Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/86/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381171

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6123381171.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/86/2023
– 16 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobkyne
A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená RYBANOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 47 257 687, so sídlom Sásovská cesta 2949/30, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému
JA Home life n. o., IČO: 50 420 607, so sídlom Pletiarska 1614/10, 969 01 Banská Štiavnica, zastúpený
JUDr.PetromKrchnákom,advokátomsosídlomDolná13,96901BanskáŠtiavnica,ozaplatenie1.500,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

28C/86/2023

– 16 –

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.500,- Eur od 01.07.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Súd p r i z n á v a Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania štátu voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

28C/86/2023
– 15 –1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
13.08.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.500,- Eur
s príslušenstvom.

1.2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným Darovaciu zmluvu č.
XX/XXXX, na základe ktorej zaplatila žalovanému sumu 1.500,- Eur v hotovosti. Túto zmluvu žalobkyňa
považuje za neplatnú a plnenie, ktoré poskytla žalovanému je teda plnením bez právneho dôvodu,
ktoré žalobkyňa žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného. Uviedla, že žalovaný prevádzkuje
zariadenie sociálnych služieb s označením F. G. H. I. J., v ktorom okrem iného poskytuje špecializované

sociálne služby osobám s Parkinsonovou chorobou. Žalobkyňa sa starala o svoju matku K. H., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá trpela Parkinsonovou chorobou a bola odkázaná na sociálnu službu. Keď sa
jej zdravotný stav zhoršil a žalobkyňa sa nemohla starať doma, hľadala špecializované zariadenie,
v ktorom by jej matke poskytli adekvátnu starostlivosť. Žalovaný sa prezentoval ako takéto zariadenie
a prisľúbil, že s matkou žalobkyne uzavrie zmluvu o sociálnej službe. Umiestnenie matky žalobkyne
v zariadení však podmienil poskytnutím hotovostného príspevku za umiestnenie vo forme daru od

žalobkyne v sume 1.500,- Eur. Žalobkyňa s tým súhlasila najmä preto, že žiadne iné špecializované
zariadenie v dojazdovej vzdialenosti od jej domova nemalo voľné kapacity. Dňa XX.XX.XXXX preto
matka žalobkyne uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb č. XX/XXXX. V tento
deň rovnako žalobkyňa, jej matka a žalovaný uzavreli zmluvu o platení časti úhrady za poskytovanú
sociálnu službu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať časť platby za sociálnu službu poskytovanú

matke žalobkyne. V rovnaký deň bola tiež uzavretá darovacia zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným
a žalobkyňa odovzdala žalovanému dar 1.500,- Eur v hotovosti, ktorého prijatie potvrdil. V darovacej
zmluve sa priamo uvádza meno matky žalobkyne ako klienta.
1.3. Žalovaný poskytoval sociálnu službu matke žalobkyne nedostatočne, v rozpore s predpismi a počas
času umiestnenia jej matky v zariadení došlo k jej úrazu, opakovanej hospitalizácii, pri ktorej bola

konštatovaná dehydratácia a hypokaliémia z dôvodu nedostatočnej výživy a starostlivosti, ako aj
k progradácii jej ochorenia Parkinsonovej choroby. Z tohto dôvodu bola dlhodobo hospitalizovaná od
mája 2023 v nemocnici a nebola v zariadení žalovaného. Dňa 08.06.2023 sa po spoločnom rokovaní
žalobkyne a žalovaného, na ktorom sa ústne dohodlo aj vrátenie daru, strany dohodli na ukončení
zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Po uzavretí dohody o skončení zmluvy o sociálnej službe však

žalovaný odmietol vrátiť dar poskytnutý podľa darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
1.4. Žalobkyňa má za to, že predmetná darovacia zmluva je neplatná s poukazom na § 74 ods. 6
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, keďže uzatvorenie zmluvy o sociálnych službách bolo
podmienené peňažným plnením. Vyžadovanie uzavretia darovacej zmluvy je v rozpore so zákonom
o sociálnych službách a spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy aj v zmysle Občianskeho zákonníka.

Okrem toho takýto postup žalovaného považuje žalobkyňa za rozporný s dobrými mravmi.
1.5. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by aj predmetná darovacia zmluva mala byť platná, tak má žalobkyňa
nárok na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný neposkytoval služby
matkežalobkyneriadne,keďnapr.bolaumiestnenánaizbestromiďalšímiosobamivrozporesprávnymi
predpismi, v zariadení sa jej stal úraz pre nedostatočnú starostlivosť personálu, počas hospitalizácie po

chorobe,vrátaneCovid-19boloumatkyžalobkynekonštatovanézanedbaniestarostlivosti,dehydratácia
a hypokaliémia.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 11.09.2023. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho

došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec
bola následne dňa 22.11.2023 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že popiera akúkoľvek spojitosť a príčinnú súvislosť medzi
uzatvorenou darovacou zmluvou a prijatím klientky, t.j. matky žalobkyne do zariadenia žalovaného.

Žalovaný nikdy nepožadoval ani sa nedomáhal prijatia daru za účelom prijatia matky žalobkyne do
zariadenia, len prijal dar, ktorý bol dobrovoľne poskytnutý zo strany žalobkyne v čase, keď bola
uzatvorená dohoda o umiestnení matky žalobkyne do zariadenia. Žalovaný uviedol, že má prijatý interný
dokument – Určenie pravidiel prijímania darov, ktorým sa riadi a dodržiava ho. Žalovaný tiež udržiava
dôslednú evidenciu všetkých prijatých darov od darcov. Zo strany klientov žalovaného je bežné, že

chcú zariadeniu materiálne pomôcť za účelom zlepšenia materiálnych podmienok, ktoré sa ich počas
pobytu v zariadení mnohokrát dotýkajú. Skutočným cieľom žalobkyne je získať naspäť vo svoj prospech
finančné prostriedky, ktoré poskytla žalovanému ako dar v zmysle platnej darovacej zmluvy. Motívom
konania žalobkyne zrejme je nespokojnosť so službami zariadenia žalovaného. Pokiaľ aj skutočne došlok chvíľkovej nedostatočnosti pozornosti či starostlivosti zo strany personálu voči matke žalobkyne, v
žiadnom prípade sa nejednalo o úmyselné konanie s motívom poškodiť klientku alebo jej rodinu, teda
o konanie, ktoré by malo byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa v ďalším písomných vyjadreniach uviedla, že skutočnosť, že žalovaný vedie internú
evidenciu darov nepreukazuje nič o okolnostiach za akých tieto dary prijíma. Nie je pravdou, že by
žalovaný dar od žalobkyne pri prijatí jej matky do zariadenia nepožadoval, ani to, že žalobkyňa začala
tvrdiť, že dar bol podmienkou uzavretia zmluvy o poskytovaní služieb jej matke až v súdnom konaní.

Na skutočnosť, že dar bol podmienkou starostlivosti žalobkyňa a jej právny zástupca poukazovali už pri
osobnom stretnutí strán, ktorého účelom malo byť zlepšenie starostlivosti o matku žalobkyne, a teda
nemalo sa hovoriť o skončení zmluvy, to až počas stretnutia navrhol žalovaný. Vyjadrenia žalovaného
k prijímaniu darov, ako aj ním vyhotovený súpis prijatých darov za rok 2022 považuje žalobkyňa za
nedôveryhodný a nepravdivý. V zmysle tohto súpisu žalovaný údajne v roku 2022 prijal finančné dary
v celkovej výške 14.600,- Eur. Uviedol, že s nimi riadne účtuje, využíva ich pri svojej podnikateľskej

činnosti na zlepšovanie života klientov. V zmysle účtovnej závierky žalovaný však neeviduje žiadne dary
v roku 2022. Keďže tieto dary nie sú súčasťou oficiálneho financovania žalovaného ani jeho vykázaných
príjmov podľa účtovníctva, nemôže ich používať ani na platenie výdavkov, ktoré mu vznikajú, pretože
by nemal ako účtovne spárovať účtovaný výdavok s príjmom z daru, ktorý vôbec neevidoval. Žalobkyňa
tiež poukázala na to, že podľa žalovaným predloženého prehľadu poskytnutých darov za rok 2022 malo

byť takýchto darov 12, pričom darovacia zmluva jej matky má číslo 20/2022.

5. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 10.09.2024, 15.10.2024 a 29.11.2024, na ktorých vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, prehratím zvukového záznamu, výsluchom strán a svedkov.

6.1. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uviedla, že zákon o sociálnych službách zakazuje
podmieňovať poskytovanie sociálnej starostlivosti poskytnutím peňažného alebo nepeňažného plnenia,
čo bol aj tento prípad. Poskytnutie predmetného daru vo výške 1.500,- Eur bolo zo strany žalovaného
vyslovené ako podmienka poskytovania sociálnych služieb matke žalobkyne, žalovaný o tento dar
žalobkyňupožiadal,žalovanýpredložilžalobkynidarovaciuzmluvunapodpissúbežnesinýmizmluvami,

ktoré boli podpisované v súvislosti s poskytovaním starostlivosti matke žalobkyne. Bolo to zo strany
žalovanéhoprezentovanéakoabsolútnebežnápraxapožiadavka.Žalovanýsitakútopodmienkuprijatia
klientapochopiteľneneuvádzavžiadnychsvojichoficiálnychpísomnýchdokumentoch,avšakminimálne
žalobkynitakútopodmienkupriprijímanímatkydozariadeniauviedolavyžiadalsitakýtodar.Poskytnutie
tohtodaruzostranyžalobkynetedaneboloúplnedobrovoľné,nevychádzalozjejvlastnejmotivácie.Bolo

tozdôvodu,žepotrebovalazabezpečiťmiestopresvojumatkuvzariadenísociálnychslužieb.Darovaciu
zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon. Prepojenosť darovacej zmluvy so zmluvou o
poskytovaní sociálnych služieb matke žalobkyne vyplýva priamo z textu tejto darovacej zmluvy, ktorá
má rozsah dvoch strán, kde na prvej strane je uvedená ako klient matka žalobkyne.
6.2. Pokiaľ sa jedná o stretnutie strán sporu, z ktorého existuje zvukový záznam, právna zástupkyňa

žalobkyne už na tomto stretnutí výslovne uviedla, že zariadenie dar požadovalo. Účelom stretnutia
bolo dohodnúť sa na zlepšení poskytovania služieb matke žalobkyne, pričom riaditeľ žalovaného prišiel
s požiadavkou ukončiť poskytovanie týchto služieb. Tiež riaditeľ žalovaného navrhol, že poskytnutý dar
vráti, čo sa nakoniec nestalo.

7. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že jej matka trpela Parkinsonovou paralýzou, mala VI. stupeň
odkázanosti, niekto pri nej musel byť 24 hodín a zabezpečovať jej starostlivosť. Zabezpečovala to
žalobkyňa s jej bratom, avšak nakoľko sú obaja zamestnaní, už to nezvládali, preto začali hľadať
zariadenie sociálnych služieb, kde by matka mohla byť umiestnená a mohla jej byť poskytovaná
starostlivosť. Na stránke VÚC žalobkyňa našla zariadenie JA Home life s tým, že od 01.01.2023 sa

malo jednať o špecializované zariadenie pre takýchto pacientov. Preto oslovili zariadenie prevádzkované
žalovaným, pričom prvý kontakt bol telefonický s vrchnou sestrou zariadenia L. M.. Žalobkyňa sa jej
pýtala, či majú v zariadení miesto pre jej matku a ďalšie súvisiace otázky. Pani M. jej uviedla, že by
mali pre ňu miesto. Žalobkyňa sa spýtala aké sú podmienky umiestnenia, na to p. M. povedala, že je
potrebné priniesť príslušné dokumenty, papiere ohľadom odkázanosti a podobne s tým, že sa môžu

aj prísť pozrieť na priestory. Žalobkyňa sa jej pýtala, či sú ešte aj nejaké iné podmienky, aby sa mohli
rozhodnúť,čisatampôjduvôbecpozrieťalebonie.Natojejp.M.užpritelefonickomhovorepovedala,že
podmienkou tiež je, že berú formou daru 1.500,- Eur. Nehovorila vyslovene, že bez uzavretia darovacej
zmluvy matku nezoberú do zariadenia. Povedala žalobkyni, že pri nástupe do zariadenia vyberajúformou daru 1.500,- Eur. Žalobkyňa následne volala bratovi, aby ho s týmto oboznámila a rozhodli sa čo
ďalej. Svojmu bratovi a švagrinej žalobkyňa povedala tie podmienky, ktoré jej boli oznámené zo strany
vrchnej sestry zariadenia. Nakoniec všetci súhlasili, nemali vlastne na výber, pokiaľ chceli zabezpečiť

starostlivosť o matku. O nejaké 1-2 dni žalobkyňa volala do zariadenia, že majú záujem a s p. M.
dohodli termín stretnutia. Na toto stretnutie išla žalobkyňa, jej brat a jeho manželka, pozrieť si zariadenie
v I. J.. Zariadenie sa im páčilo. Pri tomto pozretí zariadenia im bolo opätovne prízvukované, že pri
vstupe klienta sa vyberá tá suma 1.500,- Eur. Pani M. uvádzala, že od 01.01.2023 bude zariadenie mať
štatút špecializovaného zariadenia. Nakoniec 01.12. prišli aj s matkou do zariadenia. Matku sestry rovno

odviedli na izbu. Pri podpisovaní zmlúv bola prítomná žalobkyňa, jej brat, jeho manželka a za zariadenie
L. M.. Jednali v kancelárii bez prítomnosti ich matky. Bola už pripravená na podpis zmluva o sociálnych
službách a aj predmetná darovacia zmluva. Žalobkyňa uviedla, že nemala možnosť rozhodnúť sa, či
ten dar dá alebo nie, ak chcela umiestniť svoju matku do tohto zariadenia. Nemyslí si, že niekto dá
dar vo výške 1.500,- Eur len tak niekomu bez toho, aby vôbec vedel aká starostlivosť bude jeho matke
poskytovaná. Tiež im bolo prízvukované, že ten dar sa vyberá v hotovosti, a teda oni so sumou 1.500,-

Eur v hotovosti už prišli na to stretnutie a pri podpise zmlúv túto sumu v hotovosti zaplatili. Jedná sa
o sumu, ktorú žalobkyňa ani jej brat bežne v hotovosti pri sebe nemajú.

8.1. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že prepojenie zmlúv nemôže vyplývať len
z nejakých externalít, pokiaľ takéto prepojenie nie je uvedené v texte jednotlivých zmlúv. V predmetnej

darovacej zmluve nie je výslovne uvedené, že by jej uzavretie bolo podmienkou uzavretia zmluvy
o poskytovaní sociálnych služieb. Darovacia zmluva bola uzavretá zo strany žalobkyne dobrovoľne,
žalobkyňa je svojprávna osoba, mala možnosť si zmluvu prečítať, rozmyslieť si, či dar poskytne, tento
poskytla bez nátlaku. Až po nejakom čase, keď sa vyskytli podľa jej tvrdení nejaké nezrovnalosti
pri poskytovaní sociálnej starostlivosti jej matke, tak začala žiadať vrátenie daru a následne prišla

s tvrdeniami, že darovacia zmluva je neplatná. Motiváciou poskytnutia daru bolo, že jej matka bude
mať v zariadení poskytované nadštandardné služby. Celý spor podľa ich názoru vzišiel z určitej túžby
žalobkyne získať späť darované finančné prostriedky od žalovaného ako určitú pomstu za to, že
starostlivosť o jej matku nespĺňala jej predstavy.
8.2. Pri stretnutí strán, z ktorého existuje zvukový záznam, riaditeľ žalovaného nehovoril o vrátení daru.

Hovoril, že pokiaľ žalobkyňa má pocit, že by mala nejakú finančnú ujmu, tak je ochotný ju jej nahradiť,
napr. nejakú škodu. Účtovníctvo je žalovanému vykonávané externe.

9.1. Štatutárny zástupca žalovaného L. N. M. na pojednávaní uviedol, že keď si potenciálny klient,
resp. rodinný príslušník príde prezrieť ich zariadenie, je oboznámený aj s podmienkami prijatia, tiež

s cenníkom zariadenia. Ako neštátne zariadenie potrebujú platby aj od klientov, resp. ich rodinných
príslušníkov. V rámci tohto procesu sú klientovi, resp. rodinným príslušníkom poskytnuté informácie
o možnostiach podpory zariadenia formou 2 % z daní, prípadne je im vysvetlená aj možnosť poskytnutia
daruzariadeniu,čiužfinančnéhoalebonefinančného.Vždyjeuvádzané,žesajednáomožnosťuzavrieť
darovaciu zmluvu, nie je to podmienkou. Zariadenie pôsobí 6 rokov. Pokiaľ zariadeniu boli poskytnuté

dary, všetky darovacie zmluvy majú zaevidované aj v účtovníctve, majú podrobne evidovaných aj
klientov, ktorí poskytli dary. V zariadení sú umiestnení aj klienti, ktorí nedali zariadeniu žiadny dar,
nakoľko nemali na to prostriedky, prípadne z iných dôvodov. Dary zariadenie prijíma nielen v hotovosti,
ale aj prevodom na bankový účet. Myslí si, že v danom prípade sa žalobkyňa spýtala p. M., že koľko
je odporúčaný alebo nejaký bežný dar zariadeniu, pokiaľ by ho chcela poskytnúť. Darovacie zmluvy

sú predpripravené v administratívne, vedia rýchlo doplniť výšku daru do zmluvy podľa záujmu klienta,
resp. rodinného príslušníka. V čase odovzdania tohto daru bola matka žalobkyne už prijímaná, bola
už umiestnená na izbu, prebiehali prvotné úkony súvisiace s jej prijatím a až potom žalobkyňa ten dar
v hotovosti poskytla.
9.2. Pokiaľ sa jedná o nejaké tvrdené zanedbanie zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne, oni nie sú

zdravotnícke zariadenie, nemôžu poskytovať 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť. Síce sú zariadenie
sociálnych služieb s 24-hodinovou starostlivosťou, ale je to vo forme asistenčnej. Spomínané stretnutie,
z ktorého existuje zvukový záznam, prebiehalo vo vyhrotenej atmosfére. Primárne riešili spôsob
ukončenia poskytovania sociálnej služby matke žalobkyne. Žalobkyňa mala nejaký zoznam bodov, ktorý
žiadala splniť. Riaditeľ žalovaného nakoniec uviedol niečo v tom zmysle, že ak jej ide o peniaze, tak

môže ten dar vrátiť s tým, že môže dať pokyn účtovníkovi, ktorý je externý, nech vyčísli koľko z tohto
daru bolo využité v súvislosti s pobytom klientky v zariadení. Žalobkyňa žiadala vrátenie celej sumy.
9.3. Riaditeľ žalovaného uviedol, že kapacita zariadenia je 31 miest plus 7 miest v rámci
špecializovaného zariadenia, čiže spolu 38 miest. Celý tím zariadenia tvorí asi 22 ľudí, na dennej zmeneje 5 ľudí, ktorí zabezpečujú starostlivosť klientom a 3 z administratívy. Zamestnávajú opatrovateľky
a odborný personál, ktorý môže manipulovať aj s liekmi. Ročne zariadenie príjme približne 6 klientov,
závisí to od úmrtnosti. Keď je voľné miesto, prijímajú nového klienta, existuje poradovník podľa ktorého

oslovujú ďalšieho potenciálneho klienta. Z novoprijatých klientov poskytne zariadeniu dar možno 50
% alebo aj menej. Pani M. je vrchná sestra. Pokiaľ klient prejaví záujem poskytnúť zariadeniu dar, p.
M. ho o tomto informuje. Ona nemôže navrhovať výšku darov. Pokiaľ klient prejaví záujem poskytnúť
zariadeniu dar a spýta sa aká je nejaká obvyklá výška tohto daru, tak sa mu povie, že zvykne to byť tých
1.500,- Eur. Tieto dary sú použité na zveľadenie prostredia pre klientov.

10. Z darovacej zmluvy č. XX/XXXX vyplýva, že bola uzatvorená v I. J. dňa XX.XX.XXXX. Ako zmluvné
strany sú uvedené darca – žalobkyňa, klient – K. H., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaný – žalovaný,
zastúpený L. N. M.. Zmluva obsahuje podpisy darcu a obdarovaného. Podľa zmluvy darca daruje
finančné prostriedky obdarovanému, ktorý je neziskovou organizáciou poskytujúcou sociálne služby.
Darca daruje dar – finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur do výlučného vlastníctva obdarovaného,

ktorý tento dar s vďakou od darcu prijíma. Obdarovaný nadobudne vlastníctvo daru do pokladne v
hotovosti. Darca vyhlasuje, že obdarovaný nie je povinný preukázať darcovi ako naložil s predmetom
daru. Obdarovaný vyhlasuje, že predmet daru bude použitý výlučne na potreby neziskovej organizácie.

11. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bol vystavený žalovaným s

tým, že prijal od žalobkyne sumu 1.500,- Eur. Ako účel je uvedené darovacia zmluva č. XX/XXXX.

12. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola
uzatvorená podľa § 74 a nasl. zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Zmluvnými stranami
bol žalovaný ako poskytovateľ a K. H., nar. XX.XX.XXXX ako prijímateľ. Predmetom zmluvy bol

záväzok poskytovateľa poskytovať pre prijímateľa sociálne služby v sociálnom zariadení poskytovateľa
a dodržiavať povinnosti ustanovené v tejto zmluve a zákone č. 448/2008 Z.z. Sociálna služba sa
poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna služba. Za deň začatia poskytovania sociálnej
službysapovažujedeňnástupuprijímateľadosociálnehozariadeniaposkytovateľa,t.j.odXX.XX.XXXX.
Poskytovanie sociálnej služby je časovo neobmedzené. Podľa článku V. ods. 1, sociálne služby sa

poskytujú prijímateľovi za úhradu vo výške 21,50 Eur/deň na základe cenníka, ktorý je neoddeliteľnou
prílohou č. 1 tejto zmluvy.

13. Zo zmluvy o platení časti úhrady za poskytovanú sociálnu službu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
bola uzatvorená v zmysle § 73 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z. a § 51 Občianskeho zákonníka. Ako

zmluvné strany je uvedený žalovaný ako poskytovateľ sociálnej služby, K. H. ako prijímateľ sociálnej
služby a žalobkyňa ako prispievateľ. Predmetom zmluvy bol záväzok prispievateľa uhrádzať časť úhrady
zaprijímateľasociálnejslužby,ktorémusaposkytujeceloročnásociálnaslužbauposkytovateľasociálnej
služby a jeho príjem nepostačuje na platenie celej úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa
prijímateľovi poskytuje od XX.XX.XXXX na čas neurčitý. Prijímateľ je povinný platiť úhradu za sociálnu

službu v celkovej výške 21,50 Eur na deň.

14. Z dokumentu Určenie pravidiel prijímania darov vyplýva, že sa jedná o interný dokument žalovaného
s platnosťou od 01.10.2022. Vypracovala ho L. O. M., schválil L. N. M.. Účelom vydania smernice
je stanovenie postupov pre prijímanie darov v zariadení žalovaného. V dokumente je uvedené, že

dary sa nesmú žiadnym spôsobom vynucovať, vymáhať alebo sľubovať za ne protihodnotu alebo
protislužbu a žalovaný nesmie darom podmieniť poskytovanie sociálnej služby. Žalovaný môže prijať
dary na účely skvalitnenia poskytovania služieb prijímateľom sociálnej služby. Darca poskytne alebo
odovzdá dar na základe písomnej darovacej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Peňažný alebo
nepeňažný dar možno použiť len na účel, ktorý je určený darcom v darovacej zmluve. Ak zmluve účel

nie je určený, peňažný alebo nepeňažný dar sa použije v súlade s predmetom činnosti zadefinovanej v
zriaďovacej listine zariadenia. Zariadenie je povinné zaevidovať materiálne hmotné dary do príslušných
skupín majetku organizácie. Darca môže pre žalovaného darovať alebo poskytnúť vecný dar, službu
alebo finančný dar hotovostnou formou do prevádzkovej pokladne alebo bezhotovostnou formou na
bankový účet. Žalovaný vedie evidenciu darovacích zmlúv v chronologickom poradí. Zariadenie nemôže

podmieniť uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služby s prijímateľom alebo bezodkladné
poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi poskytnutím peňažného alebo nepeňažného daru. Táto
smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov a sú povinní sa s ňou preukázateľne oboznámiť.15.1. Svedok P. H., brat žalobkyne uviedol, že predmetný dar bol podmienený za to, že im zoberú
do zariadenia mamu. Od 01.01. mal byť žalovaný špecializovaným zariadením a aj na základe toho
bol poskytnutý tento dar. Bolo to tak, že svedok sa dohodol so žalobkyňou, že ona nájde nejaké

zariadenie, kde by mohli umiestniť ich matku, aby sa o ňu postarali, aby bolo blízko I. I.. Žalobkyňa našla
zariadenie prevádzkované žalovaným, po telefóne si dohodla stretnutie, aby išli pozrieť toto zariadenie.
Komunikovala s p. M.. Pri prvom telefonáte žalobkyne so zariadením svedok nebol. Žalobkyňa mu
povedala, že jej povedala p. M., že je potrebné poskytnúť dar v súvislosti s prijatím matky do zariadenia.
Svedok s týmto súhlasil, lebo nemali inú možnosť. O matku sa už nedokázal postarať, predtým sa

o ňu staral. To, že je potrebné poskytnúť dar, prízvukovala p. M. aj keď tam prišli v novembri pozrieť
to zariadenie. Keď sa rozprávali na tomto stretnutí, p. M. im vyslovene povedala, že podmienkou toho,
aby ich matku zobrali do zariadenia je dar vo výške 1.500,- Eur, že je to aj kvôli tomu, že idú byť
špecializovaným zariadením. Povedala im to v kancelárii. Povedala, že potom, keď privezú matku už
na nástup, tak vtedy sa dáva ten jednorazový dar. Pýtali sa, akým spôsobom ho treba zaplatiť a uviedli
im, že to berú v hotovosti. Následne 01.12. prišli opäť, doviezli aj matku, dali p. M. všetky podklady, tiež

priniesli tento dar 1.500,- Eur v hotovosti. Odovzdali ho a dali im k tomu príjmový doklad.
15.2. Mysleli si so žalobkyňou, že starostlivosť o matku bude v zariadení lepšia. Vždy keď svedok prišiel
na návštevu matky, táto v podstate spala, nevedeli ju riadne zobudiť, nedalo sa s ňou porozprávať.
Do zariadenia prišla ešte chodiaca, odišla ležiaca s tým, že bola 2 krát hospitalizovaná. Svedok sa
ju snažil navštevovať 1-2 krát týždenne, žalobkyňa chodila pravidelnejšie. Pri prijatí do zariadenia

matka komunikovala. Svedok ju v zariadení bol navštíviť 5-6 krát a nemohol s ňou vlastne ani raz
poriadne komunikovať. Dali ju do vozíka ku TV, povedala počas celého stretnutia možno jedno slovo.
Má podozrenie, že jej v zariadení dávali nejaké utlmujúce lieky. Na izbe mali byť traja klienti, pričom
matka bola na izbe tak, že tam boli štyria, bola umiestnená vo dverách, kde fúkalo. Stalo sa, že
žalobkyňa svedkovi povedala, že jej volali zo zariadenia, že matka išla na WC a spadla. Nevolali ani

záchranku, povedali len, že padla a že rozbila záchod. Prvýkrát bola matka hospitalizovaná, že mala byť
anemická. Zo zariadenia volali, že ju dali do nemocnice v Žiari C. Q.. Potom ju z nemocnice previezli
do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, o čom svedok so žalobkyňou nevedeli, museli zisťovať,
kde sa ich matka nachádza. V Rooseveltovej nemocnici svedka nechceli za ňou pustiť lekári. V tom
období bol R., matka bola v tom čase v zúfalom stave. Po druhej hospitalizácii žalobkyňa vybavila matke

doliečovanie a matka sa už nevrátila do zariadenia. Žalobkyňa vybavila na 3 týždne rehabilitáciu pre
matku v I. J.. Následne sa uskutočnilo stretnutie v zariadení žalovaného, bolo to na základe toho, že
im vytýkali, že sa zle starali o matku. Na tomto stretnutí bol svedok, žalobkyňa, ich právna zástupkyňa,
majiteľ zariadenia a tiež p. M.. Majiteľ zariadenia následne povedal, že si môžu matku zobrať zo
zariadenia preč, keď sú nespokojní so starostlivosťou a že v takom prípade im aj vráti ten poskytnutý

finančný dar.

16.1. Svedkyňa N. H., švagriná žalobkyne uviedla, že žalobkyňa telefonicky zisťovala možnosti
umiestnenia svokry. Od žalobkyne mali potom informáciu, že svokru dá do zariadenia žalovaného
z dôvodu, že je to blízko a od januára malo zariadenie fungovať aj ako špecializované zariadenie pre

pacientov s Parkinsonovou chorobou. Žalobkyňa svedkyni s manželom uviedla, že už v telefonáte ju
upozornili na to, že sa dáva pri prijatí peňažný dar. Následne išli prvýkrát osobne do tohto zariadenia,
to bolo niekedy v novembri. Bola tam svedkyňa, jej manžel, žalobkyňa a zo strany zariadenia p. M..
Oboznámila ich ako zariadenie funguje, ukázali im priestory. Potom sedeli všetci v kancelárii, žalobkyňa
dala p. M. papiere týkajúce sa odkázanosti a lekárske správy ohľadom svokry. Tam p. M. povedala, že

podmienkou na prijatie svokry je finančný dar zariadeniu. Hovorila aj výšku tohto daru, bolo to 1.500,-
Eur. Pýtali sa aj na formu darovania, uviedli im, že to chcú v hotovosti. Chceli svokru do tohto zariadenia
dať, lebo už s manželom sa nemohli o ňu ďalej starať aj z dôvodu jej ochorenia. Mysleli si, že jej v tomto
zariadení poskytnú adekvátnu starostlivosť. Preto sa rozhodli, keďže ju tam potrebujú a chcú umiestniť,
že ten dar jednoducho zaplatia. Potom bola svedkyňa v zariadení aj druhýkrát, keď svokru doviezli a ten

dar sa odovzdal. Boli v kancelárii, kde odovzdali tie peniaze, p. M. priniesla príjmový doklad. Žalobkyňa
podala žalobu, nakoľko majú pocit, že zariadenie neposkytovalo svokre riadnu starostlivosť. Dar bol
pritom podmienkou prijatia do zariadenia.
16.2. Svokra do zariadenia prišla na vlastných nohách. Keď ju chodili s manželom navštevovať,
nekomunikovala, mali dojem, že je nadopovaná liekmi a čím ďalej viac sa jej zdravotný stav zhoršoval.

Vie to posúdiť, pretože pred umiestnením bola svokra u nich s manželom, svedkyňa bola s ňou v dennom
kontakte. Od žalobkyne má informáciu, že svokra v zariadení spadla, zariadenie nevolalo sanitku a
vlastne to neoznámili rodine. Má pocit, že zdravotný stav svokry sa po tom páde zhoršoval.17.1. Svedkyňa L. D., dcéra žalobkyne uviedla, že o babičku sa starali doma, keď ešte jej to zdravotný
stav umožňoval a boli toho schopní. Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval, jej prognóza bola
nepriaznivá a usúdili, že musia nájsť nejaké zariadenie, kde by sa o ňu vedeli postarať. Svedkyňa

so svojou matkou - žalobkyňou hľadali na internete takéto zariadenia čo najbližšie k I. I.. Žalobkyňa
zavolala do zariadenia žalovaného, hovorila s p. M., pričom telefonát mala na hlasitý odposluch. Pri
tomto telefonáte p. M. povedala, že pri prijatí klienta berú príspevok vo výške 1.500,- Eur, čo svedkyňa
počula na vlastné uši. Nebolo to z jej strany povedané tak, že môžete sa rozhodnúť, či tento príspevok
poskytnete alebo nie. Pani M. to povedala sama niekedy v priebehu toho rozhovoru. Nebolo to povedané

výslovne tak, že v prípade, že dar nebude poskytnutý, matku žalobkyne do zariadenia nevezmú, ale
z toho rozhovoru bolo jasné, že ten príspevok požadujú.
17.2.I.dozariadeniaprišlaposvojichnoháchvstave,keďvedelaeštekomunikovať.Prvédva–tritýždne
imajvolávala.Potomsaprestalaozývať.Prinávšteváchsaimzdalo,žejebabičkapodvplyvomnejakých
liekov, bola apatická. Stalo sa, že žalobkyňa raz náhodou zavolala do zariadenia, aby sa informovala
ako sa má babička a vtedy jej p. M. povedala, že stala sa taká vec, že babička spadla na záchod. Boli

nahnevaní, že nevolali záchranku, že sami sa neozvali rodine. Svedkyňa bola babičku veľakrát navštíviť
v zariadení, vie, že na izbe boli štyri ženy. Babička vždy len ležala.

18.1. Svedkyňa O. M. uviedla, že pracuje ako vedúca sestra v zariadení prevádzkovanom žalovaným.
Na začiatku oslovila žalobkyňa ich zariadenie, chceli umiestniť do zariadenia svoju mamu, riešili to

telefonicky. Svedkyňa jej povedala, že majú voľné miesto a koľko sa platí. Tiež jej uviedla o možnosti
darovania. Potom sa asi žalobkyňa dohodla s rodinou, volala naspäť, že súhlasia. Potom dobrovoľne
dala zariadeniu dar, dostali k tomu zmluvu. Po umiestnení ich matky v zariadení sa vyskytli nejaké
problémy. Po nejakých 1-2 týždňoch na kontrolných vyšetreniach bolo zistené, že ich matka má
chronickú anémiu. Tieto zdravotné problémy matky nemohli byť spôsobené za také krátke obdobie, kým

bola v zariadení. Rodina si vybavila, aby ich matka bola hospitalizovaná v I. I.. Tam ich potom lekári
nechceli pustiť kvôli obdobiu Covidu. Vtedy bola ich matka v zlom zdravotnom stave. Aj keď sa potom
vrátila do zariadenia žalovaného, tak jej stav už bol horší oproti tomu aký bol predtým.
18.2. Svedkyňa uviedla, že bežne sa stáva, že sa klienti pýtajú, či môžu dať zariadeniu nejaký dar. Keď
sa opýtajú, akým spôsobom môžu zariadeniu pomôcť, tak im svedkyňa povie, že existuje aj možnosť

daru pre zariadenie. Keď sa klienti pýtajú na výšku darov, je to vždy po dohode s konkrétnymi klientmi.
Svedkyňa im môže povedať, že napr. im nejaký klient daroval 2.000,- Eur. Väčšina ľudí, ktorí telefonujú
do zariadenia, informujú sa o možnosti prijatia ich rodinného príslušníka, tak už vedia, že iné zariadenia
vyžadujú rôzne dary. Preto sa mnohí klienti, takmer všetci priamo pýtajú na možnosti nejakých darov
aj v ich zariadení a či toto je podmienkou, resp. aký k tomu majú prístup. V ich zariadení tomu tak

nie je. Svedkyňa ohľadom darov postupuje podľa vnútorných smerníc. Pri prijatí klientov do zariadenia
nie je nejaká preferencia, svedkyňa postupuje podľa poradovníka. Keď niekto prejavil záujem dať dar
zariadeniu, výška týchto darov sa pohybovala okolo 1.500,- Eur. Dary zariadenie nevyžadovalo, nebola
to podmienka, stávalo sa často, že ľudia aj žiadne dary nedávali. Klient môže darovať v hotovosti
alebo na účet. Ak sú poskytované v hotovosti, preberá ich svedkyňa. Keď túto hotovosť preberie, dá

ju účtovníčke. Sú to peniaze určené do zariadenia na zvýšenie životného komfortu klientov. Nie je v jej
kompetencii rozhodovať o konkrétnom použití darovaných finančných prostriedkov.
18.3. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá na úplne presné okolnosti prvého stretnutia so žalobkyňou,
ale určite nepovedala, že poskytnutie daru pre zariadenie by bolo podmienkou prijatia matky žalobkyne
do zariadenia, že v opačnom prípade by jej matku do zariadenia nezobrali. Nepamätá si konkrétne,

ako v tomto prípade znela tá informácia o poskytnutí daru. Žalobkyni povedala možnosti, táto súhlasila,
všetko bolo na báze dobrovoľnosti. Myslí si, že celý problém nastal v dôsledku zhoršenia zdravotného
stavu matky žalobkyne a určitých podmienok, ktoré si potom žalobkyňa kládla.
18.4. Prijímací proces je individuálny. Dokumenty ohľadom prijatia sa podpisujú vtedy, keď príde do
zariadenia klient, zmluvy už sú pripravené. Jedna je zmluva o poskytovaní sociálnych služieb, ďalej

zmluva o tom, že sa príbuzný klienta zaväzuje platiť zariadeniu poplatky v prípade, že by klient sám
nemal túto možnosť a ďalej zmluva o krytí úhrady, ktorá súvisí s tým, že v zmysle zákona pokiaľ
nevychádza príjem, napr. dôchodok klienta, musí mu zostať nejaké životné minimum a pokiaľ by
nevychádzali platby pre zariadenie, tak že toto bude kryť jeho príbuzný. Darovacia zmluva sa podpíše
vtedy, ak klient chce darovať, chce poskytnúť dar podľa vzájomnej dohody. Darovaciu zmluvu pripravuje

personalistka. Keď klient prejaví záujem darovať zariadeniu, tak sa táto zmluva pripraví.
18.5. Po nejakom čase po nástupe sa matke žalobkyne zhoršil zdravotný stav, skončila v I. I. v nemocnici
na internom oddelení. Vrátili ju do zariadenia žalovaného asi po mesiaci. Potom sa u nej objavil nejaký
pľúcny infekt, jej stavy sa menili, niekedy boli lepšie, niekedy horšie. Následne bolo zistené, že ochorelana Covid, čo nezachytili testy, ktoré jej robili v zariadení žalovaného, ale až PCR test v I. I.. Svedkyňa vie,
že sa stalo, že matka žalobkyne spadla. Opatrovateľky, resp. sestry sú vždy na blízku. Nie je to o tom,
že by zariadenie zanedbalo nejakú starostlivosť. Pokiaľ sa klient chce pohybovať, tak na toto má právo.

Matka žalobkyne bola na WC, oni jej chceli zachovať nejakú intimitu. Následne sa stalo, že sa nejakým
spôsobom chcela zdvihnúť pomocou madiel a potom celou svojou váhou spadla na misu, ktorá praskla.
Sestry zo zariadenia boli hneď pri matke žalobkyne, hneď zisťovali, či niečo nemá zlomené alebo nie je
zranená. Následne aj informovali žalobkyňu. Matke žalobkyne boli poskytované lieky, ktoré súviseli s jej
chronickou liečbou. Lieky na upokojenie jej boli poskytované tie, ktoré mala predpísané.

18.6. Na jar 2023 bolo osobné stretnutie, na ktorom bola žalobkyňa, jej brat, riaditeľ zariadenia
a svedkyňa. Matka žalobkyne bola vtedy v rehabilitačnom zariadení na ODCh v I. J.. Riešilo sa či a za
akých podmienok sa má vrátiť do zariadenia žalovaného. Vie, že riaditeľ žalovaného niečo hovoril, že ak
im ide o peniaze, tak im dar vráti, že to musí riešiť cez účtovníka. Viackrát sa stalo, že zariadenie vracalo
klientom, resp. príbuzným poskytnutý dar, možno v 10-20 prípadoch. Stalo sa to napríklad keď klient
zomrel, išiel do iného zariadenia. O prípadnom vrátení darov rozhoduje rada. Túto radu tvoria nejakí

ľudia, ktorých svedkyňa z videnia pozná, videla ich v zariadení.

19. Svedok A. E. D. uviedol, že v zariadení žalovaného mal umiestnenú matku. On keď potreboval
svoju matku umiestniť do zariadenia, prvýkrát kontaktoval zariadenie telefonicky, uviedol diagnózu
matky. Povedali mu, že miesto pre ňu je. Asi za týždeň prišiel s priateľkou do zariadenia, komunikovali

s nejakou pani, riaditeľkou alebo hlavnou sestrou, dohodli termín nástupu matky. Keď sa začali rozprávať
o finančných záležitostiach, bolo mu povedané, že pri takýchto neštátnych zariadeniach je obvyklé
dať nejaký dar, pričom toto počul už aj od ľudí predtým, keď sa o tom bavil. Svedok s týmto súhlasil,
pretože potreboval matku umiestniť do nejakého zariadenia. Svedkova matka nastúpila do zariadenia
žalovaného v júli 2022 a tieto záležitosti súvisiace s jej umiestnením sa riešili v júni 2022. Dar poskytol vo

výške 1.200,- Eur, bolo to v hotovosti, ako to od neho žiadali. Zaplatil to pri podpise zmluvy a papierov.
Dali mu k tomu len príjmový pokladničný doklad. Ohľadom toho daru im povedala sama tá pani,
ktorá s nimi bola, asi hlavná sestra. Zobrali to ako jasný signál alebo podmienku nástupu matky do
zariadenia. Hovorila aj konkrétnu výšku daru. Svedok určite žiadny dar nenavrhoval sám alebo že
by niečo chcel zaplatiť sám. Bral to ako podmienku, potreboval to vybaviť, tak zaplatil. Nepamätá si

konkrétnu formuláciu. Avšak keď mu niekto povedal, že treba zaplatiť takúto sumu s tým, že svedok
vychádzal z toho, že je tu veľa iných žiadateľov a všetky zariadenia sú plné, tak to bral jednoznačne
ako podmienku prijatia. Bolo povedané, že keď prídu s matkou a vecami, doriešia sa zvyšné papiere
a záležitosti a tie peniaze treba doniesť.

20. Svedok S. T. uviedol, že v zariadení prevádzkovanom žalovaným mal umiestneného otca od
23.02.2022 do 01.01.2024. Uviedol, že so žalovaným podpísal darovaciu zmluvu s vedomím, že tie
peniaze idú na dobré účely. Všimol si napríklad, že v zariadení sa vybudoval kamerový systém.
Svedkov otec strávil v domove posledné dva roky života, bol nadmieru spokojný. Darovaciu zmluvu
svedok uzavrel v deň nástupu jeho otca do zariadenia. Komunikoval s p. M., povedala mu, že ak má

záujem, môže dať zariadeniu 1.500,- Eur. Nebolo to vyslovené ako podmienka, svedok to bral ako taký
sponzorský príspevok. Vedel, že v iných zariadeniach sa dáva aj 3.000,- Eur. Na otázku či by zariadeniu
daroval peniaze bez toho, aby mu p. M. povedala túto informáciu, svedok uviedol, že sám by sa na to
spýtal, lebo vie, že takto to chodí. Svedok dal k nahliadnutiu na pojednávaní aj ním prinesenú darovaciu
zmluvu, kde je ako klient uvedený L. T. – svedkov otec, na darovacej zmluve je uvedené č. X/XXXX.

21. Svedkyňa L. U. A. uviedla, že jej matka bola klientkou v zariadení prevádzkovanom žalovaným od
20.09.2020 do 10.11.2020. Uviedla, že ju kontaktovala p. M., či ju môžu uviesť ako svedka, že od nej
nebol vynucovaný dar pri prijatí jej matky do zariadenia, resp. či prijatie jej matky bolo podmienené
sponzorským darom. Žiadny dar nebol podmienkou prijatia jej matky do zariadenia. Je pravdou, že

zariadeniu žalovaného poskytla sponzorský dar, avšak bolo to až v novembri 2020 po pohrebe matky,
pretože sama chcela takýto dar poskytnúť. Bol vo výške 750,- Eur. Dar sa rozhodla žalovanému
poskytnúť, pretože riešili aj veci ohľadom starostlivosti o matku, ktoré by nemuseli riešiť. Vrchná
sestra vybavila matke vyšetrenie z vlastnej iniciatívy, zariadenie zabezpečovalo vozenie matky na tieto
vyšetrenia a podobne. Tiež to bolo aj za to, že to miesto bolo hneď k dispozícii, že dokázali matku

hneď zobrať do tohto zariadenia a poskytovať jej starostlivosť. Bolo to tak, že p. M. spomenula takúto
možnosť, že je možné zariadeniu prispieť sponzorským darom, avšak neuvádzala dokedy ani žiadnu
výšku takéhoto daru. Spomenula to vtedy, keď svedkyňa podpisovala zmluvu o sociálnych službách, na
základe ktorej matka bola do zariadenia prijatá.22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 74 ods. 6 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, neplatný je právny úkon,

ktorým poskytovateľ sociálnej služby podmieňuje uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
peňažným plnením alebo nepeňažným plnením.

23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami došlo dňa XX.XX.XXXX k podpisu
darovacej zmluvy č. XX/XXXX, predmetom ktorej malo byť darovanie sumy 1.500,- Eur v hotovosti zo
strany žalobkyne žalovanému. Darovacia zmluva bola podpisovaná v rámci súboru viacerých zmlúv,
ktoré boli uzavreté dňa XX.XX.XXXX, keď zároveň bola uzavretá zmluva o poskytovaní sociálnych

služieb č. XX/XXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytovať matke žalobkyne sociálnu službu vo svojom
zariadení pobytovou formou a zmluva o platení časti úhrady za poskytovanú sociálnu službu, ktorou
sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať časť úhrady za svoju matku ako prijímateľa sociálnej služby, ktorej
príjem nepostačuje na platenie celej úhrady za sociálnu službu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
uzavretie predmetnej darovacej zmluvy súviselo s prijatím matky žalobkyne do zariadenia sociálnych

služieb prevádzkovaného žalovaným, pričom meno matky žalobkyne ako klienta je uvedené aj priamo
v darovacej zmluve. Žalobkyňa tvrdila, že darovacia zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle
§ 39 OZ, konkrétne pre rozpor s ust. § 74 ods. 6 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách. Podľa tohto ustanovenia je neplatný právny úkon, ktorým poskytovateľ sociálnej služby
podmieňuje uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným plnením alebo nepeňažným

plnením. Žalobkyňa tvrdila, že uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb s jej matkou bolo zo
strany žalovaného podmienené poskytnutím predmetného daru. Súd preto zameral dokazovanie na
zistenie okolností a priebehu kontraktačného procesu a rokovania strán sporu smerujúcich k uzavretiu
predmetnej darovacej zmluvy.

25. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa telefonicky zisťovala možnosti prijatia jej matky do zariadenia
sociálnych služieb žalovaného, komunikovala pritom s vrchnou sestrou p. M.. Už pri tomto prvom
telefonáte bola p. M. spomenutá informácia o darovaní finančných prostriedkov žalovanému v súvislosti
s prijatím matky žalobkyne do zariadenia. Žalobkyňa tvrdila, že p. M. jej povedala, že pri nástupe do
zariadenia vyberajú formou daru 1.500,- Eur. Podľa svojej výpovede bola pri tomto telefonáte, ktorý

bol pustený na hlasitý odposluch, prítomná aj dcéra žalobkyne L. D., ktorá takisto potvrdila, že pri
tomto telefonáte p. M. povedala, že pri prijatí klienta berú príspevok vo výške 1.500,- Eur s tým, že
nebolo to z jej strany povedané tak, že by sa žalobkyňa mohla rozhodnúť, či tento príspevok poskytne
alebo nie. Nepriami svedkovia P. H. a N. H. potvrdili, že žalobkyňa im po tomto telefonáte s p. M.
dala informáciu, že z neho vyvodila, že je potrebné poskytnúť dar v súvislosti s prijatím ich matky

do zariadenia. Ako rodinní príslušníci sa zhodli, že túto sumu poskytnú, pretože boli v ťažkej situácii,
kedy potrebovali umiestniť svoju matku trpiacu Parkinsonovou chorobou do špecializovaného zariadenia
sociálnych služieb, nakoľko už neboli schopní jej sami poskytovať potrebnú starostlivosť. Svedkyňa M.
potvrdila, že už pri prvotnom telefonáte oboznámila žalobkyňu s možnosťou poskytnúť žalovanému dar.

26. Následne sa v novembri XXXX uskutočnilo dohodnuté stretnutie v zariadení žalovaného, ktorého sa
zúčastnila žalobkyňa, jej brat P. H., jeho manželka N. H. a za zariadenie žalovaného p. M.. Žalobkyňa
tvrdila, že pri tomto pozretí zariadenia im bolo opätovne prízvukované, že pri vstupe klienta sa vyberá
suma 1.500,- Eur. Svedkovia H. a H. potvrdili, že na tomto stretnutí im p. M. povedala, že podmienkouprijatia ich matky do zariadenia je dar vo výške 1.500,- Eur v hotovosti. Svedkyňa M. poprela, že by
poskytnutie daru pre zariadenie vyslovila ako podmienku prijatia klientky, na druhej strane potvrdila,
že poskytnutie daru bolo spomenuté pri tomto rokovaní s tým, že si nepamätá konkrétne, ako v tomto

prípade znela tá informácia o poskytnutí daru.

27. Dňa XX.XX.XXXX prišli do zariadenia žalobkyňa s jej bratom a švagrinou, priviezli matku za účelom
jej umiestnenia do zariadenia. Boli podpísané vyššie uvedené zmluvy, vrátane zmluvy o poskytovaní
sociálnych služieb a predmetnej darovacej zmluvy. Žalobkyňa so sebou priniesla sumu 1.500,- Eur

v hotovosti, ktorá bola oproti príjmovému pokladničnému dokladu odovzdaná žalovanému.

28. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že predmetnú darovaciu zmluvu je
potrebné považovať za neplatný právny úkon, nakoľko jej uzavretím (poskytnutím daru) žalovaný
ako poskytovateľ sociálnej služby podmieňoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
s matkou žalobkyne. Z celkového kontextu predzmluvných rokovaní strán možno objektívne vyhodnotiť

komunikáciu svedkyne M. tak, že predmetný dar bol vyžadovaný ako podmienka prijatia klientky.
Pre takýto záver vôbec nie je nevyhnutné, aby bola výslovne uvedená v rámci rokovania konkrétna
formulácia, že poskytnutie daru je podmienkou poskytovania sociálnej služby, a už vôbec nie je
nevyhnutné, aby takáto podmienenosť vyplývala priamo z textu predmetných zmlúv. Rokovania o
uzavretí darovacej zmluvy prebiehali za citlivej situácie, kedy matka žalobkyne pre svoje ochorenie

vyžadovala čo najskoršie umiestnenie v zariadení sociálnych služieb. Súd mal preukázané, že
kontraktačný proces v danom prípade smeroval k tomu, že od rodinného príslušníka bol dar vyžadovaný,
resp.bolstavanýdopozície,žeposkytnutietakéhotodaruvtakejtosituáciijeobvyklé,slušné,žesapatrí.
Žalobkyni bolo v neľahkej situácii potreby umiestnenia jej matky hneď od začiatku zo strany žalovaného
uvádzané, že sa zariadeniu dáva dar pri prijatí klienta. Súd uveril, že žalobkyňa nemala možnosť

rozhodnúť sa, či predmetný dar dá alebo nie, ak chcela umiestniť svoju matku do tohto zariadenia. Je
možnédôjsťkzáveru,žeobjektívnekaždáosobavsituáciižalobkynebymohlavyhodnotiť,žezariadenie
poskytnutie daru vyžadovalo ako podmienku prijatia klienta. Je pritom nepochybné, že zmyslom
a účelom ust. § 74 ods. 6 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. je takýmto situáciám predchádzať a pod
sankciou neplatnosti vyslovene zakazovať zariadeniam sociálnych služieb vyžadovať dary, príspevky

či iné peňažné alebo nepeňažné plnenia za to, že klient bude do zariadenia prijatý. Uvedené konanie,
hoci aj bez toho, aby bolo výslovne uvedené, že poskytnutie daru je podmienkou poskytovania sociálnej
služby, pokiaľ takýto záver vyplýva z kontextu rokovania strán, je možné nepochybne považovať za
určitú formu nátlaku zo strany zariadenia sociálnych služieb na klienta, resp. jeho rodinného príslušníka
v zložitej životnej situácii.

29. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pokiaľ sa jedná o konkrétneho žalovaného, aj ďalší nepriami
svedkovia potvrdili, že v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb ich rodinným príslušníkom poskytli
žalovanému dar. Svedok D. uviedol, že v rámci zisťovania informácií o možnosti umiestnenia jeho matky
do zariadenia žalovaného v roku XXXX mu bolo mu povedané, že pri takýchto neštátnych zariadeniach

je obvyklé dať nejaký dar. Súhlasil s tým, pretože potreboval matku umiestniť do zariadenia. Zobral
to ako jasný signál alebo podmienku nástupu jeho matky do zariadenia, pričom mu bola oznámená aj
konkrétna výška daru. Uviedol, že určite žiadny dar nenavrhoval sám alebo že by niečo chcel zaplatiť
sám. Bral to ako podmienku, potreboval to vybaviť, tak zaplatil. Aj svedok T. potvrdil, že informáciu o
možnosti darovania peňazí žalovanému v súvislosti s prijatím jeho otca do zariadenia mu povedala p.

M. s tým, že aj sám by sa na to spýtal, lebo vie, že takto to chodí, keďže podľa jeho vedomosti v iných
zariadeniach sa dáva aj 3.000,- Eur. Podľa svojich slov to bral ako sponzorský príspevok. Svedkyňa
A. darovala žalovanému finančné prostriedky až po úmrtí jej matky, ktorá bola v zariadení umiestnená
krátko. Aj ona uviedla, že možnosť prispieť zariadeniu sponzorským darom ako prvá spomenula p. M..
V prípade uvedených svedeckých výpovedí sa jedná len o nepriame dôkazy, z ktorých však možno

vyvodiť všeobecné a opakujúce sa spôsoby komunikácie zo strany žalovaného vo vzťahu k rodinným
príslušníkom (potenciálnych) klientov zariadenia sociálnych služieb. Z týchto výpovedí vyplýva, že
v skutočnosti ani jeden z uvedených svedkov nemal vlastnú motiváciu, resp. iniciatívu na poskytnutie
daru. Darovali financie na základe toho, že im to bolo prezentované zo strany žalovaného ako možnosť
v situácii, keď hľadali zariadenie sociálnych služieb na umiestnenie svojho rodinného príslušníka.

30. Súd zastáva názor, že zmyslom a účelom ust. § 74 ods. 6 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. je
sankcionovať neplatnosťou právneho úkonu aj situácie, kedy zariadenie sociálnych služieb vytvára
na potenciálneho klienta, resp. jeho rodinných príslušníkov určitý nátlak a v čase bezprostrednepredchádzajúcom rozhodnutiu o tom, či klient do zariadenia bude prijatý alebo nie, ich stavia do
pozície, že poskytnutie daru zariadeniu je obvyklé, čo môžu odôvodnene a objektívne vyhodnotiť tak, že
v prípade jeho neposkytnutia je prijatie klienta do zariadenia ohrozené. Tak tomu bolo aj v prejednávanej

veci. Tvrdenia žalovaného o opaku súd vyhodnotil ako účelové. Žalovaný napríklad tvrdil, že pokiaľ
zariadeniu boli poskytnuté dary, všetky darovacie zmluvy majú zaevidované v účtovníctve s tým, že
podľa žalovaným vypracovanej tabuľky mu mali byť v roku XXXX poskytnuté dary v celkovej hodnote
14.600,- Eur. Žalobkyňa však predložila verejne dostupné účtovné záznamy žalovaného týkajúce sa
predmetného obdobia, z ktorých účtovanie žiadnych poskytnutých darov nevyplýva, na čo žalovaný

reagoval len tým, že účtovníctvo je mu robené externe. Ako nedôveryhodné súd vyhodnotil tvrdenia
žalovaného, ktorý na jednej strane argumentoval, že je pre neho neekonomické, pokiaľ zariadenie
sociálnych služieb nie je plné klientov a teda nemá prečo mať motiváciu podmieňovať prijatie klientov
poskytnutím darov, na druhej strane potvrdil, že existuje poradovník, teda počet potenciálnych klientov
žiadajúcich umiestnenie presahuje kapacitu zariadenia.

31. Pokiaľ sa jedná o stretnutie strán dňa 08.06.2023, z prehrávaného zvukového záznamu vyplýva,
že žalobkyňa a jej právna zástupkyňa riaditeľovi žalovaného prezentovali svoju nespokojnosť so
starostlivosťou o matku žalobkyne v zariadení sociálnych služieb a rokovali o tom, či je pokračovanie
v poskytovaní sociálnych služieb možné a za akých podmienok. Riaditeľ žalovaného sa vyjadril
v tom zmysle, že pokiaľ nie sú spokojní s poskytovanými službami, môžu sa dohodnúť na ukončení

poskytovania sociálnej služby a „rozísť sa v pokoji“. V čase 48:35 zvukového záznamu potom právna
zástupkyňa žalobkyne vyjadruje nespokojnosť s takýmto postojom riaditeľa žalovaného a parafrázuje
jeho postoj slovami „vy hovoríte: rozíďme sa v pokoji – vy ste nám dali dar, ktorí sme od vás
požadovali...“. Z nahrávky je zrejmé, že žalobkyňa nebola spokojná s poskytovanými službami, pričom
túto nespokojnosť zdôrazňovala aj s poukazom na to, že žalovanému bol pri prijatí jej matky poskytnutý

dar, ktorý od nich žalovaný požadoval. Zo zvukového záznamu nevyplýva, že by riaditeľ žalovaného
vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne o tom, že dar bol od nej požadovaný.

32. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov teda súd uzavrel, že v danom prípade prejavy
žalovaného, resp. jeho poverenej zamestnankyne v rámci rokovaní strán pred uzavretím zmluvy je

potrebné s prihliadnutím na všetky okolnosti objektívne posúdiť tak, že z neho vyplývalo, že aby
matka žalobkyne mohla byť prijatá do zariadenia sociálnych služieb prevádzkovaného žalovaným, bolo
potrebné poskytnúť žalovanému finančné plnenie vo výške 1.500,- Eur na základe darovacej zmluvy.
Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobkyne, že je v rozpore s princípmi logického uvažovania, aby
klient, resp. jeho rodinní príslušníci poskytli dar zariadeniu sociálnych služieb v nezanedbateľnej výške

1.500,- Eur ešte pred tým, ako budú klientovi samotné sociálne služby poskytnuté, kedy teda nie je
možné nijako vyhodnotiť ich kvalitu, úroveň a celkovú spokojnosť, ktoré by mohli viesť k vzniku pocitu
skutočnej vďačnosti za poskytnuté služby, čo by sa mohlo prejaviť vo vôli poskytnúť zariadeniu dar
ako bezodplatné plnenie. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že v danom prípade poskytovateľ sociálnej
službypodmieniluzatvoreniezmluvyoposkytovanísociálnejslužbypeňažnýmplnenímzostranyklienta,

resp. jeho rodinných príslušníkov, je darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná pre rozpor s ust. § 74 ods. 6 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z.

33. Keďže medzi stranami nebola darovacia zmluva uzavretá platne, poskytnuté plnenie zo strany
žalobkyne vo výške 1.500,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie

z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd preto žalobe vyhovel.

34. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezaoberal argumentáciou žalobkyne a protiargumentáciou
žalovaného týkajúcimi sa potenciálneho nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy 1.500,- Eur
z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Takýto právny titul by vyžadoval

preukázanie platného uzavretia darovacej zmluvy a následného konania obdarovaného, ktorým sa
správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Keďže súd
dospel k záveru o neplatnosti uzavretia darovacej zmluvy, skúmanie predpokladov prípadného nároku
žalobkyne na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ bolo nadbytočné.

35. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia listom jej právnej zástupkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol
žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa poskytla žalovanému lehotu na plnenie doXX.XX.XXXX a žalovaný je teda v omeškaní od nasledujúceho dňa. Súd preto priznal žalobkyni úrok
z omeškania z dlžnej sumy 1.500,- Eur od 01.07.2023. Výška úroku z omeškania 9 % ročne zodpovedá
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní úspešná v celom rozsahu uplatneného nároku, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.

38. V konaní vznikli štátu trovy v podobe vyplateného svedočného vo výške 40,75 Eur v zmysle

uznesenia č.k. 28C/86/2023-128 zo dňa 23.10.2024, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov
štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o trovách štátu
v civilnom konaní, s poukazom na čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku má súd za
to, že je možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy v § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., podľa
ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,

pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa
proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd preto priznal štátu nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

28C/86/2023

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesnéhoútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.