Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124013330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,

sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 05. novembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B., pre obzvlášť závažný
zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na
§ 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
19.09.2024 sp. zn. 8Tk/1/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a
výrok o náhrade škody.

Obžalovanému :
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D.,
t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice

ukladá

Podľa § 284 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37
písm. m) a § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať )
mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodených:

-C. E. F., G., H. I. J. so sídlom K., L. M. X, IČO: XX XXX XXX
- spoločnosť L. E. so sídlom N. C. X, E. IČO: XX XXX XXX
- F. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., G. X
- E. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX
- A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. P. XX
- Q. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., P. X
- A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., S. XX

- P. T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., J. M. XXX/XX
- T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. D. U. X
- P. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., P. XX

s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 19. septembra 2024 sp. zn. 8Tk/1/2024
obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom D., L. C. XXX/XX, uznal vinným zo skutku

právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tak, že

- v E. na ul. N. C. D. X dňa 07.03.2024 v čase okolo 01.20 hod. v L. S. T. F. na mužskom
lôžkovom oddelení 1. Psychiatrickej kliniky na 4. poschodí v spoločenskej miestnosti

úmyselne založil požiar tým spôsobom, že v „Čistiacej miestnosti" si do plastovej fľaše s
označením „Lipton Green Ice Tea" odlial horľavú kvapalinu na báze etanolu a 2-propanolu /
z prípravku Softasept N/ a touto za doposiaľ presne nezistených okolnosti otvoreným ohňom inicioval
požiar, čím takto v uzavretom priestore spôsobil nekontrolovateľný požiar na uvedenom psychiatrickom
oddelení, kde vtom čase boli hospitalizovaní 12 pacienti a to A. J., F. C., E. N., P. J.,

A. P., Q. R., A. M., V. K., P. T. B., Q. P., A. T., W. J. a prítomnosti zdravotníckeho personálu a to F. J.,
E. H. a P. R., ktorí všetci pacienti museli byť v dôsledku požiaru evakuovaní spolu aj s
ostatnými pacientmi hospitalizovanými na iných oddeleniach nemocnice, čím takto poškodenému L. S.
T. F. E. so sídlom N. C. X, E., IČO: XX XXX XXX, bola spôsobená škoda poškodením stavby vo výške
433.424,-€, poškodením elektronických predmetov vo výške 25.164,42 €, poškodením zariadenia vo

výške 22.848,09 €, znehodnotením liekov vo výške 1.237,03 € a škoda vo výške 4.289,17 € za vykonané
revízie na zdravotníckych zariadeniach nachádzajúcich sa na oddelení v čase požiaru a poškodením
osobnýchvecihospitalizovanýchpacientovapersonáluvzniklaškodapoškodeným:A.M.vovýške166,-
€, E. N. vo výške 144,65 €, P. T. B. vo výške 117,45 €, F. C. vo výške 67,53 €, W. J. vo výške 327,-€ a P.
R. vo výške 13,50 €, pričom poškodení: W. J., P. R., A. P. a Q. R. utrpeli intoxikáciu oxidom uhoľnatým

ľahkého stupňa s dobou liečby do 7 dní, poškodený Q. P. utrpel intoxikáciu oxidom uhoľnatým ľahkého
stupňa a inhalačné poškodenie horných dýchacích ciest splodinami horenia s dobou liečby do 15 dní a
poškodený F. C. utrpel intoxikáciu oxidom uhoľnatým ľahkého stupňa, inhalačné poškodenie horných i
dolných dýchacích ciest stredného stupňa a tepelné poškodenie spojoviek a rohoviek očí s dobou liečby
do 9 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 284 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného
zákona) § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona sa pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody pre mladistvých.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:
- spoločnosti E. F., G., H. I. J. so sídlom K., ul. M. X, I.: XX XXX XXX, škodu vo výške 167 798,84 Eur,

- spoločnosti L. E. so sídlom N. C. X, E. IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 319,163,87 Eur,
- F. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., G. X škodu vo výške 3 070,53 Eur,
- E. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX škodu vo výške 144,65 Eur,
- A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. P. XX škodu vo výške 715 Eur,
- Q. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., P. X škodu vo výške 426 Eur,

- A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., S. XX škodu vo výške 166 Eur,
- P. T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., J. M. XXX/XX škodu vo výške 117,45 Eur,
- T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. D. U. X škodu vo výške 527 Eur,
- P. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., P. XX škodu vo výške 442,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napádaný rozsudok je v časti výroku o treste ako aj o
náhrade škody nezákonný a tiež aj nepreskúmateľný, nakoľko zo strany súdu nedošlo k vyhodnoteniu

argumentácie obhajoby učinenej na hlavnom pojednávaní.S poukazom na ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prvá veta uložený trest odňatia slobody vo výmere 40
mesiacov považuje za neprimerane prísny a zároveň nereflektujúci zásadné skutkové okolnosti, ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Konkrétne obhajoba poukázala na voľný prístup k horľavine na psychiatrickom oddelení v nemocnici,
kde sú hospitalizované osoby s rôznymi diagnózami. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že miestnosť,
kde bola umiestnená dezinfekcia bola neuzamknutá, do tejto miestnosti sa dalo dostať bez prekonávania
akejkoľvek prekážky a to len posunutím dverí, čo nemožno považovať za dostatočné preventívne

správanie sa personálu nemocnice. Evidentne v danom prípade došlo k zlyhaniu personálu nemocnice,
ktorý umožnil, aby hospitalizovaný pacient na psychiatrii vedel voľne disponovať s horľavinou. Ide o
zásadnútrestnoprávnupríčinu,ktorávstúpiladopríčinnéhopriebehuaprispelaknásledku,ktorývznikol.

Ďalšia okolnosť, na ktorú nebolo prihliadané pri ukladaní trestu bola motivácia obžalovaného, ktorý
v skutočnosti len chcel ujsť z nemocnice, pričom nechcel nikoho ohroziť, či zraniť, avšak jeho mladícka

nerozvážnosť a nedovŕšený psychický vývoj ho limitovali v uvedomení si, aké fatálne následky by jeho
konanie mohlo mať. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že po jeho zadržaní malo byť bezodkladne
kontaktované W. X. H. T., kde mu bola nariadená ústavná starostlivosť. Mal byť okamžite eskortovaný,
či dodaný do tohto reedukačného zariadenia, a nie na psychiatrické oddelenie.

Napokon súd nezohľadnil ani to, že v prípade obžalovaného ide o absolútne systémové zlyhanie vo
výchove a práci s jeho osobou ako dieťaťom. V súčasnosti má 16 rokov, avšak z dôkazov vykonaných na
hlavnompojednávanívyplýva,ženemáskúsenostismilujúcourodinouastabilnýmrodinnýmprostredím.
Jeho rodičia o neho dlhodobo nemajú záujem, rodičov nevidel dlhé roky. Od 12 rokov je v „systéme
ústavnej starostlivosti“, kde bol v Ružomberku, Dedinkách - Mlynkoch a tiež aj Veľkých Levároch.

Nikdy neboli riešené problémy v jeho správaní tak, aby bol schopný viesť riadny život. Na tomto svete
je prakticky sám a nikoho nemá. Ide o extrémnu chybu systému zanedbávajúceho výchovu detí, čo
následne môže viesť aj k neprípustným formám správania a kriminalite.

Obhajoba je toho názoru, že tieto dôvody svedčiace najmä o spoluzavinení stíhaného skutku, súd pri

rozhodovaní nevzal do úvahy a uložil mu neprimerane prísny trest.
Nemožno sa tiež stotožniť s tým, že došlo k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu (ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona), ako vyplýva z výroku a odôvodnenia napádaného rozsudku.
Podľa ust. § 117 ods. 1 Trestného zákona bol trest uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby
pre mladistvých (24 mesiacov - 84 mesiacov), nakoľko horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie

prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 40 mesiacov, teda evidentne k aplikácii § 39 ods. 5 Trestného zákona nemohlo dôjsť,
nakoľko ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby by znamenalo uloženie trestu kratšieho ako
24 mesiacov.

Je tiež toho názoru, že mu mala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Trestného
zákona, keďže učineným vyhlásením o vine napomohol pri objasňovaní trestnej činnosti. Čo možno
považovať za väčšie napomáhanie k objasňovaniu trestnej činnosti ako učinenie vyhlásenia o vine, kde
sa dokazovanie následne limituje len na výrok o treste, ochrannom opatrení, či náhrade škody.

Vyššie prezentované skutočnosti o spoluzavinení možno považovať za esenciálne aj vo vzťahu k
výroku o náhrade škody. Súd sa vôbec nevenoval spoluzavineniu personálu nemocnice, ktorý tiež
prispel k vzniku škody. Opätovne je vhodné poukázať na to, že miestnosť, kde bola umiestnená
dezinfekcia (horľavina) bola neuzamknutá a prakticky prístupná každému hospitalizovanému pacientovi,
ktorý sa pohyboval po nemocničnom oddelení. Ide o zásadnú trestnoprávnu príčinu, tak ako aj jeho

konanie možno považovať za zásadnú trestnoprávnu príčinu. Do akej miery bola škoda spoluzavinená
personálom nemocnice však nebolo predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní, a preto výrok
o náhrade škody nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti bolo žiaduce odkázať
poškodených s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie, kde by bolo dokazovaním možné
ustáliť mieru zavinenia, a tým aj samotný podiel na vzniknutej škode. Napriek tomu, že škoda je popisom

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je znakom stíhaného trestného činu a nepodmieňuje stíhanie
podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, a preto je možný postup podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného
poriadku.Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 321
ods. 1 písm. b), d) e) a f) Trestného poriadku zrušil napádaný rozsudok (v časti výroku o treste a náhrade
škody) a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým mu uloží

trest na dolnej hranici, resp. pod dolnou hranicou trestnej sadzby a poškodených odkáže s nárokom na
náhradu škody na civilné sporové konanie.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Preskúmanímspisovéhomateriáluapodanéhoodvolaniamáodvolacísúdzato,žemestskýsúdvykonal
v dostatočnom rozsahu zákonné dokazovanie zamerané na náležité objasnenie všetkých skutočností,
relevantných pre uloženie zákonného trestu, na základe ktorého potom aj zistil správny skutkový stav
vo vzťahu k obžalovanému, tieto skutkové zistenia mestský súd aj správne vyhodnotil a následne aj
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v súlade so zásadami ukladania trestov pre mladistvých.

Mestský súd pred vyslovením konkrétnej výmery trestu venoval svoju pozornosť aj správnemu ustáleniu
poľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Súdprvéhostupňapreduloženímtrestuposúdilvšetkykritéria §
97 ods. 1 a ods. 3 Tr. zák. a všetky ďalšie zásady ukladania trestov tak, ako ich zakotvuje Trestný zákon.
Jediným pochybením súdu pri ukladaní trestu však bolo, že mestský súd nezohľadnil skutočnosť, že
pri mladistvých páchateľoch, po úprave trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák., horná hranica

zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva
roky. Aplikácia § 39 Tr. zák. by potom mala svoje odôvodnenie len v prípade, ak by sa mal ukladať
trest pod túto maximálnu dolnú hranicu trestnej sadzby, tak ako to správne uviedla obhajoba vo svojom
odvolaní. Keďže vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti a ani pomery
obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., nemalo použite ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. žiadne

opodstatnenie.
S argumentáciou obhajoby sa odvolací súd stotožnil aj vo vzťahu k výroku o náhrade škody. V prvom
rade je potrebné uviesť, že ide o mladistvého páchateľa, u ktorého sa povinnosť na náhradu škody
musí posudzovať cez ďalšie kritéria, najmä však cez posúdenie do akej miery zákonný zástupca,
resp. osoby, do starostlivosti ktorých bol obžalovaný zverený zákonom či rozhodnutím súdu osoby,

zanedbali svoju povinnosť výkonu dohľadu nad správaním mladistvého. Uvedené si vyžaduje vykonanie
ďalšieho dokazovania, ktoré v prípade väzobného stíhania mladistvého páchateľa skutočne presahuje
potreby trestného konania a bolo by nevyhnutne spojené s predlžovaním trestného stíhania, a teda aj
pobytu mladistvého v ústave na výkon väzby. Z tohto pohľadu sa názor obhajoby o potrebe odkázania
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces, javí ako plne odôvodnený.

Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej sa namieta v podstate nezohľadnenie voľnej dostupnosti
horľavín na oddelení nemocnice, motivácie konania obžalovaného a doterajšej nedostatočnej výchovy
obžalovaného zo strany štátu pri ukladaní trestu, s touto sa odvolací súd nestotožnil v tom zmysle,
že zohľadnením uvedených výhrad sa preskúmavaný trest javí ako neprimerane prísny. Podrobnejšie
k uvedeným výhradám zaujme súd svoj postoj pri odôvodňovaní novo uloženého trestu.

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné. Ukladanie trestu obžalovanému bolo v súlade so zákonom prakticky až na aplikáciu § 39 ods.
5 Tr. zák. Použitie uvedeného ustanovenia nebolo ani potrebné a ani nebolo podložené výsledkami
vykonaného odkazovania. Preto súd zrušil výrok o treste a keďže mestský súd v tomto smere vykonal
dostatočné dokazovanie a náležite objasnil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie,

mohol odvolací súd sám rozhodnúť o uložení trestu bez toho, aby bolo potrebné vec vracať na nové
rozhodnutie.
Zároveňsúdrozhodolajozrušenívýrokuonáhradeškodyasámrozhodoloodkázanípoškodenýchsich
nárokmi na civilný proces, nakoľko vyslovenie tohto výroku nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má aj odvolací súd za preukázané, že poškodená

spoločnosťE. F.G..H.I.J.,sosídlomK.,M.X,IČO:XXXXXXXXsiuplatnilaškoduvovýške 167.798,84
Eur (č.l. 434-453 spisu).
Poškodená spoločnosť L. E., so sídlom E., N. C. X, IČO: XX XXX XXX si uplatnila škodu vo výške
319,163,87 Eur (č.l. 323-342 spisu).
Poškodený F. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., G. X si uplatnil škodu vo výške 3 070,53 Eur. (č.l.

119-137 spisu).
Poškodený E. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX si uplatnil škodu vo výške 144,65 Eur (č.l.
138-156 spisu).Poškodený A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., P. XX si uplatnil škodu vo výške 715 Eur (č.l.
176-194 spisu).
Poškodený Q. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., P. X si uplatnil škodu vo výške 426 Eur (č.l. 195-213

spisu).
Poškodený A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., S. XX si uplatnil škodu vo výške 166 Eur (č.l.
214-232 spisu).
Poškodený P. T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., J. M. XXX/X si uplatnil škodu vo výške 117,45
Eur (č.l. 252-261 spisu).

Poškodený T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. D. U. X, adresa na doručovanie písomností E.,
L. XX si uplatnil škodu vo výške 854 Eur (č.l. 388-407 spisu).
Poškodený P. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., P. XX, adresa na doručovanie písomností E., Y. X
si uplatnil škodu vo výške 442,50 Eur (č.l. 414-433 spisu).

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam (č.l. 890 spisu).

Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že mladistvý obžalovaný bol vedený ako záškolák, dopúšťal sa
protiprávneho konania, bol vedený u pedopsychiatra. Vzhľadom na pretrvávajúce výchovné problémy,
nerešpektovanie autorít, páchanie priestupkov ešte v čase, keď nebol trestne zodpovedný, úteky z
rodinného prostredia, bolo nutné vykonať odbornú diagnostiku s cieľom zamedziť a zmierniť negatívne

správanie obžalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 11P/141/2022 bola obžalovanému nariadená ústavná
starostlivosť v Reedukačnom centre Veľké Leváre (č.l. 911 spisu).

ZosprávyReedukačnéhocentraVeľkéLeváre vyplýva,že mladistvýobvinenýsadopúšťaopakovaných
útekov z reedukačného centra, je nesebakritický, nerešpektuje autority, má agresívne správanie,
odmieta vykonávanie nariadených činností, negatívne ovplyvňuje deti umiestnené v centre. Po
upozornení na nevhodné správanie sa smeje, je arogantný a povýšenecký (č.l. 898-899 spisu).

Z obce Čaňa obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný (č.l. 894 spisu).

Obžalovaný mladistvý má záznam v registri trestov, naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného súdu
Trebišov sp. zn. 1T/7/2023 zo dňa 13.4.2023, pre prečin porušovania domovej slobody, za čo mu bol
uložený trest odňatia vo výmere štyroch mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu vo výmere dvanásť mesiacov. Na základe toho súd konštatuje, že predmetného
skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a keďže
ide o úmyselný trestný čin, v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. bolo nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest
odňatia slobody.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
97 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali

protiprávnym činom.

Priznanie sa obžalovaného už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom k spáchaniu trestného
činu a jeho úprimné oľutovanie vyhodnotil súd podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, ako poľahčujúcu okolnosť.
Ako priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný bol už za trestný

čin odsúdený podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Návrhu obhajoby priznať obžalovanému aj poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal súdu a orgánom činným v trestnom
konaní pri objasňovaní veci tým, že sa od počiatku priznával k spáchaniu trestného činu, nebolo možné
vyhovieť, nakoľko v súlade s judikovanou praxou na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžadujenielen priznanie, ale aj určitý aktívnejší prístup zo strany obžalovaného ku vyšetrovaniu, ktorou páchateľ
pomáha odhaliť ďalšie dôkazy o svojej trestnej činnosti a jej rozsahu, čím citeľným spôsobom umožňuje
rýchle objasnenie jeho trestnej veci. V posudzovanej veci, podľa názoru súdu nejde o takýto prípad,

a preto nebolo možné sa stotožniť s touto časťou odvolania.

Zohľadniac uvedený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného mladistvého,
postupujúc podľa § 117 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na vyhlásenie obžalovaného a jeho
mieru narušenia, ktorá vyplýva zo správ prečítaných na hlavnom pojednávaní, súd uložil trest vo výmere

40 mesiacov nepodmienečne.

Aniodvolacísúdsanestotožnilsdôvodmiobhajobyaanisargumentáciouuvedenouvodvolaní.Konanie
obžalovaného predstavovalo vážne a bezprostredné ohrozenie životov a zdravia ľudí, ako aj majetku,
obžalovanýmáproblémysriadnymsprávanímaanišpecializovanývýchovnýprístupnezabránilgradácii
závažnosti jeho protispoločenského správania. Dokonca ani hrozba nepodmienečného trestu odňatia

slobody neodradila obžalovaného od spáchania predmetného trestného činu. Uvedené vedie súd
k záveru, že je nevyhnutné prikročiť k uloženiu prísnejšieho trestu, a to v podobe nepodmienečného
trestu odňatia slobody v strede trestnej sadzby, aby sa tak podchytilo negatívne smerovanie
obžalovaného v jeho živote a správaní, aby po dostatočne dlhý čas bol vystavený výchovnému
pôsobeniu a zároveň, aby sa dôsledne ochránili ohrozené spoločenské vzťahy.

K určeniu spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd na základe § 117 odsek 4 Trestného
zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Odvolací súd prihliadol aj na správne zistenie samosudkyne, že mladistvý obžalovaný bol v čase

spáchania skutky trestne zodpovedný, konanie vyvolal úmyselne, keďže cieľom samotného podpálenia
oddelenia bol jeho plán ujsť za jeho priateľkou.

Súd je presvedčený, že takto uložený trest je adekvátny, dostatočný a akceptuje aj všetky kritéria pre
ukladanie trestov, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti, predošlý život obžalovaného (pred spáchaním

skutku, súčasné osobné pomery), možnosť jeho nápravy, okolnosti prípadu a plní nielen výchovnú
funkciu smerom k obžalovanému, ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti a možno dôvodne
očakávať, že bude akceptovateľný i spoločnosťou, ako trest primerane vystihujúci aj morálne odsúdenie
páchateľa.
Pokiaľ ide o námietky tvoriace obsah podaného odvolania, týmito sa súd zaoberal a vyhodnocoval,

pričom dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú uloženie miernejšieho trestu, než bol pôvodne uložený
mestským súdom, a to aj napriek tomu, že aj podľa názoru krajského súdu, zohľadnením všetkých
okolností prípadu zabezpečenie horľavín bolo trestuhodne nedostatočné. Práve túto dostupnosť
k horľavinám kvalifikuje súd ako významnú príčinu, resp. podmienku, ktorá umožnila alebo spoločne
s konaním obžalovaného spolupôsobila v rozvíjajúcom sa príčinnom vzťahu ku vzniku trestnoprávneho

následku. Avšak aj s prihliadnutím na túto podmienku, ktorá bezpochybne v podstatnej miere umožnila
obžalovanému spáchať daný trestný čin, je ukladaný trest primeraný. Ani motivácia obžalovaného
a jeho primárny zámer utiecť, či priznanie a ľútosť, nepresvedčili súd o možnosti uloženia miernejšieho
trestu. Doterajší život obžalovaného rozhodne nebol ideálny, avšak štát poskytol obžalovanému také
podmienky na jeho výchovu, aké bol schopný. Určite aj v tomto smere je možné stále robiť viac, avšak

ani tie spôsoby ústavnej výchovy, ktoré boli obžalovanému poskytnuté, nedostatok riadnej rodinnej
výchovy a citová nedostatočnosť v živote obžalovaného neospravedlňujú páchanie takejto závažnej
trestnej činnosti.
Ako už bolo uvedené vyššie, poškodení sa do konania riadne pripojili a včas uplatnili svoje nároky na
náhradu škody. Spáchanie trestného činu mladistvým, ako aj otázka miery pochybenia zo strany ďalších

osôb pri zabezpečení nebezpečných látok na oddelení nemocnice sú skutočnosti, ktoré si vyžadujú
vykonávanie ďalšieho dokazovania za účelom náležitého posúdenia zodpovednosti za vzniknuté škody.
Potreba ďalšieho dokazovania v tomto procesnom štádiu už presahuje potreby trestného stíhania
a nedôvodne by predlžovalo konanie. Preto súd tak, ako je obvyklé v iných obdobných prípadoch,
odkázal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.