Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417011401
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5417011401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.

Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 5. novembra 2024 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.
zn. 2T/49/2017 z 10.12.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.
zn. 2T/49/2017 z 10.12.2019.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 3.11.2015 po vzájomnej dohode s ďalšou osobou uzatvoril ako spoludlžník v pobočke banky D. D.,
E. v Dolnom Kubíne Zmluvu o splátkovom úvere č. 5079564310, na základe ktorej bol obžalovanému
a ďalšej osobe poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
20000,-eursúrokomvovýške12,40%ročne,ktorýsaobžalovanýakospoludlžníkzaviazalsplatiťv108
splátkach po 323,53 eur mesačne, pričom túto zmluvu uzavrel potom ako v tej istej pobočke podpísala
druhá osoba dňa 2.11.2015 žiadosť o úver a obžalovaný pristúpenie k žiadosti o úver, v ktorých uviedli
nepravdivé údaje o svojom zamestnaní, jeho dĺžke a forme a poskytovanej mzde a k uzavretiu zmluvy
predložili nepravdivé potvrdenia o príjme, a to obžalovaný od zamestnávateľa ENPRAG spol. s r.o.,

Česká republika a druhá osoba
od zamestnávateľa DISPLAY-s s.r.o., Česká republika, falošné výpisy z účtov, na ktoré im mala byť
vyplácaná mzda, a falošné výplatné pásky o vyplatenej mzde a takto konali, hoci vedeli, že úver nebudú
riadne splácať, pretože neboli u týchto zamestnávateľov nikdy zamestnaní, nemali žiadny pravidelný
mesačný príjem a následne neuhradili žiadnu splátku úveru a takto poskytnuté finančné prostriedky si
rozdelili tak, že obžalovaný si ponechal časť úveru vo výške 8 840,- eur a druhá osoba sumu 11 160,-
eur, čím banke D. D., E., IČO: 00 151 653, spôsobili škodu vo výške 20 000,- eur,

t e d a

spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,

t ý m s p á c h a lprečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 (ďalej len „Tr.

zák.“) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú banku D. D., E., C. XX, F., IČO: 00 151 653, s jej
nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/49/2017 z 10.12.2019 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 3.11.2015 po vzájomnej dohode s ďalšou osobou uzatvoril ako spoludlžník v pobočke banky D. D.,
E. v Dolnom Kubíne Zmluvu o splátkovom úvere č. 5079564310, na základe ktorej bol obžalovanému

a ďalšej osobe poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
20000,-eursúrokomvovýške12,40%ročne,ktorýsaobžalovanýakospoludlžníkzaviazalsplatiťv108
splátkach po 323,53 eur mesačne, pričom túto zmluvu uzavrel potom ako v tej istej pobočke podpísala
druhá osoba dňa 2.11.2015 žiadosť o úver a obžalovaný pristúpenie k žiadosti o úver, v ktorých uviedli
nepravdivé údaje o svojom zamestnaní, jeho dĺžke a forme a poskytovanej mzde a k uzavretiu zmluvy

predložili nepravdivé potvrdenia o príjme, a to obžalovaný od zamestnávateľa ENPRAG spol. s r.o.,
Česká republika a druhá osoba
od zamestnávateľa DISPLAY-s s.r.o., Česká republika, falošné výpisy z účtov, na ktoré im mala byť
vyplácaná mzda, a falošné výplatné pásky o vyplatenej mzde a takto konali, hoci vedeli, že úver nebudú
riadne splácať, pretože neboli u týchto zamestnávateľov nikdy zamestnaní, nemali žiadny pravidelný

mesačný príjem a následne neuhradili žiadnu splátku úveru a takto poskytnuté finančné prostriedky si
rozdelili tak, že obžalovaný si ponechal časť úveru vo výške 8 840,- eur a druhá osoba sumu 11 160,-
eur, čím banke D. D., E., IČO: 00 151 653, spôsobili škodu vo výške 22 383,47 eur.

Za to súd obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zák. uložil trest

odňatia slobody vo výmere 78 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú banku D. D., E., C. XX, F., IČO: 00 151 653, odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 10.12.2019 vyplýva, že prokurátor a obhajkyňa
obžalovaného (voči ktorému prebiehalo konanie ako voči ušlému) sa nevyjadrili po vyhlásení rozsudku
k opravnému prostriedku. Dňa 23.12.2019 bolo doručené súdu odvolanie ustanovenej obhajkyne
obžalovaného (podané na pošte dňa 20.12.2019), ktoré je
na č.l. 383-384 súdneho spisu, a to voči všetkým výrokom rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa

30.1.2020 predložila súdu písomné odôvodnenie odvolania do výrokov o vine a treste (na č.l. 397-399
súdneho spisu) s tým, že odvolanie do škody vzala čiastočne späť (podanie na č.l. 385 súdneho spisu).

Z podstatnej argumentácie ustanovenej obhajkyne vyplýva, že z vykonaného dokazovania (s poukazom
na výpovede obžalovaného A. B. a svedka G. A.) vyplýva, že u obžalovaného B. absentuje subjektívna

stránka trestného činu, t.j. chýba úmysel spoločným konaním uviesť poškodeného do omylu v otázkesplnenia podmienok na poskytnutie úveru, ako aj úmysel spôsobiť škodu a obohatiť sa na úkor
poškodeného.

Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu (dňa 13.1.2020)
bol obžalovaný A. B. zatknutý v Anglicku na základe EZR vydaného Okresným súdom Námestovo
v iných trestných veciach obžalovaného (sp. zn. 6T/82/2011 a sp. zn. 6T/107/2011). Z tohto dôvodu bola
vec vrátená okresnému súdu, ktorý mal preskúmať, či naďalej trvajú dôvody pre konanie proti ušlému.
Ak odpadli dôvody pre konanie proti ušlému, mal vydať opatrenie v tomto smere a doručiť rozsudok

obžalovanému. Rozsudok sa podarilo obžalovanému doručiť dňa 1.5.2021. Súdu bola doručená plná
moc udelená JUDr. Márii Vevurkovej (najskôr udelená sestrou obžalovaného, neskôr obžalovaným),
ktorá v mene obžalovaného podala voči rozsudku odvolanie (podanie doručené súdu dňa 27.4.2021
na č.l. 479-487 a podanie doručené súdu dňa 5.5.2021 na č.l. 492-500 súdneho spisu). Konajúci
súd opatrením z 21.6.2021 zrušil konanie proti ušlému ako aj opatrenie ustanovenej obhajkyni. Po
opätovnom predložení veci krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného jeho obhajkyňa oznámila, že obžalovaný trvá
naosobnejúčastinaverejnomzasadnutí,vktorejmubrániobjektívnaprekážka–neukončenévydávacie
konanievAnglickusuloženýmzákazomopustiťkrajinu(vtejtosúvislostiboliopakovanezrušenétermíny
verejných zasadnutí). Následne krajský súd vrátil vec bez rozhodnutia okresnému súdu za účelom
vykonania úkonov k zásade špeciality, nakoľko táto vytvorila prekážku na rozhodnutie. Obžalovaný

sa nevzdal uplatnenia zásady špeciality, preto okresný súd žiadal o dodatočný súhlas vydávací orgán
s vykonaním trestného konania, pre ktoré nebol obžalovaný vydaný, ktorý je súčasťou spisu na č.l.
732-733. V čase rozhodovania krajského súdu o odvolaní obžalovaného, tento mal vykonané tresty
odňatia slobody, pre ktoré bol zatknutý. Trest odňatia slobody vykonal dňa 19.3.2024.

Z podstatných dôvodov odvolania obžalovaného A. B. vyplýva, že rozsudok okresného súdu považuje
za nesprávny. Súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s obhajobou obžalovaného, nesprávne
vyhodnotil skutkový stav a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho napadnutý
rozsudok nezodpovedá stavu veci a zákonu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa
skutku dopustil. Obžalovaný od počiatku trestného stíhania jednoznačne popiera spáchanie skutku.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný nekonal ako žiadateľ o úver a na poskytnutí
úveru nemal žiadny záujem. Nebol preukázaný jeho priamy či nepriamy úmysel spáchať trestný čin.
Žiadosť o úver bola realizovaná G. A. a obžalovaný bol požiadaný, aby bol ručiteľ. G. A. ubezpečil
obžalovaného, že všetko spojené so žiadosťou o úver a listín vyžadujúcich bankou zabezpečí on,
obžalovaný sa nemal starať o nič. Obžalovaný nemal žiadnu vedomosť (pretože nikdy predtým v banke

o úver nežiadal), že by sa uvedeným konaním mohol dopustiť trestného činu. Evidentne bol G. A. využitý
na spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný nečítal žiadnu listinu predloženú G. A., nepokladal to za
potrebné, keďže nežiadal o úver, mal za to, že ide o formálnu záležitosť – ručiteľstvo. Nemal vedomosť
o tom, že predkladané listiny sú falošné. Osobu G. A. pozná zbežne, nevedel, že ide o závadovú
osobu. Chcel mu len ľudsky pomôcť, obžalovaný privolil a po žiadosti A. išiel s ním do banky. Pred

bankou mu podstrčil papiere a na pokyn A. ich predložil v banke. Súd vyhodnotil skutkový stav v jeho
neprospech. Vyhodnotenie výpovede G. A. ako nehodnovernej považuje za nesprávne. Výpoveď A.
potvrdzuje tvrdenia obžalovaného. Predtým ako sa s A. dohodol o uzatvorení zmluvy, bol v zlej finančnej
situácii a tento sa ho spýtal, či by nemal záujem o pôžičku. A. ho ubezpečil, že nie je prekážkou,
že je nezamestnaný, on potrebuje ručiteľa, že sa o to nemá starať, že len podpíše papiere v banke

a dostane úver. A. pre neho prišiel domov, spolu išli do banky, tam mu dal nejaké papiere a povedal
mu, že ich má predložiť spolu s občianskym preukazom a kartičkou poistenca. Následne poukázal
na obsah výpovede G. A., ktorá potvrdzuje nevinu obžalovaného na páchaní tejto trestnej činnosti.
V danej veci absentuje subjektívna stránka zločinu. Vedomosť obžalovaného spočívala v tom, že o úver
žiada iná osoba, on má byť ručiteľ, obžalovaný nemal vedomosť o tom, že má byť posudzovanou

osobou v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru, čomu nasvedčuje aj to, že opakovane
uvádzal A., že je nezamestnaný. Práve zo svedeckej výpovede A. je namieste prijať záver, že skutočne
obžalovaný nekonal v úmysle spáchať úverový podvod. Jeho úmysel neukrátiť poškodenú preukazuje
aj komunikácia s A., keď po tom, čo sa dozvedel, že úver sa nespláca, ho bezodkladne kontaktoval
a dožadoval sa od neho vysvetlenia. A. tiež opakovane ubezpečoval obžalovaného, že má finančné

prostriedky na jeho splácanie. Naopak, on bol uvedený do omylu zo strany A.. Nemal vedomosť, že A.
opakovane žiada o úvery tým, že využíval neznalosť a dôveru tretích osôb a pomocou zamestnankyne
banky mu boli tieto poskytované. Preto je namieste sa zaoberať aj spoluzodpovednosťou poškodenej.
Poškodená si pri majetkovej dispozícii nepočínala a nekonala dňa 3.11.2015 tak, aby eliminovalaprípadnéškodynasvojommajetku.Tútoskutočnosťsúdnezohľadnilanipritreste–akookolnosťprípadu
– výraznú a preukázanú spoluprácu A. so zamestnankyňou poškodenej a postup podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. Nie je zrejmé, akým spôsobom poškodená preverila obžalovaného ako žiadateľa o úver. Inštitúcie

ako banky nepochybne majú a aj v roku 2015 disponovali databázami žiadateľov o úver, kde si mohli
osobu G. A. preveriť, a to pri zachovaní obvyklej bežnej miery opatrnosti. Vzhľadom na celkové okolnosti
prípadu možno konštatovať, že nebola uvedená do omylu len banka - poškodená, ale aj obžalovaný.
Účasť obžalovaného na skutku je sporná, konal výlučne pod vplyvom A., ktorý ho ubezpečoval, že
všetko je v poriadku. Len samotná skutočnosť, že G. A. bol za predmetný trestný čin odsúdený, nie je

sama osebe dôvodom na prijatie záveru, že výpoveď tohto svedka je nehodnoverná, keďže iné dôkazy
tomu nenasvedčujú. U svedka nebola preukázaná žiadna motivácia, aby svoju výpoveď činil účelovo
v prospech obžalovaného. Táto výpoveď bola vykonaná zákonným spôsobom, po poučení podľa § 130
Tr. por. a nič nenasvedčovalo tomu, že by vypovedal nepravdivo. Poukazuje aj
na nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 4, kde sa uvádza, že deklarovaný mesačný
príjem obžalovaného mal byť vo výške 322 000,- Kč. Na konanie proti obžalovanému ako proti ušlému

neboli splnené podmienky minimálne od 15.1.2020.
V ďalšej časti obhajoba poukázala na neprimerane prísny uložený trest a domáhala sa procesného
postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, ktoré vyplývajú z výpovede
svedka A., ktorý poprel účasť obžalovaného na spáchaní skutku, obžalovaný nečítal listiny, tieto mu pred
bankou podstrčil A., nevedel, ako prebieha proces schvaľovania úveru, teda bol využitý na spáchanie

skutku. V súvislosti s neprimerane uloženým trestom poukázal na zásady ukladania trestu. Obžalovaný
poukazuje na dobu od spáchania predmetného skutku a v čase jeho spáchania mal 22 rokov.
Odvtedy obžalovaný vedie riadny život a je nepravdepodobné, že by pokračoval v predmetnej trestnej
činnosti. Na zabezpečenie prevýchovy páchateľa by postačoval nepochybne aj trest kratšieho trvania.
Ďalej akcentuje na požiadavku primeranosti trestu, princíp proporcionality, požiadavku zachovania

spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp.
požiadavku proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, ako aj skutočnosť, že
zákonodarca ponecháva dostatočný priestor súdu na individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho
prípadu. Individualizácia trestu je prostriedkom na dosiahnutie primeranosti trestu. Zo zásady humanity
trestu vyplýva aj princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu.

Vzhľadom
na účel trestu je dobré, ak uložený trest považuje páchateľ za spravodlivý a adekvátny. Trest pre
obžalovaného v trvaní 6,5 roka takým trestom nie je. Neprimeraný trest je negáciou práva. Uložený trest
má byť primeraný aj výške škody, ktorú páchateľ spôsobil trestným činom. V tomto smere poukázal na
spotrebiteľský úver vo výške 20 000,- eur, pričom celková čiastka nesplateného úveru spolu s úrokmi

sa vyšplhala na 35 000,- eur. Trest nemôže byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností
vyplývajúcich z výpovede svedka G. A.. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom
k dosiahnutiu prevýchovy páchateľa. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd
prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu a bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní
o treste. Uložený trest súdom, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, nemožno považovať ani za

primeraný,anizaspravodlivý.Spoukazomnauvedenéodvolateľžiada,abykrajskýsúdpodľa§321ods.
1písm.b),c),d),e)Tr.por.napadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a sám obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa
§ 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obžalovaného (na č.l. 505 súdneho spisu) vyplýva, že rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý. K skutkovým zisteniam, vykonanému dokazovaniu
ajehovyhodnoteniupoukázalnavyjadreniez12.2.2020(nač.l.406súdnehospisu,poznámkakrajského
súdu). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný A. B. svojím aktívnym konaním prispel

k dokonaniu trestného činu, na jeho spáchaní sa aktívne podieľal od momentu, kedy ho odsúdený G.
A. požiadal o pomoc. Bez osoby obžalovaného A. B. by k poskytnutiu pôžičky nedošlo. Bez ohľadu na
tvrdenia obhajoby je jednoznačné, že obžalovaný si časť peňazí ponechal a použil pre svoju vlastnú
potrebu. Jeho úmyslom nikdy nebolo úver splácať, čo vyplýva aj z jeho ďalšieho správania sa, pričom
mu nič nebránilo, aby tak urobil. Svojím konaním tak naplnil všetky znaky stíhaného trestného činu.

Výpoveď G. A. súd vyhodnotil správne, vzhľadom na osobu tohto svedka. Táto môže byť formou odmeny
za konanie obžalovaného A. B.. Svedok A. popisuje skutkové okolnosti v rozpore s listinnými dôkazmi
(podpisovanie tlačív, návšteva banky), v rozpore s výpoveďou zástupkyne poškodeného uviedol, že
peniaze B. poslal za to, že tam bol ako spoludlžník. Tento svedok priamo potvrdzuje tvrdenie obžalobyo tom, že trestný čin bol spáchaný spoločným konaním G. A. a A. B.. Obžalovanému bol uložený trest v
zákonnom rozsahu, zohľadňujúc § 38 ods. 5 Tr. zák., na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Ohľadom konania proti ušlému prokurátor uviedol, že v čase vyhlásenia rozsudku nebolo miesto pobytu

obžalovaného známe. Odvolanie obhajkyne JUDr. M. Vevurkovej tak bolo podané po uplynutí lehoty
stanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por. (lehota na podanie odvolania uplynula 27.12.2019, preto navrhol
odvolanie obhajkyne obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odmietnuť ako podané oneskorene.

V replike obžalovaného k vyjadreniu prokurátora (na č.l. 511-512 súdneho spisu) obhajkyňa poukazuje

na moment odpadnutia dôvodu viesť trestné konanie proti obžalovanému ako proti ušlému s poukazom
na úradný záznam z 15.1.2020, kedy mal súd preukázané zatknutie obžalovaného na základe EZR
vydaného Okresným súdom v Námestove v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6T/107/2011. Prvostupňový
súd doručil obžalovanému riadne rozsudok. Ak proti nemu následne obžalovaný podal odvolanie,
je potrebné takéto odvolanie považovať za odvolanie podané včas. Lehota na podanie odvolania
v prospech obžalovaného začala plynúť odo dňa 1.5.2021 (najneskoršie doručenie rozsudku v zmysle

§ 309 ods. 2 T.r por.) a uplynula dňom 16.5.2021. Vzhľadom na uvedené je obžalovaný toho názoru, že
jeho odvolanie zo dňa 5.5.2021 bolo podané včas.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané po splnení zákonných podmienok
v neprítomnosti obžalovaného (písomný súhlas s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti)

a zástupkyne poškodeného. Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že odvolanie obžalovaného
v otázke viny považuje za nedôvodné. V súlade s návrhom obhajoby navrhol krajskému súdu,
aby reflektoval na zmenu zákona a uložil obžalovanému zákonný, primeraný nepodmienečný trest
odňatia slobody. Obhajkyňa navrhla vyhovieť odvolaniu obžalovaného, zrušiť rozsudok okresného súdu
a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. Alternatívne, pokiaľ bude mať

krajský súd názor, že výrok o vine zodpovedá stavu veci a zákonu, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a uložiť obžalovanému miernejší trest, s poukazom
na upravenú aktuálnu trestnú sadzbu v rozmedzí 4 až 8 rokov, alternatívne podmienečný trest odňatia
slobody s probačným dohľadom podľa § 51 Tr. zák. s primeranou skúšobnou dobou. Aj keď má
obžalovaný v registri trestov 8 záznamov, všetky tieto záznamy sú z obdobia rokov 2010-2012, kedy

bol obžalovaný vo veku blízkom veku mladistvých a zrejme išlo o mladícku nerozvážnosť a hektické
obdobie. Aktuálne obžalovaný vedie riadny život, pracuje. Ďalej treba prihliadnuť aj na čas, ktorý uplynul
od spáchania skutku - 9 rokov, a snahu obžalovaného zaradiť sa do normálneho života.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por.,
teda oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), na to určenom súde, obsah odvolania spĺňa
náležitosti stanovené v § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por.

V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť
na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade podaného odvolania obžalovaného (rešpektujúc jeho rozsah a dôvody)
vykonal prieskum napadnutého rozsudku v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých relevantných
skutočností dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Túto dôvodnosť

odvolania obžalovaného krajský súd vyhodnotil vzhľadom
na zmenu Trestného zákona po rozhodnutí prvostupňového súdu s účinnosťou od 6.8.2024, ktorá
je v prospech obžalovaného a významná tak z hľadiska kvalifikácie stíhaného skutku pri zmene
kvalifikačného znaku škody, ktorý je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu úverového
podvodu,atiežzhľadiskanoriempreukladanietrestu.Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujena§2ods.

1 Tr. zák., v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Trestnosťou činu treba rozumieť nielen možnosť uznať páchateľa za vinného, ale uložiť mu aj primeranýtrest. Ak krajský súd dospel k záveru, že z hľadiska posúdenia trestnosti skutku je priaznivejší Trestný
zákon účinný od 6.8.2024, vzhľadom na znenie § 2 ods. 1 Tr. zák. bolo nevyhnutné podľa tohto zákona
posúdiťajstíhanýtrestnýčin(ktoréhozákonnéznakysanezmenili),tentozhľadiskaškodyjevšakmenej

závažným trestným činom – prečinom (predtým bol obžalovaný stíhaný za zločin). Postup súdu podľa
priaznivejšieho Trestného zákona bol preto dôvodom zrušenia celého rozsudku, t.j. zmena sa odrazila
vo výrokoch o vine a treste. Preto na podklade odvolania obžalovaného z dôvodu uvedeného v ust. §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd pristúpil k zrušeniu celého rozsudku prvostupňového súdu, aby
zosúladil rozhodnutie prvostupňového súdu s platným stavom zákona v čase rozhodovania odvolacieho

súdu o opravnom prostriedku.

Primárne je treba uviesť, že konanie voči obžalovanému A. B. po podaní obžaloby až do vyhlásenia
rozsudku súdu prvého stupňa prebiehalo na základe opatrenia súdu zo 6.9.2019 ako konanie voči
ušlému v súlade s § 358 a nasl. Tr. por., na ktoré boli splnené zákonné podmienky. Uznesením
konajúceho súdu, sp. zn. 9T/4/2017 zo dňa 24.10.2017 bolo konanie obžalovaného A. B. vylúčené na

samostatné konanie. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 9T/4/2017 zo dňa 24.10.2017
bol obžalovaný G. A. uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., pričom súd u neho podľa § 44 Tr. zák.
upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko tresty uložené skoršími rozsudkami pokladal na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné. Zároveň o náhrade škody rozhodol tak, že poškodenú

banku, D. D., E. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými

a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria najmä výpoveď svedka G. A., svedkyne poškodenej
G. H. I., relevantných listinných dôkazov - žiadosti o úver zo dňa 2.11.2015, ku ktorej pristúpil aj
obžalovaný a deklaroval svoje príjmy zo závislej činnosti a príjem postačujúci na splácanie úveru, zmluvy
o splátkovom úvere z 3.11.2015, potvrdení o príjme obžalovaného zo dňa 21.10.2015 a výpisu z účtu
v J. D.E. za obdobie 1.8.2015 - 31.8.2015, prehľadu transakcií

na osobnom účte obžalovaného, správ o preverení predložených potvrdení o zamestnaní
zainteresovaných svedkov. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania, uvedenou v
§ 2 ods. 12 Tr. por. Tieto úvahy sú logické, presvedčivé, zodpovedajúce komplexnému vyhodnoteniu
všetkých vo veci vykonaných dôkazov. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom

prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám
na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého
stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje
skutkové zistenia a závery.

V tejto súvislosti krajský súd prevzal hodnotiacu časť rozsudku súdu prvého stupňa do svojho
odôvodnenia:
„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný A. B. dňa 03.11.2015, po vzájomnej dohode s
G. A. a po tom ako predložil nepravdivé potvrdenie o tom, ţe je zamestnaný v obchodnej spoločnosti

ENPRAG spol. s.r.o., Česká republika ako obchodný zástupca a nepravdivé potvrdenie o výške príjmu,
uzatvoril ako spoludlžník s obchodnou spoločnosťou D. D., E.. Zmluvu o splátkovom úvere. Na základe
týchto nepravdivých informácií bol poskytnutý úver č. 5079564310 vo výške 20.000,- eur, a to na účet č.
IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z tohto účtu boa v rovnaký deň prevedená suma 8.840,- eur
na účet obžalovaného č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na účet K. B., ktorého disponentom

bol G. A., suma vo výške 9.000,- a 1.500,- eur. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že
obžalovaný spolu s G. A. sa zaviazali uhradiť úver vo výške 20.000 eur spolu s úrokmi vo výške 12,40
% v 108-ich mesačných splátkach vo výške 323,53 eur počnúc dňom 25.12.2015, pričom v rozpore s
podmienkami poskytnutie úveru splátky neuhrádzali. Uvedeným konaním na úkor spoločnosti D. D., E.
obžalovaný získal prospech vo výške 8.840,- eur, pričom z výpisov z bankového účtu obžalovaného je

zrejmé, že v tejto sumy neboli poskytnuté žiadne prostriedky na splácanie úveru. Taktiež je z výpisu
z bankového účtu obžalovaného preukázané nepravdivé tvrdenie obžalovaného, ktorý v prípravnom
konaní uviedol, ţe bol vybrať z účtu v D., E. sumu vo výške 1.500,- eur v hotovosti, aby ich odovzdal
G. A. na splácanie úveru.Výpoveď svedka G. A. súd posúdil ako nehodnovernú a poukazuje na skutočnosť, že tento bol už súdom
právoplatne odsúdený za trestný čin úverového podvodu,
v súčasnosti vykonáva nariadený trest odňatia slobody a jeho výpoveď v danej veci sa javí ako

účelová. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný nevedel o tom, že údaje, ktoré
poskytuje pri žiadosti o poskytnutie úveru sú klamlivé a že tým uvádza spoločnosť - poškodeného do
omylu.
Skutočnosť, že obžalovaný A. B. predložil obchodnej spoločnosti D., E. nepravdivé potvrdenia o
zamestnaní, príjme nepravdivé výpisy z bankového účtu je preukázaná výpoveďou svedkyne G. H. I.,

ktorá vystupovala v konaní ako zamestnanec poškodenej spoločnosti a listinnými dôkazmi, a to najmä
pristúpením k žiadosti o úver zo dňa 02.11.2015, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 03.11.2015, z
potvrdenia
o príjme obžalovaného zo dňa 21.10.2015 a výpisov z účtu obžalovaného č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedeného v J. D.. E..
So zreteľom na uvedené skutočnosti preto mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako

spoludlžník popri G. A. uzavrel s poškodeným zmluvu o úvere
s tým, že ho spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru
(pretože už v čase pôžičky konal v úmysle (nepriamom) požičané peniaze nevrátiť
v dohodnutej lehote) a spôsobili tak na cudzom majetku škodu 22.383,47 eur, teda škodu väčšiu, čím
obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.

3, písm. a) Tr. zák.. Obžalovaný vedel, že vzhľadom na svoje pomery úver mu banka neposkytne, vedel
aj, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje poskytnutý úver splácať a suma, ktorú mienil vyčleniť na
splácanie úveru z poskytnutého úveru mohla zabezpečiť len krátkodobé splácanie úveru a ako súd
uviedol vyššie, ani v tomto poslednom vykonané dokazovanie nepotvrdzuje skutočnosti, ktoré uvádza
obžalovaný.“

So zreteľom na uvedené skutočnosti mal aj krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. B.
ako spoludlžník spoločne s už odsúdeným G. A. uviedli poškodenú D. D., E. do omylu v otázke splnenia
podmienok
na splácanie úveru, ako aj splácania úveru a spôsobili na cudzom majetku škodu. Obžalovaný tak konal

v nepriamom úmysle (§ 15 písm. b/ Tr. zák.) – vedel, že svojím konaním môže také porušenie spôsobiť
a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000,- eur.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi poškodenou D. D., E. ako veriteľom a G. A. a A.
B. ako dlžníkmi,
zo dňa 3.11.2015 vyplýva, že ich úmysel smeroval k získaniu úveru vo výške 20 000,- eur. Pre účely
vyvodenia trestnej zodpovednosti bola určujúcou istina tohto spotrebiteľského úveru. V tomto smere

preto krajský súd opravil skutkovú vetu, aby bolo zrejmé, že výška tejto sumy bola smerodajná pre
kvalifikáciu skutku. Ostatné na istinu sa viažuce zmluvné záväzky – úrok, poplatky sú predmetom škody,
ktoré nie sú týmto dotknuté a vzhľadom na zvýšenú mieru dokazovania, ktorá presahuje účel trestného
konania, budú predmetom civilného procesu. Preto aj suma presahujúca istinu úveru bude nárokom
poškodeného v civilnom procese, ktorý si bude vyžadovať ďalšie dokazovanie vo veci.

Pretože výška škody 20 000,- eur je hraničné kritérium malej škody, a pojem väčšia škoda je definovaná
ako škoda presahujúca 20 000,- eur, odvolací súd protiprávne konanie obžalovaného B. kvalifikoval ako
prečin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zák., teda že spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia

podmienok na poskytnutie úveru alebo splácania úveru, a spôsobil mu malú škodu.

Odvolacie námietky obžalovaného smerovali predovšetkým k nedostatočnej sile dôkazov na jeho
odsúdenie za stíhanú trestnú činnosť. So spochybňovaním zisteného skutkového stavu obžalovaným,
ktorý bol základom pre jeho odsúdenie, sa odvolací súd nestotožnil. Obhajoba obžalovaného bola

vystavaná na tom, že on sa žiadneho trestného činu nedopustil, išlo len o formálnu, ľudskú pomoc G. A.,
o ručiteľstvo, on sa nemal o nič starať, predkladané listiny v banke ani nečítal, bol vlastne len zneužitý
G. A. na získanie úveru. Táto argumentácia nepresvedčila ani krajský súd a bola prekonaná vykonaným
dokazovaním.Z výpovede obžalovaného A. B. vyplýva, že bol nezamestnaný, mal finančné problémy a svedkovi
sa zmienil, že by mal záujem o úver. Súčasne mal vedomosť aj o tom, že G. A. je nezamestnaný.

Obžalovaný mal teda záujem o úver, čomu zodpovedá aj výsledok, že G. A. mu na osobný účet zaslal
sumu 8 840,- eur. Obžalovaný mal jednoznačný záujem o úver a pred podpísaním zmluvy súhlasil, že
si ho rozdelia a budú spoločne splácať. Takto sa spolu s A. dohodli pred podpísaním zmluvy. Spôsob,
akým sa dostal k finančným prostriedkom, obžalovaný považoval len
zaformálny,nemalsaoňstarať,takžesosvedkomsledovalrovnakýcieľzískaťúveraboluzrozumenýso

spôsobom jeho získania. Okrem toho sa obžalovaný A. B. svojou vlastnou činnosťou pričinil, že úver im
bol poskytnutý – predložil svoje doklady, podpísal žiadosť o úver, bol v banke podpísať úverovú zmluvu.
Teda aktívne jednotlivými úkonmi jeho činnosť prispela k výsledku, že im bol úver vo výške 20 000,- eur
poskytnutý, k dokonaniu trestného činu. Uvedené od začiatku smeruje jednoznačne k úmyslu vylákať
od banky úver s použitím akýchkoľvek prostriedkov. Skutočnosť, že nič nečítal, resp. sa o listiny bližšie
nezaujímal,svedčíotom,žesichobsahomboluzrozumený.Predsasámtvrdil,žeakonezamestnanému

by mu banka úver neposkytla, to znamená, že aj obžalovaný musel vedieť, že mu banka za týchto
podmienok len tak neposkytne úver, navyše ktorý nemá z čoho splácať. Sám obžalovaný potvrdil,
že nikdy nebol zamestnaný v spoločnosti ENPRANG, s.r.o. a nemal účet v J. v ČR, zároveň súd
zistil, že v Strešnom centre, s.r.o. sa obžalovaný zamestnal až od 16.4.2016 a pracoval tam cca 2
mesiace. Poskytnutie nie zanedbateľnej sumy (8 840,- eur) na osobný účet obžalovaného svedkom A.

priamo z úverového účtu vylučuje, že išlo len o odmenu za kamarátsku výpomoc, naopak, podporuje
ich dohodu o rozdelení úveru a jeho splácaní (časť peňazí mala byť poskytnutá na prvé splátky).
Svedok A. nepotvrdzuje, že obžalovaný mal byť ručiteľ, ale uvádza, že bol spoludlžník. Tomu potom
nezodpovedá tá časť výpovede svedka, v ktorej tvrdí, že úver bol iba jeho. Výpoveď svedka A. je tak
vnútorne nekonzistentná a nelogická, v rozpore s vykonaným dokazovaním a v konečnom dôsledku

nedôveryhodná. Ide o výraznú snahu svedka pomôcť obžalovanému, pretože aj keď on bol za rovnaký
trestný čin odsúdený, v otázke trestu „dobre obišiel“, keďže súd upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním. O spoločné konanie ide
aj vtedy, ak konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti

– články smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria skutkovú podstatu
a pôsobia súčasne. Nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili trestnej činnosti rovnakou
mierou. Stačí aj čiastočné prispenie vedené rovnakým úmyslom, a tak je objektívne aj subjektívne
zložkoudeja,ktorývosvojomcelkutvorítrestnékonanie.Spoločnékonanievyžadujeajspoločnýúmysel
páchateľov, ktorý zahŕňa tak spoločné konanie, ako sledovanie spoločného cieľa, čo v danom prípade

bolo získanie úveru. Na tomto základe mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. B.
svojím konaním sa dopustil trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. Odvolaciu
argumentáciu obžalovaného tak krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Odvolateľ súčasne namietal neprimeranosť uloženého trestu, dožadoval sa uloženia trestu mimoriadne

zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
§ 39 Tr. zák., akceptujúc okolnosti prípadu, teda trestu primeraného a spravodlivého.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovanídruhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a má rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri

ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný
zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti
výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať
dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti
nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom

spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Dokazovanie v tomto smere okresný súd vykonal v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie o treste a z jeho výsledkov vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní.

Trest uložený za súdenú trestnú činnosť obžalovanému napadnutým rozsudkom v čase jeho vyhlásenia
spĺňal všetky kritériá pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Prvostupňový súd správne vychádzal zo
správopovestiavýpisovzjednotlivýchregistrovnaobžalovaného,ktorénahlavnompojednávaníriadne
oboznámil. Z ich obsahu zistil, že obžalovaný bol doteraz 8-krát súdom potrestaný, z toho 6-krát pre
majetkovú trestnú činnosť, vrátane dvoch podvodov. V priestupkovom registri nemá žiadny záznam.

Zároveň mal súd preukázané, že v minulosti obžalovaný bol odsúdený za zločin (rozsudkom Okresného
súdu Námestovo,
sp. zn. 6T/82/2011 zo 7.12.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/10/2012
z 20.3.2012), preto základnú trestnú sadzbu za pôvodne súdený zločin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného do 6.8.2024,

vo výmere 3 až 10 rokov upravil v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. - zločinovej recidívy
na výmeru 6 a pol roka až 10 rokov a obžalovanému uložil trest vo výmere 78 mesiacov –
na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Ďalej je potrebné uviesť, že obžalovaný sa dopúšťal
trestnej činnosti už ako mladistvý, ktorému súd ukladal opakovane podmienečný trest odňatia slobody
a trest povinnej práce, neskôr to boli už nepodmienečné tresty odňatia slobody. Prevažne sa dopúšťal

majetkovej trestnej činnosti a stíhanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. 3Pp 88/2014
zo dňa 31.7.2014 s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 5 rokov).

Odvolací súd pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku ako prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.

1 Tr. zák. obžalovanému ukladal trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky.
Zmena Trestného zákona s účinnosťou od 6.8.2024 mala tak vplyv nielen na zmenu trestnej sadzby za
stíhaný trestný čin, ale sa zmenili aj pravidlá pre ukladanie trestu. Pri zmene typovej závažnosti skutku
na prečin, zločinová recidíva u obžalovaného s následnou úpravou základnej zákonom určenej trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. neprichádzala do úvahy. S poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. iný druh

trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného neprichádzal do úvahy. S prihliadnutím
na okolnosti skutku, najmä mieru účasti obžalovaného na spáchaní trestnej činnosti, uplynutý čas od
jeho spáchania - 9 rokov, ale aj skutočnosť, že od stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný nedopustilinej trestnej činnosti, teda viedol riadny život, odvolací súd za primeraný, zákonný a spravodlivý trest
považoval trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov.

Pre uloženie spravodlivého trestu je potrebné vyvážene vyhodnotiť všetky aspekty, ktoré majú vplyv
na rozhodnutie o druhu a výmere trestu, tak ako ich má na mysli ust. § 34 Tr. zák., aby uložený trest
zodpovedal stavu veci a zákonu, zohľadňoval okolnosti konkrétnej veci, osobu páchateľa a splnil aj
svoj výchovný a ochranný účel. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa funkciu trestu

v rovine individuálnej a generálnej prevencie.

Krajský súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko na takéto zaradenie boli splnené zákonné podmienky, keďže v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Výrok o škode zodpovedá stavu veci a zákonu. Poškodená si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 22 383,47 eur (istina a príslušenstvo pohľadávky), s ktorým bola
odkázanánacivilnýproces,nakoľkovýsledkyvykonanéhodokazovanianeposkytujúdostatočnýpodklad
pre priznanie takto uplatnenej škody. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti, že rovnakým

spôsobom súd o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol vo vzťahu k spoluobžalovanému G.
A.. Iné rozhodnutie o nároku na náhradu škody neprichádzalo do úvahy aj preto, že odvolanie podal len
obžalovaný vo svoj prospech.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.