Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212950
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118212950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29,
Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpeného: AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, proti
žalovanému: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpenému: JUDr.
Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, o zaplatenie istiny 4.678.391,32 eur
s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 26. 02. 2024 proti II. a III. výroku čiastočného
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/150/2018-1368 zo dňa 29. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku v časti priznanej istiny

v sume 3.877.889,70 eur p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyššie označeným čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti úrokov
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.678.391,32 eur od 08. 11. 2018 do 14. 06. 2019 a v časti
úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 4.678.391,32 eur od 15. 06. 2019 do zaplatenia
zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.877.889,70 eur spolu s úrokom

zomeškaniavovýške5%ročnezosumy3.877.889,70eurod15.06.2019dozaplatenia,atovlehotedo
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyplatenia zvýšenej
náhrady v sume 4.678.391,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.678.391,32

eur od 08. 11. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako i priznania náhrady
trov konania v rozsahu 100 %. Zvýšenú náhradu žalobca požadoval za vyvlastnenie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci A., katastrálne územie A. na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra
odboru výstavby a bytovej politiky sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017 zo dňa 17. 08. 2017.
Jednalo sa o pozemky pôvodne evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/X
- ostatná plocha o výmere 90.839 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 37.587 m2 a parc.
č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 11.361 m2 v celosti, ktoré boli vyvlastnené vyššie označeným

rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2017 za náhradu v sume 2.580.468,02 eur pre stavbu: „Vybudovanie
strategického parku“ k. ú. B., C., D., A., C., E., F., ktorá bola určená na základe znaleckého posudku
č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. (cena 18,46
eur/m2), ktorý predložil žalovaný. Žalobca predložil ďalšie dva znalecké posudky, a to č. 32/2017zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný znalcom Jozefom Markom (cena 54,86 eur/m2) a č. 68/2017 zo
dňa 30. 06. 2017 vypracovaný znalcom Ing. Gustávom Hodúlom (cena 55,76 eur/m2). Nesprávne
určenie výšky náhrady žalobca namietal počas vyvlastňovacieho konania, ale napriek tomu bolo o sume

náhrady za vyvlastnenie rozhodnuté podľa znaleckého posudku žalovaného. Na Krajský súd v Nitre
žalobcapodalžalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaMinisterstvadopravyavýstavbySlovenskej
republiky, ktoré vydalo druhostupňové rozhodnutie, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 11S/204/2017.
Žalobca namietal, že znalecký posudok ÚEOS – Komercia, a.s. má chyby, pretože všeobecná hodnota
nehnuteľností bola určená nesprávne metódou polohovej diferenciácie a nezohľadňovala atribúty

obsiahnutévust.§2písm.g/vyhláškyč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvznení
neskorších predpisov (ďalej aj vyhláška č. 492/2004 Z. z.) a náhrada ani zďaleka nedosahovala cenu,
ktorú by vyvlastnený pozemok dosiahol na trhu pri voľnom predaji. Náhrada bola určená v rozpore s
požiadavkou v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z. z.) v spojitosti s ust. § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.

z. Analýza porovnateľných kúpnych cien nesmie v znaleckom posudku, ktorý má byť podkladom pre
určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie chýbať. Nesprávne určenie výšky všeobecnej hodnoty
nehnuteľností nemôže byť legitimizované a objektivizované len tým, že znalec použije jednu z do
úvahy pripadajúcich metód ocenenia. Každá použitá metóda ocenenia musí smerovať k takému určeniu
hodnoty majetku, ktorá sa čo najviac približuje realite. Medzi pojmami „všeobecná hodnota“ a „trhová

cena“ by nemal byť rozdiel, a preto je aplikovateľná aj judikatúra Najvyššieho súdu SR spred obdobia
účinnosti zákona č. 282/2015 Z. z. Žalobca poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 5Sžk/3/2017, na ktorý nadväzuje rozsudok v konaní pod sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa
08. 11. 2017. Keďže výšku náhrady je potrebné podľa žalobcu posudzovať ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, kedy stratil svoje vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom, dal si vypracovať

nový znalecký posudok č. 43/2017 znalcom Jozefom Markom, podľa ktorého hodnota vyvlastnených
pozemkov k tomuto dňu pri použití porovnávacej metódy bola v sume 7.774.952,94 eur. Za vyvlastnenie
bola žalobcovi priznaná náhrada v sume 2.580.468,02 eur, ktorá mu bola pripísaná na účet a suma
516.093,60 eur (DPH), pričom žalobca v tomto konaní požaduje zaplatiť rozdiel v sume 4.678.391,32
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od uplatnenia tohto práva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z.) záväzným spôsobom určuje pre náhradu za
vyvlastnenie spôsob stanovenia jej výšky v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností.

Podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie je znalecký posudok, v ktorom musí byť
stanovená všeobecná hodnota vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom postup stanovenia všeobecnej
hodnoty je podrobnejšie upravený v prílohe č. 3 v časti B vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Všeobecnú hodnotu
možno určiť podľa troch metód a/ porovnávacej, b/ výnosovej a c/ metódy polohovej diferenciácie. Výber
metódy alebo ich kombinácie vykonáva vždy znalec podľa toho, ktorá metóda v konkrétnom čase, v

danom mieste a k rozhodujúcemu dátumu vystihuje realitu a čo najobjektívnejšie stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ sa javil znalcovi výber metódy polohovej difereciácie za najvhodnejší,
čo v znaleckom posudku č. 62/2017 aj odôvodnil, je absolútne legitímne, aby zisťoval všeobecnú
hodnotu týmto spôsobom. Táto metóda sa v praxi používa bežne v prípade ak je jedinou použiteľnou
metódou, najmä ak znalec nemôže použiť porovnávaciu metódu (napr. ak nemá k dispozícii dostatočný

počet preukázateľných a hodnoverných podkladov pre porovnanie). Námietky vznesené žalobcom v
správnom konaní o vyvlastnení boli preskúmané a toto rozhodnutie je preskúmavané Krajským súdom
v Nitre v správnom súdnom konaní, pričom sú nedôvodné a nemôžu mať za následok pochybnosť o
hodnovernosti a správnosti znaleckého posudku č. 62/2017. Žalobcovi patrí náhrada za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností podľa zákona č. 175/1999 Z. z. a zákona č.

282/2015 Z. z. a nie trhovej cene podľa stavebného zákona. Stavebný zákon s účinnosťou od 01. 07.
2016 nie je všeobecným predpisom o vyvlastnení a preto rozsudky v konaní pod sp. zn. 5Sžk/3/2017 a
sp. zn. 10Sžk/15/2016, na ktoré poukazoval žalobca nie sú aplikovateľné pre predmetné konanie, ktoré
bolo uskutočnené podľa zákona č. 282/2015 Z. z. a nie podľa stavebného zákona. Ani akékoľvek iné
súdne rozhodnutia vo veci vyvlastnenia vydané pred 07. 07. 2015 (správne 01. 07. 2015) alebo aj iné, ak

sa netýkali vyvlastnenia podľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 175/1999 Z. z., nemôžu zohľadňovať
relevantnú právnu úpravu podľa ust. § 4a ods. 4 tohto zákona. Žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31. 05. 2017, sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo
dňa 26. 07. 2017 a sp. zn. 5Sžk/4/2018 zo dňa 04. 12. 2018, podľa ktorých je potrebné vychádzať zosobitnej právnej úpravy zákona č. 175/1999 Z. z. Ani rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 4Sžo/65/2015, ktorý sa týka právneho vzťahu pred účinnosťou ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1995
Z. z. nie je aplikovateľný v tomto súdnom konaní. Pretože podľa ust. § 9 ods. 3 písm. f/ zákona č.

282/2015 Z. z. sa má k návrhu pripojiť znalecký posudok nie straší ako dva roky, preto nie je správna
ani domnienka žalobcu, že náhradu za vyvlastnenie je potrebné posudzovať ku dňu právoplatnosti
vyvlastnenia. Súd preto nemôže prihliadať na znalecký posudok č. 43/2017 vyhotovený ku dňu 27. 11.
2017 (kedy už boli pozemky zhodnotené), pretože neodráža skutočnosti, na ktoré prihliadol správny
orgán a na základe, ktorých rozhodoval o výške náhrady za vyvlastnenie, pričom znalec nebral do úvahy

ani viaceré negatívna hodnotených pozemkov, zvýšil ich hodnotu za použitia koeficientu všeobecnej
situácie, intenzity využitia, funkčného využitia, technickej infraštruktúry, povyšujúcich faktorov a nepoužil
na zníženie hodnoty koeficient redukujúcich faktorov, ani výber zmlúv o prevode nehnuteľností použitých
naporovnávanienebolobjektívny.Správnenebolpoužitýania/ekonomickýfaktor,b/polohovýfaktorac/
fyzický faktor a znalec nehodnotil pozemky osobitne, neprihliadol na ich výmeru, napojiteľnosť a polohu,
a preto ani z tohto dôvodu nie je možné uznať nárok žalobcu. Namietal aj proti uplatneniu nároku na

úroky z omeškania, pretože k žiadnemu omeškaniu neprišlo, rozhodnutie o vyvlastnení má konštitutívny
charakter. Pokiaľ by súd považoval znalecký posudok č. 43/2017 za riadny dôkaz, žalovaný navrhol, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil znalecký ústav, pretože ide o osobitný prípad
vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie.

4. Žalobca podal repliku a jeho právny zástupca sa vyjadril na pojednávaní. Využil svoje dispozičné
oprávnenie a žalobu vzal späť v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.678.391,32 eur
od 08. 11. 2018 do 14. 06. 2019 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 4.678.391,32
eur od 15. 06. 2019 do zaplatenia. Žalovaný vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím, pričom jeho súhlas
bol potrebný, vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu prišlo až po otvorení pojednávania Súd prvej

inštancie akceptoval čiastočné späťvzatie a konanie zastavil (I. výrok čiastočného rozsudku).

5. Žalovaný podal dupliku a jeho právny zástupca sa vyjadril na pojednávaní.

6. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dokazovanie tým, že oboznámil predložené listiny, ktoré

tvoria obsah spisu, znalecké posudky, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu
a žalovaného, pričom zistil nasledovné skutočnosti.

6.1 Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra odboru výstavy a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2017/026358-017zodňa17.08.2017vyplynulo,ževlastníckeprávožalobcuknehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., ktoré boli zapísané na LV č. XXXX ako pozemky registra
„C“, a to parcela č. XXXX/X vo výmere 90.839 m2, parcela č. XXXX/X vo výmere 37.587 m2 a parcela
č. XXXX/X vo výmere 11.361 m2, bolo vyvlastnené vo verejnom záujme v prospech žalovaného za
náhradu v sume 2.580.468,02 eur pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“, katastrálne územie
B., C., D., A., C., E., F.. Náhrada bola určená na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.

04. 2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. (cena 18,46 eur/m2) t. j. spolu v sume
2.580.468,02 eur, ktorú sumu žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 13. 12. 2017 a sumu 516.093,60 eur (DPH)
vyplatil dňa 20. 12. 2017, teda spolu vyplatil sumu 3.096.561,62 eur. Žalobca podal proti predmetnému
rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky sekcia výstavby č. 26186/2017/SV/75037 zo dňa 26.10. 2017 zamietnuté v celom rozsahu,

pričom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra zo dňa 17. 08. 2017 bolo potvrdené a podľa
vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2017.

6.2 Správnou žalobou na Krajskom súde v Nitre sa žalobca domáhal zrušenia vyššie označeného
rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a konanie bolo vedené pod spisovou

značkou 11S/204/2017. Z dôvodu späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené.

6.3 Súkromným znaleckým posudkom znalca ÚEOS - Komercia, a.s. č. 62/2017 zo dňa 27. 04.
2017 bola k uvedenému dňu stanovená okrem iných i všeobecná hodnota pozemkov, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území A.. Z posudku vyplýva, že poloha pozemkov je priemyselná, technická

infraštruktúra je dobrá, je možnosť napojenia na inžinierske siete (voda, elektro, kanalizácia, plyn). Z
dôvodu zvýšeného záujmu vyplývajúceho z blízkosti krajského mesta Nitra, sa zvolila východisková
hodnota pozemku vo výške 60 %. Intenzita využitia je podľa územného plánu a lokalita bola určená
na nebytové/priemyselné objekty. Na pozemku bola plánovaná výstavba parkoviska pre kamióny avedenia inžinierskych sietí. Pozemky sú rovinaté, nezastavané, prístupné z primárky D. G., vedľa ktorej
sú uložené inžinierske siete. Znalec uplatnil koeficient povyšujúcich faktorov vo výške 1,30, neuplatnil
koeficient redukujúcich faktorov. Všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/X vo výmere 90.839 m2 určil

v sume 1.676.887,94 eur, hodnotu parcely č. XXXX/X vo výmere 37.587 m2 určil v sume 693.856,02
eur a hodnotu parcely č. XXXX/X vo výmere 11.361 m2 určil v sume 209.724,06 eur. Tieto hodnoty
zistil na základe metódy polohovej diferenciácie, pričom výber metódy bol odôvodnený v znaleckom
posudkuskutočnosťou,ženarealitnýchportálochbolakdispozíciíponukanapredajpozemkusvýmerou
50.000 m2. Pretože medzi jednotlivými kúpnymi zmluvami, ktoré boli predložené, boli výrazné rozdiely

v jednotkových cenách, ktoré sa pohybovali od 17,21 eur/m2 do 150,- eur/m2, ako aj vo výmere
a v predpokladanom spôsobe ich využitia, bolo zložité a obtiažne vybrať vhodné kúpne zmluvy pre
porovnávaciu metódu a ich objektivizáciu, a preto pre stanovenie všeobecnej hodnoty znalec použil
metódu polohovej diferenciácie.

6.4 Zo súkromného znaleckého posudku znalca Jozefa Marka č. 43/2017 zo dňa 28. 11. 2017 vyplýva,

že ním bola stanovená okrem iných všeobecná hodnota parciel, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území A. k 27. 11. 2017. Na základe metódy polohovej diferenciácie znalec určil všeobecnú hodnotu
parcely č. XXXX/X vo výmere 90.839 m2 v sume 5.052.465,18 eur, parcely č. XXXX/X vo výmere 37.587
m2 v sume 2.090.588,94 eur a parcely č. XXXX/X vo výmere 11.361 m2 v sume 631.898,82 eur.
Ako vhodnú metódu pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov znalec zvolil porovnávaciu metódu,

nakoľko táto metóda vychádza z reálne uskutočnených prevodov vlastníctva pozemkov, lepšie vystihuje
súčasnú situáciu na realitnom trhu s pozemkami a najpresnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.
Z obsahu znaleckého posudku v tejto časti vyplýva, že znalec na porovnávanie použil celkom 3 zmluvy,
t. j. zmluvu zo dňa 27. 06. 2011, ktorej predmetom bol predaj pozemku vo výmere 3.854 m2 za sumu
291.362,40 eur (75,60 eur/m2), zmluvu zo dňa 25. 07. 2016, ktorej predmetom bol predaj pozemku

vo výmere 3.572 m2 za sumu 205.747,20 eur (57,60 eur/m2) a zmluvu zo dňa 30. 09. 2016, ktorej
predmetom bol predaj pozemku vo výmere 13.982 m2 za sumu 805.363,20 eur (57,60 eur/m2).

6.5 Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj ÚSI ŽU
v Žiline alebo znalecký ústav) č. 60/2022 zo dňa 22. 06. 2022, predovšetkým z jeho záverov vyplýva,

že určil všeobecnú hodnotu pozemkov ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení,
t. j. k 17. 08. 2017, ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia, t. j. k 26. 10. 2017 a ku dňu
jeho právoplatnosti, t. j. k 10. 11. 2017. Jednalo sa o všeobecnú hodnotu pozemkov registra C KN
(pôvodne zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie A.), a to parc. č. XXXX/X - ostatná
plocha vo výmere 90.839 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 37.587 m2, parc. č.

XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 11.361 m2 po zaokrúhlení v celkovej sume 7.320.000,- eur (pred
zaokrúhlením v sume 7.316.451,58 eur). V časti znaleckého posudku pod bodom 2.8 „Určenie vhodnej
metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty“ ÚSI ŽU v Žiline určil metódou polohovej diferenciácie
hodnotu nehnuteľnosti v sume 7.431.076,92 eur a porovnávacou metódou určil hodnotu nehnuteľnosti
v sume 7.316.451,58 eur. K všeobecnej hodnote stanovenej porovnávacou metódou ÚSI ŽU v Žiline

uviedol, že vychádzal z reálne uzavretých obchodov s pozemkami v danej lokalite v časovej blízkosti
rozhodných dátumov. Všeobecná hodnota odhadnutá metódou porovnávania objektívnejšie vystihuje
všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov v danom mieste k rozhodným dátumom. ÚSI ŽU v Žiline
porovnával aj predložené znalecké posudky č. 43/2017 (znalec Jozef Marko) a č. 62/2017 (znalecká
organizácia ÚEOS - Komercia, a.s.). Vyjadril nesúhlasil so závermi znalca Jozefa Marka, ktoré boli

obsiahnuté v znaleckom posudku č. 43/2017, ktorý hodnotil pozemky metódou polohovej diferenciácie
aj porovnávacou metódou, pretože pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu intenzity
využitia použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, pričom v rozhodnom dátume boli tieto pozemky
využívanénapoľnohospodárskeúčelyatedamalibyťzatriedenédoskupiny-poľnohospodárskebudovy
a sklady bez využitia. Koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej hranici, pri stanovení

koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem
a pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu 75,60
eur/m2 z porovnávania vylúčiť. Bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor
aplikoval na všetky pozemky rovnaký, hoci neboli zhodné.

Rovnako sa nestotožnil ani so závermi znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., ktoré boli
uvedené v znaleckom posudku č. 62/2017, keďže pri určovaní hodnoty použil výlučne metódu polohovej
diferenciácie, čo odôvodňoval práve veľkým počtom kúpnych zmlúv, v ktorých boli dojednané rozdielne
kúpne ceny a ktorých predmetom prevodu boli pozemky rôznych funkčných využití. Zhodnotil, žekoeficient technickej infraštruktúry pozemku mal byť zatriedený do kategórie 4 „veľmi dobrá vybavenosť“
namiesto kategórie 3 „dobrá vybavenosť“. Vo vzťahu ku koeficientu povyšujúcich faktorov uviedol,
že znalecká organizácia použila skupinu č. 12 - iné faktory, pričom takto zvolenú výšku koeficientu

nijako neodôvodnila. Čo sa týka koeficientu redukujúcich faktorov, vyčítal znaleckej organizácii, že
uviedla zatriedenie „nevyskytuje sa“, pričom sa nezaoberala existenciou verejných vedení technickej
infraštruktúry.

6.6. Žalovaný podal vyjadrenie (v rozsahu viac ako 250 strán spolu s prílohami) k znaleckému posudku

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, proti ktorému mal viaceré výhrady a ich obsah
súd prvej inštancie podrobne uviedol v 22. bode svojho rozsudku. Namietal predovšetkým nevyjasnené
rozpory pri určovaní všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov metódou polohovej diferenciácie v
porovnaní s inými obdobnými znaleckými posudkami, ktoré boli vypracované na základe ustanovenia
súdom v obdobných súdnych konaniach dvomi znaleckými ústavmi, pričom sa jednalo o ÚSI ŽU v
Žiline a Znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej aj ZÚ STU v Bratislave).

Porovnaním stanovenia hodnoty koeficientov, ktoré sú podstatné pre následné stanovenie všeobecnej
hodnoty vyvlastnených pozemkov metódou polohovej diferenciácie, žalovaný dospel k záveru, že ide
o veľmi subjektívnu a ťažko jednoznačne objektivizovateľnú činnosť. Ako dôkaz k vyjadreniu pripojil 7
znaleckýchposudkov.Namietalpredovšetkýmkoeficientvšeobecnejsituácie-„kS“stým,ževovšetkých
znaleckých posudkoch bol tento koeficient zatriedený do skupiny č. 4, pričom v kontrolnom znaleckom

posudku, v znaleckom posudku ÚSI ŽU v Žiline B, v znaleckom posudku ÚSI ŽU v Žiline C a znaleckom
posudku ZÚ STU v Bratislave C bola hodnota tohto koeficientu stanovená na 1,15, v znaleckom posudku
ZÚ STU v Bratislave B bola hodnota tohto koeficientu stanovená na 1,10, v znaleckom posudku ÚSI
ŽU v Žiline a v znaleckom posudku ZÚ STU v Bratislave A bola hodnota tohto koeficientu stanovená
len na 1,00.

Ďalej namietal koeficient intenzity využitia - „kV“ a koeficient dopravných vzťahov - „kP“ (že všetky
znalecké posudky priradili týmto koeficientom rovnakú hodnotu 0,90, resp. 1,00 a jediná odchýlka
bola v znaleckom posudku ZÚ STU v Bratislave A, kde bola stanovená hodnota koeficientu intenzity
využitia len na 0,70), koeficient funkčného využitia územia - „kF“ (napriek tomu, že vo všetkých

znaleckých posudkoch bol tento koeficient zatriedený do skupiny č. 4, v kontrolnom znaleckom posudku,
v znaleckom posudku ÚSI ŽU v Žiline A, ÚSI ŽU v Žiline B, ÚSI ŽU v Žiline C a v znaleckom posudku
ZÚ STU v Bratislave A bola hodnota tohto koeficientu stanovená na 1,10, pričom v znaleckom posudku
ZÚ STU v Bratislave B a v znaleckom posudku ZÚ STU v Bratislave C bola hodnota tohto koeficientu
stanovená len na 0,95), koeficient technickej infraštruktúry pozemku - „kI“ (pri ktorom sa znalecké

ústavy rozišli pri zatriedení tohto koeficientu, kedy v piatich znaleckých posudkoch, vrátane kontrolného,
bol tento koeficient zatriedený do skupiny č. 4 a v zvyšných 2 znaleckých posudkoch – ZÚ STU
vBratislaveB,Cboltentokoeficientzatriedenýdoskupinyč.2)koeficientpovyšujúcichfaktorov-„kZ“(pri
tomto koeficiente je možné analyzovať absolútny rozpor a nesúlad pri stanovení jeho hodnoty jednak
kontrolným znaleckým posudkom (2,10), a zvyšnými znaleckými posudkami, ktoré stanovili hodnoty

tohtokoeficientuvzásaderovnakúhodnotutohtokoeficientuna1,25(akneberiemedoúvahystanovenie
hodnoty tohto koeficientu v znaleckom posudku ZÚ STU v Bratislave B a C, ktoré ho ponechali v
základnej hodnote 1,00); koeficient redukujúcich faktorov - „kR“ (pri tomto koeficiente určil jeho hodnotu
kontrolný znalecký posudok na 0,9964, znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline A na 0,90, znalecký posudok
ÚSI ŽU v Žiline B na 0,95, znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline C na 0,78, znalecký posudok ZÚ STU

v Bratislave A na 0,80 a v znaleckom posudku ZÚ STU v Bratislave B a v znaleckom posudku ZÚ STU
v Bratislave C bola hodnota tohto koeficientu stanovená bez krátenia na 1,00 s tým, že znižujúce faktory
neboli znaleckým ústavom STU v Bratislave identifikované).

Poukazoval na zjavné rozpory pri určovaní všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov porovnávacou

metódou. Znaleckému ústavu ÚSI v Žiline ako aj konajúcemu súdu do súdneho spisu predložil viacero
kúpno-predajných zmlúv, ktoré boli realizované v rokoch 2015 - 2016, na základe ktorých žalovaný
odkupoval porovnateľné pozemky od vlastníkov v čase, kedy už bolo zrejmé, že sa realizuje výstavba
priemyselného parku ako významnej investície (na všetky tieto pozemky bolo zo zákona zriadené
predkupné právo štátu, čo znalecký ústav ÚSI v Žiline vo svojom kontrolnom znaleckom posudku vôbec

nezohľadnil). Tieto pozemky boli oceňované metódou polohovej diferenciácie, keďže v tom čase neboli k
dispozícii žiadne reálne objektívne kúpno-predajné zmluvy, ktoré by bolo možné použiť ako porovnávací
materiál. Z tohto pohľadu je potom nepredstaviteľné a v rozpore objektívnym určovaním všeobecnej
hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, ak znalecký ústav ÚSI v Žiline vylúčil z porovnávania v rámciporovnávacej metódy tieto kúpno-predajné zmluvy (viď str. 20 a 21 kontrolného znaleckého posudku).
Navyše, na všetky tieto pozemky vzniklo zákonné predkupné právo štátu, čo znalecký ústav ÚSI v Žiline
v kontrolnom znaleckom posudku vôbec nezohľadnil.

6.7 K týmto námietkam žalovaného sa vyjadril ÚSI ŽU v Žiline v podaní zo dňa 18. 11. 2022. Uviedol,
že (rovnako ako znalec) nie je oprávnený riešiť právne otázky a robiť právne závery a ani žalovaný nie
je oprávnený riešiť odborné postupy znaleckej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a to s poukazom na ust. § 5 a § 6 tohto zákona.

Výsledky znaleckého skúmania podrobne popísané v znaleckom posudku č. 60/2022 sú objektívne a
vychádzajú z podkladov, ktoré bolo možné použiť v danom prípade a v danom čase pre stanovenie
všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov.

Všeobecná hodnota je objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom
ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Výsledná všeobecná hodnota predmetných pozemkov nie je výsledkom matematických operácií, ale
výsledkom znaleckého skúmania, ktoré bolo odborne a náležite v predmetnej veci vykonané, podrobne
v znaleckom posudku č. 60/2022 popísané a na základe jeho výsledkov bola stanovená výsledná
všeobecná hodnota predmetných pozemkov uvedená v rekapitulácii znaleckého posudku č. 60/2022.

Žalovaným demonštratívne porovnávanie zatriedení čiastkových koeficientov v rôznych znaleckých
posudkoch, ktorých predmetom boli pozemky v rôznom umiestnení, považoval ÚSI ŽU v Žiline za
absurdné, pretože práve rozdielna poloha a rozdielne vlastnosti pozemkov spôsobujú rozdielne hodnoty
koeficientov. Ako príklad ÚSI ŽU v Žiline uviedol znalecký posudok „STU B“ aj „STU C“, kde predmet
posúdenia tvorili pozemky úplne v odlišnom umiestnení (katastrálne územie C., lokalita H.), ktoré

objektívne nemožno zrovnávať s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku Nitra Sever.

Zásadný rozdiel v hodnote koeficientu polohovej diferenciácie určeného v znaleckom posudku č.
60/2022 oproti ostatným posudkom podaným ÚSI ŽU v Žiline je z dôvodu, že katastrálne územie A.,
nie je súčasťou mesta Nitra, v ktorom sú všetky ostatné katastrálne územia porovnávané žalobcom (D.,

B., C.).

Žalovaným uvádzaná odchýlka „o viac ako 100 %“ je na podklade vyššie uvedeného absolútne
nesprávnym záverom neodborne vykonaného porovnávania hodnotení pozemkov v odlišnom
umiestnení.

ÚSI ŽU v Žiline nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý sa snažil spochybniť správnosť vybratého
a použitého porovnávacieho materiálu k určeniu všeobecnej hodnoty pozemkov v znaleckom posudku
č. 60/2022. Tieto názory považoval za zavádzajúce, pretože vo svojom znaleckom posudku vykonal
podrobnú analýzu dostupných dokladov o prevodoch pozemkov v danej lokalite, ktoré boli obsiahnuté

v spise, ako aj tých, ktoré predložili sporové strany a tých, ktoré získal pri výkone znaleckej činnosti.
Dôkazom sú vymenované podklady k spracovaniu znaleckého úkonu uvedené v bode 5 na stranách 4
až 8 znaleckého posudku, ako aj výber porovnateľného materiálu uvádzaný v texte bodu 2.7 a v grafe
č. 1 na strane 22 znaleckého posudku.

Z množstva zmlúv boli vylúčené všetky zmluvy mimo rozhodného obdobia, všetky zmluvy mimo
rozhodného umiestnenia, ako aj zmluvy, u ktorých bol predpoklad možného prepojenia zmluvných
subjektov. Týmto postupom boli vylúčené aj zmluvy, v ktorých zmluvná cena bola vyššia od zmlúv
vybratých pre porovnanie.

Z dôvodu nepochopenia podstaty vplyvu rozsahu ochranných pásiem technickej infraštruktúry žalovaný
mylne uviedol, že ÚSI ŽU v Žiline pri použití tej istej metódy a tých istých zmlúv dosiahol v znaleckých
posudkoch „viac ako 20 % odchýlku pri určení ceny vyvlastňovaných pozemkov“. Ak by žalovaný skúmal
obsah znaleckých posudkov, tak by určite zistil výrazný rozdiel rozsahu, a teda aj vplyvu ochrannýchpásiem technickej infraštruktúry na všeobecnú hodnotu pozemkov, ktorá je zohľadnená vo fyzických
faktoroch - existencia vecných bremien s rozdielnym vplyvom 5 % a 22 %.

Poukazovanie žalovaného na znalecký posudok „STU A“ považoval ÚSI ŽU v Žiline za bezpredmetné,
vzhľadom na vyjadrenie k tomuto znaleckému posudku obsiahnuté v znaleckom posudku „ÚSI Žilina
A“. Rovnako aj poukaz žalovaného na znalecké posudky „STU B“ a „STU C“ je zavádzajúce, pretože
v týchto posudkoch boli predmetom pozemky v inom umiestnení. Dôvody nemožnosti porovnávania sú
zhodné s tými, ktoré ÚSI ŽU v Žiline uviedol k bodu II. Tvrdenie žalovaného je aj v príkrom rozpore s jeho

prednesom dňa 09. 06. 2022 na pojednávaní v konaní pod sp. zn. 10C/126/2018 k znaleckému posudku
znaleckého ústavu č. 59/2022. V tomto prednese sám žalovaný poukazuje na nesprávnosť použitia
zmlúv z rozdielnych katastrálnych území (k. ú. D. a k. ú. B.), pričom v danom prípade išlo o pozemky
umiestnené v rovnakom priemyselnom parku. Tento prístup v podaných vyjadreniach (prednesoch)
navodzuje dojem, že konkrétne vyjadrenie (prednes) je vždy koncipované s cieľom spochybniť znalecký
posudok ÚSI ŽU v Žiline.

Predmetom znaleckého posudku č. 60/2022 podaného ÚSI ŽU v Žiline boli pozemky v priemyselnom
parku Nitra Sever, ktorý bol vybudovaný už pred zverejnením a vybudovaním významnej investície
„Výstavba strategického parku“ vo verejnom záujme. V lokalite priemyselného parku Nitra Sever sa
trhové ceny vyvíjali omnoho skôr. Z grafu č. 1 obsiahnutého na 22. strane znaleckého posudku č.

60/2022 jednoznačne možno pozorovať, že trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už
v roku 2008 na úrovni 37,92 eur/m2. Tvrdenia žalovaného sa opierajú o predaje poľnohospodárskej
pôdy v danej lokalite v tom čase určenej územným plánom na poľnohospodárske využitie v cenách
1 - 3 eur/m2. Až zmenou územného plánu vo väzbe na významnú investíciu vo verejnom záujme
dochádzalo k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom

čase existujúceho priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú
infraštruktúru. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s porovnávaním nescelených (rozdrobených)
pozemkov novovytváraného strategického parku bez vybudovanej dopravnej a technickej infraštruktúry
s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku.

6.8 Znalecký ústav poveril znalca (svojho zamestnanca), ktorý bol vypočutý na pojednávaní, potvrdil
znalecký posudok, zotrval na jeho záveroch a vyjadril sa k námietkam žalovaného a odpovedal na
položené otázky.

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 4a ods. 1 veta prvá

a druhá, ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení
(ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z.), ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z. z.),

ust. § 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, čl. 11 ods. 4
ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, čl. 20
ods. 4 zákona č. 460/199 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ust. § 213 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol čiastočným rozsudkom podľa ust. § 213
CSP, ktoré môže v predmetnej veci interpretačne evokovať výklad, podľa ktorého súd rozhodne len o
tej časti nároku, ktorá sa stane nespornou, t. j. v časti, kde z hľadiska procesného nie je žiadna miera
spornosti nároku a ktorú môže súd považovať za nespornú pre zhodné skutkové tvrdenia strán sporu.

Slovnú konštrukciu, ak sa časť uplatneného nároku stane nespornou je potrebné interpretovať práve
vo svetle výkladu, ktorý vychádza zo zmyslu a účelu právnej normy. Možnosť rozhodnúť po vykonaní
dostatočného rozsahu dokazovania aj o časti nároku je odôvodnená najmä vtedy, ak je to účelné.
Ustanovenie § 213 CSP ponecháva súdu, aby mohol v rámci procesnej ekonómie a hospodárnosti
oddeliť aj časť nároku, o ktorom nemožno rozhodnúť pre existenciu viacerých objektívnych prekážok,

napríklad ako v danej veci, keď sa vedie konanie o správnej žalobe asi vo vzťahu k 5 % vyvlastňovaného
územia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá by vylučovala postup
podľa ust. § 213 CSP. Z hľadiska hospodárnosti konania, nie je žiaden dôvod na prerušenie konania,
predovšetkým vo vzťahu k majoritnej časti uplatneného nároku, pretože otázka možnosti prerušeniakonania sa vzťahuje len pre nepatrnú časť nároku - asi 5 % peňažného plnenia. V takom prípade by
bol žalobca neprimerane sankcionovaný predĺžením konania len preto, aby bolo možné rozhodnúť o
celom nároku. Pokiaľ však procesný kódex explicitne umožňuje rozhodnúť o časti nároku, čo vyplýva

priamo z názvu „čiastočný rozsudok“, potom súd musí zvoliť takéto riešenie, ktoré považuje za zákonné
a spravodlivé.

9. V konaní nebolo sporné a aj rozhodnutiami o vyvlastnení bolo preukázané, že vlastnícke právo
žalobcu k parcelám registra C KN v katastrálnom území A. (parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere

90.839 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 37.587 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha
o výmere 11.361 m2) bolo vyvlastnené v prospech žalovaného z dôvodu vybudovania strategického
parku, ktorý je významnou investíciou. K dohode o sume náhrady za vyvlastnenie týchto parciel neprišlo,
a preto správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie v sume 2.580.468,02
eur plus DPH v sume 516.093,60 eur, t. j. spolu v sume 3.096.561,62 eur podľa znaleckého posudku
č. 62/2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia ÚEOS – Komercia, a.s. dňa 27. 04. 2017. Žalobca

namietal v konaní takto zistenú hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností (čo namietal aj v správnom
konaní), a to s poukazom na súkromný znalecky posudok č. 43/2017 vypracovaný znalcom Jozefom
Markom, pričom požadoval v konaní zaplatenie sumy 4.678.391,32 eur, ktorá suma bola vypočítaná
ako rozdiel medzi sumou určenou podľa uvedeného súkromného znaleckého posudku (7.774.952,94
eur) a sumou, ktorá mu bola vyplatená (3.096.561,62 eur), s akcentom na ust. § 4a ods. 4 zákona

č. 175/1999 Z. z. účinného v čase vyvlastnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade boli
závery oboch znaleckých posudkov pomerne v zjavnom a hrubom nepomere, súd nariadil na zistenie
všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj ÚSI ŽU v Žiline), ktorý zistil všeobecnú hodnotu
predmetných parciel v celkovej sume 7.316.451,58 eur, po zaokrúhlení v sume 7.320.000,- eur.

10. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že pozemky boli vyvlastnené podľa zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ale samotný proces vyvlastnenia
spochybnil žalobca, rovnako ako aj sumu náhrady za vyvlastnenie. Spornou skutočnosťou však bola
medzi stranami sporu iba otázka určenia primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

11. V predmetnej veci išlo o významnú investíciu, a preto mala byť náhrada za vyvlastnenie určená podľa
ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností
určenej na základe znaleckého posudku. Zákon č. 175/1999 Zb. však pojem všeobecná hodnota
nehnuteľností bližšie nešpecifikuje a ani inak neustanovuje, vzťahujú sa podľa ust. § 4a ods. 1 veta

druhá tohto zákona na vyvlastnenie všeobecné predpisy o vyvlastňovaní, a to buď zákon č. 50/1976 Zb.
alebo od 01. 07. 2016 zákon č. 282/2015 Z. z., ktoré rovnako obsah tohto pojmu bližšie nešpecifikujú.
Sporné bolo, či aj na účely vyvlastnenia podľa zákona č. 282/2015 Z. z. je potrebné za všeobecnú
hodnotu považovať sumu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom
mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa ust. § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., ktorá sa v

danom prípade aplikuje, je všeobecnou hodnotu objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou má sa aj vyvlastnenému podľa zákona č. 282/2015

Z. z. poskytnúť ako vyrovnanie jeho majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyvlastnením, taká
náhrada, ktorá mu umožňuje obstaranie obdobnej veci, pretože ani jeho majetkové pomery nemajú
byť vyvlastnením zmeniť. Náhrada za vyvlastnenie má byť ekvivalentná a jej výška sa má zisťovať
analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých troch rovnocenných metód, pričom nemôže ísť iba o
cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Možno uzavrieť, že

oba pojmy, a to „všeobecná náhrada“ a „trhová cena“ sú totožné. Poskytnutie primeranej a spravodlivej
náhrady za vyvlastnenie je podmienkou vyvlastnenia, ktorá je zakotvená aj v Listine základných práv a
slobôd, ako aj v Ústave Slovenskej republiky.

12. V predmetnom prípade bola všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov zisťovaná celkovo tromi

znalecký posudkami. Strany predložili súkromný znalecký posudok znalca Jozefa Marka (č. 43/2017)
a znalecký posudok znaleckej organizácie ÚEOS – Komercia, a.s. (č. 62/2017). Uvedené znalecké
posudkybolipredmetomporovnávaniaaznaleckéhodokazovaniazostranyÚstavusúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý bol ustanovený do konania na základe rozhodnutia súdu, pričom tentovypracoval kontrolný znalecký posudok č. 60/2022. Súd tak mal k dispozícií celkovo 3 znalecké posudky,
z toho jeden kontrolný znalecký posudok, ktorý zároveň porovnával súkromné znalecké posudky a riešil
správnosťprijatýchodbornýchzáverov.Súdnevyhodnocovalsprávnosťodbornýchzáverov,ktorúotázku

ani nemohol hodnotiť, pretože ide o riešenie odbornej problematiky, ale skúmal predovšetkým to, či
sú predmetné znalecké posudky ako dôkazy použiteľné, či obsahujú riešenie sporných otázok medzi
stranami a v neposlednom rade, či sú presvedčivým dôkazom a podkladom pre uplatnený nárok.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, v zmysle ktorého nepovažoval stranami

sporu predložené súkromné znalecké posudky za presvedčivé a objektívne, v dôsledku čoho postupoval
pri určení výšky primeranej náhrady podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline č. 60/2022.

13.1 Čo sa týka znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou ÚEOS
– Komercia, a.s., táto zisťovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností bez bližšieho zdôvodnenia iba za

použitia metódy polohovej diferenciácie, čo súd považoval za zásadné pochybenie, ktoré samo o
sebe zakladá procesnú nepoužiteľnosť uvedeného znaleckého posudku. Podľa názoru súdu, znalecká
organizácia mohla analyzovať miestny trh (pozemky nachádzajúce sa v mieste strategického parku),
pričom mala k dispozícii porovnávacie materiály, čo vyplynulo aj z tohto znaleckého posudku. Znalec
nemôže založiť výber vhodnejšej metódy len na skutočnosti, že by bolo obtiažne vybrať vhodné kúpne

zmluvy. Znalec (znalecká organizácia) má odbornú autoritu, aby takýto výber sám učinil a riadne
odôvodnil výber vhodnej metódy. Je povinnosťou znalca riadne a logicky odôvodniť, prečo nemohol
aplikovať inú metódu, v danom prípade porovnávaciu metódu. Odôvodnenie znalca je podľa názoru
súdu značne neobjektívne, pretože osoba, ktorá disponuje odbornými znalosťami potrebnými pre výkon
znaleckej činnosti, nemôže v žiadnom prípade odôvodniť opomenutie porovnávacej metódy, len preto,

že „je obtiažne vybrať vhodné kúpne zmluvy“. V takom prípade už v počiatkoch znaleckého skúmania
je znalecký posudok poznačený neobjektívnym a nepresvedčivým postupom znalca.

Ďalším zásadným pochybením, pre ktorý nemožno uvedený znalecký posudok akceptovať je
skutočnosť, že tento bol vypracovaný ku dňu 27. 04. 2017 a nie ku dňu vyvlastnenia (10. 11. 2017),

pričom táto skutočnosť zakladá absolútnu nepoužiteľnosť znaleckého posudku v tomto konaní. Aj zo
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 60/2022 vyplýva, že
znalec pri určovaní hodnoty použil výlučne metódu polohovej diferenciácie, čo odôvodňoval práve
veľkým počtom kúpnych zmlúv, v ktorých boli dojednané rozdielne kúpne ceny a ktorých predmetom
prevodu boli pozemky rôznych funkčných využití. Nepresvedčivosť a neobjektívnosť znaleckého

posudku možno vzhliadnuť aj v časti, kde znalecká organizácia použila pri koeficiente povyšujúcich
faktorov skupinu 12, avšak zvolenú výšku neodôvodnila. V tejto časti je tento znalecký posudok okrem
toho aj nepreskúmateľný, preto nemôže slúžiť ako podklad pre uplatnený nárok.

13.2 Vo vzťahu k znaleckému posudku Jozefa Marka súd prvej inštancie uviedol, že tento

zisťoval všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností prostredníctvom oboch metód (metóda
porovnávacia a metóda polohovej diferenciácie), avšak pri metóde polohovej diferenciácie namiesto
koeficientu intenzity využitia použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, pričom v rozhodnom
dátume boli tieto pozemky využívané na poľnohospodárske účely a teda mal byť zatriedený do skupiny
- poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia, čo vyplynulo z kontrolného znaleckého posudku

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 60/2022. Ďalej podľa tohto znaleckého
posudku znalec použil koeficient technickej infraštruktúry pozemku na hornej hranici, pri stanovení
koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem
a pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu
75,60 eur/m2 z porovnávania vylúčiť a bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický

faktor aplikoval na všetky pozemky rovnaký, hoci neboli zhodné. Okrem toho, ako v prípade vyššie
uvedeného znaleckého posudku znaleckej organizácie, znaleckému posudku možno vyčítať, že dátum,
ku ktorému bol vypracovaný posudok (rozhodujúci pre zistenie stavebnotechnického stavu) je až deň
27. 11. 2017, pričom týmto dátumom mal byť dátum právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a znalec
sa mohol zaoberať aj stavom ku dňu vydania jednotlivých rozhodnutí správneho orgánu. Všetky tieto

zistené pochybenia súd prvej inštancie považoval za toľko relevantné, aby pri zistení všeobecnej
hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku č. 60/2022, ktorý považoval
za dôveryhodný, objektívny a presvedčivý.13.3 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vychádzal zo zistení, ktoré učinil Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom posudku č. 60/2022, ktorý bol podľa názoru súdu
vecnesprávny,objektívny,presvedčivýazrozumiteľný,akoajvnútornekonzistentný.Zároveňobsahoval

odpovede na sporné otázky strán sporu, ohľadne skutočností, ktoré neboli predtým predmetom
znaleckých posudkov súkromných. Súd zameral svoju pozornosť aj na skutočnosť, či tento znalecký
posudok spĺňal formálne náležitosti, tak ako to vyžaduje pozitívna právna úprava. Na rozdiel od
predložených znaleckých posudkov, súd bral do úvahy aj skutočnosť, že znalecký ústav ustanovil do
konania z dôvodu, že sa jednalo o obzvlášť závažný prípad, ktorý si vyžadoval osobitné vedecké

posúdenie, resp. závery znalcov boli v zrejmom rozpore, čo bol tiež prejednávaný prípad. Znalecký
posudok predložený odborne renomovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, ktorý je okrem iného aj tvorcom metodológie pre znalecké dokazovanie (tento znalecký ústav
je metodické centrum Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) považoval súd za vnútorne
konzistentný,logický,presvedčivý.Tietozáveryobhájilnapojednávaníznalec,ktorývypracovalznalecký
posudok, pričom ako poverený zamestnanec znaleckého ústavu, odpovedal na všetky relevantné

otázky, zrozumiteľne vysvetlil namietané skutočnosti.

14. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku č. 60/2022 zo dňa 22.
06. 2022 pri určovaní (stanovení) všeobecnej hodnoty pozemkov použil jednak porovnávaciu metódu,
ako aj metódu polohovej diferenciácie. Ako vhodnú metódu vo svojich záveroch uviedol porovnávaciu

metódu, pričom aj z jeho výsluchu, ako aj zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, aké výsledky
dosiahol znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti prostredníctvom metódy polohovej
diferenciácie a porovnávacej metódy. Výber konkrétnej metódy (porovnávacej) znalec riadne odôvodnil,
čo vyplynulo zo znaleckého posudku (strana 26), kde vyslovene uviedol, že všeobecná hodnota
stanovená porovnávacou metódou vychádza z reálne uzatvorených obchodov s pozemkami v danej

lokalite v časovej blízkosti rozhodných dátumov. Súčasne dospel k záverom, že všeobecná hodnota
pozemkov k rozhodným dátumom bola stanovená metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou
metódou, s výsledkom porovnateľným pri oboch metódach. Výsledná všeobecná hodnota pozemkov
tak aj podľa názoru súdu zodpovedá definícii všeobecnej hodnoty v ust. § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z. z., t. j. ide o najpravdepodobnejšiu cenu hodnotených pozemkov ku dňu ohodnotenia

v danom mieste a čase, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecná hodnota majetku
je výslednou objektivizovanou hodnotou majetku, pričom objektivizáciou sa v zmysle ust. § 2 písm.
h/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. rozumie znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku

zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory. S poukazom na
uvedené, je potrebné odmietnuť čisto subjektívny názor žalovaného, ktorý vo vyjadrení k uvedenému
znaleckému posudku uviedol, že sa nemôže zbaviť dojmu, že ide o veľmi subjektívnu a ťažko
jednoznačne objektivizovateľnú činnosť.

15. Ďalej súd poukázal na to, že zo znaleckého posudku, predovšetkým zo strany č. 20 a 21, v časti 2.7,
znalecký ústav vylúčil z porovnávania tak zmluvy predložené žalobcom pri obhliadke v počte 6 kusov,
ktoré boli uzatvorené od 07. 10. 2019 do 01. 03. 2022, pretože boli uzatvorené po rozhodnom období,
ako aj samotným žalovaným, konštatujúc, že predmetom prevodu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 07.
2015 boli pozemky, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., avšak tieto pozemky sa nenachádzajú

v lokalite Priemyselný park Nitra - Sever. Predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv uzatvorených dňa
14. 10. 2015 boli pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A., funkčne určené územným plánom
obce A. (platným v danom čase) ako plochy v „nezastaviteľných územných častiach s preferenciou
zelene v rámci plôch strategického parku Nitra - Sever - významná ochranná a izolačná zeleň“. Z
uvedeného vyvodil, že funkčné využitie pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu nie je recipročne

súladne s funkčným využitím pozemkov, ktoré sú predmetom ohodnotenia v znaleckom posudku.
Podľa názoru súdu, znalec teda postupoval objektívne tak vo vzťahu k žalobcovi ako i k žalovanému,
keď uviedol, prečo predmetné zmluvy vylúčil na účely porovnávania. Za dôležité konštatovanie
(obsiahnuté vo vyjadrení k námietkam k znaleckému posudku) súd považoval aj skutočnosť, že v lokalite
priemyselného parku Nitra Sever sa trhové ceny vyvíjali omnoho skôr, čo vyplýva aj zo znaleckého

posudku č. 60/2022. Trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už v roku 2008 na úrovni 37,92
eura/m2.Ažzmenouúzemnéhoplánuvoväzbenavýznamnúinvestíciuvoverejnomzáujmedochádzalo
k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom čase existujúceho
priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru.16. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa vyjadril aj ohľadne rozdielu v hodnote
koeficientu polohovej diferenciácie určeného v znaleckom posudku č. 60/2022 oproti ostatným

posudkom podaným ÚSI ŽU v Žiline, a to akcentom na polohu katastrálneho územia A., ktoré nie je
súčasťou mesta I., v ktorom sú všetky ostatné katastrálne územia porovnávané (D., B., C.). Takéto
vysvetlenie zohľadňuje lokalizáciu katastrálneho územia, ktorá je celkom zjavne významná aj z pohľadu
znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s. S námietkami žalovaného v jeho podaní zo dňa 05. 08.
2022, ktoré sú uvedené v II. bode tohto podania (č. l. 844 rub strany) sa ÚSI ŽU v Žiline vysporiadal

v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 11. 2022, pričom poukázal práve na to, že
predmetom znaleckých posudkov boli pozemky, ktoré boli v rôznom umiestnení, v rozdielnej polohe,
s rozdielnymi vlastnosťami, ako aj s rozdielnymi rozhodnými obdobiami. Žalovaná svoje námietky
prednášala spôsobom, ako keby bola sama znalecká organizácia. Podstatné je predovšetkým to,
že žalovaná nedisponuje dostatočnou odbornou autoritou na to, aby mohla objektívne spochybňovať
všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov takýmto spôsobom (porovnávaním všetkých dostupných

znaleckých posudkov, ktoré má k dispozícií). Porovnávanie realizované žalovaným je čisto subjektívne
a hypotetické, nekriticky preberá zistenia znaleckých organizácií z konaní, ktorých predmetom je práve
stanovenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností, ktoré majú rôznu lokalizáciu, rôzne
funkčnevyužitie,bolivyvlastnenévinomrozhodnomobdobíahlavnezarozdielnuhodnotu.Niejemožné
takýmto spôsobom neprípustne subjektívne objektivizovať určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

V zásade obsah námietok žalovanej proti znaleckému posudku má charakter porovnávania všetkých
dostupných znaleckých posudkov, a z toho vyvodzujúc spochybnenie vo veci vykonaného znaleckého
dokazovania. Takéto námietky žalovanej je potrebné odmietnuť.

17. Rozhodnutie súdu v predmetnej veci záviselo predovšetkým od znaleckého posudku, resp.

odborných záverov. Súd však nemohol hodnotiť správnosť odborných záverov, ktoré boli obsiahnuté v
znaleckomposudku(resp.posudkoch),pretoženatakétoposúdenienedisponujedostatočnouodbornou
autoritou. Jeho úlohou však bolo preskúmať použiteľnosť znaleckých posudkov, zistiť ich presvedčivosť
najmä z toho uhla pohľadu, či obsahujú odpovede na sporné otázky ako i z pohľadu ich vnútornej
konzistentnosti. Žiadna zo strán tohto konania, ani súd, nemôže spochybňovať zo svojej pozície

konkrétnu výšku alebo hodnoty koeficientov, s poukazom na súkromné alebo iné znalecké posudky
vypracovanévinýchkonaniach.Niejeprípustné,abystranysporualeboisúdpolemizovalisoznaleckým
ústavom, ohľadne ním stanovenej hodnoty určitého koeficientu. Znalec Ing. Vyparina bol vypočutý na
pojednávaní, pričom podľa názoru súdu zotrval na odborných záveroch znaleckého posudku, ktoré
boli presvedčivé a odpovedal na všetky otázky, ktoré súviseli so znaleckým posudkom. Subjektívna

nespokojnosť s výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré inicioval žalovaný, nemôže mať za následok
vykonávanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania, ani spochybňovanie konkrétnej výšky
jednotlivých čiastkových koeficientov.
18. S poukazom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, v zmysle ktorého
za najdôveryhodnejší a najpresvedčivejší považoval znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline č. 60/2022,

ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a tento posudok považoval za relevantný pri výpočte
sumy náhrady za vyvlastnené pozemky, na ktorú má žalobca nárok. Súd vo veci rozhodol čiastočným
rozsudkom o drvivej väčšine nároku (s výnimkou parc. č. 2847/35 vo výmere 6.602 m2), t. j. v časti tejto
výmery súd nerozhodol, keďže výsledok tohto konania závisí od výsledku konania o správnej žalobe,
toho času na Krajskom súde v Bratislave).

Predmetom konania bol nárok žalobcu na doplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti, pričom v
prípade parcely registra „C“ č. XXXX/X vo výmere 90.839 m2, prišlo k jej rozčleneniu, keď bolo
vytvorených niekoľko samostatných parciel (č. l. 1137 súdneho spisu). Parcela č. XXXX/XX (ako
novovytvorená z parc. č. XXXX/X) - ostatná plocha o výmere 9.398 m2 bola opätovne rozdelená,

pričom vznikla parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 6.602 m2. Vo vzťahu k tejto parcele je
vedené konanie o správnej žalobe, ktorá bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
15S/33/2021).

19. Súd zamietol návrh na vykonanie v poradí druhého kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré malo

smerovať ku kontrole už tretieho znaleckého posudku, ako nehospodárny a nedôvodný. Rovnako súd
zamietol návrh na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom (v konaní boli predložené
2 súkromné znalecké posudky), pretože vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline č. 60/2022. Nebol dôvod na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania,pretože závery vyššie uvedeného znaleckého posudku považoval za logické, vecne správne, vnútorne
konzistentné a odôvodnené. Subjektívna nespokojnosť strany sporu so znaleckým posudkom nie je
dôvodom na nariadenie nového znaleckého dokazovania.

20. K výpočtu výšky náhrady za vyvlastnenie, ktorú je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi súd dospel
tak, že od výmery parcely č. XXXX/X – 90.839 m2 odpočítal výmeru novovzniknutej parcely č. XXXX/
XX – 6.602 m2 (90.839 m2 mínus 6.602 m2 = 84.237 m2), vo vzťahu ku ktorej nie je možné zatiaľ
rozhodnúť. Súd tak následne zistil rozdiel (6.974.451,32 eur) medzi celkovou hodnotou vyvlastnených

pozemkov podľa znaleckého posudku č. 60/2022 po zaokrúhlení (7.320.000,- eur) a hodnotou parcely
345.548,68 eur (6.602 m2 x 52,34 eur/m2), vo vzťahu ku ktorej sa vedie konanie o správnej žalobe.
Od výslednej hodnoty pozemkov v sume 6.974.451,32 eur (bez hodnoty parcely vo výmere 6.602 m2)
odpočítal sumu, ktorá bola žalobkyni vyplatená titulom náhrady za vyvlastnenie (3.096.561,62 eur) vo
vyvlastňovacom konaní a takto zistil sumu, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobcovi, t. j. 3.877.889,70
eur (6.974.451,32 – 3.096.561,62). Podkladom tohto výpočtu (pokiaľ ide o celkovú hodnotu žalobcovi

vyvlastnených pozemkov) bol znalecký posudok č. 60/2022.

21. Súd nerozhodoval konečným rozhodnutím, ale čiastočným rozsudkom a o zvyšku nároku rozhodne
v ďalšom (konečnom) rozsudku.

K námietke právneho zástupcu žalovaného v záverečnej reči, že súd mal prerušiť konanie, súd prvej
inštancie uviedol, že zatiaľ konanie neprerušil, ani nerozhodoval o tomto procesnom návrhu, nakoľko vo
veci rozhodol čiastočným rozsudkom. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
prerušiť konanie, ak prebieha súdne alebo správne konanie, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie v
merite veci. Súd urobil iné vhodné opatrenia, keď vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom v zmysle ust.

§ 164 a § 213 CSP, teda postupoval hospodárne v súlade so zásadou procesnej ekonómie.
22. Medzi stranami sporu bol sporný aj nárok na úroky z omeškania. Žalobca požadoval po čiastočnom
späťvzatí, nárok na príslušenstvo odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Medzi
stranami sporu nebol dohodnutý čas plnenia, v dôsledku čoho súd aplikoval ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je žalovaný povinný žalobcovi plniť prvý deň po tom, čo žalobca o plnenie

žalovaného požiadal. Žalobca požiadal žalovaného o peňažné plnenie až doručením žaloby (dňa 14.
06. 2019), preto je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku odo dňa 15. 06. 2019, a to aj s
poukazomnaust.§517ods.1Občianskehozákonníka.Dňa15.06.2019bolazákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, žalobca má podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Žaloba bola preto dôvodná v časti o zaplatenia úrokov

z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 15. 06. 2019 do zaplatenia. Súd sa nestotožnil
s námietkou žalovaného v záverečnej reči, že žalobcovi vzniká nárok na úroky z omeškania až dňom
právoplatnosti rozhodnutia, pretože v danej veci ide o omeškanie s peňažným plnením, na zaplatenie
ktorého bol žalovaný vyzvaný. Nárok žalobcu na úroky z omeškania v predmetnej veci vznikol odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby, a to aj s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.877.889,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15. 06. 2019 do
zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu
lehotu na plnenie.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní, čo do základu nároku, celkom úspešný a aj keď nebol celkom úspešný čo do výšky nároku
(ani v časti nároku, o ktorom súd rozhodol čiastočným rozsudku) a vyriešenie tejto otázky záviselo od
výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom, čo prevyšovalo možnosti žalobcu,

má žalobca nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %. Ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v
prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku, ako tomu bolo podľa úpravy v Občianskom
súdom poriadku (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019). V danej veci
súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP, tieto netvrdili ani

strany sporu.

Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania, hoci išlo o čiastočný
rozsudok, pretože považoval za hospodárne, účelné a spravodlivé, aby čiastočný rozsudok obsahovalaj výrok o náhrade trov konania, a to aj s poukazom na to, že ide o rozhodnutie o majoritnej väčšine
nároku (95 % peňažného plnenia).

25. Žalovaný podal proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 26. 02. 2024,
v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) zmenil a žalobu zamietol a
zároveň, aby priznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia, resp. aby tento rozsudok
v napadnutej časti v zmysle ust. § 389 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

26. Uviedol, že rozsudok odvolaním napáda v rozsahu jeho II. a III. výroku, ktoré považuje za nesprávne
a nezákonné z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, h/ CSP.
27. V II. časti odvolania konštatoval, že súd prvej inštancie zvolenú formu svojho rozhodnutia čiastočným
rozsudkom odôvodnil účelnosťou a princípom procesnej ekonómie s poukazom na ust. § 213 CSP. Prijal

výklad, že má možnosť rozhodnúť o časti nároku aj v prípade, ak vo vzťahu k tejto časti nároku vykonal
dostatočné dokazovanie, pričom aj po tomto dokazovaní je nárok stále sporným.

Tento záver súdu je však v rozpore so zásadou povinného vyčerpania celého predmetu konania v
súdnom rozhodnutí, ako aj s gramatickým a logickým výkladom zákonného termínu „nespornosť časti

nároku“ tak, ako je chápaný v kontexte civilného sporového konania. Zásada povinného vyčerpania
celého predmetu konania je pritom práve aplikáciou princípu procesnej ekonómie (na ktoré sa súd prvej
inštancieodvoláva),pretožejespravidlahospodárnejedinýmrozsudkomrozhodnúťocelejprejedávanej
veci a vyčerpať tak celý predmet konania. Ak by tomu tak nebolo, súdy by mohli selektívne konať a
rozhodovať len o určitých častiach nárokov (podľa toho, ktoré časti nároku súdy v danom čase považujú

za nesporné) a celé meritum veci vyčerpať postupne čiastočnými rozsudkami.

Ustanovenie § 213 CSP je jednou právnou normou, ktorá má presnú štruktúru v hypotéze a dispozícii.
Z hypotézy tejto právnej normy vyplýva, že „ak sa časť uplatneného nároku v priebehu konania
stane nespornou“, má sa aplikovať pravidlo správania sa uvedené v dispozícii a teda „súd môže

rozhodnúť čiastočným rozsudkom“. „Právna nespornosť časti nároku“ teda nie je len nepodstatným
ornamentom tejto normy, ale je podmienkou a predpokladom (hypotézou), za splnenia ktorého sa má
aplikovať pravidlo správania sa uvedené v dispozícii právnej normy. Súd prvej inštancie teda nevykonal
teleologický výklad normy, ale poprel jej hypotézu.

Nespornosť časti nároku nie je v zákone bližšie definovaná, analogicky sa však dá vychádzať zo
„skutkových tvrdení“, ktoré CSP rozlišuje na sporné a nesporné, pričom v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP
sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Spornosť a
nespornosť sú dôsledkom popretia, resp. nepopretia (potvrdenia) určitej skutočnosti a platí to tak pre
skutkové tvrdenia, ako aj pre časť uplatneného nároku.

Význam pojmu „nespornosť nároku“ preto nie je možné aplikovať spôsobom, ako to urobil súd prvej
inštancie, pretože ním zvolená aplikácia je v rozpore s významom tohto pojmu, ktorý má na ostatných
miestach toho istého právneho predpisu. Žiadna časť uplatneného nároku sa v priebehu konania
nestala nespornou, a teda postup súdu, ktorým vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom, je nesprávny.

O pretrvávajúcej spornosti nároku žalobcu v konečnom dôsledku nepochybne svedčia aj doterajšie
námietky žalovaného, ako i obsah tohto odvolania.

Súd prvej inštancie napriek tomu, že priznáva, že mu v rozhodnutí o celom uplatnenom nároku bránia
isté procesné prekážky (existencia správneho súdneho konania, v ktorom žalobca žiada zrušenie

vyvlastnenia niektorých svojich pozemkov pre nezákonnosť), tak konanie minimálne v tejto časti
neprerušil. Svoje rozhodnutie odôvodnil opätovne veľmi svojvoľným výkladom ust. § 164 CSP, z ktorého
vyplýva, že ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť. Za takéto iné opatrenie, kvôli
ktorému nemusí konanie prerušiť, však súd prvej inštancie považoval práve svoj čiastočný rozsudok,
čím vlastne zotrel rozdiel medzi opatrením a meritórnym rozhodnutím bez ohľadu na to, že tretia hlava

CSP jasne definuje všetky možné opatrenia súdu a čiastočný rozsudok medzi nimi uvedený nie je.
V dôsledku tohto nesprávneho procesného postupu súdu došlo k situácii, že žalobca sa na správnom
súde dožaduje zrušenia nezákonného vyvlastnenia a zároveň na civilnom súde v tomto konaní požaduje
vyššiu náhradu za vyvlastnenie svojich pozemkov, ktoré zároveň považuje za nezákonné.28. V III. časti odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rovnako pochybil, keď ustálil výšku
doplatku náhrady za vyvlastnené pozemky bez vykonania ďalších relevantných dôkazov, ktorými by

takto ustálená výška doplatku nebola spochybniteľná. Predmetom konania bolo určenie spravodlivej,
zákonnej a objektívnej náhrady za vyvlastnenie, pričom vykonaným dokazovaním sa tento cieľ
nepodarilo dosiahnuť. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok Ústavu
súdnehoinžinierstva ŽilinskejuniverzityvŽiline(ďalejajÚSIŽUvŽilinealeboznaleckýústav)č.60/2022
považuje za najdôveryhodnejší a najpresvedčivejší, znalec nedokázal vyvrátiť závažné pochybnosti, na

ktoré poukazoval žalovaný. Navyše s námietkami žalovaného voči predmetnému znaleckému posudku
sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal a taktne ich obišiel (zrejme z dôvodu, aby sa nimi nemusel
nijako vysporiadať).

Súd mal za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov tri znalecké posudky, pričom
dva z nich boli z pohľadu CSP súkromné, t. j. znalecký posudok znalca Jozefa Marka č. 43/2017 zo

dňa 28. 11. 2017 (ďalej v texte aj znalecký posudok č. 43/2017) predložený žalobcom a znalecký
posudok znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s. č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017 (ďalej v
texte aj znalecký posudok č. 62/2017 alebo znalecký posudok znaleckej organizácie) predložený v
rámci vyvlastňovacieho konania žalovaným a tretí, tzv. kontrolný znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilineč.60/2022(ďalejvtexteajkontrolnýznaleckýposudokč.60/2022,

znalecký posudok znaleckého ústavu č. 60/2022 alebo znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline č. 60/2022).

Akorelevantnýpodkladpresvojerozhodnutiesúdprvejinštancieprevzalzáverykontrolnéhoznaleckého
posudku č. 60/2022, pričom sa stotožnil s výberom oceňovacej metódy pre výpočet všeobecnej hodnoty
pozemkov zo strany znaleckého ústavu, a to porovnávacej metódy. Tento kontrolný znalecký posudok

č. 60/2022 ako jediný určoval všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov ku dňu ich vyvlastnenia,
resp. ku dňu právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia (10. 11. 2017) a súd ho považoval za vnútorne
konzistentný, logický a presvedčivý.

28.1 V skutočnosti sa však znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku dopustil niekoľkých závažných

pochybení.

28.1.1 Prvého závažného pochybenia sa znalecký ústav dopustil tým, že si nezabezpečil všetky
podklady potrebné k tomu, aby čo najúplnejšie a najkomplexnejšie zistil všetky skutočnosti a skutkové
okolnosti, ktoré vstupujú do ceny nehnuteľností, ktoré oceňoval. Mal pritom k dispozícii právoplatné

stavebné povolenie B. I., č. UHA- DaCH-5484/2016-007-Ing. Dá zo dňa 04. 11. 2016 (t. j. rok pred
právoplatným vyvlastňovacím rozhodnutím), ktorého predmetom bolo povolenie výstavby účelových
komunikácií na predmetných oceňovaných a žalobcovi vyvlastnených pozemkoch, v ktorom bolo
uvedené, že pozemky, ktoré sú predmetom ocenenia, t. j. parcely č. XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X,
zapísané na LV č. XXXX, sú pozemkami, ktoré sú zaťažené iným právom tretích osôb na základe

nájomnej zmluvy č. NZ/30006/IV/2016 uzatvorenej medzi žalobcom - Nitra Invest, s.r.o. a žalovaným -
MH Invest, s.r.o.
Keby sa s uvedenými skutočnosťami znalecký ústav aj skutočne oboznámil, nepochybne by zistil, že
na základe týchto nájomných zmlúv dal žalobca pre žalovaného súhlas s uskutočnením stavby na
týchto pozemkoch ako stavby trvalej a teda, že jediným účelom využitia týchto pozemkov má byť ich

trvalá zastavanosť účelovou komunikáciou a stavbami technickej infraštruktúry v rámci vybudovania
významnej investície - Strategického parku Nitra z dôvodu chystaného príchodu výrobcu automobilov
Jaguar Land Rover na Slovensko. Uvedené pozemky boli teda sami o sebe v októbri a novembri
2017 (dátum, ku ktorému bola znaleckým ústavom stanovená ich všeobecná hodnota) bez reálneho
využitia (samozrejme okrem stavby cestnej infraštruktúry, ktorá v tej dobe už na pozemkoch bola v časti

vybudovaná), čo bol dôležitý faktor, ktorý vstupoval do ich reálnej trhovej hodnoty.

Znalecký ústav však tento faktor vo svojom znaleckom posudku odignoroval, dôkazom čoho je, že
na položenú otázku (či sa oboznámil s nájomnými zmluvami, ktoré sa týkali oceňovaných pozemkov)
odpovedal, že znaleckou úlohou nebolo skúmať nájomné vzťahy, a preto nevideli dôvod sa s nimi

oboznamovať. Na predmetné pozemky bolo v novembri 2016 vydané stavebné povolenie na výstavbu
účelových komunikácií, pričom táto stavba bola kolaudovaná 18. 04. 2018. V mesiaci november 2017
teda na pozemkoch prebiehala masívna výstavba komunikácií a predmetné pozemky boli absolútne
nevyužiteľné pre akýkoľvek iný účel a boli viac-menej bez hodnoty. Z uvedeného faktu vyplývala otázkaprávnehozástupcužalovaného,čibysavnovembri2017našieltakýsubjekt,ktorýbykúpiltietopozemky
za 52,34 eur, ktorú súd nepripustil z dôvodu, že názor znalca by mohol byť subjektívny. Znalec by
vyššie uvedenú skutočnosť, teda prebiehajúcu výstavbu musel priznať, rovnako ako fakt, že v novembri

2017 by si tieto pozemky nikto nekúpil za cenu, ktorú stanovoval jeho znalecký posudok. Trhová cena
nehnuteľnosti je však taká cena, za ktorú by si v danom čase bol niekto reálne ochotný pozemok kúpiť
(ust. § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z. z.). Cena určená znaleckým posudkom musí byť teda takou
cenou, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže.

Ak teda znalecký ústav ocenil predmetné pozemky za cenu 52,34 eur/m2, avšak v danom mieste a čase
by sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný za túto cenu pozemky kúpiť - tak platí, že znalecká cena nie je
určená zákonným spôsobom, pretože ignoruje trhové faktory a nie je teda cenou trhovou.

Okrem toho práve práva tretích osôb sú významným faktorom pri určovaní cien nehnuteľností, pretože
majú vplyv na trhový dopyt po nehnuteľnostiach, čím vplývajú na ich reálnu (t. j. všeobecnú, resp.

trhovú) hodnotu. Znalecký ústav bol povinný zobrať do úvahy všetky faktory, ktoré vplývajú na určenie
objektivizovanej hodnoty majetku.

Je teda takmer nemožné, aby v mesiaci október - november 2017 (dátumy, ku ktorým znalecký ústav
určoval všeobecnú cenu nehnuteľností) na pozemkoch nestála žiadna stavba, ako to znalecký ústav

napísal do svojho znaleckého posudku a ako sa o tom znalec následne snažil súd presvedčiť na
súdnom pojednávaní pri svojom výsluchu dňa 04. 10. 2023. Aj bez zhotovenia fotografie z Google Orto
mapy je totiž zrejmé, že v rozhodnom čase oceňovania nehnuteľností na týchto pozemkoch musela
stáť stavba cestnej infraštruktúry vo vysokom štádiu rozostavanosti. Znalecký ústav túto skutočnosť
ignoroval, pričom tento jeho postup vnáša zásadné pochybnosti ohľadom správnosti jeho znaleckého

posudku č. 60/2022 zo dňa 22. 06. 2022.

28.1.2 Ďalšieho závažného pochybenia sa znalecký ústav dopustil tým, že rozdielnou optikou
posudzovalpozemky,ktorébolipredmetomoceneniaapozemky,ktorépoužilakoporovnávacímateriálv
rámci aplikácie porovnávacej metódy pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré boli predmetom

tohto súdneho konania.

Žalovaný nespochybnil správnosť zaužívanej praxe znalcov pri oceňovaní nehnuteľností, kedy použitie
porovnávacej metódy uprednostňujú pred použitím metódy polohovej diferenciácie. Avšak podľa
konštatovaniasamotnýchznalcov,môžesatakstaťlenzapredpokladu,žeexistujedostatočnémnožstvo

objektívnych podkladov, ktoré je možné pri použití tejto metódy použiť (porovnať).

V prípade pozemkov, ktoré boli predmetom ocenenia, znalecký ústav nezobral do úvahy skutočnosť, že
pozemky boli bez reálneho využitia (čo je vyššie uvedené) a posudzoval výlučne skutočnosť, že dané
pozemky sa nachádzali v pôvodnom Priemyselnom parku Nitra - Sever, ktorý bol developovaný od roku

2005 - 2006 žalobcom a spoločnosťami so žalobcom personálne prepojenými. Pôvodný Priemyselný
park Nitra - Sever mal rozlohu cca 540 ha, avšak neskôr bol na základe rozhodnutia vlády SR prakticky
celý zahrnutý do Strategického parku Nitra, ktorý spolu s pôvodným Priemyselným parkom Nitra -
Sever má už rozlohu cca 740 ha. Pri oceňovaných pozemkoch teda znalecký ústav vychádzal čisto
z územnoplánovacej informácie využiteľnosti pozemkov bez ohľadu na práva tretích osôb, stavebné

povolenia, rozostavené stavby - teda bez ohľadu na skutočnú realitu u týchto pozemkov v danom území,
ktorá samozrejme ovplyvňuje aj ich cenu.

Pri pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a ktoré predložil žalovaný podaním zo dňa
11. 08. 2023 (napr. pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a pod., ktoré na základe kúpno-

predajnýchzmlúvnadobúdalodjednotlivýchvlastníkovžalovaný),išloopozemkyvtomistompôvodnom
Priemyselnom parku Nitra - sever, ktoré sa navyše (na rozdiel od šiestich pozemkov, ktoré ako
porovnávacímateriálprevzalznaleckýústavodžalobcu)nachádzalivabsolútnebezprostrednejblízkosti
pozemkov, ktoré boli predmetom vyvlastnenia a znaleckého ocenenia. Pri týchto pozemkoch však
znalecký ústav nezobral do úvahy čisto územno-plánovaciu informáciu (teda skutočnosť, že pozemky

sa nachádzajú v pôvodnom priemyselnom parku), ale jeho zástupca na súdnom pojednávaní uviedol,
že tieto pozemky boli samy osebe bez využitia. Okrem toho sa zástupca znaleckého ústavu dopustil
aj pochybenia vo svojej výpovedi keď uviedol, že tieto pozemky, boli využívané „na poľnohospodárske
účely a stali sa stavebnými až po vyhlásení významnej investície štátu“, čo samozrejme nebola pravda.Znalecký ústav si tieto skutočnosti vôbec nezisťoval, pretože minimálne pri pozemkoch - parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX (rovnako ako aj pri iných pozemkoch, ktorých kúpne zmluvy doručoval žalovaný

do spisu) išlo o pozemky v pôvodnom Priemyselnom parku Nitra - Sever, ktoré sa stali stavebnými
v rovnakom okamihu ako pozemky, ktoré predložil žalobca a ktoré ako jediné bral znalecký ústav do
úvahy a vychádzal z nich pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností, použijúc porovnávaciu metódu
oceňovania v zmysle oceňovacej vyhlášky. Všetky tieto pozemky sa totiž nachádzali v Priemyselnom
parku Nitra - Sever a všetky mali podľa platného územného plánu pre túto lokalitu rovnaké využitie. Keby

siznaleckýústavtietoskutočnostioveroval,muselbysinespornezabezpečiťajmnohéinékúpnezmluvy
na predaj pozemkov v tom čase, ktoré sa nachádzali v pôvodnom Priemyselnom parku Nitra - Sever
a boli v bezprostrednej blízkosti oceňovaných pozemkov (napr. v areáli dnešného závodu Gestamp a
pod.), čo však znalecký ústav neurobil.

Znalecký posudok, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie, teda vychádza z územno-plánovacej informácie

a zo zmlúv, ktoré mu ako porovnávací materiál doručil výlučne žalobca. Nezohľadňoval realitu v
území v čase, ku ktorému sa spracovával posudok a pri ústnej výpovedi zástupca znaleckého ústavu
nezohľadňoval ani zmluvy, ktoré ako porovnávací materiál doložil žalovaný, ktoré sa týkali pozemkov
s rovnakou územno-plánovacou informáciou, nachádzali sa v bezprostrednej blízkosti oceňovaných
nehnuteľností a navyše boli bez akýchkoľvek tiarch a práv tretích osôb, t. j. išlo o pozemky, na ktorých

sa mohla realizovať priamo výstavba objektov strategického parku a nie len cestná infraštruktúra.

Vplyvom silného subjektivizmu a závažného pochybenia znaleckého ústavu bola teda celková cena
vyvlastňovaných pozemkov určená chybne, neobjektívne a v absolútne nesprávnej výške, čím došlo k
výraznému nadhodnoteniu vyvlastňovaných pozemkov zo strany znaleckého ústavu.

28.1.3 Závažného pochybenia sa znalecký ústav dopustil aj v tom, že pri určení hodnoty pozemkov
metódou polohovej diferenciácie nesprávne stanovil koeficient povyšujúcich faktorov na 2,1 a koeficient
všeobecnej situácie na 1,15. Týmito dvomi koeficientmi znalecký ústav (umelo a neodôvodnene) zvýšil
celkovúhodnotuoceňovanýchnehnuteľnostíoviacakodvojnásobok,pričompoužitietýchtokoeficientov

bolo absolútne neoprávnené. Znalecký ústav použitie koeficientu povyšujúcich faktorov v danej výške
odôvodnil tým, že ide o pozemky územným plánom určené na: a/ „vyššie využitie, než na aké slúžia v
súčasnosti“ a b/ ide o „pozemky voľné, stavebne pripravené“.

Ani jedno a ani druhé pritom nie je pravdou. Nešlo vôbec o pozemky „voľné a stavebne pripravené“, ale

o pozemky, na ktorých sa ku dňu ocenenia už budovala cestná infraštruktúra, čo vplývalo na ich hodnotu
(je až zarážajúce, ako mohol znalecký ústav dospieť k tomu, že išlo o voľné pozemky, keď na nich
prebiehala výstavba). Takisto nešlo o pozemky, ktoré boli určené „na vyššie využitie“, ale práve naopak,
tieto pozemky boli určené na nižšie využitie, pretože z pôvodného využitia pozemkov v priemyselnom
parku, na ktorých potenciálne mohli stáť aj výrobné haly, či iné výrobno-prevádzkové objekty, boli už ku

dňu ocenenia určené a využité výlučne na výstavbu cestnej infraštruktúry (resp. na nich už vtedy cestná
infraštruktúra bola postavená), ktorá len obsluhovala budúci schválený Strategický park Nitra. Takisto
stanovený koeficient všeobecnej situácie nemohol vychádzať zo zvýšeného záujmu o kúpu, pretože
v mesiaci november 2017 by sa okrem štátu nenašiel žiadny iný subjekt, ktorý by si tieto, žalobcovi
vyvlastňované, pozemky za znaleckým ústavom určenú cenu 52,34 eur/m2 reálne kúpil.

28.2 Mnohé z vyššie uvedených skutočností boli uvedené aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 11. 08.
2023, ktoré sa síce nachádza v súdnom spise a ktoré súd prvej inštancie opomenul v odôvodnení
napadnutého rozsudku čo i len spomenúť, nieto sa s nimi aj vysporiadať. Nešlo pritom o nejaké
nepodstatné vyjadrenie, ale o jedno z dvoch vyjadrení, ktorými žalovaný namietal a vážnym spôsobom

spochybňoval závery kontrolného znaleckého posudku č. 60/2022, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoj
napadnutý rozsudok.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline je nesprávny, chybný
a neposkytuje reálny obraz o trhovej cene vyvlastňovaných nehnuteľností ku dňu ich vyvlastnenia.

Žalovaný preto žiadal, aby súd prvej inštancie poveril znaleckým dokazovaním na určenie všeobecnej
cenyžalobcovivyvlastnenýchpozemkovajznaleckýústavSTUBratislava,prípadneinýznaleckýústavv
Slovenskej republike a až na základe porovnania týchto dvoch znaleckých posudkov nakoniec rozhodolo predmete sporu. Nevykonanie takéhoto ďalšieho znaleckého dokazovania je o to viac zarážajúce, že
sa jedná o žalovaný nárok de facto voči štátu vo výške skoro 5 miliónov eur.

Odmietnutím vykonania tohto dôkazu súd prvej inštancie zabránil zisteniu všetkých skutočností
potrebných pre svoje spravodlivé a zákonné rozhodnutie, ale tiež nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

29.VIV.častiodvolaniažalovanýuviedol,žeodvolanímnapádaajII.výrokrozsudkusúduprvejinštancie
vo vzťahu k priznanému príslušenstvu, ktoré spočíva v úroku z omeškania 5 % ročne z priznanej istiny,
počnúc dňom uplatnenia práva, t. j. počnúc dňom doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia istiny.

Žalovaný bol toho názoru, že k žiadnemu jeho omeškaniu nedošlo.

Je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aby súd priznal žalobcovi nárok na úrok
z omeškania od doby, kedy o samotnom nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Ak teda nie je určená právoplatným rozhodnutím súdnej inštancie povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi konkrétne vyčíslenú istinu, nemohol sa žalovaný dostať s jej zaplatením
do omeškania.

Rozhodnutie súdu o povinnosti doplatiť vyššiu náhradu za vyvlastnenie v zmysle ust. § 4a ods. 4 zákona
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií má totiž konštitutívny
charakter,ktorýbudezakladaťprávaapovinnostistrántohtosporu.Dovydaniarozhodnutiasúduvtomto
spore teda žalovaný splnil všetky svoje povinnosti v súvislosti s právoplatným výrokom rozhodnutia o

vyvlastnení, v dôsledku čoho sa žalovaný do žiadneho omeškania nedostal.

Nárok žalobcu na doplatenie vyššej vyvlastňovacej náhrady vznikne žalobcovi až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu vo veci samej, k čomu doteraz nedošlo. V okamihu podania žaloby, resp. v okamihu
doručenia žaloby žalovanému žiadny takýto nárok žalobcu neexistoval a teda žalovaný nemohol byť

s jeho úhradou v omeškaní. Priznanie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania pred samotným vznikom
omeškania so splnením povinností je v rozpore s právnymi predpismi.

30. V V. časti odvolania žalovaný uviedol, že vzhľadom na nesprávnosť a nezákonnosť II. výroku
napadnutého rozsudku, je súčasne nesprávnym a nezákonným aj III. výrok napadnutého rozsudku,

ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 % z priznanej sumy.

Súd prvej inštancie nebol v tomto rozsudku vôbec oprávnený o trovách konania rozhodovať.

Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Čiastočnýrozsudok,vydanývsúladesust.§213CSP,všakniejerozhodnutím,
ktorýmsakonaniekončí,atedasúdprvejinštancievňomotrováchkonanianeboloprávnenýrozhodnúť.

O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok

predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný (čo nie je prípad tohto sporu). V ostatných
prípadoch sa o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Túto skutočnosť je súd povinný
uviesť vo výrokovej časti čiastočného rozsudku.

Čiastočný rozsudok nemá za následok skončenie celého konania, nie je možné v rámci neho ani

rozhodovať o nároku na trovy konania, ktoré rozhodnutie je v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP vyhradené
až rozhodnutiu konečnému.

V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom o nemožnosti rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania v čiastočnom rozsudku, žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žalobe žiadal o zaplatenie

vyššej náhrady za vyvlastnenie vo výške 4.678.391,32 eur. Ak by súd rozhodol o celej výške nároku, t.
j. do prepočtu by zahrnul rozsah pozemkov vo výmere 139.787 m2, pri znalcom stanovenej cene 52,34
eur/m2 by súdom priznaný nárok bol vo výške 4.219.889,96 eur. Priznaný nárok by bol o 458.501,36
eur nižší ako nárok uplatnený, a teda žalobca by bol úspešný len vo výške 90,19 %. Aplikujúc ust. § 255ods. 1 CSP teda nebol žiadny dôvod na to, aby súd priznával žalobcovi právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %, pretože toto nezodpovedá pomeru úspechu žalobcu vo veci.

31. V závere odvolania žalovaný uviedol, súd prvej inštancie pochybil a vo veci rozhodol nesprávne
a nezákonne, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v neposlednom rade súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vo veci rozhodol v zmysle
petitu odvolania a s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP žiadal, aby v prípade, ak bude odvolací súd
o tomto odvolaní rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami na emailovú adresu právneho zástupcu žalovaného
alebo prostredníctvom jeho elektronickej schránky.

32. Žalobca podal k odvolaniu žalovaného vyjadrenie zo dňa 25. 03. 2024. Bol toho názoru, že súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom správne a zákonne, vrátane správnej aplikácie ust.
§ 213 CSP o čiastočnom rozsudku. Podstatou sporu bolo (a naďalej je) určenie výšky náhrady za
vyvlastnenie nehnuteľností žalobcu, ktorá by zodpovedala všeobecnej hodnote týchto nehnuteľností.
Z pohľadu výsledku konania zásadný dôkaz - kontrolný znalecký posudok - bol dôkazom, ktorého

vykonanie navrhol žalovaný, pričom (najmä) na základe tohto dôkazu následne bolo aj rozhodnuté.

S argumentáciou žalovaného v odvolaní, týkajúcou sa čiastočného rozsudku, žalobca nesúhlasil.
Poukázal na ust. § 212 ods. 2 a § 213 CSP a na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
dostatočným spôsobom ozrejmil dôvody, pre ktoré považoval vydanie čiastočného rozsudku v danej veci

za možné, účelné a hospodárne. Uplatnený nárok je nárokom deliteľným, pri ktorom je možné rozhodnúť
aj len o časti nároku.

Žalovaný navrhoval konanie prerušiť z dôvodu, že na Správnom súde v Bratislave prebieha pod
sp. zn. NR-15S/33/2021 konanie, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021. Týmto
rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky
č. OU-NR-OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh
spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o
rozlohe 6.602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastneného z celkového vyvlastneného územia 139.787 m2).

Nejedná sa o konanie, ktorým by bola ovplyvnená právoplatnosť a zákonnosť samotného rozhodnutia
o vyvlastnení.

Hlavnými kritériami pre posúdenie prerušenia konania podľa ust. § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka
konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie

prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností
a hospodárnosť konania.

Žalobca sa domáha vydania rozhodnutia v tomto konaní od 08. 11. 2018, kedy bola súdu prvej inštancie
doručená žaloba. Konanie prebieha už šiestym rokom, čo nie je možné považovať za dodržanie práva

žalobcu na rýchlu a účinnú súdnu ochranu, i keď túto skutočnosť nie je možné pripísať na vrub súdu.
Je však nesporné, že žalobca sa nachádza v stave právnej neistoty, naviac umocnenom predmetom
sporu, v ktorom si nárokuje zaplatenie istiny v sume 4.678.391,32 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie
o vyvlastnení zásadným spôsobom zasiahlo do jeho ekonomického života, kedy strata na jeho majetku
nebola kompenzovaná náhradou za vyvlastnenie v adekvátnej výške. Žalobca je tak obmedzený vo

svojich možnostiach, kedy mu nie je umožnené zhodnocovať náhradu za vyvlastnenie, ktorú mal v
ideálnych podmienkach obdržať už v roku 2017 a mohol ju tak použiť na ďalší rozvoj investičných aktivít
spoločnosti. Dôvodnosť nároku je bezpochyby preukázaná aj doterajším dokazovaním vykonaným
najmä formou kontrolného znaleckého ohodnotenia všeobecnej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností.

Rozhodnutie o vyvlastnení už v súčasnom štádiu nemožno preskúmavať žiadnym riadnym alebo
mimoriadnym opravným prostriedkom a treba ho považovať za nezmeniteľný podklad preukazujúci
jeden z predpokladov uplatnenia nároku žalobcu v tomto konaní.Zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení sa žalobca domáha výlučne z dôvodov, ktoré nastali až po jeho
právoplatnosti a svoj nárok opiera o ust. § 17 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov
a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nie je pravdou, ako uvádza žalovaný v odvolaní, že žalobca sa domáha „zrušenia nezákonného
vyvlastnenia“, resp. že rozhodnutie o vyvlastnení „považuje za nezákonné.“

Ak v čase vydania rozsudku nebolo ani len sčasti zrušené rozhodnutie o vyvlastnení, teda toto bolo
v celom rozsahu platné a účinné, nie je dôvod, prečo by nemalo byť rozhodnuté aj o uplatnenom

nároku na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie rovnako v celom rozsahu. S poukazom na uvedené
nejestvujú dôvody na prerušenie tohto konania. Konajúci súd by mal rozhodovať podľa skutkového
a právneho stavu platného ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom v prejednávanej veci k tomuto dňu
nejestvovalo žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnutie o vyvlastnení zrušené, čo i len v časti,
alebo by bola spochybnená zákonnosť tohto rozhodnutia od jeho počiatku. Žalobca bol toho názoru,
že súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o celom žalovanom nároku, pričom prípadné následné

zrušenierozhodnutiaovyvlastnenívčastibysariešiloaplikáciouust.§17ods.7zákonaovyvlastňovaní,
podľa ktorého, ak vyvlastnenie bolo úplne alebo čiastočne zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie
poskytnutej náhrady za vyvlastnenie.

V konaní boli jednoznačne vyčerpané všetky návrhy strán na vykonanie dokazovania, t. j. všetky

navrhované dôkazy boli buď vykonané alebo návrhy na ich vykonanie boli zamietnuté. Jedinou
okolnosťou, ktorá z pohľadu súdu prvej inštancie bránila rozhodnúť o celom uplatnenom nároku,
bola existencia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021. Je
nepochybné, že zdĺhavým čakaním na výsledok uvedeného konania, ktorý sa týka necelých 5 %
uplatneného nároku, by mohol byť vážne poškodený záujem žalobcu na vydaní meritórneho rozhodnutia

súdu minimálne v rozsahu, v ktorom sa vec pre súd prvej inštancie javí ako „rozhodnuteľná“.

Žalovaný v ďalších dôvodoch odvolania poukazoval na ním deklarované „pochybenia“ v kontrolnom
znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj ÚSI ŽU v
Žiline alebo znalecký ústav) č. 60/2022, ktorý súd prvej inštancie považoval za podklad pre svoje

rozhodnutie o výške priznaného nároku. Tento posudok jediný ohodnocuje vyvlastnené územie ku dňu
jeho vyvlastnenia, teda ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom žalobca sa s týmto
posudkom stotožnil.

Žalovaný nie je subjektom, ktorý by relevantne mohol len svojimi tvrdeniami, bez ich podpory vo

vykonanom dokazovaní, spochybniť závery renomovaného znaleckého ústavu v kontrolnom znaleckom
posudku č. 60/2022. Znalecký ústav jasne uviedol, ktoré podklady boli použité pre vypracovanie
posudku, pričom v týchto podkladoch je uvedené aj stavebné povolenie č. UHA- DaCH-5484/2016-007
Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, ktorým bola povolená výstavba účelových komunikácií na oceňovaných
pozemkoch. Zástupca znaleckého ústavu aj počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 04. 10. 2023

potvrdil, že existenciu tohto stavebného povolenia znalecký ústav zohľadňoval pri výpočte náhrady za
vyvlastnenie. Toto tiež vyplýva aj zo znenia samotného posudku a znalecký ústav z uvedeného dôvodu
aplikoval percentuálnu zrážku 5 % z hodnoty vyvlastnených nehnuteľností pri porovnávacej metóde a
pri metóde polohovej diferenciácie túto skutočnosť zohľadnil stanovením hodnoty koeficientu funkčného
využitia územia.

Vdanomsmereneobstojífakt,žesaznaleckýústavnemaloboznámiťsnájomnýmizmluvamiuvedenými
žalovaným, pretože nájomná zmluva len potvrdzuje, že vyvlastnené územie sa malo (v určitom rozsahu)
použiť na vybudovanie infraštruktúry. Táto skutočnosť bola znaleckým ústavom zohľadnená, preto nie
je zrejmé, ako inak by sa v rámci žalovaným prezentovanej argumentácie uvedené ešte malo zohľadniť

„opakovane.“Zároveňneušlopozornostižalobcu,žežalovanýtietonájomnézmluvypredložildokonania
vyjadrením zo dňa 11. 08. 2023, teda až po tom, ako bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok.

Pokiaľ žalovaný uvádza, že na vyvlastnených pozemkoch v októbri a novembri roku 2017 prebiehala
„masívna výstavba,“ je potrebné uviesť, že túto skutočnosť nepreukazuje žiaden dôkaz oboznámený

v konaní, ani fakt, že dňa 18. 04. 2018 mali byť stavby na vyvlastnenom území skolaudované. Znalecký
ústavzároveňjasneozrejmil,žeprivypracovaníkontrolnéhoznaleckéhoposudkumalkdispozíciizábery
zo služby google maps z júna 2017, kedy sa na vyvlastnených pozemkoch žiadna stavba nenachádzala
(napriek tomu, že na ňu bolo ešte v novembri 2016 vydané stavebné povolenie). Pokiaľ teda neboliznaleckému ústavu dostupné podklady preukazujúce, že ohodnocované územie v rozhodnom čase bolo
zastavané rozostavanou stavbou, nemohol posudzovať koeficient intenzity využitia pre dané územie
inak, ako posudzoval. Inak povedané, pokiaľ by ohodnocované územie označil v rozhodnom čase ako

zastavané stavbou, postupoval by v rozpore so zisteným stavom, ktorému nesvedčia žiadne podklady
ani dôkazy. Zistenia znaleckého ústavu sú tak správne a zodpovedajú existujúcim podkladom, ktoré mal
k dispozícii pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Skutočnosť, či ohodnocované územie bolo alebo nebolo v rozhodnom čase zastavané stavbou, má

vplyv len v jednom koeficiente, a to v koeficiente intenzity využitia. Aj keby boli tvrdenia žalovaného o
zastavanosti územia preukázané (čo žalobca namieta), hodnotu 0,9 pre koeficient intenzity využitia je v
rámci rozsahu, ktorý vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“) možné aplikovať aj pre pozemky zastavané inžinierskymi
stavbami. Ak by aj ohodnocované územie skutočne zastavané bolo, hodnota použitých koeficientov by
naďalej bola v rozsahu stanovenom uvedenou vyhláškou. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalovaného

v tomto smere irelevantné.

Žalovaný v konaní tvrdil, že o vyvlastnené pozemky v čase ich vyvlastnenia nebol žiaden záujem zo
strany trhu.

Opomína svoju vlastnú úlohu v procese, ktorého výsledkom bolo nadobudnutie pozemkov pre stavbu
„Vybudovanie strategického parku.“

V tejto súvislosti žalobca uviedol genézu vytvorenia strategického parku, ktorý pojem bol zavedený do
nášho právneho poriadku dňa 07. 07. 2015, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 175/1999 Z. z.

o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
(zákonom č. 154/2015 Z. z.).

V zozname pozemkov tvoriacich strategický park nechýbali ani C KN parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č.
XXXX/X v katastrálnom území A. vo vlastníctve žalobcu (vtedy ešte ako súčasť pôvodných C KN parciel

č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX). Ako môže byť „takmer bezcenné“ také územie, o ktorom vláda SR
a následne Ministerstvo hospodárstva SR rozhodli, že tvorí súčasť úplne prvého strategického parku
na území SR. Nemôže byť predsa takmer bezcenný pozemok, bez ktorého by sa nedala vybudovať
stavba vo verejnom záujme, teda v záujme všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Je nesprávne
tvrdenie žalovaného, že v danom čase nebol nikto okrem štátu, kto by si bol ochotný vyvlastnené územie

kúpiť. Výklad prezentovaný žalovaným by znamenal, že štát môže prísť do akéhokoľvek územia, označiť
ho za svoje záujmové územie a následne ho vykupovať/vyvlastňovať s odôvodnením, že aj tak je pre
doterajších majiteľov bezcenný, lebo už môže slúžiť len štátnym záujmom.

Žalovaný sa tiež zamýšľal nad tým, aký mohol existovať zvýšený záujem o daný pozemok, keď na

ňom mala byť vybudovaná stavba cestnej infraštruktúry. Prakticky tak žalovaný tvrdil, že pozemok bol
jeho činnosťou znehodnotený (tým, že v prospech MH Invest, s.r.o. bolo vydané stavebné povolenie na
infraštruktúru), pričom toto znehodnotenie má byť značné a má byť v znaleckom posudku zohľadnené.
Žalovaný však pozemky žalobcu potreboval až natoľko, že ich musel vyvlastniť, pretože nevedel nájsť
pre svoju stavbu prvého strategického parku na Slovensku iné územie.

Je tak zrejmé, že sám štát svojou činnosťou a svojimi rozhodnutiami „spôsobil“ to, že na súkromnom
pozemku našej spoločnosti vzniklo predkupné právo štátu a bolo určené, že daný pozemok bude využitý
na vybudovanie stavby vo verejnom záujme. Následne však štát z tohto dôvodu nemôže poukazovať na
znížený záujem iných subjektov o daný pozemok, pretože jednak tento znížený záujem iných subjektov

na strane jednej sám spôsobil a zároveň je znížený záujem iných subjektov násobne kompenzovaný
zvýšeným, enormným a silovo pretláčaným záujmom štátu na nadobudnutí takéhoto pozemku, aj za
cenu jeho vyvlastnenia. Pre štát a pre žalovaného totiž neexistovali iné pozemky a iné územia, ktoré
by mohli štátu poskytnúť to, čo potreboval od pozemku žalobcu – teda, že bol na takom strategickom
mieste, že len a výlučne na ňom mohol štát postaviť svoj prvý strategický park, bez ktorého by nebol

následne možný príchod ďalšej strategickej investície - automobilky Jaguar Land Rover.

K namietanému spôsobu výberu zmlúv, ktorý zvolil znalecký ústav pri porovnávacej metóde žalobca
uviedol, že v znaleckom posudku, ako i počas svojho výsluchu zástupca znaleckého ústavu vysvetlil,prečo boli z porovnania vylúčené zmluvy predložené žalovaným (pozemky uvedené v týchto kúpnych
zmluvách neboli v území existujúceho Priemyselného parku Nitra - Sever alebo ich funkčné využitie
nebolo totožné s vyvlastneným územím). Rovnako dôležité je však uviesť, že znalecký ústav vylúčil

aj zmluvy predložené zo strany žalobcu, a to z dôvodu, že boli uzatvorené po rozhodnom časovom
období. Výber zmlúv vstupujúcich do porovnania bol vykonaný k rozhodnému obdobiu s tým, že bola
vylúčená zmluva s najvyššou realizovanou kúpnou cenou v danom období a tento výber je výsledkom
znaleckej činnosti znaleckého ústavu, ktorý zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil a obhájil uskutočnený
výber zmlúv vstupujúcich do porovnávacej metódy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie

zástupcu znaleckého ústavu Ing. Vyparinu na pojednávaní dňa 04. 10. 2023, časť ktorého citoval.

Z pohľadu žalobcu tak bolo jednoznačne preukázané, že zmluvy uzatvorené žalovaným počas
„výkupnej akcie“ pozemkov pre Strategický park Nitra a najmä cenu určenú v týchto zmluvách, nie je
možné považovať za súladnú s ust. § 2 písm. g/ vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia sa všeobecnou
hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom

najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Pri „výkupnej akcii“
žalovaného bolo totiž znaleckými posudkami žalovaného ohodnotené obrovské územie, ktoré bolo

ohodnotené rovnakou všeobecnou hodnotou bez ohľadu na to, či išlo o ornú pôdu, vodné plochy,
zastavané plochy alebo ostatné plochy vyňaté z pôdneho fondu, bez ohľadu na funkčné využitie územia
a na ďalšie atribúty konkrétnych pozemkov.

Je iluzórne predpokladať, že keď žalobca predával porovnateľné pozemky v Priemyselnom parku Nitra

- Sever v roku 2008 za sumu prevyšujúcu 30,- eur/m2, že o deväť rokov neskôr po tom, ako v území
konštantne trhová cena stúpala (nie však pričinením žalovaného), bude hodnota rovnako bonitného
územia tretinová oproti kúpnym cenám realizovaným žalobcom.

Súd prvej inštancie teda správne oprel svoje rozhodnutie najmä o výsledky kontrolného znaleckého

dokazovania. Ide pritom o dôkaz, ktorý navrhoval výlučne žalovaný a len žalovaný uhrádzal i preddavok
na trovy znaleckého dokazovania. Po doručení kontrolného znaleckého posudku stranám sporu však
bolo zrejmé, že jeho závery sú v rozpore s očakávaniami žalovaného, pričom tento až následne, t. j. po
jeho vypracovaní, začal namietať metodiku použitú znaleckým ústavom a do konania predkladal ďalšie
zmluvy ako porovnávací materiál.

Skutočnosť, že všeobecná hodnota vyvlastnených nehnuteľností stanovená polohovou diferenciáciou
sa v kontrolnom znaleckom posudku len veľmi málo líšila od hodnoty stanovenej porovnávacou
metódou len nasvedčuje tomu, že aplikácia koeficientov pri metóde polohovej diferenciácie ako
i výber porovnávacieho materiálu pri porovnávacej metóde boli vykonané správne. Bolo by totiž

neakceptovateľné, aby pri použití rozdielnej metódy výpočtu všeobecnej hodnoty bolo možné dôjsť k
diametrálne odlišným výsledkom; znamenalo by to, že znalec môže len samotným výberom metódy
zásadne ovplyvniť výslednú všeobecnú hodnotu nehnuteľností.

Výsledok kontrolného znaleckého dokazovania je v súlade s ďalšími predloženými dôkazmi, najmä

kúpnymi zmluvami predloženými zo strany žalobcu, ktoré preukazujú, aká bola realita na trhu s
pozemkami v území Priemyselného parku Nitra - Sever, ktorý bol budovaný už od roku 2005 a bol plne
vybavený inžinierskymi sieťami už pred rokom 2015, kedy v území začal žalovaný realizovať stavbu
„Vybudovanie strategického parku.“

Napriek tomu, že výsledok kontrolného znaleckého posudku neumožnil vyhovieť žalobe v celej
výške uplatneného nároku, žalobca považoval za preukázané, že všeobecná hodnota vyvlastnených
nehnuteľností vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne a teda žaloba bola a je dôvodná. Je
neakceptovateľné, že žalobca na trhu predával nehnuteľnosti za sumu 57,60 eur/m2 a následne prišiel
štát a prostredníctvom žalovaného za vyvlastnené pozemky v tom istom území vyplatil ako náhradu za

vyvlastnenie sumu 17,21 eur/m2.

Žalovaný v konaní navrhoval vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý mal
vykonať iný znalecký ústav. Pri existencii kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného v konaní podľaust. § 207 ods. 3 CSP už nie je možné navrhovať ďalšie „kontrolné“ znalecké dokazovanie. Kontrolným
znaleckým posudkom sa mali odstrániť rozpory medzi súkromnými znaleckými posudkami predloženými
stranami sporu, čo na návrh žalovaného znalecký ústav v jeho posudku aj urobil. V danom smere tak v

konaní nejestvuje okrem kontrolného znaleckého posudku iný znalecký posudok, ktorý by ohodnocoval
vyvlastnené nehnuteľnosti (okrem tých, ktorých rozpory odstraňoval), a teda nejestvujú ďalšie rozpory,
ktoré by mali byť odstránené. Neboli tak splnené podmienky na opätovnú aplikáciu ust. § 207 ods. 3 CSP.
Súdprvejinštanciesprávnezamietolnávrhnavykonanieďalšiehokontrolnéhoznaleckéhodokazovania,
keďže na daný postup neboli splnené zákonné podmienky. Odmietnutím vykonania ďalšieho znaleckého

dokazovania tak nemohlo dôjsť k naplneniu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP s tým,
že vykonanými dôkazmi bol dostatočne zistený skutkový stav a na ich podklade i správne a zákonne
rozhodnuté, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úroky z
omeškania, žalobca poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že žalobca mal a má nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie v riadne stanovenej
výške.

Nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že sa nemohol dostať do omeškania s úhradou

uplatneného nároku, pretože o tomto nároku nebolo rozhodnuté. Žalobca podanú žalobu podal (a
mohol podať) práve preto, lebo v čase jej podania jeho nárok už existoval a nevznikol/nevznikne až
právoplatným rozhodnutím súdu (nejde teda o konštitutívne rozhodnutie). Rozhodnutie súdu v tomto
smereje„len“rozhodnutímovýškenároku,ktorýboldokazovanímustálenýnaurčitúsumu.Predmetným
rozhodnutím sa svojím spôsobom deklaruje, že náhrada za vyvlastnenie bola vo vyvlastňovacom

konaní určená nesprávne a že táto náhrada mala byť v inej výške; rozhodnutie vo veci je rozhodnutím
o výške tohto plnenia. Akonáhle súd svojím rozhodnutím v tomto type konania priznáva žalobcovi
akúkoľvek sumu, potvrdzuje tým, že uplatnený nárok bol dôvodný a ako peňažný nárok mohol byť
splnený zo strany žalovaného kedykoľvek po doručení žaloby. Opačný výklad by bol zároveň v rozpore
so zásadami spravodlivosti - znamenalo by to, že žalovaný mohol výhody z vlastníckeho práva k

vyvlastnenému územiu požívať momentom jeho vyvlastnenia a žalobca sa dostane k adekvátnej
náhrade za vyvlastnenie až po viac ako šiestich rokoch (minimálne), a to bez akejkoľvek kompenzácie
v podobe úrokov z omeškania, pričom jednoznačne (i) ide o peňažné plnenie, ktoré je zásadne
spojené s možnosťou uplatnenia úrokov z omeškania, (ii) na plnenie bol žalovaný vyzvaný doručením
žaloby, pričom jeho nárok existoval od momentu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a zároveň

(iii) oprávnenosť uplatneného nároku bola deklaratórne potvrdená rozhodnutím, ktorým bola zároveň
určená výška nároku, z ktorej sa odvíja povinnosť zaplatiť príslušenstvo.

Z uvedeného dôvodu považoval žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a zákonné v oboch
napadnutých výrokoch rozsudku.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napádaných výrokoch potvrdil, nakoľko tieto výroky sú vecne správne.

33. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 19. 04. 2024 uviedol, že žalobca sa v konaní vedenom

pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021 na základe správnej žaloby domáha
zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý jeho návrh zo dňa 27. 11. 2020 na zrušenie
vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2017/026358-017 zo dňa 17. 08. 2017. Týmto rozhodnutím bolo v prospech žalovaného
vyvlastnené vlastnícke právo žalobcu k pozemkom v katastrálnom území A. ako parc. č. XXXX/

X vo výmere 90.839 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 37.587 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere
11.361 m2 v katastrálnom území A., ktoré boli pôvodne evidované v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX. Ak by tento návrh žalobcu v správnom konaní nebol zamietnutý, bolo by zrejme rozhodnutie o
vyvlastnení zrušené v súlade s jeho návrhom. V prípade úspechu žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.
NR-15S/33/2021 by teda mohlo byť spochybnené buď celé vyvlastňovacie konanie alebo jeho podstatná

časť, a to v časti parcely č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 90.839 m2.V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu (vydania čiastočného rozsudku) došlo k paradoxnej
situácii, že žalobca sa na správnom súde dožaduje zrušenia vyvlastnenia a zároveň na civilnom súde v
rámci tohto konania požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie svojich pozemkov.

K vydaniu čiastočného rozsudku je možné pristúpiť buď v prípade, ak by náročným a zdĺhavým
dokazovanímočastiuplatnenéhonároku(pričomčasťjenaopaknesporná),moholbyťvážnepoškodený
dôležitý záujem sporových strán, alebo v prípade, keď o určitej časti uplatneného nároku bude
nepochybné, ako má súd rozhodnúť. V predmetnej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože o

žiadnej časti uplatneného nároku sa nedá povedať, že by bol nesporný. Ak súd za nespornú považoval
tú časť nároku, o ktorej rozhodol, mal jasne vysvetliť, prečo zvyšnú časť nároku považuje za spornú.
Okrem toho nie je nepochybné, ako má súd rozhodnúť a prečo z konania vynechal práve výmeru parc.
č. XXXX/XX (plocha vo výmere 6.602 m2), keď táto parcela v čase vyvlastnenia vôbec neexistovala a
teda skutočnosti vzťahujúce sa k tejto parcele sa fakticky vzťahujú k celej parc. č. XXXX/X - ostatná
plocha vo výmere 90.839 m2.

Žiadna časť uplatneného nároku sa v priebehu konania nestala nespornou a teda postup súdu, ktorým
vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom, je nesprávny.
Žalovaný zotrval na názore, že znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline nezobral do úvahy všetky faktory,
ktorévplývajúnaurčenieobjektivizovanejhodnotyvyvlastnenýchpozemkov,predovšetkýmprávatretích

osôb, ktoré sú významným faktorom pri určovaní cien nehnuteľností, pretože majú vplyv na trhový dopyt
ponehnuteľnostiach,čímvplývajúnaichreálnu(t.j.všeobecnú,resp.trhovú)hodnotu.Primeranenebolo
zohľadnené ani vydané stavebné povolenie zo dňa 04. 11. 2016, podľa ktorého sa na predmetných
pozemkoch vybudovala stavba cestnej infraštruktúry, ktorá bola kompletne dokončená pred 01. 03.
2018 (kedy bol podaný návrh na kolaudáciu tejto stavby). Z uvedených dokladov totiž vyplýva, že na

základe nájomných zmlúv bol dávno pred vyvlastnením daný súhlas s uskutočnením cestnej stavby
na týchto pozemkoch ako stavby trvalej a teda, že jediným účelom využitia týchto pozemkov má byť
ich trvalá zastavanosť účelovou komunikáciou a stavbami technickej infraštruktúry v rámci vybudovania
významnej investície - Strategického parku Nitra z dôvodu chystaného príchodu výrobcu automobilov.

Závažného pochybenia sa znalecký ústav dopustil aj tým, že rozdielnou optikou posudzoval pozemky,
ktoré boli predmetom ocenenia a pozemky, ktoré použil ako porovnávací materiál v rámci aplikácie
porovnávacej metódy pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré boli predmetom tohto súdneho
konania. Pri oceňovaných pozemkoch znalecký ústav vychádzal čisto z územnoplánovacej informácie
využiteľnostipozemkovbezohľadunaprávatretíchosôb,stavebnépovolenia,rozostavenéstavby-teda

bezohľadunaskutočnúrealituutýchtopozemkovvdanomúzemíkudňu10.11.2015,ktorásamozrejme
ovplyvňuje aj ich cenu. Pri pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a ktoré predložil žalovaný
podaním zo dňa 11. 08. 2023 išlo o pozemky v tom istom pôvodnom Priemyselnom parku Nitra -
Sever, ktoré sa navyše nachádzali v absolútne bezprostrednej blízkosti pozemkov, ktoré boli predmetom
vyvlastnenia a znaleckého ocenenia. Pri týchto pozemkoch však znalecký ústav nezobral do úvahy čisto

územno-plánovaciu informáciu, ale na súdnom pojednávaní jeho zástupca uviedol, že tieto pozemky
boli „samy osebe bez využitia“.

V oboch prípadoch išlo o pozemky v pôvodnom Priemyselnom parku Nitra - Sever, ktoré sa stali
stavebnými v rovnakom okamihu, pričom znalec tieto pozemky posudzoval rozdielne, výsledkom čoho

je nesprávne určená cena. Keby si znalecký ústav tieto skutočnosti uvedomil, musel by si nesporne
zabezpečiť aj mnohé iné kúpne zmluvy na predaj pozemkov v tom čase, ktoré sa nachádzali v pôvodnom
Priemyselnom parku Nitra - Sever a boli v bezprostrednej blízkosti oceňovaných pozemkov, čo však
znalecký ústav neurobil.

Vplyvom silného subjektivizmu a závažného pochybenia znaleckého ústavu bola celková cena
vyvlastňovaných pozemkov určená chybne, neobjektívne a v absolútne nesprávnej výške, čím došlo
k výraznému nadhodnoteniu ich ceny zo strany znaleckého ústavu. Detailnú argumentáciu žalovaný
uviedol v odvolaní a žalobca túto argumentáciu vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil.

K nastavenej hodnote koeficientov, žalovaný uviedol, že správnosť alebo nesprávnosť aplikácie
konkrétnych koeficientov v metóde polohovej diferenciácie sa posudzuje skôr z hľadiska správnosti
postupu a nie z hľadiska miery odchylnosti jeho výsledku vo vzťahu k inej metóde. Skutočnosť, že
znaleckýústavzrejmeprispôsobovalhodnotukoeficientovtomu,abydosiaholčonajbližšívýsledokknímurčenej (nad) hodnote porovnávacou metódou, ktorá bola určená nesprávnym a svojvoľným výberom
porovnávacieho materiálu, je skôr dôkazom nesprávnosti celého znaleckého posudku.
V danom prípade vôbec nešlo o pozemky „voľné a stavebne pripravené“, ale o pozemky, na ktorých sa

ku dňu ich ocenenia už budovala cestná infraštruktúra, čo vplývalo na ich hodnotu (je zarážajúce, ako
mohol znalecký ústav dospieť k tomu, že išlo o voľné pozemky, keď na nich prebiehala výstavba cestnej
komunikácie). Takisto nešlo o pozemky, ktoré boli určené „na vyššie využitie“, ale práve naopak, tieto
pozemky boli určené na nižšie využitie, pretože z pôvodného využitia pozemkov v priemyselnom parku,
na ktorých potenciálne mohli stáť aj výrobné haly, či iné výrobno-prevádzkové objekty, boli už ku dňu

ocenenia tieto pozemky určené a využité výlučne na výstavbu cestnej infraštruktúry (resp. na nich už
vtedy cestná infraštruktúra bola de facto postavená). Aplikácia koeficientu povyšujúcich faktorov na 2,1
a koeficientu všeobecnej situácie na 1,15 bola teda neodôvodnená.

K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania, pretože rozhodnutie
súdu o povinnosti doplatiť vyššiu náhradu za vyvlastnenie v zmysle ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999

o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií má konštitutívny charakter, ktorý bude
zakladať práva a povinnosti strán tohto sporu. Nemá teda deklaratórny charakter, ako to uvádza žalobca.
Výška náhrady je určená vo vyvlastňovacom rozhodnutí, a to konštitutívnym rozhodnutím správneho
orgánu (čo zrejme nespochybňuje ani žalobca), preto musí byť aj určenie vyššej náhrady konštitutívnym
rozhodnutím a nie rozhodnutím deklaratórnym.

Žalobca dostal náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku a vyvlastňovacieho rozhodnutia,
ktorámubolaajvyplatená.Žalovanýtedanebolvomeškanísúhradouvyvlastňovacejnáhrady.Pokiaľby
mal žalobca nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie, takýto nárok by mu prakticky vznikol až okamihom
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým by mu bol takýto nárok priznaný.

K rovnakému názoru dospel aj Krajský súd v Nitre, ktorý rozhodol ako odvolací súd v konaní pod sp. zn.
5Co/9/2023 (prvostupňové konanie sa viedlo pred OS Nitra pod sp. zn. 10C/126/2018) za účasti týchto
istých sporových strán.

Žalovaný zotrval na názore, že súd prvej inštancie pochybil a vo veci rozhodol nesprávne a nezákonne,
pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v neposlednom rade nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Navrhol, aby odvolací súd, po oboznámení sa so spisovým materiálom, vo veci rozhodol v zmysle petitu
odvolania.

34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26. 09. 2024 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.
Považoval však za potrebné vyjadriť sa vo vzťahu k otázke dôvodnosti uplatneného nároku na

príslušenstvo istiny, ktoré mu bolo priznané súdom prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.877.889,70 eur od 15. 06. 2019 do zaplatenia. Poukázal na akcesorický
vzťah príslušenstva vo vzťahu k samotnej istine uplatneného nároku. V danom prípade je však dôležitosť
riadneho posúdenia otázky nároku na príslušenstvo umocnená výškou tohto príslušenstva, ktorá k 26.
09. 2024 predstavuje sumu presahujúcu jeden milión eur.

K rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 5Co/9/2023 zo dňa 31. 01. 2024 (v ktorom bola
otázka úrokov z omeškania k dodatočne a právoplatne priznanej náhrade za vyvlastnenie posúdená
tak, že na úroky žalobca nemá nárok) uviedol, že s posúdením danej otázky zo strany tohto súdu sa
nestotožňuje.

Žaloby o zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie s poukazom na osobitné hmotnoprávne predpisy,
ktoré podanie takejto žaloby umožňujú, nie sú v súdnej praxi uplatňované bežne. Podľa zistení žalobcu
nejestvujú rozhodnutia ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ani Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktoré by riešili tento typ súdnych sporov.

Pokiaľ však nárok na zaplatenie príslušenstva k vyššej náhrade za vyvlastnenie uplatnený bol, súdmi
bol aj priznaný, a to konkrétne rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 8C/14/2016 zo dňa 19. 03. 2019, ktorý bol následne aj potvrdený rozsudkom Krajského súduv Bratislave v konaní pod sp. zn. 4Co/108/2020 zo dňa 22. 02. 2023. V uvedenom konaní bolo
rozhodnuté s poukazom na deklaratórnu povahu rozhodnutia o priznaní vyššej náhrady za vyvlastnenie
a s použitím právnej úpravy Občianskeho zákonníka, pričom úrok z omeškania bol priznaný už od

momentu právoplatnosti vyvlastnenia, ktorým bol vyvlastnený subjekt zbavený svojho majetku (teda nie
až od momentu doručenia žaloby žalovanému, ako si žalobca uplatňoval v tomto konaní).

Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu v tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne zdôvodniť, je ústavne

neudržateľná (IV. ÚS 499/2011).

Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo
strany súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (III. ÚS 192/06).

Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní principiálne neznamená právo
účastníka konania na rovnaké právne posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo na
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného
právneho názoru odchyľuje (III. ÚS 51/2014, I. ÚS 153/2018).

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického
skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

KrajskýsúdvNitrevrozsudkuvkonanípodsp.zn.5Co/9/2023zodňa31.01.2024uvedenýmspôsobom
nepostupoval, keď v otázke úrokov z omeškania z priznaného zvýšenia náhrady za vyvlastnenie zaujal
úplne opačný právny názor, aký bol prezentovaný Okresným súdom Bratislava II a potvrdený Krajským
súdom v Bratislave, pričom sa obmedzil na jednovetové odôvodnenie takéhoto „vybočenia“ z dovtedy
aplikovanejsúdnejpraxenielenvšeobecnýchsúdov,aleiEurópskehosúdupreľudsképráva,čožalobca

považuje za arbitrárne.
Žalovaným označený rozsudok Krajského súdu v Nitre v otázke úrokov z omeškania nerešpektoval
doterajšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva, všeobecné
princípy vyvlastnenia a poskytnutia primeranej náhrady a zákonné nároky žalobcu na priznanie úrokov
z omeškania. V časti zamietnutia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania tento rozsudok nie je ani

riadne a presvedčivo odôvodnený, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť.

Spôsob,akýmsavoznačenomprípadeKrajskýsúdvNitrevysporiadalsotázkouvznikunárokunaúroky
z omeškania je prejavom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Pri takejto súdnej praxi by
žalovaný bez ohľadu na dĺžku súdneho konania uhrádzal po jeho skončení len istinu ku dňu vyvlastnenia

bez možnosti priznania úrokov z omeškania, čo je absurdné, arbitrárne a ústavno-právne neudržateľné.
Žiaden súd nemôže svojím rozhodnutím založiť právny stav, aby žalovaný profitoval z dĺžky súdneho
konania, ktoré žalobca inicioval dôvodne.

Žalobcanemôženiesťzodpovednosťzato,žemuštátneposkytolvovyvlastňovacomkonaníspravodlivú

primeranú náhradu.

V okolnostiach prípadu pod sp. zn. 5Co/9/2023 sa Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal s otázkami, ktoré mali vo vzťahu k dôvodom na priznanie úrokov z omeškania zásadný
význam, najmä s dôležitými otázkami, ako je: (i) právna argumentácia súdu prvej inštancie, odklon od

ktorej odvolací súd nevysvetlil, (ii) nevysvetlenie právnych úvah, ktorými sa odvolací súd riadil pri otázke
podstatnej pre rozhodnutie, (iii) rozpor jeho rozhodnutia s hmotnoprávnou úpravou platnou v Slovenskej
republike, (iv) vzťah medzi vyvlastňovacím konaním a konaním o poskytnutie primeranej náhrady, kedy
hmotnoprávny nárok sťažovateľa na poskytnutie primeranej náhrady vznikol už momentom vyvlastnenia
nehnuteľností.

So žiadnou z týchto otázok sa Krajský súd v Nitre nezaberal. Uspokojil sa so strohým konštatovaním, že
nárok na poskytnutie vyššej náhrady vznikol až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia bez akéhokoľvek
bližšieho odôvodnenia.Postup Krajského súdu v Nitre pri vydaní uvedeného rozhodnutia spôsobil narušenie základného
princípu spravodlivosti u žalobcu, kedy domáhanie sa jeho oprávnených nárokov na súde viedlo k

zvýšeniu majetkovej ujmy spôsobenej vyvlastnením.

Konanie o zaplatenie sumy (titulom zvýšenia náhrady za vyvlastnenie) je osobitným civilným konaním
a nepredstavuje „nadstavbu“ správneho konania týkajúceho sa vyvlastnenia. Rozhodnutím o povinnosti
zaplatiť náhradu za vyvlastnenie v rozsahu, v akom táto náhrada nebola určená rozhodnutím o

vyvlastnení, nedochádza ku konštituovaniu nového právneho stavu, ale len k deklaratórnemu potvrdeniu
existujúceho nároku vo forme priznania určitej sumy, ktorá (za predpokladu riadneho zistenia výšky
náhrady za vyvlastnenie, ktorá je však v administratívnom konaní „druhoradá“) mala byť žalobcovi
vyplatená už v nadväznosti na právoplatné vyvlastnenie jeho majetku.

Samotný nárok žalobcu na poskytnutie primeranej náhrady nevznikol až vydaním napadnutého súdneho

rozhodnutia, resp. nevznikne momentom právoplatnosti zodpovedajúceho rozhodnutia. Nárok na
vyplatenie náhrady vznikol okamihom právoplatnosti vyvlastnenia, kedy bol žalobca na uplatnenie tohto
nároku odkázaný na súd. V tom čase bol žalobca právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu zákonným
spôsobom „pozbavený majetku“ a od toho momentu bol aj na základe hmotnoprávneho predpisu
oprávnený svoj nárok (ktorý už existoval) v prekluzívnej lehote jedného roku uplatniť žalobou na súde.

Preto neexistuje žiaden ospravedlniteľný dôvod, prečo by nárok na poskytnutie primeranej náhrady mal
vzniknúť vyvlastnenému subjektu neskôr (v tomto prípade až o 7 rokov).

To, že žalobcovi v danom čase primeraná náhrada vyplatená nebola a že sa musel svojich oprávnených
nárokov domáhať v súdnom konaní, mu nemôže byť na ujmu. Súd by mal zohľadniť existenciu

časovéhoobdobia,počasktoréhožalobcaužnedisponovalsvojímmajetkomazároveňaninedisponoval
primeranou a spravodlivou náhradou z dôvodov, za ktoré on sám nezodpovedá.

Jediným možným ústavnoprávne konformným výkladom daných skutočností je, že žalobcovi vznikol
nárok na poskytnutie vyššej náhrady momentom, keď štát v rozpore s princípmi vyvlastnenia neposkytol

žalobcovi primeranú náhradu za vyvlastnenie (právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení). Svedčí tomu
aj hmotnoprávna úprava. Tento nárok žalobcu teda existoval už pred podaním žaloby.

Úroky z omeškania majú povahu špeciálnej peňažnej sankcie ako dôsledok nekonania dlžníka včas
splatiť peňažný dlh. Tým, že žalovaný neuznával a naďalej neuznáva nárok žalobcu na vyššiu náhradu,

predlžuje v súdnom konaní obdobie, počas ktorého žalobca nedisponuje primeranou náhradou za
pozbavenie majetku.

Zamietnutím nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania by žalobca utrpel dodatočnú
nespravodlivú ujmu. K vyvlastneniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu došlo dňa 10. 11. 2017.

Správny orgán určil žalobcovi pôvodne náhradu za vyvlastnenie v sume 3.096.561,62 eur (vrátane
DPH), a to na podklade znaleckého posudku č. 62/2017 vypracovaného znaleckou organizácia ÚEOS
– Komercia, a.s. dňa 27. 04. 2017.

Z napadnutého rozsudku však vyplýva, že celková všeobecná hodnota vyvlastnených nehnuteľností

žalobcu nebola vo výške 3.096.561,62 eur, ale po správnosti až vo výške 7.320.000,- eur. Vyplatená
náhrada za vyvlastnenie nedosahovala ani 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Nominálne správna
istina však objektívne žalobcovi nie je určená a potvrdená ani po takmer siedmich rokoch od vyvlastnenia
nehnuteľností.

Poskytnutie úrokov z omeškania pri dožadovaní sa spravodlivej vyššej náhrady za vyvlastnenie nie je
ničím neobvyklé ani z pohľadu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Akkuşová proti Turecku z 9. júla 1997 alebo vo veci Grécke
rafinérie Stran a Stratis Andreadis v. Grécko z 9. decembra 1994.

Prípadnénepriznanieúrokovzomeškaniabyznamenalo,žežalobcovinebudepriznanáanilenzákladná
kompenzácia spôsobená dôsledkom plynutia času - zákonný úrok z omeškania.Jediný ústavne konformný výklad zodpovedajúcich hmotnoprávnych ustanovení, ktorý by bol zároveň
v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP a nespôsoboval by zjavne nespravodlivé znevýhodnenie jednej
zo strán sporu len samotným plynutím času, je ten, že je potrebné potvrdiť napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa aj v časti priznaných úrokov z omeškania.

35. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti II. a III. výroku čiastočného rozsudku
súdu prvej inštancie je prípustné, bolo podané žalovaným (oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo

týmito výrokmi rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a
konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie
dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného
odvolaniažalovaného,odvolacímidôvodmiakoisúdomprvejinštanciezistenýmskutkovýmstavom(ust.
§379,§380ods.1,2,§383CSP)prejednalpodanéodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), nakoľko nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania

vykonaného pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti II. výroku čiastočného rozsudku v časti
priznanej istiny je nedôvodné, preto tento výrok v časti priznanej istiny ako vecne správny potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

V časti II. výroku čiastočného rozsudku týkajúcej sa úroku z omeškania, považoval odvolanie za
dôvodné, preto čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku v časti úroku z omeškania podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Za dôvodné považoval odvolací súd i odvolanie žalovaného proti III. výroku čiastočného rozsudku súdu

prvej inštancie o trovách konania, preto tento výrok podľa ust, § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. februára 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

36. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 207 ods. 1, 2, 3 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.
V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu
posúdeniu veci.

Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných
prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho,
aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

Podľa § 212 ods. 1, 2 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť
najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť

uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

Podľa § 262 ods. 1, 3 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a/ neboli splnené procesné podmienky.

37. V predmetnej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie v novembri 2018 domáhal
zaplatenia sumy 4.678.391,32 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % z tejto sumy od 08. 11. 2018 do
zaplatenia titulom uplatnenia zvýšenej náhrady za pozemky v katastrálnom území A., ktoré mu boli

vyvlastnené v prospech žalovaného na základe rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad
Nitra odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017 dňa 17. 08. 2017 a ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR sekcia výstavby pod č. 26186/2017/
SV/75037 zo dňa 26. 10. 2017 a právoplatnosť podľa vyznačenia nadobudlo dňa 10. 11. 2017. Jednalo
sa o pozemky parc. č. XXXX/X – ostatná plocha vo výmere 90.839 m2, parc. č. XXXX/X – ostatná

plocha vo výmere 37.587 m2 a parc. č.XXXX/X – ostatná plocha vo výmere 11.361 m2 (celková
výmera 139.787 m2), za ktoré už bola žalobcovi ako vyvlastnenému vyplatená dňa 13. 12. 2017 náhrada
v sume 2.580.468,02 eur (za 1 m2 cena 18,46 eur) na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo
dňa 27. 04. 2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia, a.s. (ďalej aj znalecký
posudok č. 62/2017), ktorá vykonáva znaleckú činnosť v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Tento znalecký posudok v konaní predložil žalovaný.
Podľa uvedeného znaleckého posudku bola cena za 1 m2 určená sumou 18,46 eur. Dňa 20. 12. 2017
bola žalobcovi vyplatená suma 516.093,- eur ako daň z pridanej hodnoty.

Vyplatenia zvýšenej náhrady sa žalobca domáhal na základe znaleckého posudku č. 43/2017 zo

dňa 24. 11. 2017, ktorý vypracoval Jozef Marko (ďalej aj znalecký posudok č. 43/2017), znalec v
odbore stavebníctvo, pozemné stavby a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil cenu vyššie
uvedených pozemkov na 7.774.952,94 eur. Tento znalecký posudok žalobca v priebehu konania
predložil.

Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 4.678.391,32 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi cenou
vyvlastnených nehnuteľností určenou na základe znaleckého posudku č. 43/2017 (t. j. v sume
7.774.952,94 eur) a cenou určenou na základe znaleckého posudku č. 62/2017 (t. j. v sume
3.096.561,62 eur vrátane DPH), ktorá mu už bola vyplatená, teda matematicky vyjadrené: 7.774.952,94
eur mínus 3.096.561,62 eur = 4.678.391,32 eur.

38. Žalovaný nesúhlasil s cenou predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 43/2017,
považoval ho za nepoužiteľný pre toto konanie a navrhol s poukazom na ust. § 207 ods. 3 CSP
ustanovenie znaleckého ústavu ako revízneho znalca.

38.1 Súd môže nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, pričom tento postup je prípustný
len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery
znalcov sú v zrejmom rozpore. Znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a
odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti
zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch

vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.

38.2 Súd prvej inštancie aj vzhľadom na rozporné závery predložených znaleckých posudkov a predmet
konania, vyhovel návrhu žalovaného a nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom – Ústavsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj znalecký ústav alebo ÚSI ŽU v Žiline), ktorému
okrem iného uložil, aby stanovil všeobecnú hodnotu vyššie označených nehnuteľností, pričom pri
zadávaníúlohreflektovalnaotázkynavrhovanéžalovaným(napr.stanoviťhodnotunehnuteľnostíkudňu

17. 08. 2017, porovnať predložené znalecké posudky s hodnotou pozemkov podľa posudku znaleckého
ústavu, zhodnotiť zistené rozdiely medzi posudkami a posudkom znaleckého ústavu, uviesť vlastné
relevantné zistenia) a žalobcom (stanoviť hodnotu nehnuteľností ku dňu 10. 11. 2017, 17. 08. 2017 a 26.
10. 2017, vykonať a zdôvodniť výber vhodnej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností).
Znalecký ústav vypracoval znalecký posudok č. 60/2022 zo dňa 22. 06. 2022 (ďalej aj znalecký posudok

č. 60/2022 alebo znalecký posudok znaleckého ústavu), ktorým určil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľnostíspoluvovýmere139.787m2nasumu7.316.451,58eur,t.j.52,34eurzam2(bolarovnaká
ku všetkým súdom určeným termínom) a po zaokrúhlení na sumu 7.320.000,- eur.

38.3 Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 05. 08 2022 k znaleckému posudku č. 60/2022, v ktorom
nesúhlasil s určenou všeobecnou cenou vyvlastnených nehnuteľností a navrhol na pojednávaní vypočuť

zástupcu znaleckého ústavu, ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku.

38.4 V ďalšom podaní zo dňa 14. 10. 2022 žalovaný navrhol konanie v predmetnej veci prerušiť do
právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021, pričom
k tomuto podaniu pripojil i žalobu zo dňa 04. 06. 2021. Z predmetnej žaloby (žalobca: Nitra Invest s.r.o.,

žalovaný: Ministerstvo dopravy a výstavby SR za účasti ďalšieho účastníka t. j. MH Invest, s.r.o.) zo dňa
04. 06. 2021 vyplýva, že po vyvlastnení nehnuteľností parc. č. XXXX/X vo výmere 90.839 m2, parc. č.
XXXX/X vo výmere 37.587 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 11.361 m2 bola parc. č. XXXX/X rozdelená
do novovytvorených 22 parciel, medzi nimi i parc. č. XXXX/XX vo výmere 9.398 m2 a následne podľa
geometrického plánu č. 143/2020 zo dňa 08. 09. 2020 boli vytvorené dve parcely, a to parc. č. XXXX/XX

vovýmere2.796m2aparc.č.XXXX/XXvovýmere6.602m2.Žalobcavtejtožalobetvrdil,žepodalnávrh
na čiastočné zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení v časti novovytvorenej parc. č. XXXX/XX z dôvodu, že
vyvlastniteľ nezačal s užívaním časti pôvodne vyvlastnenej parc. č. XXXX/X v rozsahu pozemku parc.
č. XXXX/XX. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad v Nitre odbor výstavby a bytovej politiky
rozhodnutímč.OU-NR-OVBP2-2021/007988-006zodňa12.02.2021návrhžalobcuzamietolaodvolací

orgán, t. j. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06.
04. 2021 vyššie označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 02. 2021 potvrdil.

38.5 Žalobca sa v konaní vedenom pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/33/2021 domáhal
preskúmania a zrušenia týchto rozhodnutí, pričom vec bola postúpená k 01. 07. 2023 Správnemu súdu

v Bratislave a odvolací súd v čase svojho rozhodovania o odvolaní žalovaného v predmetnej veci nemal
informáciu o prípadnom ukončení tohto konania. Je teda nesporné, že vyvlastnený pozemok parc. č.
XXXX/X je v jeho časti vo výmere 6.602 m2 označenej ako parc. č. XXXX/XX predmetom iného súdneho
konania, v ktorom žalobca tvrdí, že vyvlastniteľ nezačal s užívaním tejto novovytvorenej časti pôvodne
vyvlastneného pozemku. V prípade preukázania, že sa tak skutočne stalo, teda že sa v zákonom určenej

lehote nezačalo s užívaním pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený, vyvlastňovací orgán na návrh
vyvlastneného zruší úplne alebo čiastočne vyvlastnenie, a to v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

38.6 V ďalšom podaní zo dňa 23. 10. 2023 žalovaný navrhol, aby súd poveril znaleckým dokazovaním na
určenie všeobecnej ceny vyvlastnených pozemkov aj Znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v
Bratislave (ďalej aj ZÚ STU v Bratislave) a až na základe porovnania týchto dvoch znaleckých posudkov
rozhodol v predmetnej veci.

38.7 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29. 11. 2023 zotrval na návrhu na prerušenie
konania, navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, resp. uviedol, že žalovaný predloží súkromný
znalecký posudok. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní zamietol návrhy na doplnenie dokazovania
ako nehospodárne a neúčelné, pričom aj v odôvodnení svojho čiastočného rozsudku (50. bod) uviedol,
prečo nepovažoval ďalšie znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny vyvlastnených nehnuteľností

za dôvodné.

39. Na doplnenie dôvodov súdu prvej inštancie ohľadne nevykonania ďalšieho znaleckého dokazovania
a k námietkam žalovaného v odvolaní (33. a 34. bod odvolania) odvolací súd uvádza, že nováprávna úprava civilného sporového konania (účinná od 01. 07. 2016) už explicitne neobsahuje
možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. „kontrolný znalecký posudok“ tak, ako
to upravovalo ust. § 127 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. Prostredníctvom ust. § 209

CSP sa zaviedol inštitút „súkromného znaleckého posudku“, t. j. znaleckého posudku predloženého
stranou sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Žalobca a žalovaný do konania
predložili takéto znalecké posudky, ktoré sa v nimi určenej všeobecnej hodnote vyvlastnených pozemkov
zásadne a podstatne rozchádzali. Preto súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým
ústavom, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. 60/2022, závery ktorého na pojednávaní potvrdil

izástupcaznaleckéhoústavu,ktorýsapodieľalnajehovypracovaní,pričomurčenievšeobecnejhodnoty
vyvlastnených nehnuteľností v tomto znaleckom posudku (v sume 7.320.000,- eur po zaokrúhlení)
v podstate korešponduje s určením ich všeobecnej hodnoty podľa znaleckého posudku č. 43/2017 zo
dňa 24. 11. 2017 (v sume 7.774.952,94 eur), resp. je pre žalovaného ešte výhodnejšie, pretože určuje
nižšiu hodnotu vyvlastnených pozemkov ako znalecký posudok č. 43/2017 predložený žalobcom, na
základe ktorého sa domáhal plnenia. Ďalšie znalecké posudzovanie v predmetnej veci by už teraz

dlhoročné konanie (od novembra 2018) ďalej predlžovalo a odsúvalo definitívne rozhodnutie. Nie je
cieľom súdneho konania a samotného inštitútu kontrolného znaleckého posudku dookola zadávať nový
kontrolný posudok, kým jedna zo strán nebude so závermi znalca spokojná.

Ďalšie znalecké dokazovanie v predmetnej veci ohľadne určenia všeobecnej hodnoty vyvlastnených

nehnuteľností potom už nie je dôvodné, ani potrebné a s poukazom na vyššie uvedené ho už nemožno
ani vykonávať, pričom iným spôsobom nie je možné objektívne zistiť všeobecnú hodnotu vyvlastnených
nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd posúdil námietky žalovaného v 33. a 34.
bode jeho odvolania, spočívajúce v nevykonaní ďalšieho znaleckého dokazovania, ako nedôvodné.

40. Súd prvej inštancie potom podľa názoru odvolacieho súdu správne pristúpil k rozhodnutiu vo veci,
pričom využil možnosť rozhodnúť čiastočným rozsudkom, ktorá je daná v prípadoch, keď o určitej
časti uplatneného nároku bude nepochybné, ako má súd rozhodnúť. Základným kritériom pre vydanie
čiastočného rozsudku je jeho účelnosť. Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené
spravidla vtedy, ak to bude v súlade s princípom procesnej ekonómie, čo záleží na voľnej úvahe súdu.

V tomto prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu za tri vyvlastnené nehnuteľnosti v celkovej
výmere 139.787 m2 a domáhal sa zapletenia sumy 4.678.391,32 eur. Žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov má rovnaký skutkový základ, ale jeho
časť, ktorá je nesporná (pokiaľ ide o výmeru 133.185 m2) možno oddeliť od časti, ktorá je sporná

(vyvlastnenie pozemku v časti výmery 6.602 m2), pretože je predmetom správneho súdneho konania,
ktorého výsledok zatiaľ nie je známy. Časťou prejednávanej veci, o ktorej možno rozhodnúť čiastočným
rozsudkom, môže byť aj časť toho istého nároku uplatneného stranou sporu. Pri čiastočnom rozsudku
je kľúčovým pojmom „časť uplatneného nároku“ (v tomto prípade všeobecná hodnota pozemkov vo
výmere 133.185 m2), ktorý bolo možné odčleniť od nároku (všeobecná hodnota pozemkov vo výmere

6.602 m2), ktorý je predmetom iného súdneho konania.

Súd prvej inštancie musel reflektovať na tú skutočnosť, že časť vyvlastneného pozemku parc. č. XXXX/
X vo výmere 6.602 m2 ako parc. č. XXXX/XX je predmetom správneho súdneho konania vedeného
v súčasnosti na Správnom súde v Bratislave, ktoré nie je skončené, a preto vydal čiastočný rozsudok,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.877.889,70 eur ako všeobecnú hodnotu
vyvlastnených pozemkov bez výmery 6.602 m2. Pri výpočte tejto sumy vychádzal zo sumy 7.320.000,-
eur po zaokrúhlení určenej znaleckým posudkom č. 60/2022 a z toho, že vo vzťahu k výmere 6.602
m2 sa vedie správne súdne konanie, pričom hodnota tejto výmery je 345.548,68 eur (6.602 m2 x 52,34
eur), ktorú sumu zatiaľ nie je možné žalobcovi priznať z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania.

Hodnota pozemkov vyvlastnených žalobcovi, o ktorých sa už nevedie správne súdne konanie je potom
6.974,451,32 eur (7.320.000,- eur – 345.548,68 eur) a žalobcovi už bola vyplatená suma 3.096.561,62
eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.877.889,70 eur, čo
predstavuje rozdiel medzi sumou 6.974,451,32 eur (hodnota vyvlastnených pozemkov, o ktorých sa už
nevedie konanie) a sumou 3.096.561,62 eur (ktorá už bola žalobcovi vyplatená). Rozhodol teda o časti

žalobcom uplatneného nároku čiastočným rozsudkom (ust. § 212 ods. 2, § 213 CSP), pričom aj odvolací
súd je tohto názoru, že takéto rozhodnutie je aj vzhľadom na okolnosti predmetného konania (trvajúceho
od novembra 2018) účelné a hospodárne.40.1 Námietky žalovaného v II. časti (4. až 11. bod) jeho odvolania považoval odvolací súd za
nedôvodné, nakoľko na základe vykonaného dokazovania bolo účelné, hospodárne a dôvodné
rozhodnúť o časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zvýšenej náhrady týkajúcej sa časti

vyvlastnených pozemkov (vo výmere 133.185 m2), o ktorých sa už nevedie žiadne súdne ani správne
konanie a s poukazom na znalecký posudok č. 43/2017, ktorý predložil žalobca, znalecký posudok
č. 62/2017, ktorý predložil žalovaný ešte v priebehu vyvlastňovacieho konania a znalecký posudok
č. 60/2022 vypracovaný v priebehu súdneho konania znaleckým ústavom, už ani nie je možné vo
vzťahu k tejto časti pozemkov vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom zisťovania všeobecnej hodnoty

vyvlastnených pozemkov, a to napriek skutočnosti, že žalovaný nesúhlasí s cenou pozemkov určenou
v posudku znaleckého ústavu.

Žalovaný v tejto časti odvolania zároveň uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
priznal, že v rozhodnutí o celom žalobcom uplatnenom nároku mu bránia isté procesné prekážky
(existencia správneho súdneho konania, v ktorom žalobca žiada o zrušenie vyvlastnenia niektorých

svojich pozemkov pre nezákonnosť – 10. bod odvolania), ale konanie minimálne v tejto časti neprerušil.
Konštatoval paradoxnú situáciu spočívajúcu v tom, že žalobca sa na správnom súde domáha zrušenia
nezákonného vyvlastnenia a zároveň sa v tomto konaní domáha vyplatenia zvýšenej náhrady za
vyvlastnenie pozemkov (ktoré zároveň považuje za nezákonné).

40.2 Zodpovedá skutočnosti, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie
predmetného konania podľa ust. § 164 CSP, ktorý podal z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania,
ktoré bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021 a v súčasnosti je vedené
na Správnom súde v Bratislave. Z ust. § 164 CSP vyplýva, že ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu. Čo treba rozumieť pod iným vhodným opatrením, bude závislé
vždy od konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie za takéto iné vhodné opatrenie považoval čiastočný
rozsudok, ktorým rozhodol o časti žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k pozemkom, ktoré už nie
sú predmetom žiadneho súdneho ani správneho konania (výmera 133.185 m2).

Hlavnými kritériami pre posúdenie dôvodnosti návrhu na prerušenia konania podľa ust. § 164 CSP sú
vhodnosť prerušenia (pretože prípadným prerušením konania do skončenia iného súdneho konania
môže prísť k predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov), ďalej dĺžka konania, právo sporových
strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách čl. 17 CSP a samozrejme hospodárnosť konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie celého súdneho konania v predmetnej veci by bolo

v rozpore so základnými zásadami civilného konania a nevzhliadol žiadnu prekážku, ktorá by bránila
súdu prvej inštancie rozhodnúť o časti žalobcom uplatneného nároku, ktorá zodpovedá výmere 133.185
m2, o ktorej sa už nevedie žiadne konanie.

Odvolací súd poukazuje na to, že i keď súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na prerušenie konania

podľa ust. § 164 CSP vo výrokovej časti svojho čiastočného rozsudku, týmto návrhom sa zaoberal, čo
vyplýva aj z jeho odôvodnenia, v ktorom uviedol, že zatiaľ konanie neprerušil, a to z dôvodu, že rozhodol
čiastočným rozsudkom. Postup súdu prvej inštancie, ktorý samostatným výrokom zatiaľ nerozhodol
o návrhu žalovaného na prerušenie konania (ani v časti) nemožno považovať za taký nesprávny
procesný postup, ktorý by žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z hľadiska základného práva na postup súdu v súlade
s platnou právnou úpravou, odvodzovaného z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nutné zohľadniť nielen
prípadné jednotlivé porušenie procesného postupu konajúceho súdu, ale aj následky, ktoré tým môžu

byť spôsobené stranám sporu. Nerozhodnutie o návrhu žalovaného na prerušenie konania odvolací súd
posudzoval z materiálneho hľadiska a zohľadnil, že právo na spravodlivý súdny proces je „výsledkové
právo“. Znamená to, že pri skúmaní, či došlo alebo nedošlo k zásahu do tohto práva, treba mať na zreteli
súdny proces ako celok. Určujúci z tohto hľadiska preto nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť
súdneho konania; kľúčový význam má jeho výsledok, ktorým je v konkrétnej veci vydanie čiastočného

rozsudku, proti ktorého výrokom (II. a III.) podal žalovaný odvolanie bez toho, aby využil aj iné možnosti,
ktoré mu ponúka procesný predpis. Žalovaný mal právo uplatniť napr. postup podľa ust. § 225 ods. 1
CSP, t. j. podať návrh súdu prvej inštancie na doplnenie jeho čiastočného rozsudku, prípadne navrhnúť
prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP v odvolacom konaní, ktoré práva však nevyužil. Odvolací súdnevyhodnotil postup súdu prvej inštancie, keď konanie zatiaľ ani čiastočne neprerušil, ako nesprávny
v takom rozsahu, intenzite a procesných dôsledkoch, ktoré by žalovanému znemožnili uskutočňovať
jemu patriace procesné práva do tej miery, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Aj

keď žalovaný ako odvolací dôvod uplatnil i ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, v odvolaní neoznačil žiadne
svoje právo, ktoré by nemohol uplatniť v dôsledku toho, že súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol o jeho
návrhu na prerušenie konania.

Odvolací súd záverom k II. časti odvolania žalovaného uvádza, že zo správnej žaloby žalobcu vo veci

vedenej pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021 je nepochybné, že žalobca sa
návrhom v správnom konaní domáhal zrušenia vyvlastnenia len v časti týkajúcej sa novovytvorenej
parc. č. XXXX/XX vo výmere 6.602 m2, ktorá bola súčasťou vyvlastnenej parc. č. XXXX/X vo výmere
90.839 m2. Bez ohľadu na to, ako o podanom návrhu rozhodli správne orgány, podaným návrhom
v správnom konaní žalobca nežiadal o zrušenie vyvlastnenia celej pôvodnej parc. č. XXXX/X, resp.
i ďalších dvoch vyvlastnených pozemkov, a preto i odvolací súd dospel k tomu záveru, že bolo možné

čiastočným rozsudkom rozhodnúť o zvýšenej náhrade za tú časť vyvlastnených pozemkov, ktorá už nie
sú predmetom iného súdneho konania.

41. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovaného v III. časti jeho odvolania spočívajúce
v pochybení súdu, v tom, že vyššiu náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti ustálil na základe znaleckého

posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj znalecký ústav alebo ÚSI ŽU
v Žiline) č. 60/2022. Žalovaný tvrdil, že znalecký ústav si nezabezpečil všetky podklady (najmä nájomné
zmluvy, ktoré sa týkali predmetných pozemkov) potrebné k tomu, aby čo najúplnejšie a najkomplexnejšie
zistil okolnosti, ktoré vstupujú do ceny oceňovaných nehnuteľností. Pochybenia sa podľa žalovaného
dopustil i v tom, že rozdielnou optikou posudzoval pozemky, ktoré boli predmetom ocenenia a pozemky,

ktorépoužilakoporovnávacímateriálažepriurčeníhodnotypozemkovmetódoupolohovejdiferenciácie
nesprávne stanovil koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient všeobecnej situácie, v dôsledku čoho sa
hodnota oceňovaných nehnuteľností zvýšila o viac ako dvojnásobok, pričom použitie týchto koeficientov
bolo neoprávnené.
41.1 V znaleckom posudku č. 60/2022 zo dňa 22. 06. 2022 (ktorý bol doručený právnemu zástupcovi

žalovaného dňa 07. 07. 2022 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v určenej lehote a s poučením
o sudcovskej koncentrácii konania, teda o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadať) sú uvedené i podklady na jeho vypracovanie, vrátane podkladov, ktoré
predložil žalovaný na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti, podkladov, ktoré žalovaný predložil
prostredníctvom právneho zástupcu ako i podkladov, ktoré si zabezpečil znalecký ústav. Žalovaný

podal vyjadrenie zo dňa 05. 08. 2022 k znaleckému posudku v rozsahu viac ako 250 strán spolu
s prílohami, súčasťou, ktorých neboli nájomné zmluvy. Až vo vyjadrení zo dňa 11. 08. 2023 (teda po
viac ako roku od doručenia znaleckého posudku) žalovaný podal ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukazoval
na nájomné zmluvy (ktoré i pripojil) uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorých boli
i pozemky v katastrálnom území A., pri ktorých si žalobca v tomto konaní uplatnil vyššiu náhradu za

vyvlastnenie, pričom žalovaný tvrdil, že v čase vyvlastnenia týchto pozemkov už boli zastavané účelovou
komunikáciou a stavbami technickej infraštruktúry, čo znalecký ústav nezohľadnil, v dôsledku čoho
priradil vyvlastneným pozemkom nesprávne (navýšené) hodnoty koeficientov. Na toto svoje vyjadrenie
a tvrdenia v ňom uvedené žalovaný odkazoval i v podanom odvolaní.

V súvislosti s vyjadrením žalovaného zo dňa 11. 08. 2023 odvolací súd konštatuje, že žalovaný v rozpore
s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, v dôsledku čoho došlo k účinkom
sudcovskej koncentrácie konania a súd nemusel prihliadať na tvrdenia a dôkazy v uvedenom vyjadrení
žalovaného, pretože ich bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy
súdu prvej inštancie zo dňa 27. 06. 2022 na vyjadrenie k znaleckému posudku. Odkazom žalovaného

v podanom odvolaní na vyjadrenie zo dňa 11. 08. 2023 a tvrdenia v ňom uvedené (s ktorým sa súd prvej
inštancie nezaoberal) sa žalovaný snažil preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť)
v spore na súd prvej inštancie, ktorého procesný postup bol v tomto smere v súlade so zákonom, čo
je neprípustné. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.
4Obdo/50/2020 a sp. zn. 3Obdo/20/2020), z ktorej vyplýva, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii

konania predstavujú efektívny nástroj pre civilné sporové konanie s cieľom prispieť k zrýchleniu konania,
ktorý má zamedziť tomu, aby strany sporu (resp. ich právni zástupcovia) predkladali jednotlivé dôkazy
a argumentáciu postupne (priebežne) počas celého konania na súde prvej inštancie, čo by malo zanásledok odročovanie jednotlivých pojednávaní a zbytočné predlžovanie konania, ako tomu mohlo byť
za predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016.

Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 05. 08. 2022 k znaleckému posudku č. 60/2022 a k jednotlivým
jeho námietkam sa znalecký ústav podrobne vyjadril v podaní zo dňa 18. 11. 2022. Naviac zástupca
znaleckého ústavu, ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku bol na základe návrhu
žalovaného vypočutý na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2023, potvrdil, že sa oboznámili so všetkými
podkladmi, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, že bola vykonaná obhliadka pozemkov na mieste

samom, vyjadril sa k použitej metóde stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, k použitým
koeficientom a odpovedal na položené otázky (okrem otázky, v odpovedi ktorej by mohol vyjadriť svoj
súkromný názor).

Žalovaný v podanom odvolaní jednoznačne nesúhlasil s cenou určenou znaleckým posudkom
znaleckého ústavu, pričom tvrdil, že vyvlastnené pozemky sú zaťažené právom tretích osôb na základe

nájomnej zmluvy (prenajímateľ – žalobca, nájomca – žalovaný), že už v októbri, resp. novembri 2017 boli
zastavané účelovou komunikáciou a stavbami technickej infraštruktúry, resp. že sú bez reálneho využitia
(okrem uvedeného využitia), viac-menej bez hodnoty, čo bolo potrebné zohľadniť pri určení ich hodnoty
a za cenu stanovenú znaleckým posudkom by ich nikto nekúpil. Tieto tvrdenia žalovaného podľa názoru
odvolacieho súdu smerujú k tomu, že v dôsledku uskutočnenej výstavby cestnej infraštruktúry, ktorú na

týchto pozemkoch realizoval, resp. zabezpečoval sám žalovaný na základe dohody so žalobcom a tieto
pozemky už v čase ich oceňovania neboli voľné pre ďalšiu (inú) výstavbu a podľa žalovaného tak došlo
k zníženiu ich hodnoty, čo bolo potrebné zohľadniť pri stanovení ceny. S týmito tvrdeniami sa odvolací
súd nestotožnil, nakoľko v konečnom dôsledku by znamenali, že pokiaľ žalovaný so súhlasom žalobcu
realizoval, resp. zabezpečoval výstavbu cestnej infraštruktúry na pôvodne voľných (nezastavaných)

pozemkoch ešte pred ich právoplatným vyvlastnením, jednalo by sa o „znehodnotenie“ pozemkov
v zmysle zníženia ich ceny, čoho sa žalovaný domáhal. Skutočnosť, že žalovaný pôvodne voľné
pozemky (ktoré mal k dispozícii na základe nájomnej zmluvy so žalobcom ako ich vlastníkom) zastaval
účelovými komunikáciami, parkoviskom a pod. (resp. zabezpečil ich výstavbu), ktoré boli potrebné
pre ďalšiu výstavbu strategického parku, by nemala viesť k zníženiu ceny týchto pozemkov na úkor

žalobcu, i keď k zastavaniu došlo s jeho súhlasom. Žalovaný sa potom nesprávne domáhal od zástupcu
znaleckého ústavu na pojednávaní odpovede na otázku, kto by tieto (žalovaným zastavené) pozemky
kúpil za cenu určenú znaleckým posudkom, pretože na túto otázku si musí odpovedať sám.

41.2 Ďalšie námietky žalovaného v podanom odvolaní smerovali k spochybneniu metódy, ktorú použil

súdom ustanovený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pri určovaní všeobecnej
hodnoty vyvlastnených pozemkov v znaleckom posudku č. 60/2022. Odvolací súd tieto námietky
vyhodnotil ako nedôvodné. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonnými
požiadavkami. Pri stanovení všeobecnej hodnoty stavieb a iných nehnuteľností sa používajú 4 základné
metódy - metóda polohovej diferenciácie, porovnávacia metóda, výnosová metóda a kombinovaná

metóda. Znalec rozhodne a je zodpovedný za svoje rozhodnutie, ktorú metódu v znaleckom posudku
použije, pričom svoje rozhodnutie musí presvedčivo zdôvodniť a tak tomu bolo i v predmetnej veci.

Súdom ustanovený znalecký ústav sa v znaleckom posudku jasne a výstižne vyjadril k metóde polohovej
diferenciácie a porovnávacej metóde, ktoré použil znalec Jozef Marko v znaleckom posudku č. 43/2017

ako i k metóde polohovej diferenciácie, ktorú použila znalecká organizácia ÚEOS – Komercia, a.s.,
tieto znalecké posudky analyzoval a poukázal na pochybenia, ktorých sa znalec a znalecká organizácia
dopustili pri vypracovaní uvedených posudkov ako i dôvody týchto pochybení. Okrem použitých metód
vyhodnotil i ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty, ako napr. poloha
nehnuteľností, analýza ich využitia, analýza prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností,

technická infraštruktúra a pod. Následne určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností metódou polohovej
diferenciácie v sume 7.431.076,92 eur a porovnávacou metódou v sume 7.316.451,58 eur s tým, že
tento rozdiel je prípustný a vyjadruje rozdielnosť vstupných údajov pri ohodnotení. Konštatoval, že
hodnota stanovená porovnávacou metódou vychádza z reálne uzavretých obchodov s pozemkami
v danej lokalite v časovej blízkosti dátumov, ku ktorým určoval hodnotu nehnuteľností a na jej

použitie bol dostatok objektívnych podkladov, pričom táto metóda objektívnejšie vystihuje všeobecnú
hodnotu pozemkov v danom mieste a k rozhodným dátumom. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so
znaleckým posudkom znaleckého ústavu, ktorého závery žalovaný, napriek jeho obsiahlym námietkam,
relevantnými dôvodmi nespochybnil. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu, jeho vyjadrenia zo dňa18. 11. 2022 k námietkam žalovaného ako i z vyjadrenia zástupcu znaleckého ústavu na pojednávaní
jednoznačne vyplynula odpoveď na všetky žalovaným namietané skutočnosti. Znalecký ústav vysvetlil
a zdôvodnil výber zvolenej metódy (metóda polohovej diferenciácie a porovnávacia metóda) ako aj

zvolené a použité koeficienty, ktoré mali vplyv na konečný výpočet a stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na 19. až 21. a 23. bod odôvodnenia čiastočného rozsudku
súduprvejinštancie,vktorýchsapodrobnezaoberalznaleckýmiposudkami,ktorépredložilistranysporu

ako i znaleckým posudkom znaleckého ústavu č. 60/2022, pričom v bode 41. a nasl. sa dostatočne
vysporiadal i s námietkami, ktoré žalovaný vzniesol v priebehu konania.

Na doplnenie a k tvrdeniu žalovaného o nesprávne stanovenom koeficiente povyšujúcich faktorov
a koeficiente všeobecnej situácie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nemohol
reálne očakávať (ako to vyplýva z jeho odvolania), že pokiaľ na voľných pozemkoch (v tom zmysle, že

neboli zastavané) žalobcu, ktoré boli súčasťou územia, na ktorom sa má vybudovať strategický park ako
významná investícia, postaví, resp. zabezpečí výstavbu potrebnej cestnej infraštruktúry pre strategický
park, tak dôjde k ich „znehodnoteniu“ s dôsledkom na ich cenu. Znalecký ústav vo svojom vyjadrení zo
dňa 18. 11. 2022 poukázal na to, že na základe predložených podkladov boli trhové ceny pozemkov
v priemyselnom parku už v roku 2008 na úrovni 37,92 eur a vo väzbe na významnú investíciu došlo

k ich pohybu. Aj na základe uvedeného sa žalovaný nemohol domnievať, že cena (určená znalecký
posudkom znaleckej organizácie č. 62/2017) je cena v danom čase a mieste reálna. O nereálnosti
ceny stanovenej týmto znaleckým posudkom svedčí aj znalecký posudok č. 43/2017, ktorý určil cenu
vyvlastnených pozemkov na sumu 7.774.952,94 eur, teda ešte viac ako znalecký posudok znaleckého
ústavu č. 60/2022, na základe ktorého rozhodol súd.

42. Námietku žalovaného ohľadne nesprávneho určenia vyššej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách ust. § 4 ods. 3
zák. č. 282/2015 Z. z., v zmysle ktorého podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná
hodnota pozemku, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky, pričom

dbal na to, aby sa jednalo o poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie v zmysle
podmienok zakotvených jednak v Ústave Slovenskej republiky a jednak aj v Listine základných práv.
Celkovo mal k dispozícii dva súkromné znalecké posudky a jeden znalecký posudok vypracovaný
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na základe zadania konajúceho súdu, pričom
dva súhrnné znalecké posudky opodstatnene nepovažoval za objektívne a presvedčivé, čo podrobne

zdôvodnil v čiastočnom rozsudku.

43. Pri určení vyššej náhrady (doplatku) za vyvlastnené nehnuteľnosti pre žalobcu v sume 3.877.889,70
eur (v zmysle výpočtu v 40. bode tohto rozsudku) súd dôvodne vychádzal zo záverov znaleckého
posudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilineazozásady,ženáhradazavyvlastnenie

má byť ekvivalentná, pričom jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých
troch rovnocenných metód, najmä porovnávacej metódy a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy
(umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnenie ktorej ide. Z uvedených dôvodov je potom možné prijať ten
záver, že pojmy „trhová cena“ a „všeobecná náhrada“ sú navzájom totožné. Znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v porovnaní s dvomi súkromnými znaleckými posudkami

považoval súd prvej inštancie za najpresvedčivejší a najobjektívnejší, pretože jeho autori na základe
metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy podrobne uviedli a vysvetlili metódu určenia
všeobecnej hodnoty, použité koeficienty s tým, že aj náležite tieto údaje odôvodnili.
44. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline ohľadom určenia všeobecnej hodnoty žalobcovi vyvlastnených pozemkov

v katastrálnom území A. ku dňu vyvlastnenia, súd prvej inštancie doposiaľ vyplatenú náhradu za
vyvlastnenie nepovažoval za správnu, resp. dostatočnú a dôvodne potom vychádzal zo všeobecnej
hodnoty žalobcovi vyvlastnených nehnuteľností určenej práve týmto znaleckým posudkom, t. j. vo výške
7.320.000,- eur po zaokrúhlení pri výmere 139.787 m2. Súd prvej inštancie z titulu uplatnenia vyššej
náhrady za vyvlastnenie čiastočným rozsudkom priznal žalobcovi plnenie v sume 3.877.889,70 eur ako

doplatok náhrady za vyvlastnenie, ktorá mu s poukazom na ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.
ako vyššia náhrada prináleží za vyvlastnenie pozemkov vo výmere 133.185 m2 podľa výpočtu v 51.
bode odôvodnenia jeho rozsudku.45. Súd prvej inštancie uvedenú sumu 3.877.889,70 eur priznal žalobcovi spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne z tejto sumy od 15. 06. 2019 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že čas plnenia nebol
medzi stranami sporu dohodnutý, a preto aplikoval ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je

žalovaný povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal, pričom za
požiadanie o plnenie súd považoval doručenie žaloby žalovanému, čo bolo 14. 06. 2019. Odvolací súd
sa v tejto časti s čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnil a dospel k záveru, že otázku
omeškania žalovaného posúdil po právnej stránke nesprávne.

Uplatnenie nároku na vyššiu finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti, ako bola určená správnym
orgánom je predmetom civilného sporového súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov,
pričom otázka určenia primeranosti výšky náhrady sa tak stáva predmetom súdneho dokazovania.
Rozhodnutieovyššejfinančnejnáhradezavyvlastneniejevýslovnepredpokladanéprávnympredpisom,
ktorým je v tomto prípade ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. Pre vznik práva a záväzku na
vyplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie je teda potrebné rozhodnutie súdu a až týmto rozhodnutím

vzniká nárok na vyššiu náhradu a zároveň záväzok túto vyššiu náhradu aj zaplatiť. Ak je teda pre
vznik záväzku potrebné rozhodnutie súdu, splatnosť dlhu vznikne až právoplatnosťou rozsudku súdu,
resp. uplynutím lehoty na plnenie určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný sa preto nemohol
dostať do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcovi, ktorá bola určená súdnym rozhodnutím
a spočívala v určení vyššej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti ako bola určená v rozhodnutí

správneho orgánu o vyvlastnení. V dôsledku uvedeného potom žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania. Takýto názor súdu vychádza aj z rozsudkov tunajšieho odvolacieho súdu v konaní
pod sp. zn. 5Co/9/2023 zo dňa 31. 01. 2024 a sp. zn. 12Co/11/2023 zo dňa 24. 09. 2024.

Žalobca vo svojom obsiahlom vyjadrení zo dňa 26. 09. 2024 prezentoval dôvodnosť priznania úroku

z omeškania a poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 4Co/108/2020
zodňa22.02.2023akoinarozsudokEurópskehosúdupreľudsképrávavoveciAkkuşováprotiTurecku
zo dňa 09. 07. 1997.

Po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave odvolací senát konajúci v predmetnej veci

dospel k záveru, že i keď súd prvej inštancie vo vyššie označenej veci priznal žalobcovi istinu a úrok
z omeškania a žalovaný podal odvolanie proti jeho rozsudku vo vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia
o trovách konania, ale jeho odvolacia argumentácia neobsahovala žiadne námietky proti priznaniu
úroku z omeškania, preto sa odvolací súd nemohol ani zaoberať dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou
priznaného úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Akkuşová proti Turecku zo dňa 09. 07.
1997, odvolací súd je toho názoru, že jeho predmetom bolo omeškanie tureckých orgánov s vyplatením
doplňujúcej náhrady za vyvlastnenie potom, ako bola sťažovateľke táto náhrada právoplatne priznaná
kasačným súdom. V súdenej veci sa však o takýto prípad nejedná.

Poukazovanie na uvedené rozhodnutia v predmetnej veci zo strany žalobcu je preto podľa názoru
odvolacieho súdu nedôvodné.

46. Žalovaný podal odvolanie i proti III. výroku čiastočného rozsudku (o trovách konania), ktorým súd
prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

Podľa ustálenej súdnej praxe súd rozhoduje o trovách konania v každom rozhodnutí, ktorým sa končí
konanie ako celok, alebo ak sa končí pre niektorú zo strán sporu (zamietnutie žaloby, či zastavenie
konania len vo vzťahu k niektorej zo strán sporu, zámena strán sporu a pod.). Výnimočne teda možno
o trovách konania rozhodnúť aj v čiastočnom rozsudku, a to v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok
predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný. V danom prípade čiastočný rozsudok

nepredstavuje ani pre žalobcu, ani pre žalovaného, konečné rozhodnutie, ale len čiastočné rozhodnutie
vo veci samej, pričom konanie na súde prvej inštancie bude i naďalej pokračovať rozhodovaním
o zvyšnom nároku žalobcu. Preto je dôvodné v predmetnej veci rozhodnúť o trovách konania až
v konečnom rozhodnutí vo veci samej a nie v tomto čiastočnom rozsudku. Rozhodnutie o trovách
konania bude v konečnom dôsledku závislé od miery celkového úspechu vo veci (po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej) s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 4.678.391,32 eur, a preto je potrebné rozhodnutie o trovách konania
ponechať až na konečné rozhodnutie vo veci samej, v ktorom súd rozhodne aj o zvyšku žalobcom
uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie o trováchkonania v čiastočnom rozsudku bolo predčasné, nakoľko v predmetnej veci neboli splnené procesné
podmienky pre rozhodnutie o trovách konania, a to aj s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania preto považoval odvolací súd za dôvodné
a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil III. výrok čiastočného rozsudku o trovách konania.

47. O trovách celého konania, t. j. aj o trovách prvoinštančného konania v súvislosti s vydaním
čiastočného rozsudku, vrátane trov tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie až v

konečnom rozhodnutí o zvyšku žalobcom uplatneného nároku, a to s poukazom na ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 3 CSP.

48. V závere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v konaní bude potrebné rozhodnúť
o návrhu žalovaného na prerušenie konania s prihliadnutím na to, že o časti žalobcom uplatneného
nároku už rozhodol čiastočným rozsudkom.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)