Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010520
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Svoreňová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724010520.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Michaelou Svoreňovou v trestnej veci obžalovaného A. B.

pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. februára 2025 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. E. XXX/XX, C.,

j e v i n n ý , ž e

v období počas roka 2022 až do 04.04.2024 svojej družke F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXX/X, C. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie v ich spoločnej domácnosti v prenajatom byte na
adrese I., D. H. XX ako aj na iných miestach tým spôsobom, že jej pravidelne nadával a hovorieval „piča,
kurva skurvená, vyjebaná špina, krava, tupá piča, hnusoba, špina hnusná, hnusná krysa, mentálne dno,
si ako rakovina, špina manipulátorská, bodaj by si rakovinu dostala a zdochla do 7 dní, skap, zdochni,
rozjebem Ti papuľu“, opakovane ju udieral po temene hlavy a ťahával ju za vlasy, vyhrážal sa jej zabitím
a najmä :

- počas celého roka 2022 ju viackrát fyzicky napadol, a to tak, že ju udrel po hlave a v pravidelných
intervaloch jej nadával,

- počas roku 2023 v pravidelných dvojtýždňových intervaloch sa jej vyhrážal zabitím, opakovane ju
udieral po hlave, a to aj vtedy, keď držala v náručí ich spoločného syna, pričom keď ju niekoľkokrát za
sebou udrel po hlave, nebolo jej dobre a zvracala, posielal ju zatvárať sa do izby, kde na ňu ešte viackrát
vybehol a agresívne jej nadával a pokiaľ od neho niečo chcela, tak mu to musela napísať cez správu

v aplikácii WhatsApp,

- niekoľko mesiacov v roku 2023 sa s ňou doma nerozprával, komunikoval len prostredníctvom správ, v
ktorých jej nadával, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a zabitím,

- v novembri 2023 ju štyrikrát udrel dlaňou po temene hlave a ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej, že má
zmiznúť, inak to bude mať následky a budú sa diať veci, do správ v aplikácii WhatsApp jej písal, aby

skapala a že jej prijebe, vyháňal ju z miestnosti, keď raňajkoval s tým, že teraz tam je on, ona nech
zmizne do izby a zavrie sa tam, nech ju nevidí,

- dňa 24.12.2023 pri rozbaľovaní darčekov ju aj s ich spoločným synom vyhodil z izby a nadával jej,

- počas roku 2024 jej denne nadával a zaháňal sa po nej, že ju chce udrieť, ponižoval ju, že ako vyzerá,
takto s ňou nikam nejde, nech sa ide prezliecť, hodil po nej plastový pohár, šejker, topánky, banánovú

šupku a rôzne iné veci,- dňa 04.04.2024 ju viackrát udrel po hlave, po ruke aj po nohe, chytil ju za vlasy na temene hlavy a
začal s ňou trhať, kričal a celý čas jej nadával,

čím svojím opakovaným násilným a hrubým konaním ohrozoval fyzické a psychické zdravie poškodenej
F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, G. XXX/X, C.,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, citovým vydieraním a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky,
bez použitia kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 16.10.2024 obžalobu na obžalovaného A. B. pre
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený
v podanej obžalobe prokurátora.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je nevinný.

Súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom poškodenej F. C. a výsluchom svedkov J. K., L. C., M. C.,

A. N. a I. O.. Ďalej prečítal zápisnicu o trestnom oznámení (č. l. 1 - 6), komunikáciu medzi obžalovaným
a poškodenou zachytenú na fotodokumentácii (č. l. 7 - 31), správu Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, sekcia ľudských práv (č. l. 461), tiež oboznámil znalecké posudky č.
27/2024 a č. 28/2024 znalca Mgr. Františka Nociara (č. l. 224 - 259, č. l. 366 - 402) a znalecké posudky
č. 37/2024 a č. 38/2024 znalkyne A. A. P. (č. l. 266 - 317, č. l. 409 - 457). Z prílohovej obálky prečítal

odpis registra trestov a výpis z ústrednej evidencie priestupkov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko, čo je uvedené v obžalobe je absurdné
a po prečítaní bol z toho v šoku. Vypovedal, že poškodenú nikdy netýral ani ju neudieral po hlave, do
izby ju nezatváral a k rodičom mohla odísť hocikedy. S poškodenou žili normálny slušný život. Pripustil,

že medzi nimi boli aj hádky. Nenadávali si však nonstop a správy, ktoré si s poškodenou navzájomvymieňali, boli tie najhoršie, aké kedy napísal. Nezhody s poškodenou mali len vtedy, keď potrebovali
riešiť nejaký pracovný alebo rodinný problém. Domnieval sa, že poškodená podala trestné oznámenie
z dôvodu, že bola nahnevaná. V ten deň 03.04.2024 alebo 04.04.2024, kedy ju chytil za vlasy a odišiel

z bytu, bola poškodená nahnevaná, lebo odmietol robiť, čo od neho chcela. Bol v strese, vyčerpaný
a vyhorený. Ďalej uviedol, že poškodená podliehala tlaku rodičov alebo starých rodičov a tento tlak
bol vyvíjaný aj naňho. S poškodenou potrebujú odbornú pomoc, párového terapeuta, aby si vzájomne
vysvetlili, čo sa stalo, lebo ide o veľké nedorozumenie. Cíti krivdu, že bol vykreslený ako zločinec. Ak
poškodená uvedenie veci na pravú mieru, je ochotný urobiť všetko pre to, aby bola rodina kompletná.

Poškodená F. C., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným bola
v kontakte naposledy v apríli roku 2024. Trestné oznámenie naňho podala pod tlakom okolia, ktoré
ju strašilo, ako môže dopadnúť spoločné bývanie s obžalovaným. Uverila im a na podanie trestného
oznámenia preto nebol žiadny dôvod. S obžalovaným začali spolu bývať v septembri roku 2020, kedy
vo veku 18 rokov odišla od rodičov. Rodičia na to reagovali zle, otec jej začal písať výhražné správy.

Rodičia sú silne veriaci a s obžalovaným začala žiť bez sobáša. Otec jej po dobu troch mesiacov písal,
aby sa vrátila domov a citovo ju manipuloval. Rodičia sa do ich vzťahu príliš starali a potom medzi nimi
a obžalovaným nastal konflikt. Problémy s obžalovaným ustáli a dlhšiu dobu bolo všetko v poriadku. Po
otehotnení sa s obžalovaným dozvedeli, že ich syn bude mať srdcovú vadu. Niesli to zle a boli v strese.
Hádali sa a psychicky sa zrútili. Obžalovaného sa ale nebála, bála sa o dieťa. Syn sa v marci roku 2021

podrobil operácii a keď s obžalovaným a synom cestovali na vyšetrenie, bola v strese. Obžalovaný na
ňu v aute nadával, ale trápenie jej to nespôsobovalo, lebo chápala, že bol nervózny. Ich spoločný vzťah
zhodnotila ako taliansky. Obžalovaný jej zvykol nadávať a potom aj ona jemu. Boli však rovnocenní
partneri a keď sa medzi nimi objavili konflikty, boli spôsobené starostlivosťou o dieťa a pracovnými
problémami. V komunikácii, ktorú pripojila k trestnému oznámeniu boli nadávky, ktoré medzi nimi boli

bežné a nič si z toho nerobila. Vedela, že obžalovaný preháňa. Dôkazy k trestnému oznámeniu vyberala
na žiadosť policajtov, a to podľa najhorších slov, ktoré v komunikácii našla. Pripustila, že obžalovaný
sa jej vyhrážal, ale dodala, že zvykol preháňať. Bolo medzi nimi bežné, že sa jeden druhému vyhrážali
zabitím, ale v skutočnosti to tak nemysleli. Nebála sa, že by ju obžalovaný naozaj zabil. Povedal jej aj
to, že po nej niečo hodí, alebo že od nej odíde. Capnutie nepovažuje sa fyzické násilie. Bolo to bežné

capnutie, keď obžalovaného vyprovokovala. Smiala sa na tom, lebo ona je dosť škodoradostný človek.
Keď ju obžalovaný capol po hlave, išlo o jemný úder. Pokiaľ ju obžalovaný chytil za vlasy, nešlo o fyzické
násilie. Bolo to vo vyhrotených situáciách alebo zo srandy.

V prípravnom konaní poškodená vypovedala, že obžalovaný jej nadával všetkými možnými najhoršími

vulgarizmami, a to, že je piča skurvená, vyjebaná kurva a iné nadávky v rôznych skomoleninách.
Viackrát prišla so synom na vyšetrenie tak, že bola z obžalovaného celá vyklepaná a vystresovaná,
a ešte aj z toho, čo sa bude diať s malým synom. Už v roku 2021 bola celá roztrasená z toho, ako
sa k nej obžalovaný správal. Rozpor oproti výpovedi z prípravného konania vysvetlila na hlavnom
pojednávaní tak, že počas ciest do Bratislavy mala strach o syna, stres z dlhých ciest a z jazdy po

diaľnici. Keď vypovedala v prípravnom konaní, bola vystrašená okolím, kamarátkou J. K., starkou,
matkou obžalovaného, psychologičkou ako aj zamestnankyňou na anonymnej linke pre týrané ženy.
Pripustila, že na obžalovaného sa sťažovala kamarátke J. K., ktorej povedala, že sa hádajú a rozpadne
sa im vzťah. Vtedy ale preháňala a povedala len to najhoršie, aby bola zaujímavá a aby jej všetci poradili
ako má ďalej fungovať vo vzťahu.

Tvrdenie z prípravného konania, že po návrate z fitnes centra ju obžalovaný po príchode do bytu tresol
po hlave, odvtedy má fóbiu otvárať dvere na ich byte, že tam bude obžalovaný a za niečo ju udrie na
hlavnom pojednávanie objasnila tak, že obžalovaný ju pri návrate domov capol po hlave od zúfalstva,
lebo bola dve hodiny preč, nebola pri telefóne a syn po celú dobu plakal. Poprela, že by to bol úder a

zároveň pripustila, že ju to prekvapilo. V tom momente sa ale bála. V prípravnom konaní vypovedala, že
bola vždy vystrašená a rozklepaná, keď sa takéto veci diali, v strachu sa zatvárala v izbe a obžalovaný
na ňu väčšinou ešte viackrát vybehol a agresívne jej nadával. Vždy sa jej roztriaslo telo, rozbúšilo srdce
a nejaký čas bola úplne „v háji“. Na hlavnom pojednávaní rozpor oproti prvotnej výpovedi vysvetlila tak,
že v izbe sa zatvárala len keď bola nahnevaná a chcela mať pokoj. Pripustila, že posledné mesiace sa

naozaj bála, ale bolo to pod vplyvom toho, čo jej hovorili ľudia. Na nadávanie zo strany obžalovaného
bola zvyknutá.Pokiaľ o spolužití s obžalovaným v období od novembra 2023 rozprávala všetkým - rodičom L. C. a M.
C., kamarátke J. K., psychologičke, matke obžalovaného A. B. a starkej A. Q., tak to trochu preháňala,
aby bol o ňu väčší záujem. S obžalovaným sa o vzájomných nezhodách nerozprávali, lebo na to nebol

priestor, keďže sa zaoberali pracovnými vecami alebo dieťaťom a väčšinou sa hádali. Pripustila, že
obžalovanému sa zmienila o tom, že sa jej nepáčia vulgárne výrazy a vadí jej to. Postupne si ale zvykla
a viackrát sa rozprávali, že to obžalovaný nemyslí vážne a smiali sa na tom.

V prípravnom konaní poškodená uviedla, že v roku 2023 „sa to stupňovalo“ a potom prišla streda

začiatkom marca alebo apríla 2024, kedy išiel obžalovaný „išiel do nej viackrát“, cápal ju po ruke aj
po nohe, ale nejak extra ju to nebolelo. Vravela mu, nech prestane, že je to nepríjemné. Potom ju
viackrát capol po hlave, ale „nebolo to také násilie, ako robí bežne“, keď je agresívny. Na hlavnom
pojednávaní rozpor oproti výpovedi z prípravného konania vysvetľovala tak, že obžalovaný sa voči nej
nesprával násilne a uvedené termíny ju pri výpovedi naučili používať policajti alebo ich mala z videí na
internete. Pripustila, že v inkriminovaný deň sa s obžalovaným hádali a cápali sa navzájom a keď potom

obžalovanému povedala, že zavolá políciu, bolo to zo srandy. V ten deň boli s obžalovaným nahnevaní
viac ako zvyčajne.

Keď v prípravnom konaní uviedla, že cestou v aute jej obžalovaný vždy niečo vyčítal a potom jej bolo
zle, chcela tým povedať, že mala fóbiu z cestovania a strach z jazdy a pokiaľ bol obžalovaný v aute

nervózny, bolo to z dôvodu, že už mal nejaké havárie a bolo mu nepríjemné šoférovať.

V prípravnom konaní poškodená uviedla, že obžalovaný mal stále na ušiach slúchadlá a keď od neho
niečo chcela, reagoval otrávene, že „čo ty piča vyjebená, čo odo mňa zasa chceš“. Veľakrát musela
čakať, kým jej odpovie, lebo sa za ním bála ísť, bola roztrasená, keď s ňou bol v jednej miestnosti.

Taktiež ju z miestnosti vyháňal, keď raňajkoval, alebo si vzal raňajky a odišiel jesť inde alebo povedal
„teraz som tu ja, zmizni do izby a zavri sa tam, nech ťa nevidím“. Poškodená k uvedenému na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že toto sa dialo v posledných týždňoch pred podaním trestného oznámenia,
kedy ju strašili ľudia a mala strach sa obžalovaného niečo opýtať. Do izby sa zatvárala preto, lebo chcela
mať pokoj buď ona, alebo obžalovaný.

Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný po nej hodil plastový pohár, šejker, topánky
a takých útokov bolo viac a mierili aj na hlavu, na hlavnom pojednávaní vysvetľovala, že obžalovaný po
nej hodil banánovú šupku a aj ona po ňom hádzala veci. Keď pri prvej výpovedi uvádzala, že ponižovanie
bolo na dennej báze a zvykla si na to a obžalovaný jej hovoril „pozri sa ako vyzeráš, s tebou takto

nikam nejde, toto si choď prezliecť“, na hlavnom pojednávaní k rozporom uviedla, že takéto správanie
obžalovaného jej vadilo a hnevala sa, ale bola si vedomá toho, ako vyzerá a nebrala to ako ponižovanie.

V prípravnom konaní poškodená uviedla, že v novembri 2023, keď s obžalovaným riešili heknutý účet,
fyzicky na ňu zaútočil a udrel ju asi štyrikrát po sebe dlaňou po hlave - temene. Syna mala vtedy na

rukách. V takýchto situáciách si ho viackrát brala k sebe, lebo si myslela, že obžalovaný na ňu nezaútočí,
keď bude mať pri sebe dieťa, ale nepomohlo to. Keď na ňu zaútočil, vyhrážal sa jej, že má zmiznúť,
inak to bude mať následky a budú sa diať veci. Chcel, aby zmizla s dieťaťom aj so psom, kým sa vráti
„inak si ho nemá priať“. Po útoku bola rozklepaná, volala s revom rodičom, nech po ňu prídu. Počas toho
ako sa balila, sa povracala, nevedela, či to bolo z tých úderov alebo zo stresu. Veľmi ju bolela hlava.

Všetko v aute povedala matke M. C.. Musela utiecť, lebo sa bála, čo sa bude diať, keď sa vráti. Na
hlavnom pojednávaní poškodená poprela pravdivosť týchto tvrdení s odôvodnením, že sa veľmi bála
a bola v strese z heknutého účtu a z toho, že zvracala.

Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je kamarátka poškodenej F. C.. Poškodená jej

v rozhodnom období povedala, že medzi ňou a obžalovaným mali byť doma hádky a mala z neho strach.
K rozporom oproti výpovedi z prípravného konania uviedla, že pred vyšetrovateľom vypovedala pravdu.
Poškodená sa jej zdôverila, že doma zažíva strach a paniku z dôvodu, že obžalovaný ju uráža, mal ju
udrieť a dáva jej dole sebavedomie. Prvý raz sa jej poškodená zdôverila v lete v roku 2023. Spomenula
jej, že takéto správanie sa malo diať od jej pôrodu, približne od roku 2020 - 2021. S poškodenou si

telefonovali ako kamarátky, aj sa stretli. Poškodenej poradila, aby sa situáciu snažila riešiť odbornou
pomocou. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že poškodenej radila, že nemôže takéto správanie
obžalovaného trpieť a po jej odporúčaní poškodená niekedy v apríli roku 2024 kontaktovala linku pomoci
pre týrané ženy, vypovedala pravdu.Svedok L. C., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že so spolužitím jeho dcéry
s obžalovaným nesúhlasil. Jeho rodina je veriaca, vyjadril presvedčenie, že spolužitie má byť spečatené

sobášom. Nástojil na tom, aby sa poškodená vrátila domov, ale po týždni to vzdal. Výhrady v tomto
smere adresoval aj obžalovanému, a ten mu potom v správe písal nadávky. Mali písomný konflikt. Potom
sa do ich spolužitia už nechcel starať, s poškodenou si občas zatelefonovali. U obžalovaného nastal
obrat, až keď poškodená v apríli 2024 podala trestné oznámenie. Obžalovaný si potom uvedomil, čo
spravil. Poškodená sa mu nezverovala, viac povedala svojej matke. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol,

že mu do práce volala jeho manželka M. C., nech rýchlo príde, lebo obžalovaný poškodenú aj udrel, že
niečo bolo, hovoril pravdu. Vedel, že vzťah obžalovaného a poškodenej nebol v poriadku. Poškodená
sa mu zverila o tom, že sa s obžalovaným nerozprávajú a že do nej slovne skočil, keď urobila niečo zlé.
Až po podaní trestného oznámenia mu manželka povedala, že obžalovaný poškodenú bil, potiahol ju za
vlasy a udrel ju po hlave. V prípravnom konaní pravdivo popísal, že obžalovaný poškodenú nasilu glbe aj
poškodená mu povedala, že sa s obžalovaným nedá, nadáva jej a nadáva aj na nich. Po poškodenú prišli

na Sliač vždy autom, buď on, alebo jeho manželka M. C.. Prišli vždy, keď ich o to poškodená požiadala.

Svedkyňa M. C., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená im obžalovaného
ako svojho partnera prišla predstaviť v máji v roku 2020. Raz s ním boli na dovolenke, odvtedy
obžalovanému volala iba raz, kedy sa snažili vykomunikovať situáciu, keď poškodená odišla z domu.

Odvtedy v kontakte neboli, videli sa len raz, keď prišla poškodenej pomôcť s malým synom. Poškodená
jej spomínala, že majú s obžalovaným nezhody, nemali dobrú komunikáciu. O násilí sa zmienila až
v novembri roku 2023, kedy jej aj volala, že má po ňu prísť. Poškodená jej vtedy povedala, že obžalovaný
jej vulgárne nadával a dostala od neho po hlave. Po 10-tich dňoch sa ale k nemu vrátila. Zmienila sa
jej aj o konflikte, ktorý sa stal na Vianoce 2023, povedala jej tiež, že chce ísť domov, lebo nemali pekný

Štedrý večer. Po poškodenú prišli aj 04.04.2024, kedy jej napísala, že má po ňu rýchlo prísť. Medzi
ňou a obžalovaným došlo vtedy k hádke, obžalovaný ju mal ťahať za vlasy, poškodená bola nepokojná.
Doma jej povedala, že od obžalovaného dostala po hlave. Od poškodenej vedela, že s obžalovaným sa
dlhší čas nerozprávali a boli tam aj nejaké vulgarizmy. Spontánne uviedla, že poškodený nebol dobrý.
Keď poškodenú dňa 04.04.2024 viezli domov, odporučila jej zavolať na linku pomoci pre týrané ženy.

Z linky pomoci pre týrané ženy potom poškodenej odporučili podať trestné oznámenie. Pripustila, že po
príchode domov mali strach.

Svedkyňa A. N., bývalá družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pozná aj
s poškodenou F. C.. Poškodená ju kontaktovala niekedy v septembri roku 2024, že má problémy

s obžalovaným. Pýtala sa, aký bol jej vzťah s obžalovaným. Taktiež sa jej zverila, že si ju obžalovaný
nevšíma ako partnerku, bolo tam veľa škaredých slov a capol jej po hlave. Správanie obžalovaného
počas ich spolužitia popísala svedkyňa tak, že každý z nich mal svoj život, ale obžalovaný myslel viac
na seba, ako na niekoho iného. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že počas ich vzťahu zaregistrovala
u obžalovaného aj agresívne správanie voči nej, vypovedala pravdu. Na hlavnom pojednávaní dodala,

že agresívna bola aj ona sama a obaja si škaredo nadávali. Pokiaľ tiež v prípravnom konaní povedala,
že obžalovaný vulgarizmy bežne nepoužíval, na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že obžalovaný sa
vulgárne vyjadroval iba pri hádkach.

Svedkyňa I. O., kamarátka obžalovanej, na hlavnom pojednávaní opísala vzťah obžalovaného

a poškodenej ako intenzívny, neskôr komplikovaný. Keďže žije v zahraničí, s poškodenou sa kontaktujú
iba telefonicky. Zdalo sa jej, že obžalovaný poškodenú príliš sekíruje. Neskôr sa dozvedela o vulgárnej
komunikácii medzi obžalovaným a otcom poškodenej. Mala pocit, že obžalovaný chce poškodenú
odpojiť od rodiny, čo sa mu aj podarilo. Ako s poškodenou odišiel bývať na Sliač, začali medzi
nimi konflikty. Keď sa to začalo vyostrovať, mala o poškodenú strach. Poškodená jej spomínala, že

obžalovaný bol na ňu hrubý, nepríjemný, nervózny, a obaja si vzájomne nadávali. Radila jej, aby
od obžalovaného odišla, aby sa zverila rodičom, aby obžalovanému stanovila hranice, aby sa už
neopakovali situácie, ktoré sa medzi nimi stali. Poškodená jej naznačovala, že tam bolo aj niečo viac ako
len slovné urážky. Boli tam fyzické potýčky, capnutie po hlave, potiahnutie za vlasy. Situácia sa vyhrotila
tým, že ju obžalovaný potiahol za vlasy a poškodená šla na políciu. Svedkyňa uviedla, že v prípravnom

konaní vypovedala pravdu, keď popísala, že čítala aj správy od obžalovaného poškodenej výhražného
typu,ohľadomfyzickýchútokov.Bolotamveľavulgarizmov.Tietosprávyjejposielalapoškodenániekedy
v roku 2023. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že tam boli vyhrážky typu „zabijem ťa“. Uviedla, žepoškodená sa bála, aby od nich obžalovaný neodišiel. Takto s poškodenou komunikovala v roku 2023
a mala z nej dojem, že je vystresovaná, zúfalá a v miernej depresii.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súd prečítal zápisnicu o trestnom oznámení (č. l. 1 - 6),
komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou zachytenú na fotodokumentácii (č. l. 7 - 31), správu
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia ľudských práv (č. l. 461),
oboznámil znalecké posudky č. 27/2024 a č. 28/2024 znalca Mgr. Františka Nociara (č. l. 224 -
259, č. l. 366 - 402) a znalecké posudky č. 37/2024 a č. 38/2024 znalkyne A. A. P. (č. l. 266 - 317, č. l.

409 - 457). Z prílohovej obálky prečítal odpis registra trestov a výpis z ústrednej evidencie priestupkov.

Poškodená podala trestné oznámenie dňa 04.04.2024 v čase o 22.20 hodine, kedy uviedla, že
s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti od septembra roku 2020, a to aj s maloletým synom I. B..
Podrobne popísala spolužitie s obžalovaným v rozhodnej dobe.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj správy posielané medzi obžalovaným a poškodenou cez
mobilnú aplikáciou WhatsApp (č. l. 7 - 31), z obsahu ktorých boli zistiteľné nadávky obžalovaného voči
poškodenej ako „what the fuck, čo papuľuješ“, „ty kurva“, „špina hnusná“, „hnusná krysa“, „Ty vyjebaná
piča“, „drž piču“, „je mi z teba na grcanie“, „aj tvojmu decku prašivému rozjebem papuľu“, „drzá piča ti
rozjebem papuľu“, „ťahaj naspäť piča do 10 minút nech si tu“, „si nezodpovedná skurvená piča“, „krava

jedbnutá ešte raz to spravíš tak ťa vyjebem z okna“, snaž sa držať ten tvoj hnusný ksicht odo mňa
čo najďalej, lebo ti ho rozjebem“, „kurva prašivá“, „všetci skapte“, jedného dňa začnú všetci tvoji blízki
zdochýňať a ja budem oslavovať každé jedno zdochnutie“, „mentálne dno“, „veď ty si ako rakovina“,
„špina manipulátorská, bodaj by si rakovinu dostala a zdochla do 7 dní“.

Zo správy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia ľudských práv zo
dňa 30.05.2024 súd zistil, že v databázovom systéme call centra Národnej linky pre ženy zažívajúce
násilie je v evidencii hovor z čísla XXXX XXX XXX. Hovor sa uskutočnil 04.04.2024, trval cca 59 minút
a volajúca osoba bola ženského pohlavia. Volajúcou bola 22 ročná žena zažívajúca násilie od intímneho
partnera s vyšším stupňom rizika nebezpečenstva.

V záveroch znaleckého posudku č. 27/2024 zo dňa 24.05.2024 znalec Mgr. František Nociar
z odboru Psychológia, z odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých konštatoval,
že osobnosť obžalovaného je sociálne, citovo, emočne a hodnotovo nezrelá, emočne nestabilná,
impulzívna, s významnou mierou egocentrizmu na bežné fungovanie, keď v rámci egocentrizmu všetky

okolnosti vníma, prežíva a hodnotí vo vzťahu k vlastnej osobe, vlastnému prospechu alebo v záujme
vyhnúť sa vlastnej ujme. Zameranosť na seba má charakter až v podobe narcizmu. Z hľadiska
významnosti tejto črty znalec stav zhodnotil ako narcistickú poruchu osobnosti. Výrazné je vyhýbanie
sa preberaniu zodpovednosti, očakávanie od ľudí zo svojho okolia, že sa budú správať tak, aby bol
spokojný a uspokojený. Nezdary a neúspechy vždy pripisuje iným osobám. Životný štýl obžalovaného

zhodnotil ako pasívny, s ambíciami a ašpiráciami, ale nie je dôsledný a systematický v ich napĺňaní
a prevažne očakáva ich napĺňanie od svojho okolia. Morálny vývin je zaostávajúci, etické a právne
povedomie je na nižšej úrovni, nezvažuje dlhodobé následky svojho konania a svojich rozhodnutí.
V motivácii konania prevažujú momenty vlastného záujmu, krátkodobé potreby a pôžitky podmienené
prevahou nižších citov a pudových tiahnutí. Vyššie city (etické, estetické, intelektuálne a sociálne) sú

na nižšej úrovni. Na nízkej úrovni sú zvládacie a ovládacie mechanizmy osobnosti, v záťažových alebo
stresových situáciách reaguje bez dostatočnej racionálnej regulácie, volí neadekvátne a neprispôsobivé
riešenia, ktoré majú za následok zlyhávanie. Obmedzená je uňho sociálna prispôsobivosť, sociálne
vzťahu sú nestabilné, poznačené nezhodami a konfliktnosťou, ktorá je následkom chýbajúcej empatie
a zdôrazňovania vlastnej osoby. V sebaobraze je zrejmé nedostatočné rozvinutie sebahodnotenia

a sebaistoty, hoci navonok môže vystupovať ako sebaprezentujúci, čím zväčša prekrýva svoju vlastnú
vnútornúneistotu.Inteligenčnýpotenciálsapohybujeorientačnevpásmevyššiehopriemeruvporovnaní
spopulačnounormou.Vrámciemočnejnestabilitysarýchlostriedajúemočnéprejavyvširokejvariablite,
od dysfórie k veselosti, od hnevu k plačlivosti zo sebaľútosti. Za svoje emočné reagovanie často obviňuje
osoby vo svojom okolí. Znalec tiež konštatoval, že pokiaľ nedôjde k zmene v zmysle korekcie súčasného

stavu a fungovania osobnosti, predpokladá riziko opakovania protispoločenského konania. V emočne
zaťažujúcich a napätých situáciách rýchlo nastupuje impulzivita aj agresívne správanie, v rámci emočnej
nestability podráždenosť, hnev a agresívne útoky, a to buď vo forme pasívnej agresivity alebo otvorenejagresivity. Znalec za vhodné riešenie označil dlhodobú psychoterapiu zameranú na korekciu porúch
osobnosti.

V záveroch znaleckého posudku č. 37/2024 zo dňa 23.08.2024 znalkyňa A. A. P. z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, z odvetvia Psychiatria konštatovala, že v čase skutku u obžalovaného diagnostikovala
zmiešanúporuchuosobnosti.Nejdeoduševnúchorobuvpravomslovazmysle,aleceloživotnúodchýlku
od skladby osobnosti, kedy jednotlivé zložky osobnosti sú usporiadané neharmonicky. Porucha nie je
forenzne významná. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku zachovalé

a pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre duševnú poruchu pre spoločnosť
nebezpečný.

V záveroch znaleckého posudku č. 28/2024 zo dňa 30.05.2024 znalec Mgr. František Nociar
z odboru Psychológia, z odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých konštatoval,
že osobnosť poškodenej je pomerne dobre štruktúrovaná, introvertovaná, v profile osobnosti je

zrejmá čiastočná nezrelosť, v niektorých oblastiach s infantilným prístupom, naivným uvažovaním
a neskúseným rozhodovaním. Prežívanie a regulácia sú poznačené neurotickým vývojom, ktorý
pravdepodobne súvisí s výchovným prostredím a prístupom v detstve. Vyššie city sú rozvinuté a majú
dostatočný vplyv na motiváciu konania a správania. Zvýraznený je temperament, živo a intenzívne
reaguje na situácie. V sebaobraze je nižšia miera sebaistoty a sebadôvery. Myslenie je rozvinuté

na dostatočnej úrovni. Inteligenčný potenciál sa pohybuje orientačne v pásme vyššieho priemeru
v porovnaní s populačnou normou. Prejavuje sa zvýšená senzitivita na vnímané podnety a prežívané
situácie. Pri potláčaní a vytesňovaní negatívnych emócií sa pri ich nahromadení môže objaviť impulzívne
reagovanie. Zrejmá je tendencia reagovať úzkosťou, strachom, pocitmi napätia a stiesnenosti. Sociálna
adaptabilita je primeraná, ale poznačená introverziou, intenzívne sa naväzuje na pár ľudí vo svojom

okolí. Vzťahy s blízkymi osobami sú intenzívne emočné a citovo sýtené. Právne a morálne vedomie je
na dostatočnej úrovni, regulácia v tejto oblasti je dostatočná. Zrejmá je však tendencia ovplyvniteľnosti
pre ňu významnými osobami vo svojom okolí, najmä osobami, ktorým pripisuje autoritu alebo
takými, ktoré vystupujú voči nej dominantne. Nimi je výrazne manipulovateľná. Z hľadiska všeobecnej
vierohodnostipoškodenejznalecnezistilskutočnosti,ktorébyvýznamnejšoumierouvplávalinazníženie

jej vierohodnosti. Pri posúdení špecifickej vierohodnosti majú výpovede dostatočnú konzistentnosť
v čase, sú primerane logicky a časovo štruktúrované. V obranných mechanizmoch sa u poškodenej
uplatňuje potláčanie a vytesňovanie, čo jej síce vytvára možnosť nepodľahnúť tlaku nahromadených
emócií, ale z dlhodobého hľadiska vyčerpáva frustračnú toleranciu a vytvára oslabenie odolnosti voči
bežnému stresu. Na druhej strane jej skúsenosti s náročnými emočnými stavmi, ktoré dokáže vo veľkej

miere racionálne spracovávať, pomáhali vyrovnať sa so záťažou a zvyšovali odolnosť voči náročným
a negatívnym situáciám a skúsenostiam v období, ktoré sú predmetom trestného konania. Čiastočne
v týchto situáciách dokázala vytvárať ochranné a obranné postoje, ktoré pôsobili protektívne voči
traumatizácii a vytváraniu následkov v psychickom stave. Znalec vyslovil predpoklad, že na základe
uvedeného sa u poškodenej nerozvinula psychopatologická symptomatika prejavujúca sa u týranej

osoby, a to napriek tomu, že podľa svojho popisu udalostí a vzťahu s obžalovaným prežívala jeho
správanieakoujmuapríkorie.Protektívnepôsobiloajto,žesivytvorilapostojnezotrvávaťzakaždúcenu
v nevyhovujúcom vzťahu a bola si vedomá možností riešiť vzniknutú situáciu. Z anamnézy je zrejmé,
že mala epizodicky zhoršený psychický stav, kedy aj vyhľadala odbornú pomoc. Inak sa v jej obraze
prítomnosť depresívnej poruchy neprejavuje. Konania obžalovaného v období, ktoré je predmetom

trestného konania vnímala kritickejšie, s odstupom času naň nahliadala racionálnejšie a dostatočne
vyhodnotila pozitívne aj negatívne prvky spolužitia a správania sa obžalovaného voči nej.

Znalkyňa A. A. P. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia Psychiatria u poškodenej
nediagnostikovala žiadnu duševnú poruchu ani posttraumatickú stresovú poruchu.

V odpise registra trestov obžalovaného figurujú dve odsúdenia z roku 2008 a 2009, ktoré sú zahladené.
Obžalovaný sa dopustil dvoch priestupov na úseku dopravy, dňa 02.08.2022 a dňa 26.06.2023, v oboch
prípadoch mu bola uložená pokuta 10 €, ktorá bola zaplatená na mieste.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo inýmsprávaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pričom dospel k záveru, že skutok uvedený
vo výroku rozsudku sa stal a tento spáchal obžalovaný A. B..

Na obžalovaného bola prokurátorom podaná obžaloba pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Fyzická osoba naplní znaky skutkovej
podstaty predmetného trestného činu, ak konaniami popísanými v odseku 1 v bode a) skutkovej podstaty
spôsobíblízkejosobefyzickéalebopsychickéutrpenie.Utrpenímtrebarozumieťstav,ktorýsavyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob týranej osoby a netrvajú celkom

krátky, prechodný čas. Týraním sa rozumie také konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti, určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. Prísnejšia právna kvalifikácia tohto konania podľa § 208 ods. 3 písm. d)
v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona je daná závažnejším spôsobom tohto konania - trvaním po
dlhší čas. Týmto konaním je naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska

subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa.

Vina obžalovaného A. B. bola na hlavnom pojednávaní preukázaná výpoveďou poškodenej F. C.,
výpoveďamiďalšíchsvedkov,znaleckýmiposudkamialeajlistinamizadováženýmivprípravnomkonaní.
Zospáchaniažalovanéhoskutkuusvedčujeobžalovanéhopredovšetkýmjehodružka-poškodená,ktorá

na hlavnom pojednávaní popísala správanie obžalovaného počas ich spolužitia v období od roku 2020
do04.apríla2024,kedynaobžalovanéhopodalatrestnéoznámenie.Počassvojhovýsluchustručne,ale
v podstatných okolnostiach zhodne s výpoveďou z prípravného konania, popísala jednotlivé čiastkové
konania obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní však okolnostiam skutku pripisovala iný výklad.

Poškodená na hlavnom pojednávaní potvrdila, že hádky s obžalovaným začali niekedy v roku 2021 po
narodení ich syna. Obžalovaný jej opakovane vulgárne nadával najrôznejšími nadávkami, v správach
sa jej vyhrážal zabitím, počas roka 2022 ju viackrát fyzicky napadol, po zhoršení spolužitia v roku
2023 ju opakovane udieral po hlave, ťahal ju za vlasy, zatvárala sa v izbe a niekoľko mesiacov
sobžalovanýmkomunikovalaibaprostredníctvomsprávcezmobilnýtelefón.Opakovanevšakuvádzala,

že dôvodom takéhoto správania obžalovaného voči nej bola ona sama. Vypovedala, že nadávky
a vyhrážky neboli myslené vážne a údery po hlave a ťahanie za vlasy neboli násilím. Konanie
obžalovaného zľahčovala s odôvodnením, že obidvaja sa na nadávkach smiali, išlo o bežné spolužitie
a v čase, kedy podávala na obžalovaného trestné oznámenie, bola negatívne ovplyvnená svojou rodinou
a kamarátkami. Zmenu vo výpovedi poškodenej a taktiež zmenu postoja ku konaniu obžalovaného

predznamenal už podnet poškodenej, ktorý doručila súdu dňa 10.12.2024. V podaní žiadala „zastaviť
trestné stíhanie voči obžalovanému“ a zrušiť obmedzenia a povinnosti uložené obžalovanému v rámci
nahradenia väzby. Súd aj v tejto súvislosti zhodnotil výpoveď obžalovanej na hlavnom pojednávaní ako
účelovú, ovplyvnenú zmenou rodinnej situácie, kedy poškodená obnovila spolužitie s obžalovaným.
Poškodená vypovedala účelovo v snahe privodiť priaznivejšiu dôkaznú situáciu pre obžalovaného, keď

na hlavnom pojednávaní produkovala zhodné tvrdenia ako obžalovaný, resp. k vykonaným dôkazom sa
vyjadrovala v zhode s obžalovaným. Poškodená na hlavnom pojednávaní pripustila, že k jednotlivým
čiastkovým útokom žalovaného skutku došlo, ale viacerým okolnostiam skutku pripisovala nelogický
výklad (dostala po hlave, ale úder to nebol, vystrašená nebola z obžalovaného, ale zo svojho okolia,
rodine sa zdôverila o konaní obžalovaného preto, lebo chcela byť zaujímavá, urážky ohľadom výzoru jej

nevadili, lebo vie ako vyzerá a na vulgárnych nadávkach sa smiala, lebo je škodoradostná) a ako dôvod
agresívneho správania sa obžalovaného uviedla svoje konanie, kedy ona provokovala obžalovaného.
Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní preto nebola vierohodná, bola plná vnútorných rozporoch
a nelogických záverov. Poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že vulgárne nadávky jej vadili,z vyhrážok obžalovaného bola vystrašená a vystresovaná, po údere obžalovaného po vstupe do bytu
mala fóbiu otvárať dvere, v strachu z útoku obžalovaného si brala na ruky syna v snahe útoku predísť, po
údereodobžalovanéhozvracala,vstrachuzkonaniaobžalovanéhosazatváraladoizbyakomunikovala

iba cez mobilné správy.

Usvedčujúcu výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzujú aj svedecké výpovede jej rodičov - L. C. a M.
C.. Hoci menovaní neboli priamymi svedkami správania sa obžalovaného voči poškodenej, postupne sa
od poškodenej dozvedali, že obžalovaný jej vulgárne nadával, bol agresívny, dostala od neho po hlave,

potiahol ju za vlasy, mali konflikt na Štedrý večer v roku 2023 a nejaký čas sa medzi sebou nerozprávali.

V neposlednom rade verziu poškodenej o fyzických a verbálnych útokoch zo strany obžalovaného
potvrdzujú aj výpovede svedkýň J. K., A. N. a I. O., ktoré na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že
poškodená sa im v rozhodnom období (v roku 2022 a v roku 2023) zdôverila, že obžalovaný je voči
nej vulgárny, správa sa hrubo a agresívne, uráža ju, udrel ju po hlave a potiahol ju za vlasy. Svedkyne

J. K. a I. O. po rozhovoroch s poškodenou ako svojou kamarátkou verbalizovali strach o poškodenú a
odporučili tejto vyhľadať odbornú pomoc, resp. zavolať na linku pomoci pre týrané ženy.

Obžalovaný akékoľvek týranie voči poškodenej poprel. Od začiatku trestného stíhania sa obhajoval tým,
že celý skutok je vymyslený. Tvrdil, že s poškodenou viedli normálny život, súčasťou ktorého boli aj

vyhrážky a vulgárne nadávky. Išlo o srandu a čierny humor, ktorému s poškodenou obidvaja rozumeli.
Vulgárnymi nadávkami prejavoval svoje emócie, alebo nimi poškodenej dával do pozornosti veci, ktorým
pripisoval dôležitosť. Poprel tiež akékoľvek fyzické násilie voči poškodenej. Poukázal pri tom na zmenu
vo výpovedi poškodenej, kedy poškodená uznala svoj podiel viny na stíhanom skutku.

Spochybnenie výpovede poškodenej súd s ohľadom na celý súbor vykonaných dôkazov vyhodnotil
ako tendenčné, sledujúce úmysel obžalovaného vyviniť sa zo žalovaného skutku. Nepochybne,
rozhodujúcim dôkazom v prejednávanej trestnej veci bola práve výpoveď poškodenej. Súd túto výpoveď
starostlivo vyhodnotil nielen jednotlivo ale aj v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poškodená
v podstatných okolnostiach skutku vypovedala v zhode s výpoveďou v prípravnom konaní. Potvrdila, že

obžalovaný sa správal tak, ako je uvedené v jednotlivých čiastkových útokoch - minimálne v rozsahu
útokov od roku 2022, avšak toto správanie už vyhodnocovala v kontexte obnoveného spolužitia
s obžalovaným. Súd preto uveril tvrdeniam poškodenej tak, ako tieto produkovala v prípravnom konaní
a tak, ako tieto tvrdenia boli prečítané pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi poškodenej na hlavnom
pojednávaní.Súdvtejtosúvislostizdôrazňuje,žeposudzovanátrestnávecjesvojoupovahoušpecifická,

keď násilie sa voči týranej osobe pácha väčšinou v domácom prostredí a dôkazná situácia je tak
obmedzená práve na svedecké výpovede obžalovaného a poškodeného (ako osoby týranej a týrajúcej).

Obhajoba tiež namietala, že u poškodenej sa nevyvinula posttraumatická stresová porucha prejavujúca
sa u týranej osoby. Znalec A. B. R. z odboru psychológia v tomto smere v znaleckom posudku č. 28/2024

zo dňa 30.05.2024 jednoznačne konštatoval, že u poškodenej sa nerozvinula psychopatologická
symptomatika napriek tomu, že podľa svojho popisu udalostí a vzťahu s obžalovaným prežívala jeho
správanie ako ujmu a príkorie. Dôvodom bola skutočnosť, že poškodená v kritických situáciách dokázala
vytváraťochrannéaobrannépostoje,ktorépôsobiliprotektívnevočitraumatizáciiavytváraniunásledkov
v psychickom stave.

Tvrdenie obhajoby, že poškodená bola neprimerane vystrašená blízkym okolím aj pracovníčkou linky
pre týrané ženy vyvracajú dôkazy vykonané výsluchom poškodenej a výsluchom svedkov. Samotná
poškodená sa rodine (svedkovi L. C. a M. C.) a kamarátkam (J. K. a I. O.) zverila o fyzických a verbálnych
útokoch zo strany obžalovaného, intenzitu ktorých potvrdila aj poradkyňa call centra Národnej linky pre

ženy zažívajúce násilie. Správa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia
ľudských práv zo dňa 30.05.2024 dokazuje, že volajúca žena (poškodená) zažívala násilie od partnera
svyššímstupňomrizikanebezpečenstva.Poškodenánahlavnompojednávanípotvrdila,žetelefonovala
na linku pomoci a po absolvovanej konzultácii s poradkyňou na uvedenej linke podala ešte v ten deň
(04.04.2024) trestné oznámenie na obžalovaného.

Obžalovaný ďalej namietal, že v jeho konaní nebol preukázaný hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti
a ani trvalosť a sústavnosť útokov, ktoré by boli pre poškodenú príkorím. Súd ale po prečítaní listinných
dôkazov (správ cez mobilnú aplikáciu WhatsApp) komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenouzhodnotil samú o sebe ako mimoriadne necitlivú a znevažujúcu. Nešlo pritom o ojedinelé správy, keď
o vulgarizmoch a vyhrážkach zo strany obžalovaného sa okrem poškodenej na hlavnom pojednávaní
zmienili všetci vypočutí svedkovia. O pravidelnosti takejto komunikácie s použitím hrubých vulgarizmov

svedčí datovanie zabezpečených správ v priebehu roka 2023. Uvedené dôkazy v konečnom dôsledku
súhlasia aj so závermi znaleckého posudku č. 27/2024 zo dňa 24.05.2024 znalca Mgr. Františka Nociara
z odboru psychológia. Znalec konštatoval, že u obžalovaného v emočne zaťažujúcich situáciách rýchlo
nastupuje impulzivita a agresívne správanie, podráždenosť, hnev a agresívne útoky buď vo forme
pasívnej agresivity alebo otvorenej agresivity. Pri záveroch znalca o nedostatku empatie u obžalovaného

možno vysvetliť pohľad obžalovaného na hrubé správanie voči poškodenej. Obžalovaný svoje správanie
(vulgárne nadávky a vyhrážky) považoval za normálne a bežné, pričom si neuvedomoval, že poškodená
môže tieto pociťovať ako ujmu a príkorie.

Súd zhodnotil výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a vysvetlenia rozporov oproti tvrdeniam
z prípravného konania ako nevierohodné a za autentickú a vierohodnú považoval jej výpoveď

z prípravného konania. Znaleckým vyšetrením poškodenej znalcom Mgr. Františkom Nociarom z odboru
psychológia nebolo zistené, že by poškodená ohľadom popisovaných udalostí nadsadzovala, tvrdené
skutočnosti by modifikovala alebo si vymýšľala skutočnosti, ktoré neprežila. Výpovede poškodenej
zhodnotil ako dostatočne konzistentné v čase a primerane logicky a časovo štruktúrované. Poškodená
konanie obžalovaného v rozhodnom období vnímala kritickejšie a vedela dostatočne vyhodnotiť

pozitívne aj negatívne prvky spolužitia a správania sa obžalovaného voči nej.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu spoľahlivo a bezpečne vyvrátili
obhajobu obžalovaného. Súd mal skutok preukázaný tak, že obžalovaný v období počas roka 2022 až
do 04.04.2024 svojej družke F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/X, C. spôsoboval fyzické

a psychické utrpenie v ich spoločnej domácnosti v prenajatom byte na adrese I., D. H. XX ako aj na
iných miestach tým spôsobom, že jej pravidelne nadával a hovorieval „piča, kurva skurvená, vyjebaná
špina, krava, tupá piča, hnusoba, špina hnusná, hnusná krysa, mentálne dno, si ako rakovina, špina
manipulátorská, bodaj by si rakovinu dostala a zdochla do 7 dní, skap, zdochni, rozjebem Ti papuľu“,
opakovane ju udieral po temene hlavy a ťahával ju za vlasy, vyhrážal sa jej zabitím a najmä :

počas celého roka 2022 ju viackrát fyzicky napadol, a to tak, že ju udrel po hlave a v pravidelných
intervaloch jej nadával,

počas roku 2023 v pravidelných dvojtýždňových intervaloch sa jej vyhrážal zabitím, opakovane ju udieral

po hlave, a to aj vtedy, keď držala v náručí ich spoločného syna, pričom keď ju niekoľkokrát za sebou
udrel po hlave, nebolo jej dobre a zvracala, posielal ju zatvárať sa do izby, kde na ňu ešte viackrát
vybehol a agresívne jej nadával a pokiaľ od neho niečo chcela, tak mu to musela napísať cez správu
v aplikácii WhatsApp,

niekoľko mesiacov v roku 2023 sa s ňou doma nerozprával, komunikoval len prostredníctvom správ, v
ktorých jej nadával, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a zabitím,

v novembri 2023 ju štyrikrát udrel dlaňou po temene hlave a ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej, že má
zmiznúť, inak to bude mať následky a budú sa diať veci, do správ v aplikácii WhatsApp jej písal, aby

skapala a že jej prijebe, vyháňal ju z miestnosti, keď raňajkoval s tým, že teraz tam je on, ona nech
zmizne do izby a zavrie sa tam, nech ju nevidí,

dňa 24.12.2023 pri rozbaľovaní darčekov ju aj s ich spoločným synom vyhodil z izby a nadával jej,

počas roku 2024 jej denne nadával a zaháňal sa po nej, že ju chce udrieť, ponižoval ju, že ako vyzerá,
takto s ňou nikam nejde, nech sa ide prezliecť, hodil po nej plastový pohár, šejker, topánky, banánovú
šupku a rôzne iné veci,

dňa 04.04.2024 ju viackrát udrel po hlave, po ruke aj po nohe, chytil ju za vlasy na temene hlavy a začal

s ňou trhať, kričal a celý čas jej nadával, čím svojím opakovaným násilným a hrubým konaním ohrozoval
fyzické a psychické zdravie poškodenej F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, C..Oproti podanej obžalobe súd tento skutok upravil tým spôsobom, že z neho vypustil tie čiastkové konania
obžalovaného, ktoré z dokazovania na hlavnom pojednávaní nemal preukázané (výhražné správy na
Vianoce v roku 2010, vulgárne nadávky a fyzický útok počas jej tehotenstva v priebehu mesiacov

september a október 2021, výčitky v roku 2022, že srdcová vada ich syna je jej chyba, posielanie
poškodenej k rodičom do C., vulgárne nadávky na syna, ponižovanie, že je neskúsená, hlúpa a bez
mozgu počas roka 2023, pritlačenie o stenu a chytenie pod krk v novembri 2023, zakazovanie návštevy
rodičov, vulgárne správanie počas noci kvôli plaču syna v roku 2024 a strhnutie okuliarov a vinenie z
nepokojného stavu syna dňa 04.04.2024). Zároveň súd do skutkovej vety rozsudku doplnil tie skutkové

okolnosti, ktoré vyšli najavo vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ide o špecifikáciu
jednotlivých čiastkových konaní, ktorých sa obžalovaný v rozhodnom období preukázateľne dopúšťal
voči poškodenej, a to použitie vulgarizmov („špina hnusná, hnusná krysa, mentálne dno, si ako rakovina,
špina manipulátorská, bodaj by si rakovinu dostala a zdochla do 7 dní, skap, zdochni, rozjebem Ti
papuľu”), ponižovanie, hádzanie vecí, udieranie po ruke a nohe. Úprava skutkovej vety o špecifikáciu
preukázaných čiastkových konaní nemala pritom žiaden vplyv na právne posúdenie skutku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď blízkej osobe (družke) spôsobil fyzické a psychické
utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a

citovým vydieraním. Uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 208 ods.
3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona), minimálne od roku 2022
a najneskôr do 04.04.2024. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona, keď vedel, že svojim násilným a manipulatívnym konaním donúti poškodenú k želanému
správaniu, a to aj za cenu, že jej týmto privodí fyzické a psychické utrpenie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd na zásady ukladania trestov vymedzené v
§ 34 Trestného zákona. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona), nepriťažovalo mu nič. Závažnosť spáchaného trestného činu

spočíva najmä v tom, že obžalovaný svojim konaním po dlhší čas spôsoboval svojej družke fyzické
a psychické utrpenie, ktoré táto dôvodne pociťovala ako príkorie. Súd pri ukladaní trestu prihliadol
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, keď z hľadiska pomerov obžalovaného súd
prihliadol na to, že obžalovaný má dve odsúdenia a dva priestupky zahladené. Vzhľadom na okolnosti
prípadu a pomery obžalovaného vychádzajúc zo zásady personality trestu mal súd za to, že osobitosti

prejednávanej veci odôvodňujú vo vzťahu k obžalovanému mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Hoci obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby, kde podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona prichádza do úvahy uloženie trestu
v rozmedzí trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov, súd prihliadnuc na pomery obžalovaného, považoval
uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej sadzby za neprimerane prísne.

Ako okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu súd v prejednávanej veci vzhliadol skutočnosť,
že obžalovaný a poškodená opätovne žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú maloletého syna.
Na hlavnom pojednávaní potvrdili, že navštevujú párového terapeuta. Súd preto dospel k záveru, že
primeraným a postačujúcim trestom odňatia slobody je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody vo

výmere 3 (troch) rokov. Takto uložený miernejší trest podľa presvedčenia súdu postačí na zabezpečenie
ochrany spoločnosti, ako aj na prevýchovu obžalovaného.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a súčasne mu uložil

probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý dohľad sa bude vykonávať v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom. Pri určení probačného dohľadu súd podľa § 51 ods. 2, ods. 5
Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov, a to bez použitia kontroly technickými
prostriedkami.

Hoci znalkyňa A. A. P., z odboru psychiatria v znaleckom posudku č. 37/2004 zo dňa
23.08.2024 konštatovala, že pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre
duševnú poruchu (zmiešaná porucha osobnosti) pre spoločnosť nebezpečný, znalec Mgr. František
Nociar z odboru psychológia v znaleckom posudku č. 27/2024 zo dňa 24.05.2024 konštatoval,že pokiaľ nedôjde k zmene v zmysle korekcie súčasného stavu a fungovania osobnosti obžalovaného,
predpokladá riziko opakovania protispoločenského konania. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému
na podporu už dobrovoľne absolvovanej terapie uložil podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona

aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom
súde Zvolen. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlasuje v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O

odvolaní rozhoduje Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to

v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods.1písm.b) Trestného poriadku),
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku);

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);
Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku);

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú

osobu (§ 68 Trestného poriadku);

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.