argumentácia
nebola (rovnako k tomu viď aj právoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 13. októbra 2023,

sp. zn. B1-5Cbi/183/2011 vydaný v inom obdobnom spore medzi stranami sporu, predmetom ktorého
bola pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 55). Strohý odkaz správcu na
súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011 nespochybňuje právny
dôvod a ani výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky, už z tohto dôvodu popierací prejav žalovaného 1/
nemôže vo svetle vyššie citovanej judikatúry (II. ÚS 409/2013, resp. 3Obdo/70/2016) obstáť.

13.1. Zároveň súd poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať na obsah vyjadrenia
žalovaného 1/ k žalobe z 25. júna 2012, keďže skutočnosti uvádzané žalovaným 1/ neboli obsiahnuté
v jeho popieracom prejave. Pozornosti súdu pritom neušlo, že pohľadávka žalobcu vyplývala z
právoplatnéhorozhodnutiaDaňovéhoúraduBratislavaVz8.októbra2010,č.604/260/137913/10/Dans,
pričom tvrdenia žalovaného 1/ v jeho vyjadrení k žalobe sa týkali okolností, ktoré nastali pre vydaním

predmetného rozhodnutia. V prípade, ak bola prihlásená pohľadávka priznaná veriteľovi právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu (v danom prípade rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava V), dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali
pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich

posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (k tomu viď aj rozsudok najvyššieho
súdu z 20. novembra 2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018, ktorý bol publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 53/2019). Z obsahu
rozhodnutia Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans pritom vyplýva,
že úpadca - napriek tomu, že toto rozhodnutie mu bolo doručené dňa 14. októbra 2010 - odvolanie voči

nemu nepodal, a preto žalovaný 1/ nemôže poukazovať na okolnosti, ktoré nastali pred vydaním tohto
rozhodnutia (pred 8. októbrom 2010), keďže tieto mohol preskúmavať výlučne Daňový úrad Bratislava
V, resp. jemu nadriadený odvolací orgán.
13.2. Rovnako tak v rámci svojho rozhodovania súd postrehol, že konanie, ktoré bolo vedené na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011, by nemalo žiadny vplyv na prihlásenú pohľadávku

žalobcu a na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans,
z ktorého predmetná pohľadávka vyplývala. Z obsahu žalovaným 1/ predloženej správnej žaloby z
18. apríla 2011 (ktorou bolo iniciované konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
3S/73/2011) vyplýva, že úpadca ňou napadol rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky z
12. novembra 2010, č. MF/025268/2010-622 a zo 4. februára 2011, č. MF/009762/2011-62, nie však

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans, z ktorého
prihlásená pohľadávka žalobcu (ktorú žalovaný 1/ poprel) vyplývala. Je tak zjavné, že rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č. 604/260/137913/10/Dans nebolo predmetom
posudzovania správnym súdom a ani prípadný úspech žalovaného 1/ v správnom súdnom konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011 by nemal za následok zrušenie

predmetného rozhodnutia, a nedošlo by tak k odpadnutiu právneho dôvodu, z ktorého žalobcom
prihlásená pohľadávka vyplývala. Bez ohľadu na výsledok konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011 by bolo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V z 8. októbra 2010, č.
604/260/137913/10/Dans-zktoréhovyplývaprihlásenápohľadávka-naďalejprávoplatnéavykonateľnéabolobyspôsobilýmpodkladompre„vymáhanie“nárokuvočiúpadcovi(prejejprihlásenieauspokojenie
v konkurznom konaní).
13.3. Len pre úplnosť pritom súd dopĺňa, že žalovaný 1/ bol v správnom súdnom konaní na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011 iniciovanom správnou žalobou úpadcu z 18. apríla 2011
neúspešný, keďže predmetná správna žaloba bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 26. novembra 2019, č. k. 3S/73/2011-326. Rovnako tak bol žalovaný 1/ neúspešný aj v
konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, v konaní o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2019, č. k. 3S/73/2011-326, keďže kasačná sťažnosť

žalovaného 1/ bola ako nedôvodná zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky z 25. apríla 2024, sp. zn. 2Sžfk/48/2020.
13.4. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že incidenčná žaloba žalobcu podaná voči žalovanému 1/
je v celom rozsahu dôvodná.

14. Keďže súd vyhodnotil incidenčnú žalobu (v časti voči žalovanému 1/) ako dôvodnú, rozsudkom určil,

že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu A.M.AXON, spol. s r.o.,
so sídlom Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO: 31 327 184, vedeného na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-3K/13/2011, prihlásená prihláškou č. 10 v sume 2.094,13 eur, ktorá je zapísaná v
zozname pohľadávok pod číslom 52, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky (výrok I.).
14.1. Naopak žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie ako

nedôvodnú zamietol (výrok II.).

15. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 C. s. p.
15.1. Vo vzájomnom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ súd rozhodol tak, že konaní plne úspešnému

žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp.
zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok III.].
15.2. Vo vzájomnom vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ súd rozhodol tak, že konaní plne úspešnému

žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp.
zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok IV.].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).