Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 21, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013913
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kollárová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2119013913.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Barborou Kollárovou, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX v D., bytom E. XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 21. februára 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,
bytom E. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.10.2018 v čase asi o 17.20 hod v obci E., na ulici v blízkosti horného cintorína F. D. chytil
pravou rukou za ľavé rameno, otočil ho a v tom ho udrel pravou rukou do tvárovej oblasti, následne
ho sotil na zem, potom sa pán D. postavil a vtom ho opäť udrel najprv pravou rukou a potom ľavou
rukou do tvárovej oblasti, potom ako sa F. D. chystal odísť z miesta, tak ho opäť udrel ľavou rukou

do tvárovej oblasti, potom ho chytil za monterkovú bundu a znovu ho udrel pravou rukou do tvárovej
oblasti, následne ho skopol na zem a to tak, že mu pravú nohu založil za jeho ľavú nohu a sotil ho
oboma rukami do hrudníka, následkom čoho F. D. padol na zem, sklonil sa k nemu a chytil ho oboma
rukami za monterkovú bundu a opäť ho udrel do tvárovej oblasti čím, takýmto konaním spôsobil F. D.,
perforáciu pravej blany bubienka, ktorá si vyžiadala liečenie v období od 16.10.2018 do 12.12.2018,
čím bol F. D. obmedzený na obvyklom spôsobe života, tým spôsobom, že si musel chrániť ucho pred
prachom, chladom, vodou do zhojenia blanky bubienka a potrebou absolvovania antibiotickej liečby vo
forme kvapiek vzhľadom k lokálnej infekcii,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu

u k l a d á :Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest v sume
1 200,- (tisíc dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX
v D., povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka
Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 250,21 Eur
(dvestopäťdesiat eur a dvadsať jedna centov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa právni nástupcovia po zomr. F. D., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom E. G. XX, zomr. XX.XX.XXXX, odkazujú s uplatneným nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14. novembra 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej aj prokurátor) na

Okresný súd Trnava (ďalej aj súd) pod č. 3 Pv 423/18/2207-34 obžalobu na A. B. C., nar. XX. XXXX
XXXX v Klatovoch (ďalej aj obžalovaný), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe tam
uvedenom.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26. apríla 2023, sp. zn. 1T/67/2019 bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 364 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1200,- (tisíc dvesto) Eur,

podľa§57ods.2Trestnéhozákonazaplatenásumapeňažnéhotrestupripadáštátu.Zároveňpodľa§57
ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Súčasne podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35

937 874, škodu vo výške 250,21 Eur (dvestopäťdesiat eur a dvadsať jedna centov) a podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku súd právnych nástupcov po neb. F. D., nar. XX. XXXXXX XXXX, naposledy trvale
bytom E. G. XX, zomr. XX. XXXXXXXX XXXX, odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na
civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie
obžalovaný, a to v celom rozsahu, proti výroku o vine, výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré mu

predchádzalo.

3. Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) uznesením zo dňa 02. novembra 2023, sp. zn.
5To/105/2023 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň v odôvodnení uviedol (okrem iného), že súd nesprávne
odmietol obhajobou navrhnutý dôkaz, ktorým bolo oboznámenie sa so spisom Okresného súdu Trnava,
ktorý sa vzťahuje k duševnému stavu poškodeného a k rozhodnutiu o obmedzení, resp. pozbavení jeho
spôsobilosti na právne úkony. Úlohou súdu bolo doplniť dokazovanie v súlade s návrhom obhajoby a
výkonné dôkazy opätovne vyhodnotiť tak, aby sa vyvaroval chýb, ktoré krajský súd vytkol vo svojom

uznesení.

4. Následne po vrátení veci súdu došlo aj k zmene samosudcu, pričom obžalovaný nesúhlasil so zmenou
samosudcu, a preto podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku sa hlavné pojednávanie vykonalo odznova.5. Sú vykonal dokazovanie prečítaním nasledovných výpovedí: svedka poškodeného F. D. (ďalej aj
poškodený) z hlavného pojednávania zo dňa 27. októbra 2020 č. l. 356-357, zápisnice o výsluchu
znalkyne MUDr. Iriny Šebovej, CSc. z hlavného pojednávania zo dňa 27. októbra 2020 a závery

znaleckého posudku č. 2/2019, ktoré sa čítali v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku na č l. 111,
čítaním odborného vyjadrenia č. l. 139, výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 13.
januára 2022 č. l. 411-412, výpoveď znalkyne MUDr. Iriny Šebovej, CSc. a jej výpoveď z hlavného
pojednávania zo dňa 13. januára 2022, výpoveď svedkyne A. H. z hlavného pojednávania zo dňa 05.
apríla 2022, č. l. 419-420, výpoveď svedkyne I. J. z hlavného pojednávania zo dňa 05. apríla 2022,

č. l. 420-421, výpoveď svedka K. L. E. z hlavného pojednávania zo dňa 05. apríla 2022, č. l. 421-422
a jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 04. septembra 2019, č. l. 106, výpoveď svedka K. M. D.
z hlavného pojednávania zo dňa 22. septembra 2022, č. l. 433-436, prehratím obrazového záznamu na
technickom zariadení a to kamerový záznam z obce Bučany na č. l. 133, čítaním zápisnice o prevzatí
zaistenej veci zo dňa 19. októbra 2018, č. l. 133, výpoveďou obžalovaného z hlavného pojednávania zo
dňa 26. januára 2023 č. l. 439-440, predkladací prípis OO PZ Zavar z 03. februára 2023, č. l. 443-452,

odpoveď operačného strediska PZ Trnava č. 44, výpis udalosti občianske spolunažívanie Bučany č.
45, fotokópia knihy fonogramov a hlásení OO-PZ Zavar zo 16., 17., októbra 2018, výpis SAP, výpoveď
obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 25. apríla 2023 č. l. 460-461, ďalej bol oboznámený
čítaním podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 31Ps/3/2017 a to
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 10. júla 2020, č. l. 306, sp. zn. 31Ps/3/2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. októbra 2021, sp. zn. 24CoP/55/2021, závery
znaleckého posudku FORENSIC č- 368/2019 č. l. 252-254, závery znaleckého posudku N. N. O. č.
9/2017č.l.22-23,doplnokkznaleckémuposudkuMUDr.Strakuč.119/2017,listinaOkresnejprokuratúry
Trnava zo dňa 31. augusta 2017 č.l. 1, odpis registra obžalovaného, lustráciou v Sociálnej poisťovni.

6. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo nasledovné:

6.1. Z výsluchu svedka-poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 27. októbra 2020 č. l. 356-357
vyplýva, že s obžalovaným (sused) má dlhodobo problémy. Tento ho prenasleduje, poškodil mu aj dom.
Je trénovaný kickboxer. Čo sa týka prejednávaného skutku, poškodený išiel na cintorín zapáliť rodičom

sviečky, pričom obžalovaný sa za ním rozbehol a odzadu ho udrel do hlavy. Následne aj viacej krát padol,
utrpel zranenia, má na to aj papiere od ortopéda. Mal problémy aj s uchom. Ešte by dodal že druhý krát
ho napadol keď si šiel hľadať okuliare. Detaily si nepamätá. Útočil na neho odzadu. Je to tak ako už
vypovedal. K veci je aj kamerový záznam. Prvý útok trval pol hodinu, nevie presne. Prvý útok skončil tak,
že odišiel domov. Potom sa chcel vrátiť, že si ide po okuliare a telefón a obžalovaný ho napadol druhý

krát. Prvý útok prebehol pri hlavnej ceste a druhý útok prebehol pred domom č. 48 kde bývajú manželia
Krajčovičoví. Druhý útok prebiehal tak isto ako prvý. Udieral ho prevažne rukami do oblasti hlavy. Udrel
ho viac krát. K počtu úderov sa dnes vyjadriť nevie. Pokúšal sa ho aj kopať, netrafil ho však. Druhý útok
skončil tak, že išiel domov a potom prišli policajti. Na otázky obžalovaného odpovedal poškodený, že
je dôchodca. Obžalovaný mu viac krát povedal, že je biely cigáň a že na neho musí robiť. Má dvojky

dioptrie. Po skutku na miesto prišla RZP. Bol ošetrený a boli mu dané lieky na upokojenie. Na druhý deň
išiel na chirurgiu, z chirurgie chcel ísť aj na ušné, tam však nebola elektrika, preto na ušné išiel až na
tretí deň. Bol zranený dlaňou.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že poškodený bol dosť mimo. Cez ten zvukový

záznam bolo možné zistiť a poukázať na to, že poškodený bol mimo a bol problémový aj na pojednávaní
(myslí zvukový záznam z pojednávania). Bol neovládateľný on sám a nebolo ho možné kontrolovať.

6.2. z výsluchu znalkyne MUDr. Iriny Šebovej, CSc. z hlavného pojednávania zo dňa 27. októbra
2020 vyplýva, že táto sa odvolala v prvom rade na závery znaleckého posudku č. 2/2019, z ktorých

vyplýva, že poškodený utrpel potraumatickú perforáciu pravej blany bubienka po údere rukou (otvorenou
dlaňou, prípadne päsťou) na oblasť pravého ucha. Pacient sa liečil od 16. októbra 2018 do 12. decembra
2018 ambulantnou formou, nebolo možné dlahovať blanku bubienka pre okrajovú polohu perforácie,
počas hojenia došlo k lokálnej infekcii, kedy si kvapkal do ucha lokálne antibiotiká. Perforácia sa
napriekpôvodnýmpredpokladom,žejejriešeniebudevyžadovaťchirurgickériešenie,spontánnezhojila.

Pacient nebol PN, nakoľko je invalidný dôchodca. Neuvádza žiadne zásadné obmedzenia v svojom
spôsobe života, z ORL hľadiska si musel ucho chrániť pred prachom, chladom a vodou do zhojenia
blanky bubienka. Trvalé následky sa posudzujú až rok po úraze. Ucho má však zahojené a normálny
audiogram, nemá v uchu šum, ani netrpí na poruchu rovnováhy. V čase jej výpovede nemal žiadnenásledkyúrazuajevysokopravdepodobné,žetaktoajbudeporokuodúrazu.Vposudkusanevyjadruje
k iným poraneniam pacienta. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že u poškodeného išlo o
traumatické poranenie blanky bubienka. Popísané zranenie nemohlo vzniknúť samovoľným pádom na

tvrdú podložku. Na otázku, či môže uviesť dôvody, ktoré by takýto mechanizmus vylučoval, znalkyňa
uviedla, že sú to typické úrazy buď dlaňou, alebo pružným oblým predmetom napr. pelendrekom na
oblasť ucha. Zranenie spôsobené v podstate tlakom vzduchu pri vzduchotesnom uzavretí vzduchovodu.
Čo sa týka pádu na zem, toto ako mechanizmus vzniku zranenia s určitosťou vylučuje práve s poukazom
na to, že ucho je členitý orgán a pri páde na zem by nedošlo k vzduchotesnému uzavretiu vzduchovodu.

Jediný spôsob ako by takéto zranenie mohlo byť spôsobené pádom by bolo pri zlomenine bázy lebečnej,
čo však nie je prípad v danej veci. Zvyčajne sa blanka bubienka zahojí skôr, v tomto prípade nebolo
možné dlahovanie a zároveň poškodený dostal infekciu, ktorú liečil antibiotikami. Na otázku, či mohol
poškodený utrpieť zranenie aj napríklad neskôr ako po údajnom skutku, keďže bol ošetrený až na tretí
deň, Znalkyňa uviedla, že RZP ktorá na mieste zasahovala nedisponuje možnosťami na vyšetrenie
blanky bubienka. Čo sa týka mechanizmu zranenia tento poškodený od začiatku popisoval rovnako,

pričom ako uviedla v znaleckom posudku tento by zodpovedal štandardne mechanizmu vzniku takýchto
zranení. Pri zranení blanky bubienka môže byť aj nemusí byť krvácanie. Blanka má tenučkú vrstvu, to
znamená ak by aj krvácanie bolo, nebolo by masívne a nemuselo byť vidieť. Z medicínskeho hľadiska
sa mal chrániť pred chladom, prachom a vodou. Poškodený sprvu pociťoval šum, a v marci 5 mesiacov
po úraze nemal žiadne následky.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že z tohto znaleckého posudku nevyplýva, že by
zranenie spôsobil on.

6.3. Z odborného vyjadrenia na č. l. 139 vyplýva, že odborné vyčíslenie škody - rám dioptrických

okuliarov značky Šemirky bol stanovený na 45,- Eur.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný nevyjadril.

6.4. Z výsluchu poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 13. januára 2022 č. l. 411-412 vyplýva, že

išiel na cintorín zapáliť sviečku rodičom a obžalovaný sa tam rozprával s pánom E. P.. Ako prechádzal na
chodníku, tak ho zbadal obžalovaný a rozbehol sa za ním, pričom p. P. kričal na obžalovaného „nechaj
ho na pokoji“. Obžalovaný odzadu ho viackrát buchol otvorenou rukou zozadu, potom ho potkol. Rukou
ho udieral do oblasti tváre - dával mu facky. Stratili sa mu kľúče, mobil, okuliare, ktoré mu našli policajti z
Leopoldova. Toto druhé napadnutie nevie kedy bolo presne, keď si išiel do záhrady pre okuliare, druhé

napadnutie sa udialo pred domom pána D., je to druhý sused č. 47, Bučany. Na otázky uviedol, že RZP
mu volala polícia. Keď prišla RZP hučalo mu v ušiach. Nežiadal aby ho RZP vzala do nemocnice z toho
dôvodu, že sa obával, že ho obžalovaný znovu napadne v Trnave, pretože obžalovaný išiel na nočnú
službu na Mestskú políciu v TT, kde pracuje ako mestský policajt. Bol mu ponúknutý od RZP prevoz do
nemocnice, ale ho odmietol, lebo sa obával napadnutia zo strany obžalovaného. Má polovičný invalidný

dôchodok. Na otázku obhajcu, či chodí s vreckovým nožíkom, poškodený uviedol, že ho mal na kľúčoch.
Je to malinký nožík, cca 4 cm dlhý, bol pokazený. U lekára bol na druhý deň u N. C. v Q., tam bol na
RTG a potom čakal dlhšiu dobu u ušného lekára a nakoľko mal výpadok elektrickej energie, tak až na
druhý deň potom išiel N. D. na polikliniku. Trpí epilepsiou, ale po skutku nemal žiaden záchvat, myslí od
skutku až po vyšetrenia u ušnej lekárky. Nosí dioptrie dvojky.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že duševný stav by uviedol u poškodeného, bol
zaujatý voči jeho osobe.

6.5. Z výsluchu znalkyne MUDr. Iriny Šebovej, CSc. z hlavného pojednávania zo dňa 13. januára 2022,

vyplýva, že vyšetrovala poškodeného, vyšetrovala jeho zdravotný stav týkajúci sa úrazu, ktorý utrpel,
odpovedala na položené otázky, kde usúdila, že mechanizmus zranenia môže zapovedať úrazu, ktorý
utrpel poškodený, ktorý mechanizmus zapovedá úderu otvorenou dlaňou prípadne päsťou na oblasť
ucha a vyjadrila sa k dobe liečenia a PN, kde uviedla, že došlo k spontánnemu zhojeniu perforácie
blanky bubienka spojenej so sekundárnou infekciou, ktorá vyžadovala liečbu lokálnymi antibiotikami,

zhojenie nezanechalo žiadne následky v tom čase, keď poškodeného vyšetrovala a bolo to skôr ako
rok po úraze, avšak už vtedy nemal žiadne následky a nepredpokladá, že by mohlo k nejakým ešte
dôjsť. To znamená, že blanka bubienka je úplne zhojená, bez potreby operácie, sluch je v norme. Nemá
žiadne ťažkosti s rovnováhou. Nezistila žiadne zvláštne okolnosti ohľadom dokumentácie alebo údajov,ktoré mu pacient poskytol. Nemohlo poškodenému zranenie vzniknúť aj pádom na tvrdú podložku napr.
pri epileptickom záchvate. Pri páde na tvrdú podložku nikdy nedôjde k úplnému uzáveru zvukovodu
a stlačeniu vzduchu v ňom, ktorý vedie k vzniku traumatickej perforácie. Musí to byť pružný predmet,

ktorý dopadne na ušnicu zvukovodu tak, aby k takémuto stlačeniu došlo bez úniku vzduchu okolo.
Na otázku obhajcu, či vzala do úvahy aj kontakt s podložkou, ktorá by mala nepravidelný tvar a bola
by prírodného materiálu – napr. pád na zem zarastenú trávou uviedla, že áno zobrala to do úvahy.
Do zhojenia perforácie blanky bubienka bol poškodený obmedzený na obvyklom spôsobe života – od
16. októbra 2018 do 12. decembra 2018. Pacient, ktorý má perforáciu blanky bubienka si musí ucho

chrániť pred prachom, chladom a vodou, môže mať do zhojenia zhoršený sluch, chodí na ambulantné
ošetrenia, má sa vyhýbať spoločenským podujatiam kvôli riziku infekcie dýchacích orgánov, ktorá môže
viesť k zhoršeniu stavu ucha. Ku zraneniu sa nevyjadruje RZP, pacient bol na vyšetrení 17. októbra
2018, 18. októbra 2018 a potvrdenie o poškodení má vypísané zo dňa 19. októbra 2018, kedy už bola
diagnóza stanovená a potvrdená ORL lekárom, ktorý perforáciu na blanke bubienka videl, čiže iný ako
ORL lekár nestanovuje takúto diagnózu, lebo nemá na to vyšetrovacie metódy. RZP zabezpečuje rýchly

prevoz pacienta a rýchlu pomoc, nestanovuje tieto diagnózy, to znamená zvažuje či pacient potrebuje
ošetrenie ak je v šoku, nadmerne krváca, nemôže dýchať, čiže zabezpečí základné životné funkcie.
Nerieši perforácie blanky bubienka. Bežne pri poranení blanky bubienka takýmto mechanizmom úrazu
vzniká mierna až stredne ťažká bolesť ucha, porucha sluchu, niekedy porucha rovnováhy, niekedy pocit
šumu v uchu. Poškodený pravidelne chodil na ambulantné kontroly, či dodržiaval v domácom prostredí

režim pacient nemá ako posúdiť. Môže pri predmetnom druhu zranenia vzniknúť infekt aj keď pacient
v domácom prostredí dodržiava liečebný proces. V lekárskej správe N. C., traumatológa zo dňa 17.
októbra 2018 sa udáva, že pacient bol udretý do ľavej strany hlavy päsťou, dobre nepočuje na ľavé
ucho, hučí mu v ňom, ďalej zaznamenal pohmoždenie hlavy vľavo a úder samotný môže byť rôzne
silný, niekedy je len jemne začervenená ušnica, niekedy je úder tak silný že pacient padá na zem, v

tomto prípade tak nebolo, tých úderov bolo podľa pacienta viacero, čiže nemusí tá strana súvisieť s tým,
môže udrieť do viacerých strán o čom svedčí dokumentácia, stačí ak jeden z úderov otvorenou rukou
alebo zaťatou päsťou sadne tak, že dôjde k stlačeniu vzduchu v ušnici. Pacient rozpozná bolesť, šum,
poruchu sluchu, poruchu rovnováhy, niekedy tečie z ucha krv, niekedy netečie, blanka bubienka je jemná
štruktúra. Pri tom údere dochádza k otrasu spánkovej kosti a tým pádom aj vnútorného ucha, čiže na

zhoršenie sluchu sa môže bezprostredne po úraze podieľať aj otras a môže viesť k určitému ohlušeniu,
ten odznieva a v tomto prípade nezanechá dôsledky na vnútornom uchu a ostala iba perforácia na
bubienku.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že z tohto vôbec nevyplýva, že by on poškodenému

takéto poranenie spôsobil.

6.6. Z výsluchu svedka A. H. z hlavného pojednávania dňa 05. apríla 2022, č. l. 419-420 vyplýva, že išli
z kostola aj so švagrinou I. J.. Obžalovaný a poškodený utekali dolu brehom, obžalovaného nepoznala,
poznala iba poškodeného. Išli domov. Myslela si, že oni behajú. Vyzerali ako keby, že sa naháňali. Prvý

išiel poškodený a za ním obžalovaný, presne si už nepamätá. Nevideli žiadnu bitku ani žiadny fyzický
útok. K osobe poškodeného svedkyňa uviedla, že čo si pamätá, vždy bol taký nenormálny. Poznala ho
ako decko, bolo vidieť na ňom že bol „psychicky chorý“. Keď ste pozreli na neho tak ste videli, že nie je
normálny. Nepočula pri utekaní žiadne nadávky a ani žiadne vyhrážky.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný nevyjadril.

6.7. Z výsluchu svedka I. J. z hlavného pojednávania zo dňa 05. apríla 2022, č. l. 420-421 vyplýva, že
išla večer z kostola so švagrinou. Išli pešo, ale bicykle mali so sebou, tlačili ho proti brehu. Videli, že
dvaja chlapi pred nimi prebehli dolu brehom a mladého ani nepoznala. Poznala len starého. Svedkyňa

gestom ukazuje na obžalovaného a opoznáva mladého. Druhou osobou bol poškodený, toho poznala
dobre. Nevie uviesť poradie ako išli. Ony dvaja išli za sebou bystrejším krokom. Nič nepočula, žiadne
vyhrážky ani žiadne nadávky. Poškodený nebol normálny, to je samozrejmá vec, poznala ho od mala.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že chce uviesť to, že aj z predchádzajúceho výsluchu

svedkyne a aj z tohto vyplýva, že uviedli, že poškodený nebol normálny, a takisto nebolo vidieť žiaden
útok, ani prenasledovanie, ani nadávky, žiadne vyhrážky.6.8. Z výsluchu svedka K. L. E. z hlavného pojednávania zo dňa 05. apríla 2022, č. l. 421-422, vyplýva
že sa zdržiaval na obecnom pozemku. V podstate počul nejaký krik alebo hluk, tak išiel tým smerom,
bolo to vlastne hustý porast agáty, cez to lístie pozrel, či nie je niečo nebezpečné. Videl tam dvoch

pánov poškodeného, on je svojrázny svojim vyjadrovaním a svojimi pohybmi, jeho zachytil. V podstate
on je v obci taký pojem, on sa vyjadruje dosť expresívne, vyjadruje sa hlučne. Videl tam, že tam bol
poškodený,bolatamsúdružskádebatamedzinimi,druhouosobousamuzdá,žebolobžalovaný.Bolato
chvíľka, pozrel sa, stáli tam, zistil, že nič sa nedeje, len majú súdružnú debatu. Na základe vyjadrovania
poškodeného to nebola priateľská debata. Ale čo si medzi sebou rozprávali nevie uviesť. Nevidel žiadny

fyzický kontakt. Zo strany kde býva poškodený bežne šiel krik. Z obydlia poškodeného sa pravidelne
šíril zvuk a vždy tam bolo počuť nejaký konflikt. Na otázku obhajcu, či videl niekedy poškodeného vo
fyzickom konflikte, svedok uviedol, že jeho expresívne vyjadrovania boli až vulgárne, v podstate človek
mal niekedy z neho strach, nevedeli ako sa zachová. V priamom fyzickom kontakte ho nevidel ale bolo
z neho cítiť výraz nebezpečenstva individuálne. Samozrejme tie stretnutia boli raz za tri-štyri mesiace.
Z výpovede z prípravného konania zo dňa 04. septembra 2019, č. l. 106 vyplýva, že býva v E. na adrese

č. XX. Jeho dom je pri hlavnej ceste v Bučanoch. V inkriminovanom čase bol v záhrade. Bol doma
poobede mimo pracovnej doby. Ako tam robil, počul hluk, išiel sa smerom k cintorínu pozrieť, či sa nič
vážne nestalo. Potom ako išiel bližšie videl obžalovaného ako sa s poškodeným rozpráva. Pozrel sa, že
nič vážne sa nestalo. Oni stáli oproti sebe a nič sa vtedy nestalo. Nevie, o čom sa rozprávali, nevenoval
tomu pozornosť. Išiel naspäť k svojej robote. Nebolo vidieť, žeby niekto potreboval pomoc. K osobe

poškodeného uviedol, že je všeobecne hluk ohľadne neho. Aj pri bydlisku je počuť hluk. Ide to väčšinou
z jeho rodinného domu. Býva 200 metrov od neho. Stretáva ho na bicykli, nevidel, žeby mal nejaké
nástroje len palicu, chodí po chotári. Nevidel u neho repák, nevidel ho vo fyzickom konflikte, len počuje
hluk. Počul len, že nespokojný občan rozbil okno. Komunikuje s poškodeným len keď sa zastaví. On
rozpráva v hádankách. Viacmenej nerozpráva konkrétne veci ale fabulácie. Svedok po prečítaní jeho

výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako sa rozpráva obžalovaný
s poškodeným. Na otázku prečo na dnešnom výsluchu uvádzal, že nie ste si istý v osobe obžalovaného,
svedokuviedol,žepredpokladal,žeideoosobuobžalovaného.Dotváreobžalovanéhonevidel.Myslí,že
boli bez šiltoviek. Zdalo sa mu od chrbta, že je to obžalovaný, pozoroval situáciu odhadom z 30 metrov.
Obžalovaného nikdy nepočul vykrikovať, ale poškodeného vedel identifikovať. Podľa hlasu neopoznal

druhú osobu.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že poškodený vlastne fabuloval v týchto veciach.
A svedok ho priamo neoznačil, jemu sa len zdalo, že to bol on. On to aj po prečítaní zápisnice
z prípravného konania uviedol takto. Taktiež potvrdil, že poškodený bol agresívny, nevypočítateľný,

dokonca až nebezpečný pre okolie.

6.9. Z výsluchu svedka K. M. D. z hlavného pojednávania zo dňa 22. septembra 2022, č. l. 433-436
vyplýva, že nevie nič uviesť k tejto veci. Vtedy ešte nebol starosta. K tomu, či sa uchováva písomný
záznam o operáciách v kamerovom systéme, uviedol, že o operáciách ako takých nie, to sú tisícky za

deň, ale uchovávajú záznamy, ak si príde vyžiadať PZ od nich nejaké záznamy, ktoré potrebujú. V čase
16. októbra 2018 ešte nebol starostom. Pokiaľ ide o kamerový systém v obci tak áno je vypracované
hodnotenie vplyvu ochrany údajov, ale je to vypracované až od r. 2021, akonáhle vstúpil do platnosti
nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, pretože v r. 2015 ešte neplatil. Kamerový systém je umiestnený
v jeho kancelárii, tu má prístup iba on. Je to zabezpečené poplašným zariadením. Je to za mrežami a 4

zámkami. Keby sa chce niekto dostať do kancelárie, musí prekonať 4 zámky. Takto to bolo zabezpečené
aj v tom r. 2018. Iné osoby tam nemajú prístup, keď tam nie je starosta. Pýtal sa na to pracovníčok na
obecnom úrade a jeho mandant starostu začal trvať od decembra 2018. Počas jeho funkcie starostu sa
kamerový systém ešte dopĺňal a uskutočňovala to tá istá firma, ktorá zabezpečovala kamerový systém.
Na obci nemajú žiadny záznam, že by bol poskytnutý nejaký kamerový záznam z uvedeného útoku. V

roku 2018 sa uchovával kamerový záznam 14 dní. Ak by niekto prišiel si vypýtať kamerový záznam na
15. deň, bol by premazaný a neuchoval by sa. V súčasnej dobe sa kamerové záznamy uchovávajú len
7 dní a na 8. deň sa premazávajú. Inštaláciu museli oznámiť jeho predchodcovia. A to, že prevádzkujú
kamerový systém Úrad na ochranu osobných údajov vie. V prípade kybernetických záležitostí a ochrany
osobných údajov, to zabezpečuje firma Osobný údaj, s.r.o. Kamerový systém sa uchoval z dotácie

ministerstva vnútra. Myslí, že o tom mali vedomosť aj úrady, ktoré s týmto súvisia. Z jeho pohľadu začali
podávať hlásenia až účinnosťou nového zákona o kybernetickej bezpečnosti. Na webovej stránke obce
sú informácie o spracovaní osobných údajov, od kedy to tam je, nevie presne. Dá sa to vyhľadať na
webovej stránke, kedy to tam bolo dané. Tieto informácie sú aj fyzicky niekde umiestnené v rámciúzemia obce. Na miestach, ktoré sú v zábere kamier, napr. autobusové zastávky, detské ihrisko. Musí
podotknúť, že tieto nálepky inštaloval on a v r. 2018 ešte neboli nikde umiestnené. Zodpovedná osoba na
ochranu osobných údajov je tá súkromná firma Osobný údaj, s.r.o., bola vymenovaná po jeho nástupe

na funkciu, myslí, že v r. 2019 , keď začal riešiť tieto veci. Postupoval podľa pokynov, ktoré boli dávané
na základe pripravovanej zmeny zákona. Záznamy z kamerových systémov sa ukladajú na harddisky
na obci a keď si prídu policajti zobrať, tak sa to ukladá na externý harddisk alebo na USB kľúč, ktoré
sú vlastníctvom policajtov. V súčasnej dobe si obecný úrad resp. starosta ponecháva kópiu zápisnice
o prepise kamerového záznamu. Z úradnej činnosti má vedomosť o vzťahoch medzi obžalovaným

a poškodeným. Bol ustanovený ako zástupca p. D., keďže bola aj ona spolu s manželom poškodeným
zbavení svojprávnosti a on ich zastupoval. Z toho vie, aj z výsledku súdu, že boli zbavení svojprávnosti,
boli psychicky chorí títo dvaja ľudia. Prejavovalo sa to tým, že si vymýšľali falošné obvinenia na viacerých
susedov v obci. Neraz sa boli za ním sťažovať na susedov aj taktiež na obžalovaného. D. si vymýšľali a
volali kontroly, že obžalovaný má doma fabriku na výrobu plastov a rôzne iné veci, ktoré neboli pravdou a
kontroly to vždy preukázali. Na základe toho, boli medzi nimi vzťahy narušené. Určite sa neusmievali na

seba cez plot, ale určite sa hádali. Návrh na zbavenie spôsobilosti dávala samotná prokuratúra, pretože
boli zahltení podaniami od manželov D. a cituje vyjadrenie prokuratúry, „že nestíhali robiť inú prácu“.
Kinčioví mali takéto zlé vzťahy s mnohými obyvateľmi v obci, pričom Šajbidoroví nemali žiadne problémy
s inými obyvateľmi obce. Obžalovaný sa nesťažoval na obci. Nebol svedkom fyzických útokov. To, čo
mu porozprávali Kinčioví, tomu sa nedalo veriť. Kinčioví mu spomenuli nejaké prehadzovanie jabĺčok

cez plot, ale to bolo všetko.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že zabezpečenie kamerového záznamu bolo vlastne
extrahované bez znalcov a pán starosta nepotvrdil, že to bolo zabezpečené v tom čase. Pretože on sa
stal starostom až neskôr. Taktiež pán starosta uviedol, že boli zahltení ako obec všelijakými vymyslenými

podaniami a sťažnosťami na jeho osobu a ostatných susedov, čo bola vždy nepravda. Čiže poškodený
bol voči jeho osobe silno zaujatý a nevierohodný, nakoľko fabuloval.

6.10. Z kamerového záznamu z obce Bučany na č. l. 133 vyplýva, že kamerový záznam snímal dňa
16. októbra 2018 v obci Bučany, H. Cintorín, kde môžeme spozorovať osobu poškodeného, ktorá kráča

po chodníku a má oblečenú tmavo modrú montérkovú bundu, čierne nohavice a žltú šiltovku. Následne
si táto osoba vytiahla mobil z montérkovej bundy a začala telefonovať. Za ním sa nachádza osoba
obžalovaného, oblečené má bledošedé tričko, modré rifle. Osoba obžalovaného kráča po tom istom
chodníku zrýchlenou chôdzou k osobe poškodeného. Následne keď príde obžalovaný ku poškodenému
chytí ho pravou rukou za ľavé rameno pootočí poškodeného. V tom ho obžalovaný udrie pravou rukou

do tvárovej oblasti a sotí poškodeného na zem. Následne sa poškodený postavil a v tom ho obžalovaný
udrie znova pravou rukou do tvárovej oblasti a následne ľavou rukou udrie obžalovaný poškodeného
do tvárovej oblasti. Poškodený zo zeme dvíha svoju šiltovku a bráni sa obžalovanému, a to tak, že
by chcel odísť z miesta kde ho fyzicky napadol. Následne ho znova udrie obžalovaný ľavou rukou
do tvárovej oblasti poškodeného. Obžalovaný drží poškodeného obomi rukami za monterkovú bundu.

V tom ho znova udrie obžalovaný pravou rukou do tvárovej oblasti. Ako drží obžalovaný, poškodeného
skopne ho na zem a to tak, že mu pravú nohu založí za jeho ľavú nohu a sotí ho oboma rukami
do hrudníka a následne poškodený spadol na zem. Keď poškodený sedí na zemi skloní sa k nemu
obžalovaný a chytí ho oboma rukami za monterkovú bundu. Následne sa rozprávajú a v tom ho znova
udrie obžalovaný do tvárovej oblasti poškodeného. V tom sa zhovárajú a to tak že poškodený sedí na

zemi a obžalovaný pri ňom kľačí. Cez chodník prechádzajú dve staršie ženy, ktoré tlačia vedľa seba
bicykle a zhovárajú sa. Po minúte vstanú obaja zo zeme a zhovárajú sa. Následne poškodený hľadá
na zemi v tráve svoj mobil, ktorý mu vypadol po incidente s obžalovaným. Z hornej uličky prichádza
ďalšiaosobamužskéhopohlavia,ktorásanapoškodenéhoaobžalovanéhopozrieanásledneodchádza
preč. Obžalovaný zdvihne mobil poškodeného a podá mu ho. Následne sa medzi sebou obžalovaný

a poškodený zhovárajú. Poškodený stále pozerá na zem a hľadá niečo v tráve. Potom odchádzajú preč
z miesta činu.

- k vykonanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že vďaka zlej kvalite tohto záznamu nie je možné
rozpoznať osoby, tváre osôb poškodeného a obžalovaného. Osoby, ktoré sa na tomto videu nachádzajú

a nie obžalovaného. Zadovažovanie tohto dôkazu bez znalcov je pochybné. Nebol zabezpečený
znalcom, tzv. časový rámec ani miestny rámec preukázaný. Taktiež nebol priberaný antropológ, ktorý
by posúdil údajnú zhodu medzi ním a osobou na videu. Takisto aj údajného poškodeného.6.11. Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 19. októbra 2018, č. l. 133 vyplýva, že dňa 19. októbra
2018 o 09.30 hod. bola podľa § 92 Trestného poriadku prevzatá 1ks - kópia kamerového záznamu
z obecnej kamery obce Bučany zo dňa 16. októbra 2018, zachytávajúci priestor v okolí horného cintorína

v obci Bučany napáleného na DVD, ktorý bol zaistený stržm. N. R., ČOZ:314431 – OOPZ Zavar.

-kvykonanémudôkazusaobžalovanývyjadriltak,žetotosúlentvrdeniabezznalcov.Vyjadreniavlastne
príslušníkov policajného zboru.

6.12. Z výsluchu obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 26. januára 2023 č. l. 439-440 vyplýva,
že o tejto veci vie, ktorá sa mala stať. No chcel uviesť, že s poškodeným do žiadneho fyzického kontaktu
nikdy neprišiel. V tento deň mal mať nočnú smenu a vždy pred nočnou službou oddychuje, čiže spí. A
tak to bolo aj teraz. Poškodeného nikdy nenapadol, pretože pracujem ako policajt a tieto veci sám rieši.
Zákon pozná, aj ho dodržuje. Poškodený bol vždy zaujatý voči jeho osobe a veľakrát podal na neho
nejaké trestné oznámenia, alebo oznámenia o priestupku, čo sa nikdy nezakladali na pravde. Ku nim

vždy aj vypovedal, že poškodený je voči nemu zaujatý a tak to bolo aj teraz. Na kamerovom zázname
nespoznal ani osobu poškodeného a taktiež ani seba, že by tam bol on. To je všetko čo by chcel k veci
uviesť. Chce uviesť, že nebol s poškodeným v inkriminovaný deň. Nepamätal si, či po či dňa 16. októbra
2018 na polícii niečo oznamoval, bolo toho veľa. Na kamerovom zázname neopoznal nikoho.

6.13. Z výpisu udalosti pod č. 289.18/1891 vyplýva, že uvedený výpis sa týka udalosti v Bučanoch,
príslušné OO PZ Zavar:

- Oznamovatelia boli 289.18/1891 dňa 16. októbra 2018 o 17.38 hod. XXXXXXXXXXXX – Kinčiová,
- 289.18/1949 dňa 16. októbra 2018 o 18.00 hod. XXXXXXXXXXXX Kinči,

- 289.18/1899 zo dňa 16. októbra 2018 17.42 hod. XXXXXXXXXXXX A. B. C.,
- 289.18/1917 dňa 16. októbra 2018 o 17.49 číslo XXXXXXXXXXXX,
- 290.18/28 17. októbra 2018 o 0.46 číslo XXXXXXXXXXXX Kinči,
- 289.18/1940 dňa 16. októbra 2018 o 17.57 hod. XXXXXXXXXXXX.
Z uvedeného záznamu ďalej vyplýva, že poškodený oznamoval, že bol napadnutý obžalovaným

a urgoval príchod hliadky, a dňa 17. októbra 2018 oznámil obžalovaný, že ho napadol poškodený bez
zranenia.

6.14. Z fotokópie knihy fonogramov a hlásení OO-PZ Zavar zo 16., 17., októbra 2018 vyplýva, že 16.
októbra 2018 volal poškodený, že ho napadol obžalovaný a súrne žiada hliadku. Hliadka tam bola

z OO PZ Leopoldov. Dňa 16. októbra 2018 poškodený volal o 19.30 hod., že napadnutie zo strany
obžalovaného doposiaľ nahlásiť nepríde, nakoľko nemá potvrdenie od lekára alebo ho dodá písomne
OO PZ., dňa 17. októbra 2018 o 07.20 volal poškodený, že ide na lekárke vyšetrenie a danú vec chce
oznámiť.

6.15. Z pripojených spisov Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 31Ps/3/2017 súd oboznámil rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 10. júla 2020, sp. zn. 31Ps/3/2017, z ktorého vyplýva, že týmto
rozhodnutím bola u poškodeného, obmedzená spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý
samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej
samosprávy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň mu bol súdom ustanovený M.

D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX za opatrovníka, ktorý opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať
opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola jeho spôsobilosť obmedzená. Opatrovník je povinný
predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30. júnu a k 30. decembru kalendárneho roka správu o
opatrovancovi a o nakladaní s majetkom opatrovanca. Uvedené rozhodnutie sa opieralo o znalecký
posudok MUDr. Mária Straku a znalecký posudok znaleckej organizácie P.. Ďalej z odôvodnenia

vyplynulo, že znaleckou organizáciou určený znalec MUDr. Uhrin potvrdil skutočnosti uvedené v
posudku. Doplnil, že by odporúčal obmedzenie na konanie vo vzťahu k súdom a iným štátnym orgánom,
ktoré sú adresátom kverulácií. Produkované kverulácie na emočné prežívanie samotného F. D., majú
podľa znalca taký vplyv, že pri kveruláciách znalec predpokladá „negatívne ladenie emócií, ktoré
nemá prvky podpory fungovania v bežnom živote, ale odkláňa ho opačným smerom“. Znalec dodal,

že „každá odpoveď vnímaná F. D. ako negatívna, nevychádzajúca mu v ústrety, bude považovaná
za hnací motor na ďalšie kverulovanie, čo bude donekonečna, pokiaľ bude vládať fyzicky daný úkon
vykonať“. Poškodený s obmedzením spôsobilosti na právne úkony počas celého konania nesúhlasil,
do spisu adresoval početné podania, v ktorých žiadal spôsobilosť neobmedzovať. Poškodený privýsluchu podrobne popisoval konfliktné situácie so susedom, pričom bol od tejto témy len veľmi
ťažko odkloniteľný, opakovane sa k nej i bez vyzvania vracal, kverulovanie, resp. neschopnosť
riadneho a adekvátneho samostatného vystupovania pred súdom (v smere predmetu konania), často

narúšajúce priebeh pojednávania, tak bolo badateľné i pre samotný súd z jeho bežného ústneho prejavu
menovaného. Dňa 3. marca 2020 poškodený doručil do spisu lekársku správu N. S. zo dňa 17. februára
2020 (čl. 291), psychiatričky, ktorá konštatovala u neho dobrú náladu, s pohotovosťou k dysforickým
rozladám, bez známok psychózy, pričom zhodnotila, že je spôsobilý na právne úkony, s dodatkom,
že dobudúcna je to otázka na znalecké skúmanie. V závere konštatovala u menovaného mentálnu

subnormu, stav stacionárny a poruchu osobnosti na báze epilept. zmien, celkový stav chronický
(obdobný záver tiež v lekárskej správe N. S. zo dňa 19. novembra 2009 čl. 213). Táto súkromne
zabezpečená lekárska správa je plne v smere v konaní vykonaného dokazovania, keď i z nej možno
badať pochybnosti lekárky o plnej spôsobilosti poškodeného na právne úkony v poznámke o budúcej
potrebe znaleckého skúmania. Súd dospel k záveru, že je potrebné poškodeného obmedziť v jeho
spôsobilosti na právne úkony, a to iba v smere obmedzenia samostatného vystupovania pred štátnymi

orgánmi. Uvedené obmedzenie je potrebné v záujme poškodeného, a to z viacerých dôvodov. Podania,
či vyjadrenia poškodeného sú často nezrozumiteľnej a zároveň kverulujúcej povahy, opakovane sa v
nich vracia k téme svojho suseda. Ako uviedol pri výsluchu i znalec MUDr. Uhrin (zápisnica čl. 265)
“nejde ani tak o kvantitu jeho podaní, ako najmä o ich kvalitu”. V konaní preukázané duševné poruchy
(organická porucha osobnosti a mentálna retardácia ľahkého stupňa) majú tak u menovaného badateľný

vplyv okrem kvantity produkovaných podaní (kverulácie) i na ich samotnú kvalitu. Poškodenému
boli diagnostikované a v konaní preukázané duševné poruchy trvalého charakteru neumožňujú
konzistentné vyhotovovanie takých podaní a také vystupovanie pred štátnymi orgánmi, ktoré by zásadne
neznižovali možnosť reálneho vyhodnotenia jeho podaní ako relevantných. Je samozrejmé, že je
povinnosťou štátnych orgánov vysporiadať sa riadnym a zákonným spôsobom s každým (ústnym, či

písomným) podaním oprávnenej osoby (účastníka konania). Rovnako ako ani skutočnosť kverulovania,
či početnosti, alebo opakovania podaní, sama osebe by nebola pre súd dôvodom na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, keď štátne orgány sú povinné vysporiadať sa, i opakovane, s podaniami
oprávnených osôb. V tomto konkrétnom prípade však súd vyhodnotil, že práve samotný charakter
podaní (písomných či ústnych) - kombinácia kverulácie a kvality podaní, ovplyvnený duševnou poruchou

menovaného, znižuje ich celkovú hodnovernosť (a to práve z dôvodu duševnej poruchy), čím znižuje
celkové šance menovaného na úspech v konaniach, a teda nie je v jeho záujme, aby predkladanie
formálnych podaní na vymenované inštitúcie (či vystupovanie pred nimi) bolo ponechané samostatne na
jeho osobe. Súčasne vzhľadom na charakter poruchy by mohol byť menovaný v konaniach vystavený
riziku ukladania poriadkových pokút v prípade neustráženia emočného náboja kverulácií, riziku úhrady

trov konania v prípade podávania rôznych návrhov vyhodnotených ako nedôvodných, prípadne i
riziku trestného stíhania. Obmedzením spôsobilosti na právne úkony v stanovenom rozsahu pritom
menovaný nestratí možnosť vlastného uplatňovania práv, avšak toto uplatňovanie bude musieť byť vždy
sprevádzané, a teda istým spôsobom dozorované a prispôsobované posúdením jeho opatrovníka, za
ktorého je ustanovená jemu blízka osoba.

6.16. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. októbra 2021, sp. zn. 24CoP/55/2021, vyplýva,
že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

6.17. Zo záverov znaleckého posudku FORENSIC č. 368/2019 č. l. 252-254, vyplýva, že poškodený

trpí duševnou poruchou, a to organickou poruchou osobnosti a mentálnou retardáciou ľahkého stupňa,
pričom prítomnosť a rozvoj mentálnej retardácie je možné u menovaného probanda predpokladať
od jeho útleho detstva (predškolský vek), na ktorú následne po diagnostikovaní epilepsie (cca v 20.
roku jeho života) pribudla organická porucha osobnosti. Uvedená duševná porucha, ktorou proband
trpí, je trvalého charakteru. Má vplyv na jeho správanie a konanie v rodine, v spoločnosti ako aj v

každodennom živote. Okrem iného sú u probanda prvky kverulujúceho správania vychádzajúceho z jeho
duševnej poruchy (dopady na spoločnosť a každodenný život), s kveruláciami je stotožnená aj manželka
probanda (dopad na rodinu). Z psychiatrického hľadiska je schopnosť vyšetrovaného robiť právne
úkony obmedzená. U vyšetrovaného znalecká organizácia navrhuje obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony. Zistená duševná porucha u vyšetrovaného odôvodňuje odporučiť obmedzenie spôsobilosti

vyšetrovaného na právne úkony. Z psychiatrického hľadiska proband nie je schopný samostatného
vystupovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej správy, či samosprávy. Na
základe súčasných medicínskych poznatkov nie je možné predpokladať zlepšenie zdravotného stavu
vyšetrovaného do budúcnosti. Je možné predpokladať len čiastočne kladný dopad psychiatrickej liečbyna prípadné poruchy správania. Znalecká organizácia sa v podstatných bodoch stotožňuje so závermi
znaleckého psychiatrického vyšetrenia zrealizovaného znalcom MUDr. Strakom v jeho znaleckom
posudku č. 9/2017 vrátane jeho dodatku ku znaleckému posudku (znalecký úkon č. 119/2017)

6.18. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 9/2017 vyplýva, že v čase skutku trpel
poškodený duševnými poruchami, a to: Organické zmeny osobnosti pri epilepsii, F 07.8 a Mentálna
subnorma, F 70. 0. Trpí nimi aj aktuálne. Netrpel a netrpí látkovou závislosťou. Nejde z hľadiska
psychiatrickéhooforenznevýznamnéduševnéochoreniavdanomprípade,čižetaké,ktorébypodstatne

znižovali jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Z hľadiska psychiatrického vyššie uvádzané
duševné poruchy mali a majú len čiastočný, čiže nie podstatný vplyv, na jeho schopnosť adekvátne a
správne reprodukovať, prežité udalosti, týkajúce sa predmetného skutku. Z hľadiska psychiatrického
mohol z veľkej časti adekvátne reprodukovať prežité udalosti, okolnosti a fakty vyšetrovaného skutku. Z
hľadiska psychiatrického (čiže z titulu prítomnej duševnej poruchy či choroby) svedok nemá podstatne
zníženú schopnosť správne vnímať vypovedať a správne vnímať v danom konaní. U poškodeného nie je

a nebolo ani v čase skutku prítomné také duševné ochorenie, porucha, choroba, látková závislosť, ktoré
by spôsobovali podstatné zníženie jeho ovládacích, rozpoznávacích schopností, je za svoje konanie
zodpovedný, čiže aj za to čo uviedol vo svojich výpovediach, podaniach, svedectvách a podobne, z
hľadiska psychiatrického.

6.19. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 119/2017 zo dňa 19. júla 2017 MUDr. Mária
Straku, vyplýva, že poškodený trpí viacerými duševnými poruchami (Organické zmeny osobnosti
pri epilepsii, F 07.8, Mentálna subnorma, F 70.0), na teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej
osobnosti (objektivizované aj znaleckým psychologickým posudkom). Jeho duševné poruchy a
osobnostnápatologickáštruktúrahovedie(motivuje)vkonaníkopakovanémupodávaniuinadekvátnych

(iracionálnych, nelogických) podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ 223
oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je odôvodnené poškodeného obmedziť ku spôsobilosti
k výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle aby jeho podania na štátne orgány, orgány
vyššej územnej správy, miestnej samosprávy neboli akceptované, respektíve aby príslušné orgány
jeho podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto, že ich podania menovaným,

vychádzajú z jeho patologickej motivácie pre vyššie uvádzané duševné poruchy.

6.20. Z listiny Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 31. augusta 2017 č. l. 1 spisu Okresného súdu Trnava
pod sp. zn. 31Ps/3/2017 vyplýva, že vo veci poškodeného a T. D. - návrh na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, ktorý bol odôvodnený tým, že uznesením povereného príslušníka OR PZ Trnava, OO

PZ Zavar ORP-1853/ZA-TT-2016 zo dňa 03. augusta 2016 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Na základe príkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 16. decembra 2016 bol do konania podľa §
142 ods. 1 Trestného poriadku dňa 10. januára 2017 pribratý znalec MUDr. Straka za účelom vyšetrenia

duševného stavu svedka F. D., nar. X. XXXXXX XXXX a svedka T. D., nar. XX. XXXX XXXX, pričom
uvedené podanie odkazuje na jeho závery uvedené v znaleckom posudku. Z hľadiska psychiatrického je
podľa znalca odôvodnené F. D. a T. D. obmedziť ku spôsobilosti výkonu právnych úkonov, predovšetkým
v tom zmysle, aby ich podania na štátne orgány, orgány územnej samosprávy neboli akceptované, resp.
abypríslušnéorgányichpodanianeakceptovaliakodôvodné,niezichpodstaty,alepreto,žeichpodania

vychádzajú z patologickej motivácie pre duševné poruchy a poruchy osobnosti. Prokurátor navrhol F. D.
a T. D. obmedziť v spôsobilosti na právne úkony v zmysle znaleckých posudkov a v prípade takéhoto
rozhodnutia ustanoviť im opatrovníka.

6.21. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že nemá žiadny záznam.

6.22. Z Lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že bol zamestnancom od - do 20. septembra 2010 - 30.0
apríla 2023 Mesta Trnava s vymeriavacím základom: 01 2023 - 1 753,82 Eur, 02 2023 1 578,96 Eur,
03 2023 1 628,57 Eur, 04 2023 1 983,64 Eur, od - do 22. mája 2023 - 03. júla 2023 PROFISTAV, spol.
s r. o. s vymeriavacím základom: 05 2023 105,00 Eur, 06 2023 230,00 Eur, 07 2023 40,00 Eur, od

do 01. júla 2023 - 07. júla 2023 Defense Pro, s.r.o. – vymeriavací základ 0 Eur, od - do 01. decembra
2023 - 20. február 2024 Defense Pro, s.r.o. vymeriavací základ 0 Eur, od - do 01. decembra 2023 -
PROFISTAV, spol. s r. o. vymeriavací základ 12 2023 1 437,08 Eur, 01 2024 1 540,59 Eur, 02 2024 1
309,55 Eur, 03 2024 1 310,12 Eur, 04 2024 1 416,03 Eur, 05 2024 1 536,35 Eur, 06 2024 1 330,00 Eur,07 2024 1 537,10 Eur, 08 2024 1 464,10 Eur, 09 2024 1 399,55 Eur, 10 2024 1 545,25 Eur, 11 2024
1 396,98 Eur, od - do 14. decembra 2023 - 14. decembra 2023 S.I.F.security s.r.o. vymeriavací základ
12. decembra 2023 8,10 Eur, od - do 01. februára 2024 - 31. januára 2025 DEFENSE PRO SECURITY,

s.r.o. vymeriavací základ 0 Eur, od - do 22. februára 2024 - 22. februára 2024 S.I.F.security s.r.o. február
2024 vymeriavací základ 8,62 Eur.

K výroku o vine

7. V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal
len na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku
hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému
záveru, že obžalovaný je vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia
obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a)
Trestného zákona, nakoľko poškodenému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa toho fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol poškodeného. Svojím konaním obžalovaný naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty týchto trestných činov. Vykonaným dokazovaním bola vina

obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná za skutok uvedený v tomto rozsudku, ktorý modifikoval
oproti obžalobe.

8. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti podanej
obžalobe pozmenil skutkovú vetu, tým, že do skutkovej vety doplnil tú skutočnosť, že v akom smere bol

poškodený obmedzený na obvyklom spôsobe života počas doby liečenia a akú liečbu musel obžalovaný
postúpiť.

9. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť
do rozhodnutia premietnuť výsledky dokazovania z hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje

uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná,
keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol
týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia
podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je
uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť

(aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú
aspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania)vporovnaní
s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Na
podklade týchto záveroch a zmien v skutkovej vete mal súd za preukázané, že nedošlo k narušeniu

totožnosti skutku oproti podanej obžalobe.

10. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva záver, že obžalovaný dňa
16. októbra 2018 v Bučanoch o 17.20 hod. napadol poškodeného, čo vyplýva z výpovede poškodeného,
ktorý zhodne vo svojich výpovediach opísal, že išiel na cintorín, keď sa za ním obžalovaný rozbehol

a odzadu ho udrel do hlavy, viackrát padol, útočil na neho zo zadu. Bol zranený dlaňou. Popísal ako na
neho útočil obžalovaný rukami do oblasti hlavy viackrát, pokúšal sa ho aj kopnúť. Popísal ako prišla RZP,
ako bol ošetrený, na druhý deň išiel na chirurgiu i ako išiel na ušné. Výpoveď poškodeného, že sa v ten
deň o stanovenej hodine nachádzal pri cintoríne obžalovaný i poškodený bola potvrdená výpoveďami
svedkov A. H., I. J. a K. L. E., tieto výpovede preukazujú skutočnosť, že obžalovaný a poškodený sa

spoločne nachádzali na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu trestného činu a v čase kedy malo k nemu
dôjsť. Svedkyne A. H. a I. J. potvrdili, že okolo nich prebehol poškodený s obžalovaným, svedkyňa A.
H. výslovne potvrdila verziu poškodeného, že obžalovaný naháňal poškodeného, nakoľko poškodený
utekal prvý. K. L. E. potvrdil verziu poškodeného, že sa poškodený nachádzal aj s obžalovaným
na mieste činu, obžalovaného opoznal zo zadu, počul od nich krik, boli v nepriateľskej debate. Do

spisu bol zabezpečený kamerový záznam v súlade s Trestným poriadkom, o čom svedčí zápisnica
o prevzatí zaistenej veci zo dňa 19. októbra 2018, v zmysle § 92 Trestného poriadku bol prevzatý 1ks
- kópia kamerového záznamu z obecnej kamery obce Bučany zo dňa 16. októbra 2018, zachytávajúci
priestor v okolí horného cintorína v obci Bučany, z ktorého jasne vidieť poškodeného, ktorá kráča pochodníku a má oblečenú tmavo modrú montérkovú bundu, čierne nohavice a žltú šiltovku. Následne
si táto osoba vytiahla mobil z montérkovej bundy a začala telefonovať. Za ním sa nachádza osoba
obžalovaného, oblečené má bledošedé tričko, modré rifle. Osoba obžalovaného kráča po tom istom

chodníku zrýchlenou chôdzou k osobe poškodeného. Následne keď príde obžalovaný ku poškodenému
chytí ho pravou rukou za ľavé rameno pootočí poškodeného. V tom ho obžalovaný udrie pravou rukou
do tvárovej oblasti a sotí poškodeného na zem. Následne sa poškodený postavil a v tom ho obžalovaný
udrie znova pravou rukou do tvárovej oblasti a následne ľavou rukou udrie obžalovaný poškodeného do
tvárovej oblasti. Poškodený zo zeme dvíha svoju šiltovku a bráni sa obžalovanému, a to tak, že by chcel

odísť z miesta kde ho fyzicky napadol. Následne ho znova udrie obžalovaný ľavou rukou do tvárovej
oblasti poškodeného. Obžalovaný drží poškodeného obomi rukami za monterkovú bundu. V tom ho
znova udrie obžalovaný pravou rukou do tvárovej oblasti. Ako drží obžalovaný, poškodeného skopne
ho na zem a to tak, že mu pravú nohu založí za jeho ľavú nohu a sotí ho oboma rukami do hrudníka a
následne poškodený spadol na zem. Keď poškodený sedí na zemi skloní sa k nemu obžalovaný a chytí
ho oboma rukami za monterkovú bundu. Následne sa rozprávajú a v tom ho znova udrie obžalovaný

do tvárovej oblasti poškodeného. V tom sa zhovárajú a to tak že poškodený sedí na zemi a obžalovaný
pri ňom kľačí. Cez chodník prechádzajú dve staršie ženy, ktoré tlačia vedľa seba bicykle a zhovárajú sa
(svedkyne A. H. a I. J.). Po minúte vstanú obaja zo zeme a zhovárajú sa. Následne poškodený hľadá
na zemi v tráve svoj mobil, ktorý mu vypadol po incidente s obžalovaným. Z hornej uličky prichádza
ďalšia osoba mužského pohlavia (K. L. E.), ktorá sa na poškodeného a obžalovaného pozrie a následne

odchádza preč. Obžalovaný zdvihne mobil poškodeného a podá mu ho. Následne sa medzi sebou
obžalovaný a poškodený zhovárajú. Poškodený stále pozerá na zem a hľadá niečo v tráve. Potom
odchádzajú preč z miesta činu, čo podporuje popis skutku poškodeným. Čo sa týka kvality kamerového
záznamu tu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave, kde tento jasne uviedol, že „kvalita
tohto kamerového záznamu je veľmi dobrá a možno z neho jasne a zreteľne vidieť detaily osôb, ktoré

sú na kamerovom zázname zachytené, pokiaľ ide o ich oblečenie vzhľad a spôsob akým sa pohybovali.
V tomto smere sa teda nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že oboznámený obrazový záznam je
nízkej kvality, ktorá dostatočne neumožňuje identifikovať tváre dotyčných osôb“. Verziu poškodeného
tiež podporil výpis udalosti pod č. 289.18/1891, z ktorého vyplývajú telefonické volania na č. 158 od
poškodeného, za účelom nahlásenia incidentu, ktorý je predmetom tohto konania, čo ďalej potvrdzujú

aj fotokópie knihy fonogramov a hlásení OO-PZ Zavar zo 16., 17., októbra 2018 vyplýva, že 16. októbra
2018.

11. K námietkam obhajoby o možnej manipulácii s kamerovým záznamom súd uvádza, že záznam z
kamerového systému bol príslušníkom PZ poskytnutý na ich žiadosť priamo, uložením na nimi prinesené

pamäťové médium (USB kľúč). Pravosť a identickosť kamerového záznamu bola podporená výpoveďou
poškodeného, ktorý uvádzal, že v ten deň na danom mieste bol napadnutý obžalovaným a popísal aj
akým spôsobom bol napadnutý, pričom na kamerovom zázname je vidieť aj ďalšie dve svedkyne A. H. a
I.J.akokráčajúokolomiestačinuatlačiabicykle,čozároveňpodporujeajichverziu,ženadanommieste
obžalovaného a poškodeného videli, a tiež je na kamerovom zázname vidieť ako sa K. L. E. išiel pozrieť

na miesto činu, že čo sa tam deje a potom odtiaľ odišiel. Na základe všetkých týchto výpovedí je tak
podporená autenticita kamerového záznamu z miesta činu, čím boli vyvrátené námietky obhajoby o tom,
že tento záznam nepochádza z dňa a z miesta činu alebo, že dokonca niekto manipuloval so záznamom.
Z výpovede poškodeného a zo svedeckých výpovedí zhodne vyplýva, že obžalovaného a poškodeného
videli na mieste činu, tak možno jasne skonštatovať, že v prípade útočiacej osoby išlo o obžalovaného

a v prípade osoby, ktorá údery dostávala išlo o poškodeného a nebol potrebný na preverenie tohto
dôkazu ani antropológ, pretože by to bolo v tomto prípade nadbytočné. (Obhajoba len konštatovala,
že nebol do konania pribratý antropológ, aj keď taký dôkaz nenavrhli vykonať). Kamerový záznam nie
je jediný dôkazom, ktorý by potvrdzoval verziu poškodeného, ale všetky dôkazy sa navzájom prelínajú
a podporujú verziu poškodeného. Okrem toho Trestný poriadok nepozná obligatórnu povinnosť, aby

pri zaistení kamerového záznamu bol prítomný znalec, za účelom extrahovania kamerového záznamu,
nakoľko postačuje, aby v rámci súčinnosti s OČTK bol záznam vydaný osobou, v ktorej je v dispozícii.
V tomto prípade sú uvedené podrobnosti o tom, kto kamerový záznam vydal a kto ho prevzal v zápisnici
o prevzatí zaistenej veci zo dňa 19. októbra 2018, č. l. 133. Zápisnica o prevzatí zaistenej veci je
verejnou listinou, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza, ak nie je dokázaný opak.

Samotnépopieranietejtozápisnicevtomzmysle,žetotosúlentvrdeniabezznalcovavyjadreniavlastne
príslušníkov policajného zboru, súd uvádza, že len jej spochybňovanie bez konkrétneho dôkazu, ktorý
by preukazoval opak, nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať.12. Na základe pokynu krajského súdu tiež súd doplnil dokazovanie vo vzťahu k otázke týkajúcej sa
poškodeného vnímať prežité udalosti, ako aj jeho spôsobilosť tieto náležite reprodukovať pri výsluchu v
trestnom konaní, čo je dôležité v trestnom konaní preveriť v prípade, že o takejto spôsobilosti sú dôvodné

pochybnosti. V preskúmavanom prípade takejto dôvodné pochybnosti existujú, pričom boli založené
tým, že poškodenému bola v civilnom konaní obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Z vykonaného
dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že poškodený trpel duševnou poruchou, a to
organickou poruchou osobnosti a mentálnou retardáciou ľahkého stupňa a vyskytovali sa u neho
prvky kverulujúceho správania vychádzajúceho z jeho duševnej poruchy. Z psychiatrického hľadiska

bola schopnosť poškodeného robiť právne úkony obmedzená, pretože nebol schopný samostatného
vystupovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej správy, či samosprávy. Zo
samotného obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prípadné kverulujúce správania poškodeného
však nemožno vyvodiť, že poškodený automaticky nedokázal vnímať a reprodukovať prežité udalosti,
k uvedenému sa dokonca ani znalecký posudok znaleckej organizácie FORENSIC č. 368/2019 č. l.
252-254, nevyjadril, ale odkazoval na znalecký posudok č. 9/2017 vrátane jeho dodatku ku znaleckému

posudku (znalecký úkon č. 119/2017) N. O., kde uviedol, že z hľadiska psychiatrického poškodeného
duševné poruchy mali a majú len čiastočný, čiže nie podstatný vplyv, na jeho schopnosť adekvátne a
správne reprodukovať, prežité udalosti, týkajúce sa predmetného skutku. Z hľadiska psychiatrického
mohol z veľkej (prevažne podstatnej) časti adekvátne reprodukovať prežité udalosti, okolnosti a fakty
vyšetrovaného skutku. Z hľadiska psychiatrického (čiže z titulu prítomnej duševnej poruchy či choroby)

svedok nemá podstatne zníženú schopnosť správne vnímať vypovedať a správne vnímať v danom
konaní. U poškodeného nie je a nebolo prítomné také duševné ochorenie, porucha, choroba, látková
závislosť, ktoré by spôsobovali podstatné zníženie jeho ovládacích, rozpoznávacích schopností, je za
svoje konanie zodpovedný, čiže aj za to čo uviedol vo svojich výpovediach, podaniach, svedectvách a
podobne, z hľadiska psychiatrického. Na základe uvedeného znaleckého posudku, ktorý nebol žiadnym

dôkazom spochybnený súd konštatuje, že výpoveď poškodeného je dôveryhodná, tento dokázal vnímať
a reprodukovať prežité udalosti, čo je podporené aj tým, že poškodený bol viackrát vypočúvaný a priebeh
skutku reprodukoval zhodne bez podstatných rozporov v jeho výpovedi. Totiž to, že poškodený trpel
duševnými poruchami automaticky neznamená jeho nedôveryhodnosť, alebo že na takýchto osobách
nemožno spáchať trestný čin. K námietke obžalovaného, že poškodený bol mimo súd uvádza, že to

vakomstave,ačibolschopnýpoškodenývýsluchuaopísaťprežitéudalostisamoholvyjadriťlenznalec,
pretože samotné vystupovanie poškodeného, jeho vyjadrovanie samo o sebe neznamená, že nedokáže
vypovedať o prežitých udalostiach, tak ako to má na mysli obhajoba. V tomto konkrétnom prípade bolo
z vykonaného dokazovania za preukázané, že nešlo o nepravdivé tvrdenia poškodeného.

13. Čo sa týka následku trestného činu v podobe zranení poškodeného, ktoré si vyžiadali jeho liečenie
v období od 16. októbra 2018 do 12. decembra 2018, čím bol poškodený obmedzený na obvyklom
spôsobe života, tým spôsobom, že si musel chrániť ucho pred prachom, chladom, vodou do zhojenia
blanky bubienka a potrebou absolvovania antibiotickej liečby vo forme kvapiek vzhľadom k lokálnej
infekcii, tu súd uvádza, že zranenia boli objektivizované výpoveďou znalkyne MUDr. Iriny Šebovej,

CSc. z hlavného pojednávania zo dňa 27. októbra 2020 a jej znaleckým posudkom č. 2/2019, z
ktorých vyplýva, že poškodený utrpel potraumatickú perforáciu pravej blany bubienka po údere rukou
(otvorenou dlaňou, prípadne päsťou) na oblasť pravého ucha. Pacient sa liečil od 16. októbra 2018 do
12 decembra 2018 ambulantnou formou, nebolo možné dlahovať blanku bubienka pre okrajovú polohu
perforácie, počas hojenia došlo k lokálnej infekcii, kedy si kvapkal do ucha lokálne antibiotiká. Perforácia

sa napriek pôvodným predpokladom, že jej riešenie bude vyžadovať chirurgické riešenie, spontánne
zhojila. Znalkyňa uviedla, že zranenie poškodeného zodpovedá pre úraz spôsobený dlaňou a vylúčila
iné možnosti vzniku tohto zranenia v zmysle námietok obhajoby (že si to spôsobil poškodený pri páde
na zem pri epileptickom záchvate). Taktiež námietka obžalovaného o tom, že zo znaleckého posudku
nevyplýva, žeby zranenie spôsobil on, súd konštatuje, že znalec sa nevyjadruje k tomu, či zranenia

poškodeného spôsobil obžalovaný, znalec sa vyjadruje k tomu, akým spôsobom vzniklo zranenie, a či
je možné, že zranenie zodpovedá takému spôsobu ako ho opísal poškodený, alebo by spôsobom ako
to opísal poškodený nemohlo prísť k takému zraneniu a existovala by iná alternatíva ako mohlo k jeho
zraneniu dôjsť, čo v tomto prípade bolo vylúčené.

14. Súd mal tiež preukázaný z vykonaného dokazovania priamy úmysel obžalovaného v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, že obžalovaný chcel vo vzťahu k poškodenému porušiť záujem chránený
zákonom, nakoľko obžalovaný pred napadnutím poškodeného ešte naháňal.15. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil aj mieste verejnosti
prístupnom, pri cintoríne, kde okolo chodili ľudia, pričom na tomto mieste napadol poškodeného.

16. Súd tak konštatuje, že priame a nepriame dôkazy v tomto prípade tvoria logickú a ničím
nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

17. Vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného v tejto veci nebránil ani tzv. materiálny

korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, keďže s poukazom na okolnosti spáchania skutku,
spôsob spáchania činu a jeho následok je stupeň závažnosti činu vyšší ako nepatrný, keďže obžalovaný
sa skutkom dopustil dokonca dvoch úmyselných trestných činov, kedy úmyselne napadol bezdôvodne
poškodeného.

K obhajobe obžalovaného

18. K ďalším námietkam obžalovaného, ku ktorým sa nevyjadril vyššie v texte súd uvádza, že verzia
obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 26. januára 2023, že s poškodeným do žiadneho
fyzického kontaktu nikdy neprišiel. V tento deň mal dokonca mať nočnú smenu a vždy pred nočnou
službou oddychuje, čiže spí, boli vyvrátené vykonaným dokazovaním,, a to výpoveďou poškodeného,

svedkov A. H., I. J. a K. L. E. a kamerovým záznam a podporne aj z výpisu udalosti pod č. 289.18/1891
a z fotokópie knihy fonogramov a hlásení OO-PZ Zavar zo 16., 17., októbra 2018, ktoré potvrdzujú že
poškodený ihneď incident nahlásil, dokonca hlásil aj to, keď pôjde k lekárovi a že príde dať oznámenie.
To, že z poškodeným nebol v inkriminovaný deň vyvracia aj jeho samotný telefonát na č. l. 158, kedy
nahlásil obžalovaný, že on bol napadnutý poškodeným, čo už samo o sebe súd len utvrdzuje v tom, že

do konfliktu s poškodeným prišiel.

19. Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho
spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný ktorý zaútočil na poškodeného a svojimi údermi

mu spôsobil predmetné zranenie a taktiež sa dopustil svojho činu na mieste verejne prístupnom, t. j.
dopustil sa trestného činu výtržníctva.

K výroku o treste

20. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

21. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a

to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

22. Pri ukladaní trestu súd v prvom rade vychádzal z ust. § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého,

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Ak však v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V tomto
prípade súd postupoval podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, nakoľko medzi jehospáchaním a vynesením rozsudku síce nadobudli účinnosť viacerá zákony, avšak trestnosť činu a trest,
ktorý možno obžalovanému uložiť za predmetný skutok neboli v zmysle predmetných novelizácií pre
páchateľa priaznivejšie.

23.Zatrestnýčinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonajezákonomstanovenátrestná
sadzba od 6 mesiacov do 2 rokov. Za trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona je zákonom stanovená trestná sadzba od 0-3 roky.

24. Z vykonaného dokazovania u obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo vyplýva, z jeho odpisu
registra trestov a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (trestný čin nebezpečného
vyhrážania podľa § 156 ods. 1 Trestného zákon a trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona), teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný (1:1), a preto
nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby. Keďže však odsudzuje obžalovaného za dva trestné činy,

je potrebné mu uložiť trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejší trestný, čo bol v tomto prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.

25. K druhu trestu súd uvádza, že po zvážení všetkých okolností prípadu, a to hlavne osoby páchateľa,

u ktorého nejde o kriminálne založenú osobu, skôr o ojedinelý exces v jeho správaní, teda existuje reálna
možnosť jeho nápravy aj pri uložení alternatívneho druhu trestu, a tiež vzhľadom na jeho majetkové
pomery, keďže obžalovaný je osobou, ktorá má pravidelný mesačný príjem (vyplýva z lustrácie
v Sociálnej poisťovni) považoval za spravodlivé uložiť mu peňažný trest.

26. K výške peňažného trestu súd uvádza, že vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného by bolo
namieste ukladať obžalovanému peňažný trest vo výške minimálne ako navrhol prokurátor v záverečnej
reči (peňažný trest vo výške minimálne 1,5 násobku čistej mzdy obžalovaného s primeraným náhradným
trestom odňatia slobody), pričom súd bol toho názoru, že obžalovanému by bolo za spáchaný trestný
čin na mieste uložiť peňažný trest vo výške, ktorý je aspoň dvojnásobkom jeho priemernej mesačnej

čistej mzdy (vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti), aby bol riadne naplnený účel trestu.
Tu však súd poukazuje na tú skutočnosť, že keďže sa musí dôsledne rešpektovať zásada zákazu
reformatio in peius, ktorá predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces
a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje
právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu,
a to aj v prípade opätovného vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie okresému súdu a súd tak
mohol obžalovanému uložiť len úhrnný peňažný trest vo výške 1200,- (tisíc dvesto) Eur. Zároveň súd
uložil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiacov. Tu súd oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu uložil

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, čo je kratší náhradný trest odňatia slobody ako
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26. apríla 2023, sp. zn. 1T/67/2019, nakoľko bol
súd toho názoru, že je potrebné zohľadniť aj dĺžku trestného konania a čas, ktorý uplynul od spáchania
skutku (skutok spáchaný v roku 2018).

27. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
sprihliadnutímnavyrovnanýpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,osobuobžalovaného(viedol
riadny život pred spáchaním trestného činu) dospel k záveru, že obžalovanému možno uložiť peňažný
trest vo výmere 1200 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý zabezpečí
ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na

jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto
trest bude nepochybne vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

K výroku o náhrade škody

28. S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnila poškodená Všeobecná
zdravotná poisťovňa a taktiež aj poškodený.29. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnila, a preto podľa § 256 ods.
2 Trestného poriadku bol prečítaný nárok poškodenej vo výške 250,21 Eur, ktorý si uplatnila riadne včas
počas prípravného konania.

30. Vzhľadom na to, že zranenia poškodeného boli spôsobené v príčinnej súvislosti s úmyselným
protiprávnym konaním obžalovaného, ktorý ho fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadali
zdravotné ošetrenie, za čo vznikli všeobecnej zdravotnej poisťovni výdavky, ktoré si riadne a včas
uplatnila, bol súd toho názoru, že je potrebné uložiť obžalovanému povinnosť poškodenej Všeobecnej

zdravotnej povinnosť nahradiť škodu vo výške 250,21 Eur.

31. K uplatnenej náhrade škody poškodeného súd poukazuje na tú skutočnosť, že počas súdneho
konania prišlo k úmrtiu poškodeného pričom zisťovanie právnych nástupcov poškodeného a v súvislosti
s tým vykonávané trestné konanie by neprimerane predĺžilo hlavné pojednávanie a presahuje to potreby
trestného stíhania, preto súd postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku právnych nástupcov

poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.